{"guid": "ussr:8d3a1cc5-c953-48c1-b52c-8446fcb2a893", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.3.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 3/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 3/2018 z 17. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. januára 2018, sp. zn. IV. ÚS 3/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.3.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2018-01-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "nazov": "čl. 40 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "nazov": "čl. 52 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-52", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8d3a1cc5-c953-48c1-b52c-8446fcb2a893", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.3.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.3.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.3.2018.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 3/2018-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. januára 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n, a\n, zastúpených advokátom JUDr. Dušanom\nRemetom, Masarykova 2, Prešov, ktorou namietajú porušenie základných práv podľa čl. 20\nods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nako aj porušenie čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10 Sžso 19/2016 z 25. januára 2017 a rozsudkom Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 6 S 12/2014 z 23. októbra 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\nodmieta.\n\na\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. mája 2017\ndoručená sťažnosť\n(ďalej aj „sťažovateľ“), a\n(ďalej aj „sťažovateľka“; spolu aj „sťažovatelia“), zastúpených advokátom\nJUDr. Dušanom Remetom, Masarykova 2, Prešov, ktorou namietajú porušenie základných\npráv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj porušenie čl. 52 ods. 2\nústavy rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 10 Sžso 19/2016 z 25. januára 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok najvyššieho\nsúdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 S 12/2014\nz 23. októbra 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že Sociálna poisťovňa,\npobočka Košice (ďalej len „pobočka Sociálnej poisťovne“) vydala 6. septembra 2013\nrozhodnutie č. 90762-1/2013, ktorým rozhodla, že sťažovateľke nevzniklo povinné\nnemocenské\n\npoistenie,\n\npovinné\n\ndôchodkové\n\npoistenie\n\na povinné\n\npoistenie\n\nv nezamestnanosti ako zamestnancovi u zamestnávateľa\nod 1. júla 2012 podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov.\nProti rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne podal sťažovateľ odvolanie, ktoré\nSociálna poisťovňa,ústredie (ďalej len „ústredie Sociálnej poisťovne“) rozhodnutím\nč. 49420-2/2013-BA zo 16. decembra 2013 zamietla a rozhodnutie pobočky Sociálnej\npoisťovne potvrdila ako vecne správne. Napadnutým rozsudkom krajského súdu bola žaloba\nsťažovateľa o preskúmanie rozhodnutia ústredia Sociálnej poisťovne zamietnutá v celom\nrozsahu. Sťažovateľka žalobu o preskúmanie rozhodnutia samostatne nepodala, ale bola\nuznesením krajského súdu sp. zn. 6 S 12/2014 z 9. apríla 2015 pribratá do konania z dôvodu\n2\n\njej\n\núčastníctva\n\nv správnom\n\nkonaní\n\na eventuality,\n\nže\n\nby\n\nsa\n\nprípadné\n\nzrušenie\n\npreskúmavaného rozhodnutia mohlo dotknúť jej práv. Odvolanie z 2. decembra 2015 proti\nrozsudku krajského súdu podal len sťažovateľ. Napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\nbol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdený ako vecne správny.\nSťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie právnej istoty a predvídateľnosti\nsúdnych rozhodnutí, keď poukazujú na priložené rozhodnutia najvyššieho súdu v skutkovo\na právne podobných veciach, v ktorých bol zaujatý iný právny názor. Uvádzajú:\n„Sťažovateľ v žalobe namietal porušenie subjektívnych práv jeho a jeho zamestnanca\nv správnom konaní, predovšetkým z dôvodov nedostatočného zistenia skutkového stavu\nzo strany orgánu verejnej správy, porušenia zásady dvojinštančnosti administratívneho\nkonania, nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, nevydania\nrozhodnutia zo strany orgánu verejnej správy v zákonnej lehote, porušenia zásady\nrovnakého zaobchádzania, prejudikovania rozhodnutia orgánom verejnej správy,\na to s podrobným odôvodnením a s odkazom na konkrétne skutočnosti...\nV odôvodnení svojho rozsudku Krajský súd v Prešove poukázal najmä na to, že podľa\njeho právneho názoru sťažovateľ 1 namietal v žalobe porušenie iných ako svojich\nsubjektívnych práv, v dôsledku čoho je jeho žaloba nedôvodná. Okrem toho sa Krajský súd\nv Prešove vyjadril k jednotlivým námietkam a tvrdeniam sťažovateľov a k týmto zaujal\npríslušné právne názory, s ktorými sa sťažovatelia nestotožňujú...\nSťažovatelia\n\nprioritne\n\npoukazujú\n\nna\n\nrozsudok\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSR\n\nč. k. 9 Sžso 90/2015 zo dňa 14. 12. 2016 v skutkovo obdobnej a právne totožnej veci,\nv zmysle ktorého pobočka Sociálnej poisťovne ani Sociálna poisťovňa, ústredie nemali\nprávomoc rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k osobám v rovnakom\npostavení, v akom sa nachádzajú sťažovatelia.“\nSťažovatelia ďalej namietajú aj nedostatočne zistený skutkový stav veci\na neoprávnené presúvanie dôkazného bremena na účastníkov administratívneho konania\ns touto argumentáciou:\n«Z rozsudku Krajského súdu v Prešove a z rozsudku Najvyššieho súdu SR je pritom\nzrejmé, že došlo k akceptovaniu a k „odobreniu“ zjavne nedostatočne zisteného skutočného\n\n3\n\nstavu veci zo strany orgánov verejnej správy (pobočky Sociálnej poisťovne a Sociálna\npoisťovňa, ústredie).\nZ napadnutých rozhodnutí Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu SR\nvyplývajú výhrady k tomu, že samotní sťažovatelia boli vo vzťahu k zisťovaniu skutočného\nstavu veci v administratívnom konaní „málo činní“ a tak v administratívnom konaní,\nako aj v konaní pred súdom nepredložili dôkazy, potrebné na preukázanie ich\nargumentácie. Všeobecné súdy teda v rozpore s právnou úpravou preniesli na sťažovateľov\nako účastníkov administratívneho konania dôkaznú povinnosť na preukazovanie okolností,\nktoré sú pre správny orgán dôležité pre meritórne a náležité rozhodnutie vo veci samej.\nNavyše aj na skutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania pred prvostupňovým\nsprávnym orgánom...\nPodľa sťažovateľov je neakceptovateľné a nespravodlivé, aby boli nad rámec\n„súčinnosti“ povinní v administratívnom konaní čokoľvek preukazovať a dokazovať\nnamiesto orgánu verejnej správy, a už vôbec nie v konaní pred súdom v správnom\nsúdnictve, kde sa rozhoduje zásadne na podklade skutočného stavu veci zisteného\nv administratívnom konaní...\nV tejto súvislosti je nevyhnutné zamerať sa predovšetkým na samotnú obsahovú\nnáplň zamestnania sťažovateľa II. Sťažovateľ II totiž vykonáva roznos letákov, ktoré si\nsťažovateľ I preberá v externej obchodnej spoločnosti. Do tejto obchodnej spoločnosti\nletáky distribuuje sťažovateľ I po ich vyzdvihnutí u svojich obchodných partnerov.\nSťažovateľ I zároveň obstaráva obchodné zákazky v Poľskej republike...\nSťažovateľ I tieto skutočnosti orgánu verejnej správy riadne oznámil, napriek tomu\nvšak orgán verejnej správy v rámci výkonu kontroly nepristúpil k doplneniu dokazovania,\nnevyžiadal si od sťažovateľa I ďalšie potrebné doklady, nepristúpil k výsluchu sťažovateľa\nII ani k inému spôsobu preverenia výkonu činnosti sťažovateľa II na území Slovenskej\nrepubliky.»\nNa podporu svojich tvrdení sťažovatelia poukazujú na viaceré rozhodnutia krajského\nsúdu a najvyššieho súdu v obdobných právnych veciach a na rozdielnosť postupu krajského\nsúdu v ich veci.\n\n4\n\nSťažovatelia ďalej namietajú retroaktivitu rozhodnutia ústredia Sociálnej poisťovne\na prejudikovanie rozhodnutia zo strany správneho orgánu, pretože:\n«Sociálna poisťovňa, ústredie už v roku 2013 prijala záver o tom. že sťažovateľ I\nje tzv. schránkovou firmou a pristúpila k vydaniu svojho rozhodnutia až v roku 2014,\nčím výrazne prehĺbila dôsledky porušenia základných práv sťažovateľov...\nSťažovatelia majú ďalej za to, že rozhodnutím Krajského súdu v Prešove\na rozhodnutím Najvyššieho súdu SR došlo taktiež k „akceptovaniu“ nezákonného\nretroaktívneho rozhodovania zo strany orgánu verejnej správy.\nSociálna poisťovňa, ústredie je orgánom verejnej správy, ktorý môže konať iba\nv medziach zákona. Z tohto dôvodu je neprípustné, aby Sociálna poisťovňa, ústredie, resp.\npobočka Sociálnej poisťovne vydala individuálny právny akt, ktorým rozhodne o právach\núčastníka administratívneho konania spätne k inému dátumu než je dátum jeho vydania.»\nSúčasťou sťažnosti je aj námietka nedodržania zákonnej lehoty na vydanie\nrozhodnutia a nezákonnosti kontroly vykonanej správnym orgánom:\n„Vo vzťahu k nedodržaniu zákonnej lehoty na rozhodnutie v administratívnom\nkonaní poukazujú sťažovatelia na to, že rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne bolo\nvydané v rozpore s ustanovením § 210 ods. 1, ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., nakoľko nebolo\nvydané v zákonnej lehote, ktorá objektívne začala plynúť podaním prihlášky, resp.\nregistračného listu zo strany sťažovateľov.\n... avšak zo strany Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu SR táto\nargumentácia sťažovateľov nebola vyhodnotená ako dôvodná, resp. ako postačujúca pre\nzrušenie príslušných rozhodnutí orgánov verejnej správy.\nSociálna poisťovňa je... oprávnená podľa ustanovenia § 242 ods. 1 zák. č. 461/2003\nZ. z. vykonávať kontrolnú činnosť iba na preverenie plnenia povinností ustanovených\nzákonom č. 461/2003 Z. z. a nie na preverenie výkonu podnikateľskej či zamestnaneckej\nčinnosti účastníkov správneho konania. Kontrolu na preverenie reálneho výkonu činnosti\nmôže uskutočniť iba príslušný Inšpektorát práce, ktorý u sťažovateľa nezistil žiadne\nnedostatky.\n\n5\n\nNa preukázanie tejto argumentácie, ktorú ani Krajský súd v Prešove ani Najvyšší súd\nSR nevzhliadli ako opodstatnenú, sťažovatelia bezprostredne poukazujú na rozhodnutie\nžalovanej č. 7942-3/2014 zo dňa 29. 01. 2014...“\nK namietanému\n\nporušeniu\n\nprincípu\n\nrovnakého\n\nzaobchádzania\n\nsťažovatelia\n\nv sťažnosti uvádzajú:\n„Sťažovateľ I totiž zamestnáva viacero zamestnancov - občanov Poľskej republiky,\nvo vzťahu ku ktorým pri existencii rovnakých podmienok príslušná pobočka Sociálnej\npoisťovne nerozhodla o tom, že nepodliehajú slovenskej legislatíve, a to len z dôvodu\nvydania formulára PD A1 (doklad preukazujúci skutočnosť, že zamestnanec podlieha\nslovenskej legislatíve) týmto ostatným zamestnancom. Týmto bol vo vzťahu k porovnateľným\nzamestnancom sťažovateľa I uplatnený odlišný postup ako vo vzťahu k sťažovateľovi II\nako občanovi Poľskej republiky, hoci aj u nich nebol podľa Sociálnej poisťovne, ústredie\npreukázaný reálny výkon práce.\nPorušenie princípu rovnakého zaobchádzania sťažovatelia vidia aj v tom, že\nna území Slovenskej republiky pôsobí množstvo zamestnávateľov, ktorých výkon činnosti\nnedovoľuje zastihnúť ich zamestnancov v sídle zamestnávateľa, pričom je možné\npredpokladať, že Sociálna poisťovňa doposiaľ u žiadneho iného zamestnávateľa, s\nvýnimkou poľských zamestnávateľov, nevykonala v súčinnosti s príslušným Inšpektorátom\npráce kontrolu reálneho výkonu činnosti.\nSťažovatelia sa... zákonom ustanoveným postupom domáhali svojich práv\nna príslušnom súde (v správnom súdnictve), riadne preukázali jednotlivé skutočnosti,\nna podklade ktorých bolo na mieste prijatie záveru o porušení zákona zo strany orgánov\nverejnej správy, no Krajský súd v Prešove ani Najvyšší súd SR ich tvrdenia nevyhodnotili\nako dôvodné a rozhodnutia orgánov verejnej správy ponechali v platnosti.“\nNa základe tejto sťažnostnej argumentácie sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd\npo prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie\nich základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy, porušenie čl. 52 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a najvyššieho súdu, napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu zruší a vec vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a zároveň\n6\n\nsťažovateľom prizná finančné zadosťučinenie každému v sume po 10 000 € a úhradu trov\nkonania pred ústavným súdom.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nII.1 K sťažnosti sťažovateľky\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nV zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon\nna ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie\nje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.\n\n7\n\nV nadväznosti na dikciu § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd pripomína,\nže vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon\nsťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých\npoužitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej\nochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.\nÚstavný súd konštatuje, že sťažovateľka nevyčerpala všetky jej dostupné opravné\nprostriedky v záujme ochrany svojich subjektívnych práv v konaniach pred správnymi\norgánmi a ani všeobecnými súdmi, keďže nepodala odvolanie proti rozhodnutiu pobočky\nSociálnej poisťovne, ani žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo svojom\nmene, ktorou by vôbec tvrdila porušenie svojich subjektívnych práv. Sťažovateľka\nvystupovala v konaní pred správnym súdom len ako pribratá osoba, na práva ktorej by\nprípadné zrušenie preskúmavaného rozhodnutia mohlo mať vplyv, a zároveň nepodala\nani odvolanie proti napadnutému rozsudku krajského súdu napriek tomu, že na to bola\noprávnená.\nVychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\ndospel k záveru, že sťažnosť v časti týkajúcej sa sťažovateľky nie je prípustná, a preto ju\nz tohto dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nII.2 K sťažnosti sťažovateľa\nII.2.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35\nods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na čl. 52 ods. 2 ústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\n\n8\n\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť (a aj sa domáhal) využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy\npred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku\nprávomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti napadnutému rozsudku krajského súdu mohol sťažovateľ podať odvolanie\n(čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd. Právomoc\nnajvyššieho súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc\nústavného súdu. Ústavný súd preto túto časť jeho sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nII.2.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n9\n\nVo všeobecnosti sťažovateľ argumentuje, že napadnutým rozsudkom najvyššieho\nsúdu mu nebola poskytnutá právna ochrana, pretože najvyšší súd nezohľadnil ním vytýkané\npochybenia správnych orgánov (nedostatočne zistený skutkový stav, neoprávnený presun\ndôkazného bremena na účastníkov, porušenie povinnosti rovnakého zaobchádzania, postup\nsprávnych orgánov v rozpore s právnymi predpismi), ktoré podľa názoru sťažovateľa\nvyvolali potrebu zrušenia rozhodnutí správnych orgánov preskúmavaných v správnom\nsúdnictve.\nPri predbežnom prerokovaní sťažnosti sa ústavný súd sústredil na posúdenie, či nie je\nzjavne neopodstatnená. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde totiž vyplýva,\nže úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie\nje zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež\nnapr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažností vychádzal tiež zo svojho\nustáleného právneho názoru, podľa ktorého obsah základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy tvorí predovšetkým ústavou garantovaná možnosť\nkaždého na reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci\nkonať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom\nkonaní. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či\nprávneho posúdenia veci všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom,\nnadriadeným súdom a ani ochrancom zákonnosti (obdobne napr. II. ÚS 1/95, II. ÚS 71/07,\n10\n\nIII. ÚS 26/08). Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým\nprislúcha interpretácia zákonov. Podľa konštantnej judikatúry sa úloha ústavného súdu\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo záväznou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.\nPosúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného\nsúdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,\nboli do takej miery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, že by zásadne popreli účel\na význam zákonného predpisu (I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06, I. ÚS 88/07).\nÚstavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je pritom vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (obdobne pozri aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva, napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\nVo všeobecnosti ústavný súd poukazuje ďalej na špecifiká, ktorými sa riadi súdny\nprieskum uskutočňovaný podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\n(platného a účinného v čase rozhodovania najvyššieho súdu), v zmysle ktorých je úlohou\n(správneho) všeobecného súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu posúdiť, či si pre vydanie rozhodnutia príslušný správny orgán zadovážil\ndostatok skutkových podkladov, zistil vo veci skutočný stav a či konal v súčinnosti\ns účastníkom konania, a ďalej to, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Úlohou ústavného súdu bolo posúdiť, či napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu bol vydaný s prihliadnutím na uvedené osobitosti správneho súdnictva\na či sú jeho závery zároveň ústavne udržateľné s prihliadnutím na už citovanú judikatúru\n\n11\n\nústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa základného práva na súdnu\nochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.\nV relevantnej časti napadnutého rozsudku najvyššieho súdu sa uvádza:\n„V odôvodnení rozsudku krajský súd v súvislosti so žalobou poukázal na ustanovenia\n§ 249 ods. 1, ods. 2, § 250 ods. 2 a § 250j O. s. p., ktoré definujú fyzickú alebo právnickú\nosobu, ktorá bola ukrátená na subjektívnych právach, čo znamená, že ten, kto o sebe tvrdí,\nže je žalobcom, musí byť súčasne aktívne legitimovaný hmotnoprávne, to znamená, musí ísť\no skutočné ukrátenie a teda musí ísť o aktívne legitimovanú hmotnoprávnu osobu.\nNedostatok hmotnej legitimácie znamená, že takáto osoba nebola ukrátená na právach,\na súd žalobu zamietne...\nŽalobca tvrdí, že správne orgány v preskúmavaných veciach nedodržali zákonný\npostup, rozhodnutia sú nezákonné, arbitrárne, avšak v žalobe okrem nedodržania zákonnej\n60-dňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí netvrdí žiadne porušenie svojich\nsubjektívnych práv. Je síce pravdou, že pri vydávaní rozhodnutí neboli dodržané procesné\nlehoty, avšak podľa názoru krajského súdu toto procesné pochybenie nemá vplyv\nna zákonnosť napadnutých rozhodnutí, pretože podľa § 250i ods. 3 O. s. p. - pri\npreskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady\nkonania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Zrušením žalobami napadnutých rozhodnutí len z tohto dôvodu by žalobca\nnedosiahol priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Okrem toho v prípade nečinnosti správnych\norgánov bol na mieste postup podľa § 250t O. s. p., ktorý žalobca nerealizoval.\nNamietaná nezákonnosť postupu a rozhodnutí žalovanej, bez uvedenia konkrétnych\nporušení subjektívnych práv žalobcu, je podľa názoru krajského súdu pre rozhodnutie\nvo veci irelevantná. Je nesporné, že žalobca ako zamestnávateľ platil povinné nemocenské\npoistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. V tejto\nsúvislosti krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že zákon o sociálnom poistení č.\n461/2003 Z. z. v ustanovení § 145 ods. 1 upravuje, že Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť\npoistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu fyzickej osobe alebo právnickej osobe\npovinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od a) zistenia tejto\nskutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo b) doručenia písomnej žiadosti fyzickej alebo\n\n12\n\nprávnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo jej právneho nástupcu... Vzhľadom na\nvyššie citované zákonné ustanovenia rozhodnutiami Sociálnej poisťovne tak nemohlo byť\npodľa názoru krajského súdu zasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu...\nPodľa názoru krajského súdu z ustanovenia § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.\njednoznačne vyplýva široká definícia dôkazu, a teda zákon nevylučuje, aby Sociálna\npoisťovňa v rámci dokazovania nevykonala šetrenie za účelom zistenia skutočného stavu\nveci a na základe takto zisteného stavu veci vo veci rozhodla. Okrem toho krajský súd\npoukazuje aj na oprávnenie (povinnosť) Sociálnej poisťovne vykonávať potrebné šetrenia\nv zmysle základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia...\nZa nedôvodnú považuje krajský súd aj námietku žalobcu, že bola porušená zásada\ndvojinštančnosti konania, pretože z obsahu predložených administratívnych spisov je\nnepochybné, že žalovaná vo veciach nerozhodovala na základe iných dôkazov ako tých,\nktoré boli zistené pred vydaním prvostupňových rozhodnutí, pričom je notoricky známou\nskutočnosťou, že prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok. Rozhodnutia\nžalovanej sú len podrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené...\nVo vzťahu k ostatným námietkam žalobcu o prejudikovaní rozhodnutí v Oznámení\nžalovanej príslušnému orgánu Poľskej republiky a retroaktivite krajský súd uviedol,\nže žalobca v žalobách nenamietal v súvislosti s uvedenými námietkami porušenie\nkonkrétneho právneho predpisu, ktorý by správnym orgánom takýto postup zakazoval,\nani neuviedol, aké jeho subjektívne práva boli porušené.\nKeďže subjektívne práva žalobcu porušené neboli, pretože v žalobe je namietané\nporušenie subjektívnych práv zamestnanca žalobcu, ktorý žalobu nepodal... a keďže postup\nžalovanej vo vzťahu k námietkam žalobcu bol v súlade so zákonom, krajský súd žalobu\npodľa § 250j ods. 1 O. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\nKrajský súd dodal, že v danom prípade sa nejedná ani o nerozlučné spoločenstvo\nžalobcu a ďalšieho účastníka konania (zamestnanca), pretože z hmotnoprávnych ustanovení\nzákona č. 461/2003 Z. z. nevyplývajú pre žalobcu a zamestnanca žalobcu (ďalšieho\núčastníka konania) rovnaké práva a povinností...\nPo preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, že s opakovanými\nprávnymi námietkami odvolateľa sa súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal\na nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde,\n\n13\n\na preto námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré\nneboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.“\nS poukazom na citované ústavný súd zastáva názor, že záver najvyššieho súdu o tom,\nže sťažovateľ nemohol byť rozhodnutiami správnych orgánov ukrátený na subjektívnych\nprávach, a preto nebol hmotnoprávne aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby,\nktorá bola z tohto dôvodu zamietnutá, je ústavne akceptovateľný a nevykazuje znaky\nprocesného excesu. Ústavný súd teda nemá dôvod do napadnutého rozhodnutia najvyššieho\nsúdu zasahovať, pretože medzi ním a obsahom základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1\na 2 ústavy a obsahom práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by v súvislosti s námietkami sťažovateľa po prípadnom prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva,\nže najvyšší súd sa vecou sťažovateľa riadne zaoberal, že príslušné právne normy\ninterpretoval a aplikoval ústavne konformným spôsobom, rozviedol, akými úvahami sa\npri svojom rozhodovaní riadil a svoje rozhodnutie tiež zrozumiteľne a preskúmateľným\nspôsobom odôvodnil a na všetky pre posúdenie veci kľúčové argumenty sťažovateľa\nposkytol náležitú odpoveď. Ústavný súd z týchto dôvodov dospel k záveru, že najvyšší súd\nnapadnutým rozhodnutím nemohol porušiť základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a ani jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, a preto jeho sťažnosť pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nNad rámec uvedeného ústavný súd považuje za vhodné uviesť, že nie je\npri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby oprávnený brať na zreteľ postup súdov,\nresp. správnych orgánov v podobných veciach iných fyzických osôb, keďže sa obmedzuje\nlen na preskúmanie ústavnej akceptovateľnosti právnych účinkov rozhodnutia na právnu\nsituáciu fyzickej osoby oprávnenej na podanie sťažnosti, teda tej, o ktorej základné práva\nv konaní pred ústavným súdom ide. Zároveň ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre\nopakovane pripomína, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných\nsúdov a suplovať tak poslanie, ktoré podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\n14\n\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zveruje plénu najvyššieho súdu\n(resp. jeho plénu a kolégiám), ktorému okrem iných priznáva aj právomoc zaujímať\nstanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov (m. m. I. ÚS 17/01).\nII.2.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35\nods. 1, čl. 39 ods. 1 a čl. 40 napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nV zmysle čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania\na prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.\nV súlade s čl. 39 ods. 1 ústavy občania majú právo na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\nV súlade s čl. 40 ústavy každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného\npoistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke\npomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.\nZ obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a čl. 40 ústavy v priamej\npríčinnej súvislosti s namietaným porušením práv zaručených čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd nezistil porušenie základných\npráv zaručených čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy ani práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, nemohlo dôjsť ani k porušeniu základných práv\nsťažovateľov zaručených čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a čl. 40 ústavy.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd aj túto časť sťažnosti odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n15\n\nII.2.4 K namietanému porušeniu čl. 52 ods. 2 ústavy napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu\nV súlade s čl. 52 ods. 2 ústavy cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné\nľudské práva a slobody zaručené touto ústavou, ak nie sú výslovne priznané iba občanom.\nÚstavný súd v súvislosti s touto časťou sťažnosti zdôrazňuje, že čl. 52 ods. 2 ústavy\nmá charakter ústavného princípu, resp. všeobecného interpretačného pravidla, ktorý\nsú všetky orgány verejnej moci povinné rešpektovať pri výklade a uplatňovaní ústavy,\na preto sú vždy implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho\nrozhodovania o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 119/07). Keďže\npredmetom tohto konania je rozhodovanie o porušení základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,\nmožno v tomto konaní uvažovať o porušení čl. 52 ods. 2 ústavy len v spojení s porušením\nkonkrétneho základného práva alebo slobody. Pretože v posudzovanom prípade ústavný súd\nnedospel k záveru o porušení žiadneho zo sťažovateľom označených základných práv\ngarantovaných ústavou, resp. dohovorom, nemohol dospieť ani k záveru o porušení čl. 52\nods. 2 ústavy, a preto sťažnosť sťažovateľa v aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu, aby sa\nústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. januára 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sociálna poisťovňa", "cudzinec, cudzinci", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/07 z 20. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-20", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f24aceb0-dfa4-44fb-85f0-c087bf50e37a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.438.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 438/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 438/2018 z 1. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-01", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.438.2018.1"}, {"guid": "ussr:c55ecf88-5f35-4598-a0d1-b07eec636e05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.366.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 366/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 366/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.366.2018.1"}, {"guid": "ussr:eadb8689-10e6-41e9-b374-015d57651d2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.343.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 343/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 343/2018 z 31. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.343.2018.1"}]}