{"guid": "ussr:fe0219b3-b077-46af-a793-b567211894f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.299.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/2018 z 3. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2018, sp. zn. IV. ÚS 299/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.299.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-05-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fe0219b3-b077-46af-a793-b567211894f6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.299.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.299.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.299.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 299/2018-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. mája 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou,\nNa Priekope 174/13, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8 Cdo 24/2017 z 29. novembra 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára\n2018 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Na Priekope 174/13,\nŽilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo 24/2017 z 29. novembra 2017\n(ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v procesnom postavení žalobcu\n(v 1. rade) stranou konania vedeného Okresným súdom Prievidza (ďalej len „okresný súd“)\npod sp. zn. 7 C 203/2007, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o jeho žalobe na ochranu\nosobnosti. Okresný súd rozsudkom č. k. 7 C 203/2007-464 z 9. apríla 2010 (okrem iného)\nrozhodol, že „písomné tvrdenia v úradnom zázname zo dňa 20. 12. 2000 založenom v spise\nKrajského súdu Prešov č. k. 1 T/9/2001 a v spise Okresného súdu Žilina č. k. 9 T/90/2006“\nsú nepravdivé, a žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj\n„žalovaný“) uložil povinnosť zaplatiť každému zo žalobcov (sťažovateľovi ako žalobcovi\nv 1. rade, ako aj žalobcovi v 2. rade, pozn.) sumu 1 659,69 € z titulu náhrady nemajetkovej\nujmy.\nKrajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 19 Co 255/2010,\n19 Co 256/2010, 19 NcC 28/2010 z 26. júla 2012 na základe odvolania žalovaného zmenil\nrozsudok okresného súdu z 9. apríla 2010 vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný\nzaplatiť každému zo žalobcov sumu 1 659,69 €, tak, že žalobu v tejto časti zamietol.\nNajvyšší súd uznesením sp. zn. 7 Cdo 257/2012 zo 17. júna 2013 na základe dovolaní\nsťažovateľa, ako aj žalovaného rozsudok krajského súdu z 26. júla 2012 zrušil (v podstate\nz dôvodu nejasnosti tzv. dovolacej otázky, pre ktorú krajský súd dovolanie v danom prípade\npripustil, pozn.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nKrajský súd po vrátení veci dovolacím súdom rozsudkom sp. zn. 19 Co 867/2013,\n19 Co 736/2015, 19 NcC 23/2015 z 1. októbra 2015 rozsudok okresného súdu z 9. apríla\n2010 (opätovne) zmenil vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť každému\nzo žalobcov sumu 1 659,69 €, tak, že žalobu v tejto časti zamietol. Najvyšší súd\n(napadnutým) rozsudkom sp. zn. 8 Cdo 24/2017 z 29. novembra 2017 dovolanie\nsťažovateľa proti zmeňujúcemu výroku rozsudku krajského súdu z 1. októbra 2015 zamietol\n\n2\n\na v zostávajúcej časti jeho dovolanie odmietol. Napadnutým uznesením najvyšší súd\nzároveň odmietol dovolanie žalovaného, ako aj dovolanie podané Slovenskou republikou\nkonajúcou prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky proti rozsudku\nkrajského súdu z 1. októbra 2015.\nSťažovateľ namietané porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\nodôvodňuje v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu najmä takto:\n«Sťažovateľ poukazuje na to, že dôvodom zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie\nodvolacím súdom bol iný právny názor odvolacieho súdu na začiatok plynutia objektívnej\npremlčacej doby a akceptácia námietky premlčania žalovanou stranou.\n... Sťažovateľ dovolanie zo 04. 01. 2016 okrem iného odôvodnil nasledovne:\n„Možnosť rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi pripúšťa aj judikatúra\nvšeobecných súdov.“ Uplatnenie námietky premlčania by mohlo byť v celkom výnimočne\nvýkonom práva v rozpore s dobrými mravmi iba vtedy, ak by táto námietka bola iba\nprostriedkom umožňujúcim značne poškodiť účastníka právneho vzťahu (viď. Napr.\nrozsudok NS ČR z 28. 11. 2001, sp. zn. 25 Cdo 2905/99).\nV náleze ÚS ČR zo 06. 09. 2005, I. ÚS 643/05 ústavný súd uviedol, že vznesenie\nnámietky premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje; avšak môže nastať situácia, keď\nuplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne\nuplynutie premlčacej doby nezavinil, a voči nemu by za takejto situácie zánik nároku\nv dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní\ns rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo\nneuplatnil včas.\nV danom prípade dovolateľ podal žalobu o ochranu osobnosti za neoprávnený zásah\ndo jeho osobnostných práv v čase, kedy judikatúra všeobecných súdov vychádzala zo\nzáverov o nepremlčateľnosti práva na poskytnutie primeraného zadosťučinenia za\nneoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti.\nK judikatórnemu „posunu“ v tejto otázke došlo rozsudkom Veľkého senátu\nobčianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu českej republiky zo dňa 12. 11.\n\n3\n\n2008, sp. zn. 31 Cdo 3161/2008, v ktorom najvyšší súd uviedol, že právo na náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ podlieha premlčaniu.\nTento rozsudok „ Veľkého senátu NS ČR“ ovplyvnil judikatúru všeobecných súdov\nv Slovenskej republike.\nDovolateľ zastáva názor, že v danom prípade je treba poskytnúť ochranu základným\nprávam dovolateľa aplikáciou ustanovenia § 3 ods. 1 Obč. zák. a posúdiť námietku\npremlčania vznesenú žalovanými ako nemravnú.\nPodľa názoru dovolateľa s poukazom na okolnosti neoprávneného zásahu do jeho\nosobnostných práv, ktorá skutočnosť je už konštatovaná v časti právoplatného výroku súdu\nprvého stupňa, je priznanie inštitútu premlčania k ním uplatnenej náhrade nemajetkovej\nujmy nespravodlivé, ba až neslušné. Z okolností prípadu totiž jednoznačne vyplýva, že\npracovníci žalovanej v druhom rade bezprecedentným spôsobom sa pokúsili diskreditovať\ndovolateľa ako ústavného činiteľa - sudcu vyhotovením úradného záznamu, ktorý obsahuje\nnepravdivé tvrdenia.“\n... Jeden z nosných dovolacích argumentov „vybavil“ dovolací súd poukazom na\nargumentáciu uvedenú v jeho rozsudku zo 16. 12. 2004, sp. zn. 1 Cdo 148/2004 so záverom,\nže dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní nemožno\npovažovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Obč.\nzákonníka.\nDovolací súd zjavne nevyhodnotil spravodlivo okolnosti prípadu sťažovateľa\nz hľadiska plynutia premlčacej doby a zavinenia sťažovateľa vo vzťahu k ochrane jeho\npráva uplynutím premlčacej doby, ktoré okolností sú úplne odlišné od okolností prípadu vo\nveci NS SR, sp. zn. 1 Cdo 148/2004, na ktoré rozhodnutie dovolací súd len odkázal.\nSťažovateľ subjektívne pri uplatňovaní svojich nárokov nepochybil a za žiadnych\nokolností nemohol ovplyvniť plynutie objektívnej premlčacej doby. Žalobu podal ihneď ako\nsa dozvedel o existencii „úradného záznamu“ s difamujúcim obsahom.\nZ dôkazov vo veci sťažovateľa vyplynulo, že úradný záznam bol vyhotovený\npolicajtom služobne zaradeným na Prezídiu PZ. Úradný záznam bol bez vecného\na právneho dôvodu založený do vyšetrovacích spisov, ktoré boli s obžalobami predložené\npríslušným súdom. Sťažovateľ nemal žiadne procesné postavenie v jemu neznámych\ntrestných veciach a nemohol sa žiadnym spôsobom brániť proti neoprávnenému zásahu do\n\n4\n\njeho osobnostných práv v priebehu prípravných trestných konaní a súdnych konaní, pretože\no existencii úradného záznamu nevedel a vedieť nemohol. Plynutie objektívnej premlčacej\ndoby za existujúcich okolností žiadnym spôsobom prerušiť nemohol.\n... Z rozhodnutia dovolacieho (ale i odvolacieho) súdu nie je zistiteľné, čo zanedbal\nsťažovateľ pri ochrane svojich práv, keď súdy akceptovali vznesenú námietku premlčania.\nV prípade sťažovateľa nastala situácia, keď uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia\npráva na úkor účastníka, ktorý máme uplynutie premlčacej doby nezavinil, a voči ktorému\nje za takejto situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby neprimerane\ntvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva\na s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil.»\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„1/ Základné právo\n\nna spravodlivý proces priznané čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd\n\nrozsudkom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nz\n\n29.\n\n11.\n\n2017,\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nz\n\n29.\n\n11.\n\n2017,\n\nč. k. 8 Cdo/24/2017-806 porušené bolo.\n2/ Rozsudok\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nč. k. 8 Cdo/24/2017-806 zrušuje.\n3/\n\npriznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 EUR\n\n(slovom tri tisíc eur), ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4/ Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne JUDr. Tatiany Polkovej do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n5\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ v posudzovanej veci namieta porušenie svojho základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\na o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n6\n\nÚstavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľa\nobsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20\na § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená. Podľa\nustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď\nnapadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to\nbuď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť\nvyslovenia porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nZo sťažnostnej argumentácie sťažovateľa vyplýva, že k porušeniu jeho v sťažnosti\noznačených práv došlo podľa neho (v podstate) tým, že najvyšší súd ako dovolací\nv napadnutom rozsudku neposúdil námietku premlčania sťažovateľom uplatňovaného práva\nna náhradu nemajetkovej ujmy vznesenú protistranou sťažovateľa ako rozpornú s dobrými\nmravmi.\nÚstavný súd v kontexte výhrad sťažovateľa v súlade so svojou konštantnou\njudikatúrou v prvom rade zdôrazňuje, že vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných\nsúdov, nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nIV. ÚS 339/2013). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len\nvtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\n\n7\n\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nNajvyšší súd k dovolacej argumentácii sťažovateľa, spochybňujúcej premlčateľnosť\nním uplatňovaného práva na náhradu nemajetkovej ujmy, v napadnutom rozsudku uviedol:\n«24. V ďalších častiach dovolania (bod III. až V. dovolania) žalobca 1/ (t. j.\nsťažovateľ, pozn.) obšírne oponuje právnemu záveru odvolacieho súdu, že právo na\nnáhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje\na „podnecuje“ dovolací súd, aby sa odklonil od svojho skoršieho publikovaného\nrozhodnutia sp. zn. 2 Cdo 194/2011 (R 58/2014).\n25. Dovolací súd sa stotožňuje so závermi uvedeného judikátu a v okolnostiach\npreskúmavanej veci nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by ho viedli k tomu, aby dospel\nk právnemu názoru odlišnému od právneho názoru vyjadrenému v tomto judikáte, a teda,\naby vec predložil podľa § 48 ods. 1 CSP veľkému senátu. Trojčlenný senát dovolacieho\nsúdu sa stotožňuje s podstatou, zmyslom a závermi judikátu R 58/2014.\n26. Cieľom právnej úpravy dovolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia je\nzáruka, že civilné sporové konanie bude založené na princípe rešpektovania ustálenej\nrozhodovacej praxe. Uvedený dovolací dôvod teda nadväzuje na princíp právnej istoty\nzvýraznený aj v čl. 2 ods. 2 a 3 CSP. Právna istota je definovaná ako stav, v ktorom každý\nmôže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou\npraxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,\nv ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.\n27. Hoci judikatúra najvyššieho súdu, vrátane ním prijatých stanovísk na zjednotenie\nrozhodovania, nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu má, a to tak vo vertikálnej\nlínii (voči súdom nižšieho stupňa), ako aj v horizontálnej línii (medzi senátmi najvyššieho\nsúdu navzájom). Ak už došlo k judikatórnemu vyriešeniu určitej otázky a k publikovaniu\nniektorého rozhodnutia alebo stanoviska riešiaceho túto otázku v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“), je\npotrebné, aby súdy tento judikatómy posun vo svojej rozhodovacej praxi zohľadňovali.\nPožiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých\n\n8\n\npodmienkach dala rovnaká odpoveď, je neodmysliteľnou súčasťou princípu právnej istoty\n(napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99).\n28. Osobitný proces, výsledkom, ktorého bolo publikovanie rozhodnutia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 2 Cdo 194/2011 v Zbierke, priznáva tomuto rozhodnutiu osobitný význam.\nDovolací súd nevidí žiadny dôvod pre zmenu uvedeného judikátu. Nech už sú v literatúre\nvýhrady k riešeniu zvolenému v tomto judikáte, pri nezmenenej podstate stretu názorov na\ndanú otázku nie je daný dôvod na zmenu jeho záverov.»\nK výhrade sťažovateľa, že protistranou vznesená námietka premlčania sťažovateľom\nuplatňovaného práva je v rozpore s dobrými mravmi, najvyšší súd v napadnutom rozsudku\nuviedol:\n„29. Rovnako nezistil dovolací súd dôvod na odklon od argumentácie uvedenej\nv jeho rozsudku zo 16. decembra 2004 sp. zn. 1 Cdo 148/2004 vyúsťujúcej do záveru, že\ndôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní (§ 100 ods. 1\nObčianskeho zákonníka) nemožno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými\nmravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.“\nÚstavný súd po preskúmaní sťažnosti, ako aj dokumentácie k nej priloženej,\nvychádzajúc najmä z už citovaných (v kontexte výhrad sťažovateľa) relevantných častí\nodôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu konštatuje, že označené rozhodnutie\ndovolacieho súdu v sťažovateľovej veci zjavne nie je neodôvodnené, svojvoľné alebo\narbitrárne. Najvyšší súd sa v napadnutom rozsudku podľa názoru ústavného súdu\nprimeraným spôsobom vysporiadal s dovolacími námietkami sťažovateľa a svoje závery\nvedúce k zamietnutiu jeho dovolania aj ústavne udržateľným spôsobom odôvodnil.\nVo vzťahu k podstate výhrad sťažovateľa ústavný súd poukazuje na to, že zmyslom\ninštitútu premlčania je ochrana právnej istoty účastníkov právnych vzťahov a ich stimulácia\nk aktívnemu prístupu pri uplatňovaní ich subjektívnych práv v primeranom čase (v zákonom\nustanovenej premlčacej lehote). Je preto zodpovednosťou každého nositeľa subjektívneho\npráva, aby ho uplatnil riadne a včas, a to pod hrozbou rizika jeho oslabenia v podobe\nnepriznania práva súdom v prípade, že bolo uplatnené po kvalifikovanom uplynutí času. Aj\n\n9\n\nzo stabilnej judikatúry ústavného súdu pritom vyplýva, že uplatnenie námietky premlčania\nmôže byť prípadne vyhodnotené ako neúčinné z dôvodu abusus iuris nepožívajúceho\nochranu pre rozpor s dobrými mravmi a so základnou hodnotovou orientáciou spoločnosti\npretavenou do právneho poriadku zásadne len v celkom ojedinelých prípadoch a za\nmimoriadnych okolností (II. ÚS 67/2017, m. m. I. ÚS 33/2012, I. ÚS 414/2012). Ústavný\nsúd v tejto súvislosti uvádza, že v okolnostiach posudzovanej veci nevzhliadol (ani\nv kontexte argumentácie sťažovateľa) také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť\nústavnú akceptovateľnosť právneho záveru najvyššieho súdu obsiahnutého v jeho\nnapadnutom rozsudku, že vznesenie námietky premlčania protistranou sťažovateľa v danom\nprípade nevykazovalo znaky rozporu s dobrými mravmi. Sťažovateľom poukazovaná\npovaha právneho základu uplatňovaného práva na náhradu nemajetkovej ujmy\n(neoprávnený zásah do osobnostných práv) a ani v minulosti zaužívaná rozhodovacia prax\nsúdov vedúca k záveru o nepremlčateľnosti tohto druhu práva totiž podľa názoru ústavného\nsúdu (samy osobe) nemôžu zakladať rozpor vznesenej námietky premlčania s dobrými\nmravmi bez toho, aby k týmto skutočnostiam nepristúpili ďalšie mimoriadne skutočnosti,\nktoré by v okolnostiach konkrétneho prípadu priamo a bez rozumných pochybností\nnasvedčovali tomu, že zo strany žalovaného došlo k takému zjavnému zneužitiu práva\n(na vznesenie námietky premlčania), že mu nemožno poskytnúť súdnu ochranu.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje na svoj už mnohokrát\nopakovane vyslovený právny názor, že obsahom základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru) nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka\n(resp. strany) konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol\nústavne konformný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,\npreskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. Ak to tak je, ústavný súd nemá dôvod zasahovať\ndo postupu a záverov všeobecných súdov, vyslovovať porušenia základných práv a slobôd\na nahrádzať rozhodnutia všeobecných súdov svojimi vlastnými (m. m. napr. I. ÚS 50/04,\nIII. ÚS 162/05).\n\n10\n\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že napadnutý\nrozsudok najvyššieho súdu nevykazuje také ústavne relevantné nedostatky, ktoré by\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohli reálne viesť k vysloveniu porušenia v sťažnosti\noznačených práv sťažovateľa, a preto sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. mája 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dobré mravy (boni mores)", "premlčanie", "ochrana osobnosti", "náhrada nemajetkovej ujmy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8c660148-dca3-4221-b7cb-d311e33c5f5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.67.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 67/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/2017 z 2. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-02", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.67.2017.1"}, {"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 351, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb"}, {"guid": "ussr:14f595c8-4c03-4278-86d9-cfe0e3c091a5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 414/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 414/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:14f595c8-4c03-4278-86d9-cfe0e3c091a5"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}, {"guid": "403b2f88-c29b-4ce7-a759-928c5e022841:cff49f67-f929-4d1b-8a80-f098cbb3e106", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5107213143.2", "spisova_znacka": "8Cdo/24/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/24/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5107213143.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cc34173a-20d0-400f-bb47-18d165c66b58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.239.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 239/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 239/2024 z 6. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.239.2024.1"}]}