{"guid": "ussr:925d9f3f-09e1-4437-8433-36087870372a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.323.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 323/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 323/2018 z 15. 8. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. augusta 2018, sp. zn. IV. ÚS 323/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.323.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-08-15", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/925d9f3f-09e1-4437-8433-36087870372a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.323.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.323.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.323.2018.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 323/2018-40\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. augusta 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša\n(sudca spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Kalinovou, Cukrová 2272/14,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Trnave č. k. 23 Co 875/2015-481 z 19. decembra 2016 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. k. 3 Cdo 90/2017-533 z 11. októbra 2017 a postupom, ktorý\npredchádzal ich vydaniu, za účasti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd druhým a tretím výrokom uznesenia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 90/2017 z 11. októbra 2017\nporušené boli.\n\n2. Druhý a tretí výrok uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3 Cdo 90/2017 z 11. októbra 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a v rozsahu zrušenia\nna ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Ivety\nKalinovej, Cukrová 2272/14, Bratislava.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nzo 16. mája 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993\nZ. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v časti,\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“)\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Trnave\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nč. k. 23 Co 875/2015-481 z 19. decembra 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského\nsúdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nč. k. 3 Cdo 90/2017-533 z 11. októbra 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu“) a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu. Vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol.\n2. Zo sťažnosti a z priložených príloh vyplýva, že sťažovateľka v právnom postavení\nžalovanej je účastníčkou v občianskoprávnom konaní o zaplatenie sumy 58 800 €\n\n2\n\ns príslušenstvom vedenom na Okresnom súde Trnava (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n13 C 83/2012. Po vykonanom dokazovaní okresný súd žalobu 29. apríla 2013 zamietol.\nPo odvolaní žalobkyne krajský súd uznesením zo 4. augusta 2014 rozsudok okresného súdu\nzrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Po vykonaní ďalšieho dokazovania okresný súd\n5. júna 2015 rozhodol tak, že zaviazal sťažovateľku ako žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu\n58 800 € spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 11. septembra 2012 do zaplatenia\na uhradiť jej trovy konania. Po podaní odvolania sťažovateľkou krajský súd 19. decembra\n2016 rozsudok okresného súdu potvrdil. Sťažovateľka podala 24. marca 2017 dovolanie\nproti napadnutému rozsudku krajského súdu. Žalobkyňa medzitým oznámila súdu, že\npostúpila svoju pohľadávku\n\n(matke\n\nkonania na jej miesto vstúpila\n\n), a navrhla, aby do\n\n. Sťažovateľka sa k postúpeniu pohľadávky\n\nvyjadrila listom z 30. júna 2017 a žiadala, aby dovolací súd nepripustil zmenu účastníka\nkonania na strane žalobcu. Najvyšší súd uznesením z 11. októbra 2017, doručeným\nsťažovateľke 30. októbra 2017, pripustil, aby do konania na miesto\nžalobkyne vstúpila\n\nako\n\n, a zároveň dovolanie odmietol. Tomuto konaniu\n\npredchádzalo konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 237/2009, ktoré je\npodstatné pre posúdenie výpovedí svedkýň v konaní sp. zn. 13 C 83/2012. Išlo o žalobu\nžalobkyne\n\nproti svojej vnučke\n\no vydanie\n\nsumy 60 412,93 €. Toto konanie sa skončilo tak, že okresný súd rozsudkom sp. zn.\n17 C 237/2009 zo 4. marca 2010 zaviazal žalovanú\nsumu 58 753,24 € spolu s trovami konania. Keďže\n\nvydať žalobkyni\nvzala svoje odvolanie\n\nspäť, rozsudok nadobudol právoplatnosť.\n3. Sťažovateľka sa domnieva, že najvyšší súd nesprávne vyhodnotil a nezdôvodnil\ndostatočne svoj názor, že boli splnené procesné predpoklady na zmenu účastníka konania.\nPodľa sťažovateľky sa najvyšší súd nevyjadril k dôvodom, „... ktoré sťažovateľka uviedla\nvo vyjadrení zo dňa 30.6.2017, kedy ako dôvody nepripustenia zmeny účastníka konania\nuviedla, že dňa 23.12.2016, kedy mala byť uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky, nebol\nrozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 13C/83/2012, ešte právoplatný, keďže rozsudok\nnadobudol právoplatnosť až dňa 30.1.2017 a vykonateľnosť nadobudol dňa 3.2.2017. Došlo\nteda k postúpeniu neexistujúcej pohľadávky. Podľa § 525 ods. 1, druhá veta O.z., postúpiť\n\n3\n\nnemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Postúpená\nmôže byť teda len existujúca pohľadávka.\n\nako postupník nie je aktívne\n\nlegitimovaná, keďže pohľadávka nebola v čase jej postúpenia exekučným titulom.“.\n4. Sťažovateľka nesúhlasí ani s tvrdeniami najvyššieho súdu, že o skutočnosť, ktorá\nzakladá prípustnosť dovolania, môže ísť vtedy, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia súdu\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, a že okresný\nsúd aj krajský súd dostatočne odôvodnili neopodstatnenosť jej argumentácie týkajúcej sa\nspochybňovania dôveryhodnosti žalobkyne\na\n\na výpovedí svedkýň\n\n.\n\n5. Napokon sťažovateľka nesúhlasí ani s argumentáciou dovolacieho súdu týkajúcou\nsa súbežného uplatnenia dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 420 a § 421 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“\nalebo „Civilný sporový poriadok“). Sťažovateľka tvrdí, že Civilný sporový poriadok\nnevylučuje podanie dovolania podľa § 420 aj podľa § 421 CSP, a preto navrhuje, aby\nústavný súd zaujal stanovisko aj k tejto veci.\n6. Sťažovateľka tiež žiada, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie\nvo výške 3 000 €, čo zohľadňuje jej duševnú ujmu, ktorá spočíva v pocitoch neistoty\na krivdy, ktoré boli vyvolané postupom súdov. Sťažovateľka si v prípade vydania nálezu\nuplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia.\n7. Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47\n\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konania podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava\nv konaní vedenom pod spis. zn. 13C/83/2012, postupom Krajského súdu v Trnave v konaní\nvedenom pod spis. zn. 23Co/875/2015 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv konaní vedenom pod spis. zn. 3 Cdo/90/2017, porušené bolo.\n\n4\n\n2. Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.12.2016, č. k. 23Co/875/2015,\na rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 5.6.2015, č. k. 13C/83/2012, sa zrušuje a vec sa\nvracia Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky vydáva dočasné opatrenie, ktorým odkladá\nvykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, ukladá Okresnému súdu Trnava,\naby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia a\n\nukladá,\n\naby sa dočasne zdržala oprávnenia priznaného právoplatným rozhodnutím.\n4. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- €.\n5. Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia pred Ústavným\nsúdom SR.“\n8.1 Ústavný súd 24. mája 2018 vyzval krajský súd aj najvyšší súd, aby sa vyjadrili\nk sťažnosti a podali stanovisko k možnému upusteniu od ústneho pojednávania vo veci.\n8.2 Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda krajského\nsúdu, ako aj predsedníčka najvyššieho súdu.\n9.1 V liste sp. zn. Spr 334/2018 z 13. júna 2018 predseda krajského súdu uviedol:\n„Žalovaná vo svojej sťažnosti (obdobne ako v odvolaní či dovolaní), namieta\nporušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.\nNamietala dôveryhodnosť žalobkyne\na\n\na svedkýň\n\n, ktoré námietky súdy nedôveryhodné nezohľadnili.\nZa podstatnú skutočnosť považuje zohľadnenie existencie konania vedeného na\n\nOkresnom súde Trnava pod spisovou značkou 17C/237/2009. V tomto konaní\n(vnučka žalobkyne), ktorá v tom čase mala peniaze žalobkyne, ich odmietla\ndobrovoľne vrátiť, avšak pod tlakom dôkazov podané odvolanie voči rozsudku vzala späť\na peniaze žalobkyni vrátila. Pokiaľ boli medzi žalobkyňou a jej vnučkou\ntakejto vážne rozpory, žalovaná považovala za vylúčené, aby výpoveď svedkyne\nako aj druhej dcéry žalobkyne (ktorá je matkou\n, ktoré mali na výsledku konania záujem, považoval súd za dôveryhodné.\n\n5\n\n)\n\nDôkazom toho, že obe mali na výsledku konania záujem je skutočnosť, že dňa\n23.12.2016 pôvodná žalobkyňa postúpila pohľadávku\n\na v dovolacom\n\nkonaní sa táto stala žalobkyňou, na ktoré skutočnosti žalovaná upozornila ako v odvolacom,\ntak aj v dovolacom konaní.\nS touto námietkou žalovanej sa ako okresný súd (str. 37 a nasl.), tak aj odvolací súd\n(v bodoch 16 až 18) vyporiadali vo svojom rozsudku. Napriek námietkam žalovanej\nžalobkyňa ako v žalobe, tak i na pojednávaní podrobne opísala, ako predmetné peňažné\nprostriedky na naliehanie žalovanej v sprievode jej manžela vybrala z banky. Žalovaná\nčakala žalobkyňu v byte a tu žalobkyňa peniaze odovzdala žalovanej. Rovnaké skutočnosti\nžalobkyňa uviedla vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 15.10.2012.\nÚmysel žalobkyne klamať či zatajovať relevantné skutočnosti a na ťarchu žalovanej\nzískať spornú hotovosť v konaní preukázaný nebol, žalobkyňa v tom čase žila v domácnosti\nžalovanej v presvedčení, že sa o ňu postará. Pred výberom finančných prostriedkov z banky\ndňa 13.07.2010 bol v jej peňažnom ústave daný pokyn na odosielanie dôchodku žalobkyne\nna účet manžela žalovanej. Ak by sa tu žalobkyňa neriadila pokynmi žalovanej či jej\nmanžela, k takémuto pokynu v banke by sama (bez ich vplyvu) nemala dôvod. Preto súdy\nv konaní považovali výpoveď žalobkyne za pravdivú a harmonizujúcu s ďalšími dôkazmi.\nŽalovaná sa v konaní domáhala opätovného výsluchu žalobkyne, čo nebolo možné v konaní\nakceptovať pre zdravotný stav žalobkyne doložený potvrdením lekára, no najmä preto, že\nžalobkyňa bola v konaní vypočutá ku všetkým podstatným skutočnostiam a vykonaným\ndokazovaním sa súdu podarilo zistiť všetky skutočnosti potrebné pre konečné rozhodnutie.\nŽalovaná mala žalobkyňu vo svojej domácnosti, vo svojej opatere, matka s dcérou viedli\nspoločnú domácnosť, spoločne hospodárili a žalobkyňa jej dôverovala, čo bolo preukázané\nnielen pokynom žalobkyne v banke dňa 13.07.2010, ale aj napríklad komunikáciou\nžalovanej za žalobkyňu so sociálnym zariadením v Trnave či v Hlohovci a iné.\nNevykonaním opätovného výsluchu žalobkyne, ktoré nebolo bezdôvodné (ochrana života či\nzdravia žalobkyne), preto nebolo odňaté žalovanej základné právo na súdnu a ochranu a\nprávo na spravodlivé súdne konanie, keďže ide o dôkaz, ktorý sa už vykonal a mal by sa\nvykonať opätovne - mal byť zopakovaný.\nŽalovaná v konaní za nedôveryhodné považovala tiež svedkyne\na\n\n, preto nebolo možné na ich výpovede prihliadnuť. Argumentovala, že tieto\n\n6\n\nvýpovede sa nemali vziať vôbec úvahy, pretože žalobkyňa voči vnučke viedla spor\n17 C/237/2009, kde bola úspešná a na vrátení peňazí - výsledku sporu mala\na\n\nzáujem. Žalovaná neargumentuje žiadnou konkrétnou\n\nsituáciou, ktorú mali uvedené svedkyne tvrdiť a ktorá sa ukázala za nepravdivú. Paušálna\nnámietka voči týmto svedkyniam nie je dostatočným argumentom na ich spochybnenie\na napokon, ich osoby v celom v spore sú nezastupiteľné, pretože ide o druhú dcéru a vnučku\nžalobkyne, tieto sa na uvedenej záležitosti podieľali vo veci a obracali sa aj na samotnú\nžalovanú, prebiehala medzi nimi vzájomná komunikácia i písomná korešpondencia, ktorá je\ndo spisu doložená. Preto uvedenú všeobecnú námietku nie je možné považovať za dôvodnú.\nJe potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj rozhodnutie\nodvolacieho súdu sú založené na celom komplexe dôkazov, aj keď nejde len o priame\ndôkazy (ktoré vo veci považoval za rozhodujúce Okresný súd Trnava v rozsudku č. k.\n13C/83/2012-160 zo dňa 29. apríla 2013), v danej veci existuje viacero dôkazov, z ktorých\nboli vyvodené konečné skutkové i právne závery svedčiace o dôvodnosti nároku žalobkyne.\nŽalovaná v konaní namieta nevykonanie ňou uvádzaný dôkazov (ktoré bližšie\nneidentifikuje), avšak zvrátiť výsledky dokazovania vo svoj prospech sa jej v konaní\nnepodarilo. Preto sťažnosť žalovanej nie je dôvodná a k porušeniu ňou namietaných práv\nneprišlo.“\n9.2 Krajský súd zároveň uviedol, že súhlasí s upustením od verejného ústneho\npojednávania.\n10.1 Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka\nnajvyššieho súdu vo svojom stanovisku č. k. KP 3/2018-38 z 11. júna 2018, v ktorom\nv podstatnom uviedla:\n«Sťažnosťou napadnutým uznesením Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol\ndovolanie sťažovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 19. decembra 2016 sp. zn.\n23 Co 875/2015 podľa ustanovenia § 447 písm. c/ Civilného sporového poriadku (ďalej\nCSP) ako procesné neprípustné. V odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil, že postupom\nodvolacieho súdu. ktorý bol v súlade so zákonom nemohlo dôjsť k porušeniu práva\nžalobkyne na spravodlivý súdny proces, neopodstatnená je preto námietka žalobkyne, že\n\n7\n\nuvedeným postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle § 420 pís. f/ CSP.\npreto dovolanie sťažovateľky nie je podľa § 420 písm. f/ CSP prípustné. Súčasne uviedla, že\nsa nezaoberal prípustnosťou jej dovolania z hľadiska § 421 ods. 1 CSP , riadiac sa\nuznesením veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. apríla 2017 sp. zn.\n1 VCdo 2/2017, ktorý dospel k záveru, že kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania\nv zmysle § 420 a § 421 CSP je neprípustná...\nRekodifikácia čiastočne zmenila koncepciu dovolania, ale úspešnosť dovolania je aj\nnaďalej vymedzená kombinovane. Dovolanie musí spĺňať podmienky prípustnosti, zároveň\nmusí byť daný jeden z dovolacích dôvodov. Na rozdiel od odvolania podmienky prípustnosti\ndovolania podľa ustanovenia § 420 CSP (predtým § 237 OSP) sú nielen dôvodmi\n(podmienkami) prípustnosti, ale aj jedným z dovolacích dôvodov podľa § 431 CSP\n(predtým§ 241 ods. 2 písm. a/ OSP). Rovnaký postup posudzovania dovolania, t. j. najskôr\nprípustnosť, až následne dôvody dovolania, existoval aj za predchádzajúcej právnej úpravy.\nNová právna úprava na tejto koncepcii teda nič nezmenila. Aj predchádzajúca právna\núprava pripúšťala prípustnosť dovolania z dôvodov zmätočnosti, ako aj z iných dôvodov.\nRovnako, ak dovolací súd zistil existenciu vady zmätočnosti, rozhodnutie zrušil\na nesprávnym právnym posúdením sa už nezaoberal. Podľa dôvodovej správy k Civilnému\nsporovému poriadku „Zmena oproti doterajšej právnej úprave spočíva v tom, že otázka\nposúdenia odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe NS SR bude posúdená samotným\ndovolacím súdom, nie súdom odvolacím.“ Zásadná koncepčná zmena sa preto netýka\nproblému kumulatívneho uplatnenie oboch dovolacích dôvodov, a preto tento dôvod\nnesvedčí vylúčeniu kumulácie...\nVyvodením zákazu kumulácia dovolacích dôvodov za uvedenej situácie dochádza\nnielen k porušeniu princípu, resp. zásady „čo nie je zakázané, je dovolené“, ale aj\nk porušeniu princípu deľby moci vyplývajúceho z princípu legality a k porušeniu\nzákladného práva strany na spravodlivé súdne konanie jeho neprípustným obmedzením. Ak\nje totiž k dispozícii viacero výkladov verejnoprávnej normy, treba zvoliť ten, ktorý vôbec,\nresp. čo najmenej zasahuje do toho ktorého základného práva či slobody (princíp „in dubio\npro libertate“). Interpretácia zákona nemôže popierať zmysel a účel právnej úpravy a vo\nsvojich dôsledkoch reštriktívne zasahovať do základných práv a slobôd, ktorých\nrešpektovanie je súčasťou základných princípov právneho štátu (uznesenie Ústavného súdu\n\n8\n\nSlovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 142/2015 z 10. marca 2015). Pokiaľ Civilný sporový\nporiadok dáva strane k dispozícii dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, potom\nrozhodovanie o ňom ako aj posudzovanie splnenia predpokladov a podmienok jeho\nprípustnosti sa nemôže ocitnúť mimo ústavný rámec ochrany základných práv. To znamená,\nže dovolací súd je povinný interpretovať a aplikovať podmienky prípustnosti tohto\nopravného prostriedku tak, aby boli dodržané zásady práva na spravodlivý proces, t. j. aby\nnebolo zhoršované procesné postavenie strany, resp. jej možnosť domáhať sa využitím\ndovolania účinne ochrany svojho subjektívneho práva.\nAk teda Civilný sporový poriadok kumuláciu dôvodov prípustnosti dovolania\n(prípustných dovolacích dôvodov) v dovolaní výslovne nevylučuje (nezakazuje) a pre\nvyvodenie takéhoto zákazu neexistujú ani rozumné a presvedčivé argumenty, potom za\nústavne konformný výklad tejto otázky treba považovať taký, ktorý rešpektuje vyššie\nuvedené princípy, t. j. výklad, podľa ktorého je táto kumulácia prípustná. Absencia\nvýslovného zákazu kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania nie je medzerou CSP, ale\nnaopak je zámerom zákonodarcu, aby i po zmene právnej úpravy prijatím nového\nprocesného kódexu bola naďalej akceptovaná všeobecne uznávaná a nespochybňovaná\nzásada procesného práva umožňujúca účinnú ochranu subjektívnych práv, t. j. zásada o\nmožnosti uplatňovania tejto ochrany in eventum.\nNajvyšší súd medzičasom zrevidoval stanovisko vyslovené v uznesení veľkého senátu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. apríla 2017 sp. zn. 1 VCdo 2/2017 a to\nuznesením veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2018 sp. zn.\n1 VCdo 1/2018, v ktorom vyslovil, že kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420 a § 421\nCSP je prípustná.»\n10.2 Najvyšší súd vzhľadom na už uvedené uviedol, že po oboznámení sa s obsahom\npredmetnej sťažnosti ponecháva rozhodnutie o sťažnosti na úvahe ústavného súdu a súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania.\n11. Ústavný súd zaslal sťažovateľke predmetné vyjadrenia krajského súdu\na najvyššieho súdu a vyzval ju, aby k nim zaujala stanovisko, ak to bude považovať za\n\n9\n\npotrebné. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním doručeným\nústavnému súdu 16. júla 2018 vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania.\n12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy\nak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa\nodseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n14.1 Predmetom sťažnosti sú tvrdenia sťažovateľky (uvedené v bodoch 3 až 5), že\npostupom krajského súdu a postupom najvyššieho súdu boli porušené jej základné právo na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n14.2 Hoci sa sťažovateľka domáhala vyslovenia ňou označených práv „iba“\npostupom krajského súdu a najvyššieho súdu, z povahy veci vyplýva, že tento namietaný\npostup\n\nvyústil\n\ndo\n\nvydaných\n\nč. k. 23 Co 875/2015-481\n\nz 19.\n\nrozhodnutí,\n\nkonkrétne\n\ndecembra\n\n2016\n\nrozsudku\n\na uznesenia\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nč. k. 3 Cdo 90/2017-533 z 11. októbra 2017, preto ústavný súd pri posudzovaní namietaného\nporušenia práv sťažovateľky hodnotil uvedené súdne rozhodnutia.\n\n10\n\n15. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní, vychádzajúc z písomných podaní\núčastníkov a predloženého spisu okresného súdu sp. zn. 13 C 83/2012, preskúmal všetky\nnámietky a dôvody sťažovateľky a zistil, že jej sťažnosť je čiastočne dôvodná.\n16.1 Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16.2 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n17. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n18. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení\ns čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých\nmedzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa\nv jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá\npoužitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n\n11\n\n19. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich\nzákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou\na výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom\nzasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade\na aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri\nposkytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania\n(obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka\nmateriálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu\npodstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).\n20. Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určeného v čl. 46\nods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou\nzaručené právo na súdnu alebo inú právnu ochranu. Právo na súdnu a inú právnu ochranu\nposkytuje ústava každému právu, ktoré je v právnom poriadku Slovenskej republiky\nupravené a ktorého sa zákonom ustanoveným postupom možno domáhať na súdnom alebo\ninom orgáne Slovenskej republiky. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva\nlen v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho\nuplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných\norgánov. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je\nporušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/94).\n21. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo na prístup k súdu.\nSlovenská republika (ako aj všetky jej orgány verejnej moci) má pozitívny záväzok\naktívnym spôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej právnym poriadkom\nneboli oprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne garantované, ale aby tieto\npráva a slobody boli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné. Z konštantnej judikatúry\nústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje v konaní o opravných\nprostriedkoch. Ak účastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom pre poskytnutie\n\n12\n\nochrany v opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť (napr.\nII. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05).\n22. V rámci svojich námietok sťažovateľka spochybnila aj neprípustnosť kumulácie\ndôvodov dovolania podľa § 420 a § 421 CSP (bod 5). Sťažovateľka tvrdí, že Civilný\nsporový poriadok nevylučuje podanie dovolania podľa § 420 CSP aj podľa § 421 CSP,\na preto žiadala, aby k takto vyslovenej neprípustnosti kumulácie dôvodov dovolania zaujal\nstanovisko ústavný súd.\n23. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že jeho úlohou nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný\nsúd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym\norgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1\nústavy mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak\niba z hľadiska, či tieto rozhodnutia, resp. v nich vyslovené závery sú alebo nie sú v súlade\ns ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave.\n24. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré im predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n25.1 Na podklade sťažnosti v konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn.\nI. ÚS 643/2017 v rámci zjednotenia právnych názorov podľa § 6 zákona o ústavnom súde\nvo vzťahu k uzneseniu ústavného súdu vydaného pod sp. zn. II. ÚS 512/2017 plénum\nústavného súdu uznesením sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 z 19. apríla 2017 zjednotilo svoj právny\nnázor nasledujúcou právnou vetou:\n\n13\n\n„Pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa\nustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku, ako aj § 421 Civilného sporového\nporiadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania\nobmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 Civilného sporového\nporiadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nRovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené v § 420\npísm. a) až f) Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri\nskúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania\nz hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená\nna prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.“\n25.2 Hlavným argumentom pléna ústavného súdu bol princíp legality, jasný\na zrozumiteľný text zákona a ústavne chránené nebránenie prístupu k súdu.\n26. Súbežne sa aj najvyšší súd na úrovni veľkého senátu opätovne zaoberal zákazom\nkumulácie. V uznesení sp. zn. 1 VCdo 1/2018 z 21. marca 2018 zmenil svoj pôvodný\nnázor a výrokom rozhodol, že „Kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420 C. s. p.\na § 421 C. s. p. je prípustná“.\n27. Prijaté zjednocujúce stanovisko ústavného súdu je plne aplikovateľné aj\nv prerokovávanej veci a ústavný súd naň v plnom rozsahu poukazuje. Z tohto dôvodu\nústavný súd uzatvára, že pokiaľ sťažovateľka v podanom dovolaní uplatnila súbežne\ndôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, ako aj podľa § 421 ods. 1 CSP\na najvyšší súd sa v napadnutom uznesení pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzil len\nna posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 písm. f) CSP, porušil tým základné\nprávo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n\n14\n\n28. Keďže napadnutým uznesením najvyššieho súdu (jeho výrokmi 2 a 3) došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ústavný súd tieto výroky napadnutého uznesenia zrušil (čl. 127 ods. 2\nústavy v spojení s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde) a vrátil mu vec na ďalšie konanie\n[čl. 127 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde; bod 2 výroku tohto\nnálezu]. V ďalšom konaní bude najvyšší súd viazaný vysloveným právnym názorom\nústavného súdu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).\n29. Napadnutým uznesením v jeho prvom výroku rozhodol najvyšší súd aj o zmene\núčastníka konania, keď pripustil, aby na miesto pôvodnej žalobkyne\nvstúpila do konania\n\n. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti napádala aj postup\n\nnajvyššieho súdu, ktorý viedol k pripusteniu tejto zmeny a ktorý bol následne zhmotnený\nv prvom výroku napadnutého uznesenia najvyššieho súdu.\n30. Najvyšší súd pripustenie zmeny na strane žalobkyne zdôvodnil tým, že boli\nsplnené procesné predpoklady, t. j. došlo k prevodu žalovanej pohľadávky, a so zmenou\nsúhlasil subjekt, ktorý mal vstúpiť na miesto žalobkyne.\n31.1 Podľa § 80 ods. 1 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou\nsa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca\nnavrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho\nboli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.\n31.2 Podľa § 80 ods. 2 CSP súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že\npo začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí\nten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú\nzachované.\n\n15\n\n32. Argumentácia sťažovateľky (bod 3), ktorú vytrhla z kontextu § 525 ods. 1 druhej\nvety zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Občiansky zákonník“), nemôže v tomto prípade obstáť. Toto zákonné ustanovenie sa týka\npohľadávok, vo vzťahu ku ktorým právny poriadok nepripúšťa výkon rozhodnutia\na exekúciu [§ 111 a § 112 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.\no súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení\nďalších zákonov v znení neskorších predpisov]. Ide predovšetkým o rôzne druhy sociálnych\ndávok a príspevkov. Ďalšie tvrdenie sťažovateľky, že pokiaľ o pohľadávke nebolo\nprávoplatne rozhodnuté súdom, pohľadávka neexistuje, nemá oporu v žiadnom právnom\npredpise ani v judikatúre a ani v logickom uvažovaní. Pohľadávky (alebo v širšom ponímaní\nzáväzky) vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,\nz bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (§ 489\nObčianskeho zákonníka). Podmienkou vzniku pohľadávok je teda široká škála právnych\nudalostí, nejde len o rozhodnutie súdu, ako sa domnieva sťažovateľka. Na ilustráciu sa na\npodporu uvedeného názoru núka napríklad každomesačná realita platenia účtov\ntelefónnemu operátorovi, ktorému vzniká každý mesiac voči klientom záväzok\n(pohľadávka) na zaplatenie faktúry za poskytnuté služby aj bez toho, aby o nej bolo\nprávoplatne rozhodnuté súdom. V prípadnom spore súd potom iba deklaruje existenciu\nuplatnenej pohľadávky, ktorá vznikla už skôr, čo je aj prípad sťažovateľky.\n33. Ústavný súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu nezistil, že by závery najvyššieho súdu týkajúce sa zmeny účastníka\nv konaní boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje,\n\nnepostačuje\n\nsama\n\nosebe\n\nna\n\nprijatie\n\nzáveru\n\no nesprávnosti,\n\nresp.\n\nnedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo\nna súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán konania vrátane ich\n\n16\n\ndôvodov a námietok. Ústavný súd preto sťažnosti v časti smerujúcej proti prvému výroku\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\n34. Vecným zaoberaním sa sťažnosťou vo vzťahu k namietanému postupu\na napadnutému rozsudku krajského súdu ústavnému súdu bráni princíp subsidiarity\nvyjadrený v čl. 127 ods. 1 in fine ústavy, a preto, rešpektujúc zásadu vlastného\nsebaobmedzenia a zdržanlivosti (PL. ÚS 3/09, I. ÚS 76/2011, PL. ÚS 95/2011), ústavný\nnepovažoval za potrebné zaoberať sa postupom a napadnutým rozsudkom krajského súdu,\nktoré budú predmetom posúdenia zo strany najvyššieho súdu po vrátení veci na ďalšie\nkonanie. Ústavný súd v tejto súvislosti prihliadol aj na zásadu minimalizovania zásahov do\nprávomoci iných orgánov verejnej moci, keďže nálezom zrušujúcim rozhodnutie\no poslednom procesnom prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv\nposkytuje, sa vytvoril priestor na ochranu namietaného porušenia týchto práv v rámci\nsústavy všeobecných súdov (obdobne pozri napr. IV. ÚS 128/07). Vychádzajúc\nz uvedeného, ústavný súd sťažnosti nevyhovel ani v tejto časti (bod 4 výroku tohto nálezu).\nIII.\n35. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou\no priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré sťažovateľka žiadala priznať\nv sume 3 000 €.\n36.1 Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých\ndôvodov sa ho domáha.\n36.2 Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n\n17\n\n36.3 Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd nepovažoval za účelné ani\nvhodné priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie, keďže vyslovenie porušenia\nsťažovateľkou označených práv (bod 1 výroku tohto nálezu) spolu s vyslovením záväzného\nprávneho názoru, ako aj čiastočné zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu) a napokon priznanie\nnáhrady trov konania (bod 3 výroku tohto nálezu) považoval v okolnostiach danej veci za\ndostačujúce. Ústavný súd preto požiadavke sťažovateľky na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\n37. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n38.1 Sťažovateľka požadovala náhradu trov právneho zastúpenia, ktorých výšku\nnevyčíslila.\n38.2 Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2017 je vo výške 147,33 € a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.\n38.3 Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby v roku\n2017 (prevzatie a príprava zastupovania, spísanie sťažnosti) v sume po 147,33 € a z dvoch\nrežijných paušálov v sume po 8,84 €. Celkovo ide o sumu 312,34 €, ktorú je najvyšší súd\npovinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (bod 3 výroku nálezu).\n\n18\n\n39. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. augusta 2018\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov", "arbitrárnosť", "dovolanie-prípustnosť", "dokazovanie-zásada voľného hodnotenia dôkazov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "svedok-výsluch svedka", "účastník konania-zmena", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "účastník konania-zmena", "dovolanie-dovolacie dôvody", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cdo/90/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:709756de-dfb6-4398-9da7-4bc34a0748ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.643.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 643/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 643/2017 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.643.2017.2"}, {"guid": "ussr:d24daee8-c658-4223-9566-0f0330830980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:cec275c7-4d97-4765-a6fa-5baefa8a323d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.512.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 512/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 512/2017 z 3. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-03", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.512.2017.1"}, {"guid": "ussr:a09f9983-ce17-4f2b-b13b-007c5d400d3b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.142.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 142/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/2015 z 10. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-10", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.142.2015.1"}, {"guid": "ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:2cbcd924-fdcb-41a6-92a7-7665416e83d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/07 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cbcd924-fdcb-41a6-92a7-7665416e83d1"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "f42940d0-8234-4f0a-9dbd-eefed1313fb4:a736e4da-2fb5-46f2-b052-ce393fffcfdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2"}, {"guid": "1821dfa7-5fd4-46c6-a7d5-e91473fbdf71:cfce0717-1ecc-4e8a-b0cf-a230304eed48", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2112214464.2", "spisova_znacka": "23Co/875/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/875/2015 z 18. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-12-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2112214464.2"}], "citovane_v": []}