{"guid": "ussr:1f472c79-207d-4095-b16d-1f41e655e135", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.330.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 330/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 330/2018 z 23. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. mája 2018, sp. zn. IV. ÚS 330/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.330.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2018-05-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1f472c79-207d-4095-b16d-1f41e655e135", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.330.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.330.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.330.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 330/2018-7\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n, t. č.\n\n,\n,\n\nktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14 S 16/2017\nz 25. januára 2018, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2018\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n, t. č. v\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\n\nslobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 14 S 16/2017 z 25. januára 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou krajskému\nsúdu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody\na Ústavu na výkon väzby\n\nsp. zn. ÚVTOS a ÚVV-29-6/11-2015 z 25. septembra\n\n2015, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o povolenie notebooku s príslušenstvom „pre\npotreby výkonu jeho práva na obhajobu“, ktorú podal ako osoba vo výkone trestu odňatia\nslobody. Krajský súd (napadnutým) uznesením sp. zn. 14 S 16/2017 z 25. januára 2018\nkonanie o žalobe sťažovateľa zastavil podľa § 99 písm. h) v spojení s § 18 ods. 1 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení novelizácie vykonanej zákonom\nč. 88/2017 Z. z. (ďalej len „SSP“) s tým, že po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého\nuznesenia bude vec postúpená Krajskej prokuratúre v Trnave (ďalej len „krajská\nprokuratúra“). Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu kasačná sťažnosť ako opravný\nprostriedok nebola prípustná [§ 439 ods. 2 písm. d) SSP].\nSťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta, že napadnutým\nuznesením krajského súdu došlo k porušeniu jeho práva na prístup k súdu garantovaného\nprostredníctvom čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom svoju sťažnosť odôvodňuje okrem iného\ntakto:\n„Konanie o správnej žalobe uznesením sp. zn. 14 S 16/2017-83 zo dňa 25. 1. 2018\nKrajský súd v Trnave zastavil pre nedostatok právomoci s tým, že UVTOS a UVV\nnemal postavenie orgánu verejnej správy, a vec postúpil Krajskej prokuratúre v Trnave.\n... Právomoc správnych súdov v otázkach väzenstva je zrejmá, a ochrana právnej\nsféry väzňov prostriedkami správneho súdnictva je bežným štandardom v civilizovaných\nštátoch Európskej únie, vyžadovaným aj ESĽP, pričom Slovenská republika je výnimkou.\nNa uvedenom nič nemení ani prax Najvyššieho súdu a Ústavného súdu, ktorá pri\nneoprávnenom ignorovaní právnych námietok sťažovateľov odmieta poskytovať väzňom\npraktickú a efektívnu ochranu ich práv, čím fakticky podporuje zlé zaobchádzanie s nimi.\nV predmetnej veci nebolo sporné, že rozhodnutie napadnuté správnou žalobou sa\ndotýka sťažovateľových občianskych práv a záväzkov na účely čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\n\n2\n\nPokiaľ Krajský súd dospel k záveru o nedostatku právomoci na prejednanie veci (čo\nje v súlade s arbitrárnou judikatúrou Ústavného súdu, ktorá je v rozpore s právnymi\nnázormi vlády Slovenskej republiky a judikatúrou ESĽP), bol povinný vec postúpiť\ncivilnému súdu, keďže sťažovateľove právo na prístup k súdu je vzhľadom na dotknutie jeho\nprávnej sféry žalovaným rozhodnutím nespochybniteľné a neodňateľné.\nAk správny súd zistí, že vec nepatrí do správneho súdnictva, postúpi ju bez uznesenia\nvecne a miesme príslušnému súdu (§ 43 CSP v spojení s § 25 SSP)...\n... Krajský súd nebol oprávnený fakticky odňať sťažovateľovi právo na prístup\nk súdu, k čomu zastavením konania a postúpením veci na Krajskú prokuratúru však došlo zastavením konania o správnej žalobe tak došlo k stavu denegatio iustitiae.\nSťažovateľovi je známa momentálna rozhodovacia prax Ústavného súdu v\npodobných veciach, no faktom žiaľ ostáva, že Ústavný súd sa doposiaľ nevysporiadal s\nnámietkami sťažovateľa o porušení práva na prístup k súdu zastavením konania.\nZ judikatúry ESĽP je pritom zrejmé, že aj väzeň má právo na prístup k súdu, a ESĽP prijal\nviacero sťažovateľových sťažností namietajúcich porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru z dôvodu\nodopretia práva na prístup k súdu a nevysporiadania sa Ústavného súdu s podstatou\nústavných sťažností, ktorou bola výlučne námietka porušenia tohto práva. S dovolením\npreto sťažovateľ zdôrazňuje, že namieta porušenie práva na prístup k súdu, ku ktorému\nzastavením konania došlo, keďže prokuratúra nie je súdnym orgánom a správnou žalobou\nnapadnuté rozhodnutie väznice sa dotýkalo jeho občianskych práv na účely čl. 6 ods. 1\nDohovoru - odôvodnenie uznesenia Krajského súdu je tak celkom irelevantné, nakoľko len\nkonštatuje nedostatok právomoci správneho súdu, pričom otázku sťažovateľovho práva na\nprístup k súdu vôbec nerieši a preto len parafrázovaním, či citovaním tohto uznesenia\nzostane opäť podstata sťažovateľovej ústavnej sťažnosť ignorovaná.“\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn.\n14 S 16/2017-83 zo dňa 25. 1. 2018, porušené bolo.\n\n3\n\n2. Uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 14 S 16/2017-83 zo dňa 25. 1. 2018,\nsa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné\nzadosťučinenie peňažnú sumu 3 000 EUR, ktorú mu je povinný zaplatiť Krajský súd\nv Trnave do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľa\nobsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20\n\n4\n\na § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nPri predbežnom prerokovaní sa ústavný súd sústredil na posúdenie, či sťažnosť nie je\nzjavne neopodstatnená. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde totiž vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je aj posúdenie, či nie je zjavne\nneopodstatnená.\n\nV súlade\n\ns\n\nkonštantnou\n\njudikatúrou\n\nústavného\n\nsúdu\n\no\n\nzjavne\n\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež\nnapr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nSťažovateľ v posudzovanej veci (v podstate) namieta, že krajský súd napadnutým\nuznesením z dôvodu nedostatku svojej právomoci zastavil konanie o jeho žalobe podanej\nproti ústavu na výkon trestu a vec postúpil krajskej prokuratúre, ktorá nie je súdnym\norgánom ochrany práva, bez meritórneho preskúmania žaloby, čím malo dôjsť k porušeniu\njeho práva na prístup k súdu inkorporovaného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd vo vzťahu k námietkam sťažovateľa v súlade so svojou konštantnou\njudikatúrou v prvom rade zdôrazňuje, že vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných\nsúdov, nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nIV. ÚS 339/2013). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len\nvtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za\nnásledok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\n\n5\n\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie krajského\nsúdu z hľadiska jeho ústavnej akceptovateľnosti a zlučiteľnosti jeho účinkov\nso sťažovateľom označeným právom podľa dohovoru.\nKrajský súd v úvodnej časti napadnutého uznesenia citoval na vec sťažovateľa sa\nvzťahujúce ustanovenia právnych predpisov, z ktorých pri svojom rozhodovaní o jeho\nžalobe vychádzal, pričom v tejto súvislosti najmä uviedol:\n„Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku... správne súdy v správnom\nsúdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,\nopatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\nPodľa § 6 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy\nboli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením\norgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu\nverejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na\nsprávnom súde.\nPodľa § 407 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov, spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje osobitný zákon.\nPodľa § 1 zákona č. 475/2005 Z. z., tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu\nodňatia slobody, práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.\nPodľa § 96 zákona č. 475/2005 Z. z., dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave\nvykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.\n... Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, pôsobnosť\nprokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde\nsú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je\nobmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.\nPodľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z., prokurátor dozerá na to, aby\nv celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia\nslobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené\n\n6\n\nosoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa\nv týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.\nPodľa § 18 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z., prokurátor je povinný...\nc) písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia,\npríkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo\nodseku 2 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným\nvšeobecne záväzným právnym predpisom...\nPodľa § 18 ods. 6 písm. d) zákona č. 153/2001 Z. z., pri vykonávaní dozoru je\nprokurátor oprávnený preverovať, či rozhodnutia a opatrenia orgánov vykonávajúcich\nsprávu miest uvedených v odseku 1 a 2 zodpovedajú zákonom a ostatným všeobecne\nzáväzným právnym predpisom.\nPodľa § 47 ods. 1 a 2 zákona č. 153/2001 Z. z., na vykonávanie dozoru nad\nzachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody\nalebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor\na v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori (1). Miestne príslušný na\nvykonávanie dozoru je krajský prokurátor tej prokuratúry, v ktorej obvode má sídlo orgán\nvykonávajúci správu miesta uvedeného v odseku 1 (2).\nPodľa § 18 ods. 1 SSP, ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov,\nkonanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu\nvec po zastavení konania uznesením postúpi.“\nZastavenie konania o žalobe sťažovateľa a postúpenie veci krajskej prokuratúre\nnásledne krajský súd odôvodnil v napadnutom uznesení najmä takto:\n«Na základe dopytu správneho súdu doručil žalovaný vybavenie žiadosti o povolenie\nnotebooku s príslušenstvom č. ÚVTOS a ÚVV-29-6/11-2015 zo dňa 25. 09. 2015, z obsahu\nktorého vyplýva, že žalovaný s odkazom na § 15 ods. 3, §15 ods. 6, § 55 ods. 4 písm. a)\na § 55 ods. 5 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 4/2001 Z. z.“) nepovolil žalobcovi použiť prostriedok\naudiovizuálnej techniky, medzi ktorý patrí aj prenosný počítač.\nS poukazom na vyššie citované ustanovenia a obsah žaloby zastáva správny súd\nnázor, že proces, ktorého výsledkom bolo vydanie žalobcom označeného rozhodnutia\n\n7\n\n(nevyhovenie žiadosti o poskytnutie notebooku), nie je možné považovať za rozhodovanie\norgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy. V danom prípade ide totiž výlučne o režim\na spôsob výkonu trestu, ktorý je upravený zákonom č. 475/2005 Z. z. v spojení so zákonom\nč. 4/2001 Z. z. a týka sa veci, ktorá súvisí s výkonom trestu odňatia slobody, ktorý bol\nžalobcovi uložený v zmysle ustanovení Trestného zákona a podľa Trestného poriadku.\nĎalej je potrebné uviesť, že príslušný ústav na výkon trestu odňatia slobody\npostupoval podľa zákona č. 4/2001 Z. z. v spojení so zákonom č. 475/2005 Z. z., ktoré sú\njedným z prameňov trestného práva procesného, keďže vykonávacie konanie je posledným\nštádiom trestného konania, ktoré je rámcovo upravené v štvrtej časti Trestného poriadku\na zákon č. 475/2005 Z. z. je osobitným vykonávacím predpisom k Trestnému poriadku.\nNavyše dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody\nvykonáva prokurátor [§ 96 zákona č. 475/2005 Z. z. v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) zákona č.\n153/2001 Z. z.]. Príslušný prokurátor dozerá na to, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody\ndodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, pričom jednotlivé\nprostriedky, resp. nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone tohto dozoru vyplývajú\nzo zákonných ustanovení § 18 zákona č. 153/2001 Z. z., konkrétne § 18 ods. 3 písm. c)\ncitovaného zákona. Pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody zbor nie je orgánom\nverejnej správy (orgánom verejnej moci), pretože nerozhoduje v oblasti verejnej správy, ale\nzabezpečuje výkon trestu uloženého v trestnom konaní, a preto nemožno pri tejto jeho\nčinnosti vidieť zásah orgánu verejnej správy, ktorý by bolo možné preskúmavať v správnom\nsúdnictve. Navyše aj s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR vydaný pod sp. zn.\nIII. ÚS 247/2007 tunajší správny súd dospel k záveru, že rozhodovacia činnosť jednotlivých\nústavov na výkon trestu odňatia slobody (v tomto konkrétnom prípade Ústav na výkon trestu\nodňatia slobody a Ústav na výkon väzby\n\n), týkajúca sa podmienok a spôsobu\n\nvýkonu trestu odňatia slobody v zmysle úpravy zákona č. 475/2005 Z. z. patrí do oblasti\nprávnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je ho možné považovať\nza rozhodovanie orgánu verejnej správy.\nSprávny súd preto zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie (opatrenie) žalovaného\nbolo prijaté v rámci výlučnej právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia\nslobody uloženého na základe právnej úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku,\na preto jeho preskúmanie nespadá do právomoci správneho súdu. Súčasne správny súd\n\n8\n\nvzhľadom na povahu napadnutého rozhodnutia (opatrenia) ustálil, že v danom prípade je\ndaná právomoc Krajskej prokuratúry Trnava, do ktorej pôsobnosti z dôvodu miestnej\npríslušnosti (§ 47 ods. 1 zákona o prokuratúre) patrí vykonávať dozor nad zachovávaním\nzákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody [§ 4 ods. 1 písm. b)\na § 18 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre], v danom prípade v ÚVTOS a ÚVV\nS poukazom na vyššie uvedené správny súd konanie podľa § 99 písm. h) SSP\nv spojení s § 18 ods. 1 SSP zastavil s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec\npostúpená Krajskej prokuratúre Trnava.»\nÚstavný súd po preskúmaní sťažnosti a jej prílohy, vychádzajúc predovšetkým\nz odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu dospel k záveru, že označené\nrozhodnutie krajského súdu zjavne nie je svojvoľné alebo arbitrárne. Krajský súd\nv napadnutom uznesení podľa názoru ústavného súdu ústavne konformným spôsobom\nobjasnil, prečo meritórne rozhodnutie o žalobe sťažovateľa nepatrilo do jeho právomoci ako\nsprávneho súdu, pričom jeho logická a presvedčivá argumentácia nevykazuje znaky\npopretia zmyslu a účelu vo veci aplikovaných právnych noriem.\nReagujúc na sťažovateľom vznesené výhrady, ústavný súd predovšetkým poukazuje\nna svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej k porušeniu práva fyzickej osoby alebo\nprávnickej osoby na prístup k súdu garantovaného (aj) prostredníctvom čl. 6 ods. 1\ndohovoru by mohlo dôjsť vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu), teda najmä vtedy, ak by\nvšeobecný súd (bezdôvodne) odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej\nosoby alebo právnickej osoby (m. m. II. ÚS 8/01, IV. ÚS 115/03, IV. ÚS 159/05,\nIV. ÚS 95/07).\nV okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že\nzastavením konania o žalobe sťažovateľa z dôvodu nedostatku právomoci krajského súdu\nnebola jeho vec s konečnou platnosťou rozhodnutá, ale bola na účel realizácie jej zákonných\noprávnení postúpená príslušnej krajskej prokuratúre. Krajský súd tak postupoval v súlade\n\n9\n\ns doktrínou, podľa ktorej (aj) správny súd musí pri konštatovaní nedostatku svojej\nprávomoci na rozhodnutie konkrétnej veci indikovať orgán, do právomoci ktorého vec patrí,\npričom len v prípade, ak by to možné nebolo, platí (v zmysle výkladového pravidla\nobsiahnutého v čl. 3 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods. 1 Správneho\nsúdneho priadku) nevyvrátiteľná domnienka, že vec patrí do právomoci všeobecného súdu,\nktorým by bol v takom prípade civilný súd. V kontexte uvedeného sa žiada zdôrazniť, že\norgány prokuratúry, a teda aj krajská prokuratúra, sú orgánmi ochrany práva, keďže ich\nústavnou povinnosťou je chrániť „... práva a zákonom chránené záujmy fyzických\na právnických osôb a štátu“ (čl. 149 ústavy). Príslušná krajská prokuratúra, ktorej bola vec\npo zastavení konania krajským súdom postúpená, totiž bola v danom prípade práve tým\norgánom verejnej moci, do ktorého právomoci zákon výslovne zveril rozhodovanie\no ochrane tých práv, ochrany ktorých sa sťažovateľ (pôvodne) domáhal žalobou podanou\nsprávnemu súdu. Sťažovateľovi teda bola poskytnutá možnosť účinnej ochrany jeho práv\nzákonom ustanoveným postupom. Za danej situácie preto podľa názoru ústavného súdu\nnemožno uvažovať o tom, že by krajský súd svojím rozhodnutím o zastavení konania\no žalobe sťažovateľa a postúpením veci krajskej prokuratúre porušil jeho právo na prístup\nk súdu.\nV nadväznosti na už uvedené ústavný súd tiež poukazuje na svoj už opakovane\nvyslovený právny názor, že obsahom práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, resp. základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka,\nže rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka (resp. strany) konania.\nPodstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne konformný a aby\njeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov\narbitrárnosti. Ak to tak je, ústavný súd nemá dôvod zasahovať do postupu a záverov\nvšeobecných súdov, vyslovovať porušenia základných práv a slobôd a nahrádzať tak\nrozhodnutia všeobecných súdov svojimi vlastnými (m. m. napr. I. ÚS 50/04,\nIII. ÚS 162/05).\nVychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým\nuznesením krajského súdu a sťažovateľom namietaným porušením jeho práva na prístup\n\n10\n\nk súdu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\npo prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o porušení\noznačeného práva sťažovateľa, a preto jeho sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľa.\nNad rámec tohto uznesenia ústavný súd pripomína, že právne názory, na základe\nktorých odmietol sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú, už viackrát uplatnil\nvo svojej doterajšej judikatúre [pozri napr. uznesenia vo veciach vedených pod sp. zn.\nII. ÚS 225/09, sp. zn. IV. ÚS 172/2012, sp. zn. II. ÚS 484/2017, ako aj sp. zn.\nIV. ÚS 44/2018 (ide pritom o uznesenie o inej sťažnosti sťažovateľa)], pričom sťažnostná\nargumentácia sťažovateľa nedáva žiadny dôvod na to, aby ústavný súd svoju doterajšiu už\nustálenú judikatúru zmenil, resp. aspoň korigoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. mája 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "prokurátor, prokuratúra-dozor prokurátora", "správne súdnictvo", "výkon trestu-odňatia slobody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:678602f5-bc3d-4823-ada2-6d854e24c741", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.44.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 44/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 44/2018 z 18. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.44.2018.1"}, {"guid": "ussr:ea17d361-dab5-4a70-b811-6294d38f0028", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.484.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 484/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.484.2017.1"}, {"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:d0774ed1-55ea-467f-a8a5-145d19a50145", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 172/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 172/2012 z 4. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0774ed1-55ea-467f-a8a5-145d19a50145"}, {"guid": "ussr:c000b507-a664-4cd7-9d4e-a8195701dc39", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 225/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 225/09 z 2. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-02", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c000b507-a664-4cd7-9d4e-a8195701dc39"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:9f5c9140-5bf2-4225-a46d-2ab4549dcada", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 95/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 95/07 z 10. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-10", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f5c9140-5bf2-4225-a46d-2ab4549dcada"}, {"guid": "ussr:accd59cd-40a0-46e7-bb5a-59b271d02507", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:accd59cd-40a0-46e7-bb5a-59b271d02507"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:b049a3b0-9083-4d3c-8b03-dcbf995953ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 8/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/01 z 18. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-18", "citacie_n": 229, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b049a3b0-9083-4d3c-8b03-dcbf995953ed"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e230ed89-9d25-449e-bec8-0c69e2de66c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.384.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 384/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 384/2025 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.384.2025.1"}]}