{"guid": "ussr:b8ce7475-18f2-414a-a583-3880e3f89a01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.34.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 34/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 34/2018 z 18. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. januára 2018, sp. zn. IV. ÚS 34/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.34.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-01-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b8ce7475-18f2-414a-a583-3880e3f89a01", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.34.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.34.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.34.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 34/2018-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. januára 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Miroslava Duriša, predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou Mgr. Andreou Vaškovou, Ružová 43,\nKošice, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 10 C 187/2016\nz 15. mája 2017, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n10. augusta 2017 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci\n\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\n\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu\nBratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 10 C 187/2016 z 15. mája 2017 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie“), ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania\no zaplatenie 21 828,53 € s príslušenstvom na strane žalobkyne. Okresný súd v rámci tohto\nkonania sťažovateľku vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania\nv sume 1 309,50 €. Sťažovateľka podala žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov.\nOkresný súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že sťažovateľke oslobodenie od platenia\nsúdnych poplatkov nepriznal.\nSťažovateľka\n\npred\n\nústavným\n\nsúdom\n\ntvrdí,\n\nže\n\nnapadnuté\n\nuznesenie\n\nje nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov\npreukázala\n\nsvoje\n\naktuálne\n\nmajetkové\n\npomery,\n\navšak\n\nokresný\n\nsúd\n\nprihliadal\n\naj na sťažovateľke vyplatenú náhradu za vyvlastnené pozemky v sume 13 251,47 €.\nK tomuto uviedla: „Výplata určitej sumy žalobkyni v rámci vyvlastňovacieho konania\nbez ďalšieho nie je dostatočným podkladom pre záver, že sťažovateľka disponuje dostatkom\nfinančných prostriedkov na zaplatenie súdneho poplatku v čase vzniku poplatkovej\npovinnosti. Súd vôbec nezisťoval bližšie okolnosti realizácie výplaty týchto finančných\nprostriedkov, pre záver o tom, že nimi sťažovateľka disponuje, mu postačilo púhe tvrdenie\no tom, že jej boli vyplatené. Bez toho, aby mal súd za preukázané, kedy bola táto platba\nzrealizovaná, resp. že v čase vzniku poplatkovej povinnosti týmto finančnými prostriedkami\nsťažovateľka skutočne disponuje, je však súdom prezentovaný záver o dostatočnom\nmnožstve disponibilných finančných prostriedkov sťažovateľky nepodložený a arbitrárny.\nV tejto súvislosti uvádzame, že predmetná náhrada za vyvlastnenie bola sťažovateľke\nvyplatená približne rok pred podaním žaloby a v čase podania žaloby už sťažovateľka\ntýmito finančnými prostriedkami nedisponovala. Vzhľadom na tú skutočnosť, že v rámci\nkonania o oslobodenie od súdnych poplatkov preukazoval svoje aktuálne majetkové pomery,\nfinančné prostriedky vyplatené 15 mesiacov pred podaním žiadosti o oslobodenie\nod súdnych poplatkov a v tom čase už spotrebované, do prehľadu o svojich majetkových\npomeroch nezahrnula, a preto ani nepredpokladala, že by súd mal tento príjem skúmať.\n\n2\n\nPokiaľ tak súd mienil urobiť, a považoval pre preskúmanie majetkových pomerov prijatie\ntejto platby za významné, mal sťažovateľku o tejto skutočnosti upovedomiť, resp. vyzvať\nju na doplnenie okolností, za ktorých k výplate došlo. Nakoľko však všeobecný súd takto\nnepostupoval, nielenže rozhodol bez toho, aby spoľahlivo zistil skutkový stav, ale navyše\nbolo toto rozhodnutie pre sťažovateľku aj rozhodnutím prekvapivým.“\nSťažovateľka v závere svojej sťažnosti doplnila: „V prípade sporu sťažovateľky\na žalovaného\n\nide\n\no\n\nspor,\n\nktorý\n\nmá\n\nvplyv\n\nna\n\nmajetkovú\n\nsféru\n\nsťažovateľky.\n\nŽalovaným je spoločnosť, ktorej jediným spoločníkom je Ministerstvo dopravy, výstavby\na regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, t. j. štát, ktorý disponuje rozsiahlym\npersonálnym a majetkovým aparátom na riešenie sporu pred súdom. Naproti tomu,\nžalobkyňa je starobná dôchodkyňa, ktorej jediným príjmom je starobný dôchodok v sume\n302,80.- Eur mesačne, pričom tento dôchodok predstavuje menej ako štvrtinu vyrubeného\nsúdneho poplatku. Máme za to, že tieto skutočnosti bolo potrebné zohľadniť pri posúdení\notázky, či od sťažovateľky možno spravodlivo požadovať zaplatenie súdneho poplatku\nza žalobu, čo však všeobecný súd neučinil.“\nVzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Právo sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, právo sťažovateľky\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo sťažovateľky\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\na uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. 05. 2017, sp. zn. 10 C/187/2016\nporušené boli.\n2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. 05. 2017, sp. zn.\n10 C/187/2016 sa ruší.\n3. Sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\n\n3\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n\n4\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu a preskúmavať ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nSťažovateľka namieta porušenie označených práv napadnutým uznesením okresného\nsúdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, v rámci konania o jej návrhu\nna oslobodenie od súdnych poplatkov.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n\n5\n\nÚčelom citovaného čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane,\nk súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy\numožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom\núčastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej\nefektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými\noprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), ktorú si osvojil\naj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup\nk súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení\nvšak nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere,\nže by uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia\nsú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie,\nlen vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými\nprostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin proti Francúzsku, rozsudok z 29. 7. 1998).\nUloženie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych veciach nemožno samo osebe\npovažovať za rozporné s právom na prístup k súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy alebo čl. 6\nods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 176/03, I. ÚS 45/09, I. ÚS 464/2010, PL. ÚS 109/2011).\nSkutočnosť, že realizácia tohto základného práva môže podliehať obmedzeniam, vyplýva\nuž z jeho povahy. Jeho realizácia totiž vyžaduje vytvorenie účinného systému súdnej\nochrany práv jednotlivca zo strany štátu, ktorého schopnosť plniť svoju funkciu bude\nvždy prinajmenšom fakticky limitovaná. Ani jedno z uvedených ustanovení navyše\nnezaručuje právo na bezplatné súdne konanie (PL. ÚS 38/99).\nAby však konkrétna poplatková povinnosť obstála ako prípustný zásah\ndo základného práva na súdnu ochranu, musí nielen sledovať legitímny cieľ, ale tiež\nrešpektovať ústavou predpokladané medze vyplývajúce z princípu proporcionality.\nKonkrétne opatrenie obmedzujúce právo jednotlivca na prístup k súdu musí byť primerané\nsvojmu účelu (mutatis mutandis PL. ÚS 56/07, PL. ÚS 109/2011). V tejto súvislosti treba\npripomenúť, že ESĽP podrobuje obmedzenia práva na prístup k súdu sledujúce len fiškálny\n\n6\n\núčel a nemajúce vzťah k predmetu súdneho konania alebo šanci účastníka na úspech\nmimoriadne prísnemu hodnoteniu z hľadiska záujmov spravodlivosti (napr. Podbielski\na PPU Polpure proti Poľsku, rozsudok z 26. 7. 2005, bod 65).\nÚstavný súd ďalej zdôrazňuje, že rozhodovanie o oslobodení od súdnych poplatkov\npatrí zásadne do rozhodovacej sféry všeobecných súdov (II. ÚS 134/2015, II. ÚS 361/2015,\nporovnaj tiež napr. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 788/09).\nJe preto vecou judikatúry všeobecných súdov, aby vymedzila kritériá, z ktorých bude\npri aplikácii zákonných ustanovení týkajúcich sa oslobodenia od súdnych poplatkov\nvychádzať (porovnaj I. ÚS 27/2014, III. ÚS 559/2011, III. ÚS 441/2014, II. ÚS 134/2015,\nII. ÚS 361/2015). Všeobecné súdy sú však pri rozhodovaní o priznaní oslobodenia\nod súdnych poplatkov povinné s ohľadom na všetky podstatné skutočnosti vyskytujúce\nsa v konkrétnom prípade a význam práva na súdnu ochranu v demokratickej spoločnosti\nprimerane vyvažovať záujem štátu na vyberaní súdnych poplatkov za rozhodovanie sporov\nna jednej strane a záujem účastníka konania uplatňujúceho si svoj nárok (resp. práva)\nsúdnou cestou (porovnaj Kreuz proti Poľsku, rozsudok z 19. 6. 2001, bod 66).\nÚstavný súd už judikoval, že samotné nepriznanie oslobodenia od súdneho poplatku\nsamo osebe ešte nesignalizuje porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu\n(porovnaj II. ÚS 142/04, III. ÚS 344/2012, II. ÚS 134/2015, II. ÚS 361/2015).\nÚstavný súd je oprávnený v ojedinelých prípadoch zasiahnuť do rozhodnutí\nvšeobecných súdov o poplatkovej povinnosti, a to iba za predpokladu, že by rozhodnutím\nvšeobecného súdu o neoslobodení od povinnosti zaplatiť súdny poplatok došlo vzhľadom\nna výšku súdneho poplatku, posudzovanú v rámci konkrétnych okolností prípadu\na ekonomických (finančných) možností sťažovateľa zaplatiť tento súdny poplatok,\na vzhľadom na fázu konania pred všeobecným súdom k obmedzeniu samotnej podstaty\npráva sťažovateľa na súdnu ochranu (porovnaj Jedamski a Jedamska proti Poľsku, rozsudok\nz 26. 7. 2005, body 60 a 66). Príčinou uvedeného stavu býva najčastejšie úplná rezignácia\nvšeobecného súdu na vyvažovanie verejného a súkromného záujmu, prípadne nedôsledné\nvyvažovanie (opomenutie podstatnej „premennej“ pri vyvažovaní).\n\n7\n\nZ uvedených dôvodov rozhodovanie o oslobodení od súdnych poplatkov spravidla\nnemôže byť predmetom ústavnej ochrany, pretože aj keď sa jeho výsledok môže dotknúť\nniektorej zo strán sporu, samotný „spor“ o oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom na\npodstatu konania nedosahuje intenzitu opodstatňujúcu porušenie základných práv a slobôd\nsťažovateľa (III. ÚS 712/2014, podobne rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky\nvo veci sp. zn. III. ÚS 788/2009). Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nprichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných\nv rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré môžu mať za následok porušenie ústavou\ngarantovaných základných práv a slobôd, alebo tiež v prípadoch absencie primeraného\nzdôvodnenia tohto rozhodnutia všeobecným súdom.\nS ohľadom na uvedené nebolo úlohou ústavného súdu prehodnocovať správnosť\nprávnych záverov okresného súdu týkajúcich sa dôvodov neoslobodenia od súdnych\npoplatkov, ale preskúmať to, či jeho závery z ústavnoprávneho hľadiska obstoja v interakcii\ns ich odôvodnením, v rámci ktorého bol okresný súd povinný zohľadniť a fakticky\npreskúmať osobné a majetkové pomery sťažovateľky.\nOkresný súd v napadnutom uznesení uviedol: „... 7. V konaní u žalobkyne neexistujú\ntaké osobné a majetkové pomery, pre ktoré by nebolo možné od nej spravodlivo požadovať,\nv súvislosti s podanou žalobou, splnenie poplatkovej povinnosti. Žalobkyňa v samotnej\nžalobe uviedla, že vo vyvlastňovacom konaní nadobudla sumu vo výške 13.251,47 €.\nJe preto nepochybné, že uvedené finančné prostriedky skutočne obdržala, a z nich je\nschopná súdny poplatok uhradiť, resp. mala a mohla pamätať na to, že súdne konanie, ktoré\nbude iniciovať, bude spoplatnené.\n8. Za pomery odôvodňujúce priznanie oslobodenia a presun poplatkovej povinnosti\nna štát nemožno považovať stav, keď žalobkyňa disponuje dostatkom finančných\nprostriedkov, ktoré jej umožňujú zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh na začatie\nkonania, ktorý by bol v tomto prípade 1 309,50 € (položka 1 písm. a) Sadzobníka súdnych\npoplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku\nza výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov).\n\n8\n\n9. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení,\nkeď osobné a majetkové pomery žalobkyne neodôvodňujú jej oslobodenie od súdnych\npoplatkov, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a žalobkyne\noslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.“\nÚstavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súd síce\nstručne, no jasne uviedol, na základe akých dôvodov dospel k záveru, že majetkové pomery\nsťažovateľky neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Ak teda okresný\nsúd pri svojom rozhodovaní o žiadosti sťažovateľky zohľadňoval predmet konania (žaloba\no zaplatenie peňažnej sumy), výšku sťažovateľke vyplatenej náhrady za vyvlastnené\npozemky (13 251,47 €) a napokon a predovšetkým aj samotnú výšku súdneho poplatku\n(1 309,50 €), ktorá sama osebe predstavuje iba malú časť sťažovateľke vyplatenej náhrady,\nnemožno jeho právne závery z pohľadu ústavného súdu hodnotiť ako svojvoľné\nči arbitrárne.\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nZ dôvodu, že sťažnosť sťažovateľky bola ako celok pri jej predbežnom prerokovaní\nodmietnutá, ústavný súd sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky nezaoberal, pretože\nrozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody,\nk čomu v danom prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. januára 2018\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-súdny", "poplatok-oslobodenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a9992a24-7ff3-41c7-85c1-7ed48c80110d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.361.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 361/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 361/2015 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.361.2015.1"}, {"guid": "ussr:6965d6bc-2942-4e89-afa9-df455944b6d3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/2015 z 10. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-10", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6965d6bc-2942-4e89-afa9-df455944b6d3"}, {"guid": "ussr:13143948-3578-4647-90b1-81f75d5ae196", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 712/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 712/2014 z 9. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13143948-3578-4647-90b1-81f75d5ae196"}, {"guid": "ussr:3852c7dc-0469-4922-9cf0-f3fef6027208", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 441/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 441/2014 z 24. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-24", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3852c7dc-0469-4922-9cf0-f3fef6027208"}, {"guid": "ussr:51c82f06-6b07-4d16-96e3-5c28d17c02aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51c82f06-6b07-4d16-96e3-5c28d17c02aa"}, {"guid": "ussr:c3bc08ed-236f-4abc-bd2d-fde586c940f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 344/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 344/2012 z 1. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-01", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3bc08ed-236f-4abc-bd2d-fde586c940f7"}, {"guid": "ussr:366f46fa-cd9c-409e-b0fc-baa8a213ddb0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 559/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 559/2011 z 13. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-13", "citacie_n": 86, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:366f46fa-cd9c-409e-b0fc-baa8a213ddb0"}, {"guid": "ussr:49e407d5-1dd8-4552-8bfe-8f9e2f2fb735", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 464/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 464/2010 z 10. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-10", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49e407d5-1dd8-4552-8bfe-8f9e2f2fb735"}, {"guid": "ussr:96c6e8b2-41c0-42ca-af8b-a4f2ef563c3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 45/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 45/09 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96c6e8b2-41c0-42ca-af8b-a4f2ef563c3c"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:61699f2f-5142-4d6f-ac7c-be07a66f27ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 142/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/04 z 3. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-03", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:61699f2f-5142-4d6f-ac7c-be07a66f27ae"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:2e069517-c169-4899-a93a-4d7f1256943d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/99 z 23. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-23", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}