{"guid": "ussr:21beac38-6eb8-42d5-83d4-f36b46fd95c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.319.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 319/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 319/2018 z 16. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. mája 2018, sp. zn. IV. ÚS 319/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.319.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-05-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/21beac38-6eb8-42d5-83d4-f36b46fd95c4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.319.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.319.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.319.2018.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 319/2018-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. mája 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti\nENERCON CORP., Office 14, First Floor, Trinity House, Victoria, Mahé, Seychely,\nzastúpenej Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava,\nv menej ktorej koná advokát JUDr. Michal Mandzák, ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Obo 1/2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti ENERCON CORP. o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája 2017\ndoručená sťažnosť spoločnosti ENERCON CORP., Office 14, First Floor, Trinity House,\nVictoria, Mahé, Seychely (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou\n\nMandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, v menej ktorej koná advokát JUDr. Michal\nMandzák, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Obo 1/2017\n(ďalej aj „napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti, z jej príloh a evidencie doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu\nvyplýva, že Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) bolo pod sp. zn.\n7 Cbi 238/2006 vedené konanie o zaplatenie sumy 9 355 850, 46 € s príslušenstvom, a to\nna základe žaloby obchodnej spoločnosti HYDREE FINANCIAL SLOVAKIA, s. r. o.,\nBratislavská 36, Trenčín (ďalej aj „žalobkyňa“), podanej proti obchodnej spoločnosti\nSlovenská konsolidačná, a. s., Cintorínska 21, Bratislava (ďalej len „žalovaná v 1. rade“),\na proti správcovi konkurznej podstaty obchodnej spoločnosti Old Herold Ferm a. s.\nv konkurze, Bratislavská 36, Trenčín (ďalej len „žalovaný v 2. rade“). Krajský súd\nrozsudkom sp. zn. 7 Cbi 238/2006 zo 4. júna 2007 zaviazal žalovaných zaplatiť spoločne\na nerozdielne žalobkyni žalovanú sumu. Následne najvyšší súd na základe odvolania\nžalovaných rozsudkom sp. zn. 6 Obo 169/2007 zo 6. novembra 2008 rozsudok súdu prvej\ninštancie zo 4. júna 2007 zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietol. Proti označenému\nrozsudku najvyššieho súdu zo 6. novembra 2008 žalobkyňa podala dovolanie, o ktorom\nnajvyšší súd ako dovolací súd rozhodol uznesením sp. zn. 1 Obdo V 26/2009\nz 24. novembra 2011, ktorým dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd ako odvolací súd po vrátení veci dovolacím súdom uznesením sp. zn.\n5 Obo 3/2012 z 24. februára 2012 pripustil, aby z konania vystúpila pôvodná žalobkyňa\na na jej miesto vstúpila do konania ako žalobkyňa sťažovateľka.\nÚstavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 479/2013 z 25. novembra 2014 na základe\nsťažnosti žalovanej v 1. rade (okrem iného) zrušil uznesenie najvyššieho súdu ako\ndovolacieho súdu sp. zn. 1 Obdo V 26/2009 z 24. novembra 2011, ako aj uznesenie\n\n2\n\nnajvyššieho súdu ako odvolacieho súdu sp. zn. 5 Obo 3/2012 z 24. februára 2012,\nna základe ktorého sťažovateľka vstúpila do predmetného konania ako žalobkyňa. Ústavný\nsúd označeným nálezom zároveň vrátil vec na ďalšie konanie najvyššiemu súdu ako\ndovolaciemu súdu.\nPo vrátení veci ústavným súdom najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 1 ObdoV/5/2015\nz 30. novembra 2016 dovolanie žalobkyne (obchodnej spoločnosti HYDREE FINANCIAL\nSLOVAKIA, s. r. o.) proti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 6 Obo 169/2007\nzo 6. novembra 2008 zamietol a (výlučne) v časti výroku o trovách konania označený\nrozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalobkyňa a sťažovateľka 16. februára 2017 podali ústavnému súdu sťažnosť podľa čl. 127\nods. 1 ústavy, ktorou namietali, že rozsudkom najvyššieho súdu z 30. novembra 2016 došlo\nk porušeniu ich v sťažnosti označených práv garantovaných ústavou a dohovorom. Uvedenú\nsťažnosť žalobkyne ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 315/2017 z 3. mája 2017\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nNajvyšší súd ako odvolací súd po vrátení veci najvyšším súdom dovolacím súdom\n(výlučne v časti týkajúcej sa trov konania, pozn.) v napadnutom konaní uznesením sp. zn.\n5 Obo 1/2017 z 27. februára 2017 rozhodol, že žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade majú\nvoči žalobkyni nárok na náhradu trov „prvoinštančného a odvolacieho konania“.\nProti označenému uzneseniu najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu z 27. februára 2017\nžalobkyňa podala dovolanie, ktoré najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 ObdoV 10/2017\nz 26. októbra 2017 odmietol a žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade priznal voči\nžalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nNa základe uznesenia najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu z 27. februára 2017\nprvoinštančný krajský súd uznesením č. k. 7 Cbi 238/2006-704 z 10. januára 2018\n(vydaným vyšším súdnym úradníkom, pozn.) v spojení s uznesením č. k. 7 Cbi 238/2006713 z 12. marca 2018 (vydaným zákonným senátom na základe sťažnosti žalovanej\nv 1. rade proti časti uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom, pozn.) uložil žalobkyni\n\n3\n\npovinnosť zaplatiť žalovanej v 1. rade trovy konania v celkovej sume 355 527,32 €\na žalovanému v 2. rade trovy konania v celkovej sume 109 776,13 €.\nSťažovateľka v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta porušenie svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu v (napadnutom) konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Obo 1/2017, pričom svoju sťažnosť odôvodňuje najmä takto:\n«... Najvyšší súd Slovenskej republiky ako všeobecný súd nezabezpečil v danej\nprávnej veci taký procesný postup, ktorý by odstránil stav právnej neistoty sťažovateľa...\nK odstráneniu stavu právnej neistoty nedošlo ani po tom, čo sa sťažovateľ dožadoval\nzjednania nápravy, pričom zo stanoviska Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že vo veci\nsťažovateľa nemieni konať. [... Podaním zo dňa 9. 3. 2017 označenom ako „Podnet žalobcu\nna konanie vo vzťahu k žalovanému“ sťažovateľ žiadal Najvyšší súd SR, aby Najvyšší súd\nSR v jeho veci konal (t. j. vo vzťahu k časti žaloby smerujúcej k žalovanému 2/). K tomuto\npodnetu sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky podaním zo dňa 13. 3. 2017\noznačenom ako „Odpoveď na Váš podnet“ tak, že vo veci sťažovateľa nebude konať. Na\nuvedené stanovisko reagoval sťažovateľ podaním zo dňa 19. 3. 2017 označenom ako\n„Stanovisko k odpovedi“, na ktoré však už Najvyšší súd SR nereagoval a ďalej vo veci\nnekoná.]\nVšeobecný súd je však povinný konať vo veci sťažovateľa, a to z nasledovných\ndôvodov:\nPôvodný žalobca sa v civilnom konaní domáhal vo vzťahu k dvom žalovaným\nnáhrady škody a žiadal, aby ich súd zaviazal na peňažné plnenie spoločne a nerozdielne.\nV tomto smere poznamenávame, že sa jednalo o tzv. samostatné spoločenstvo účastníkov\nkonania (§ 91 ods. 1 O. s. p. účinného do 30. 6. 2016), ktorý je protikladom tzv.\nnerozlučného účastníctva (§ 91 ods. 2 O. s. p. účinného do 30. 6. 2016). Ak sa žalobca\ndomáha náhrady škody vo vzťahu k dvom žalovaným a navrhuje ich zaviazať spoločne\na nerozdielne, tak sa vždy jedná o samostatné spoločenstvo účastníkov.\n... V procesnej teórii sa jedná o tzv. subjektívnu kumuláciu návrhu, kedy každý\nz účastníkov na tej istej sporovej strane koná sám za seba a to v rovine hmotnoprávnych\n\n4\n\núkonov ako i v rovine procesnoprávnych úkonov. Sporné nároky samostatných spoločníkov\nmajú spoločné len to, že boli uplatnené v jednom konaní.\n... V prejednávanej veci mali žalovaný 1/ a 2/ postavenie samostatných účastníkov\nkonania, a teda konali za seba. Aj napriek tomu, že sa jednalo o solidárne záväzky, tak\nžalobca mohol uplatniť tieto nároky v dvoch samostatných konaniach (resp. uplatniť len\njeden nárok v jednom konaní).\nJe ďalej nesporné, že pokiaľ všeobecné súdy v prejednávanej veci... rozhodovali\no žalobe smerujúcej voči dvom žalovaným (ktorí mali postavenie samostatných\nspoločníkov), tak z hľadiska slovného vyjadrenia rozhodovali síce jedným výrokom, avšak\nlogicky sa jedná o dva samostatné výroky (napr. ak odvolací súd zmenil rozsudok súdu\nprvého stupňa tak, že zamietol žalobu, tak v tomto výroku sú obsiahnuté dva samostatné\nvýroky, t. j. zamietnutie návrhu vo vzťahu k žalovanému 1/ ako i vo vzťahu k žalovanému 2/;\nak ďalej dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu, tak v podstate zrušil dva výroky\nodvolacieho súdu o zamietnutí návrhu).\nJe tiež nesporné, že v prejednávanej veci ústavnú sťažnosť podal len žalovaný 1/\na nie žalovaný 2/, a preto pokiaľ Ústavný súd SR rozhodol Nálezom, spis. zn.\nIV. ÚS 479/2013-101 zo dňa 25. 11. 2014, tak takéto rozhodnutie má dosah len na procesný\nvzťah medzi pôvodným žalobcom (t. j. spoločnosťou HYDREE FINANCIAL SLOVAKIA,\ns. r. o.) ako žalobcom a žalovaným 1/, a nie na procesný vzťah medzi sťažovateľom (ako\nsúčasným žalobcom) a žalovaným 2/. Uvedené možno spoľahlivo dovodiť z jednak z výroku\n1/ uvedeného nálezu, kedy Ústavný súd SR deklaroval len porušenie označených práv\nžalovaného 1/, a nie i žalovaného 2/. Rovnako súd priznal náhradu trov konania len\nžalovanému 1/, a nie i žalovanému 2/. Aj z odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu SR, spis.\nzn. IV. ÚS 479/2013-101 zo dňa 25. 11. 2014 vyplýva, že Ústavný súd SR sa zaoberal len\nprocesným vzťahom medzi pôvodným žalobcom (t. j. spoločnosťou HYDREE FINANCIAL\nSLOVAKIA, s. r. o.) a žalovaným 1/, a nie i žalovaným 2/. Uvedené platí o to viac, že ani\nsťažovateľ, ani žalovaný 2/ neboli účastníkmi konania v konaní pred Ústavným súdom.\nVýrok 2/ Nálezu Ústavného súdu SR spis. zn. IV. ÚS 479/2013-101 zo dňa 25. 11.\n2014 o zrušení rozsudku dovolacieho súdu je preto potrebné vykladať tak, že sa týkal len\nprocesného vzťahu medzi pôvodným žalobcom (t. j. spoločnosťou HYDREE FINANCIAL\nSLOVAKIA, s. r. o.) a žalovaným 1/, a nie i žalovaným 2/. Uvedené nebolo potrebné\n\n5\n\nosobitne vysloviť vo výroku, keďže sťažovateľom v konaní pred Ústavným súdom SR bol len\nžalovaný 1/, a nie i žalovaný 2/. Žalovaný 2/ (ako účastník konania, ktorý koná sám za seba)\nnemôže ťažiť z tohto nálezu, lebo ústavnú sťažnosť nepodal.\nPo právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu SR, spis. zn. IV. ÚS 479/2013-101 zo dňa\n25. 11. 2014 nastal teda procesný stav, v zmysle ktorého:\n(i) pokiaľ sa jedná o časť žaloby smerujúcej proti žalovanému 1/, tak mal opätovne\nkonať dovolací súd o dovolaní žalobcu (žalobcom v takomto konaní zostáva pôvodný\nžalobca (t.j. spoločnosť HYDREE FINANCIAL SLOVAKIA, s. r. o.), a to vzhľadom na\nzrušujúce uznesenie o zámene - v tejto časti dovolací súd rozhodol rozsudkom zo dňa 30.\n11. 2016,\n(ii) pokiaľ sa jedná o časť žaloby smerujúcej proti žalovanému 2/, tak mal konať súd\nodvolací (keďže nález sa netýkal tohto procesného vzťahu a účastníkom v tomto konaní je\npráve sťažovateľ, keďže na neho sa tiež nevzťahovalo zrušujúce uznesenie o zámene);\na tento odvolací súd má v súčasnosti rozhodnúť o odvolaní žalovaného 2/ proti\nprvostupňovému rozsudku. Odvolací súd však v súčasnosti nekoná, hoci má povinnosť\nkonať.\n... Máme preto za to, že všeobecný súd (konajúc ako odvolací súd) je povinný vo veci\nkonať a rozhodnúť, a ak vo veci nebude konať, inak dochádza k porušeniu práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd.»\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa ENERCON CORP. na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nprejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd nekonaním Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod\nspis. zn. 5 Obo/1/2017, porušené bolo.\n2. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.\n5 Obo/1/2017 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n6\n\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi ENERCON\nCORP. do 15 dní od doručenia tohto nálezu trovy konania na účet jeho právneho zástupcu\nAdvokátska kancelária Mandzák a spol., s. r. o.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta, že postupom najvyššieho\nsúdu ako odvolacieho súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu jej základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n7\n\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\nneexistujú zásadné odlišnosti, čo umožňuje ich namietané porušenie preskúmať spoločne\n(m. m. II. ÚS 55/98).\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je podaná niekým zjavne\nneoprávneným. O sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou ide vtedy, keď\nnamietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a osobou\nsťažovateľa, prípadne z iných dôvodov (m. m. III. ÚS 319/2012, III. ÚS 131/2012,\nI. ÚS 243/2011, II. ÚS 245/2011). O nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\nnamietaným postupom, príp. rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa ide zvlášť\nvtedy, ak sťažovateľ nie je účastníkom (resp. stranou) napadnutého konania, alebo aspoň\njeho relevantnej (namietanej) časti.\nZ ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany\nzákladných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba len v záujme\nochrany svojich základných práv alebo slobôd (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06).\nSťažovateľ musí teda namietať porušenie svojich základných práv alebo slobôd, pričom ak\nide o vec, ktorá je spojená s konaním pred všeobecným súdom, to prichádza do úvahy\nv zásade len vtedy, ak sťažovateľ je účastníkom (stranou) súdneho konania, v ktorom malo\ndôjsť k namietanému porušeniu jeho základných práv alebo slobôd (m. m. II. ÚS 3/05).\n\n8\n\nVychádzajúc z uvedených právnych východísk v kontexte namietaného porušenia\nv sťažnosti označených práv sťažovateľky, ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že\núčastníčkou (stranou) napadnutého konania vedeného najvyšším súdom pod sp. zn.\n5 Obo 1/2017 bola na strane žalobkyne obchodná spoločnosť HYDREE FINANCIAL\nSLOVAKIA, s. r. o., nie však sťažovateľka. Najvyšší súd totiž síce v predchádzajúcom\npriebehu konania v predmetnej veci uznesením sp. zn. 5 Obo 3/2012 z 24. februára 2012\n(po vrátení veci na základe uznesenia najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu sp. zn.\n1 Obdo V 26/2009 z 24. novembra 2011, pozn.) pripustil, aby z konania vystúpila pôvodná\nžalobkyňa a na jej miesto vstúpila do konania sťažovateľka, avšak (aj) označené\nrozhodnutie najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu bolo nálezom ústavného súdu sp. zn.\nIV. ÚS 479/2013 z 25. novembra 2014 (ako celok) zrušené. Po vrátení veci na základe\nuvedeného nálezu ústavného súdu (ktorým bolo zrušené aj uznesenie najvyššieho súdu ako\ndovolacieho súdu sp. zn. 1 Obdo V 26/2009 z 24. novembra 2011) najvyšší súd rozsudkom\nsp. zn. 1 ObdoV 5/2015 z 30. novembra 2016 dovolanie žalobkyne (obchodnej spoločnosti\nHYDREE FINANCIAL SLOVAKIA, s. r. o.) proti rozsudku najvyššieho súdu ako\nodvolacieho súdu sp. zn. 6 Obo 169/2007 zo 6. novembra 2008 zamietol a (výlučne) v časti\nvýroku o trovách konania označený rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu v tomto\nrozsahu vrátil na ďalšie konanie. Predmetom napadnutého konania vedeného pod sp. zn.\n5 Obo 1/2017 tak po (čiastočnom) vrátení veci dovolacím súdom bolo výlučne\nrozhodovanie o trovách konania, pričom najvyšší súd v ňom ďalej konal ako so žalobkyňou\nvýlučne so spoločnosťou HYDREE FINANCIAL SLOVAKIA, s. r. o.\nSkutočnosť, že najvyšší súd v napadnutom konaní konal ako so žalobkyňou výlučne\nso spoločnosťou HYDREE FINANCIAL SLOVAKIA, s. r. o., vyplýva aj z uznesenia\nnajvyššieho súdu z 27. februára 2017, ktorým v napadnutom konaní rozhodol, že žalovaná\nv 1. rade a žalovaný v 2. rade majú voči žalobkyni (spoločnosti HYDREE FINANCIAL\nSLOVAKIA, s. r. o.) nárok na náhradu trov „prvoinštančného a odvolacieho konania“.\nProti označenému uzneseniu najvyššieho súdu z 27. februára 2017 podala žalobkyňa\ndovolanie, ktoré najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 ObdoV 10/2017 z 26. októbra 2017\nodmietol a žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade priznal voči žalobkyni nárok\n\n9\n\nna náhradu trov dovolacieho konania. Krajský súd ako súd prvej inštancie následne\nuznesením č. k. 7 Cbi 238/2006-704 z 10. januára 2018 v spojení s uznesením\nč. k. 7 Cbi 238/2006-713 z 12. marca 2018 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej\nv 1. rade trovy konania v celkovej sume 355 527,32 € a žalovanému v 2. rade trovy konania\nv celkovej sume 109 776,13 €.\nNad rámec už uvedeného, reagujúc na podstatu výhrad sťažovateľky, ktorá sa\nv konečnom dôsledku domáha toho, aby s ňou najvyšší súd ako odvolací súd v napadnutom\nkonaní konal ako so žalobkyňou, a to aj v merite veci v časti žaloby smerujúcej voči\nžalovanému v 2. rade, ústavný súd uvádza, že sťažovateľka vo svojej sťažnosti podanej\nústavnému súdu nenamieta, že by namietaným postupom najvyššieho súdu došlo\nk porušeniu jej práva na prístup k súdu, ktoré je súčasťou základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ale namieta výlučne porušenie svojho práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). Ústavný súd\nsa preto (v tomto konaní) nemohol autoritatívne vyjadriť k správnosti postupu najvyššieho\nsúdu, ktorý sťažovateľku nepovažoval za účastníčku (stranu) napadnutého konania,\na zároveň v ňom rozhodoval výlučne o trovách (dovtedajšieho priebehu) konania (a nie aj\nodvolaní žalovaného v 2. rade proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v merite veci tak, ako\nsa toho domáha sťažovateľka). Ústavný súd však v tejto súvislosti poukazuje na svoje\nuznesenie sp. zn. III. ÚS 315/2017 z 3. mája 2017, v ktorom (rozhodujúc o spoločnej\nsťažnosti spoločnosti HYDREE FINANCIAL SLOVAKIA, s. r. o., a sťažovateľky, v ktorej\nnamietali porušenie svojich práv rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1 ObdoV 5/2015\nz 30. novembra 2016, t. j. rozhodnutím procesne bezprostredne predchádzajúcim\nnapadnutému konaniu najvyššieho súdu, pozn.) už k tejto otázke (okrem iného) uviedol:\n„Pretože výrokom nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 479/2013-101 z 25. novembra\n2014 došlo k zrušeniu uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo V 26/2009 z 24. novembra\n2011, ako aj uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obo 3/2012 z 24. februára 2012, vec bola\nvrátená do štádia dovolacieho konania vo vzťahu k obom žalovaným. Úvahy a argumenty\nsťažovateľov smerujúce k inému záveru neobstoja pre rozpor s výrokom nálezu ústavného\nsúdu č. k. IV. ÚS 479/2013-101 z 25. novembra 2014. Pokiaľ najvyšší súd v tejto situácii\n\n10\n\nnepripustil v štádiu dovolacieho konania do konania namiesto sťažovateľa 1 (t. j.\nspoločnosti HYDREE FINANCIAL SLOVAKIA, s. r. o., pozn.) sťažovateľa 2 (t. j.\nsťažovateľku, pozn.), postupoval v súlade s právnym názorom ústavného súdu vysloveným\nv tomto náleze, podľa ktorého je neprípustné, aby v právoplatne skončenej veci bolo\nrozhodované o zmene na strane žalobcu. Sťažovateľ 2 (t. j. sťažovateľka, pozn.) sa nestal\núčastníkom konania a po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 479/2013-101\nz 25. novembra 2014 sa ním sťať už ani nemohol, ibaže by došlo k zrušeniu rozhodnutia\nodvolacieho súdu a vráteniu veci dovolacím súdom do štádia odvolacieho konania (k čomu\nnedošlo, keďže vec bola odvolaciemu súdu vrátená dovolacím súdom len v časti\nrozhodovania o trovách konania, pozn.). V takom prípade by odvolací súd následne\nrozhodoval i o návrhu na pripustenie zámeny účastníkov na strane žalobcu. Preto\nnepripustením sťažovateľa 2 do postavenia žalobcu v dovolacom konaní nemohlo dôjsť ani\nk porušeniu jeho práva na súdnu ochranu. Z rozhodnutia odvolacieho i dovolacieho súdu je\nnaopak zrejmé, že pohľadávka, ktorú mal sťažovateľ 2 nadobudnúť postúpením od\nsťažovateľa 1, nikdy nevznikla, a preto nemohla byť ani predmetom postúpenia.“\nVychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť\nv posudzovanej veci podala sťažovateľka, ktorá nie je aktívne legitimovaná na jej podanie\n(keďže nebola stranou napadnutého konania), a teda že ide o sťažnosť podanú zjavne\nneoprávnenou osobou.\nV súvislostiach posudzovanej veci ústavný súd navyše poukazuje aj na svoju stabilnú\njudikatúru (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06), podľa ktorej sa ochrana základnému právu\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase\nuplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi (v tomto\nprípade najvyšším súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená\nústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného\nzákladného práva postupom príslušného súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako\nzjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Zo zistení ústavného súdu pri\npríprave predbežného prerokovania sťažnosti sťažovateľky pritom vyplýva, že najvyšší súd\nv napadnutom konaní rozhodol o predmete konania (o trovách konania) uznesením sp. zn.\n\n11\n\n5 Obo 1/2017 z 27. februára 2017, čo znamená, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu\n(12. mája 2017) už bolo napadnuté konanie skončené, a preto najvyšší súd v ňom už zjavne\nnemohol porušovať základné právo jeho účastníkov (resp. strán) na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov (resp. ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote).\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nielen ako podanú zjavne\nneoprávnenou osobou, ale tiež z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. mája 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "účastník konania-zmena", "prieťahy v konaní-trvajúci zásah", "trovy konania", "strana-sporu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7a4e140a-3ae3-49ed-a84b-58fa164364b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.315.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 315/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 315/2017 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.315.2017.1"}, {"guid": "ussr:88d3a4d3-6e2f-433b-8ab5-5cd8bddcb285", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:4. US.479.2013.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 479/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 479/2013 z 25. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:4. US.479.2013.1"}, {"guid": "ussr:88b651b3-283f-4b1d-9c69-60e60b110458", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 319/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 319/2012 z 10. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-10", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88b651b3-283f-4b1d-9c69-60e60b110458"}, {"guid": "ussr:bd4fb047-5e00-482c-8311-9e112a7fcb19", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 131/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 131/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd4fb047-5e00-482c-8311-9e112a7fcb19"}, {"guid": "ussr:8225d1c5-bdbe-4066-a3d3-1d6ad35ab987", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8225d1c5-bdbe-4066-a3d3-1d6ad35ab987"}, {"guid": "ussr:d2e0083c-eace-40cd-95b2-4a839ba35219", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 245/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 245/2011 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d2e0083c-eace-40cd-95b2-4a839ba35219"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:2aff96f2-5bac-436e-bed8-102368a14566", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2aff96f2-5bac-436e-bed8-102368a14566"}, {"guid": "ussr:c1365728-4259-469a-aa80-3d2ee013a8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/06 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1365728-4259-469a-aa80-3d2ee013a8fe"}, {"guid": "ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6c41e571-945e-40af-b248-1aceb6084a93"}, {"guid": "ussr:7ad6a2ec-d0cc-446e-bc36-3d94f5da8003", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ad6a2ec-d0cc-446e-bc36-3d94f5da8003"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "f5707220-8e2b-4c03-b35e-daec07ecffc6:3e3a653d-350f-4611-8bf4-83638b2c0b9d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1006203211.1", "spisova_znacka": "1ObdoV/5/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/5/2015 z 29. 11. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-11-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1006203211.1"}, {"guid": "80c57420-7158-4a43-af7c-d0cfc8d60334:16adf63e-a6d2-42e0-b598-121fa9ff3a36", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1006203211.9", "spisova_znacka": "7Cbi/238/2006", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cbi/238/2006 z 11. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1006203211.9"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:10cb65f9-aa29-4a47-ab48-2c38491f5f94", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.377.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 377/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 377/2023 z 9. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.377.2023.1"}, {"guid": "ussr:3acb9331-a2a7-4ad3-93d8-c1dcb29a68fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.115.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 115/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 115/2023 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.115.2023.1"}, {"guid": "ussr:2aba7fef-5c86-4082-9218-a31c6d61a800", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.40.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 40/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 40/2022 z 3. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.40.2022.1"}, {"guid": "ussr:d6b17421-99ca-469c-8db3-20279102278d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.393.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 393/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 393/2021 z 29. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.393.2021.1"}, {"guid": "ussr:7838d4ba-d682-474e-8fc1-47d6195b2d44", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.513.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 513/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 513/2020 z 18. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.513.2020.1"}, {"guid": "ussr:fe9cb108-4164-4c29-b39c-43a04dbd2b04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.93.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 93/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 93/2020 z 11. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-11", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.93.2020.1"}, {"guid": "ussr:e3b3cd9b-2f35-4370-899e-7e721318e071", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.343.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 343/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 343/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.343.2019.1"}]}