{"guid": "ussr:732b07db-e0d4-4e1b-a970-57fdc5911c6b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.294.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 294/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 294/2018 z 3. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2018, sp. zn. IV. ÚS 294/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.294.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-05-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/732b07db-e0d4-4e1b-a970-57fdc5911c6b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.294.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.294.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.294.2018.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 294/2018-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. mája 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcov\nLadislava Orosza a Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou Lion Law Partners s. r. o.,\nKomenského 14A, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát JUDr. Peter Kočička\n(pôvodne zastúpeného advokátkou Mgr. Evou Kováčechovou, Komenského 21, Banská\nBystrica), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej\nBystrici č. k. 13 Co 1028/2013-537 zo 17. decembra 2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“,\n\nv citáciách aj „navrhovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv\npodľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej\nlen „krajský súd“) č. k. 13 Co 1028/2013-537 zo 17. decembra 2013 (ďalej len „rozsudok\nkrajského súdu“).\nSťažovateľ v súvislosti s doterajším priebehom konania pred všeobecnými súdmi\nuvádza:\n«1. Sťažovateľ bol účastníkom dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 24. 02. 2006...\npri obci\n\n, okres\n\n. Sťažovateľ viedol motorové vozidlo zn. Mercedes\n\ntriedy E... v smere od Brezna do Banskej Bystrice. Pri obci\nzn. Karosa...\n\nvodič autobusu\n\n... vychádzal z vedľajšej cesty č. 111/066035, ktorá sa v obci\n\nnapája na hlavnú cestu... Vodič autobusu odbočoval z vedľajšej cesty... na hlavnú\ncestu... v smere doľava, pričom nedal prednosť osobnému motorovému vozidlu\nsťažovateľa... Sťažovateľ v snahe zabrániť zrážke s autobusom bol nútený strhnúť riadenie\ndoprava a obísť autobus z pravej strany, nakoľko protiidúce motorové vozidlo neumožnilo\nobísť autobus zľava. Navrhovateľ s vozidlom vyšiel na krajnicu, kde narazil do železného\npremostenia odvodňovacieho kanála...\n2. Konaním vodiča autobusu bola sťažovateľovi spôsobená škoda na zdraví,\npozostávajúca podľa § 444 Občianskeho zákonníka z náhrady za bolesť a sťaženie\nspoločenského uplatnenia, podľa § 446 OZ z náhrady na zárobku počas pracovnej\nneschopnosti sťažovateľa, podľa § 447 OZ z náhrady za stratu na zárobku po skončení\npracovnej neschopnosti. Za spôsobenú škodu zodpovedal v zmysle § 420 OZ vodič autobusu\n, podľa § 427 OZ prevádzateľ motorového vozidla, ktorým bola v čase nehody\nspoločnosť SAD Zvolen, a. s. ... Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom\nzmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\na o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.\nPoškodený je pritom oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti\npoisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Poisťovateľom autobusu zn. Karosa...\n\n2\n\nbola ku dňu nehody na základe poistnej zmluvy... KOMUNÁLNA poisťovňa a. s. Vienna\nInsurance Group...\n3. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5 To 57/09\nzo dňa 30. 06. 2009 bol vodič autobusu\n\nuznaný za vinného tým, že pri vyššie\n\npopísanej nehode nedal pri vychádzaní z vedľajšej cesty prednosť sťažovateľovi, čím mu\nspôsobil ťažkú ujmu na zdraví z nedbanlivosti, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví\npodľa § 157 ods. 1 Trestného zákona. Sťažovateľ si voči obžalovanému\na voči prevádzkovateľovi SAD Zvolen, a. s. uplatňoval náhradu škody v adhéznom konaní.\nRozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. 06. 2009 bol sťažovateľ odkázaný\nso svojimi nárokmi na občianskoprávne konanie.\n4. Žalobným návrhom zo dňa 23. 02. 2010 sa sťažovateľ domáhal voči\nKOMUNÁLNEJ poisťovni, a. s. Vienna Insurance Group zaplatenia náhrady škody\nz ublíženia na zdraví z titulu povinného zmluvného poistenia (PZP) škodcu (SAD Zvolen,\nresp. vodič\n\n) spôsobenej mu pri dopravnej nehode dňa 24. 02. 2006.\n\n5. O návrhu rozhodoval Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.\n13 C/29/2010 medzitýmnym rozsudkom zo dňa 03. 07. 2012... tak, že rozhodol, že „základ\nnároku navrhovateľa je opodstatnený s tým, že spoluzavinenie navrhovateľa je v rozsahu\n50 %“. S námietkou premlčania žalovaného vznesenou v priebehu konania sa súd\nvyporiadal s poukazom na spočívanie premlčacej lehoty (§ 112 O. s. p.) vzhľadom na\nuplatňovanie nároku sťažovateľa v adhéznom konaní...\n6. Spočívanie premlčania trvalo v období od 31. 01. 2007 (uplatnenie nároku\npoškodeného v adhéznom konaní) do 30. 06. 2009 (rozsudok KS v Banskej bystrici sp. zn.\n5 To/57/2009), súčet obdobia od 24. 02. 2006 do 31. 01. 2007 a od 01. 07. 2009\ndo 23. 02. 2010 tak nepresiahol zákonnú lehotu dvoch rokov, v ktorej mohol nárok\nsťažovateľ uplatniť.\n7. Proti prvému rozsudku OS Banská Bystrica podali odvolanie obaja účastníci\nkonania... Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v konaní vedenom pod sp. zn.\n13 Co/271/2012 uznesením zo dňa 04. 12. 2012 rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že:\n- rozhodnutie OS Banská Bystrica v otázke spoluviny je nesprávne, keďže bola\nnesprávne použitá právna kvalifikácia založená na posudzovaní spoluviny sťažovateľa\n\n3\n\na na princípoch prezumovanej zodpovednosti žalovaného na princípoch zodpovednosti\nza zavinenie, pričom išlo o stret dvoch prevádzok (§ 431 OZ) na princípoch objektívnej\nzodpovednosti v zmysle § 427 – § 429 OZ,\n- potreba znaleckého skúmania otázky určenia miery spoluúčasti oboch účastníkov\nna vzniku dopravnej nehody a na rozsahu poškodenia zdravia sťažovateľa,\n- podľa odvolacieho súdu z rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmé, ktoré\nkonkrétne nároky si navrhovateľ uplatnil v trestnom konaní a proti ktorej osobe, pričom\nvo vzťahu k ustanoveniu § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. odvolací súd konštatoval,\nže na premlčanie nároku plynie rovnako samostatná lehota proti poisťovateľovi ako aj proti\nosobe, ktorá škodu spôsobila a samostatná lehota proti prevádzkovateľovi motorového\nvozidla. Tým odvolací súd naznačil odklon od všeobecnej úvahy prvostupňového súdu\nv otázke, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá – a v tej súvislosti\naj v otázke spočívania premlčacej doby a k otázke, kedy sa poškodený dozvedel o tom,\nkto za škodu zodpovedá, odvolací súd poukázal (bez ďalšieho) na rozhodnutie NS SR\nsp. zn. 3 Cdo/35/2008,\n- v závere odvolací súd uviedol, že „z hľadísk vyššie uvedených však zatiaľ nárok\nnavrhovateľa skúmaný nebol a rozhodnutie súdu prvého stupňa tak nevyčerpalo všetky\nmožné hľadiská právneho posúdenia nároku“.\n8. Vo veci opätovne rozhodoval OS Banská Bystrica v poradí druhým rozsudkom\nzo dňa 25. 07. 2013... OS rozhodol bez vykonania akéhokoľvek dokazovania v intenciách\npredchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia a bez zodpovedajúcej reakcie na sťažovateľom\nnastolené otázky v jeho replike (vyjadrenie zo dňa 09. 05. 2013) k zaujatému právnemu\nnázoru odvolacieho súdu v otázke spočívania premlčacej doby pri aplikácii PZP. OS návrh\nzamietol s poukazom na vznesenú námietku premlčania.\n9. O odvolaní sťažovateľa rozhodoval druhýkrát KS v Banskej Bystrici. Odvolací súd\nrozsudok potvrdil s poukazom na § 219 ods. 1 OSP... Vo vzťahu k premlčaniu KS uviedol,\nže sťažovateľ sa mohol domáhať náhrady za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla priamo proti prevádzkovateľovi motorového vozidla (§ 427 a nasl. OZ), pričom\nza prevádzkovateľa uhrádza škodu poisťovateľ (§ 15 ods. 1 zákona o PZP), alebo voči\nvodičovi motorového vozidla podľa § 420 OZ, alebo proti poisťovateľovi (§ 15 ods. 1\nzákona o PZP)... Krajský súd tiež nejasne naznačil, že vychádzal zo skutočnosti,\n\n4\n\nže v adhéznom konaní si poškodený (sťažovateľ) uplatnil nárok len voči vodičovi autobusu,\nnie aj voči prevádzkovateľovi SAD Zvolen. Tento záver KS je však v rozpore so spisovým\nmateriálom, keďže sťažovateľ si v adhéznom konaní uplatnil náhradu škody voči obom\nsubjektom.\n10. Sťažovateľ podal proti druhému rozsudku KS v Banskej Bystrici, ako aj proti\ndruhému rozsudku OS Banská Bystrica dovolanie zo dňa 03. 02. 2014. V dovolaní namietal\narbitrárnosť a zjavnú neodôvodnenosť rozhodnutí oboch všeobecných súdov, ktoré\npovažoval za nepreskúmateľné, zmätočné a nepresvedčivé s ohľadom na svojvoľný právny\nzáver ohľadom premlčania a jeho spočívania. Sťažovateľ predovšetkým namietal:\n- odvolací súd sa nezaoberal dôsledne hodnotením rozhodujúcich a zásadných\notázok, ktoré boli predložené prvostupňovému súdu,\n- z odôvodnenia odvolacieho súdu nie je možné zistiť, ako sa tento vysporiadal\ns (ne)použiteľnosťou rozsudku NS SR sp. zn. 3 Cdo/35/2008 na prejadnávanú vec\n(sťažovateľ argumentoval nepoužiteľnosťou tohto rozhodnutia vzhľadom na odlišný\nskutkový i právny stav v prejednávanej veci), ako vyhodnotil a posúdil definíciu\nprevádzkovateľa vozidla (§ 2 písm. j) zákona č. 381/2001 Z. z.) vo vzťahu k uplatnenému\nnároku na náhradu škody v adhéznom konaní voči vodičovi autobusu z pohľadu aplikácie\ninštitútu spočívania premlčacej doby (§ 112 OZ), ako vyhodnotil a posúdil skutkové\nokolnosti prípadu rozhodujúce pre preskúmanie úvah odvolacieho súdu o (ne)udržaní\nnázoru o spočívaní premlčacej doby,\n- postup oboch súdov, keď odvolací súd len s poukazom na dôsledky (?) vyplývajúce\nz rozsudku NS SR sp. zn. 3 Cdo/35/2008 zrušil medzitýmny rozsudok OS Banská Bystrica,\npričom otázka premlčania sa v uznesení KS rieši len ako jedna z viacerých otázok\nbez bližšieho vysvetlenia. Následne OS v druhom rozsudku zamietol návrh z dôvodu\npremlčania bez akejkoľvek vecnej reakcie na právnu argumentáciu sťažovateľa. Tento\nrozsudok napokon potvrdil odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 OSP\nbez poskytnutia podrobnej a presvedčivej argumentácie.\n11. Sťažovateľ tiež podrobne argumentoval ohľadom ustanovenia § 15 ods. 1, 2\nzákona č. 381/2001 Z. z. a ohľadom vzťahu medzi poškodeným a poisťovateľom, pričom\npoukázal na zmysel príslušných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. vo vzťahu\nk poškodenému.\n\n5\n\n12. O dovolaní rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 56 Cdo 117/2014 (správne má byť sp. zn. 5 Cdo 117/2014, pozn.) uznesením\nzo dňa 17. 03. 2016 tak, že dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 OSP v spojení s § 218\nods. 1 písm. c) OSP a „so zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým\nrozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti“. Dovolací súd v uznesení\nuviedol, že „dovolateľ vo svojom dovolaní nenamietal vady konania podľa § 237 písm. a)\naž e) a g) O. s. p. a ich existenciu nezistil ani dovolací súd“. V závere dovolací súd\nkonštatuje, že „pokiaľ dovolateľ označil ako dôvod podaného dovolania aj ustanovenia\n§ 241 ods. 2 písm. c) O. s. p., dovolací súd k tomu uvádza, že nesprávne právne posúdenie\nveci súdom je síce relevantným dovolacím dôvodom, avšak (na rozdiel od vád taxatívne\nvymenovaných v § 237 O. s. p.) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania.\nAj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, mohli by mať za následok\nnanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ale nezakladali by súčasne\nprípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p.“.»\nV súvislosti s namietaným porušením označených práv podľa ústavy a dohovoru\nrozsudkom krajského súdu sťažovateľ uvádza, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu\n„vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu (ignoroval skutočnosť, že sťažovateľ\nv adhéznom konaní uplatnil svoj nárok na náhradu škody nielen voči vodičovi autobusu\n, ale aj voči prevádzkovateľovi – spoločnosti SAD Zvolen). Súdy (okresný\naj krajský) svojvoľne interpretovali právne predpisy (ustanovenia OZ ohľadom premlčania\na príslušné ustanovenia zákona o PZP) v rozpore s ich zmyslom a duchom zákona, pričom\ntáto interpretácia išla nepochopiteľne na úkor sťažovateľa.“.\nSťažovateľ ďalej tvrdí, že „[z]ákon o PZP, ktorý mal slúžiť na ochranu sťažovateľa,\ntak v dôsledku svojvoľnej interpretácie súdov predstavuje prekážku pre sťažovateľa, aby sa\ndomohol svojho oprávneného nároku.“.\nSťažovateľ tiež namieta, že „[p]odstatné otázky týkajúce sa premlčania, ktoré v tejto\nsúvislosti... opakovane nadnášal, zostali z dôvodov na strane súdov nezodpovedané“.\n\n6\n\nZ už uvedených dôvodov preto považuje „namietané rozhodnutie za arbitrárne,\nkeďže neposkytuje presvedčivé zdôvodnenie postupu a myšlienkových pochodov súdov.\nAko také je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože k podstatnej časti\nargumentácie sťažovateľa sa súd nevyjadril, len ju bez ďalšieho odmietol.“.\nNa základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom rozhodol takto:\n„Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 13 Co/1028/2013 zo dňa\n17. 12. 2013 porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1, čl. 1 ods. 1 a čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\nRozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13 Co/1028/2013 zo dňa\n17. 12. 2013 sa ruší a vec sa vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie\na rozhodnutie.\nKrajský súd v Banskej Bystrici je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom\npredpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.\n\n7\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,\nktorá je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu\nza zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom\nalebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci\nsústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť\nskutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne\nnapr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010).\nDo právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy však patrí kontrola\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07).\n\n8\n\nZ týchto hľadísk preskúmal ústavný súd sťažnosť sťažovateľa namietajúceho\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ\nide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nV zmysle ustanovení čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru má účastník\nsúdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným,\nprávne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými\na právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne\nvýznamné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.\nSúčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na dostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07),\n\n9\n\nt. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania\nna spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Judikatúra Európskeho súdu\npre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý\nargument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje\nsa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins\nc. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nVo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu je najprv potrebné poukázať\nna názor ústavného súdu, podľa ktorého v prípadoch, ak sťažovateľ uplatní mimoriadny\nopravný prostriedok (dovolanie) spôsobilý zabezpečiť ochranu jeho práv, avšak najvyšší\nsúd ho následne odmietne ako neprípustný, je lehota na podanie sťažnosti ustanovená v § 53\nods. 3 zákona o ústavnom súde v zásade zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu\nprávoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu (napr. IV. ÚS 195/2010, III. ÚS 227/2010,\nI. ÚS 276/2010). To však platí, len pokiaľ je sťažnosť uplatnená na ústavnom súde do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo dovolanie ako neprípustné\nodmietnuté. V takomto prípade je preto nevyhnutné, aby sťažnosť bola podaná v zákonnej\nlehote nielen proti rozhodnutiu dovolacieho súdu, ale aj proti rozhodnutiu súdu odvolacieho,\nak ním došlo podľa názoru sťažovateľa k zásahu do jeho práv (IV. ÚS 406/2010).\nÚstavný súd v príslušnej kancelárii okresného súdu zistil, že uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 117/2014 zo 17. marca 2016 nadobudlo\nprávoplatnosť 1. apríla 2016, a preto považuje lehotu na podanie sťažnosti proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu za dodržanú.\nZ\n\nobsahu\n\nsťažnosti\n\nvyplýva,\n\nže\n\njej\n\npodstatou\n\nje\n\ntvrdenie\n\nsťažovateľa\n\no nedostatočnom odôvodnení rozsudku krajského súdu v zmysle absencie primeranej\nargumentačnej reakcie na ním uvádzanú podstatnú odvolaciu námietku súvisiacu\n\n10\n\ns nesprávnym právnym posúdením premlčania jeho práva uplatnenom proti poisťovateľovi\nv občianskom súdnom konaní v situácii, keď si v rámci adhézneho konania uplatnil právo\nna náhradu škody proti škodcovi a prevádzkovateľovi dopravného prostriedku\n(poistenému).\nÚstavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie\notázky, či možno považovať napadnutý rozsudok krajského súdu za ústavne udržateľný\na akceptovateľný z hľadiska námietok, ktoré sťažovateľ proti nemu uplatňuje.\nKrajský súd vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia potvrdil rozsudok\nokresného súdu. Následne v úvodnej časti odôvodnenia označeného rozsudku rekapituloval\npodstatné časti rozsudku okresného súdu, argumentáciu účastníkov konania nastolenú\nv odvolacom konaní a, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, v časti\nrelevantnej pre toto konanie uviedol, že „nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali\nsprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa“.\nPodľa názoru krajského súdu „[z] obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne\npostupoval, keď zamietol návrh navrhovateľa pre premlčanie. Dôvody, pre ktoré tak urobil,\nokresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi\nsa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.“.\nKrajský súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku okresného\nsúdu v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že poškodený sa „môže domáhať náhrady\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla priamo proti prevádzkovateľovi\nmotorového vozidla (§ 427 a nasl. OZ), pričom za prevádzkovateľa uhrádza škodu\npoisťovateľ podľa § 15 ods. 1 veta prvá zák. č. 381/2001 Z. z., voči vodičovi motorového\nvozidla podľa ust. § 420 OZ, proti poisťovateľovi, pričom v tomto prípade je povinný svoj\nnárok preukázať (§ 15 ods. 1 veta druhá zák. č. 381/2001 Z. z.).“, keďže „[i]de o tri\nrozdielne zodpovednostné subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za vzniknutú škodu na základe\nrôznych ustanovení OZ, pričom v prípade poisťovateľa ide dokonca o iný zákon a preto\n\n11\n\nlehota na uplatnenie nároku voči každému z týchto subjektov začína plynúť a plynie\nosobitne“.\nKrajský súd ďalej uviedol, že „[z]o žiadneho ustanovenia zákona, ale ani logiku\nzákona akceptujúcim výkladom nemožno dôjsť k záveru, že uplatnením nároku na náhradu\nškody voči ktorémukoľvek z označených subjektov, plynie jednotná premlčacia lehota\nvoči všetkým subjektom a riadi sa rovnakými pravidlami, teda aj pravidlami o spočívaní\nlehoty, jej pretrhnutí atď.“.\nÚstavný súd po preskúmaní odôvodnenia rozsudku krajského súdu vo väzbe\nna obsah sťažnostnej argumentácie sťažovateľa nezistil, aby napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu riešilo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany arbitrárne\na že by tak zasahovalo do základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd považuje za potrebné uviesť, že otázka nastolená sťažovateľom týkajúca\nsa spočívania plynutia premlčacej lehoty proti poisťovateľovi za situácie, keď zo strany\nsťažovateľa došlo k uplatneniu si jeho práva na náhradu škody na zdraví proti škodcovi\na prevádzkovateľovi dopravného prostriedku, nie je dotknutými právnymi predpismi\nvýslovne regulovaná. Rozdiely v normatívnom riešení plynutia premlčacej lehoty\nv sťažovateľovom prípade vyplývajú z toho, či právo na náhradu škody spôsobenú na jeho\nzdraví je potrebné chápať ako jeden právny vzťah, ako to naznačuje sťažovateľ, alebo\nako toľko samostatných záväzkových vzťahov, koľko je dlžníkov.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu je zrejmé, že krajský súd\npri riešení danej veci vychádzal z teoretickej koncepcie spočívajúcej v mnohosti\nsamostatných záväzkov, ktoré sú vo svojej podstate späté totožnosťou plnenia; uvedené\nv odôvodnení svojho rozhodnutia ozrejmil, a preto aj konzistentne dospel k právnemu\nzáveru, že počiatok plynutia premlčacej doby a jej prípadné spočívanie sa posudzuje\nu každého účastníka právneho vzťahu samostatne. Podľa názoru krajského súdu majú teda\notázky plynutia a spočívania premlčacej doby v okolnostiach danej veci účinky\n\n12\n\niba in personam, čo zároveň korešponduje aj s teoretickou povahou námietky premlčania\nako osobnej námietky dlžníka.\nVzhľadom na už uvedené ústavný súd uvádza, že k riešeniu plynutia premlčacej doby\nvoči poisťovateľovi a podmienok jej možného spočívania dospel krajský súd na základe\nvlastných myšlienkových konštrukcií, ktoré nevybočili z rámca ústavnoprávne prípustnej\nargumentácie, aj keď krajským súdom zvolené právne posúdenie sťažovateľovho prípadu\nnemusí nevyhnutne z ústavnoprávneho hľadiska predstavovať jeho jediné možné\na ústavnoprávne akceptovateľné riešenie.\nNa základe už uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom uvádzané\ntvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia krajského súdu, ktoré by mali ústavnoprávny\nrozmer, teda ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv\nsťažovateľa po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nNad rámec uvedeného je potrebné aj s poukazom na závery vyplývajúce\nz rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) uviesť,\nže princíp právnej istoty, ktorý bol nastolený právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu,\nmôže ustúpiť iba výnimočne, a to pre účely zaistenia korekcie závažných justičných omylov\n(pozri napr. rozsudok ESĽP Ryabykh proti Rusku z 24. 7. 2003, sťažnosť č. 52854/99)\na napravenia vád zásadného významu pre súdny systém, a nielen z dôvodu dosiahnutia\nprávnej čistoty rozhodnutia všeobecného súdu (pozri napr. rozsudok ESĽP Sutyazhnik\nproti Rusku z 23. 7. 2009, sťažnosť č. 8269/02).\nV súvislosti s namietaným porušením hmotného práva sťažovateľa (čl. 20 ods. 1\nústavy) ústavný súd konštatuje, že krajský súd, rešpektujúc ustavnoprocesné princípy\ngarantujúce základné právo účastníkov konania na súdnu ochranu, podľa názoru ústavného\nsúdu v konaní o ochranu tohto práva a v spojení s ním posúdili aj namietané porušenie\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 ústavy. Ústavný súd dospel k záveru,\nže aj z hľadiska posúdenia tohto práva nebol napadnutý rozsudok krajského súdu\n\n13\n\nani svojvoľný a ani arbitrárny a jeho rozhodnutie je aj z pohľadu poskytnutej ochrany tohto\npráva ústavne udržateľné.\nZ už uvedených dôvodov bolo preto potrebné sťažnosť odmietnuť ako zjavne\nneopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. mája 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zodpovednosť-objektívna", "lehota-plynutie", "poistenie, poistné-poistná zmluva", "ublíženie na zdraví", "trestné konanie-adhézne", "arbitrárnosť", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "poškodený", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "premlčanie-premlčanie v občianskom práve", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "náhrada škody (ujma)-ujma na zdraví", "právna istota-predvídateľnosť práva"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:10efb149-e7c7-48bd-9421-8e60611e059b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 406/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 406/2010 z 28. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-28", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10efb149-e7c7-48bd-9421-8e60611e059b"}, {"guid": "ussr:ba3ae771-63a7-45ac-adb4-c517ca0699c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ba3ae771-63a7-45ac-adb4-c517ca0699c6"}, {"guid": "ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 227/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 227/2010 z 1. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-01", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8bedd595-bb99-485f-9fe5-7d6e70226d6b"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 316, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "def948da-6708-4d53-a50a-2ceb67d74a26:cb33a4d0-5635-4419-a701-d7f632d1f46e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6110203897.2", "spisova_znacka": "13Co/1028/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/1028/2013 z 16. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-12-16", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6110203897.2"}], "citovane_v": [{"guid": "5053d81f-e11e-43dc-b87a-ae675b702b72:54c9d7e0-3c4c-48b8-9f77-9e43154fcb7e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6416200163.2", "spisova_znacka": "12Co/19/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/19/2019 z 28. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6416200163.2"}, {"guid": "5053d81f-e11e-43dc-b87a-ae675b702b72:64504804-f61f-4f32-bfed-a8a8a5590f22", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6416200163.2", "spisova_znacka": "12Co/19/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/19/2019 z 28. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6416200163.2"}, {"guid": "5053d81f-e11e-43dc-b87a-ae675b702b72:70f029b0-f407-47aa-aeec-582e177a09fc", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6416200163.2", "spisova_znacka": "12Co/19/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/19/2019 z 28. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6416200163.2"}, {"guid": "5053d81f-e11e-43dc-b87a-ae675b702b72:76362205-6f91-454a-888e-9d8c7b5104a6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6416200163.2", "spisova_znacka": "12Co/19/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/19/2019 z 28. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6416200163.2"}, {"guid": "5053d81f-e11e-43dc-b87a-ae675b702b72:ebf02a90-f1b9-4084-b4fe-d9ff4398957b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6416200163.2", "spisova_znacka": "12Co/19/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/19/2019 z 28. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6416200163.2"}]}