{"guid": "ussr:4a00777f-ec6b-489e-b93f-50fcf7b8e659", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.295.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2018 z 3. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2018, sp. zn. IV. ÚS 295/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.295.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-05-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "spája na spoločné konanie", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4a00777f-ec6b-489e-b93f-50fcf7b8e659", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.295.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.295.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.295.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 295/2018-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. mája 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nLadislava Orosza a Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti\n, zastúpenej advokátom\nJUDr. Felixom Neupauerom, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, ktorou namieta porušenie\nsvojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nv spojení s namietaným porušením čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nako aj porušenie základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžso 4/2015 z 24. augusta 2016\n(vedenú pod sp. zn. Rvp 15036/2016) a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 9 Sžso 71/2016 z 30. novembra 2016 (vedenú pod sp. zn. Rvp 486/2017), a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti\n\n, vedené pod sp. zn.\n\nRvp 15036/2016 a sp. zn. Rvp 486/2017 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej\nvedené pod sp. zn. Rvp 15036/2016.\n2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti\nneopodstatnené.\n\n, o d m i e t a ako zjavne\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n1. decembra 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) v spojení s namietaným porušením čl. 12 ods. 1 ústavy, ako aj porušenie\nzákladného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 1 Sžso 4/2015 z 24. augusta 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu z 24. augusta 2016“) vedenú pod sp. zn. Rvp 15036/2016.\nDňa 21. marca 2017 bola ústavnému súd doručená sťažnosť sťažovateľky, ktorou\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy\nv spojení s namietaným porušením čl. 12 ods. 1 ústavy, ako aj porušenie základného práva\npodľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 9 Sžso 71/2016 z 30. novembra 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok najvyššieho\nsúdu z 30. novembra 2016“) vedenú pod sp. zn. Rvp 486/2017.\n1. Zo sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 15036/2016 a z príloh k nej priložených\nvyplýva, že sťažovateľka sa v správnom konaní na Úrade pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou (ďalej len „úrad“) domáhala vydania platobného výmeru na poplatok\nz omeškania s úhradou poistného na zdravotné poistenie podľa § 23 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní\nzdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní\nrezortných, odvetvových, podnikových a občianskych poisťovní v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „zákon o zdravotnom poistení“) a úroku z omeškania so zaplatením\npredmetnej pohľadávky podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka\n\n2\n\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), a to z titulu postúpenia\npohľadávky úpadcu ‒ zdravotnej poisťovne (Perspektíva družstevná zdravotná poisťovňa,\npozn.) v rámci konkurzného konania.\nÚrad svojím rozhodnutím č. DK 301/00010/2012/R z 18. decembra 2012 (neskôr)\nnapadnutým žalobou ako správny orgán druhého stupňa zmenil rozkladom napadnuté\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, že správne konanie vo veci nároku\nsťažovateľky na zaplatenie poplatku z omeškania podľa zákona o zdravotnom poistení\nzastavil podľa § 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) s odôvodnením, že sťažovateľka nie je\noprávnená osoba na podanie návrhu na vydanie platobného výmeru, a v časti uplatneného\nnároku na úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka konanie zastavil podľa § 30\nods. 1 písm. e) Správneho poriadku z dôvodu, že úrad nie je príslušný na konanie a vec\nnemôže postúpiť inému orgánu. Proti označenému rozhodnutiu úradu podala sťažovateľka\nžalobu, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia. Krajský súd\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozhodol rozsudkom sp. zn. 1 S 45/2013\nzo 6. novembra 2014 tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol a stotožnil sa s právnym\nnázorom správnych orgánov, že zákonná úprava neumožňuje postupníkovi, ktorý\nnie je zdravotnou poisťovňou, domáhať sa na úrade vydania platobného výmeru na poplatok\nz omeškania podľa zákona o zdravotnom poistení. Proti rozsudku krajského súdu podala\nsťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom\nz 24. augusta 2016 tak, že rozsudok krajského súdu potvrdil.\n2. Zo sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 486/2017 a z príloh k nej priložených\nvyplýva, že sťažovateľka sa v správnom konaní na úrade domáhala vydania platobného\nvýmeru na poplatok z omeškania s úhradou poistného na zdravotné poistenie podľa § 23\nods. 2 zákona o zdravotnom poistení a úroku z omeškania so zaplatením predmetnej\npohľadávky podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to z titulu postúpenia pohľadávky\núpadcu ‒ zdravotnej poisťovne (Perspektíva družstevná zdravotná poisťovňa, pozn.) v\nrámci konkurzného konania.\n\n3\n\nÚrad svojím rozhodnutím č. DK 301/00002/2012/R z 18. decembra 2012 (neskôr)\nnapadnutým žalobou ako správny orgán druhého stupňa zmenil rozkladom napadnuté\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, že správne konanie vo veci nároku\nsťažovateľky na zaplatenie poplatku z omeškania podľa zákona o zdravotnom poistení\nzastavil podľa § 30 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku s odôvodnením, že sťažovateľka nie\nje oprávnená osoba na podanie návrhu na vydanie platobného výmeru, a v časti uplatneného\nnároku na úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka konanie zastavil podľa § 30\nods. 1 písm. e) Správneho poriadku z dôvodu, že úrad nie je príslušný na konanie a vec\nnemôže postúpiť inému orgánu. Proti označenému rozhodnutiu úradu podala sťažovateľka\nžalobu, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia. Krajský súd\nrozhodol rozsudkom sp. zn. 1 S 46/2013 z 12. mája 2016 tak, že žalobu ako nedôvodnú\nzamietol a stotožnil sa s právnym názorom správnych orgánov, že zákonná úprava\nneumožňuje postupníkovi, ktorý nie je zdravotnou poisťovňou, domáhať sa na úrade\nvydania platobného výmeru na poplatok z omeškania podľa zákona o zdravotnom poistení.\nProti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší\nsúd napadnutým rozsudkom z 30. novembra 2016 tak, že rozsudok krajského súdu potvrdil.\nSťažovateľka vo vzťahu k napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu namieta\nnesprávne právne posúdenie veci a v ich dôsledku aj odmietnutie spravodlivosti.\nSťažovateľka v sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 15036/2016 uvádza:\n«Tak ako uvádza Najvyšší súd Slovenskej republiky priamo v odôvodnení... súbor\npohľadávok DZP sa uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 07. 2005\ndostal postúpením mimo majetkovú sféru DZP ako poisťovne a dostal sa do majetkovej\nsféry Sťažovateľa. Uvedený stav môže Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako sám v\nRozhodnutí NS SR uvádza iba akceptovať (z toho vyplýva, že tento stav musia akceptovať aj\nsúdy nižšieho stupňa a orgány verejnej správy, ktorých rozhodovacia činnosť podlieha\nsúdnemu prieskumu).\n... Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí R53/2015 v právnej vete uvádza:\n„Správca konkurznej podstaty úpadcu, ktorým je zdravotná poisťovňa, nemôže byť\núčastníkom správneho konania o návrhu na vydanie platobného výmeru vo veciach\npohľadávok na poistnom, lebo ide o majetok štátu, a nie o majetok úpadcu.“ Ak sa pozrieme\n4\n\nhlbšie do odôvodnenia rozhodnutia R53/2015 zistíme, že súd sa v rozhodnutí zaoberal\nprávnou otázkou „v akej majetkovej sfére sa nachádzajú pohľadávky plynúce z verejného\nzdravotného poistenia, ak na poisťovňu bol vyhlásený konkurz, tzn. je v postavení úpadcu.“\n... Najvyšší súd Slovenskej republiky teda dospel v rozhodnutí R53/2015 k právnemu\nzáveru, že pohľadávky z verejného zdravotného poistenia nepatria do majetkovej sféry\nzdravotnej poisťovne, ale zdravotná poisťovňa je iba ich správcom, a preto tieto\npohľadávky nemožno zahrnúť do konkurznej podstaty. Z uvedeného vyplýva v Zbierke\nstanovísk NS a súdov zverejnená právna veta: „Správca konkurznej podstaty úpadcu,\nktorým je zdravotná poisťovňa, nemôže byť účastníkom správneho konania o návrhu na\nvydanie platobného výmeru vo veciach pohľadávok na poistnom, lebo ide o majetok štátu, a\nnie o majetok úpadcu.“ To znamená, že správca konkurznej podstaty nie je aktívne\nlegitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného výmeru na Úrad pre dohľad nad\nzdravotnou starostlivosťou z dôvodu, že pohľadávky z verejného zdravotného poistenia nie\nsú v majetkovej sfére zdravotnej poisťovne. Uvedenú premisu je možné prijať, avšak v\nprípade Sťažovateľa nie je sporné, či patria predmetné pohľadávky (z verejného\nzdravotného poistenia) do jeho majetkovej sféry (vychádzajúc z Rozhodnutia NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky akceptuje prevod pohľadávok do majetkovej sféry\nSťažovateľa). Ako uvádza aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozhodnutí NS SR zmenou\nvlastníka pohľadávky, tieto nezmenia svoj charakter (obsah), t. j. právo aktívnej legitimácie\nje subsumované priamo v obsahu pohľadávky a toto právo nadobudne ten do koho\nmajetkovej sféry sa pohľadávky dostanú.\n... rozhodnutie R53/2015 judikuje, že aktívne legitimovaným na podanie návrhu\nna vydanie platobného výmeru na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je ten\nsubjekt, v ktorého majetkovej sfére sa pohľadávky vyplývajúce z verejného zdravotného\npoistenia nachádzajú, t. j. v danom prípade sťažovateľ.»\nV sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 486/2017 sťažovateľka poukazuje na právne\nzávery krajského súdu v rozsudku č. k. 4 Cb 2/2014-217 z 5. novembra 2015, s ktorými\nsa najvyšší súd v napadnutom rozsudku z 30. novembra 2016 nevysporiadal. Sťažovateľka\nuvádza, že na tento rozsudok krajského súdu nepoukazovala z toho dôvodu, že by išlo\no „rozhodnutie záväzné pre Najvyšší súd Slovenskej republiky..., ale ako na rozhodnutie\n\n5\n\ns presvedčivosťou záverov v ňom obsiahnutých“. Následne sťažovateľka z predmetného\nrozsudku krajského súdu obsiahlo cituje, pričom uvádza:\n«„Taktiež je potrebné uviesť, že predmetná pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi\nvznikla z práva verejného a jej pôvodným vlastníkom bola zdravotná poisťovňa, ktorá\nju následne postúpila so všetkými právami s ňou spojenými na žalobcu. Postúpením\npohľadávky sa jej obsah a verejnoprávny charakter nezmenil. Z uvedeného vyplýva,\nže samotné postúpenie pohľadávky nebolo spôsobilé založiť taký právny stav, ktorý by odňal\nžalobcovi reálnu možnosť aktívne procesne vymáhať pohľadávku voči dlžníkovi,\nprostredníctvom zákonom určeného orgánu verejnej správy – Úradu pre dohľad\nnad zdravotnou starostlivosťou... „Postúpením pohľadávky zdravotnej poisťovne na žalobcu\nvstúpil žalobca vo veci týchto pohľadávok do všetkých práv svojho právneho predchodcu,\npod čo možno zahrnúť aj právo na uplatnenie nároku... Ak právny predchodca žalobcu bol\naktívne legitimovaný na podanie návrhu na Úrad pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou, nemohol žalobca o túto aktívnu legitimáciu prísť z dôvodu postúpenia\npohľadávky...“»\nSťažovateľka vo svojich sťažnostiach ďalej na podporu svojej argumentácie zhodne\npoukazuje na nález ústavného súdu č. k. I. ÚS 268/2011-38 z 23. novembra 2011, z ktorého\nvyplýva, že «... pohľadávky na poistnom zásadne možno postúpiť, a to aj tretej osobe.\nA ak tak možno urobiť pred konkurzom, hoci so súhlasom príslušných orgánov, potom\nkrajský súd mal náležite vysvetliť so zreteľom na citované ustanovenie, prečo to nemožno\nurobiť v rámci speňažovania konkurznej podstaty v zákonom predpokladanom procese\nuskutočnenom konkurzným súdom, a mal také odôvodnenie podložiť aj citovaním\npríslušných právnych noriem, ktorých interpretácia a aplikácia ho viedla k takému úsudku...\n... Ústavný súd tiež zohľadnil sťažovateľom predložený rozsudok najvyššieho súdu\nsp. zn. 4 Obo 52/2009 z 21. 06. 2011, v ktorom najvyšší súd v konaní o určenie neplatnosti\nzmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej 07. 07. 2005 otázku platnosti uvedenej zmluvy\nposúdil opačným spôsobom ako krajský súd v napadnutom rozhodnutí, keď konštatoval,\nže „osoby, ktoré takto nadobúdajú právo v konkurznom konaní, musia mať istotu,\nže ich dobromyseľne nadobudnuté právo bude chránené a nebude dotknuté ani prípadnými\nchybami konkurzného konania. Uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu\n\n6\n\nvylučujú možnosť, aby sa predmetná zmluva považovala za neplatnú z materiálnych\ndôvodov (z dôvodu neprípustnosti jej obsahu).“».\nSťažovateľka ďalej v sťažnostiach poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky č. k. Konf 38/2009-12 zo 14. septembra 2009, podľa ktorého\n„... Postoupení pohledávky takovýto charakter sporu nezměnilo: proto i k návrhu\npostupníka (a nikoli již osoby vykonávající telekomunikační činnost) bude rozhodovat Český\ntelekomunikační úřad. Charakter sporu vymezený v § 129 zákona o elektronických\nkomunikacích je tedy určen v době vzniku závazku, a změna v osobě věřitele cesí\njej nemění.“.\nSťažovateľka namieta aj nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozsudkov\nnajvyššieho súdu a ich arbitrárnosť z dôvodu, že neposkytujú odpoveď na kľúčovú otázku,\nže spolu s pohľadávkami boli na sťažovateľku postúpené aj práva s ňou spojené, konkrétne\nprávo na podanie návrhu na vydanie platobného výmeru úradom, ktorého nositeľom\nje vlastník pohľadávky.\nNa základe tejto argumentácie sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\njej sťažností na ďalšie konanie nálezmi vyslovil porušenie jej základných práv podľa čl. 20\nods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy, ako aj porušenie základného\npráva podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu z 24. augusta 2016 a 30. novembra 2016, napadnuté rozsudky zrušil, veci\nvrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a priznal jej úhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n7\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.1 K spojeniu vecí\nPodľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak\na povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane\nustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\nPodľa § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné\nkonanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých\nistých strán.\nAj keď zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí,\nodvolávajúc sa na ustanovenie § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde, možno aj v konaní\no sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované\nustanovenie § 166 ods. 1 CSP.\nS prihliadnutím na obsah sťažností sťažovateľky vedených ústavným súdom\npod sp. zn. Rvp 15036/2016 a sp. zn. Rvp 486/2017 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu\na skutkovú súvislosť rozhodol ústavný súd, aplikujúc citované právne normy, tak,\n\n8\n\nže predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania tak, ako to je uvedené\nv bode 1 výroku tohto rozhodnutia.\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 ústavy v spojení s porušením čl. 12 ods. 1 ústavy, namietanému porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutými rozsudkami najvyššieho súdu z 24. augusta 2016 a 30. novembra 2016\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nÚstavný súd považuje pred posúdením sťažnostnej argumentácie sťažovateľky\nza žiaduce poukázať aj na skutočnosť, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných\nsúdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový\nstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\n9\n\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nZ ústavného postavenia ústavného súdu (čl. 124 ústavy) vyplýva, že jeho prvoradou\núlohou je ochrana ústavnosti, a nie ochrana zákonnosti, čo je prejavom doktríny,\nže všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“). Je v právomoci všeobecného súdu\nvykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený,\nústavný súd nemá príčinu doň zasahovať (m. m. I. ÚS 19/02, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06).\nArgumentácia obsiahnutá v sťažnostiach v podstatnom vecne zodpovedá obsahu\nodvolacích námietok sťažovateľky. Namieta najmä nesprávnosť právneho posúdenia\nveci najvyšším súdom a nedostatok odôvodnenia napadnutých rozsudkov vo vzťahu\nku kľúčovému\n\nargumentu\n\npre\n\nposúdenie\n\nprocesnej\n\nlegitimácie\n\nsťažovateľky,\n\nt. j. že k prevodu pohľadávky v jej prípade došlo spolu so všetkými právami\nk nej prináležiacimi vrátane možnosti jej uplatnenia na úrade.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na relevantnú časť napadnutého\nrozsudku z 24. augusta 2016, v ktorej najvyšší súd predovšetkým uviedol:\n„38. Na tomto mieste musí Najvyšší súd, rovnako ako aj krajský súd, zdôrazniť,\nže úpadca patril do skupiny rezortných zdravotných poisťovní, t. j. subjektov, ktoré\nv rozsahu § 4 v tom čase účinného zák. č. 273/1994 Z. z. vykonávajú s oprávnením podľa\n§ 29 ako aj § 37 písm. a) zák. č. 273/1994 Z. z. zdravotné poistenie poskytované na základe\nzdravotného poistenia.\nHoci hospodárenie a financovanie poisťovne, t. j. aj nakladanie s majetkom\npoisťovne, zákonodarca jednoznačne upravil iba u všeobecnej poisťovne prostredníctvom\nSiedmej časti zák. č. 273/1994 Z. z. (t. j. § 47 až § 54), a preto sa javí, že zákonodarca\no úpravu obdobnej otázky u rezortných poisťovní nemal záujem, tak tento záver\nspochybňuje prechodné ustanovenie upravené v § 75 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z. z., ktoré\nsubsidiárnym spôsobom uvedené ustanovenia Siedmej časti vzťahuje aj na oblasť\nhospodárenia a financovania rezortných poisťovní...\n\n10\n\n39. Preto sa aj na rezortné poisťovne, t. j. aj na PERSPEKTÍVU DZP vzťahuje\nustanovenie o zriadení základného fondu a nakladaní s jeho prostriedkami v zmysle\nvšetkých odsekov § 50 v spojení s § 48 a § 49 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z. z. Práve uvedený\nzákladný fond sa vytváral v zmysle § 50 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 273/1994 Z. z.\nz vybraného poistného a prirážok k nemu, ktorých postúpenie Zmluvou o postúpení je tiež\npredmetom prejednávanej veci, a je nepochybné, že aj keď nebolo toto poistné včas vybrané\nz dôvodov na strane platiteľa poistného, tak spolu s prirážkami bolo nutné ich pripisovať\nna uvedený základný fond.\nAni v procese konkurzu majetok PERSPEKTÍVY DZP ako úpadcu, t. j. jeho\njednotlivé fondy a k nim priradené pohľadávky, nestratili svoj verejnoprávny charakter,\nktorý bol vymedzený § 48 ods. 4 v spojení s § 50 ods. 2 zák. č. 273/1994 Z. z...\n40. Pokiaľ správca konkurznej podstaty na základe § 27 ods. 1 a 2 zák.\nč. 328/1991 Zb. v spojení s opatrením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 06. 2005\nsp. zn. 7 K 70/01, ktorým konkurzný súd vyslovil súhlas s tým, aby správca konkurznej\npodstaty predal súbor pohľadávok úpadcu, t. j. PERSPEKTÍVA DZP postupníkovi, postúpil\nsúbor verejnoprávnych pohľadávok, Najvyšší súd môže len konštatovať, že môže iba\nakceptovať rozhodnutie konkurzného súdu v zmysle § 135 O. s. p., ktorým konkurzný súd\numožnil na rozdiel od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu (najmä nižšie citovaný\nrozsudok sp. zn. 7 Sžso/20/2012) obidvom zmluvným stranám naplniť slobodu konať\nv rozsahu vymedzenom v zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky s účinkami, ktoré\nsúkromné právo s postúpením pohľadávok spája, t. j. s dobrovoľným plnením dlžníka\nžalobcovi ako postupníkovi.\nAvšak ďalší postup žalobcu, spočívajúci v podaní návrhu na vydanie platobného\nvýmeru a žiadosťou byť účastníkom takéhoto správneho konania, už je v rozpore\ns uvedeným charakterom postúpených pohľadávok, ktoré ani súkromnoprávnym postúpením\nna obchodnú spoločnosť nestratili svoj hore uvedený verejnoprávny charakter\n(viď bod č. 39). Zákonodarca vyslovene prostredníctvom ustanovenia § 18 ods. 1 písm. a)\nbod 3 zák. č. 581/2004 Z. z. aktívne legitimoval na podanie návrhu na vydanie platobného\nvýmeru iba zdravotnú poisťovňu, t. j. subjekt jednoznačne opísaný v § 2 ods. 1\nzák. č. 581/2004 Z. z.“\n\n11\n\nV napadnutom rozsudku z 24. augusta 2016 najvyšší súd poukázal na právne závery\nv rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžso 20/2012 z 24. apríla 2012, pričom odcitoval\ntieto časti predmetného rozsudku:\n«Z ustanovení zákona o správe majetku štátu v spojení so zákonom o rozpočtových\npravidlách verejnej správy vyplýva, že verejné prostriedky sú peňažnými prostriedkami\nštátu. I preto, ak vykonávame verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom\nzáujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami (§ 2 ods. 2 zákona o zdravotnom\npoistení), tieto prostriedky sú majetkom štátu, len ich správa bola zákonom zverená inému\nsubjektu zdravotnej poisťovni.\nZdravotná poisťovňa je z tohto dôvodu povinne klientom Štátnej pokladnice podľa\n§ 2a ods. 1 písm. e) zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Štátnej pokladnici“),\nplatitelia poistného zo zákona uhrádzajú preddavky na poistné na účet zdravotnej poisťovne\nvedený v štátnej pokladnici (§16 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení). Z dôvodu, že ide\no verejné prostriedky, bola im priznaná zákonná ochrana pred exekúciou odpísaním z účtu\n(§ 12 ods. 7 zákona o Štátnej pokladnici).\nNa skutočnosti, že poistné, resp. pohľadávka na poistnom je majetkom štátu,\nnič nemení úprava, podľa ktorej v prípade kladného výsledku hospodárenia, za splnenia\nzákonom stanovených podmienok, môže byť časť týchto prostriedkov pretransformovaná\ndo vlastníctva zdravotnej poisťovne v podobe zisku.\nProstriedky z poistného na verejné zdravotné poistenia sú verejné prostriedky\nv majetku štátu, a preto nemôžu patriť do konkurznej podstaty zdravotnej poisťovne,\nako úpadcu. Z toho potom vyplýva, že správca konkurznej podstaty nemá procesnú\nlegitimáciu v zmysle § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii iniciovať konanie\ntýkajúce sa poistného, a teda aj vymáhať pohľadávky na poistnom, lebo nejde o majetok\npatriaci do konkurznej podstaty ako majetok úpadcu.\nHoci už na základe uvedeného je potrebné konštatovať správnosť napadnutého\nrozhodnutia žalovaného, pre úplnosť je potrebné uviesť, že v zmysle § 18 ods. 1 písm. a)\nbod 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou\nstarostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“) úrad vykonáva dohľad nad verejným\n\n12\n\nzdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou\npoisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov\nna poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu, úroky\nz omeškania a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú\nstarostlivosť podľa osobitného predpisu.\nZ citovaného ustanovenia zákona o zdravotných poisťovniach vyplýva, že uplatniť\nna úrade pohľadávku na poistnom môže len zdravotná poisťovňa, pričom definíciu\nzdravotnej poisťovne obsahuje ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach.\nZdravotná poisťovňa podľa uvedeného ustanovenia je akciová spoločnosť so sídlom\nna území Slovenskej republiky založená na účely vykonávania verejného zdravotného\npoistenia na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia.“»\nNajvyšší súd v napadnutom rozsudku z 30. novembra 2016 v podstatnom uviedol:\n«Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, podľa ktorého z uznesenia\nsp. zn. 6 Rks 1/2010 implicitne vyplýva, že aktívne legitimovaným na uplatnenie nárokov\nzo zdravotného poistenia môže byť inter alia aj žalobca. V predmetnom konaní rozhodol\nNajvyšší súd Slovenskej republiky spor o právomoc podľa § 8a O. s. p. Otázka, ktorú bolo\nv tomto konaní potrebné vyriešiť, a o ktorej súd rozhodoval, bola výlučne, či je na konanie\no uplatnenom nároku na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona\nč. 273/1994 Z. z. daná právomoc na konanie a rozhodovanie súdom alebo správnym\norgánom. Pokiaľ najvyšší súd rozhodol, že na konanie je príslušný Úrad pre dohľad\nnad zdravotnou starostlivosťou, nemohol zároveň rozhodnúť o aktívnej legitimácii žalobcu\nalebo ktoréhokoľvek subjektu na začatie tohto konania, keďže týmto postupom by došlo\nk zásahu do rozhodovacej právomoci príslušného orgánu. Pokiaľ je teda na konanie\na rozhodovanie príslušný žalovaný, je tiež v jeho právomoci posúdiť, či ten, kto podal návrh\nna začatie konania je alebo nie je účastníkom konania a z uvedeného dôvodu prípadne\nzastaviť konanie. Zákonnosť takého rozhodnutia môže byť následne preskúmaná súdom\nv správnom súdnictve, nie je však možné, aby otázku aktívnej legitimácie na začatie\nsprávneho konania riešil súd ešte pred rozhodnutím správneho orgánu.\nPokiaľ žalobca poukazuje na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 341/07, odvolací\nsúd nespochybňuje právny názor ústavného súdu, že súd nie je doslovným znením\n\n13\n\nzákonného ustanovenia viazaný absolútne a môže sa od neho odchýliť v prípade,\nkeď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť, alebo\npožiadavka ústavne súladného výkladu zákonov alebo ostatných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov.\nOdvolací súd však má za to, že na prejednávanú vec nie je možné uvedenú právnu\nvetu použiť, keď naopak, rozšírenie aktívnej legitimácie nad rámec textu zákona by bolo\nproti jeho účelu, keďže účelom vyberania poistného na zdravotné poistenie, ako aj poplatku\nz omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. je financovanie zdravotnej\nstarostlivosti. Pokiaľ zákon umožňuje začatie konania o zaplatenie poplatku z omeškania\npodľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. len na návrh zdravotnej poisťovne,\nje to z dôvodu, že len zdravotná poisťovňa smie vykonávať verejné zdravotné poistenie,\nz ktorého je financovaná zdravotná starostlivosť. Postúpenie pohľadávky zákon pripúšťa,\nresp. tiež v minulosti pripúšťal len výnimočne, a to práve pre jej špecifický účel. V čase\npostúpenia pohľadávky, jej uplatnenia, či v čase rozhodnutia správneho orgánu však zákon\nexplicitne vymedzoval osoby, ktoré sú oprávnené nárok u žalovaného uplatniť. Žiadne iné\nosoby nie sú potom oprávnené navrhnúť vydanie platobného výmeru. Táto skutočnosť\nje daná účelom zákona, nejde o opomenutie zákonodarcu, ktoré by malo byť napravené\nsudcovskou tvorbou práva.\nVzhľadom na publicitu právnych predpisov, tiež zákona č. 581/2004 Z. z., mal\nbyť okruh osôb oprávnených podať návrh na vydanie platobného výmeru u žalovaného\nžalobcovi zrejmý. Pokiaľ s touto skutočnosťou nebol oboznámený, nemožno v prípade\nzastavujúceho rozhodnutia žalovaného hovoriť o denegatio iustitiae, a to s poukazom\nna princíp „neznalosť zákona neospravedlňuje“.\nK rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. 4 Cb/2/2014-217 zo dňa 05. 11. 2015\nje potrebné len v krátkosti uviesť, že ide o rozhodnutie v obchodnoprávnej veci a tunajší súd\nním nie je viazaný. Krajský súd mal právo urobiť si názor o predbežnej otázke, ktorej\nvyriešenie bolo potrebné pre rozhodnutie v jeho veci, avšak na preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu je oprávnený len správny súd.\nPokiaľ ide o rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4 Obo/52/2009 zo dňa 21. 06. 2011, sp. zn. 1 Obo/1/2011 zo dňa 15. 01. 2013,\nsp. zn. 3 Obo/53/2009 zo dňa 13. 10. 2011, tieto sú pre dané konanie irelevantné.\n\n14\n\nPredmetom skúmania odvolacieho súdu je len žalobcom napadnuté rozhodnutie, obsahom\nktorej je otázka aktívnej legitimácie na konanie pred žalovaným a nie platnosť, či\nneplatnosť postúpenia pohľadávky.\nNa záver k námietke týkajúcej sa práva na legitímne očakávanie odvolací súd\ndodáva, že takéto právo sa nevzťahuje na očakávania, ktoré nie sú „legitímne“,\nt. j. na očakávania nad rámec zákona, čo je aj vyššie uvádzaný prípad.»\nÚstavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažností sťažovateľky poukazuje\nna to, že uznesením sp. zn. II. ÚS 195/2017 zo 16. marca 2017 ústavný súd rozhodol\nv skutkovo a právne totožnej veci sťažovateľky. Od právnych záverov uvedených\nv predmetnom uznesení sa ústavný súd nemá dôvod odchýliť, preto v aktuálne\nprejednávaných veciach sťažovateľky uvádza argumentáciu už uvedenú v uznesení\nsp. zn. II. ÚS 195/2017 zo 16. marca 2017.\nVo vzťahu k sťažnostnej argumentácii sťažovateľky ústavný súd takto považuje\nza potrebné uviesť, že pokiaľ poukazuje na nadobudnutie pohľadávky postúpením v rámci\nkonkurzného konania, je nutné prisvedčiť vyčerpávajúcej a presvedčivej argumentácii\nnajvyššieho súdu v napadnutých rozsudkoch, že verejnoprávna pohľadávka vzniknutá\nz oneskorene uhradeného alebo neuhradeného poistného na zdravotné poistenie (poplatok\nz omeškania podľa zákona o zdravotnom poistení) nie je spôsobilá byť súčasťou konkurznej\npodstaty úpadcu, keďže podľa § 23 ods. 7 v tom čase platného a účinného zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní\nzdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní\nrezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení\nneskorších predpisov bola príjmom štátneho rozpočtu. Ak teda nadobudla sťažovateľka\npostúpením schváleným konkurzným súdom pohľadávku už autoritatívne priznanú\nplatobným výmerom úradu, ide o vymáhateľný nárok.\nV rozsahu, ktorý však platobným výmerom úradu v prospech úpadcu nebol\nprávoplatne priznaný pred jej postúpením, nemožno hovoriť o vymáhateľnom nároku,\npretože tento nie je krytý žiadnym exekučným titulom ‒ individuálnym správnym aktom\nautoritatívne určujúcim rozsah verejnoprávnej pohľadávky.\n15\n\nSťažovateľka v postavení súkromnej i obchodnej spoločnosti mohla a mala vedieť,\nže jej právne postavenie nezodpovedá legálnej definícii zdravotnej poisťovne, a preto\nnebude oprávneným subjektom na podanie návrhu na vydanie platobného výmeru úradom.\nAk sa sťažovateľka za týchto okolností slobodne rozhodla pre nadobudnutie takejto\npohľadávky, ktoré sa javí ako špekulatívne, ide o súčasť podnikateľského rizika, ktoré\nv súvislosti so svojou obchodnou činnosťou musí znášať.\nNavyše, pohľadávka na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorú si sťažovateľka\nuplatňovala podľa občianskeho práva, vo vzťahu medzi ňou a platiteľom poistného nemohla\nvzniknúť ako odvodený právny vzťah (následok) vyplývajúci z nesplnenia verejnoprávnej\npovinnosti vo vzťahu k zdravotnej poisťovni ako oprávnenej na výkon verejného\nzdravotného poistenia. Uvedené má racionálny základ v tom, že len právna norma\nverejnoprávnej povahy môže ustanoviť, aké právne následky bude znášať povinný\n(platiteľ poistného), ktorý si nesplnil verejnoprávnu zákonnú povinnosť. Inými slovami,\nteória práva nepripúšťa možnosť vzniku akcesorického zodpovednostného vzťahu\nsúkromnoprávnej povahy za omeškanie s plnením povinností, ktoré tvoria obsah\nverejnoprávneho vzťahu medzi inými subjektmi (v posudzovanom prípade diskutabilná\nzmena veriteľa).\nVzhľadom na to, že predmetná obchodná transakcia je v príkrom rozpore\ns verejnoprávnym účelom zákona o zdravotnom poistení (úhrada povinností platiteľov\npoistného na účely využitia takto získaných finančných prostriedkov na úhradu\nposkytovania zdravotnej starostlivosti), nemôže podľa názoru ústavného súdu požívať\nsúdnu ochranu, ktorej sa sťažovateľka domáha.\nVo vzťahu k tej časti argumentácie sťažovateľky, v rámci ktorej poukazuje\nna uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 14. septembra 2009, ústavný\nsúd konštatuje, že právne názory v ňom vyslovené nie sú aplikovateľné na jej prípad.\nZ označeného uznesenia totiž vyplýva, že postúpenie pohľadávky (súkromnoprávnej) osoby\nvykonávajúcej telekomunikačnú činnosť na (inú súkromnoprávnu) osobu, ktorá takú\nčinnosť nevykonáva, nemení nič na tom, že Český telekomunikačný úrad bude\n\n16\n\naj po postúpení pohľadávky oprávnený rozhodovať o spore. V tejto súvislosti nemožno\nspúšťať zo zreteľa, že telekomunikačný úrad v rámci svojich kompetencií vykonáva dohľad\nnad obchodnou činnosťou subjektov súkromného práva (horizontálne právne vzťahy).\nPrávna situácia sťažovateľky ale nie je porovnateľná s postavením telekomunikačného\núradu v dôsledku „vrchnostenského“ postavenia zdravotnej poisťovne (verejnoprávna\ninštitúcia s vertikálnym právnym vzťahom k platiteľovi poistného, pozn.), ktorá jediná\nmá zákonné oprávnenie požadovať vydanie platobného výmeru úradom (kompetenciu\nrozhodovať o právach a povinnostiach platiteľov poistného mala pôvodne zdravotná\npoisťovňa sama, pozn.).\nRovnako nie sú na vec sťažovateľky aplikovateľné ani právne názory vyslovené\nv náleze ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 268/2011 z 23. novembra 2011, keďže v tomto\nprípade bolo predmetom sťažnosťou napadnutého konania zaplatenie sumy z titulu\npostúpenej pohľadávky, pričom prejudiciálne sa tu riešila otázka určenia neplatnosti zmluvy\no postúpení verejnoprávnej pohľadávky. Na rozdiel od toho vo veci sťažovateľky ide\no konanie v rámci správneho súdnictva, ktoré je ovládané špecifikami zohľadňujúcimi\npredmet prieskumu správnym súdom, ktorým je zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu,\npričom kľúčovou otázkou bolo posúdenie oprávnenia sťažovateľky ako subjektu\nsúkromného práva navrhovať vydanie platobného výmeru úradu, teda oprávnenia, ktoré\npatrí taxatívne vymedzenému okruhu procesne legitimovaných subjektov, ku ktorým\nsťažovateľka nepatrí.\nNa základe dosiaľ uvedeného ústavný súd zastáva názor, že napadnuté rozsudky\nnajvyššieho súdu nemožno považovať za arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené. Naopak,\nprávne\n\nzávery najvyššieho súdu ústavný súd považuje z ústavného hľadiska\n\nza akceptovateľné, a preto nemá dôvod do napadnutých rozsudkov zasahovať. Skutočnosť,\nže sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutých rozsudkov\nnajvyššieho súdu. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010) je aj právny názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\n17\n\na námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne\nlen tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo\naj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(m. m. IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nVzhľadom na to, že ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by signalizovali,\nže napadnutými rozsudkami najvyššieho súdu z 24. augusta 2016 a 30. novembra 2016\ndošlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu garantovaného čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, nemožno uvažovať ani o porušení základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy či o porušení zásady rovnosti podľa čl. 12 ods. 1 ústavy, keďže\nich porušenie sťažovateľka namieta v priamej príčinnej súvislosti s porušením práva\nna súdnu ochranu.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd odmietol sťažnosti sťažovateľky ako zjavne\nneopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPo odmietnutí sťažností ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi uplatnenými v sťažnostiach.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. mája 2018\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "pohľadávka-postúpenie", "poistenie, poistné", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "zdravotné poistenie", "arbitrárnosť", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:437abc71-fd4d-49ce-8a4f-0380f9c5c681", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.195.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 195/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 195/2017 z 16. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-16", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.195.2017.1"}, {"guid": "ussr:cd0b626e-6454-4567-b668-2bf44fc67513", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 268/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 268/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd0b626e-6454-4567-b668-2bf44fc67513"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "589f34d8-8aab-4464-8b5f-427d4baa027c:12048ffa-acf4-4c58-83b0-9a08128e1f6e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1013895295.6", "spisova_znacka": "4Cb/2/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cb/2/2014 z 18. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-11-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1013895295.6"}], "citovane_v": []}