{"guid": "ussr:d1cb10de-cba8-4b9a-9746-c7c4375b04c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.283.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 283/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 283/2018 z 27. 9. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. septembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 283/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.283.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2018-09-27", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d1cb10de-cba8-4b9a-9746-c7c4375b04c9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.283.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.283.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.283.2018.2/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 283/2018-46\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša\n(sudca spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\nPúchovský mäsový priemysel, a. s. v reštrukturalizácii, Vsetínska 1354/15, Púchov,\nzastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Alena Vyskočilová, s. r. o., Banskobystrická 6,\nBratislava, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Alena Vyskočilová, vo veci namietaného\nporušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžfk 4/2016\nz 3. októbra 2017 za účasti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a takto\nrozhodol:\nSťažnosti\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nv reštrukturalizácii, n e v y h o v u j e .\n\nPúchovský\n\nmäsový\n\npriemysel,\n\na.\n\ns.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n5. februára 2018\n\ndoručená\n\nsťažnosť\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nPúchovský\n\nmäsový\n\npriemysel, a. s. v reštrukturalizácii (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou JUDr. Alena Vyskočilová, s. r. o., ktorou namieta porušenie svojich základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“)\nsp. zn. 4 Sžfk 4/2016 z 3. októbra 2017 (ďalej aj „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“).\n2.1 Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Daňový úrad pre vybrané daňové\nsubjekty (ďalej aj „správca dane“) vykonal u sťažovateľa kontrolu dane z pridanej hodnoty\n(ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2009 a následne vydal výmer\nč. 9900431/5/3995919/2014/Matk\n\nz 26. augusta 2014,\n\nktorým\n\nvyrubil\n\nrozdiel\n\ndane\n\nz pridanej hodnoty v sume 133 997,59 €.\n2.2 Sťažovateľ podal proti uvedenému výmeru odvolanie na Finančnom riaditeľstve\nSlovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“), ktoré odvolaniu sťažovateľa\nnevyhovelo a výmerom č. 1100301/1/538733/2014/14003 z 8. decembra 2014 výmer\nDaňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 9900431/5/3995919/2014/Matk\nz 26. augusta 2014 potvrdilo.\n2.3 Sťažovateľ podal na Krajskom súde v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) žalobu\no preskúmanie\n\nzákonnosti\n\nrozhodnutia\n\nfinančného\n\nriaditeľstva\n\nvýmerom\n\nč. 1100301/1/538733/2014/14003 z 8. decembra 2014 a návrh na odloženie vykonateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia v zmysle § 250c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“).\n\n2\n\n2.4 Následne krajský súd rozsudkom sp. zn. 13 S 109/2015 z 22. júna 2016\nrozhodnutie finančného riaditeľstva č. 1100301/1/538733/2014/14003 z 8. decembra 2014\nzrušil a vec mu vrátil na nové konanie.\n2.5 Finančné riaditeľstvo podalo proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 13 S 109/2015\nz 22. júna 2016 v zákonnej lehote odvolanie na najvyššom súde.\n2.6 Najvyšší súd svojím rozsudkom sp. zn. 4 Sžfk 4/2016 z 3. októbra 2017 zmenil\nrozsudok krajského súdu sp. zn. 13 S 109/2015 z 22. júna 2016 tak, že žalobu sťažovateľa\nv plnom rozsahu zamietol a nepriznal mu náhradu trov konania.\n3. Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy sťažovateľ uvádza, že\nnajvyšší súd v odvolacom konaní vykonal nový dôkaz pripojením rozsudku najvyššieho\nsúdu sp. zn. 4 Sžf 8/2016 zo 17. januára 2017. Tento pripojený rozsudok vzhľadom na\ndátum vyhotovenia nemohol byť k dispozícii v čase rozhodovania krajského súdu\nv predmetnej veci ani v čase, keď prebiehalo v predmetnej veci konanie pred správcom\ndane. Sťažovateľ sa preto nemohol s týmto pripojeným rozsudkom oboznámiť ani v konaní\npred správcom dane, ani v konaní pred súdom prvého stupňa. Tým, že sa pojednávanie\nv odvolacom konaní na najvyššom súde neuskutočnilo a najvyšší súd sťažovateľa\nneoboznámil s pripojeným rozsudkom ani iným spôsobom, sťažovateľ sa k nemu nemohol\nvyjadriť, čím došlo k porušeniu jeho základného práva vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\n4.1 Vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru sťažovateľ namieta, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nie je dostatočne\nodôvodnený, pretože ním bol zmenený rozsudok krajského súdu a sťažovateľ zastáva názor,\nže najvyšší súd sa ani nevysporiadal s jeho rozhodujúcimi námietkami a tvrdeniami ako ich\nuviedol v správnej žalobe. Podľa sťažovateľa najvyšší súd v odôvodnení napadnutého\nrozsudku uvádza niektoré tvrdenia sťažovateľa, neuvádza ale svoje stanovisko k týmto\ntvrdeniam, resp. neuvádza, prečo sa s týmito tvrdeniami sťažovateľa na rozdiel od súdu\nprvého stupňa nestotožnil.\n\n3\n\n4.2 Sťažovateľ tvrdí, že správca dane bol povinný preukázať, či bol sťažovateľ\nzapojený do údajného reťazového obchodu s mäsom s cieľom účelovo si uplatniť právo na\nodpočet DPH, resp. bol povinný preukázať, že sťažovateľ vedel, na akých obchodoch\ns mäsom sa zúčastňuje. V tejto súvislosti poukázal sťažovateľ aj na judikatúru Súdneho\ndvora Európskej únie (C-354/03, C-355/03, C-484/03), podľa ktorej nárok na odpočítanie\nDPH na vstupe nemôže byť ovplyvnený skutočnosťou, že v reťazi dodávok je iná\npredchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená prípadným daňovým podvodom,\no ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že štát\nmôže stopnúť vrátenie dane len vtedy, keď mu daňové úrady cez objektívne dôkazy\npreukážu, že vedeli alebo mali vedieť, že obchody sú fiktívne a sú tak spojené s daňovým\npodvodom.\n4.3 Sťažovateľ taktiež tvrdí, že v predmetnom prípade si splnil všetky svoje zákonné\npovinnosti a daňovému orgánu predložil všetky doklady, ktorými mal preukázať splnenie\nhmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa viaže odpočet DPH. Sťažovateľ uvádza, že\nnámietky správcu dane vyvrátil a preukázal, že sa na údajnom daňovom podvode\nnezúčastnil a ani o ňom nemal vedomosť.\n4.4 Podľa sťažovateľa sa najvyšší súd s už uvedenou argumentáciou v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal a neuviedol, prečo ju považuje za nesprávnu.\nSkutkové a právne závery najvyššieho súdu preto sťažovateľ považuje za neodôvodnené\na zjavne arbitrárne, a preto majú za následok porušenie základného práva sťažovateľa podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy.\n5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhoval, aby ústavný súd rozhodol nálezom\nv tomto znení:\n„1. Základné práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\na 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky č. k. 4 Sžfk/4/2016 zo dňa 03.10.2017 porušené boli.\n\n4\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Sžfk/4/2016 zo dňa\n03.10.2017 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania\nna účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) uznesením č. k. IV. ÚS 283/2018-18 z 26. apríla 2018 prijal sťažnosť sťažovateľa na\nďalšie konanie.\n7.1 Následne ústavný súd 30. mája 2018 vyzval najvyšší súd na vyjadrenie sa\nk vecnej stránke sťažnosti a na podanie stanoviska k možnému upusteniu od ústneho\npojednávania vo veci.\n7.2 Ústavnému súdu bolo 26. júna 2018 doručené vyjadrenie najvyššieho súdu,\nv ktorom súhlasil s upustením od ústneho pojednávania o sťažnosti.\n7.3 Pokiaľ ide o vecnú stránku sťažnosti, najvyšší súd uviedol, „že na rozdiel od\ntvrdenia sťažovateľa sa domnieva, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne\npodrobné a dôvody, ktoré najvyšší súd viedli k zmene rozsudku Krajského súdu v Trenčíne\nboli objasnené sťažovateľovi v jasnej forme prostredníctvom odôvodnenia napadnutého\nrozsudku.“.\n7.4 Najvyšší súd vyslovil názor, že mu už dodatočne neprislúcha doplňovať,\nobjasňovať ani prípadne meniť argumentáciu uvedenú v napadnutom rozsudku, rozhodnutie\no predmetnej sťažnosti sťažovateľa necháva na posúdení ústavného súdu.\n7.5 K argumentácii sťažovateľa, že najvyšší súd doplnil dokazovanie bez jeho\nprítomnosti tak, že sa k nemu nemal možnosť vyjadriť, najvyšší súd uviedol: „V danom\nprípade najvyšší súd len v rámci hodnotenia dôkazov vyhodnotil i dôkaz výsostne súvisiaci\n\n5\n\ns predmetnou vecou, pretože obchodná spoločnosť GIBALEX, spol. s.r.o. mala byť\ndodávateľom tovar pre žalobcu, t.j. Púchovský mäsový priemysel, a.s. Tieto skutočnosti\nmusia byť teda sťažovateľovi známe. Z tohto pohľadu a z hľadiska ústavnoprávneho ako\ni eurokonformného výkladu si najvyšší súd nevie predstaviť, že by v danom prípade nemal\nprihliadnuť pre najvyšší súd notoricky známu skutočnosť, ktorou je v tejto situácii\npredmetné právoplatné rozhodnutie GIBALEX, spol. s.r.o., ktorý dôkaz riadne\na presvedčivo vyhodnotil v dôvodoch svojho napadnutého rozsudku ústavnou sťažnosťou...\nV danom prípade pri vyhodnotení dôkazných prostriedkov v napadnutom rozsudku je\ntreba mať na pamäti, že listinný dôkaz a to právoplatný rozsudok vo veci GIBALEX,\nspol. s.r.o. je dôkazom, ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky získal jednoznačne\nlegálnym spôsobom, nakoľko predmetná vec bola predmetom rozhodovania senátu 4S skôr,\nnež rozhodla vec sťažovateľa.\nV súčasnosti najvyšší súd odkazuje i na základné výkladové zásady týkajúce sa\nhodnotenia dôkazov v civilnom sporovom poriadku. Zároveň si najvyšší súd dovolí\npoukázať i na výkladové otázky zakotvené v komentári k Správnemu súdnemu poriadku\nvydaného vydavateľstvom C. H. BECK spoluautorov BARICOVÁ, FEČÍK, ŠTEVČEK,\nFILOVÁ a kol. s poukazom na ust. § 123.\nNajvyšší súd je názoru, že pri uplatnení svojej právomoci poskytol sťažovateľovi\nsúdnu ochranu v ústavou požadovanom rozsahu.“\n8.1 Ústavný súd zaslal 26. júna 2018 stanovisko najvyššieho súdu právnej zástupkyni\nsťažovateľa s poukazom na možnosť vyjadriť sa k nemu a taktiež k možnému upusteniu\nod ústneho pojednávania vo veci.\n8.2 Sťažovateľ sa podaním doručeným ústavnému súdu 14. augusta 2018 vyjadril\nk stanovisku najvyššieho súdu, pričom v podstatnom uviedol:\n„Len skutočnosť, že spoločnosť GIBALEX, spol. s r.o. bola dodávateľom tovaru pre\nsťažovateľku nepreukazuje, žeby spoločnosť GIBALEX, spol. s r.o. poskytovala sťažovateľke\npodrobné informácie o predmetnom daňovom konaní, resp. následnom súdnom konaní...\nNaopak sťažovateľka namietala skutočnosť, že sa s týmto dôkazom (rozsudkom\nNajvyššieho súdu SR č. k. 4 Sžf/8/2016 zo dňa 17.01.2017) nemohla oboznámiť a vyjadriť sa\n\n6\n\nk nemu, a to aj napriek tomu, že Najvyšší súd SR v odvolacom konaní tento nový dôkaz\npreukázateľne vykonal.“\n8.3 V rovnakom podaní vyjadril sťažovateľ aj súhlas s upustením od ústneho\npojednávania v predmetnej veci.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Sťažovateľ namieta, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu došlo\nk porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 2\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\n12. Podľa sťažovateľa sa najvyšší súd v napadnutom rozsudku nevysporiadal s jeho\nnámietkami, ktoré zhrnul aj vo svojej sťažnosti ústavnému súdu, teda, že sťažovateľ\npredložil daňovým orgánom všetky potrebné doklady na uznanie nároku na odpočítanie\nDPH a správca dane nepreukázal, že sťažovateľ vedome participoval na podvodnej daňovej\nschéme.\n\n7\n\n13.1 Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\n13.2 Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n13.3 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom...\n14. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už\njudikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n15. Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej\nochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy (porov. I. ÚS 117/05). Podľa stálej\njudikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj\npráva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu\nzodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať\na rozhodnúť (porov. II. ÚS 88/01).\n16. K čl. 46 ods. 2 ústavy ústavný súd konštatuje, že táto ústavná norma upravuje\nprimárne právo toho, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu\nverejnej správy, obrátiť sa pri zákonom (v tomto prípade Občianskym súdnym poriadkom)\n\n8\n\nsplnených podmienkach na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Výklad\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku zo strany súdu pri rozhodovaní o splnení\npodmienok na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy musí rešpektovať ústavné garancie práva na súdnu ochranu. Pri samotnom\nprieskume rozhodnutia orgánu verejnej správy správnym súdom sa uplatňujú princípy\nvyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy (porov. napr. IV. ÚS 102/08).\n17. Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a s právnym názorom účastníka\nkonania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka\nprimeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade\ns platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04,\nIV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä s § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,\nv ktorom boli upravené náležitosti odôvodnenia rozsudku.\n18. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na povahu a špecifiká správneho\nsúdnictva podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorého úlohou nie je\nnahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí\na postupov orgánov verejnej správy, teda preskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok vymedzených v návrhu rešpektovali príslušné hmotno-právne\na procesno-právne predpisy. Treba preto vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom\nskutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutých rozhodnutí\na postupu orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy (porov.\nIV. ÚS 127/2012).\n19. Najvyšší súd v napadnutom rozsudku poukázal na to, že „dôkazné bremeno\npreukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia spočíva predovšetkým na daňovom\nsubjekte. Uvedená podmienka zákona korešponduje aj s cieľom uznaným a podporovaným\n6. Smernicou Rady EÚ o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorým je boj proti\npodvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania práva (pozri najmä rozsudky\nz 29.04.2004 Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02. Zb. s-I-5337, bod 76\nako aj z 21.02.2006, Halifax, C-255/02, Zb. s.I.1609, bod 71)...\n\n9\n\nPokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane.\nnajvyšší súd poznamenáva, že nie je úlohou daňových orgánov odstraňovať rozpory\nvzniknuté v rámci šetrenia správcu dane, ktorým sa overuje pravdivosť tvrdení žalobcu, ako\naj pravdivosť skutočností uvedených na dokladoch predložených žalobcom. Je povinnosťou\ndaňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane, z daňových dokladov\npreukázať relevantnými dôkazmi, že ním uplatnený nárok bol oprávnený. Dôkazná\npovinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu. Pokiaľ\ndaňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť uznané\nprávo na odpočítanie dane. V prípade pochybností, správca dane je oprávnený overovať\ncelý obchodný reťazec. Spoločnosť GIBALEX, spol. s r.o. je priamym dodávateľom žalobcu,\nktorý v zmysle zákona o DPH musí taktiež vedieť preukázať nadobudnutie predmetného\ntovaru, aby ho mohol ďalej fakturovať a dodávať, v tomto prípade žalobcovi. Najvyšší súd\npoukazuje, že sa v predmetnej veci nejednalo o obchod, v ktorom by bola spochybnená\nsamotná existencia jeho predmetu, t.j. existencia prevádzaného tovaru a s tým spojený\nreálny základ deklarovaného zdaniteľného obchodu. V priebehu kontroly za zdaňovacie\nobdobie máj 2009 u žalobcu správca dane neodmietol kontrolovanému daňovému subjektu\nprávo na odpočítanie DPH, ale neuznal platiteľovi nárok na odpočítanie DPH a to\nz dôvodu, že jeho dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť. Žalobca tým porušil\nustanovenie § 49 ods. 1 zákona o DPH, pri ktorom právo odpočítať daň z tovaru alebo\nzo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová\npovinnosť.“.\n20. Najvyšší správny súd Českej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“), na\nvyjadrenia ktorého je vhodné v tomto momente poukázať, k problematike dôkazného\nbremena v daňovom konaní v rozsudku sp. zn. 8 Afs 40/2011 z 27. januára 2012 taktiež\nuviedol: „Nejvyšší správní soud se k otázce rozložení důkazního břemene v daňovém řízení\njiž opakovaně vyjádřil. Ustáleně přitom judikuje, že daňové řízení je postaveno na zásadě,\nže každý daňový subjekt má povinnost sám daň přiznat, nese tedy břemeno tvrzení, ale také\npovinnost toto své tvrzení doložit, tj. nese i břemeno důkazní. Daňový subjekt má povinnost\nprokazovat k výzvě správce daně jen ty skutečnosti, které sám tvrdí (nález Ústavního soudu\nze dne 24. 4. 1996, sp. zn. Pl. ÚS 38/95, všechna rozhodnutí tohoto soudu jsou dostupná na\n\n10\n\nhttp://nalus.usoud.cz). Svá tvrzení prokazuje především svým účetnictvím a jinými\npovinnými evidencemi a záznamy (např. rozsudky Nejvyššího správního soudu\nze dne 30. 1. 2008, čj. 2 Afs 24/2007-119, č. 1572/2008 Sb. NSS, ze dne 22. 10. 2008,\nčj. 9 Afs 30/2008-86, ze dne 16. 7. 2009, čj. 1 Afs 57/2009-83, či ze dne 8. 7. 2010,\nčj. 1 Afs 39/2010-124, všechna rozhodnutí tohoto soudu jsou dostupná na www.nssoud.cz).\nExistence účetních dokladů, tj. příjmových dokladů či faktur, byť formálně\nbezvadných, sama o sobě zpravidla ještě neprokazuje, že se operace, která je jejich\npředmětem, opravdu uskutečnila (rozsudky Nejvyššího správního soudu ze dne 28. 2. 2006,\nčj. 7 Afs 132/2004-99, ze dne 31. 12. 2008, čj. 8 Afs 54/2008-68). Správce daně proto může\nvyjádřit důvodné pochybnosti o věrohodnosti, průkaznosti, správnosti či úplnosti účetnictví\na jiných povinných záznamů. V tomto ohledu správce daně podle § 31 odst. 8 písm. c)\ndaňového řádu tíží důkazní břemeno, a to právě ve vztahu k prokázání důvodnosti jeho\npochyb. Správce daně není povinen prokázat, že údaje o určitém účetním případu jsou\nv účetnictví daňového subjektu zaznamenány v rozporu se skutečností, je však povinen\nprokázat, že o souladu účetnictví se skutečností existují vážné a důvodné pochyby. Správce\ndaně proto musí identifikovat konkrétní skutečnosti, na jejichž základě lze mít pochybnosti\no věrohodnosti, úplnosti, průkaznosti nebo správnosti účetnictví (srov. shora zmíněné\nrozsudky čj. 2 Afs 24/2007-119, čj. 9 Afs 30/2008-86, čj. 1 Afs 39/2010-124, nález\nÚstavního soudu ze dne 29. 10. 2002, sp. zn. II. ÚS 232/02).\nPokud správce daně unese své důkazní břemeno ve vztahu k výše popsaným\nskutečnostem, je opět na daňovém subjektu, aby prokázal pravdivost svých tvrzení\na průkaznost, věrohodnost a správnost účetnictví ve vztahu k předmětnému obchodnímu\npřípadu, popř. aby svá tvrzení korigoval. Daňový subjekt přitom tyto skutečnosti prokazuje\nzpravidla jinými důkazními prostředky než vlastním účetnictvím.“\nObdobné (až totožné) závery najvyšší správny súd formuloval aj v rozsudku sp. zn.\n8 Afs 37/2009 z 30. marca 2010 alebo v rozsudku sp. zn. 1 Afs 25/2012 zo 14. júna 2012\n(porov. aj v nich citovanú prejudikatúru).\n21. Z už uvedeného je zrejmé, že doklady, ktoré predložil sťažovateľ (napriek jeho\npresvedčeniu, že boli úplné a dostatočné na priznanie odpočtu DPH – čo sťažovateľ uvádza\naj vo svojej sťažnosti ústavnému súdu), správca dane nepovažoval za dostatočné, aby mu\n\n11\n\nmohol uznať nárok na odpočítanie DPH. Správca dane totiž tvrdil, že sťažovateľovmu\ndodávateľovi nevznikla daňová povinnosť. Samozrejme z hľadiska dokazovania v daňovom\nkonaní musel správca dane toto svoje tvrdenie relevantne podporiť. Najvyšší súd\nv napadnutom rozsudku k spochybneniu dokladov sťažovateľa správcom dane uviedol:\n„Najvyšší súd SR mal za preukázané, že správca dane dožiadal miestne príslušného správcu\ndane dodávateľa GIBALEX, spol. s r.o. o preverenie reálnosti deklarovaných dodávok\ntovaru ako aj reálnosť prepravy tovaru. Mieste príslušný správca dane vykonával\nv spoločnosti GIBALEX, spol. s r.o. daňovú kontrolu za obdobie január až december 2009\na zistil, že platiteľ GIBALEX, spol. s r.o. nakupoval tovar - mäso od tuzemského dodávateľa\n- platiteľa Ostwerke, s.r.o. Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica,\n\na tento\n\ntovar bol predmetom ďalšieho predaja pre odberateľa Púchovský mäsový priemysel, a.s.\nZa týmto účelom vypočul ako svedka, bývalého konateľa Ostwerke, s.r.o. p.\n(konateľ spoločnosti za obdobie 07.03.2008 až 28.06.2010), ktorý sa vyjadril, že za\nzdaňovacie obdobie apríl 2009, máj 2009 a jún 2009 neboli žiadne faktúry vyhotovené pre\nodberateľa GIBALEX, spol. s r.o. Bývalý konateľ p.\n\nsa tiež vyjadril, že\n\nOstwerke. s.r.o. nakupovala mäso len od českých dodávateľov, tovar prišiel na Slovensko,\nale nevie, kde sa vyložil, kto objednával prepravu a kto prepravu vykonával. Aj podľa\nnázoru najvyššieho súdu bola spoločnosť Ostwerke, s.r.o. podvodným spôsobom zapojená\ndo reťazca obchodovania s tovarom - mäsom platiteľom GIBALEX, spol. s r.o., ktorý\nvystupoval ako sprostredkovateľ. Nakoľko sa nepreukázalo dodanie tovaru - mäsa\nplatiteľom Ostwerke, s.r.o. a tým opodstatnenosť samotnej fakturácie, platiteľovi\nOstwerke, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť. V zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo\nodpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo\nslužbe vznikla daňová povinnosť, pretože daňová povinnosť dodávateľovi Ostwerke, s.r.o.\nnevznikla, nevzniklo ani odberateľovi GIBALEX, spol. s r.o. právo na odpočítanie tejto\ndane. Najvyšší súd mal za preukázané, že z vykonanej kontroly a vyhotoveného protokolu\nu daňového subjektu GIBALEX, spol. s r.o. vyplynulo, že ani tomuto platiteľovi, ako\ndodávateľovi tovaru pre spoločnosť Púchovský mäsový priemysel, a.s. na základe\nvyhotovených faktúr nevznikla daňová povinnosť...\nNajvyšší súd sa stotožňuje so žalovaným, že zo šetrení vykonaných v priebehu\ndaňovej kontroly vyplynulo, že predmetné obchody súvisiace s dodaním mäsa žalobca\n\n12\n\nuskutočňoval priamo od dodávateľov z rôznych členských Štátov EÚ - Českej republiky,\nNemecka, Španielska, Francúzska. Tovar bol nakladaný, prepravovaný a dodávaný\nz členských štátov EÚ priamo do areálu Púchovského mäsového priemyslu, a.s., kde bol aj\nvyložený. Uvedené potvrdili aj výsledky medzinárodných dožiadaní týkajúcich sa\nspoločnosti Ostwerke. s.r.o., ktoré vykonal Daňový úrad Banská Bystrica. Z odpovede\ndožiadaní vyplýva, že v niektorých prípadoch (Nemecko) objednal tovar u dodávateľa\npredseda predstavenstva generálny riaditeľ daňového subjektu Púchovský mäsový\npriemysel, a.s. p.\n\n(odpoveď z medzinárodnej výmeny informácií\n\nč. 565179/12/PETP).“\n22.1 Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty účinného\nku dňu rozhodovania správcu dane (ďalej len „zákon o DPH“) právo odpočítať daň z tovaru\nalebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová\npovinnosť.\n22.2 Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je\npovinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako\nplatiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči\nnemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť\nplatiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň\npodľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku\nz iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri\ndovoze tovaru.\n23. Najvyšší súd dospel k záveru, že zdaniteľné plnenia sa neuskutočnili tak, ako to\nvyplývalo z predložených faktúr. Najvyšší súd nespochybnil existenciu ani dodanie\nsamotného tovaru, ale priebeh zdaniteľných plnení tak, ako boli deklarované medzi\nspoločnosťami Ostwerke s. r. o., GIBALEX, spol. s r. o., a sťažovateľom. Konkrétne\nnajvyšší\n\nsúd\n\nv konečnom\n\ndôsledku\n\nkonštatoval,\n\nže\n\nobchodným\n\nspoločnostiam\n\nOstwerke s. r. o. a GIBALEX, spol. s r. o., pri dodaní tovaru sťažovateľovi nevznikla\ndaňová povinnosť.\n\n13\n\n24.1 Ústavný súd konštatuje, že tvrdenie sťažovateľa o tom, že preukázal splnenie\nvšetkých hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH, nemôže obstáť, pretože\nsprávca dane\n\ndôvodne\n\nspochybnil\n\nnákup\n\ntovaru\n\nsťažovateľom\n\nod\n\ndodávateľa\n\nGIBALEX, spol. s r. o., tak, ako bol uvedený v účtovníctve sťažovateľa. Sťažovateľ\nnevyvrátil námietky správcu dane týkajúce sa nákupu tovaru, ale iba opakovane tvrdil, že\nnaplnil formálne zákonné podmienky, aby mu správca dane uznal nárok na odpočet DPH.\n24.2 Vzhľadom na skutkový stav v predmetnom konaní a charakter dokazovania\nv daňovom konaní ústavný súd uvádza, že povinnosťou správcu dane nebolo dokazovať, či\nsa daňový subjekt podieľal na daňovom podvode, ale či sa daňovému subjektu podarilo\nvyvrátiť pochybnosti týkajúce sa fakturačného prechodu tovaru, ktoré vzniesol správca\ndane. Správca dane (Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty) a následne v rámci\nodvolacieho konania aj finančné riaditeľstvo vyhodnotili, že sťažovateľ nevyvrátil\npodozrenie, že k prechodu tovaru, na ktorý si uplatnil odpočet DPH, došlo len fakturačne,\na nie reálne, preto rozhodli tak, že sťažovateľovi vyrubili daňový nedoplatok. Najvyšší súd\nako odvolací súd sa v rámci konania o správnej žalobe, ktorú sťažovateľ podal proti\nprávoplatnému rozhodnutiu správcu dane, stotožnil so závermi daňových orgánov a uviedol,\nže argumenty sťažovateľa neboli spôsobilé vyvrátiť dôvodné pochybnosti daňových\norgánov vo veci formálneho fakturačného prechodu tovaru.\n25. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu nemožno označiť za arbitrárny v tom smere, že by závery ním\nformulované boli zjavne nelogické s ohľadom na zistený skutkový stav a ústavne\nneudržateľné, že by napadnutý rozsudok nereflektoval ťažiskové skutočnosti dôležité pre\nriadne zistenie stavu veci alebo nezohľadnil tvrdenia sťažovateľa o nevysporiadaní sa s jeho\nnámietkami v konaní pred krajským súdom alebo v správnom konaní. Odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku a právny názor najvyššieho súdu ústavný súd hodnotí ako ústavne\naprobovateľné, logické a materiálne i formálne im nemožno vytknúť nesúlad s princípmi\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavný súd preto sťažnosti\nv časti namietajúcej porušenie základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nevyhovel.\n\n14\n\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu\n26.1 Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n26.2 Článok 48 ods. 2 ústavy zaručuje každému, o práve koho orgán verejnej moci\nrozhoduje, vyjadriť sa k tým dôkazom, ktoré sa v konaní vykonávajú. Ústavný súd už\nvyslovil, že k porušeniu základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom\nmôže pred všeobecnými súdmi dôjsť vtedy, keď príslušný súd dôkazy vykonáva, a teda nie\nvtedy, keď ich nevykonal (I. ÚS 226/03, II. ÚS 197/07).\n27. Námietka sťažovateľa v tejto časti spočíva v tvrdení, že najvyšší súd\nv odvolacom konaní vykonal nový dôkaz bez tohto, aby nariadil pojednávanie pripojením\nrozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžf 8/2016 zo 17. januára 2017, pričom sťažovateľ sa\no tomto pripojenom rozsudku dozvedel až z odôvodnenia napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu.\n28.1 Podľa § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom ku dňu\nzačatia konania na krajskom súde pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto\nčasti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný\nprostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.\n28.2 Podľa § 125 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom ku dňu začatia\nkonania na krajskom súde za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť\nstav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov,\nfyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je\nspôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.\n\n15\n\n28.3 Podľa § 250i ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom ku dňu\nzačatia konania na krajskom súde pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd\nrozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže\nvykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.\n28.4 Podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom ku dňu\nzačatia konania na krajskom súde odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez\npojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi\npojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Ustanovenia\n§ 214 ods. 1, 4 a 5 sa v konaní podľa tejto časti nepoužijú.\n29. Z pripojeného súdneho spisu krajského súdu sp. zn. 13 S 109/2015 ústavný súd\nzistil, že predmetný rozsudok najvyššieho súdu (sp. zn. 4 Sžf 8/2016 zo 17. januára 2017),\nktorý je citovaný v odôvodnení napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, v súdnom spise nie\nje založený. Jediná zmienka o tomto rozsudku je teda iba v odôvodnení napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu a s ohľadom na uvedené ústavný súd považuje za preukázané, že\nvhodnejšou formuláciou v bode 5.9 napadnutého rozsudku najvyššieho súdu by v danom\nprípade mohla byť, že „najvyšší súd poukazuje na aj na svoj rozsudok sp. zn. 4 Sžf 8/2016\nzo 17. januára 2017“, a nie „... pripojil rozsudok...“.\n30. Vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti najvyšší súd ale paradoxne a v rozpore\ns obsahom súdneho spisu nespochybnil, že v predmetnom konaní vykonal dokazovanie\npripojením rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžf 8/2016 zo 17. januára 2017, o ktorom\nvedel z vlastnej činnosti.\n31. Ústavný súd konštatuje, že predpoklad najvyššieho súdu o tom, že pripojeným\nrozsudkom bolo rozhodnuté o žalobe spoločnosti GIBALEX, spol. s r. o., ktorá bola\ndodávateľom tovaru pre sťažovateľa, a preto museli byť sťažovateľovi tieto skutočnosti\nznáme (pozri bod 7.5), je nepodložený. Strana v konaní totiž nemá povinnosť svojich\nobchodných partnerov priebežne informovať o svojich súdnych sporoch (ako správne\npoukázal vo svojom vyjadrení k stanovisku najvyššieho súdu aj sťažovateľ).\n\n16\n\n32. Najvyšší súd, resp. príslušný senát najvyššieho súdu mal očividne vedomosť\no rozsudku sp. zn. 4 Sžf 8/2016 zo 17. januára 2017 zo svojej rozhodovacej činnosti, preto\nv odôvodnení svojho napadnutého rozsudku citoval z predmetného rozsudku bez toho, aby\nho priložil do súdneho spisu krajského súdu. Následkom tohto postupu najvyššieho súdu bol\nobjektívny stav, keď sa sťažovateľ o záveroch vyslovených v pripojenom rozsudku\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžf 8/2016 zo 17. januára 2017 mohol dozvedieť až po tom, čo\nmu bol doručený napadnutý rozsudok najvyššieho súdu. Ústavný súd musí dať\nsťažovateľovi opäť za pravdu, že v predmetnom momente sťažovateľ už nemal žiadny\npriestor na vyjadrenie sa k záveru z pripojeného rozsudku, ktorý najvyšší súd podľa\nvlastného tvrdenia vyhodnotil ako dôkaz v konaní.\n33. Ústavný súd ale pri svojom rozhodovaní musí prihliadať aj na intenzitu, akou\nmalo byť zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených\nzákladných práv alebo slobôd. Ústavný súd v tomto prípade zastáva názor, že aj ak by\nnajvyšší súd nepripojil, resp. nepoukázal na svoj rozsudok sp. zn. 4 Sžf 8/2016\nzo 17. januára 2017, disponoval by dostatočnou sumou dôkazov na vydanie napadnutého\nrozsudku. Rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžf 8/2016 zo 17. januára 2017 nebol\ndôkazom, ktorý navrhovala protistrana sťažovateľa, a neprinášal žiadne nóvum z pohľadu\nskutkového stavu, ktorý bol ustálený v správnom konaní (v ktorom boli vykonané dôkazy\ntýkajúce sa aj dodávateľov tovaru sťažovateľa). O predmetnom skutkovom stave mal\nsťažovateľ vedomosť už zo správneho konania. Jediné nóvum pripojeného rozsudku bolo\nhodnotenie skutkového stavu (spoločnosť GIBALEX, spol. s r. o., nepreukázala, že\nzdaniteľné obchody boli uskutočnené a realizované tak, ako boli deklarované) senátom\nnajvyššieho súdu, ktorý napokon rozhodoval aj vo veci sťažovateľa.\n34. Ústavný súd musí na základe už uvedeného zároveň konštatovať, že najvyšší súd\ntým, ako poukázal na svoj rozsudok sp. zn. 4 Sžf 8/2016 zo 17. januára 2017 v odôvodnení\nnapadnutého\n\nrozsudku,\n\npostupoval\n\nprocesne\n\nnekorektne\n\na do\n\nurčitej\n\nmiery\n\naj\n\nnezrozumiteľne, ale toto jeho pochybenie v konečnom dôsledku nemohlo spôsobiť ujmu\nsťažovateľovi, a teda vzhľadom na jeho intenzitu nemohlo ani spôsobiť porušenie\n\n17\n\nzákladného práva sťažovateľa vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48\nods. 2 ústavy. Ústavný súd preto nevyhovel sťažnosti sťažovateľa ani v tejto časti.\n35. Keďže ústavný súd nezistil porušenie základných práv sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 a 2, čl. 48 ods. 2 ústavy ani jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, o ďalších jeho\nnávrhoch už nerozhodoval, pretože boli viazané na vyslovenie porušenia základných práv\na slobôd v konaní pred ústavným súdom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. septembra 2018\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-dokazovanie v daňovom konaní", "dokazovanie-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom", "daň-poplatník", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "dokazovanie-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "daň-dokazovanie v daňovom konaní", "dokazovanie-dokazovanie v daňovom konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5"}, {"guid": "ussr:867758aa-2bc7-4401-acda-3ef63bb2e2de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:867758aa-2bc7-4401-acda-3ef63bb2e2de"}, {"guid": "ussr:0c442ffd-53f4-463a-b20e-1065a4925dff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 197/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 197/07 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 250, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c442ffd-53f4-463a-b20e-1065a4925dff"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "ussr:3fff0bab-17c2-4c41-b5ef-6d6ea003a17e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 232/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 232/02 z 4. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-04", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3fff0bab-17c2-4c41-b5ef-6d6ea003a17e"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cb37c848-97bc-4afb-bc34-902009448306", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.666.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 666/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 666/2022 z 19. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.666.2022.1"}, {"guid": "ussr:372c0849-ec53-45c9-923d-7fb72eaff3b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.204.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2022 z 6. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.204.2022.1"}, {"guid": "ussr:9ad51355-df2f-436e-af9a-6a7e3bcee021", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.509.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 509/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 509/2021 z 12. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.509.2021.1"}, {"guid": "ussr:634e3d56-f474-4ffa-b424-18948c0dd7a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.438.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 438/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 438/2021 z 29. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.438.2021.1"}, {"guid": "ussr:637276e9-35e2-419c-8f0f-cdc6fd9542da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.529.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 529/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 529/2020 z 19. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.529.2020.1"}, {"guid": "ussr:bfef9d2a-f4ce-422d-b653-5d7e412cede0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.181.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 181/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 181/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.181.2020.1"}, {"guid": "ussr:69e345b4-e0a7-45b4-995e-9ea3321a38d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.136.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 136/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 136/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.136.2020.1"}, {"guid": "69a34c97-1378-4ee0-b601-a6075a050a53:ee5db914-f501-4190-8ac1-f8c8030d003e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201659.3", "spisova_znacka": "5S/203/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/203/2018 z 2. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-12-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201659.3"}, {"guid": "69a34c97-1378-4ee0-b601-a6075a050a53:f9b90286-ff51-40f9-b439-3fcf4ceff970", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201659.3", "spisova_znacka": "5S/203/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/203/2018 z 2. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-12-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201659.3"}]}