{"guid": "ussr:7743464a-f9f8-4d40-9320-bfaeca6ba4b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.273.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 273/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 273/2018 z 19. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2018, sp. zn. IV. ÚS 273/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.273.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7743464a-f9f8-4d40-9320-bfaeca6ba4b9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.273.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.273.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.273.2018.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 273/2018-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. apríla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 1 S 235/2014-57 z 28. januára 2016 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Sžo 51/2016 z 23. novembra 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2018\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) a základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sžo 51/2016\nz 23. novembra 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“) v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 235/2014-57 z 28. januára 2018 (ďalej\nlen „napadnutý rozsudok krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že Okresný súd Nitra (ďalej len\n„okresný súd“) uznesením č. k. 18 C 130/2008-47 z 3. septembra 2009 ustanovil\nsťažovateľa ako právneho zástupcu žalobcu v prejednávanej veci. Po právoplatnom\nukončení konania požiadal sťažovateľ okresný súd o rozhodnutie o nároku na odmenu za\nposkytnuté právne služby. Okresný súd písomným oznámením upovedomil sťažovateľa, že\nv zmysle novelizácie Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) je o jeho nároku\noprávnené rozhodnúť Centrum právnej pomoci. V sťažnosti sa ďalej uvádza:\n«S poukazom na vyrozumenie zo strany súdu bol Sťažovateľ praktický nútený (hoci\ns takým postupom nesúhlasil) podať Centru právnej pomoci podanie označené ako „Žiadosť\no rozhodnutie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia“, ktorým Sťažovateľ žiadal\nCentrum právnej pomoci, aby v súlade s ustanovením § 24e zákona č. 327/2005 Z. z.\no poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi rozhodlo o nároku Sťažovateľa\nako ustanoveného právneho zástupcu na odmenu za úkony právnej služby, ktoré poskytol\nv zmysle predpisu č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ako „Vyhláška“).\nV zmysle vyššie spomenutého podania si Sťažovateľ vyčíslil svoju odmenu za poskytnuté\nprávne služby na sumu 11.845,06 EUR.\nO žiadosti Sťažovateľa rozhodlo Centrum právnej pomoci Rozhodnutím sp. zn.\n1278/2018, ev. č. 11695/2013 zo dňa 20.3.2013 tak, že odmietlo priznať Sťažovateľovi\nnárok na náhradu trov konania uplatnený v zmysle ustanovenia § 24e zákona\nč. 327/2005 Z. z., ale priznalo mu odmenu za poskytnutie právnych služieb vo výške\n351,54 EUR v zmysle ustanovenia § 15 zákona č. 327/2005 Z. z. v spojení s ustanovením\n§ 14 a nasl. Vyhlášky.\n\n2\n\nSťažovateľ s uvedeným rozhodnutím Centra právnej pomoci nesúhlasil, mal za to, že\njeho otázka jeho nároku na odmenu za poskytnuté právne služby bola zo strany Centra\nprávnej pomoci nesprávne právne posúdená a trval na správnosti výšky ním uplatneného\nnároku, ako aj na správnosti jeho právnej kvalifikácie. Z uvedených dôvodov preto\nSťažovateľ voči rozhodnutiu CPP o výške odmeny za poskytnutie právnych služieb podal\nopravný prostriedok (odvolanie), o ktorom Právny odbor CPP ako príslušný odvolací útvar\nRozhodnutím sp. zn. 1278/2013, ev. č. 22338/2013 zo dňa 24.5.2013 rozhodol tak, že\nodvolanie Sťažovateľa zamietol a napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.\nSťažovateľ postup a rozhodnutia Centra právnej pomoci považoval za nesprávne\na nezákonne a v súlade s v tom čase účinným znením ustanovenia § 247 a nasl. O.s.p. podal\ndňa 26.7.2013 žalobu proti Rozhodnutiu Právneho odboru CPP, sp. zn. 1278/2013,\nev. č.: 22338/2013 zo dňa 24.5.2013, ako aj proti jeho postupu, ktorý tomuto rozhodnutiu\npredchádzal, ktorou sa Sťažovateľ domáhal súdneho preskúmania zákonnosti žalobou\nnapadnutého rozhodnutia, ako aj postupu predchádzajúceho samotnému rozhodnutiu.\nO žalobe Sťažovateľa rozhodol Krajský súd v Bratislave Rozsudkom sp. zn.\n1 S/235/2014-57 zo dňa 28.1.2016 tak, že podanú žalobu zamietol, a to vzhľadom ku\nskutočnosti, že sa stotožnil s právnym názorom Centra právnej pomoci, ako aj\nargumentáciou, ktorou bol tento názor podporený a zdôvodnený.\nProti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal Sťažovateľ odvolanie, o ktorom\nrozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd tak, že napadnuté rozhodnutie\nKrajského súdu v Bratislave potvrdil a rovnako ako Krajský súd v Bratislave sa stotožnil\nsprávnym názorom Centra právnej pomoci.»\nSťažovateľ poukazuje na to, že bol ustanovený súdom ako právny zástupca ešte pred\núčinnosťou novely Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 495/2009 Z. z., ktorým sa\nmení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 495/2009 Z. z.“), a preto si odmenu za poskytnutie právnej služby vyčíslil\nv súlade s úpravou platnou a účinnou v čase jeho ustanovenia. Správny orgán však pri\npriznaní odmeny nerešpektoval túto skutočnosť a poskytol mu odmenu podľa právnej\núpravy platnej a účinnej v čase rozhodovania o jeho odmene, čo potvrdili aj všeobecné súdy\n\n3\n\nv rozhodovaní o žalobe sťažovateľa, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí\nsprávneho orgánu.\nPodľa názoru sťažovateľa orgány verejnej moci napadnutými rozhodnutiami\n„nerešpektovali zákaz retroaktivity, keď posudzovali jeho už vzniknutý nárok na odmenu\nza poskytnutie právnych služieb v zmysle znenia právnej úpravy po 1.1.2010, pričom\nsamotný Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil, že došlo k zmene mechanizmu\nvo vzťahu k určovaniu výšky odmeny. To všetko napriek tomu, že Sťažovateľ ako advokát pri\nustanovení súdom podľa ustanovenia § 30 O. s. p. v znení účinnom v tom čase, ako aj\nvykonávania jednotlivých úkonov právnej služby mal (úplne legitímne) za to, že mu vzniká\nza jednotlivé vykonané úkony právnej služby nárok na odmenu v zmysle v tom čase platnej\na účinnej právnej úpravy, t.j. odmena určená podľa počtu a druhu jednotlivých úkonov\nprávnej služby (§ 9 až § 14 Vyhlášky v znení platnom a účinnom v tom čase).“.\nOrgány verejnej moci ignorovaním zákazu retroaktivity ako jednej zo zložiek práva\nna súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces konali v rozpore s legitímnymi očakávaniami\nsťažovateľa a porušili jeho právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy, keďže sťažovateľ ako advokát „legitímne vzhľadom\nna znenie O. s. p. v účinné v čase jeho ustanovenia, ale aj vzhľadom na dovtedajšiu bežnú\nprax súdov pri uplatnení nároku na odmenu za poskytnuté právne služby očakával, že jeho\nnárok bude posudzovaný podľa v čase ustanovenia platného a účinného znenia, a to tým\nskôr, ak väčšina úkonov právnej služby bola vykonaná Sťažovateľom pred zmenou právnej\núpravy.“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd uznesením\nprijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania vydal tento nález:\n„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sžo/51/2016 zo dňa 23. novembra 2017 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 1S/235/2014-57 zo dňa 28. januára 2016 porušené bolo.\n\n4\n\nII. Základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej\nrepubliky Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/51/2016\nzo dňa 23. novembra 2017 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n1S/235/2014 -57 zo dňa 28. januára 2016 a Rozhodnutím Právneho odboru Centra právnej\npomoci sp. zn. 1278/2013, ev. č. 22338/2013 zo dňa 24. mája 2013 v spojení s Rozhodnutím\nCentra právnej pomoci sp. zn. 1278/2013, ev. č. 11695/2013 zo dňa 20. marca 2013\nporušené bolo.\nIII. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/51/2016\nzo dňa 23. novembra 2017, Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/235/2014\nzo dňa 28. januára 2016, Rozhodnutie Právneho odboru Centra právnej pomoci\nsp. zn. 1278/2013, ev. č. 22338/2013 zo dňa 24. mája 2013 a Rozhodnutie Centra právnej\npomoci sp. zn. 1278/2013, ev. č. 11695/2013 zo dňa 20. marca 2013 sa zrušujú a vec sa\nCentru právnej pomoci vracia na ďalšie konanie.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\n\n5\n\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z princípu subsidiarity vyplýva, že\nprávomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba\nvtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri\nuplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť\nnielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna\na nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\nAk ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa\nochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu\nnedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ svoje právo podať proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmaní\nzákonnosti rozhodnutia Centra právnej pomoci, odvolanie využil a najvyšší súd odvolaním\nnapadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.\nVzhľadom na skutočnosť, že právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o odvolaní\nsťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu, ústavný súd pri\npredbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.\n\n6\n\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nSťažovateľ namieta, že všeobecné súdy v konaniach o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu nesprávne posúdili charakter jeho nároku na odmenu za\nposkytnutie právnej služby (ktorý má podľa neho hmotnoprávnu povahu), rozhodli\nv rozpore so zákazom retroaktivity a porušili tak jeho základné práva uvedené v petite\nústavnej sťažnosti.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nPri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd štandardne\npoukazuje na svoje ústavné postavenie vymedzené v čl. 124 ústavy, z ktorého vyplýva, že\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ale súdnym orgánom\nochrany ústavnosti, a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu\nvo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\n\n7\n\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nO svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nNeoznačenie príslušného odseku čl. 20 ústavy v petite ústavnej sťažnosti, ktorého\nporušenie sťažovateľ namieta, je síce nedostatkom petitu, avšak sťažovateľ označil v súlade\ns § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde základné právo, ktoré sa podľa jeho tvrdenia\nporušilo („...vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy...“), z čoho vyplýva, že namieta porušenie\nzákladného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n\n8\n\nÚstavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy osvojil\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na\nspravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(IV. ÚS 195/07). V zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru má účastník súdneho\nkonania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými a právnymi\nskutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné,\na teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne. Ústavný súd\nďalej poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na\nspravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nZ judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 248/08) vyplýva, že rozhodovanie o trovách\nkonania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci týchto súdov, pri ktorom sa\nprejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto iba celkom\nvýnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania.\nProblematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v\nprípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo\ndôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá\nby v sebe zahŕňala črty svojvôle.\nÚstavný súd pri posudzovaní sťažností, ktoré smerujú proti rozhodnutiam\nvšeobecných súdov v častiach, ktoré sa týkajú problematiky (náhrady) trov konania, t. j.\nproblematiky, ktorá má vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi\nakcesorickú povahu, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k prípadnému zrušeniu napádaného\nvýroku o trovách konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu\noznačených základných práv zvlášť extrémnym spôsobom, alebo ak zistí, že napadnutým\nrozhodnutím došlo zároveň aj k neprípustnému zásahu do iných ústavou garantovaných\npráv (m. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).\n\n9\n\nUvedené východiská možno analogicky plne uplatniť aj v prípadoch rozhodovania\nvšeobecných súdov o náhrade odmeny a hotových výdavkov ustanovenému advokátovi.\nNámietky sťažovateľa ako ustanoveného zástupcu žalobcu odôvodňujúce porušenie jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 ústavy\nnapadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu sa týkajú jeho nesúhlasu s aplikáciou právnej\núpravy účinnej po 1. januári 2010 na zastupovanie, na ktoré bol ako advokát ustanovený\nsúdom pred účinnosťou novelizácie § 149 ods. 2 OSP zákonom č. 495/2009 Z. z.\nNajvyšší\n\nsúd\n\nv napadnutom\n\nrozhodnutí\n\nodôvodnil\n\npotvrdenie\n\nodvolaním\n\nnapadnutého rozsudku krajského súdu takto:\n«Vzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení k zmenám v právnej úprave\nObčianskeho súdneho poriadku účinných od 01.01.2010 (zákon č. 495/2009 Z. z., ktorým sa\nmení u dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) je potrebné vychádzať zo základných\nzásad teórie práva, podľa ktorých v procesnom práve sa aplikuje procesnoprávna norma\núčinná v čase rozhodovania. Táto zásada je zakotvená aj v § 355 O.s.p, podľa ktorého, ak\nnie je ďalej ustanovené inak. platí tento zákon i pre konanie začaté pred jeho účinnosťou.\nPrávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú\nzachovane. Obdobnú úpravu aplikácie právneho predpisu obsahujú aj prechodné\nustanovenia zákona č. 327/2005 Z. z.\nK námietke žalobcu ohľadne neprípustnosti retroaktivity právnych noriem Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky uvádza, že nie každá retroaktivita je nezlučiteľná s princípmi, na\nktorých je budovaný právny štát, pričom právny výklad pravej a nepravej retroaktivity je\nokrem iného obsiahnutý aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Sžo/56/2015 z 01.03.2016, na ktorý v tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky\npoukazuje.\nV rozsudku sp. zn. 4Sžo/56/2015 z 01.03.2016 vydanom v obdobnej veci, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky uviedol: „... advokátovi vzniká nárok na odmenu až po tom, ako bol\nprávoplatne ustanovený alebo určený na zastupovanie účastníka konania, a samozrejme\ndňom, kedy došlo k vykonaniu prvého samotného úkonu v rámci poskytovania právnej\n\n10\n\nslužby v konaní avšak až po právoplatnosti rozhodnutia o ustanovení. Zmena právnej\núpravy týkajúcej sa určenia orgánu, ktorý má právomoc priznávať nárok na bezplatnú\nprávnu pomoc, resp. o výške tejto odmeny a spôsob rozhodovania a jej vyplácania môžu\nnasvedčovať tomu, že v tomto prípade sa jedná o nepravú spätnú účinnosť právnej normy\n(nepriamu retroaktivitu). Nepriama retroaktivita však v konečnom dôsledku nepôsobí do\nminulosti pretože akceptuje stav ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy\na tento stav rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy.“...\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s tvrdením, podľa ktorého právny\nvzťah uplatnenia trov právneho zastúpenia má hmotnoprávnu povahu. Nárok na náhradu\ntrov právneho zastúpenia a jeho uplatnenie je nárokom procesným, pretože má základ\nv procesnom práve. Až na základe právoplatného rozhodnutia o priznaní náhrady trov\nprávneho zastúpenia možno hovoriť o hmotnoprávnom nároku a v súvislosti s tým\no pohľadávke. Až takáto pohľadávka má majetkovú hodnotu, a preto nie je opodstatnené ani\npoukazovanie na právo vlastniť a pokojne užívať majetok.\nUvedenými zmenami došlo k zjednotenia rozhodovania o uplatnenej náhrade trov\nadvokátov ustanovených za zástupcov z prostriedkov štátu a to bez ohľadu na to, či advokát\nbol za zástupcu ustanovený súdom podľa § 30 O.s.p. alebo určený Centrom právnej pomoci\npodľa zákona č. 327/2005 Z. z.\nAž na základe § 24e zákona č. 327/2005 Z. z., účinného od 1.1.2013 sa rozšírila\nprávomoc centra rozhodovať o nárokoch na trovy konania a trovy právneho zastúpenia\nadvokátov vzniknutých pred 01.01.2010 v zmysle druhej hlavy, druhej častí vyhlášky.\nZ § 24e ods. 1 zákona č. 327 2005 Z. z. je zrejmé, že centrum môže rozhodovať o náhrade\ntrov právneho zastúpenia advokáta podľa druhej hlavy, druhej časti vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z. za splnenia zákonom stanovených podmienok a to, ak: 1. účastníkovi\nkonania vznikol nárok na náhradu trov konania a 2. súd nerozhodol o náhrade trov\nprávneho zastúpenia advokáta ustanoveného súdom do 31.12.2009. 3. advokáta odkázal na\ncentrum 4. alebo nerozhodoval o tom vôbec napriek tomu, že advokát si riadne a včas\nuplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v predmetnom konaní pred súdom.\nUstanovenie § 137 O.s.p. obsahuje demonštratívny výpočet jednotlivých trov konania.\nNáhrada trov konania je širší pojem ako náhrada trov právneho zastúpenia. Nárok na\nnáhradu trov konania vzniká účastníkovi občianskeho súdneho konania, ak bol vo veci\n\n11\n\núspešný a to na základe právoplatného rozhodnutia súdu o trovách konania. Uvedené\nustanovenie preto nemožno aplikovať na prípady, keď súd oprávnenej osobe nárok na\nnáhradu trov konania nepriznal. V právnej úprave nie je ustanovená žiadna výnimka,\nz akých dôvodov nebola priznanú náhrada trov konania, teda nemožno prihliadnuť ani na\ntú skutočnosť, že v prejednávanom prípade nebola priznaná náhrad trov konania z dôvodu\nuzavretia zmieru medzi účastníkmi konania. Teda len kumulatívnym splnením vyššie\nuvedených podmienok je centrum oprávnené rozhodovať o náhrade trov právneho\nzastúpenia súdom ustanoveného advokáta podľa druhej hlavy, druhej časti vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z. Vyššie uvedené len potvrdzuje, že centrum je oprávnené a povinné pri\nrozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia advokáta postupovať (okrem výnimky\nzavedenej až od 1.1.2013, uvedenej v § 24e), len podľa tretej hlavy, druhej časti v vyhlášky.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už rozhodoval v obdobných veciach, (uplatnené\nnároky na náhradu trov za právne zastúpenie advokátov, ustanovených súdom podľa § 30\nO.s.p.) voči žalovanému, pričom zároveň vo svojej rozhodovacej činnosti neustále\npoukazuje na nutnosť dodržiavať zásadu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy\nSlovenskej republiky), t. j., že v obdobných veciach je možné sa od predchádzajúceho\nrozhodnutia najvyššieho súdu meritórne odchýliť iba, ak sa podstatne zmenili skutkové\nokolnosti a právny základ pre vyhlásenie súdneho rozhodnutia. Navyše s princípom právnej\nistoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov súdov na riešenie obdobných vecí.\nZ uvedeného dôvodu sa najvyšší súd aj v tejto veci prikláňa k právnym názorom vysloveným\ninými senátmi v obdobnej veci, a to prostredníctvom rozsudkov 4Sžo/56/2015,\n2Sžo/36/2014, 8Sžo/72/2014, 2Sžo/30/2014, 3Sžo/32/2016.»\nÚstavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu konštatuje, že\njeho odôvodnenie je dostatočné a zrozumiteľné. Najvyšší súd podľa názoru ústavného súdu\ndostačujúco vysvetlil, prečo potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu a jeho závery\nmožno považovať z ústavného hľadiska za akceptovateľné a udržateľné. Najvyšší súd\nv napadnutom uznesení zaujal stanovisko k námietkam sťažovateľa, najmä pokiaľ ide\no neprípustnosť retroaktivity a tiež vysvetlil podstatu vzťahu uplatnenia trov právneho\nzastúpenia, ktorý má procesnoprávnu povahu.\n\n12\n\nNajvyšší súd poukázal na základnú zásadu teórie práva, ktorá rieši otázku časovej\npôsobnosti noriem procesného práva tak, že sa v zásade aplikuje procesnoprávna norma\núčinná v čase rozhodovania. Problematiku začatých a neskončených konaní riešia v danom\nprípade prechodné ustanovenia § 355 až § 372n OSP. Uplatňuje sa tu základné pravidlo,\npodľa ktorého ak zákon neustanoví inak (čo bol prípad predmetnej novely Občianskeho\nsúdneho poriadku), platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou\n(pozri učebnice občianskeho procesného práva, napr. MAZÁK, J. a kol. Základy\nobčianskeho procesného práva. 4. vyd. Bratislava : Iura Edition, 2009, s. 22 – 23). Právne\núčinky úkonov, ktoré nastali v konaní pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované.\nÚstavný súd tiež súhlasí s názorom všeobecných súdov, že ak nová právna úprava\nnepôsobí do minulosti, ale smeruje do budúcnosti, nejde o pravú spätnú účinnosť.\nPodobne vo veci posúdenia charakteru uplatnenia trov právneho zastúpenia (t. j. či\nmá hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu povahu) ústavný súd konštatuje, že argumentácia\nvšeobecných súdov o procesnoprávnej povahe nároku na náhradu trov právneho zastúpenia\nje ústavne konformná.\nPretože\n\nnapadnuté\n\nuznesenie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp.\n\nzn. 3\n\nSžo 51/2016\n\nz 23. novembra 2017 nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené, ústavný súd\nnie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98,\nIII. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru najvyššieho\nsúdu.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,\nnemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto\nnázoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím\nvlastným. V konečnom dôsledku ústavný súd nie je opravným súdom skutkových omylov\na právnych názorov všeobecného súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto\nprávomoci všeobecného súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil\ns interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej\njudikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu iba v prípade, ak\nby ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri\n\n13\n\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom v okolnostiach daného prípadu\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného\nsúdu predmetná interpretácia týchto právnych predpisov najvyšším súdom takéto nedostatky\nnevykazuje.\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti\nsťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. apríla 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "preskúmanie rozhodnutia iných org.", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9d64ef6b-9282-409d-9053-53261351d345", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.39.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 39/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 39/2019 z 29. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.39.2019.1"}, {"guid": "ussr:0a8395e5-8371-45cd-8d85-a4f59e675b8e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.361.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.361.2018.1"}]}