{"guid": "ussr:9e87c180-5dc8-4e0e-a7e4-166839ec29bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.306.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 306/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 306/2018 z 16. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. mája 2018, sp. zn. IV. ÚS 306/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.306.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-05-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9e87c180-5dc8-4e0e-a7e4-166839ec29bd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.306.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.306.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.306.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 306/2018-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. mája 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nLadislava Orosza a Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného obchodnou spoločnosťou JUDr. Rudolf Adamčík, advokátska\nkancelária, s. r. o., Liptovská 2/A, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Rudolf\nAdamčík, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co 622/2014 z 29. septembra 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n23. decembra 2016 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy\n\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 622/2014\nz 29. septembra 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou\ndoručenou Okresnému súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) domáhal proti\nFinančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) nároku\nna zaplatenie sumy 63 000 € z titulu nevyplatenia zahraničného príspevku na tom základe,\nže bol rozhodnutím podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra financií Slovenskej\nrepubliky č. MF/19118/2006-23 z 27. júna 2006 (ďalej aj „rozhodnutie o vyslaní“)\nako colník v štátnej službe vyslaný na plnenie úloh colnej správy v zahraničí v misii\nEUBAM Moldavsko – Ukrajina od roku 2006 do 30. októbra 2011.\nOkresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 20 C 38/2013 z 24. apríla 2014 tak,\nže návrh sťažovateľa zamietol. Okresný súd poukázal na to, že návrh sa javil, že bol podaný\npredčasne, keďže pred podaním návrhu mal sťažovateľ svoj nárok uplatniť v správnom\nkonaní. Okresný súd tiež uviedol, že v rozhodnutí o vyslaní «nebolo uvedené, že by bol\nvyslaný do zahraničia „...v rámci mierových pozorovateľských misií...“, a preto mu\nnemohol byť priznaný zahraničný príspevok».\nProti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol\nkrajský súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil z dôvodu,\nže rozhodnutím o vyslaní sťažovateľ „nebol... vyslaný na službu v zahraničí v rámci\noperácií krízového manažmentu, nakoľko to umožňovala až úprava znenia ustanovenia § 4\nods. 4 zákona č. 652/2004 Z. z. súčinnosťou od 1. 6. 2008. Poukázal ďalej na skutočnosť,\nže právna úprava znenia ustanovenia § 109a ods. 9 zákona č. 200/1998 Z. z. v čase vyslania\nsťažovateľa (rok 2006) na danú misiu umožňovala priznanie zahraničného príspevku len\npri vyslaní na mierovú pozorovaciu misiu, pričom sťažovateľ na takú misiu vyslaný nebol.“.\nSťažovateľ následne poukazuje na § 4 ods. 4 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch\nštátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\nč. 652/2004 Z. z.“) v znení účinnom do 30. júna 2008 a v znení účinnom od 1. júla 2008\n\n2\n\na argumentuje, že „znenie tohto ustanovenia bolo od 1. 7. 2008 len spresnené,\nale umožňovalo aj predtým vyslanie sťažovateľa do zahraničnej misie EUBAM,\nčo sa aj skutočne udialo“. Rovnako tak poukazuje na § 101a ods. 9 zákona č. 200/1998 Z. z.\no štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej\nlen „zákon č. 200/1998 Z. z.“) v znení účinnom do 31. mája 2008 a v znení účinnom\nod 1. júna 2008. Následne sťažovateľ uvádza:\n„... identickú službu vykonával colník\n\n, ktorý bol na výkon štátnej\n\nslužby v zahraničí vyslaný v roku 2011 a od 1. 12. 2012 mu bol priznaný zahraničný\npríspevok podľa § 109a ods. 9 zákona č. 200/1998 Z. z. vo výške 500,- € mesačne...\nPodľa názoru sťažovateľa nie je rozhodné, či v čase rozhodnutia o jeho vyslaní\nna štátnu službu v zahraničí (v roku 2006) táto služba mala, či nemala, povahu mierovej\npozorovateľskej misie. Rozhodné je, že od 1. 6. 2008 patril colníkovi vyslanému na štátnu\nslužbu v zahraničí v rámci operácií civilného krízového manažmentu vedených\nmedzinárodnými organizáciami, ktorých je Slovenská republika členom, alebo Európskou\núniou, zahraničný príspevok.\nTento zahraničný príspevok bol zákonom stanovený vo výške od 500 do 2 500 eur,\npričom konkrétnu výšku tohto príspevku mal určiť minister na návrh generálneho riaditeľa\nFinančného riaditeľstva SR. Zákon neurčuje, že rozhodnutie o určení výšky zahraničného\npríspevku musí minister prijať len súčasne s rozhodnutím o vyslaní colníka na výkon štátnej\nslužby v zahraničí. Také rozhodnutie môže prijať minister kedykoľvek v čase, v ktorom\ncolník spĺňa zákonom stanovené podmienky pre priznanie zahraničného príspevku.\nV prípade sťažovateľa tak mal a mohol minister priznať sťažovateľovi zahraničný príspevok\nkedykoľvek v čase od 1. 6. 2008 do 30. 10. 2011. Napokon aj v prípade svedka\nbol priznaný zahraničný príspevok až po uplynutí viac ako jedného roka od vyslania\nna výkon štátnej služby v zahraničí t. j. až od 1. 12. 2012.\nPodľa názoru sťažovateľa sa štátny orgán, žalovaný, nakoľko generálny riaditeľ\nžalovaného nepodal ministrovi návrh na rozhodnutie o určení výšky zahraničného\npríspevku v medziach zákona, v čoho dôsledku nebol sťažovateľovi priznaný a vyplávaný\nzahraničný príspevok, na ktorý mal podľa právneho predpisu nárok, pričom inému\ncolníkovi v štátnej službe taký zahraničný príspevok priznal a vyplácal, dopustil vo vzťahu k\nsťažovateľovi diskriminácie v zmysle Čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“\n\n3\n\nNa základe tejto argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho\nsťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie základného\npráva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy napadnutým\nrozsudkom krajského súdu, napadnutý rozsudok krajského súdu zruší a vec vráti krajskému\nsúdu na ďalšie konanie a zároveň sťažovateľovi prizná úhradu trov konania pred ústavným\nsúdom.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n4\n\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu a preskúmavať ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nKrajský súd napadnutým rozsudkom z 29. septembra 2016 potvrdil rozsudok\nokresného súdu z 24. apríla 2014, ktorým tento zamietol návrh sťažovateľa. V odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajský súd v podstatnom uviedol:\n„17. Z hľadiska skutkového stavu bolo v posudzovanej právnej veci súdom prvej\ninštancie správne zistené (správnosť skutkového zistenia v tomto smere odvolateľ\nnenapáda), že žalobca bol rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Nitra, č. 4561-1-98/4\n\n5\n\nzo dňa 1. 7. 1998 zaradený do stálej štátnej služby colníka v služobnom pomere.\nRozhodnutím\n\npodpredsedu\n\nvlády\n\na\n\nministra\n\nfinancií\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nč. MF/19118/2006-23 zo dňa 27. 6. 2006 bol žalobca na základe návrhu generálneho\nriaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky na obdobie od 10. 7. 2006 do 9. 1. 2007\nvyslaný na plnenie úloh colnej správy v zahraničí v súvislosti s obsadením voľných pozícii\nv misii EUBAM Moldavsko – Ukrajina. Po uplynutí tejto doby vyslania bolo žalobcovo\nvyslanie niekoľkokrát predĺžené a skončilo sa dňa 30. 11. 2011.\n18. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia zahraničného príspevku podľa § 101a\nods. 9 zákona č. 200/1998 Z. z... za obdobie od 1. 11. 2008 do 31. 10. 2011...\n20. Žalobca bol vyslaný na misiu EUBAM Moldavsko - Ukrajina rozhodnutím zo dňa\n27. 6. 2006. Ustanovenie § 101a ods. 9 zákona č. 200/1998 Z. z. v čase prvotného vyslania\nžalobcu umožňovalo priznať zahraničný príspevok iba colníkovi, ktorý je vyslaný na výkon\nštátnej služby v zahraničí v rámci mierových pozorovateľských misií. V konaní nebolo\npreukázané, že by misia EUBAM Moldavsko - Ukrajina mala povahu mierovej\npozorovateľskej misie. Ako vyplýva z údajov uvedených na internetovej stráne tejto misie,\nktoré boli samotným žalobcom predložené ako dôkaz v konaní, účelom tejto misie\nje asistencia Európskej únie Moldavsku a Ukrajine pri hraničných kontrolách. Nejde\no misiu zameranú na vytvorenie podmienok pre udržanie mieru v oblasti. Označenie\npôsobiska žalobcu v zahraničí ako mierovej pozorovateľskej misie absentuje i v rozhodnutí\no jeho vyslaní zo dňa 27. 6. 2006. Súd prvej inštancie preto správne dospel k zisteniu,\nže neexistoval zákonný dôvod na priznanie zahraničného príspevku žalobcovi a tento mu\nnemohol byť priznaný.\n21. S účinnosťou od 1. 6. 2008 bolo ustanovenie § 101a ods. 9 zákona\nč. 200/1998 Z. z. novelizované tak, že priznávalo zahraničný príspevok i colníkovi\nvyslanému na výkon štátnej služby v zahraničí v rámci operácií civilného krízového\nmanažmentu vedených medzinárodnými organizáciami, ktorých je Slovenská republika\nčlenom, alebo Európskou úniou. Predmetná zmena zákonnej úpravy sa však nijako\nnedotýkala žalobcu, ktorý bol do zahraničia vyslaný rozhodnutím zo dňa 27. 6. 2006 podľa\n§ 4 ods. 4 zákona č. 652/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. 5. 2008, pričom uvedené\nustanovenie vtedy neumožňovalo vyslať colníka do zahraničia na operácie civilného\nkrízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami, ktorých je Slovenská\n\n6\n\nrepublika členom, alebo Európskou úniou. Hoci žalobcovo vyslanie celkovo pokračovalo\naž do 30. 10. 2011 (teda aj počas účinnosti novelizovaného znenia § 101a ods. 9),\nako správne skonštatoval súd prvej inštancie, vyslanie žalobcu trvalo len na základe\nviacnásobného predlžovania jeho pôvodného vyslania zo dňa 27. 6. 2006. Nedošlo teda\nk situácií, že by po 1. 6. 2008 bol žalobca nanovo vyslaný a to na operáciu civilného\nkrízového manažmentu. Na platové nároky žalobcu v súvislosti s jeho vyslaním\ndo zahraničia preto nemožno aplikovať § 101a ods. 9 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení\núčinnom od 1. 6. 2008, keďže mu nemožno podľa tohto ustanovenia priznať zahraničný\npríspevok.\n22. Napokon sa odvolací súd stotožňuje i s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca\nnepreukázal, že by v jeho prípade došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z., ktorý upravuje vo všeobecnej rovine ochranu\nosôb pred diskrimináciou, dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze\ndiskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti\nk národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie,\nmanželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného\nzmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia\nalebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.\n23. Žalobca síce preukázal, že iné osoby vyslané Slovenskou republikou na misiu\nEUBAM Moldavsko - Ukrajina poberali zahraničný príspevok, avšak tieto osoby podliehali\ninému právnemu režimu ako žalobca. Pokiaľ išlo o príslušníkov Policajného zboru,\nich pôsobenie na tejto misii upravoval zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov\nPolicajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže\nSlovenskej republiky a Železničnej polície, ktorý ustanovuje odlišné podmienky priznania\nzahraničného\n\npríspevku,\n\npreto\n\ninštitúty\n\nzahraničného\n\npríspevku\n\npodľa\n\nzákonov\n\nč. 200/1998 Z. z. a 73/1998 Z. z. nemožno zamieňať. Náplň práce policajtov a colníkov\nje podstatne odlišná, dokonca aj v prípade, že policajt a colník vykonávajú svoju službu\nspoločne, nie je možné z tejto skutočnosti vyvodiť, že obsahom výkonu ich služby je rovnaká\nčinnosť. Odvolací súd má z vyššie uvedených dôvodov za to, že žalobca nebol v porovnaní\ns príslušníkmi Policajného zboru vyslanými na misiu z dôvodu svojho postavenia\nako colníka alebo z akéhokoľvek iného dôvodu diskriminovaný.\n\n7\n\n24. Vyslanie svedka\n\n, ktorý je colník, oproti tomu síce bolo\n\nupravené rovnakým zákonom č. 652/2004 Z. z. ako vyslanie žalobcu, avšak svedok bol\nvyslaný do zahraničia až odo dňa 1. 9. 2011, t. j. za účinnosti novelizovaného znenia § 4\nods. 4 zákona č. 652/2004 Z. z. (od 1. 6. 2008), ktorý umožňoval vyslať colníka\ndo zahraničia (aj) na operácie civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými\norganizáciami, ktorých je Slovenská republika členom, alebo Európskou úniou. Ako už bolo\nuvedené, v čase vyslania žalobcu (27. 6. 2006), t. j. v znení účinnom do 31. 5. 2008,\ncitovaný § 4 ods. 4 umožňoval vyslať colníka iba do medzinárodných organizácií, k colným\nsprávam iných štátov alebo do mierových pozorovateľských misií, nie do operácií civilného\nkrízového manažmentu. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že mal na mysli\npráve dané novelizované zákonné ustanovenie, keď skonštatoval, že menovaný svedok v\nčase vyslania podliehal inému právnemu predpisu ako žalobca.\n25. Je to práve účel vyslania, ktorý je určujúci pre posúdenie skutočnosti,\nči vyslanému colníkovi patrí zahraničný príspevok, pretože § 101a ods. 9 zákona\nč. 200/1998 Z. z. v znení účinnom od 1. 6. 2008 umožňuje priznať zahraničný príspevok iba\ncolníkovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí v rámci mierových\npozorovateľských misií, na ktorých sa Slovenská republika zúčastňuje alebo v rámci\noperácií civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami,\nktorých je Slovenská republika členom, alebo Európskou úniou. V konaní bolo preukázané,\nže žalobca nebol vyslaný na mierovú pozorovateľskú misiu (misia EUBAM Moldavsko –\nUkrajina takúto povahu nemá) a zároveň vzhľadom na čas jeho prvotného vyslania\n(dňa 27. 6. 2006) nemohol byť vyslaný ani na operáciu civilného krízového manažmentu,\nnakoľko platné znenie § 4 ods. 4 zákona č. 652/2004 Z. z. takéto vyslanie colníka\nneumožňovalo. Z tohto dôvodu zahraničný príspevok žalobcovi nepatril, keď jeho vyslanie\ndo zahraničia nezodpovedalo žiadnemu účelu predpokladanému § 101a ods. 9 zákona\nč. 200/1998 Z. z., či už v znení do 31. 5. 2008 alebo od 1. 6. 2008. Oproti tomu svedok\n, pokiaľ bol vyslaný na operáciu civilného krízového manažmentu\nv zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 652/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. 6. 2008, zahraničný\npríspevok mal dostať.\n26. O diskrimináciu ide vtedy, ak dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu\ns jednotlivcami, ktorí sa nachádzajú v obdobných situáciách bez objektívneho a rozumného\n\n8\n\nzdôvodnenia. Rozdielne zaobchádzanie z dôvodu v čase sa meniacej právnej úpravy\nnemožno kvalifikovať ako porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca\nnepreukázal, že by bol v porovnaní so svedkom\n\ndiskriminovaný\n\nz akéhokoľvek dôvodu uvedeného v § 5a ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. alebo v § 2 ods. 1\nzákona č. 365/2004 Z. z.“\nÚstavný\n\nsúd\n\npri\n\npreskúmavaní\n\nnapadnutého\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nako odvolacieho súdu vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého\nodôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu (súdu prvej inštancie) a odvolacieho súdu\nnemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože\nprvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento\nprávny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí\nvšeobecných súdov (prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu\npríslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09).\nÚstavný súd preto preskúmal aj rozsudok okresného súdu z 24. apríla 2014, ktorým\ntento zamietol návrh sťažovateľa, a uviedol:\n„Súd na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení mal\nza preukázané a nesporné, že navrhovateľ bol rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Nitra,\npod č. 4561-1-98/4 zo dňa 01. 07. 1998 zaradený do stálej štátnej služby colníka\nv služobnom pomere. Následne rozhodnutím podpredsedu vlády a ministra financií\nSlovenskej republiky pod č. MF/19118/2006-23 zo dňa 27. 06. 2006 bol navrhovateľ,\nna základe návrhu generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR v období od 10. 07. 2006\ndo 09. 01. 2007 vyslaný na plnenie úloh colnej správy v zahraničí v súvislosti s obsadením\nvoľných pozícií v misii EUBAM Moldavsko – Ukrajina, v súlade s § 4 ods. 4 zákona\nč. 652/2004 Z. z. Uvedené ustanovenie oprávňovalo v tom čase ministra k vyslaniu colníkov\nna plnenie úloh v zahraničí buď k colným správam alebo do medzinárodných organizácií.\nPo uplynutí vyslania, bolo navrhovateľove vyslanie opäť predĺžené, avšak uvedené\npredĺženie sa viazalo k prvotnému vyslaniu. Z toho dôvodu nemožno vyslanie právne\nposudzovať inak ako podľa zákona účinného v čase prvotného vyslania.\n\n9\n\nSúd v ďalej poukazuje na navrhovateľov nárok, ktorý si uplatňuje v súlade s § 101a\nods. 9 zákona č. 200/1998 Z. z. Súd má za to, že príspevok určoval minister na návrh\nprezidenta. Keďže v prvotnom rozhodnutí nie je uvedené, že navrhovateľ bol vyslaný\ndo zahraničia v rámci mierových pozorovateľských misií, z toho dôvodu mu ani nebol\na zároveň nemohol byť určený respektíve priznaný, zahraničný príspevok.\nKonanie, v tomto smere na návrh sa javí ako predčasne podaný, keďže ide o konanie\nvo veci služobného pomeru, teda konanie, ktoré je upravené osobitným zákonom. V danej\nveci je oprávnený konať príslušný správny orgán, až následne sa môže domáhať\nnavrhovateľ preskúmania právoplatného rozhodnutia súdom.\nNavrhovateľ v žalobnom návrhu poukázal aj na skutočnosť, že sa stal objektom\ndiskriminácie v zmysle § 5a ods. 1 zákona č. 200/1998, z dôvodu, že mu nebol vyplácaný\nzahraničný príspevok ako jeho kolegom pôsobiacim na misii. Súd pri posudzovaní nároku\nnavrhovateľa sa pridržiaval zásady rovnakého zaobchádzania, pričom dospel k záveru,\nže navrhovateľ nepreukázal súdu, že sa stal objektom diskriminácie nakoľko uvedené\nzákonné ustanovenie taxatívne upravuje práva občanov pri vstupe do štátnej služby a práva\ncolníkov pri vykonávaní štátnej služby, nie príslušníkov Policajného zboru, ktorých\npostavenie upravuje iné zákonné ustanovenie.\nVypočutým svedkom, ktorí pôsobili v misii EUBAM Moldavsko – Ukrajina, boli\nvyplácané zahraničné príspevky. Svedok\n\nv čase vyslania podliehal\n\ninému právnemu predpisu ako navrhovateľ. Ďalší svedkovia boli vyslaní a pôsobili na misii\nako policajti, nie je preto možné ustáliť že by navrhovateľ bol objektom diskriminácie,\nrespektíve že by s ním bolo inak zaobchádzané ako s ostatnými colníkmi pri vykonávaní\nštátnej služby v rovnakom čase.“\nZ argumentácie krajského súdu v napadnutom rozsudku v spojení s rozsudkom\nokresného súdu vyplýva, z akých dôvodov konajúce súdy dospeli k záveru, že sťažovateľovi\nnevznikol nárok na priznanie zahraničného príspevku podľa § 101a ods. 9 zákona\nč. 200/1998 Z. z. (v znení účinnom v čase vyslania sťažovateľa), na základe čoho konajúce\nsúdy zamietli návrh sťažovateľa. Tento právny záver ústavný súd nepovažuje za arbitrárny\na ani zjavne neodôvodnený, preto je ústavne udržateľný.\n\n10\n\nOdôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočné a vyčerpávajúce, krajský súd\nsa neobmedzil na citovanie alebo parafrázovanie záverov okresného súdu, ale sám\nformuloval závery vo veci sťažovateľa. Sťažovateľ dostal odpovede na ťažiskové právne\notázky rámcujúce jeho vec, a to vo vzťahu k právnemu základu, na podklade ktorého bol\nvyslaný do zahraničia, ako aj k tomu, že doba vyslania v prípade sťažovateľa bola\nopakovane predlžovaná bez zmeny pôvodného právneho základu vyslania. Krajský súd sa\nv spojení s okresným súdom vysporiadali s námietkou sťažovateľa o diskriminácii\ns poukazom na to, že právny režim sťažovateľa ako colníka bol odlišný od právneho režimu\npríslušníkov Policajného zboru, ktorí boli vyslaní v rámci rovnakej misie, a taktiež\nod právneho režimu svedka – colníka, ktorý bol vyslaný do zahraničia v čase, keď § 4 ods. 4\nzákona č. 652/2004 Z. z. bol zmenený. Tieto právne závery krajského súdu nie je potrebné\nzo strany ústavného súdu dopĺňať alebo revidovať, naopak, ústavný súd môže\nna ne s ohľadom na sťažnostné námietky sťažovateľa odkázať, keďže podľa ústavného súdu\nsú ústavne udržateľné a obsahujú relevantné a zrozumiteľne formulované právne\nargumenty.\nPokiaľ sťažovateľ spája porušenie svojich práv rozsudkom krajského súdu\nz 29. septembra 2016 s ústavnosťou aplikovanej právnej úpravy na jeho vec, ústavný súd\nuvádza, že pri rozhodovaní orgánov verejnej moci sa uplatňuje prezumpcia ústavnosti\nprávnych predpisov až do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu o ich neústavnosti\n(III. ÚS 361/06), pričom v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je ústavný súd\noprávnený rozhodovať o ústavnosti právnych predpisov, ich častí alebo niektorých\nich ustanovení. Túto svoju právomoc môže uplatniť len v konaní o súlade právnych\npredpisov (IV. ÚS 2/08). Toto konanie môže začať len ako samostatné konanie a len\nna návrh oprávnených subjektov, a preto žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu\nkonania pred ústavným súdom a na základe jeho vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná\núprava v konaní pred ústavným súdom ich koncipuje výlučne ako samostatné konania\na nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci a ako súčasť iného druhu konania (konaní)\npred ústavným súdom (II. ÚS 66/01 tiež II. ÚS 184/03, III. ÚS 184/06, IV. ÚS 314/07),\nt. j. (ako už bolo uvedené) v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemôže ústavný\n\n11\n\nsúd uplatniť právomoc, ktorou disponuje v konaní o súlade právnych predpisov\npodľa čl. 125 ústavy (II. ÚS 59/2016).\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. mája 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "diskriminácia-zákaz", "zamestnanec", "mzda, plat", "zamestnávateľ", "zmena právnej úpravy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:04bd6468-1474-4728-91fc-cc0a6bd3fbd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.59.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 59/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 59/2016 z 28. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.59.2016.1"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:6e9cc81e-2f8d-455b-adfa-8471ca0de8f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 2/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 2/08 z 10. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-10", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e9cc81e-2f8d-455b-adfa-8471ca0de8f5"}, {"guid": "ussr:9637ee44-6b6a-4618-b594-29edd22feaaa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 314/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 314/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9637ee44-6b6a-4618-b594-29edd22feaaa"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:9da12fd9-11ea-4137-bda4-dded3170b93f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 361/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 361/06 z 15. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-15", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9da12fd9-11ea-4137-bda4-dded3170b93f"}, {"guid": "ussr:1beae02e-8891-4e27-9574-902e702573de", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 184/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 184/06 z 20. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-20", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1beae02e-8891-4e27-9574-902e702573de"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 209, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:da014028-eb6c-466a-807d-eb097f0f052a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/01 z 20. 9. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-09-20", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da014028-eb6c-466a-807d-eb097f0f052a"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "1adb3115-4610-4860-b0a8-ee5250a0ce7a:457dc9c6-71b8-46d0-8103-369267ad53c5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1213203629.1", "spisova_znacka": "9Co/622/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/622/2014 z 28. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1213203629.1"}], "citovane_v": [{"guid": "7bca4b4c-1800-4a4f-abe4-07aac40513a3:3b49ec9a-f336-45a1-bb7b-dd950471fd91", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1022200923.1", "spisova_znacka": "BA-2S/141/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/141/2022 z 28. 11. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1022200923.1"}]}