{"guid": "ussr:fc4bdf41-b4aa-4937-9d51-81f96ca463c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.328.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 328/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 328/2018 z 23. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. mája 2018, sp. zn. IV. ÚS 328/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.328.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2018-05-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fc4bdf41-b4aa-4937-9d51-81f96ca463c3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.328.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.328.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.328.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 328/2018-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou,\nNa Priekope 174/13, Žilina, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane\n\nľudských\n\npráv\n\na základných\n\nslobôd\n\npostupom\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 61 Er 1535/2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2018\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Na Priekope 174/13,\nŽilina, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2\n\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 61 Er 1535/2014\n(ďalej aj „napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti, z jej príloh a vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.\n61 Er 1535/2014 vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení oprávneného účastníkom\nexekučného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 61 Er 1535/2014 a povereným\nsúdnym exekútorom JUDr. Jozefom Augustínom so sídlom exekútorského úradu v Žiline\npod sp. zn. EX 808/2014, predmetom ktorého je vymoženie sumy 105 995,56 €\ns príslušenstvom od povinnej Slovenskej republiky, konajúcej prostredníctvom Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj „povinná“).\nSťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta porušenie jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na\nprístup k súdu a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Svoju sťažnosť odôvodňuje\nnajmä takto:\n«Sťažovateľ v záujme dosiahnutia stavu právnej istoty podal návrh na exekučné\nkonanie, pričom Okresný súd Bratislava I dňa 10. 11. 2014 pod č. 5101089416 poveril\nsúdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného zo dňa 16. 10.\n2014.\n... Na podklade návrhu povinnej strany na pojednávaní dňa 29. 10. 2015 exekučný\nsúd povolil povinnému odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania o návrhu na\nobnovu konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 14 C 359/2012.\nExekučný súd rozhodol o povolení odkladu exekúcie na podklade zavádzajúcej\ninformácie povinnej strany, keď v skutočnosti táto nepodala návrh na obnovu konania\nv merite veci, ale len proti výroku o trovách konania, proti ktorému výroku obnova konania\nnie je prípustná. Exekučný súd si neoveril pravdivosť tvrdení povinnej strany, ale ihneď na\npojednávaní dňa 29. 10. 2015 rozhodol o návrhu na odklad exekúcie. V písomnom\n\n2\n\nvyhotovení uznesenia dokonca exekučný súd uviedol nesprávne poučenie, podľa ktorého\nproti uzneseniu o povolení odkladu exekúcie nie je prípustné odvolanie. Napriek\nnesprávnemu poučeniu sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu exekučného súdu a na\npodklade jeho odvolania Krajský súd v Bratislave uznesením z 03. 11. 2016\nč. k. 21 CoE/457/2016-177\n\nzrušil\n\nuznesenie\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBratislava\n\nI\n\nč. k. 61 Er 1535/2014-141 zo dňa 29. 10. 2015.\nNa tomto mieste sťažovateľ poznamenáva, že uznesením Okresného súdu Banská\nBystrica č. k. 10 C/363/2015-48 z 15. 06. 2016 bol zamietnutý návrh na obnovu konania\nvoči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14 C/359/2012-806 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14 Co/158/2013-848 v časti výroku\no trovách konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 07. 07. 2016.\nSťažovateľ písomnými podaniami z 21. 07. 2016 a 26. 01. 2017 požiadal exekučný\nsúd o pokračovanie v konaní, na ktoré exekučný súd žiadnym spôsobom nereagoval.\n... Sťažovateľ je toho názoru, že dĺžku konania v exekučnej veci je potrebné hodnotiť\nz pohľadu celkovej dĺžky konania, pretože k stavu právnej istoty dochádza až splnením\npovinnosti, ktorá bola strane konania uložená právoplatným a vykonateľným rozhodnutím\nvšeobecného súdu. V týchto okolnostiach treba konštatovať, že celé konanie (vrátane\nkonania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, pozn.) trvá už 12 a pol roka a na strane\nsťažovateľa nedošlo k stavu právnej istoty.\nSťažovateľ je toho názoru, že Okresný súd Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn.\n61 Er/1535/2014 svojou nečinnosťou porušuje jeho základné právo priznané čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR... Sťažovateľ je toho názoru, že Okresný súd Bratislava I vo veci vedenej pod\nsp. 61 Er/1535/2014 porušuje jeho základné právo priznané čl. 6 ods. 1 Dohovoru...\n... V tejto súvislosti poukazuje sťažovateľ na celkovú dĺžku konania od podania\nžaloby ako i dĺžku exekučného konania od podania návrhu na exekúciu dňa 16. 10. 2014.\nNeefektívna a nesprávna činnosť súdu spočíva vo vydaní nezákonného rozhodnutia,\nktorým bol povolený odklad exekúcie bez náležitého zistenia skutkového stavu vo vzťahu\nk dôvodom odkladu exekúcie prezentovaným povinnou stranou, ktoré boli zavádzajúce.\nS poukazom na aktuálnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá\nvyplýva z rozhodnutí Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike a Komanický proti\n\n3\n\nSlovenskej republike ale i Grešáková proti Slovenskej republike sťažnosť na prieťahy\nadresovaná predsedovi súdu nie je účinným prostriedkom nápravy.\nPodľa názoru sťažovateľa aktuálny stav jeho veci je porušovaním aj jeho práva na\nsúdnu ochranu priznaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na súd\npriznaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento\nnázor odôvodňuje sťažovateľ tým, že k stavu právnej istoty dochádza až splnením povinnosti\nuloženej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím všeobecných súdov, pretože „ právo\nna súd“ by nebolo právom, keby vnútroštátny právny systém dovolil, aby konečné, záväzne\nsúdne rozhodnutie ostalo na ujmu jednej zmluvnej strany neúčinné. Existujúci stav je o to\nzarážajúci, že povinnou stranou podľa právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdov je\nSlovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, pričom neplnením\nzáväzku uloženého právoplatným a vykonateľným rozhodnutím všeobecných súdov sa\nspochybňuje samotný princíp právneho štátu upravený čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.»\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„1/ Základné právo\n\nna prejednanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a základne právo priznané čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na prístup súdu a súdnu ochranu\nvo veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 61 Er/1535/2014 porušené bolo.\n2/ Okresnému súdu Bratislava I prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn.\n61 Er/1535/2014 konať bez zbytočných prieťahov.\n3/\n\npriznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- EUR\n\n(slovom desať tisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný mu vyplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti nálezu.\n4/ Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia na účet právneho zástupcu JUDr. Tatiany Folkovej do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\n\n4\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nSťažovateľ v posudzovanej veci namieta, že postupom okresného súdu ako\nexekučného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie, resp. práva na\nprístup k súdu, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n\n5\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať\nzáver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.\nústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo\nrozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi\nokolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\n\n6\n\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,\naj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku\nnesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nII.1\n\nK\n\nnamietanému\n\nporušeniu\n\nzákladného\n\npráva\n\nsťažovateľa\n\nna\n\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na\nprejedanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní\nSťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu (okrem iného) namieta, že postupom\nokresného súdu v celom priebehu napadnutého exekučného konania došlo k porušeniu jeho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npričom okresný súd v súčasnosti na opakované žiadosti sťažovateľa ako oprávneného\n„o pokračovanie v konaní“ nereaguje.\nÚstavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 61 Er 1535/2014 zistil\nnasledujúci (doterajší) priebeh napadnutého konania:\n1. Dňa 21. októbra 2014 oprávnená Betvia Limited, 66, Old Bakery Street,\nVLT Valletta, Malta (ďalej len „oprávnená“), podala súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi\nAugustínovi, v tom čase so sídlom exekútorského úradu v Trenčíne (ďalej len „súdny\nexekútor“),\n\nnávrh\n\nna\n\nvykonanie\n\nexekúcie\n\nna\n\nvymoženie\n\nsumy\n\n105 995,56\n\n€\n\ns príslušenstvom od povinnej Slovenskej republiky, konajúcej prostredníctvom Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky. Exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu\nBanská Bystrica sp. zn. 14 C 359/2012 z 22. januára 2013 v spojení s rozsudkom Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 Co 158/2013 z 27. mája 2014 (žalobcom v označenom\nkonaní bol sťažovateľ, ktorý pohľadávku z exekučného titulu postúpil oprávnenej, pozn.).\n2. Dňa 30. októbra 2014 súdny exekútor podal okresnému súdu žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie.\n\n7\n\n3. Dňa 10. novembra 2014 okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním\nexekúcie v zmysle návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie.\n4. Dňa 12. decembra 2014 sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na zmenu\noprávneného v predmetnom exekučnom konaní (z dôvodu spätného postúpenia pohľadávky\nz oprávnenej na sťažovateľa, pozn.).\n5. Dňa 5. januára 2015 okresný súd uznesením č. k. 61 Er 1535/2014-28 pripustil,\naby sa oprávneným v označenom exekučnom konaní stal sťažovateľ.\n6. Dňa 5. februára 2015 povinná podala návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57\nods. 1 písm. k) Exekučného priadku v znení platnom v tom čase.\n7. Dňa 1. júna 2015 okresný súd na účel prejednania návrhu povinnej na zastavenie\nexekúcie nariadil pojednávanie na 29. október 2015.\n8. Dňa 19. októbra 2015 sťažovateľ doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie\nk návrhu povinnej na zastavenie exekúcie.\n9. Dňa 29. októbra 2015 okresný súd na pojednávaní na základe návrhu povinnej\nuznesením povolil odklad exekúcie až do právoplatného skončenia konania vedeného\nOkresným súdom Banská Bystrica o návrhu povinnej na obnovu konania sp. zn.\n14 C 359/2012 (podanom v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, pozn.).\n10. Dňa 26. novembra 2015 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného\nsúdu o povolení odkladu exekúcie z 29. októbra 2015.\n11. Dňa 30. decembra 2015 okresný súd požiadal Okresný súd Banská Bystrica\no informácie o stave konania o návrhu povinnej na obnovu konania.\n12. Dňa 15. januára 2016 Okresný súd Banská Bystrica oznámil okresnému súdu, že\nkonanie o návrhu povinnej na obnovu konania je vedené pod sp. zn. 10 C 363/2015\na k uvedenému dňu nebolo právoplatne skončené.\n13. Dňa 12. septembra 2016 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Bratislave\nna účel rozhodnutia o odvolaní oprávneného proti uzneseniu okresného súdu o povolení\nodkladu exekúcie z 29. októbra 2015.\n14. Dňa 3. novembra 2016 krajský súd uznesením sp. zn. 21 CoE 457/2016 zrušil\nuznesenie okresného súdu sp. zn. 61 Er 1535/2014 z 29. 10. 2015, ktorým bol povolený\nodklad exekúcie. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil (v podstate) tým, že návrh\n\n8\n\npovinnej na obnovu konania bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.\n10 C 363/2015 z 15. júna 2016 zamietnutý.\n15. Dňa 28. novembra 2016 krajský súd vrátil spis okresnému súdu.\n16. Dňa 21. decembra 2016 okresný súd uložil spis „na lehotu do vrátenia\npoverenia“.\n17. Dňa 30. januára 2017 sťažovateľ (vzhľadom na zrušenie uznesenia okresného\nsúdu o povolení odkladu exekúcie krajským súdom) požiadal okresný súd o pokračovanie\nv exekučnom konaní a „o rozhodnutie o návrhoch povinného v prebiehajúcom exekučnom\nkonaní“.\nÚstavný súd vo vzťahu k tejto časti sťažnosti v prvom rade uvádza, že pri výklade\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, si osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\nneexistujú zásadne odlišnosti, a preto ich namietané porušenie možno preskúmať spoločne\n(m. m. napr. II. ÚS 55/98).\nPri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd vychádza zo\nsvojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu“ (IV. ÚS 221/04).\nÚstavný súd zdôrazňuje, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov súdom sa pritom vzťahuje aj na konanie o výkon rozhodnutia a rozhodovanie\nsúdu v exekučnom konaní (napr. III. ÚS 15/03, III. ÚS 229/04), keďže nútený výkon\nsúdnych a iných rozhodnutí, vrátane exekúcie vedenej podľa zákona Národnej rady\n\n9\n\nSlovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučného poriadku) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Exekučný poriadok“) je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 143/02, IV. ÚS 292/04, III. ÚS 229/04), pričom ústava v čl. 48\nods. 2 takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj\npodľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva by právo na súdnu ochranu zostalo\niluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie\nostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu teda\ntreba považovať aj za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 dohovoru\n(m. m. III. ÚS 15/03, III. ÚS 125/07).\nV kontexte namietaného porušenia práv sťažovateľa garantovaných prostredníctvom\nčl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom\n(exekučnom) konaní ústavný súd v súlade so svojou stabilnou judikatúrou tiež zdôrazňuje,\nže pri rozhodovaní o namietanom porušení základného práva účastníka exekučného konania\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (resp. jeho práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote) preskúmava postup exekučného súdu len v súvislosti s jeho\nrozhodovaním o konkrétnom procesnom návrhu, pričom za rozhodujúcu v tomto smere\nnepovažuje celkovú dĺžku vykonávanej exekúcie. Uvedený prístup vychádza z toho, že\npríslušný exekučný súd nie je orgánom verejnej moci, ktorý by viedol samotný výkon\nrozhodnutia podľa Exekučného poriadku, ale jeho právomoc rozhodovať v exekučnom\nkonaní sa realizuje výlučne v prípadoch ustanovených zákonom (Exekučným poriadkom).\nK prípadným prieťahom v exekúcii (vedenej povereným súdnym exekútorom), za ktoré by\nniesol zodpovednosť exekučný súd, preto môže dôjsť práve a len v prípadoch zákonom\npredpokladanej ingerencie exekučného súdu do prebiehajúcej exekúcie (III. ÚS 867/2016,\nm. m. napr. II. ÚS 498/2014, II. ÚS 516/2017).\nZ už popísanej chronológie doterajšieho priebehu napadnutého konania vyplýva, že\nokresný súd v ňom dosiaľ nerozhodol o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie\nz 5. februára 2015. Podľa názoru ústavného súdu však táto nečinnosť okresného súdu (resp.\njej dôsledky) v okolnostiach posudzovanej veci nedosahuje takú ústavne relevantnú\n\n10\n\nintenzitu, že by sama osebe mohla viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). Uvedené ústavný\nsúd konštatuje najmä s ohľadom na skutočnosť, že návrh na zastavenie exekúcie podala\nprotistrana sťažovateľa (povinná), ktorá ním sleduje ochranu svojich vlastných práv\na záujmov, z podstaty veci opozičných voči právam a záujmom sťažovateľa ako\noprávneného v predmetnom exekučnom konaní. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie\npritom nemá odkladný účinok, a preto vo veci sťažovateľa po zrušení uznesenia okresného\nsúdu o povolení odkladu exekúcie rozhodnutím odvolacieho krajského súdu poverenému\nsúdnemu exekútorovi z procesného hľadiska nič nebráni v pokračovaní vo vykonávaní\nexekúcie vedenej na vymoženie judikovanej pohľadávky sťažovateľa ako oprávneného.\nVychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd konštatuje, že medzi obsahom\nzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (resp. jeho\npráva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote) a postupom (resp. nečinnosťou)\nokresného súdu v napadnutom konaní (ktorý dosiaľ nerozhodol o procesnom návrhu\nprotistrany sťažovateľa) tak neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by po prípadnom prijatí\ntejto časti sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohla viesť k záveru o porušení označených\npráv sťažovateľa, čo zakladá dôvod na odmietnutie tejto časti sťažnosti ako zjavne\nneopodstatnenej podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nNad rámec uvedeného záveru ústavný súd, akceptujúc argumentáciu sťažovateľa\npoznamenáva, že nespochybňuje jeho tvrdenie o tom, že v doterajšom priebehu\nnapadnutého konania okresný súd konal neefektívne, keď zjavne nesprávne rozhodol na\nzáklade návrhu o povolení odkladu exekúcie až do právoplatného skončenia konania\nvedeného Okresným súdom Banská Bystrica o návrhu povinnej na obnovu konania sp. zn.\n14 C 359/2012, ktorý podala v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Ústavný súd však\nzastáva názor, že ide o také pochybenie okresného súdu, ktoré nedosahuje takú intenzitu, že\nby na jeho základe mohol vysloviť porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nresp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n11\n\nV nadväznosti na už uvedené ústavný súd tiež poukazuje na skutočnosť, že\nv konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovatelia namietajú\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania\nsťažnosti predsedovi príslušného súdu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž\nústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne\npostavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním\nsťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť tohto\nprávneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj\nznenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje\npovinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj\ndisciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)\na § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že\núčelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní.\nV zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia orgán, ktorý\nvybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.\nNapokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch, ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti\nzistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie\nnedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám\ndôsledky.\nÚstavný súd v reakcii na niektoré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva\nv ostatnom období korigoval svoju judikatúru týkajúcu sa už uvedeného tak, že na\npožiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne\nštátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá, avšak len v prípadoch, keď dĺžka\nnamietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu je už prima facie zjavne\n\n12\n\nneprimeraná (napr. IV. ÚS 26/2012, IV. ÚS 93/2012). V konkrétnych, už popísaných\nokolnostiach posudzovanej veci však podľa názoru ústavného súdu o taký prípad nejde.\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu sám uvádza, že sťažnosť\nna prieťahy v napadnutom konaní predsedovi príslušného okresného súdu nepodal. Podľa\nnázoru ústavného súdu pritom práve v okolnostiach posudzovanej veci (keď okresný súd po\nzrušení jeho rozhodnutia o povolení odkladu exekúcie krajským súdom opomenul\nrozhodnúť o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie podanom ešte pred návrhom na odklad\nexekúcie) by podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu (v ktorej by sťažovateľ namietal\nuvedenú skutočnosť) mohlo byť účinným prostriedkom nápravy vedúcim k odstráneniu\npochybenia v postupe okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľ pritom vo svojej\nsťažnosti ústavnému súdu neuvádza, že by inštitút sťažnosti predsedovi súdu nevyužil\nz dôvodov hodných osobitného zreteľa (poukaz na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva, aj vzhľadom na už uvedené východiská ústavného súdu v tejto otázke, takým\ndôvodom zjavne nie je), a preto je sťažnosť sťažovateľa v tejto časti spôsobilá na\nodmietnutie aj z dôvodu jej neprípustnosti (podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona\no ústavnom súde).\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti,\nako aj z dôvodu jej neprípustnosti.\nII.2\n\nK namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva na prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní\nSťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu tiež namieta, že v dôsledku\nporušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru) došlo postupom okresného súdu v napadnutom konaní aj k porušeniu\n\n13\n\njeho základného práva na súdnu ochranu garantovaného prostredníctvom čl. 46 ods. 1\nústavy, ako aj jeho práva na prístup k súdu obsiahnutého v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd vo vzťahu k tejto časti sťažnosti uvádza, že v systematike ústavy sú\nprimeraná celková dĺžka, rýchlosť, plynulosť a efektívnosť súdneho konania obsahom\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n(resp. práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru),\na nie základného práva garantovaného prostredníctvom čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. práva na\nprístup k súdu ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru).\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nnespadá pod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy, pokiaľ namietané porušenie tohto základného\npráva nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného\nprípadu by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr. IV. ÚS 242/07).\nKeďže ústavný súd z dôvodov uvedených v časti II.1 tohto uznesenia odmietol\nsťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj jeho práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú aj tú časť jeho sťažnosti, v ktorej\nv priamej príčinnej súvislosti s porušením označených práv namietal aj porušenie jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. jeho práva na prístup\nk súdu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. mája 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy v konaní-intenzita", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:94ab2c96-bb09-4b2b-8f1b-81437c8d491e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.516.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 516/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 516/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.516.2017.2"}, {"guid": "ussr:82ed6a61-59b1-4a92-b365-008e8f01ce93", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.867.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 867/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 867/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.867.2016.1"}, {"guid": "ussr:9175f85f-da86-492f-929f-b5a639eae776", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.498.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 498/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 498/2014 z 11. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-11", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.498.2014.1"}, {"guid": "ussr:0d0c8589-26ff-4e3d-b7d5-3c4d448a47ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 93/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 93/2012 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d0c8589-26ff-4e3d-b7d5-3c4d448a47ce"}, {"guid": "ussr:31c728b3-f037-4beb-a61f-bb718a737a8c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:31c728b3-f037-4beb-a61f-bb718a737a8c"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:55d326f0-e58c-43c7-ae26-692e90ac02ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 125/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/07 z 16. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-16", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55d326f0-e58c-43c7-ae26-692e90ac02ad"}, {"guid": "ussr:38f2cea3-684f-42c8-8af8-3e8bea2e1899", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/07 z 4. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-04", "citacie_n": 308, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:38f2cea3-684f-42c8-8af8-3e8bea2e1899"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:f240def2-803c-4bf7-b926-f60f7121c5cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 229/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 229/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f240def2-803c-4bf7-b926-f60f7121c5cc"}, {"guid": "ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89"}, {"guid": "ussr:478a96d5-934d-4959-9b9c-44f14e48a5f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 278/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 278/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:478a96d5-934d-4959-9b9c-44f14e48a5f7"}, {"guid": "ussr:5512c97b-f8bd-4720-b92d-8b1e0cc565c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 15/03 z 5. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5512c97b-f8bd-4720-b92d-8b1e0cc565c9"}, {"guid": "ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 153/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 153/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "d5480b56-8a8d-44d8-aca3-3f7b27af3d6f:23a5324d-1962-499b-89c1-b97381008c59", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1114230138.1", "spisova_znacka": "21CoE/457/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 21CoE/457/2016 z 2. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-11-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1114230138.1"}, {"guid": "5088d461-386f-428c-88d7-7cf9afbe0954:f3a3e497-9d4e-4bbc-8f46-1d533b4309ba", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6405208755.6", "spisova_znacka": "14Co/158/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/158/2013 z 26. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-05-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6405208755.6"}], "citovane_v": []}