{"guid": "ussr:0d87dcad-5356-409b-989a-f0256c9ed276", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.270.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 270/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 270/2018 z 19. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2018, sp. zn. IV. ÚS 270/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.270.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0d87dcad-5356-409b-989a-f0256c9ed276", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.270.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.270.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.270.2018.1/text", "citacie_n": 14, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 270/2018-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. apríla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu\nLadislava\n\nOrosza\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\n,\n\nsťažnosť\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Ivanom Hubkom, Gaštanová 7, Žilina, ktorou namieta porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10 So 85/2016 z 29. novembra 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n,\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca 2018\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Hubkom, Gaštanová 7,\nŽilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 10 So 85/2016 z 29. novembra 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľovi bola rozhodnutím\nSociálnej\n\npoisťovne\n\n–\n\nústredia\n\nBratislava\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„Sociálna\n\npoisťovňa“)\n\n0 z 18. marca 2016 (ďalej len „rozhodnutie z 18. marca 2016“) zvýšená\nsuma starobného dôchodku na sumu 302,10 € mesačne v súlade s § 66 ods. 3 a § 82 zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no sociálnom poistení“). Z odôvodnenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 18. marca 2016\nvyplýva, že suma starobného dôchodku bola sťažovateľovi zvýšená za obdobie\ndôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku od 1. januára 2015 do\n31. decembra 2015, pričom zvýšenie starobného dôchodku patriace za toto obdobie\npredstavovalo sumu 1,74825 € mesačne a bolo určené ako súčin jednej polovice osobného\nmzdového bodu 0,2500 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,993 €. K 31. decembru 2015 sa\nstarobný dôchodok sťažovateľovi vyplácal v sume 297,40 €, pričom suma starobného\ndôchodku 300,20 € mesačne po zaokrúhlení bola určená súčtom súm 297,40 € a 2,74825 €.\nSuma starobného dôchodku sa ďalej zvýšila podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1\npísm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky\nč. 283/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky\na percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2016 na sumu 302,10 €.\nProti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne z 18. marca 2016 sťažovateľ podal opravný\nprostriedok podľa piatej časti tretej hlavy v tom čase platného a účinného Občianskeho\nsúdneho poriadku, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nrozsudkom sp. zn. 24 Sd 122/2016 z 26. septembra 2016 (ďalej len „rozsudok\nz 26. septembra 2016“) tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 18. marca 2016 potvrdil\n\n2\n\nako vecne správne. Rozsudok krajského súdu z 26. septembra 2016 v rámci odvolacieho\nkonania najvyšší súd potvrdil napadnutým rozsudkom.\nPodľa sťažovateľa „celková výška starobného dôchodku je vypočítaná nezákonne, čo\nvyplýva aj zo samotného odôvodnenia rozhodnutia... mechanizmus určenia výšky zvýšenia\nstarobného dôchodku je nesprávny a nezákonným pretože je odvodený od sumy výšky\nstarobného dôchodku určenej v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru, ale nie len podľa ZSP“.\nSťažovateľ ďalej namieta proti záverom vyjadreným v rozhodnutiach krajského súdu\na najvyššieho súdu, podľa ktorých sa všeobecné súdy nemôžu zaoberať otázkou základnej\nvýmery starobného dôchodku, keďže táto nebola v rozhodnutí Sociálnej poisťovne\nz 18. marca 2016 riešená. Aj napriek uvedenému však nad rámec odôvodnenia krajský súd\na rovnako aj najvyšší súd podali podľa sťažovateľa „bezprecedentný výklad ustanovení\nzákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, zák. č. 461/2003 Z. z., ZSP v znení\nneskorších predpisov, zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov\nPolicajného zboru Slovenskej republiky, zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení\npolicajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Dohovoru o invalidných,\nstarobných a pozostalostných dávkach (č. 128)...“.\nSťažovateľ nesúhlasí s výkladom podaným krajským súdom v jeho rozsudku\nz 26. septembra 2016, podľa ktorého v prípade súbehu nárokov na dávky v starobe\nzo všeobecného, ako aj z osobitného systému sociálneho zabezpečenia je v zmysle\n«„Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť (a nemožno ho\nodňať), pokiaľ starobný dôchodok z osobitného systému (??) svojou výškou neprevyšuje\nvýšku starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia.“ Veď Dohovor\nnepozná právne inštitúty dávky v starobe, nepozná... sociálnu dávku osobitného systému,\nvýsluhový dôchodok.».\nAplikácia\n\npríslušných\n\nustanovení\n\nDohovoru\n\no\n\ninvalidných,\n\nstarobných\n\na pozostalostných dávkach (č. 128) publikovaného pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len Dohovor\nč. 128“) krajským súdom, resp. najvyšším súdom je podľa sťažovateľa diskriminačná,\n\n3\n\nkeďže je «nespochybniteľné, že... použitie Dohovoru priamo poškodzuje práva, zmenšuje\njeho rozsah práv krátením, ktoré mu zabezpečuje zák. 461/2003 Z. z. spôsobom\nspravodlivého výpočtu výšky starobného dôchodku ADHxOMBxODP. Poukazujeme na\nfaktické ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z... z ktorých je zrejmé a rigidne určité kto\na v akom rozsahu má „nárok“ na priznanie starobného dôchodku mechanizmom výpočtu\nADHxOMBxODP.».\nPodľa sťažovateľa krajský súd a ani najvyšší súd neprihliadali pri svojom\nrozhodovaní na čl. 154c ústavy, podľa ktorého majú medzinárodné zmluvy o ľudských\nprávach a základných slobodách prednosť pred vnútroštátnym zákonom len vtedy, ak\n„zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd“, a keďže Dohovor č. 128 sťažovateľa\ndiskriminuje, bola aplikácia jeho ustanovení vo veci vylúčená.\nSťažovateľ ďalej argumentuje, že najvyšší súd nepreskúmal rozsudok krajského súdu\nz 26. septembra 2016 v medziach odvolania. Jeho povinnosťou bolo zaoberať sa nie len\nvalorizáciou už priznanej sumy starobného dôchodku, ale rovnako sa zaoberať aj\nmechanizmom výpočtu, „ktorý sa odvíja už od priznanej výšky sumy starobného dôchodku.\nA keďže táto suma je nezákonná, nesprávne určená, nemôže byť legitímna ani výška\nvalorizácie.“.\nSťažovateľ súčasne predkladá ústavnému súdu «procesný návrh na vyriešenie\nsporného „práva“ a zároveň návrh na výklad hmotnoprávnych ustanovení ako\nprejudiciálnej otázky uplatnenia – neuplatnenia Dohovoru voči výsluhovým dôchodcom\nv súvislosti s priznaním práva na výpočet zákonnej výšky starobného dôchodku zo ZSP.\nSúčasne navrhujeme aj vyriešenie otázky súbehu nároku dávok, klasifikovania\n(rôznorodosti – zhodnosti) dávok výsluhový a starobný dôchodok v zmysle dohovoru\na definovania podmienok (eventuálneho) krátenia a rozsahu krátenia, či zastavenie výplaty\nvýšky starobného dôchodku vyplývaného zo všeobecného systému sociálneho poistenia\npodľa zákona č. 461/2003 Z. z. Je preto na úvahe súdu, ako pomenované právne inštitúty\ndohovoru euro konformne a vnútroštátne vysvetliť a aplikovať pri vydávaní rozhodnutí\n\n4\n\nsprávnych orgánov a súdov. No a tu vzniká priestor pre Ústavný súd na vyjadrenie\nzáväzného právneho a legitímneho názoru.».\nV tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na nezrozumiteľnosť aplikácie ustanovení\nDohovoru č. 128 a príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení a zdôrazňuje\nnevyhnutnosť podať vysvetlenie, či „výsluhový dôchodok“ je možné subsumovať\npod dávky pokryté Dohovorom č. 128 a zároveň vyjadriť sa k tomu, či Sociálna poisťovňa\nmôže sama určovať podmienky a rozsah krátenia príslušnej dávky.\nS prihliadnutím\n\nna\n\nuvedené\n\nsťažovateľ\n\npredkladá\n\nústavnému\n\nsúdu\n\nnávrh\n\nna „vyriešenie prejudiciálnej otázky“ a žiada, aby ústavný súd vykonal výklad práv\noznačených v Dohovore č. 128, a síce či\n-\n\nmožno výsluhový dôchodok ako peňažnú dávku vyplácanú z osobitného\n\nsociálneho systému policajtov pri súčasnom súbehu nároku na určené invalidné, starobné\nalebo pozostalostné dávky subsumovať pod tieto dávky a určiť prepočet výšky\nnajvýhodnejšej dávky,\n-\n\nmožno považovať výsluhový dôchodok ako peňažnú dávku vyplácanú\n\nz osobitného sociálneho systému policajtov za dávku ustanovenú v Dohovore č. 128\na pri súčasnom súbehu nárokov ho klasifikovať ako inú peňažnú dávku sociálneho\nzabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť,\n-\n\nmožno dispozíciu určenú Dohovorom č. 128 za určených podmienok\n\na v určenom rozsahu považovať za vykonateľnú a realizovateľnú Sociálnou poisťovňou\nna základe výkladu najvyššieho súdu bez vydania vnútroštátneho predpisu a samovoľne\nurčiť podmienky krátenia a určiť rozsah krátenia v prípade súbehu dávok výsluhového\ndôchodku a starobného dôchodku.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ považuje odôvodnenie napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu za nezrozumiteľné a arbitrárne s priamym dosahom na porušenie\npráv zaručených ústavou a dohovorom. Ústavnému súdu navrhuje, aby po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že v ňom vysloví porušenie základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu\n\n5\n\n„sp. zn. 9 So/108/2015 zo dňa 28. februára 2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského\nsúdu v Žiline zo dňa 29. januára 2015, č. k. 24 Sd/234/2014-72“, rozsudok najvyššieho\nsúdu „sp. zn. 9 So/108/2015 zo dňa 28. februára 2017 a Rozsudok Krajského súdu v Žiline\nzo dňa 29. januára 2015, č. k. 24 Sd/234/2014-72“ zruší a vec vráti krajskému súdu\nna ďalšie konanie. Sťažovateľ zároveň požaduje priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia a úhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne\nneopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania.\nÚstavný súd v prvom rade podotýka, že podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je\nviazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v danom prípade navyše zastúpený kvalifikovaným\n\n6\n\nprávnym zástupcom. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh\nvýroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len\no tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti. Z petitu, resp. návrhu\nna rozhodnutie vyplýva, že sa ním sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia základného\npráva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom\nnajvyššieho súdu „sp. zn. 9 So/108/2015 zo dňa 28. februára 2017, ktorým bol potvrdený\nrozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 29. januára 2015, č. k. 24 Sd/234/2014-72“.\nPri preskúmavaní obsahu sťažnosti a k nej priložených príloh však ústavný súd zistil, že\nsťažovateľ bol účastníkom konania vedeného najvyšším súdom pod sp. zn. 10 So 85/2016,\nv rámci ktorého bol 29. novembra 2017 vydaný rozsudok, ktorým bol potvrdený ako vecne\nsprávny rozsudok krajského súdu sp. zn. 24 Sd 122/2016 z 26. septembra 2016 o potvrdení\nrozhodnutia Sociálnej poisťovne z 18. marca 2016.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd s prihliadnutím na obsah sťažnosti\na jej prílohy dospel k záveru, že v návrhu na rozhodnutie o sťažnosti formulovanej\nsťažovateľom došlo k zrejmej nesprávnosti v písaní spisovej značky napadnutého\nrozhodnutia najvyššieho súdu, pričom zároveň ustálil, že predmetom konania o sťažnosti\nsťažovateľa je v skutočnosti namietané porušenie označených práv zaručených ústavou\na dohovorom, ku ktorým malo dôjsť napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu (rozsudok\nnajvyššieho súdu sp. zn. 10 So 85/2016 z 29. novembra 2017, ktorým bol potvrdený\nrozsudok krajského súdu sp. zn. 24 Sd 122/2016 z 26. septembra 2016). Uvedené\nskutočnosti sú premietnuté aj do záhlavia tohto rozhodnutia.\nNapadnutý rozsudok najvyššieho súdu sťažovateľ považuje za arbitrárny a riadne\nneodôvodnený, pričom v konkrétnostiach dôvodí, že najvyšší súd nepreskúmal rozsudok\nkrajského súdu z 26. septembra 2016 v medziach jeho odvolania. Jeho povinnosťou bolo\npodľa sťažovateľa zaoberať sa nie len valorizáciou už priznanej sumy starobného dôchodku,\nale rovnako sa zaoberať aj mechanizmom výpočtu, „ktorý sa odvíja už od priznanej výšky\nsumy starobného dôchodku. A keďže táto suma je nezákonná, nesprávne určená, nemôže\nbyť legitímna ani výška valorizácie.“.\n\n7\n\nOd ústavného súdu sťažovateľ ďalej požaduje, aby vykonal výklad práv označených\nv Dohovore č. 128.\nPri predbežnom prerokovaní sa ústavný súd sústredil na posúdenie, či nemožno\nsťažnosť sťažovateľa považovať za zjavne neopodstatnenú. Z už citovaného § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej\njudikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým\npostupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri\npredbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nV súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd považuje za potrebné\nzdôrazniť, že v zmysle čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti\na nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným\nsúdom (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecných súdov, ktoré ich pri výklade a uplatňovaní\nzákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej ani preskúmavať, resp. či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo zisteného skutkového stavu všeobecné súdy vyvodili. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n\n8\n\nPodstata práva na spravodlivé súdne konanie, ktoré podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nktoré je „prítomné“ aj v základnom práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nspočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Do obsahu práva\nna spravodlivé súdne konanie patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo\npodľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku\nSlovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika\nratifikovala, a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon (m. m. IV. ÚS 77/02).\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej\nplatnej a účinnej normy na zistený stav veci.\nSúčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania\n(I. ÚS 234/2014). Do práva na spravodlivé súdne konanie však nepatrí právo účastníka\nkonania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať\nneúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96,\nIII. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08).\nVychádzajúc z námietok sťažovateľa formulovaných v sťažnosti, ústavný súd\npoukazuje na podstatné časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorých najvyšší súd\nuviedol:\n„Z opravného prostriedku navrhovateľa vyplýva, že žiadal o preskúmanie\nrozhodnutia odporkyne, ktorým bol zvýšený starobný dôchodok od 01. 01. 2016 na sumu\n302,10 Eur mesačne. Navrhovateľ však neuviedol žiadne dôvody nezákonnosti predmetného\n\n9\n\nrozhodnutia odporkyne, z ktorých by bolo možné vyvodiť nesprávny výpočet zvýšenia\ndôchodku, lebo jeho námietky sa týkali nesprávneho výpočtu prvotnej výšky starobného\ndôchodku, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté dňa 29. 04. 2010 rozhodnutím\nč.\n\n. Navrhovateľ proti nemu nepodal opravný prostriedok, teda nenamietal\n\nnesprávnosť výpočtu, taktiež nepodal opravný prostriedok proti ďalším rozhodnutiam,\nktorým bol navrhovateľovi zvýšený starobný dôchodok a preto nadobudli právoplatnosť.\nOdvolací súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že súd sa nemohol zaoberať\nzákonnosťou a vecnou správnosťou pôvodných rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku\nnavrhovateľovi, ani inými rozhodnutiami, ktoré neboli predmetom tohto konania.\nV konaniach o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov vo veciach dôchodkového\nzabezpečenia majú súdy povinnosť posúdiť zákonnosť konkrétneho, v opravnom prostriedku\noznačeného rozhodnutia. Predmet súdneho konania vymedzuje predmet rozhodnutia, proti\nktorému smeroval opravný prostriedok. Inými nárokmi, než o ktorých bolo rozhodované\nnapadnutým rozhodnutím správneho orgánu (odporkyne) sa súd v konaní v zmysle § 250l\nO. s. p. a nasl. nemôže zaoberať. V rámci súdnej praxe bolo ustálené, že v takomto prípade\nby mala byť predmetom preskúmania iba správnosť tohto zvýšenia, súd nemá možnosť\nzaujímať stanovisko k otázkam týkajúcim sa základnej výmery starobného dôchodku\nnavrhovateľa, nakoľko obsahom napadnutého rozhodnutia odporkyne riešené neboli.\nOdporkyňa v súlade so zákonom vypočítala zvýšenie sumy starobného dôchodku a vydala\npreskúmavané rozhodnutie, jej postup vyhodnotil aj odvolací súd ako správny a zákonný.“\nAj napriek predmetu konania pred príslušným správnym orgánom vo veci\nsťažovateľa, ktorým bolo rozhodovanie o valorizácii starobného dôchodku, sa najvyšší súd\nnad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia vyjadril aj k otázke „nezákonnosti priznaného\nstarobného dôchodku a jeho krátenia pri súbehu starobného dôchodku a výsluhového\ndôchodku“, pričom uviedol, že sa „... stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, vo\nvzťahu k prvotnému rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku navrhovateľovi, že\nodporkyňa postupovala v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou, keď najskôr\nvypočítala teoretickú sumu dôchodku aj s prihliadnutím na dobu výkonu služby, a takto\nvypočítaný dôchodok následne krátila v zmysle čl. 33 Dohovoru č. 128. Výkladom\nrelevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou\n\n10\n\nSlovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že\nvýsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom\npoistení charakter dávky v starobe, ktorú je potrebné považovať v zmysle čl. 33 ods. 1\nDohovoru č. 128 za inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť\n(prežitie určeného veku) - takou dávkou je aj starobný dôchodok, na ktorý vznikne nárok\npodľa zákona o sociálnom poistení.\nVzhľadom na súbeh nárokov na dve dávky rovnakého druhu (dávky v starobe) potom\nv súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 prichádza do úvahy krátenie starobného dôchodku.\nIný postup a priznanie starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení v plnej tzv.\nteoretickej výške by mal za následok priznanie dvoch povahovo rovnakých dávok za tie isté\ndoby poistenia, čo by viedlo k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb,\npoistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia a k diskriminácii poistencov, ktorí\nzískali obdobia poistenia v takom istom rozsahu len vo všeobecnom systéme sociálneho\npoistenia. Ide o ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.\nrozhodnutie sp. zn. 7 So/138/2011 z 15. 08. 2012 - judikát č. R 83/2013, rozhodnutie sp. zn.\n9 So/214/2008 z 28. októbra 2009 - v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 5/2011 judikát pod\nč. 55). Krajský súd sa s právnymi námietkami odvolateľa v rozhodnutí dôkladne vysporiadal\na nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde,\na preto námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré\nneboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu\nkrajský súd dôvodne považoval rozhodnutia odporkyne za zákonné a opravnému\nprostriedku navrhovateľa nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.\ns. p. potvrdil.“.\nPo preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu ústavný súd\nkonštatuje, že dôvody, na ktorých najvyšší súd ako odvolací súd založil svoje rozhodnutie,\nmožno považovať z ústavného hľadiska za dostatočné a relevantné, rešpektujúce požiadavku\nústavno-konformnej interpretácie a aplikácie Občianskeho súdneho poriadku. Odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku najvyššieho súdu zároveň v dostatočnej miere zohľadňuje predmet\nkonania, ktorý bol totožný s vymedzením predmetu rozhodnutia, proti ktorému príslušný\n\n11\n\nopravný prostriedok podaný sťažovateľom smeroval. Ústavný súd akceptuje názor vo veci\nsťažovateľa konajúcich všeobecných súdov, podľa ktorého sa všeobecné súdy v rámci\nkonania o preskúmaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne\no valorizácii starobného dôchodku nemohli zaoberať otázkami „nároku sťažovateľa na\npriznanie starobného dôchodku“, o ktorých bolo rozhodované v inom už právoplatne\nskončenom konaní, ktoré sťažovateľ opravným prostriedkom nenapadol (rozhodnutie\nSociálnej poisťovne č.\n\nz 29. apríla 2010). Pokiaľ sťažovateľ svoje oprávnenie\n\npodať opravný prostriedok proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne týkajúce sa nároku na\npriznanie starobného dôchodku zanedbal, takéto zanedbanie nie je konvalidovateľné, a to\nani v nadväzujúcich konaniach. Prípadným preskúmavaním námietok týkajúcich sa nárokov\nna priznanie starobného dôchodku by sa v konečnom dôsledku zasahovalo aj do princípu\nprávnej istoty, ktorý bol nastolený právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne č.\nz 29. apríla 2010.\nKeďže predmetom preskúmavania zo strany všeobecných súdov bol len nárok\ntýkajúci sa valorizácie starobného dôchodku, a nie nárok na priznanie starobného dôchodku,\nbolo bez právneho dôvodu, aby sa krajský súd, resp. najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach\nzaoberali námietkou sťažovateľa, že v jeho prípade došlo k diskriminačnej aplikácii\npríslušných ustanovení Dohovoru č. 128 pri stanovení nároku na starobný dôchodok.\nPokiaľ sťažovateľ od ústavného súdu požaduje výklad príslušných ustanovení\nDohovoru č. 128, už len pre úplnosť ústavný súd zdôrazňuje, že takto vymedzená právomoc\nústavnému súdu zo žiadneho z ustanovení ústavy nevyplýva. Z čl. 128 ústavy vyplýva\npre ústavný súd jedine právomoc podávať výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec\nsporná, čo však nie je zjavne totožné s požiadavkou sťažovateľa.\nÚstavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že názory\nobsiahnuté v napadnutom rozsudku najvyššieho súdu v predmetnej veci nemožno\nkvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, teda také, ktoré by mohli zakladať\nreálne možnosť vysloviť po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie porušenie práva\n\n12\n\nsťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru či jeho základného\npráva na súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nKeďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní nezistil žiadnu možnosť vyslovenia\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde o odmietnutí sťažnosti sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenej.\nPo odmietnutí sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi\nuplatnenými sťažovateľom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. apríla 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dôchodok-starobný", "dôchodok-výsluhový", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6a652946-66fc-4119-ba8f-2a8eaffaa3e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 234/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 234/2014 z 21. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-21", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a652946-66fc-4119-ba8f-2a8eaffaa3e6"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ef9f80de-6675-4b26-8d3a-9f4bdcd1b4ce:8780d806-9b44-430e-ba91-5a6b05a8396f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5016200505.1", "spisova_znacka": "10So/85/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/85/2016 z 28. 11. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5016200505.1"}, {"guid": "a485f30f-f419-4240-9242-1895c4045a77:198d37e8-14cc-4302-98cb-798ea257171e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5016200505.1", "spisova_znacka": "24Sd/122/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sd/122/2016 z 25. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-09-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5016200505.1"}, {"guid": "cc23c698-c924-4ff1-aa6a-351e1cf22dcf:edc308c8-865e-4a76-84b6-95a020df6d58", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5014201023.2", "spisova_znacka": "24Sd/234/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sd/234/2014 z 28. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-01-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5014201023.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6c51ca56-9a55-4f3e-aaae-c70d5585aeda", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.41.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 41/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 41/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.41.2021.2"}, {"guid": "ussr:ed79e6e3-5748-4875-95be-ccfb8fe64c32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.624.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 624/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 624/2018 z 16. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-16", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.624.2018.1"}, {"guid": "ussr:c934820e-b0ff-48e6-8b61-c7fd4c20de91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.599.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 599/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 599/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.599.2018.1"}, {"guid": "706cd0d1-66cb-4eb3-805d-6c2019d55964:34bae2b1-9ccc-4edc-b357-b7ae2318af30", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:3014200640.3", "spisova_znacka": "7So/25/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/25/2018 z 28. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3014200640.3"}, {"guid": "52d360b6-fe02-4ed6-993d-cc3757b747b6:09f6c052-d5e4-4e6c-be41-4162e15cac52", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5015200908.3", "spisova_znacka": "7So/18/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/18/2018 z 25. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5015200908.3"}, {"guid": "05dcdd5e-99ac-487f-ae2c-63d36eda1b2c:173ad462-b8cd-4526-b72b-d731619e6f7f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:5023200170.1", "spisova_znacka": "6Ssk/58/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/58/2025 z 25. 2. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:5023200170.1"}, {"guid": "113a8694-cbd7-45c2-a3f7-b877631a9e06:bd593bc1-7acd-489e-9d46-978e0ec83ab1", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1014201016.3", "spisova_znacka": "6Ssk/62/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/62/2024 z 30. 7. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-07-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1014201016.3"}, {"guid": "ba66ad12-752e-40f0-8963-066c939d5272:cbe97a52-61e4-4b34-b813-5793cca7a89d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200570.1", "spisova_znacka": "9Sk/1/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sk/1/2021 z 27. 6. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-06-27", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200570.1"}, {"guid": "e0310de6-073c-408e-a61a-7155a92c9110:8bb17a02-a080-4590-88c1-75fd7a9a973e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200050.1", "spisova_znacka": "7Sk/33/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sk/33/2020 z 27. 6. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-06-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200050.1"}, {"guid": "7a4205bf-d7f6-41d9-b081-ddb65223a34d:4348afd7-89dc-4a32-b416-e3a12f5eb0f1", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100262.2", "spisova_znacka": "15Sas/3/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 15Sas/3/2024 z 30. 6. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-06-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100262.2"}, {"guid": "6c5e7c16-f158-4a71-91d1-ff018478918e:a83586f3-fa8a-4588-a254-f19e88268ef7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6720204759.3", "spisova_znacka": "14Co/89/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/89/2025 z 27. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6720204759.3"}, {"guid": "97aa6d33-8f54-42ae-9edc-1f602f8bf2ad:1e20f2a3-3ada-42c5-894f-d2c302a68ec5", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6720204759.1", "spisova_znacka": "13Co/108/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/108/2022 z 30. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6720204759.1"}, {"guid": "17fa420c-30a5-4a37-8589-6e5a90999ff4:5097eeb3-1105-45e6-831a-c1689d97d10e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1014201089.4", "spisova_znacka": "8Sd/89/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sd/89/2014 z 25. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1014201089.4"}, {"guid": "fd82c333-1419-40df-a397-91104b779b96:e174cdfa-8b38-4968-b0df-a978c182fd81", "ecli": "ECLI:SK:OSZV:2025:6720204759.11", "spisova_znacka": "15C/43/2020", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/43/2020 z 28. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2025-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZV:2025:6720204759.11"}]}