{"guid": "ussr:85da95c9-314e-43d0-8883-55aed5e70dbd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.292.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/2018 z 3. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2018, sp. zn. IV. ÚS 292/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.292.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2018-05-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/85da95c9-314e-43d0-8883-55aed5e70dbd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.292.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.292.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.292.2018.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 292/2018-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. mája 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcov Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť mesta Pezinok, Radničné\nnámestie 7, Pezinok, zastúpeného spoločnosťou G. Lehnert, k. s., budova ORBIS, Rajská 7,\nBratislava, v mene ktorej koná prokurista a advokát JUDr. Ján Ondruš, vo veci namietaného\nporušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 8 Sžo 80/2015 z 26. októbra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť mesta Pezinok o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2018\ndoručená sťažnosť mesta Pezinok, Radničné námestie 7, Pezinok (ďalej aj „sťažovateľ“),\n\nzastúpeného spoločnosťou G. Lehnert, k. s., budova ORBIS, Rajská 7, Bratislava, v mene\nktorej koná prokurista a advokát JUDr. Ján Ondruš, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Sžo 80/2015 z 26. októbra 2017.\nZ obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva: «1. Dňa 30. 12. 2008 podal\nsťažovateľ (ako podávateľ) návrh na preskúmanie rozhodnutia Krajského stavebného úradu\nv Bratislave č. A/2007/1095/KIZ zo dňa 7. 5. 2007 (ďalej len „územné rozhodnutie“) mimo\nodvolacieho konania v zmysle ust. § 65 a nasl. Správ. por. Týmto územným\nrozhodnutím Krajský stavebný úrad v Bratislave zmenil územné rozhodnutie Mesta Pezinok\nč. 5/8-ÚRzam./1600-1869/02-06 zo dňa 30.11.2006 tak, že povolil umiestnenie stavby\n„Pezinok-skládka odpadov“ na dotknutých pozemkoch.\n2. Dňa 1. 2. 2010 bol doručený sťažovateľovi list Ministerstva výstavby\na regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ako vtedajšieho ústredného orgánu štátnej\nstavebnej správy č. MVRR-2010-10120-3937 zo dňa 26.1.2010 (ďalej len „list MVaRR SR\nzo dňa 26.1. 2010“), v ktorom toto ministerstvo oznámilo sťažovateľovi, že na základe\npodnetov sťažovateľa, Slovenskej inšpekcie životného prostredia - Inšpektorátu životného\nprostredia Bratislava a\n\nzačal preskúmavať územné rozhodnutie\n\nmimo odvolacieho konania a zároveň ním ministerstvo požiadalo sťažovateľa o poskytnutie\nchýbajúcich podkladov.\n3. Listom č. 2010-10074/25609-13:530 zo dňa 26. 4. 2010 oznámilo Ministerstvo\nvýstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky všetkým podnecovateľom (a teda aj\nsťažovateľovi), že územné rozhodnutie ponecháva v platnosti, keďže nebol zistený zákonný\ndôvod, ktorý by preukázal porušenie právnych predpisov pri konaní a rozhodovaní\nodvolacieho orgánu.\n4. Následne však vydalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor štátnej\nstavebnej správy a územného plánovania rozhodnutie č. 2010-KVSU-SSUP-10074-22:530\nzo dňa 3.9.2010, ktorým zrušilo územné rozhodnutie pre závažné porušenie príslušných\n2\n\nustanovení právnych predpisov (Správneho poriadku a Stavebného zákona). V odôvodnení\nsvojho rozhodnutia ministerstvo zároveň uviedlo, že Správ. por. výslovne nestanovuje\nprocesný postup pri preskúmavaní rozhodnutí mimo odvolacieho konania a ust. § 65 ods. 2\nSpráv. por. uvádza len finálne formy, do ktorých môže konanie vyústiť, pričom ust. prvej až\ntretej časti Správ. por., t.j. aj ustanovenia upravujúce priebeh konania, sa podľa § 60a\nSpráv. por. primerane vzťahujú len na konanie o odvolaní. Ministerstvo ďalej uviedlo\n(strana 10 tretí odsek), že z postupu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja\nSlovenskej republiky ako vtedajšieho ústredného orgánu štátnej stavebnej správy je zrejmé,\nže samotné Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky oznámilo\nKrajskému stavebnému úradu v Bratislave, ktorého rozhodnutie bolo predmetom\npreskúmavania, že v súvislosti s doručenými podnetmi začalo územné rozhodnutie\npreskúmavať, vyzvalo ho na predloženie súvisiaceho spisového materiálu a umožnilo mu\nvyjadriť stanovisko k uplatneným podnetom, a to listami zo dňa 12.1.2009 a 26.10.2009,\na teda ešte pred uplynutím zákonnej lehoty 3 rokov podľa ust. § 68 ods. 1 Správ. por.,\npričom uvedené skutočnosti dokazujú, že správny orgán v zákonnej lehote začal\npreskúmavať pôvodné rozhodnutie mimo odvolacieho konania a uskutočňoval ďalšie úkony\nsmerujúce k jeho preskúmaniu.\n5. Proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor štátnej\nstavebnej správy a územného plánovania podalo rozklad viacero účastníkov územného\nkonania, a to konkrétne Pezinské tehelne, a.s., Pezinské tehelne - Paneláreň, a.s.,\nEkologická skládka, a.s. a\n\nmladší.\n\n6. O tomto rozklade rozhodol minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja\nSlovenskej republiky rozhodnutím č. 51 zo dňa 11. 3. 2011, ktorým zrušil rozhodnutie\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy a územného\nplánovania\n\nrozhodnutie\n\nToto rozhodnutie\n\nč.\n\nodôvodnil\n\n2010-KVSU-SSUP-10074-22:530\ntým,\n\nže\n\nv\n\nčase\n\nvydania\n\nzo\n\ndňa\n\npredmetného\n\n3.9.2010.\nrozhodnutia\n\nministerstva vnútra už uplynula zákonná trojročná lehota, keďže podľa jeho názoru až\nlistom č. 2010-10074:530 zo dňa 14.7.2010 upovedomil konajúci správny orgán účastníkov\nkonania o začatí konania o preskúmanie územného rozhodnutia mimo odvolacieho konania.\nSťažovateľ poukazuje na to, že z odôvodnenia predmetného rozhodnutia je zrejmé, že\n3\n\nminister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa vo svojom\nzrušujúcom rozhodnutí vôbec nevysporiadal so záverom Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, odbor štátnej stavebnej správy a územného plánovania, že už listy adresované\nKrajskému stavebnému úradu v Bratislave zo dňa 12.1.2009 a 26.10.2009, treba považovať\nza úkony, na základe ktorých správny orgán v zákonnej lehote začal preskúmavať pôvodné\nrozhodnutie mimo odvolacieho konania, pričom vykonával aj ďalšie úkony smerujúce k jeho\npreskúmaniu [týmito listami správny orgán Krajskému stavebnému úradu v Bratislave\noznámil, že preskúmava územné rozhodnutie mimo odvolacieho konania, a teda máme za to,\nže už v tomto okamihu bola splnená hypotéza právnej normy (konkrétne ust. § 68 ods. 2\nSpráv. por.)]. Zároveň sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, že dňa 1.2.2010 bol\nsťažovateľovi doručený list MVaRR SR zo dňa 26.1.2010, v ktorom Ministerstvo dopravy,\nvýstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky oznámilo sťažovateľovi, že na základe\npodnetov sťažovateľa, Slovenskej inšpekcie životného prostredia - Inšpektorátu životného\nprostredia Bratislava a\n\nzačal preskúmavať územné rozhodnutie\n\nmimo odvolacieho konania a zároveň ním toto ministerstvo požiadalo sťažovateľa\no poskytnutie chýbajúcich podkladov.\n7. Proti predmetnému zrušujúcemu rozhodnutiu ministra dopravy, výstavby\na regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 51 zo dňa 11.3.2011 podal sťažovateľ\nžalobu o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, o ktorej rozhodol Krajský súd\nv Bratislave rozsudkom sp. zn. 1 S/93/2011-76, 1011200962 zo dňa 26.2.2015 tak, že žalobu\nzamietol, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil takú vadu, ktorá by\nmala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže podľa jeho názoru si správny\norgán rozhodujúci o rozklade správne uzavrel, že až listom Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, odbor štátnej stavebnej správy a územného plánovania zo dňa 14.7.2010, ktorým\nboli účastníci konania upovedomení, že listom MVaRR SR zo dňa 26.1.2010 začalo konanie\no preskúmanie územného rozhodnutia mimo odvolacieho konania (a teda začalo až po\nzákonnej trojročnej lehote, vzhľadom na čo neprichádza do úvahy použitie ust. § 68 ods. 2\ndruhá veta Správ. por.). Krajský súd v Bratislave sa však rovnako nevysporiadal so\nzáverom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy\na územného plánovania, že už listy adresované Krajskému stavebnému úradu v Bratislave\n4\n\nzo dňa 12.1. 2009 a 26.10.2009, treba považovať za úkony, na základe ktorých správny\norgán v zákonnej lehote začal preskúmavať pôvodné rozhodnutie mimo odvolacieho\nkonania a vykonával ďalšie úkony smerujúce k jeho preskúmaniu ako ani so skutočnosťou,\nže dňa 1.2.2010 bol sťažovateľovi doručený list MVaRR SR zo dňa 26.1.2010, v ktorom\nMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky oznámilo\nsťažovateľovi, že na základe podnetov sťažovateľa, Slovenskej inšpekcie životného\nprostredia - Inšpektorátu životného prostredia Bratislava a\n\nzačal\n\npreskúmavať územné rozhodnutie mimo odvolacieho konania a zároveň ním toto\nministerstvo požiadalo sťažovateľa o poskytnutie chýbajúcich podkladov a jeho výklad ust.\n§ 68 ods. 2 druhá veta Správ. por., ktorý je kľúčový v tomto prípade, tak obsahuje v sebe\nzjavné znaky arbitrárnosti pri rozhodovaní.\n8. Proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 S/93/201176,1011200962 zo dňa 26.2.2015 podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8Sžo/80/2015, 1011200962 zo dňa 26.10.2017\ntak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 S/93/2011-76, 1011200962 zo dňa\n26.2.2015 potvrdil, pričom sa v podstatnej časti stotožnil s argumentmi Krajského súdu\nv Bratislave...»\nPodľa názoru sťažovateľa rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 80/2015\nz 26. októbra 2017 bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože najvyšší\nsúd podľa jeho názoru rozhodol arbitrárne.\nSťažovateľ v petite podanej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1.\n\nNajvyšší\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nrozsudkom\n\nsp.\n\nzn.\n\n8Sžo/80/2015\n\nzo dňa 26.10. 2017 vydaným v právnej veci Mesta Pezinok c/a Ministerstvo dopravy\na výstavby Slovenskej republiky o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra\nMinisterstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 51 zo dňa 11.3.2011, porušil právo\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\n5\n\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 8Sžo/80/2015 zo dňa 26.10.2017 a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky na ďalšie konanie.“\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\n6\n\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nrozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 80/2015 z 26. októbra 2017, ktorým rozhodol\ntak, že potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 1 S 93/2011-76 z 26. februára 2015.\nÚstavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane uvádza, že\nk úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na uplatňovanie\na ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzických osôb a právnických osôb.\nAk je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť\nkonanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy\ntakýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov\nzákladných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon\na ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné\nzáruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajú\nústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto\nkonaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania\nuskutočňujú,\n\nkoná\n\nzásadne\n\nnestranne,\n\nnezávisle\n\na s využitím\n\nvšetkým\n\nzákonom\n\nustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov. Ústavný súd\n7\n\nz tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci\n(II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese\nvylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny\npostup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných\nzdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie\nobsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov\na ich využitia v súlade s procesnými predpismi.\nÚčelom čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu\nalebo inému orgánu právnej ochrany. Základné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy\numožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom\núčastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej\nefektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými\noprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.\nČlánok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie svojich\nobčianskych práv a záväzkov na súde. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo na súd,\ndo ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6\nods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To všetko\nv súhrne zakladá právo na spravodlivé prejednanie veci [rozhodnutie Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 21. 2. 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36]. Právo na\nspravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti\nkonania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia\na iné požiadavky spravodlivého procesu (III. ÚS 199/08).\nZ judikatúry ESĽP, ktorú si osvojil aj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“,\nktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je absolútne a môže podliehať\nrôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie obmedziť prístup jednotlivca\nk súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej\npodstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý\n8\n\ngarantuje právo na spravodlivé súdne konanie len vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď\nexistuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin\nc. Francúzsko, 1998).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná\na účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.\nAj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy\nodôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý\nargument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť\npodľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie,\nvyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného\nprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany aj na taký, ktorý\nje pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však\nide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve\nna tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29;\n9\n\nHiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko\nz 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nV súvislosti so skutočnosťou, že sťažnosť sťažovateľa smeruje proti napadnutému\nrozsudku najvyššieho súdu vydanému v správnom súdnictve, je podľa názoru ústavného\nsúdu navyše potrebné pri jej posudzovaní zohľadňovať špecifiká správneho súdnictva.\nV rámci správneho súdnictva súdy preskúmavajú „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov\norgánov verejnej správy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov. Z uvedeného\nvyplýva, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych\norgánov, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné\norgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesnoprávne predpisy. Je teda potrebné vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým,\nale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia\norgánu verejnej správy (m. m. porovnaj napr. IV. ÚS 428/09, IV. ÚS 177/2014).\nÚstavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1\nústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky\na podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa\nmožno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov,\nktoré toto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\nUvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní\no namietanej veci aj najvyšší súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného\nprerokovania sťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne\nv takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto\nzáklade formulovať záver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.\n\n10\n\nSťažovateľ v sťažnosti predovšetkým namieta, že najvyšší súd rozhodol arbitrárne,\nkeď rozsudkom sp. zn. 8 Sžo 80/2015 z 26. októbra 2017 potvrdil rozsudok krajského súdu\nč. k. 1 S 93/2011-76 z 26. februára 2015. Podľa názoru sťažovateľa rozsudok najvyššieho\nsúdu sp. zn. 8 Sžo 80/2015 z 26. októbra 2017 je arbitrárny, pretože najvyšší súd sa\nnevysporiadal dostatočne s námietkou sťažovateľa, že nesprávne posúdil spornú otázku, či\nprípis Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 26. januára\n2010 adresovaný primátorovi mesta Pezinok, ktorým bol požiadaný o poskytnutie\nchýbajúcich podkladov, možno považovať za upovedomenie účastníka správneho konania\no začatí konania o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podľa názoru\nsťažovateľa najvyšší súd nesprávne posúdil aj otázku, či sťažovateľ, keď rozhodoval ako\nprvostupňový orgán, mohol byť zároveň účastníkom konania o preskúmanie rozhodnutia\nmimo odvolacieho konania. V dôsledku toho malo dôjsť podľa sťažovateľa k porušeniu\njeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV relevantnej časti odôvodnenia rozsudku sp. zn. 8 Sžo 80/2015 z 26. októbra 2017\nnajvyšší súd uviedol:\n„... V prejednávanom prípade bolo podstatným vyriešenie otázky, či bola dodržaná\ntrojročná lehota plynúca od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia KSÚ podľa § 68\nods. 1 správneho poriadku, v rámci ktorej mal žalovaný ako správny orgán najbližšie\nvyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (KSÚ),\nprávomoc preskúmať toto rozhodnutie mimo odvolacieho konania...\nPreskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je procesným prostriedkom\ndozoru, prejavom právomoci správnych orgánov uskutočňovať kontrolu nad činnosťou\npodriadených správnych orgánov. Ide o mimoriadny spôsob preskúmania právoplatných\nrozhodnutí správnych orgánov, na ktoré nemá účastník konania zo zákona právny nárok.\nUplatňuje sa za zákonom ustanovených podmienok, z úradnej povinnosti, ak okolnosti\nprípadu nasvedčujú, že vydané rozhodnutie je nezákonné.\nNa rozdiel od riadnych opravných prostriedkov nie je na preskúmanie rozhodnutia\nmimo odvolacieho konania právny nárok. To súvisí predovšetkým s otázkou právnej istoty,\n11\n\npretože prípadná zmena alebo zrušenie napadnutého správneho rozhodnutia predstavuje\nvždy mimoriadny zásah do existujúceho právneho stavu.\nÚčastníci konania nemajú aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na začatie konania\no preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podnet na uvedené konanie môže\nsíce podať ktokoľvek, ale nejedná sa o návrh na začatie konania.\nÚčastníkmi prieskumného konania sú účastníci pôvodného konania, v ktorom holo\nvydané preskúmavané rozhodnutie.\nV prejednávanom prípade nebolo sporným, že napadnuté rozhodnutie KSÚ\nnadobudlo právoplatnosť dňom 14. mája 2007, ktorým dňom začala plynúť trojročná lehota\nna preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Posledným dňom tejto lehoty bol\nteda deň 14. mája 2010.\nSpornou otázkou medzi účastníkmi bolo, či list MVaRR SR zo dňa 26. januára 2010\nadresovaný primátorovi Mestského úradu v Pezinku, ktorým bol požiadaný o poskytnutie\nchýbajúcich podkladov, možno považovať za upovedomenie účastníka správneho konania\no začatí konania o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.\nOdvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že konanie o preskúmanie rozhodnutia\nmimo odvolacieho konania je ovládané zásadou oficiality; možno ho začať výhradne\nz úradnej moci, a preto na jeho začatie je potrebné aplikovať ustanovenie § 18 ods. 2 vetu\ndruhú Správneho poriadku, podľa ktorého pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho\norgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý\núkon. Za takýto úkon treba podľa ustálenej judikatúry považovať doručenie prvej\npísomnosti účastníkovi konania, ktorá však súčasne obsahuje upovedomenie o začatí\nkonania.\nZ obsahu predložených spisov správneho orgánu vyplynulo, že žalobca - Mesto\nPezinok rozhodoval ako stavebný úrad (§ 117 ods. 1 stavebného zákona) v územnom konaní\no umiestnenie stavby v prvom stupni. V konaní, v ktorom bolo vydané preskúmavané\ndruhostupňové rozhodnutie KSÚ, žalobca nebol účastníkom konania, preto podľa názoru\nodvolacieho súdu nie je možné považovať list MVaRR SR zo dňa 26. januára 2010\nadresovaný primátorovi Mestského úradu v Pezinku za prvý úkon urobený správnym\norgánom voči účastníkovi konania, nakoľko žalobca nemal v odvolacom správnom konaní\n12\n\npostavenie účastníka konania. Účastníkmi konania o preskúmanie rozhodnutia mimo\nodvolacieho konania sú účastníci pôvodného konania, v ktorom bolo vydané preskúmavané\nrozhodnutie. Relevantnou skutočnosťou pre začatie konania o preskúmanie rozhodnutia\nmimo odvolacieho konania bolo doručenie upovedomenia o začatí konania účastníkom\nkonania (listom MV SR zo dňa 14. júla 2010 adresovaným účastníkom konania).\nZ uvedených dôvodov nemohol odvolací súd súhlasiť s námietkou žalobcu, že konanie\no preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania bolo začaté doručením listu MVaRR\nzo dňa 26. januára 2010 žalobcovi.\nOdvolací súd odvolacie námietky žalobcu proti rozsudku krajského súdu vyhodnotil\nako nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu...“\nNa základe citovaného ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa v napadnutom\nrozsudku sp. zn. 8 Sžo 80/2015 z 26. októbra 2017 zaoberal a ústavne akceptovateľným\nspôsobom aj vysporiadal s relevantnými námietkami sťažovateľa týkajúcimi sa momentu\nzačatia konania o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ako aj s otázkou, či\nsťažovateľ mohol byť účastníkom konania o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho\nkonania, keď v danej veci rozhodoval ako prvostupňový orgán. Najvyšší súd sa\ns námietkami sťažovateľa nestotožnil, a preto rozsudok krajského súdu č. k. 1 S 93/2011-76\nz 26. februára 2015 potvrdil. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 80/2015\nz 26. októbra 2017 nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne\nneodôvodnený a ani za arbitrárny, t. j. taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch,\nktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní\naplikovaných ustanovení právnych predpisov.\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 80/2015 z 26. októbra 2017 a základným právom na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť,\nna základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne\nmohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní\n13\n\nodmietol sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 80/2015 z 26. októbra 2017, podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších\nnávrhoch sťažovateľa uplatnených v petite sťažnosti (zrušenie rozsudku najvyššieho súdu\nsp. zn. 8 Sžo 80/2015 z 26. októbra 2017 a vrátenie veci na ďalšie konanie).\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. mája 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "opravný prostriedok-mimoriadny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9cb4a765-00d7-4efc-ae42-4493edf01f5f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/2014 z 20. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-20", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9cb4a765-00d7-4efc-ae42-4493edf01f5f"}, {"guid": "ussr:fed12845-0c38-4b9c-a491-b0db57ef4ef7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 428/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 428/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fed12845-0c38-4b9c-a491-b0db57ef4ef7"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a1f96812-aeac-4ded-91f1-5931b45bacab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.436.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 436/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 436/2020 z 8. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.436.2020.1"}, {"guid": "a587736d-b376-42e1-9543-40d180e3b852:a2a2bceb-48e6-4736-9354-d28eb794f4bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201698.1", "spisova_znacka": "5Sfk/19/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/19/2025 z 29. 6. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201698.1"}, {"guid": "7e480bbd-1301-4beb-86e2-00c0fc3ed8b1:5b62fe93-c432-4524-8606-425c7b243e91", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201700.1", "spisova_znacka": "5Sfk/46/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/46/2025 z 28. 5. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201700.1"}]}