{"guid": "ussr:22551487-1062-4445-b216-21e4916ee381", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.318.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 318/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 318/2018 z 13. 9. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. septembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 318/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.318.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/22551487-1062-4445-b216-21e4916ee381", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.318.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.318.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.318.2018.2/text", "citacie_n": 12, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 318/2018-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša\na sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti obchodnej\nspoločnosti GEODETICCA, s. r. o., Floriánska 19, Košice, zastúpenej advokátskou\nkanceláriou IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Matej Kukura, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf 100/2014\nz 29. septembra 2016 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, za účasti Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti GEODETICCA, s. r. o., na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf 100/2014 z 29. septembra 2016\nporušené boli.\n\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf 100/2014\nz 29. septembra 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť obchodnej\n\nspoločnosti GEODETICCA, s. r. o., trovy konania v sume 363,79 € (slovom\ntristošesťdesiatri eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet jej právnej zástupkyne\nIURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n28. decembra 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti GEODETICCA, s. r. o.,\nFloriánska 19, Košice (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou kanceláriou\nIURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Matej Kukura, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení\ns čl. 1 a čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Sžf 100/2014\nz 29. septembra 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) a postupom, ktorý predchádzal\njeho vydaniu.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v postavení žalobkyne\nv konaní pred Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a v odvolacom konaní\npred najvyšším súdom domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia Úradu\npre verejné obstarávanie (ďalej aj „úrad“) č. 3018-6000/2013-ON/52 z 21. marca 2013.\n\n2\n\nTýmto rozhodnutím úrad zastavil podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z.\no verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 25/2006 Z. z.“), ktorý bol v čase rozhodovania orgánu\nverejnej správy platný a účinný, konanie o námietkach sťažovateľky smerujúce proti\npodmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v užšej súťaži\nna predmet zákazky „Služby súvisiace so zabezpečením prevádzky lietadiel a aparatúr\npre snímanie povrchu terénu“ vyhlásenej verejným obstarávateľom Národné lesnícke\ncentrum, T. G. Masaryka 22, Zvolen (ďalej len „kontrolovaný“) vo Vestníku verejného\nobstarávania č. 14/2013 z 19. januára 2013 pod značkou 907-MUS. Svoje rozhodnutie\no zastavení konania o námietkach sťažovateľky úrad odôvodnil tým, že „sme v konaní\nnedoložili výpis z obchodného registra našej spoločnosti, z ktorého sa má zistiť, kto je\noprávnený konať v mene žalobcu pri podaní námietok“.\nSťažovateľka uvádza, že „Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci samej\npotom, ako sa žalovaný Úrad pre verejné obstarávanie vyjadril k nami podanému\nodvolaniu, no jeho vyjadrenie nám už na vedomie nezaslal, pričom z hľadiska vecného sa\nstotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a odcitoval svoje predchádzajúce rozhodnutie\nvo veci sp. zn. 8 Sžf/74/2014, ktoré riešilo podobnú vec s tým, že žalobca v tomto konaní\nnamietal, že okolnosť, kto je oprávnený konať za osobu podávajúcu námietky, je možné\nzistiť z verejne dostupného obchodného registra.“.\nNámietky\n\nsťažovateľky\n\nv napadnutých rozhodnutiach\nsp. zn. 8 Sžf 100/2014\n\nsmerujú\n\nproti\n\nsprávnych\n\nz 29. septembra\n\nprávnym\n\nsúdov.\n\n2016\n\npotvrdil\n\nnázorom\n\nNajvyšší\nrozsudok\n\nsúd\n\nvysloveným\nrozsudkom\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nsp. zn. 6 S 79/2013 z 8. augusta 2014, ktorým bola zamietnutá žaloba sťažovateľky.\nNajvyšší súd, rovnako ako úrad a krajský súd, dospel k záveru, že „oprávnenie podpisovať\nza navrhovateľa musí byť preukázané dokladom, ktorý musí tvoriť prílohu námietok,\nz ktorého vyplýva toto oprávnenie konateľa spoločnosti, podávajúcej námietky“. Keďže\nnajvyšší súd považoval v konaní za jednoznačne preukázané, že doklad preukazujúci\noprávnenie podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g) zákona č. 25/2006 Z. z.\nk námietkam pripojený nebol, pričom ide o obligatórnu náležitosť jednoznačne definovanú\n\n3\n\nzákonom, vyhodnotil závery krajského súdu o dôvodnosti zastavenia konania o námietkach\núradom za správne.\nSťažovateľka namieta, že „vzhľadom k uvedenému je postup Úradu pre verejné\nobstarávanie a následne všeobecných súdov obštruktívny a je potrebné ho považovať\nza nebezpečný. Ide proti základnému účelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorým\nje efektívne a transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami. Neposkytnutie revízie\npodmienok tohto obstarávania v zákonom predpokladanej forme konania o námietkach\nna základe procesnej obštrukcie excesívnym výkladom zákonného ustanovenia, je totiž\npostupom, ktorý dosiahnutiu tohto základného účelu zákona o verejnom obstarávaní\nbráni.“.\nPodľa sťažovateľky napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu došlo k porušeniu jej\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2\nústavy vzhľadom na porušenie rovnosti strán konania, ako aj kontradiktórnosti konania\na tiež práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to tým, že:\n„a) neriešil nedostatok procesného predpisu, na základe ktorého Úrad pre verejné\nobstarávanie uskutočňoval konanie o námietkach, hoci tento neposkytoval (a ani súčasný\nzákon o verejnom obstarávaní neposkytuje) dostatočný podklad pre vykonávanie štátnej\nmoci,\nb) pred rozhodnutím vo veci samej neumožnil našej spoločnosti vyjadriť sa\nk vyjadreniu Úradu pre verejné obstarávanie podanému k nášmu odvolaniu, čím bola\nporušená zásada rovnosti strán, rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania,\nc) svoje rozhodnutie oprel len o otázku použiteľnosti či nepoužiteľnosti obchodného\nregistra, nezaoberal sa však účinkami zverejnenia údajov v obchodnom vestníku, a teda\njeho rozhodnutie ostalo nepreskúmateľné, keď sa nevyjadril k špecifickým argumentom\nstrany, a\nd) svoje právne posúdenie založil na prepiatom formalizme, ktorý ide na úkor účelu\nzákona, popiera elektronizáciu verejnej správy a prehliada prezumpciu všeobecnej\nznámosti údajov obsiahnutých v Obchodnom registri.“\n\n4\n\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky v spojení s článkom 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd v konaní a právo na rovnosť pred zákonom a súdom v zmysle ust. čl. 12 ods. 1 a 2\nv spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaní pred Najvyšším súdom\nSlovenskej republiky, sp. zn. 8 Sžf/100/2014, porušené boli.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. septembra 2016,\nsp. zn. 8 Sžf/100/2014, sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd... je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 363,79 €,\nktorú je povinný vyplatiť na účet advokátskej kancelárie IURISTICO s. r. o... do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nÚstavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 318/2018-13 zo 16. mája 2018 sťažnosť\nsťažovateľky prijal na ďalšie konanie.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu\nsťažovateľky a predsedníčku najvyššieho súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom,\naby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku najvyššieho súdu ústavný súd\nzároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Predsedníčka najvyššieho súdu ústavnému\nsúdu oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.\nPrípisom sp. zn. KP 3/2018-46 z 26. júna 2018 predsedníčka najvyššieho súdu\nreagovala na výzvu ústavného súdu, v ktorom okrem iného uviedla:\n«Najvyšší súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zastavení\nkonania o námietkach posudzoval, či žalovaný postupoval v súlade so zákonom platným\na účinným.\nTak, ako bolo konštatované v judikatúre najvyššieho súdu v prípade verejného\nobstarávania ide o zo zákona taxatívne vymedzenú obligatórnu prílohu k námietke\n\n5\n\nuchádzača. Podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia má uchádzač okrem iného\npredložiť aj doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g),\nak nebol predložený kontrolovanému. Najvyšší súd opätovne poukazuje na to, že v zmysle\nzákona ide o špecifický druh rozhodovania s formálnymi obsahovými náležitosťami, ktoré\nsú pre posúdenie dôvodnosti námietok uchádzača pre žalovaného rozhodujúce, preto podľa\nnázoru súdu nepostačuje iba prípadný odkaz v rámci dobrej správy na obchodný register,\nalebo advokátsku komoru. Ustanovenie § 138 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom\nobstarávaní vyžaduje, aby námietky uchádzača obsahovali podpis navrhovateľa alebo\nosoby oprávnenej konať za navrhovateľa a ust. § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom\nobstarávaní uvádza, že prílohami námietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať\nnámietky podľa ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, ak nebol predložený\nkontrolovanému.\nNakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že doklad preukazujúci oprávnenie\npodpisovať námietky podľa ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní nebol, a zákon\ntúto obligatórnu náležitosť jednoznačne definuje, bol záver súdu prvého stupňa\no dôvodnosti zastavenia konania o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. c) zákona\no verejnom obstarávaní správny.\nPodľa najvyššieho súdu v zhode s krajským súdom pre právne účely nie je\npostačujúce len nahliadnutie do výpisu zverejneného obchodným registrom na internete,\ntak ako to požadoval v žalobe žalobca. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o verejnom\nobstarávaní vyplýva, že oprávnenie podpisovať za navrhovateľa musí byť preukázané\ndokladom, ktorý musí tvoriť prílohu námietok, z ktorého vyplýva toto oprávnenie konateľa\nspoločnosti, podávajúcej námietky. Z obsahu predloženého administratívneho spisu\nžalovaného týkajúceho sa konania o námietkach žalobcu ako i z nesporných tvrdení\núčastníkov konania vyplýva, že žalobca súčasne s predložením námietok k tomuto podaniu\nnepripojil doklad vyplývajúci zo zákona, takýto doklad nebol predložený ani verejnému\nobstarávateľovi, a preto žalovaný konal v súlade so zákonom, ak konanie o námietkach\nzastavil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nemohol prihliadnuť ani na námietku žalobcu\no použití Správneho poriadku na konanie o námietkach, nakoľko z administratívneho spisu\nbolo jednoznačne zistené, že predmetná verejná súťaž na predmet zákazky „Služby súvisiace\n\n6\n\nso zabezpečením prevádzky lietadiel a aparatúr pre snímanie povrchu terénu“, teda\nza účinnosti zákona platného do 17. 02. 2013.\nNajvyšší súd zhodnotil, že spôsob, akým sa prvostupňový súd vysporiadal\ns relevantným žalobnými námietkami žalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia\nje postačujúci a súd prvého stupňa náležite a správne aplikoval príslušné ustanovenia\nprávnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú vec, zodpovedal v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia na právne významné námietky žalobcu a realizoval tak jeho\nústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, súčasťou ktorého je aj právo účastníka konania, aby v rozhodnutí súdu boli\nuvedené dostatočné dôvody, na základe ktorých súd rozhodol vo veci a to aj s prihliadnutím\nna doterajšiu rozhodovaciu činnosť NS SR v otázke splnenia formálnych náležitosti\npri rozhodovaní o námietkach vo verejnom obstarávaní.\nOdvolací súd rovnako preskúmajúc formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia\nžalovaného nevzhliadol jeho nezákonnosť, keďže žalovaný svoje rozhodnutie náležite\na dostatočne odôvodnil.\nVzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd má za to, že sťažnosť žalobcu\nje neopodstatnená a jeho práva zaručené v článkoch 46 ods. 1, 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky porušené neboli.»\nPrípisom zo 4. júla 2018 ústavný súd v súlade s § 51 ods. 2 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) vyzval úrad ako účastníka konania v procesnom postavení\nžalovaného vedeného najvyšším súdom pod sp. zn. 8 Sžf 100/2014, aby sa vyjadril\nk sťažnosti. Úrad v podaní doručenom ústavnému súdu 13. júla 2018 sťažnosť\nsťažovateľky považoval za neopodstatnenú. V konkrétnostiach predovšetkým zdôraznil, že\n„... podľa § 138 ods. 7 písm. c) ZVO predloženie dokladu preukazujúceho oprávnenie\npodpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g) je jednou z obligatórnych príloh k námietkam.\nNepredloženie uvedeného dokladu spája ZVO v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) ZVO\nso zastavením konania o námietkach. Z uvedeného dôvodu nie je možné v prípade\nnepredloženia podstatnej náležitosti námietok vyzvať navrhovateľa na doplnenie jednej\n\n7\n\nzo základných náležitostí stanovených zákonom, ani Úrad nemôže tento nedostatok\nnahradiť vlastným skúmaním. V opačnom prípade by ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) ZVO\nstratilo akékoľvek opodstatnenie. Podľa ZVO procesné podmienky pre meritórne\nrozhodovanie v konaní o námietkach sú splnené len vtedy, ak podanie obsahuje všetky\nnáležitosti a prílohy podľa § 138 ods. 6 a ods. 7 ZVO. V opačnom prípade úrad postupuje\npodľa § 139 ods. 1 písm. c) ZVO a rozhodnutím konanie o námietkach zastaví.\nÚrad je toho názoru, že argumentáciu sťažovateľa nemožno akceptovať, nakoľko\núplne spochybňuje opodstatnenosť ustanovenia § 138 ods. 7 ZVO. Akceptovaním tejto\nargumentácie by navrhovateľ nakoniec nebol povinný predkladať žiadnu z povinných príloh\nk námietkam podľa § 138 ods. 7 ZVO, nakoľko Úrad by si tieto skutočnosti mohol overiť\nvlastným konaním a toto ustanovenie by sa stalo obsolétnym.“.\nNa podporu uvedených záverov úrad vo vyjadrení k sťažnosti sťažovateľky\npoukazuje aj na právne názory najvyššieho súdu (obsiahnuté v rozsudku sp. zn.\n1 Sžo 62/2007 z 27. mája 2008, sp. zn. 2 Sžp 9/2011 z 23. marca 2012), ako aj ústavného\nsúdu (v náleze sp. zn. II. ÚS 58/2001 z 31. októbra 2001).\nPrávna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 24. júla 2018\noznámila, že na ústnom pojednávaní v jej veci netrvá, pričom sa v plnom rozsahu pridržiava\nargumentov, ktoré podrobne rozobrala v sťažnosti.\nVzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky\nnajvyššieho súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný\nsúd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože\ndospel k záveru, že od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n8\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľka predostiera vo vzťahu k napadnutému rozsudku najvyššieho súdu\nústavnému súdu štyri kľúčové námietky, ktorými odôvodňuje porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a síce, že\na) nereagoval na nedostatok procesného predpisu, na základe ktorého Úrad\npre verejné obstarávanie uskutočňoval konanie o námietkach, hoci v tom čase platný\na účinný zákon č. 25/2006 Z. z. neposkytoval (a ani súčasný zákon o verejnom obstarávaní\nneposkytuje) dostatočný podklad pre výkon štátnej moci,\nb) pred rozhodnutím vo veci samej neumožnil sťažovateľke vyjadriť sa k vyjadreniu\nÚradu pre verejné obstarávanie podanému k je odvolaniu, čím mala byť porušená zásada\nrovnosti strán, rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania,\nc) svoje rozhodnutie oprel len o otázku použiteľnosti či nepoužiteľnosti obchodného\nregistra, nezaoberal sa však účinkami zverejnenia údajov v obchodnom vestníku, a teda jeho\nrozhodnutie ostalo nepreskúmateľné, keď sa nevyjadril k špecifickým argumentom strany, a\nd) svoje právne posúdenie založil na prepiatom formalizme, ktorý ide na úkor účelu\nzákona, popiera elektronizáciu verejnej správy a prehliada prezumpciu všeobecnej známosti\núdajov obsiahnutých v obchodnom registri.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom...\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistujú zásadné\n\n9\n\nodlišnosti (m. m. II. ÚS 71/97), čo umožňuje, aby sa ich namietané porušenie preskúmavalo\nspoločne.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nÚstavný súd vo vzťahu k námietkam sťažovateľky a k reakcii najvyššieho súdu\nna tieto námietky v prvom rade poukazuje na to, že jeho úlohou nie je posudzovať vhodnosť\na účelnosť výkladu príslušného právneho predpisu všeobecným súdom. Ústavný súd\nhodnotí, či v konkrétnej veci uskutočnený výklad právnej normy je ústavne udržateľný,\nt. j. či nie je arbitrárny (svojvoľný) alebo zjavne neodôvodnený. Rovnako nie je\núlohou ústavného\n\nsúdu\n\nzosúlaďovať\n\nrozdielnu\n\njudikatúru\n\nvšeobecných\n\nsúdov\n\n(m. m. IV. ÚS 342/2010, III. ÚS 348/2011, IV. ÚS 142/2012, III. ÚS 11/2014).\nÚstavný súd, poukazujúc na svoje ústavné postavenie, považuje za potrebné\nzdôrazniť, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou\nani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nO svojvôli pri výklade alebo aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom možno\n\n10\n\nuvažovať vtedy, ak sa jeho názor natoľko odchýli od znenia príslušných ustanovení, že tým\nzásadne poprie ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06) každý\nmá právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo\npodľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku\nSlovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika\nratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo\nna to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy.\nZ toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený\nstav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma.\nZ ústavnoprávneho hľadiska je žiaduce určiť povahu prípadov, v ktorých nesprávna\naplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má za následok porušenie základných\npráv a slobôd. V konaní o ústavnej sťažnosti možno za také považovať prípady, v ktorých\nnesprávna aplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto\npráva, prípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža\nkolízia ústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej\naplikácie jednoduchého práva (m. m. I. ÚS 331/09, I. ÚS 316/2011). Inými slovami,\nv prípadoch posudzovania individuálnych sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je\núlohou ústavného súdu preskúmavať príslušné právne predpisy a prax in abstracto,\nale obmedziť sa, nakoľko je to len možné, na posúdenie konkrétneho prípadu na účely\nzistenia, či spôsob, akým boli uvedené predpisy interpretované a aplikované, resp. spôsob\nako sa dotkli právom chránenej sféry sťažovateľa, viedol k porušeniu ústavy a príslušných\nmedzinárodných zmlúv.\nV konaní o námietkach vznesených proti rozhodnutiu úradu o vylúčení uchádzača\nzo súťaže bola sťažovateľka zastúpená advokátskou kanceláriou IURISTICO s. r. o.,\nKošice, pričom splnomocnenie na zastupovanie v tomto konaní bolo označenej advokátskej\nkancelárii udelené Ing. Bc. Michalom Černokom, konateľom sťažovateľky, a tvorilo prílohu\nnámietok.\n\n11\n\nSťažovateľka vytýka napadnutému rozsudku najvyššieho súdu, že v ňom uplatnený\nvýklad § 138 ods. 7 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. bol príliš formalistický. Najvyšší súd,\nako vyplýva z jeho rozsudku a aj následného vyjadrenia, si právny záver o zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu (úradu) vydaného na základe spoľahlivo\na náležite zisteného skutkového stavu vytvoril na základe gramatického výkladu\noznačeného zákonného ustanovenia. Dôvodom zastavenia konania o námietkach\nvznesených proti rozhodnutiu úradu o vylúčení uchádzača – sťažovateľky zo súťaže bola\nskutočnosť, že neboli splnené všetky zákonné predpoklady, čím pre úrad nastala\nneodstrániteľná prekážka brániaca rozhodovaniu v konaní o námietkach v súlade\nso zákonom č. 25/2006 Z. z.\nPodľa § 139 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 25/2006 Z. z. úrad zastaví rozhodnutím\nkonanie o námietkach, ak\na) námietky neboli podané oprávnenou osobou podľa § 138 ods. 2 zákona č. 25/2006\nZ. z.\nb) boli podané po lehote podľa § 138 ods. 5 zákona č. 25/2006 Z. z.\nc) neobsahujú všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy podľa § 138 ods. 7\nzákona č. 25/2006 Z. z.\nPodľa § 138 ods. 6 písm. g) zákona č. 25/2006 Z. z. námietky doručené úradu musia\nobsahovať podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa.\nPodľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní prílohami námietok\nje doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g), ak nebol\npredložený kontrolovanému.\nKrajský súd vo svojom rozsudku sp. zn. 6 S 79/2013 z 8. augusta 2014, s ktorým sa\nnajvyšší súd ako odvolací súd v napadnutom rozsudku stotožnil, okrem iného uviedol:\n„... konanie o námietkach je pomerne prísne formalizovaným procesom a absencia\nzákonom požadovaných náležitostí podaných námietok je dôvodom pre obligatórne\n\n12\n\nzastavenie konania. Zákon neukladá povinnosť žalovanému pred vydaním rozhodnutia o\nnámietkach žiadať od navrhovateľa doplnenie námietok v prípade absencie niektorej\nobligatórnej náležitosti určenej zákonom ani iniciatívne si zabezpečovať doklad, ktorého\npredloženie vyplýva navrhovateľovi. Znamená to, že žalovanému nevyplývala v danom\nprípade povinnosť osloviť a zabezpečiť si predloženie príslušného aktuálneho dokladu\nz Obchodného registra Okresného súdu Košice I, pretože pre právne účely nie je\npostačujúce len nahliadnutie do výpisu zverejneného obchodným registrom na internete,\ntak ako to požadoval v žalobe žalobca. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o verejnom\nobstarávaní vyplýva, že oprávnenie podpisovať za navrhovateľa musí byť preukázané\ndokladom, ktorý musí tvoriť prílohu námietok, z ktorého vyplýva toto oprávnenie konateľa\nspoločnosti, podávajúcej námietky. Z obsahu predloženého administratívneho spisu\nžalovaného týkajúceho sa konania o námietkach žalobcu ako i z nesporných tvrdení\núčastníkov konania vyplýva, že žalobca súčasne s predložením námietok k tomuto podaniu\nnepripojil doklad vyplývajúci zo zákona, takýto doklad nebol predložený ani verejnému\nobstarávateľovi, a preto žalovaný konal v súlade so zákonom, ak konanie o námietkach\nzastavil.“\nNajvyšší súd sa s odvolacou argumentáciou sťažovateľky vysporiadal tak, že jej\nnepriznal súdnu ochranu. Vecnú obranu sťažovateľky vo vzťahu k obligatórnym\nnáležitostiam námietok v správnom konaní posúdil v zásade iba s poukazom na „zásadné\nstanovisko“, ktoré už v obdobnej veci zaujal najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 8 Sžf 74/2014\nz 26. mája 2016 (ktorého celý text v odôvodnení napadnutého rozsudku opísal a tento tvoril\npodstatnú a jedinú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku), podľa ktorého „... bolo totiž\npovinnosťou žalobcu, resp. predkladateľa námietok predložiť aj výpis z obchodného\nregistra spoločnosti... teda predložením dokladu podľa § 138 ods. 7 písm. c/ zákona (výpis\nz obchodného registra), ktorým by potvrdil skutočnosť, že osoba, ktorá námietky podpísala,\nje oprávnená konať za žalobcu, ako štatutár tejto spoločnosti. Nič na tom nemení ani fakt,\nže tento údaj je verejne dostupný na stránkach obchodného registra.\nTak, ako bolo konštatované v judikatúre najvyššieho súdu v prípade verejného\nobstarávania ide o zo zákona taxatívne vymedzenú obligatórnu prílohu k námietke\nuchádzača. Podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia má uchádzač okrem iného\n\n13\n\npredložiť aj doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g/,\nak nebol predložený kontrolovanému. Najvyšší súd opätovne poukazuje na to, že v zmysle\nzákona ide o špecifický druh rozhodovania s formálnymi obsahovými náležitosťami, ktoré\nsú pre posúdenie dôvodnosti námietok uchádzača pre žalovaného rozhodujúce, preto podľa\nnázoru súdu nepostačuje iba prípadný odkaz v rámci dobrej správy na obchodný register,\nalebo advokátsku komoru. Ustanovenie § 138 ods. 6 písm. g/ zákona o verejnom\nobstarávaní vyžaduje, aby námietky uchádzača obsahovali podpis žalobcu alebo osoby\noprávnenej konať za žalobcu a ust. § 138 ods. 7 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní\nuvádza, že prílohami námietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky\npodľa ods. 6 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní, ak nebol predložený\nkontrolovanému.“.\nV nadväznosti na dosiaľ uvedené ústavný súd považuje za potrebné poukázať\nna skutočnosť, že námietky nastolené sťažovateľkou (týkajúce sa prílišného formalizmu\npri výklade a aplikácii § 138 ods. 7 zákona č. 25/2006 Z. z.) už boli v inej veci iného\nsťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) predmetom ústavného prieskumu v konaní vedenom\npod sp. zn. III. ÚS 833/2016. V označenej veci ústavný súd rozhodol nálezom\nsp. zn. III. ÚS 833/2016 z 19. apríla 2017, ktorým vyslovil porušenie sťažovateľom\noznačených práv rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžf 74/2014 z 26. mája 2016\nv konaní\n\no preskúmanie\n\nzákonnosti\n\nrozhodnutia\n\núradu\n\nč. 6401-6000/2013-ON/105\n\nzo 17. mája 2013, konajúc o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu\nsp. zn. 1 S 147/2013 z 5. júna 2014.\nRozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžf 74/2014 z 26. mája 2016 (na ktorom založil\nnajvyšší súd sťažnosťou napadnutý rozsudok sp. zn. 8 Sžf 100/2014 z 29. septembra 2016)\nvychádza\n\nz právneho\n\nnázoru,\n\nv zmysle\n\nktorého\n\nbolo\n\npovinnosťou\n\nžalobcu,\n\nresp. predkladateľa námietok predložiť aj výpis z obchodného registra spoločnosti,\nteda predložiť doklad podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z. (výpis\nz obchodného registra), ktorý by potvrdil skutočnosť, že osoba, ktorá námietky podpísala,\nje oprávnená konať za žalobcu ako štatutár tejto spoločnosti. Ústavný súd tento právny\n\n14\n\nnázor v náleze sp. zn. III. ÚS 833/2016 z 19. apríla 2017 vyhodnotil ako taký, ktorý\nje založený na ústavne nekonformnom výklade dotknutých ustanovení právnych predpisov.\nPodľa názoru ústavného súdu ani jeden zo správnych súdov neuviedol, na základe\nčoho dospel k nim uplatnenému výkladu § 138 ods. 7 písm. c) zákona o verejnom\nobstarávaní a najvyšší súd ani osobitne neodôvodnil, prečo akceptoval krajským súdom\nvyslovený záver, že príslušné zákonné ustanovenie vyžaduje predloženie (výlučne) výpisu\nz obchodného registra, pričom splnomocnenie na zastupovanie udelené advokátovi nie je\nv konaní o námietkach dostačujúcim dokladom. Ústavný súd nespochybňuje, že doklad\npreukazujúci oprávnenie podpísať námietky je obligatórnou prílohou námietok, ak tieto\nnepodpísal sám uchádzač, avšak v rozhodnutiach vydaných vo veci sťažovateľky absentuje\nlogické a koherentné vysvetlenie, prečo nemožno akceptovať splnomocnenie udelené\nadvokátovi ako doklad podľa § 138 ods. 7 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z.\nÚstavný súd už aj v minulosti skonštatoval, že k výkladu právnych predpisov a ich\ninštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text\nmôže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona\n(nález ústavného súdu č. k. IV. ÚS 71/2013-36 z 23. mája 2013). Neprimeraný formalizmus\npri posudzovaní procesných úkonov účastníkov konania a prílišný tlak na dopĺňanie takých\nnáležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti,\nnie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Preto, hoci gramatický výklad\nje legitímnym spôsobom aplikácie práva, je pri jeho použití nevyhnutné dbať práve na to,\naby sa nestratil účel právnych inštitútov nielen priamo upravených, ale aj dotknutých\nspornou normou.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 833/2016\nzrušil rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžf 74/2014 z 26. mája 2016, keďže podľa jeho\nnázoru najvyšším súdom použité právne predpisy neboli interpretované ústavne\nakceptovateľným spôsobom a pri ich aplikácii došlo k zásadnému popretiu ich účelu\na významu. Ústavný súd nemá dôvod spochybňovať svoj už vyslovený právny názor\nani vo veci sťažovateľky, na ktorú je vzhľadom na už uvedené nepochybne aplikovateľný.\n\n15\n\nZa okolností, keď najvyšší súd pri preskúmavaní rozsudku krajského súdu\nsp. zn. 6 S 79/2013\n\nz\n\n8.\n\naugusta\n\n2014\n\nzaložil\n\nsvoj\n\npotvrdzujúci\n\nrozsudok\n\nsp. zn. 8 Sžf 100/2014 z 29. septembra 2016 v podstate len na právnom názore vyjadrenom\nv „zásadnom stanovisku“ najvyššieho súdu, ktorý bol obsiahnutý v jeho predchádzajúcom\nrozhodnutí (rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžf 74/2014 z 26. mája 2016) a ktorý\nuž ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 833/2016 z 19. apríla 2017 vyhodnotil ako ústavne\nneakceptovateľný, nemožno ani napadnutý rozsudok najvyššieho súdu považovať\nz ústavnoprávneho hľadiska za akceptovateľný a udržateľný, o to viac, že v konkrétnych\nokolnostiach posudzovanej veci sa javí ako svojvoľný.\nVo vzťahu k už uvedenému ústavný súd zdôrazňuje, že vo svojej judikatúre dôsledne\nuplatňuje zásadu ústavne konformného výkladu, ku ktorej sa prihlásil už v konaní vedenom\npod sp. zn. PL. ÚS 15/98, v ktorom uviedol: „Keď právnu normu možno vysvetľovať\ndvoma spôsobmi, pričom jeden výklad je v súlade s ústavou a medzinárodnými dohovormi\npodľa čl. 11 ústavy a druhý výklad je s nimi v nesúlade, nejestvuje ústavný dôvod\nna zrušenie takej právnej normy. Všetky štátne orgány majú vtedy ústavou určenú\npovinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s ústavou.“ Zásadu prednosti ústavne\nkonformného výkladu ústavný súd uplatňuje aj v konaniach o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, pričom zdôrazňuje, že z tejto zásady\n„vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu\nprichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten,\nktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných\npráv fyzických alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú teda povinné\nv pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež\nmedzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd“ (II. ÚS 148/06,\nm. m. tiež III. ÚS 348/06, IV. ÚS 96/07, IV. ÚS 200/07, IV. ÚS 209/07, IV. ÚS 95/08 atď.).\nSumarizujúc dosiaľ uvedené, ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd v posudzovanej\nveci sťažovateľky postupoval spôsobom, ktorý nekorešponduje spravodlivému usporiadaniu\nvzťahov medzi účastníkmi posudzovaného súdneho konania, ktoré je základným prejavom\n\n16\n\nmateriálneho prístupu k ochrane ústavnosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07,\nIV. ÚS 182/07) a zároveň aj kľúčovým imperatívom pre ústavne konformný výklad\na aplikáciu právnych noriem uskutočňovanú všeobecným súdom.\nZa daných okolností, s poukazom na dosiaľ uvedené (prílišný formalizmus\npri výklade dotknutého ustanovenia zákona č. 25/2006 Z. z.), bolo podľa názoru ústavného\nsúdu nevyhnutné, aby sa odvolací súd v napadnutom rozhodnutí otázkou výkladu\na aplikácie § 138 ods. 7 zákona č. 25/2006 Z. z. (obligatórne prílohy k podaným námietkam\ndoručované úradu) primeraným spôsobom zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom\naj vysporiadal a svoje právne závery presvedčivým spôsobom odôvodnil, a tým preukázal\naj ich ústavnú akceptovateľnosť.\nZ uvedených hľadísk ústavný súd považuje napadnutý rozsudok najvyššieho súdu\nako nepreskúmateľný, a teda taký, ktorý nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasťou týchto práv je totiž nepochybne\naj požiadavka, aby sa príslušný všeobecný súd v konaní právne korektným spôsobom\na zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj s kľúčovými\nprávnymi otázkami, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu. Podľa názoru ústavného\nsúdu však napadnutý rozsudok najvyššieho súdu a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\nuvedené atribúty nespĺňa, a preto je z ústavného hľadiska neakceptovateľný a neudržateľný.\nNa základe uvedeného ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku\ntohto nálezu.\nNad rámec uvedeného ústavný súd považuje za vhodné poukázať na skutočnosť,\nže jeho závery vyslovené vo veci sťažovateľky nepriamo podporuje aj nová právna úprava\nobsiahnutá v zákone č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie\nadministratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) [ďalej len „zákon o byrokracii“],\nktorý je účinný od 1. septembra 2018 a obsahuje taxatívny výpočet informačných systémov\n\n17\n\nverejnej správy, z ktorých údaje a výpisy nie sú osoby povinné dokladovať v listinnej\npodobe. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na § 1 ods. 1 citovaného zákona\nrelevantného v danej veci, podľa ktorého orgány verejnej moci sú pri svojej úradnej činnosti\npovinné a oprávnené získavať a používať údaje evidované v informačných systémoch\nverejnej správy a vyhotovovať si z nich výpisy a tieto údaje a výpisy si v nevyhnutnom\nrozsahu navzájom bezodplatne poskytovať. Takto získané údaje a výpisy, okrem údajov\na výpisov z registra trestov, sa považujú za skutočnosti všeobecne známe; tieto údaje\na výpisy sú použiteľné na právne účely. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia informačnými\nsystémami verejnej správy na účely tohto zákona sú a) register právnických osôb,\npodnikateľov a orgánov verejnej moci, b) informačný systém katastra nehnuteľností.\nNa základe čl. CLIX zákona o byrokracii sa okrem iného s účinnosťou\nod 1. januára 2019 zmení aj ustanovenie v § 170 ods. 6 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom\nobstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,\npodľa ktorého už nebude ako povinná príloha námietok doklad preukazujúci oprávnenie\npodpisovať námietky.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\nKeďže ústavný súd vyslovil, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu boli\nporušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo potrebné zrušiť tento rozsudok najvyššieho\nsúdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a vrátiť mu vec na ďalšie konanie pre účely opätovného\nprerokovania a rozhodnutia (bod 2 výroku tohto nálezu).\n\n18\n\nÚstavný súd s ohľadom na uvedené osobitne zdôrazňuje, že v ďalšom postupe bude\nnajvyšší súd viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými najmä v II. časti tohto\nnálezu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde). Najvyšší súd bude tiež viazaný rozhodnutím\no vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 56 ods. 7 zákona\no ústavnom súde).\nSťažovateľka namietala porušenie svojich práv podľa ústavy a dohovoru\naj neumožnením vyjadriť sa k vyjadreniu úradu podanému k jej odvolaniu, „čím bola\nporušená zásada rovnosti strán, rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania“. Za okolností,\nkeď ústavný súd sťažnosti vyhovel a vyslovil porušenie práv sťažovateľky, zároveň zrušil\nnapadnutý rozsudok a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, bolo už bez právneho\nvýznamu, aby vyhovel explicitne aj tejto námietke sťažovateľky. Zrušenie napadnutého\nrozsudku má totiž v procesnej rovine za následok pokračovanie súdneho konania vo fáze,\nv akej sa nachádzalo pred vydaním sťažnosťou napadnutého rozsudku najvyššieho súdu.\nÚstavný súd preto, riadiac sa zásadou minimalizácie zásahov do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, tejto časti sťažnosti sťažovateľky nevyhovel (bod 4 výroku tohto\nnálezu).\nIV.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátskou\nkanceláriou IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice, v konaní pred ústavným súdom,\nza dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti\nz 23. decembra 2016). Za dva úkony vykonané v roku 2016 patrí odmena v sume dvakrát\npo 143 € a režijný paušál v sume dvakrát po 8,58 € [v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\n\n19\n\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“)], ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH (60,63 €), pretože právna\nzástupkyňa je platcom DPH. Priznaná úhrada trov konania pre sťažovateľku predstavuje\ncelkovú sumu 363,79 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\nTrovy konania je najvyšší súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne\nsťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde).\nV zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. septembra 2018\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "Ústavný súd Slovenskej republiky-právomoc ústavného súdu", "podmienky konania", "správne súdnictvo", "verejné obstarávanie-konanie o námietkach", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8Sžf/100/2014", "guid": "e84f084b-d2b1-4b12-b8bf-2a02c29727ce:dc8502b1-e09f-4cfe-bb99-bf2abd24611b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f6861b6d-ee2c-40d3-a53d-374a1f07ee82", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.833.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 833/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 833/2016 z 19. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-19", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.833.2016.2"}, {"guid": "ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/2014 z 15. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede"}, {"guid": "ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 71/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2013 z 23. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-23", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87"}, {"guid": "ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2012 z 15. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-15", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2"}, {"guid": "ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2011 z 14. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-14", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404"}, {"guid": "ussr:9e07cbfb-ffaf-49aa-a7c1-5a1b36d7e224", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 348/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/2011 z 13. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-13", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e07cbfb-ffaf-49aa-a7c1-5a1b36d7e224"}, {"guid": "ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 331/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/09 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02"}, {"guid": "ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2010 z 23. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-23", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e"}, {"guid": "ussr:b458c6e3-04b8-4531-b0cd-c69b53efdabb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 95/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 95/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b458c6e3-04b8-4531-b0cd-c69b53efdabb"}, {"guid": "ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 75/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 75/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4327793-5fce-4d7f-a3e4-ced1be3393ea"}, {"guid": "ussr:b7fa75ac-822b-415a-bdf7-da0a57fdc86e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 200/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 200/07 z 26. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-26", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7fa75ac-822b-415a-bdf7-da0a57fdc86e"}, {"guid": "ussr:1218023c-afd7-4a42-a232-d479f3730210", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 209/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 209/07 z 6. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-06", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1218023c-afd7-4a42-a232-d479f3730210"}, {"guid": "ussr:80d40347-4a0a-4d03-bc3d-82eb16807213", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 348/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/06 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80d40347-4a0a-4d03-bc3d-82eb16807213"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 96/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 96/07 z 10. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-10", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3"}, {"guid": "ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "3c9b1248-1333-4ea6-b021-f9a13c0b87e7:797bb50d-eb8e-42bc-980d-bd7ab4117266", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3122203957.1", "spisova_znacka": "9Cdo/36/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/36/2024 z 15. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-15", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3122203957.1"}, {"guid": "08b9ccc3-a0dc-4b1a-a02f-c4a28ee4e6bd:58b79824-c107-4d46-bc01-6dca99d0db90", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2516206854.2", "spisova_znacka": "4Obdo/19/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/19/2023 z 28. 6. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-06-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2516206854.2"}, {"guid": "063592b1-ea6b-4db8-b730-6a93cba84af4:3d0477fb-bad6-4bf2-9017-db42a975c9c8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1013200593.1", "spisova_znacka": "8Sžf/1/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/1/2018 z 29. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1013200593.1"}, {"guid": "7b0f71be-43c3-42c4-aa3a-9496c8053e21:7f962c64-34d1-4d84-90d6-c713638889b6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1014201872.1", "spisova_znacka": "2Sžf/101/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/101/2016 z 26. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1014201872.1"}, {"guid": "e99f371f-bb8c-4afc-9395-bf955da78158:bbcdf31a-36cf-41c7-b9ee-c6db31208dbb", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200081.1", "spisova_znacka": "BA-2S/11/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/11/2022 z 17. 6. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200081.1"}, {"guid": "c15ef914-ca65-451b-bd63-6b6a2d0eacb6:92f822b4-f537-4e9b-82c5-d825470f1128", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200400.3", "spisova_znacka": "BA-5S/68/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/68/2020 z 22. 4. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-04-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200400.3"}, {"guid": "49c9a764-81f6-4575-b564-8ce50c01925b:834106b7-effa-48fb-ab1c-bf724fe89768", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200725.4", "spisova_znacka": "BA-6S/122/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/122/2020 z 28. 1. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200725.4"}, {"guid": "049dcbee-ae93-427f-a20a-21dec6f4f8df:5e7949a4-9bdf-4284-b91d-181b07eb6934", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1425207400.1", "spisova_znacka": "14CoPr/5/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14CoPr/5/2026 z 25. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1425207400.1"}, {"guid": "0c199115-8ccb-4235-a6ae-d111686ffcbb:9b79be1e-4198-430d-94c9-fbd5081d1632", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6424201137.1", "spisova_znacka": "17Co/92/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/92/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6424201137.1"}, {"guid": "8c9c1611-1f54-4772-848a-ff727445f866:efb9f3ad-d278-4ec4-b61e-11d2aafb8fdb", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:7122209058.1", "spisova_znacka": "19CoP/101/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoP/101/2024 z 3. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-12-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:7122209058.1"}, {"guid": "0855d3de-da51-4b60-8c2e-62df2d09858a:c27fd93b-e68a-44bb-b39f-9bbeeec21279", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1020200725.3", "spisova_znacka": "6S/122/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/122/2020 z 30. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-06-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1020200725.3"}, {"guid": "0855d3de-da51-4b60-8c2e-62df2d09858a:adc18f6e-9a54-4a19-a31b-517cac56ab07", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1020200725.3", "spisova_znacka": "6S/122/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/122/2020 z 30. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1020200725.3"}]}