{"guid": "ussr:9f1af9e8-c289-4bb4-b46f-86f1ee96f046", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.305.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 305/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 305/2018 z 16. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. mája 2018, sp. zn. IV. ÚS 305/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.305.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2018-05-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9f1af9e8-c289-4bb4-b46f-86f1ee96f046", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.305.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.305.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.305.2018.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 305/2018-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. mája 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudkyne Ivetty\nMacejkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou JUDr. Eva Mišíková, s. r. o., Partizánska 2, Bratislava, v mene ktorej koná\nadvokátka JUDr. Eva Mišíková, ktorou namieta porušenie svojich základných práv\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Žiline sp. zn. 1 Tpo 4/2018 zo 16. januára 2018, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n2. februára 2018 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky\n\n(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 1 Tpo 4/2018 zo 16. januára 2018 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\nUznesením ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 74/2017 zo 7. marca 2018 bol z výkonu\nsudcovskej funkcie v predmetnej veci vylúčený sudca Miroslav Duriš, ktorý bol v čase\nprerokovania tejto veci sudcom IV. senátu ústavného súdu. V súlade s čl. III bod 1 písm. c)\na d) platného rozvrhu práce ústavného súdu vylúčeného sudcu zastupuje sudkyňa Ivetta\nMacejková.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené trestné stíhanie\npre pokračovací zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 a 2 písm. b), ods. 3\npísm. c) a ods. 4 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s použitím § 138 písm. e), i) a písm. j) Trestného\nzákona a § 140 písm. b) Trestného zákona formou organizátorstva podľa § 21 ods. 1\npísm. a) Trestného zákona.\nUznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Žilina (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 35 Tp 71/2017 z 9. septembra 2017 v spojení s uznesením krajského\nsúdu sp. zn. 1 Tpo 54/2017 z 3. októbra 2017 bol sťažovateľ vzatý do väzby podľa § 87\nods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Trestný poriadok“) z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Lehota\nväzby začala sťažovateľovi plynúť 6. septembra 2017 od 16.13 h a sťažovateľ ju vykonáva\nv Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina.\nOkresný súd uznesením č. k. 35 Tp 71/2017-292 z 20. decembra 2017 (ďalej\nlen „uznesenie okresného súdu“) podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietol žiadosť\nsťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zo 6. decembra 2017. Podľa § 79 ods. 2\nTrestného poriadku ďalej u sťažovateľa zmenil dôvody väzby tak, že u neho je daný dôvod\nväzby aj podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Zároveň okresný súd podľa § 80\n\n2\n\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku nenahradil väzbu sťažovateľa dohľadom probačného\na mediačného úradníka. Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť\npodľa § 83 ods. 1 Trestného poriadku, ktorú odôvodnil sám a následne aj prostredníctvom\nsvojej obhajkyne.\nKrajský súd napadnutým uznesením podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nsťažnosť sťažovateľa zamietol a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku jeho väzbu\nnenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.\nSťažovateľ pred ústavným súdom tvrdí, že rozšírenie dôvodov väzby o dôvod\npodľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku prokurátor a následne aj okresný súd\nodôvodnili výpoveďou svedkyne\n\n, ktorej sa mal vyhrážať,\n\na výpoveďami ďalších svedkov, pred ktorými sa mal prezentovať ako osoba „s kontaktami\nmedzi vplyvnými osobami“. Označené dôvody však podľa sťažovateľa neobstoja. Vo vzťahu\nk svedkyni\n\nide o inú trestnú vec a jej tvrdenia nie sú pravdivé.\n\nPokiaľ ide o to, že sťažovateľ sa mal prezentovať ako osoba „s kontaktami medzi vplyvnými\nosobami“, tento dôvod neobstojí, pretože v opačnom prípade by „automaticky musel byť\ntakýto dôvod väzby daný pri stíhaniach všetkých policajtov, prokurátorov či sudcov, pretože\nnepochybne z dôvodu svojej práce disponujú kontaktami medzi vplyvnými osobami\nv trestnom konaní“.\nKrajský súd v napadnutom uznesení podľa názoru sťažovateľa na túto jeho\nargumentáciu dostatočne nereagoval, v dôsledku čoho je napadnuté uznesenie potrebné\npovažovať za nepreskúmateľné. K tomuto sťažovateľ ďalej uvádza: „V napadnutom\nuznesení Krajský súd v Žiline... konštatuje, že sa nestotožnil so sudcom pre prípravné\nkonanie v otázke existencie dôvodu väzby podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b) TP\nz dôvodov tvrdených svedkyňou\n\n(viď str. č. 10, druhý odsek,\n\nnapadnutého uznesenia). Iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali väzobný dôvod\npodľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b) TP a ktoré by predtým neuvádzal sudca\npre prípravné konanie, neuvádza ani nadriadený súd. Nepochybne tak existencia dôvodu\nväzby podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b) TP vyplýva (podľa názoru nadriadeného\n\n3\n\nsúdu) iba z existencie nejakého (mne doposiaľ neznámeho) úradného záznamu na č. l. 776\n(pozn.: ktorý sa v danom momente už ani na č. l. 776 nenachádza, keďže číslovanie\nvyšetrovacieho spisu sa v priebehu prípravného konania po každom vykonanom úkone mení\n– číslovanie v prípravnom konaní nie je totiž vykonávané chronologicky).“\nPokiaľ ide o väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku,\nsťažovateľ uvádza, že „všeobecný súd je povinný skúmať pri rozhodovaní o žiadosti\no prepustenie z väzby aj to, či dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu pretrváva,\npričom ani samotné pretrvávanie tohto dôvodného podozrenia nemusí postačovať\nna držanie obvineného vo väzbe a to za predpokladu, ak k tomuto dôvodnému podozreniu\nnepristúpi iný významný dôvod“. Na argumenty sťažovateľa proti tomuto dôvodu väzby\nvšak okresný súd ani krajský súd vo svojich rozhodnutiach vôbec nereagovali. Sudca\npre prípravné konanie navyše neuviedol žiaden dôvod, „pre ktorý prišiel vo všeobecnosti\nk záveru, že po mojom prvotnom vzatí do väzby, teda po dátume 09. 09. 2017, sa podozrenie\nvoči mojej osobe nezmenilo a pretrváva“. Sťažovateľ ďalej tvrdí, že „Sudca pre prípravné\nkonanie sa vo svojom prvostupňovom uznesení zo dňa 20. 12. 2017 na str. č. 10 až 11\nk vývoju dôkaznej situácie po mojom prvotnom vzatí do väzby dňa 09. 09. 2017 vyjadril tak,\nže na str. č. 10 (dole) vyhodnotil výsluchy obvinených\na\n\n.\n\n. Toto je však úplne neprijateľný a vadný postup\n\nvšeobecného súdu, pretože tieto výsluchy boli vykonané ešte pred mojím prvotným vzatím\ndo väzby a práve tieto výsluchy boli dôvodom na moje vzatie do väzby dňa 09. 09. 2017,\nteda súd nevyhodnocoval vývoj dôkaznej situácie po predchádzajúcom rozhodovaní o väzbe\nale konštatoval stav dôkaznej situácie, aký bol súdu známy v už pred predchádzajúcim\nrozhodovaním o väzbe. Povinnosťou sudcu pre prípravné konanie tak bolo, pri skúmaní\npretrvávania materiálnych predpokladov väzby (pri skúmaní pretrvávania dôvodného\npodozrenia z toho, že som vyšetrované trestné činy spáchal), skúmať a vyhodnotiť dôkazy\nvykonané po mojom prvotnom vzatí do väzby a tieto vyhodnotiť tak samostatne\nako aj v súhrne s doposiaľ vykonanými dôkazmi, teda aj s predchádzajúcimi výsluchmi.“.\nSťažovateľ ďalej poukazuje na to, že krajský súd pri odôvodnení napadnutého\nuznesenia odkázal na svoje predchádzajúce rozhodnutie v jeho veci (uznesenie\n\n4\n\nč. k. 1 Tpo 54/2017-100 z 3. októbra 2017), čo síce možno považovať za ústavne\nakceptovateľnú alternatívu odôvodnenia (aj keď krajnú), avšak „v danej situácii boli moje\ndôvody, pre ktoré som žiadal o prepustenie z väzby, založené výlučne na skutočnostiach,\nktoré sa udiali po mojom prvotnom vzatí do väzby“. Krajský súd teda nedal odpoveď\nna jeho argumentáciu „k aktuálnej dôkaznej situácii“.\nV ďalšej\n\nčasti\n\nsvojej\n\nsťažnosti\n\nsťažovateľ\n\npoukazuje\n\nna\n\n„neexistenciu\n\nformálneho predpokladu dôvodu väzby, t. j. zákonného uznesenia o vznesení obvinenia“.\nK tomuto ďalej uvádza: „Tento záver som odôvodnil najmä tým, že doposiaľ vo veci\nneexistujú zákonným spôsobom vydané uznesenia o pokračovaní v trestnom stíhaní. V\ncelom vyšetrovacom spise sa totiž nenachádza žiadny dôkaz alebo materiál, na základe\nktorého bolo pokračované trestnom stíhaní a skutočnosť, že sa takýto materiál ani vo\nvyšetrovacom spise nenachádza a nenachádzal, potvrdil vo svojom podaní zo dňa 13. 12.\n2017 aj samotný prokurátor.“ Sťažovateľ tvrdí, že „uznesenie vydané pod ČVS: PPZ845/NKA-PZ-ST-2017 a aj uznesenie vydané pod ČVS: PPZ-847/NKA-PZ-ST-2017“, teda\nuznesenia o vznesení obvinenia zo 6. septembra 2107 sú nezákonné. K tomuto sťažovateľ\nďalej poukazuje na to, že nepreskúmateľné sú aj uznesenia o pokračovaní v trestnom stíhaní\nČVS: PPZ-845/NKA-PZ-ST-2017 a ČVS: PPZ-847/NKA-PZ-ST-2017, obe z 22. augusta\n2017, pretože na pokračovanie v trestom stíhaní nebol dôvod. V dôsledku uvedeného\nsú nezákonné aj uznesenia o vznesení obvinenia\n\nČVS: PPZ-845/NKA-PZ-ST-2017\n\na ČVS: PPZ-847/NKA-PZ-ST-2017, obe zo 6. septembra 2017.\nSťažovateľ na základe uvedeného ústavný súd žiada, aby nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva\n\npodľa čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Ústavy\n\nSlovenskej republiky, ako aj jeho práva podľa čl. 5 ods. 3, ods. 4 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 16. 01. 2018\nč. k. 1 Tpo/4/2018-466, ktorým Krajský súd v Žiline zamietol sťažnosť obvineného\npodanú proti uzneseniu Okresného súdu Žilina zo dňa 20. 12. 2017\nsp. zn. 35 Tp/71/2017, porušené boli.\n\n5\n\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline\nzo dňa 16. 01. 2018 č. k. 1 Tpo/4/2018-466, a prikazuje sťažovateľa nedokladne prepustiť\nz väzby na slobodu.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva\n\nnáhradu trov\n\nkonania...“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody\nlen pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred\nsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci\na má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie\nsa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\n\n6\n\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody,\nmá právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti\npozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.\nZ judikatúry ústavného súdu (napr. III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05)\nvyplýva, že v ustanoveniach čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy týkajúcich sa práva na osobnú slobodu\n(čl. 17 ods. 1 ústavy) je obsiahnuté aj právo obvineného podať návrh na konanie, v ktorom\nby súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil prepustenie\nobvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu\nnevyhnutnú (resp. primeranú dobu) alebo byť prepustený počas konania. V označených\nustanoveniach ústavy sú teda obsiahnuté obdobné práva ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 5\nods. 3 a 4 dohovoru.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej\njudikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\n\n7\n\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nÚstavný súd v zmysle svojej judikatúry (I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04, III. ÚS 837/2016, II. ÚS 135/2017) nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 76/02,\nII. ÚS 242/02, I. ÚS 202/2012, II. ÚS 282/2016, I. ÚS 540/2017) ďalej vyplýva,\nže právomoc ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných\nveciach je daná len na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody,\nt. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby, bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe\nsa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, o väzbe rozhodoval súd, obvinený bol vzatý\ndo väzby pre konkrétne skutočnosti, resp. že osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas\ndovolený zákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu.\nDo obsahu právomoci ústavného súdu v zásade nepatrí preskúmať postup, ako\naj správnosť skutkových a právnych záverov všeobecných súdov, ktorý viedol k záveru\no existencii zákonného dôvodu väzby. Tento postup skúma opravný súd v riadnom\ninštančnom postupe, ktorý je funkčne uspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu,\nsúvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie\ntakéhoto zabezpečovacieho prostriedku, akým je väzba v trestnom konaní (II. ÚS 76/02,\nIV. ÚS 151/05, III. ÚS 17/2012, IV. ÚS 541/2013, I. ÚS 67/2016). Skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu by mohli byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu\nvtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (obdobne napr. I. ÚS 13/00,\nIII. ÚS 151/05, III. ÚS 352/2011).\n\n8\n\nSúdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky\n(okrem iného) na kvalitu preskúmania. Väzobné konanie týkajúce sa rozhodovania\no osobnej slobode obvinenej osoby musí spĺňať niektoré fundamentálne požiadavky\nspravodlivého konania. Jednou z nich je aj právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia.\nJeho obsahom je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré preskúmateľným spôsobom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo\n\nrelevantné\n\notázky\n\nsúvisiace\n\ns\n\npredmetom\n\nsúdnej\n\nochrany.\n\nPrincíp spravodlivosti („fairness“) pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli\ndostatočné a relevantné dôvody (napr. III. ÚS 135/04, III. ÚS 198/05, III. ÚS 404/2011,\nII. ÚS 64/2017, III. ÚS 590/2017).\nV tejto súvislosti ústavný súd pripomína svoju judikatúru (napr. IV. ÚS 176/05,\nI. ÚS 241/07, I. ÚS 296/2010, III. ÚS 306/2017), v ktorej vyslovil, že všeobecný súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,\nktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového\ni druhostupňového), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces, v tomto prípade v konaní o osobnej slobode (m. m. III. ÚS 209/04,\nIII. ÚS 160/2017). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) judikoval,\nže súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú\n(rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. 1. 1999, bod 26; rozsudok vo veci\nRuiz Torija proti Španielsku z 9. 12. 1994, bod 29). Judikatúra ESĽP nevyžaduje,\naby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide\no argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve\nna tento argument (rozsudok vo veci Georgiadis proti Grécku z 29. 5. 1997, bod 43;\nrozsudok vo veci Higgins a ďalší proti Francúzsku z 19. 2. 1998, bod 43). Z práva na súdnu\nochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi\na návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie\n(napr. I. ÚS 254/07, II. ÚS 410/06, III. ÚS 572/2017).\n\n9\n\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 141/04, III. ÚS 522/2011)\nďalej vyplýva, že v prípade rozhodovania o vzatí do väzby (ponechaní vo väzbe) musia\nbyť splnené tieto podmienky: po formálnej stránke musí existovať uznesenie o vznesení\nobvinenia, po materiálnej stránke musia existovať skutočnosti osvedčujúce kvalifikované\npodozrenie, že sa obvinený trestného činu, ktorý sa mu v uznesení o vznesení obvinenia\nkladie za vinu, dopustil. Napokon musí existovať niektorý z väzobných dôvodov uvedených\nv ustanovení v § 71 Trestného poriadku.\nÚstavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nie je osobitnou preskúmavacou\ninštanciou, ktorej úlohou by malo byť odstraňovanie procesných nedostatkov konania\nuskutočneného pred všeobecnými súdmi. Medzi prioritné úlohy ústavného súdu nepatrí\nkontrola všeobecných súdov z hľadiska zákonnosti a správnosti ich postupov,\nale posudzovanie konformity týchto postupov s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou\nratifikovanou a vyhlásenou spôsobom ustanoveným zákonom. Kritériom rozhodovania\nústavného súdu je predovšetkým miera namietanej ingerencie do základných práv alebo\nslobôd sťažovateľa pri zohľadnení okolností každého konkrétneho prípadu (IV. ÚS 24/07,\nIII. ÚS 217/09).\nÚstavný súd zohľadňujúc už citovanú judikatúru konštatuje, že pri posúdení\nnapadnutého uznesenia krajského súdu nie je jeho úlohou preskúmať správnosť skutkových\na právnych záverov, o ktoré okresný súd a krajský súd opreli svoje rozhodnutia,\nresp. odpovedať na otázku, či mal byť sťažovateľ prepustený z väzby na slobodu.\nÚloha ústavného súdu sa v tomto prípade obmedzuje na posúdenie otázky, či sa krajský súd\ns právne relevantnou argumentáciou sťažovateľa (prezentovanou v uplatnenej sťažnosti\nproti uzneseniu okresného súdu) vysporiadal adekvátne a preskúmateľne a či je tak\nodôvodnenie napadnutého uznesenia ústavnoprávne akceptovateľné.\nPri hodnotení napadnutého uznesenia ústavný súd vychádzal z ustáleného\nprávneho názoru, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu\nnemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08,\nIV. ÚS 320/2012), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania\n\n10\n\ntvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania\nrozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového aj odvolacieho), ktoré boli vydané\nv priebehu príslušného súdneho konania (m. m. IV. ÚS 350/09). Ústavný súd vo svojej\ndoterajšej judikatúre, a to aj vo vzťahu k väzobným veciam, uvádza, že odôvodnenie\nuznesenia druhostupňového súdu odkazujúce na predchádzajúce rozhodnutia v tej istej veci\nmožno považovať síce za krajnú, no ešte stále ústavnoprávne akceptovateľnú alternatívu\nodôvodnenia (napr. IV. ÚS 41/08, IV. ÚS 149/08, IV. ÚS 314/08, III. ÚS 461/2015).\nSťažovateľ pred ústavným súdom namieta porušenie svojich v petite sťažnosti\noznačených práv napadnutým uznesením z dôvodu, že krajský súd v ňom nedal odpoveď\nna všetky ním uplatnené námietky, a to (1) námietky týkajúce sa existencie väzobného\ndôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, (2) námietky týkajúce sa existencie\nväzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a (3) námietky týkajúce\nsa neexistencie zákonného uznesenia o vznesení obvinenia. V dôsledku toho je napadnuté\nuznesenie nepreskúmateľné.\nPodľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy,\nak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné\nstíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok\nspáchal obvinený, a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná\nobava, že\na) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä\nak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký\ntrest,\nb) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť\nobjasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo\nc) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo\nvykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.\nK väzobnému dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sťažovateľ\nuviedol, že rozšírenie dôvodov väzby o tento dôvod bolo odôvodnené iba výpoveďou\n\n11\n\nsvedkyne\n\n, ktorej sa mal vyhrážať, a výpoveďami ďalších svedkov,\n\npred ktorými sa mal prezentovať ako osoba „s kontaktami medzi vplyvnými osobami“.\nSvedkyňa\n\nvšak vypovedala v inom trestnom konaní a navyše\n\nnepravdivo. Pokiaľ ide o to, že sťažovateľ sa mal prezentovať ako osoba „s kontaktami\nmedzi vplyvnými osobami“, ani tento dôvod neobstojí, pretože v opačnom prípade\nby „automaticky musel byť takýto dôvod väzby daný pri stíhaniach všetkých policajtov,\nprokurátorov či sudcov, pretože nepochybne z dôvodu svojej práce disponujú kontaktami\nmedzi vplyvnými osobami v trestnom konaní“.\nK väzobnému dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku okresný súd\nvo svojom uznesení uviedol: „S poukazom na obsah pripojeného vyšetrovacieho spisu,\nako aj skutočnosti uvedené obvineným pri výsluchu pred vyšetrovateľom PPZ a pred\nsudcom pre prípravné konanie, je sudca pre prípravné konanie toho názoru, že\nu obvineného je daný dôvod väzby aj podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. O dôvodnosti\nexistencie obavy, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo\ninak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie nasvedčujú nasledovné\nskutočnosti. Z výsluchu obvineného pred sudcom pre prípravné konanie vyplýva,\nže obvinený\n\nmal byť naposledy v kontakte so svedkyňou\nniekedy vo februári roka 2017. Samotná svedkyňa\n\nvo svojej výpovedi z 28. 08. 2017 okrem iného uviedla, že má veľký strach z\n\n.\n\nObvinený sa jej mal prostredníctvom svojej zamestnankyne\n\ndvakrát\n\nvyhrážať. Prvýkrát sa tak malo stať v priebehu mesiacov apríl, máj 2017 a druhýkrát\nkoncom mesiaca jún 2017, alebo začiatkom mesiaca júl 2017. Svedkyňa podrobne vo svojej\nvýpovedi okrem iného popísala spôsob, akým ju mal kontaktovať obvinený, ako i to,\nčo a ako konkrétne jej mal odkazovať prostredníctvom osoby\n\n. Na\n\nuvedených tvrdeniach svedkyňa zotrvala i pri vzájomnej konfrontácii so svedkyňou\n.\nPráve tu je vidieť v kontexte s vyššie uvedenými skutočnosťami vyplývajúcimi\nz výpovede samotného obvineného a z výpovedí obvinených\ndôvodnú obavu,\n\nže\n\nobvinený\n\nbude\n\npôsobiť\n\na\nna\n\nsvedkov,\n\nznalcov,\n\nspoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.\n\n12\n\nŽiada sa v uvedenej súvislosti poukázať na skutočnosť, že uznesením vyšetrovateľa PPZ,\nNKA,\n\nNPJ,\n\nexpozitúra\n\nStred,\n\nbolo obvinenému\n\nČVS:\n\nPPZ-924/NKA-PZ-ST-2017\n\nz\n\n03. 10. 2017\n\nvznesené obvinenie pre prečin nedovoleného\n\nozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. v súbehu so zločinom\nnedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a)\nTr. zák. (skutok v bode 1/) a za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu prípravy\nna zločin podľa § 13 ods. 1 Tr. zák. k § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. e), písm. f) Tr. zák.\ns poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák. a § 140 písm. c) Tr. zák. (skutok v bode 2),\na to na tam uvedenom skutkovom základe. Naviac sudca pre prípravné konanie poukazuje\nna obsah úradného záznamu z vyhodnotenia záznamov telefonických hovorov medzi\nobvineným\n\na jeho manželkou\n\nna č. l. 776, z obsahu\n\nktorých vyplývajú konkrétne skutočnosti, z ktorých vyplýva dôvodná obava, že obvinený\nbude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie\nskutočností závažných pre trestné stíhanie. Preto sudca pre prípravné konanie rozhodol tak,\nže postupom podľa § 79 ods. 2 Tr. por. u obvineného\ntak, že u obvineného\n\nzmenil dôvody väzby\n\nje daný dôvod väzby aj podľa § 71 ods. 1 písm. b)\n\nTr. por.“\nKrajský súd k väzobnému dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku\nv relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol: «Právny názor sudcu pre prípravné\nkonanie, že v prípade obvineného je daný aj väzobný dôvod tzv. „kolúznej väzby“,\nv súčasnej dobe trestného konania je v súlade so stavom veci a zákonom, vychádza\nz reálneho podkladu a môže byť akceptovateľný. V okolnostiach danej veci, najmä však\ns prihliadnutím na konkrétne skutočnosti uvedené v úradnom zázname na čl. 776 vyplýva\ndôvodná obava, že obvinený môže aj v súčasnosti (vo väzbe) vyvíjať aktivity, ktorými bude\npôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností\nzávažných pre trestné konanie.\nVo všeobecnosti platí, že existencia konkrétnych skutočností odôvodňujúcich dôvody\nväzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. sa skúma výlučne vo vzťahu ku skutku,\nresp. skutkom, pre ktoré bolo obvinenému vznesené obvinenie.\n\n13\n\nNadriadený súd sa však nestotožnil s názorom sudcu pre prípravné konanie,\nže existencia dôvodov tzv. „kolúznej väzby“ je daná s poukazom na to, že obvinenému bolo\ndňa 3. 10. 2017 vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu\nprípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák., § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c), e), f) Tr. zák.\nTreba pripomenúť, že predmetná vec je vedená pod sp. zn. ČVS: PPZ-924/NKA-PZ-ST2017, táto vec patrí do vecnej pôsobnosti ÚŠP GP SR, ide o samostatne vedené trestné\nstíhanie. Okolnosti uvádzané svedkyňou\n\naj podľa názoru\n\nnadriadeného súdu vzbudzujú dôvodnú obavu, že obvinený by mohol opätovne pôsobiť\nna túto svedkyňu, ktorej výpoveď je kľúčová pre ďalšie dokazovania o tom, či sa stal skutok\na či tento skutok mal spáchať aj obvinený\n\n, avšak z predloženého\n\nvyšetrovacieho spisu je zrejmé, že väzba obvineného nebola rozšírená aj na skutok právne\nkvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu prípravy podľa § 13\nods. 1 Tr. zák., § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c), e), f) Tr. zák.»\nZ citovaného odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu v spojení\ns uznesením okresného súdu vyplýva, že záver o existencii obavy, že obvinený bude\npôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností\nzávažných pre trestné stíhanie, založili všeobecné súdy (zhodne) na obsahu telefonických\nrozhovorov medzi sťažovateľom a jeho manželkou. Pokiaľ ide o záver okresného súdu,\nže táto obava vyplýva aj zo skutočnosti, že „uznesením vyšetrovateľa PPZ, NKA, NPJ,\nexpozitúra Stred, ČVS: PPZ-924/NKA-PZ-ST-2017 z 03. 10. 2017 bolo obvinenému\nvznesené\n\nobvinenie\n\npre\n\nprečin\n\nnedovoleného\n\nozbrojovania\n\na obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. v súbehu so zločinom\nnedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a)\nTr. zák. (skutok v bode 1/) a za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu prípravy\nna zločin podľa § 13 ods. 1 Tr. zák. k § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. e), písm. f) Tr. zák.\ns poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák. a § 140 písm. c) Tr. zák.“, krajský súd tento\nnázor okresného súdu neakceptoval, rovnako ako ani záver okresného súdu o tom,\nže výpoveď svedkyne v inom trestnom konaní by mala byť dôvodom na rozšírenie\nväzobných dôvodov sťažovateľa v tomto konaní. Avšak vzhľadom na ďalšie okolnosti\n\n14\n\n(obsah telefonických rozhovorov medzi sťažovateľom a jeho manželkou) dospel krajský súd\nk záveru, že odôvodnenie tohto väzobného dôvodu napriek uvedenému obstojí.\nPokiaľ sťažovateľ tvrdí, že „existencia dôvodu väzby [teda] podľa ustanovenia § 71\nods. 1 písm. b) TP vyplýva (podľa názoru nadriadeného súdu) iba z existencie nejakého\n(mne doposiaľ neznámeho) úradného záznamu na č. l. 776“, ústavný súd konštatuje,\nže k obsahu tohto úradného záznamu, na ktorom má byť zachytený záznam telefonických\nhovorov medzi sťažovateľom a jeho manželkou, sa sťažovateľ vyjadril už pri jeho výsluchu\nk žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu 20. decembra 2017 a rovnako tak vo svojej\nsťažnosti adresovanej krajskému súdu, čo vyplýva z uznesenia okresného súdu\ni z napadnutého uznesenia krajského súdu a čo už na prvý pohľad spochybňuje túto\nsťažovateľovom uplatnenú argumentáciu pred ústavným súdom.\nK väzobnému dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažovateľ\nuviedol, že sudca pre prípravné konanie neuviedol žiaden dôvod, „pre ktorý prišiel\nvo všeobecnosti k záveru, že po mojom prvotnom vzatí do väzby, teda po dátume\n09. 09. 2017, sa podozrenie voči mojej osobe nezmenilo a pretrváva“. Sťažovateľ tvrdí,\nže okresný súd následne aj krajský súd záver o existencii tohto väzobného dôvodu založili\niba na výsluchoch obvinených\naj\n\n,\n\na čiastočne\n\n, ktoré však boli vykonané ešte pred jeho vzatím do väzby, a teda\n\nnemôžu odôvodňovať následné rozhodnutie o predĺžení trvania jeho väzby.\nOkresný súd k tomuto v relevantnej časti svojho uznesenia uviedol: „S poukazom\nna obsah pripojeného vyšetrovacieho spisu, ako aj skutočnosti uvedené obvineným\npri výsluchu pred vyšetrovateľom PZ a pred sudcom pre prípravné konanie, je sudca\npre prípravné konanie toho názoru, že u obvineného je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1\npísm. c) Tr. por. O dôvodnosti existencie obavy, že obvinený bude pokračovať v trestnej\nčinnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval\nalebo ktorým hrozil nasvedčujú nasledovné skutočnosti. Z odpisu z registra trestov vyplýva,\nže obvinený bol doposiaľ 4-krát súdne postihnutý, z toho v jednom prípade išlo o odsúdenie\ncudzozemským súdom a v ďalších troch prípadoch má odsúdenia zahladené, teda sa\n\n15\n\nna neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Pri hodnotení osoby obvineného sa však žiada\npoukázať na skutočnosť, že obvinený je osobou náchylnou k páchaniu majetkovej, násilnej\ni drogovej trestnej činnosti. Na uvedenom konštatovaní nemení nič ani skutočnosť,\nže obvinený podľa odpisu z registra trestov má odsúdenia zahladené. Sudca pre prípravné\nkonanie v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že pri hodnotení osoby obvineného majú\nsvoj význam aj tie odsúdenia, ktoré má obvinený zahladené, teda je povinnosťou súdu\nna neho prihliadať práve pri hodnotení jeho osoby. Dôvodná obava, že obvinený bude\npokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil alebo vykoná trestný\nčin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil je v súčasnom štádiu trestného konania daná\npredovšetkým i okolnosťami, za ktorých mali byť stíhané skutky spáchané, spôsobom akým\nmali byť spáchané, ktoré okolnosti nielen sami o sebe preukazujú skutočnosť, že malo ísť\no spáchanie trestnej činnosti formou organizovanej skupiny, ktorá mala pôsobiť po určitý\nčas.\nSudca pre prípravné konanie za konkrétne dôvody, z ktorých vyplýva dôvodná obava\nz pokračovania v trestnej činnosti obvineným\n\npovažuje skutočnosť,\n\nže obvinený je aktuálne stíhaný pre závažné zločiny (pozn. od 03. 10. 2017 aj pre obzvlášť\nzávažný zločin), ktoré mali byť spáchané formou organizovanej skupiny, ktorá mala pôsobiť\npo určitý čas. V prípade hodnotenia osoby obvineného možno konštatovať, že ide o osobu,\nktorá má sklony k páchaniu úmyselnej trestnej činnosti. Účel trestu z hľadiska individuálnej\nprevencie sa pri predchádzajúcich odsúdeniach obvineného mal minúť svojim účinkom.\nObvinený sa mal opakovane dopustiť úmyselnej trestnej činnosti závažného charakteru\na je zrejmé, že predchádzajúce odsúdenia ho nemali ovplyvniť natoľko, aby sa vyhol\nsituáciám, v ktorých je možné konštatovať, že je opäť dôvodne podozrivý zo spáchania\nzávažnej úmyselnej trestnej činnosti. S poukazom na uvedené dospel sudca pre prípravné\nkonanie k záveru, že u obvineného je i v súčasnom štádiu trestného konania daný dôvod\nväzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. a tento sa nijako nezmenil.“\nKrajský súd k tomuto v napadnutom uznesení uviedol: „Krajský súd na tomto mieste\npripomína, že o sťažnosti obvineného\n\nproti uzneseniu o vzatí do väzby\n\nrozhodoval uznesením, č. k. 1 Tpo/54/2017-100 na neverejnom zasadnutí konanom\ndňa 3. októbra 2017. Vo svojom rozhodnutí zrozumiteľne odôvodnil svoje skutkové\n\n16\n\na relevantné právne názory a analýzou napadnutého uznesenia, ako i konania, ktoré\nmu predchádzalo, po preskúmaní predloženého súdneho a vyšetrovacieho spisu dospel\nk záveru, že neexistujú žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli podkladom pre zmenu názorov\nkrajského súdu vyjadrených v označenom rozhodnutí, pokiaľ ide o existenciu formálnych\naj materiálnych dôvodov väzby a väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.\nNa tieto vlastné dôvody v podrobnostiach odkazuje a nepovažuje pre krátkosť času medzi\nvlastným rozhodnutím a napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa tieto dôvody\nduplicitne opakovať...\nNeboli zistené ani ďalšie skutočnosti, ktoré by spochybnili alebo vyvrátili záver\no existencii dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Krajský súd sa stotožňuje\ns názorom sudcu pre prípravné konanie, že v danom štádiu trestného konania\nsa vykonané dôkazy hodnotia predovšetkým so zameraním na skutočnosť, či tieto poskytujú\npodklad pre konštatovanie existencie väzobných dôvodov u obvineného a naplnenia\nformálnych aj materiálnych podmienok väzby. Argumenty predložené stranami nepochybne\nzvážia orgány činné v trestnom konaní, resp. nestranné a nezávislé súdy, ktoré budú vo veci\nďalej rozhodovať. Hodnotenie dôkazov tak. ako to predkladá obvinený vo svojom písomnom\npodaní, v súčasnom štádiu konania neobstojí.“\nK inštitútu preventívnej väzby [§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku] ústavný súd\nuvádza, že pokiaľ sa trestné stíhanie nachádza iba v počiatočnom štádiu, kde sa\nnerozhodovalo o vine, pri rozhodovaní o väzbe sa nevyžaduje úplná istota, že obvinený\nbude konať podľa § 71 Trestného poriadku, ak nebude vzatý do väzby. Na rozhodnutie\no väzbe preto postačuje, že táto hrozba s prihliadnutím na konkrétne skutočnosti je reálna.\nZmyslom preventívnej väzby je zaistiť osobu obvineného, u ktorej je dôvodná obava\nvyplývajúca z konkrétnych skutočností, že bude opakovať trestný čin, pre ktorý je stíhaná,\ndokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsila, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravovala alebo\nktorým hrozila. Uvedený väzobný dôvod sa v určitej miere odlišuje od zvyšných dvoch\nväzobných dôvodov a je založený na predpoklade, že účelom trestného stíhania\nje predchádzanie trestnej činnosti (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5 Tost 5/2012 z 8. marca 2012).\n\n17\n\nZ citovaných\n\nčastí\n\nodôvodnení\n\nuznesenia\n\nokresného\n\nsúdu\n\na napadnutého\n\nuznesenia krajského súdu vyplýva, že tieto založili väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku na tom, že sťažovateľ bol štyrikrát „súdne postihnutý“,\nje osobou náchylnou na páchanie majetkovej, násilnej a drogovej trestnej činnosti,\nako i na okolnostiach, za ktorých mali byť stíhané skutky spáchané. Z týchto okolností\nvyplýva, že skutky mali byť spáchané formou organizovanej skupiny, ktorá mala pôsobiť\npo určitý čas. Okresný súd a krajský súd k tomuto ďalej poukázali aj na skutočnosť,\nže sťažovateľ je aktuálne stíhaný pre závažné zločiny (a jeden obzvlášť závažný zločin),\nktoré mali byť spáchané formou organizovanej skupiny.\nUvedené skutočnosti ústavný súd hodnotí ako také, pre ktoré možno považovať\nnapadnuté uznesenie krajského súdu za ústavne konformné, a teda nie je dôvod, aby ústavný\nsúd do tohto rozhodnutia akýmkoľvek spôsobom vstupoval. Na tomto závere nič nemení\nargumentácia sťažovateľa uplatnená v jeho sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, ktorá sa týka\nobsahu a dátumu podania výpovedí inými obvinenými, keďže táto nijakým spôsobom\nnespochybňuje už citované závery všeobecných súdov.\nPokiaľ sťažovateľ namieta, že krajský súd pri odôvodnení napadnutého uznesenia\nv časti odkázal na odôvodnenie svojho predchádzajúceho rozhodnutia o jeho väzbe, ústavný\nsúd konštatuje, že takýto spôsob formulovania odôvodnenia rozhodnutia možno z hľadiska\njeho preskúmateľnosti akceptovať ešte stále ako prípustnú, avšak „krajnú alternatívu“,\na to s ohľadom na skutočnosť, že sťažovateľ mal možnosť sa s príslušnými dôvodmi\noboznámiť, resp. sťažovateľovi sú tieto dôvody známe (napr. I. ÚS 423/2013). Zohľadňujúc\ncitovanú judikatúru a skutočnosť, že väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku bol náležite odôvodnený už v uznesení okresného súdu, pričom sťažovateľ\nv sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu jeho právne závery nijakým relevantným\nspôsobom nespochybnil, ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach danej veci tento postup\nstále možno považovať za ústavne udržateľný.\nSťažovateľ napokon namieta, že v jeho veci neexistuje formálny predpoklad dôvodu\nväzby, a síce zákonné uznesenie (uznesenia) o vznesení obvinenia. Tento svoj záver\n\n18\n\nodôvodňuje tým, že v jeho trestnej veci neboli „zákonným spôsobom vydané uznesenia\no pokračovaní v trestnom stíhaní“.\nPo oboznámení sa s odôvodnením napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje,\nže k tejto sťažovateľovej námietke sa krajský súd v napadnutom uznesení výslovne\nnevyjadril, keď vo všeobecnosti konštatoval, že „po preskúmaní obsahu spisu ani\nnadriadený súd nemá pochybnosti o tom, že aj v súčasnom štádiu trestného konania\nsú splnené všetky formálno-procesné podmienky väzby obvineného“.\nZ judikatúry ESĽP (napr. rozsudok Veľkej komory z 25. 3. 1999 vo veci Nikolova\nproti Bulharsku, bod 61), ako aj z judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 382/2014,\nI. ÚS 259/2015) vyplýva, že všeobecný súd rozhodujúci o ďalšom trvaní väzby\nnie je povinný detailne odpovedať na každý argument sťažovateľa uvedený v sťažnosti,\navšak je povinný vysporiadať sa so skutočnosťami a argumentmi, ktoré sú spôsobilé\nspochybniť existenciu podmienok nevyhnutných pre zákonnosť pozbavenia slobody, resp.\nďalšieho držania sťažovateľa vo väzbe. V zmysle uvedeného bolo úlohou ústavného súdu\nv okolnostiach tejto veci preskúmať, či uvedená námietka sťažovateľa o (ne)zákonnosti\nuznesenia o vznesení obvinenia mohla spochybniť formálnu podmienku väzby, a síce\nvydanie uznesenia o vznesení obvinenia a jeho oznámenie stíhanej osobe.\nVo vzťahu k uvedenému ústavný sud poukazuje na svoju judikatúru (IV. ÚS 383/04,\nIV. ÚS 217/2013, III. ÚS 626/2014), z ktorej vyplýva, že Trestný poriadok (ako zákon,\nna ktorý poukazuje ústava vo svojom čl. 17 ods. 2) nevyžaduje, aby existencia dôvodného\npodozrenia zo spáchania trestného činu bola podložená aj zodpovedajúcimi dôkazmi proti\nobvinenému. Pri rozhodovaní o väzbe postačuje dostatočne preukázať podozrenie,\nže obvinený spáchal skutok, ktorým naplnil znaky skutkovej podstaty príslušného trestného\nčinu. V tejto súvislosti je, naopak, potrebné zdôrazniť, že až po vznesení obvinenia sa\nv rozhodujúcej miere otvára priestor na dokazovanie v prípravnom konaní, v dôsledku čoho\nsa dôvodnosť vzneseného obvinenia postupne „odkrýva“ (t. j. buď potvrdzuje, alebo\nvyvracia) práve dokazovaním. Samotné dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 Trestného\nporiadku rátajú s existenciou takéhoto dokazovania počas prípravného konania.\n\n19\n\nK tomuto ústavný súd ďalej uvádza, že preskúmanie rozhodnutí vydaných\nvyšetrovateľom v trestnom konaní, t. j. aj vznesenie obvinenia, z hľadiska ich zákonnosti\nzákon (Trestný poriadok) zveruje príslušnému prokurátorovi. Tejto skutočnosti zodpovedá\naj rozsah možného preskúmavania uznesenia o vznesení obvinenia súdom rozhodujúcim\no väzbe, ktorý nemôže nahrádzať právomoc príslušnej prokuratúry (§ 185 Trestného\nporiadku). Oprávnenie okresného súdu (sudcu pre prípravné konanie) v súvislosti\ns posudzovaním skutkových okolností vzatia do väzby (ponechania vo väzbe) v prípravnom\nkonaní sa obmedzuje len na zisťovanie, či skutok, pre ktorý bolo oznámené obvinenie\nfyzickej osobe, bol spáchaný, či ho možno posúdiť ako trestný čin a či zistené skutočnosti\nnasvedčujú dôvodnosti podozrenia, že skutok spáchala zadržaná (obvinená) osoba.\nAko už bolo ústavným súdom konštatované, z uvedeného hľadiska napadnuté uznesenie,\nktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o zamietnutí žiadosti sťažovateľa\no prepustenie z väzby na slobodu, jednoznačne obstálo.\nVychádzajúc z uvedených záverov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nodmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu\njej zjavnej neopodstatnenosti.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími požiadavkami\nsťažovateľa nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia\nzákladného práva alebo slobody, k čomu v danom prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. mája 2018\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-dôvody väzby", "väzba-žiadosť o prepustenie", "trestné konanie-vznesenie obvinenia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:66110154-4bc6-439e-8e0a-7d93969c89ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.540.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 540/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 540/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.540.2017.1"}, {"guid": "ussr:ff589054-c46c-4bfe-a938-bfda58b6471b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.590.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 590/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 590/2017 z 28. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.590.2017.1"}, {"guid": "ussr:cebde9ec-6809-48a8-8ab5-63abe02c7922", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.306.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 306/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 306/2017 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.306.2017.1"}, {"guid": "ussr:f73ce263-f41e-40a5-a5f8-9c86286f5242", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.160.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 160/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 160/2017 z 21. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-21", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.160.2017.1"}, {"guid": "ussr:907b8b2d-2a7c-4898-aa4f-cdb5ca40f690", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.135.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 135/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/2017 z 1. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.135.2017.1"}, {"guid": "ussr:d15fe545-c581-4ad4-8dfa-3cda5f49065e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.74.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 74/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/2017 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.74.2017.1"}, {"guid": "ussr:ffaaa0b7-b7eb-49cb-b13b-5af14efbd59d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.64.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 64/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/2017 z 2. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-02", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.64.2017.1"}, {"guid": "ussr:fd96e0e7-52fe-4e5c-9b4c-bd77d057b5eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.837.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 837/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 837/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.837.2016.1"}, {"guid": "ussr:293b1c00-e7cb-48d1-92c9-ed012d27e4e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.282.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 282/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 282/2016 z 23. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-23", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.282.2016.1"}, {"guid": "ussr:cdc897ca-d50d-4279-9399-32e813c43232", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.67.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 67/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 67/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.67.2016.1"}, {"guid": "ussr:fa85f595-7ce5-46be-ba40-2b27768ba4e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.461.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 461/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 461/2015 z 22. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-22", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.461.2015.1"}, {"guid": "ussr:c2cbbb51-e98b-45d9-9b13-c6515aa52bf1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.259.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2015 z 10. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.259.2015.1"}, {"guid": "ussr:9f97b4c4-6c98-4ab1-9797-192e2446d428", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 626/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 626/2014 z 21. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-21", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f97b4c4-6c98-4ab1-9797-192e2446d428"}, {"guid": "ussr:c50b2b93-7dda-4ee0-b6b3-c84c649d1e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 382/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 382/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c50b2b93-7dda-4ee0-b6b3-c84c649d1e46"}, {"guid": "ussr:46ae634c-b073-458f-bb54-8685c614c541", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 541/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 541/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46ae634c-b073-458f-bb54-8685c614c541"}, {"guid": "ussr:34c5eff6-4cb2-494a-9696-75583133d757", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 423/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 423/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:34c5eff6-4cb2-494a-9696-75583133d757"}, {"guid": "ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 217/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 217/2013 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938"}, {"guid": "ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df"}, {"guid": "ussr:5f873344-016c-4407-aaa6-3aa198cf1883", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 202/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 202/2012 z 9. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5f873344-016c-4407-aaa6-3aa198cf1883"}, {"guid": "ussr:b29dc88f-6540-40ba-92fb-454306b25d3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/2012 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b29dc88f-6540-40ba-92fb-454306b25d3f"}, {"guid": "ussr:26ef0d3e-9ba9-442c-9054-53f9ee38afec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 522/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 522/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:26ef0d3e-9ba9-442c-9054-53f9ee38afec"}, {"guid": "ussr:f46f1a9f-6ae3-4f49-8e49-6ca7ad98f3c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 404/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 404/2011 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f46f1a9f-6ae3-4f49-8e49-6ca7ad98f3c7"}, {"guid": "ussr:3918a307-a22a-401b-8fde-9c94acf6e376", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 352/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 352/2011 z 13. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-13", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3918a307-a22a-401b-8fde-9c94acf6e376"}, {"guid": "ussr:b924a326-488f-40a6-8170-4c3e567dafaa", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 296/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 296/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b924a326-488f-40a6-8170-4c3e567dafaa"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:492c540e-ca72-4ef4-b41e-69b31ae63c1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 217/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 217/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:492c540e-ca72-4ef4-b41e-69b31ae63c1f"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:8e972de7-ba01-481f-bb5e-9412b63802c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 314/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 314/08 z 10. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-10", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8e972de7-ba01-481f-bb5e-9412b63802c9"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0d6d2074-e99f-4fa5-8a46-d285227bf800", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.202.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 202/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 202/2021 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.202.2021.1"}, {"guid": "ussr:dc2a59d8-f108-4649-9974-28ef49fdfd2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.1.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/2021 z 20. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.1.2021.1"}, {"guid": "ussr:b12fd2dc-adfb-40b7-b8af-b2eabf201854", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.552.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 552/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 552/2020 z 2. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-02", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.552.2020.1"}]}