{"guid": "ussr:4f20d2d0-5864-4200-87fd-5ad2e375a484", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/2018 z 19. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2018, sp. zn. IV. ÚS 267/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4f20d2d0-5864-4200-87fd-5ad2e375a484", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.267.2018.1/text", "citacie_n": 58, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 267/2018-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. apríla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval\nsťažnosť Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Národná 12, Banská Bystrica,\nzastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., Horná 13, Banská\nBystrica, v mene ktorej koná advokát Mgr. Tomáš Suchý, ktorou namieta porušenie\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 12/2016 z 21. júna 2017 a uznesením\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 S 145/2015 z 31. mája 2016,\na sťažnosť Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Národná 12, Banská Bystrica,\nzastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., Horná 13, Banská\nBystrica, v mene ktorej koná advokát Mgr. Tomáš Suchý, ktorou namieta porušenie\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 48/2017 z 23. augusta 2017\na uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 S 137/2016 z 25. januára 2017 (pôvodne\nvedenú pod sp. zn. Rvp 2340/2017), a takto\nrozhodol:\nSťažnosti Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra 2017\ndoručená sťažnosť (vedená pod sp. zn. Rvp 1843/2017) Univerzity Mateja Bela v Banskej\nBystrici, Národná 12, Banská Bystrica (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., Horná 13, Banská Bystrica, v mene ktorej\nkoná advokát Mgr. Tomáš Suchý, ktorou namieta porušenie svojich základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 3 Sžfk 12/2016 z 21. júna 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\nz 21. júna 2017“) a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n5 S 145/2015 z 31. mája 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu z 31. mája\n2016“).\nDňa 14. decembra 2017 bola ústavnému súdu doručená ďalšia sťažnosť sťažovateľky\n(vedená pôvodne pod sp. zn. Rvp 2340/2017), ktorou taktiež namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžfk 48/2017 z 23. augusta 2017 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie najvyššieho súdu z 23. augusta 2017“) a uznesením krajského súdu\nsp. zn. 2 S 137/2016 z 25. januára 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu\nz 25. januára 2017“).\nÚstavný súd uznesením sp. zn. IV. ÚS 255/2018 z 19. apríla 2018 spojil [podľa § 166\nods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 31a zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“)] sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 1843/2017 a sp. zn. Rvp 2340/2017\n\n2\n\nna spoločné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 1843/2017, z dôvodu hospodárnosti\nkonania, keďže ide i veci, ktoré právne a skutkovo spolu súvisia a zároveň sú v nich totožné\nstrany sporu.\nI.1 Skutkový stav vo veci sťažnosti doručenej ústavnému súdu 4. októbra 2017\n(pôvodne vedenej pod sp. zn. Rvp 1843/2017)\nZo sťažnosti doručenej ústavnému súdu 4. októbra 2017 a z jej príloh vyplýva, že\nsťažovateľka sa v procesnom postavení žalobkyne domáhala, aby krajský súd v konaní\no preskúmanie\n\nzákonnosti\n\nrozhodnutia\n\nzrušil\n\nsprávu\n\no zistenej\n\nnezrovnalosti\n\nč. N21500697/S01 z 28. apríla 2015 vypracovanej Výskumnou agentúrou (ďalej len „správa\no nezrovnalosti“) a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov na projekt ITMS\n26250120036 zo 6. mája 2015 (ďalej len „žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov“).\nSťažovateľka s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „žalovaný 1“) zastúpeným Výskumnou agentúrou (ďalej aj\n„žalovaný 2“) uzavrela zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku\nč. 035/2010/5.1/OPVaV na účel výmeny okien, dverí a zasklených stien s príslušnými\nstavebnými prácami. U sťažovateľky bol 8. septembra až 30. septembra 2014 vykonaný\nvládny audit, výsledky ktorého boli zachytené v čiastkovej správe z vládneho auditu\nz 27. novembra 2014. Na základe zistení obsiahnutých v čiastkovej správe Výskumná\nagentúra zaslala sťažovateľke správu o nezrovnalosti a žiadosť o vrátenie finančných\nprostriedkov.\nProti obom uvedeným dokumentom sťažovateľka podala žalobu podľa druhej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) vo vtedy platnom a účinnom\nznení, o ktorej krajský súd rozhodol napadnutým uznesením tak, že konanie zastavil podľa\n§ 250d ods. 3 OSP s odôvodnením, že žaloba smerovala proti rozhodnutiam, ktoré\nnepodliehajú súdnemu prieskumu. Uvedený záver vychádza z toho, že:\n\n3\n\n„... žiadne zo žalobcom napádaných rozhodnutí nie je možné považovať za\nrozhodnutie preskúmateľné v správnom súdnictve a teda je konanie vo veci potrebné\nzastaviť.\n... správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutia správnych orgánov – bez\nohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, resp. postupmi správnych orgánov sa\nzaoberajú až v rámci preskúmania konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade\npreskúmava akýkoľvek akt, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie\na ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, resp. ktoré sa týka základných práv\na slobôd žalobcu.\n... Správa ako aj Žiadosť boli vydané na základe kontroly Ministerstva financií SR\norgánu auditu, ktorého výsledky boli skonštatované v Správe z auditu. Uvedené dokumenty\nboli vydané v súlade s postupom § 26 ods. 3 a § 27a ods. 1/ zákona č. 528/2008 Z. z.\nŽalovaný v 1/ rade uvádza, že ku dňu podania žaloby žalobcu nedošlo k vydaniu\nprávoplatného rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov. Ako ďalej vyplýva\nz ustanovenia § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z., ak prijímateľ nevráti poskytnutý\npríspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 4, riadiaci orgán rozhodne\no vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 4. najviac však 100 %\nposkytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Správou a ani Žiadosťou\nnebol žalobca zaviazaný s konečnou platnosťou k vráteniu finančných prostriedkov. Až\nprípadným vydaním konečného rozhodnutia zo strany poskytovateľa toto bude\npreskúmateľné správnym súdom.“\nProti napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľka podala kasačnú sťažnosť,\nv ktorej v podstatnom namietala, že „... rozhodnutím o zastavení konania bez meritórneho\nprejednania veci súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a svoje rozhodnutie\nzaložil v rozpore s ustálenou praxou kasačného súdu na nesprávnom právnom posúdení\nveci“.\nNajvyšší súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť sťažovateľky\nzamietol ako nedôvodnú, argumentujúc, že na súdny prieskum napadnutého úradného listu,\n\n4\n\nktorého prílohy tvorili správa o zistenej nezrovnalosti a žiadosť o vrátenie finančných\nprostriedkov, chýba správnym súdom právomoc.\nI.2 Skutkový stav vo veci sťažnosti doručenej ústavnému súdu 14. decembra\n2017 (pôvodne vedenej pod sp. zn. Rvp 2340/2017)\nZo sťažnosti doručenej ústavnému súdu 14. decembra 2017 a z jej príloh vyplýva, že\nsťažovateľka sa v procesnom postavení žalobkyne domáhala, aby krajský súd v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zrušil aktualizovanú správu o zistenej nezrovnalosti\nč. N21600405/S02 z 25. apríla 2016 vypracovanej Výskumnou agentúrou a žiadosť\no vrátenie finančných prostriedkov č. 26250120027/Z03 z 25. apríla 2016.\nSťažovateľka s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej\nrepubliky zastúpeným Výskumnou agentúrou uzavrela 25. júna 2009 zmluvu o poskytnutí\nnenávratného finančného príspevku č. 024/2009/5.1/OPVaV na projekt „Budovanie\ninfraštruktúry a modernizácia IKT na UMB v B. Bystrici za účelom zlepšenia podmienok\nvzdelávacieho procesu“. U sťažovateľky bol v období od 15. mája 2014 do 8. augusta 2014\nvykonaný vládny audit, v rámci ktorého boli zistené nezrovnalosti vo verejnom obstarávaní.\nTieto nezrovnalosti boli zhrnuté v protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona\no verejnom obstarávaní č. 9951-7000/2014-OK/4 zo 17. decembra 2014. Na základe tohto\nprotokolu vykonal žalovaný 1) opätovnú administratívnu kontrolu a 7. apríla 2015 vystavil\nnový kontrolný zoznam na identifikáciu porušenia zásad verejného obstarávania, v ktorom\nsú uvedené zistené nezrovnalosti. Na základe kontrolného zoznamu na identifikáciu\nporušenia zásad verejného obstarávania vychádzajúceho z protokolu vystavil žalovaný 1)\nlist pre sťažovateľku, ktorého súčasťou boli vo forme príloh správa o zistenej nezrovnalosti\nč. N21501058/S01 zo 4. júna 2015, v ktorej bola žalobcovi ustanovená korekcia vo výške\n25 % z hodnoty deklarovaných výdavkov, a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov\nprojektu č. 26250120027/Z02 zo 4. júna 2015.\nDňa 15. februára 2016 bol žalovanému 1) doručený list žalovaného 2), ktorého\nobsahom bola požiadavka na splnenie opatrenia a zohľadnenie odporúčania k nedostatku\n\n5\n\nidentifikovaného v rámci hodnotenia kvality č. A661, č. K3888, a to zabezpečením vrátenia\n100 % výdavkov súvisiacich s predmetným verejným obstarávaním so zohľadnením\npravidla o nekumulovaní finančných opráv. Na základe vládneho auditu žalovaný 1)\nvystavil pre sťažovateľku list, ktorého súčasťou boli tieto prílohy:\n- správa o zistenej nezrovnalosti č. N21600405/S01 zo 7. marca 2016;\n- žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov projektu č. 26250120027/Z03\nzo 7. marca 2016.\nZ dôvodu aktualizácie správy o zistenej nezrovnalosti č. N21600405/S01 zo 7. marca\n2016 vystavil žalovaný 1) 25. apríla 2016 list pre sťažovateľku, ktorého súčasťou boli\nformou príloh aktualizovaná správa o zistenej nezrovnalosti č. N21600405/S02 z 25. apríla\n2016 (ďalej len „správa o zistenej nezrovnalosti z 25. apríla 2016“) a žiadosť o vrátenie\nfinančných prostriedkov č. 26250120027/Z03 z 25. apríla 2016 (ďalej len „žiadosť\nz 25. apríla 2016“).\nProti obom uvedeným dokumentom sťažovateľka podala žalobu podľa druhej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku vo vtedy platnom a účinnom znení, o ktorej\nkrajský súd rozhodol napadnutým uznesením tak, že ju odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g)\nSprávneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) s odôvodnením, že žaloba je neprípustná,\nkeďže smeruje proti opatreniam predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu\nna subjektívnych právach žalobcu. Uvedený záver vychádza z toho, že:\n„Krajský súd je toho názoru, že správu a na ňu nadväzujúcu žiadosť je podľa ich\nobsahu nutné považovať za postup podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., teda za\nvýzvu na dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého príspevku. Ide o opatrenia orgánu verejnej\nsprávy, ktoré sami o sebe nemajú za následok založenie, zmenu, zrušenie alebo deklaráciu\npráv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu a ani sa ich priamo\nnedotýkajú.\nToto Štádium riešenia finančných nezrovnalostí slúži na prípadné mimosúdne\nvyrovnanie a vytvára žalobcovi ako prijímateľovi príspevku priestor na vyjednávanie,\nprípadne na dohodu o splátkach. Správa i žiadosť sú vo svojej podstate len opatreniami\npredbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu,\n\n6\n\npretože právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku nemení. Slúžia ako podklad a zároveň\npodmienka pre ďalší postup riadiaceho orgánu, ktorý v prípade nevyhovenia vyzve na\ndobrovoľné vrátenie príspevku začne voči žalobcovi správne konanie a uloží mu povinnosť\nvrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve. Správa ani žiadosť teda nie sú konečnými\nautoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a povinnostiach žalobcu\nv súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania\na vysporiadaním finančných vzťahov. Ich súdne preskúmanie na základe podanej správnej\nžaloby je preto neprípustné.“\nProti napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľka podala kasačnú sťažnosť\nz dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) v spojení s odsekom 2 SSP, t. j. krajský súd\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, v ktorej v podstatnom\nsťažovateľka namietala, že krajský súd „... sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď uznesenie sp. zn. 5 Sžf/26/2012, resp. rozsudkov\nsp. zn. 5 Sžf/31/2011).\n- odmietnutím žaloby podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) S. s. p., ktorému\npredchádzalo nesprávne právne posúdenie správneho súdu, predstavuje bez pochyby\nporušenie práva sťažovateľky na spravodlivý proces“.\nNajvyšší súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť sťažovateľky\nzamietol ako nedôvodnú podľa § 461 SSP, argumentujúc, že na súdny prieskum\nnapadnutého úradného listu chýba správnym súdom právomoc.\nI.3 Námietky sťažovateľky\nSťažovateľka v oboch sťažnostiach predostrela v zásade zhodné argumenty.\nPredovšetkým tvrdí, že dokumenty, ktoré napadla svojimi správnymi žalobami, sú\nrozhodnutiami, ktoré podliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Svoje tvrdenie\nodôvodňuje takto:\n«V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej\nklauzuly (§ 6 SSP) s negatívnou enumeráciou (§ 7 SSP), z ktorého vyplýva, že súdy v zásade\n\n7\n\npreskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne\nz prieskumu vylučuje. Nakoľko správnou žalobou rozhodnutia nepatria k taxatívne\nvymedzeným rozhodnutiam, ktoré súdy nepreskúmavajú, máme za to, že príslušný súd mal\nprávomoc preskúmať postup správneho orgánu v spojitosti s rozhodnutím, ktoré vydal.“\nSťažovateľka poukazuje na právny názor Krajského súdu v Bratislave vyslovený\nv rozsudku 6 S/2308/2012 zo 4. Júla 2014:\n„... Správa o zistenej nezrovnalosti zo dňa 6. 9. 2012, i keď neobsahuje formálne\natribúty správneho rozhodnutia, zasahuje do práv a záujmov žalobcu, jej dôsledkom je\nvrátenie poskytnutej dotácie v rozsahu zistenej nezrovnalosti a možný sankčný postih\nv prípade, ak žalobca k vráteniu finančných prostriedkov nepristúpi.\nPodľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k.: 5 Sžf /31/2011 zo dňa\n25. 08. 2011, s ohľadom na účinky týchto dokumentov vo vzťahu k právnemu postaveniu\nžalobcu ich možno považovať na procesné úkony správneho orgánu, ktorých obsah má\nautoritatívny vzťah v jeho adresátom (žalobcovi) a správny orgán v tomto prípade vystupuje\nv úlohe vykonávateľa štátnej moci a nie iba v pozícii oznamovateľa.\nV zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k.: 5 Sžf /31/2011 zo\ndňa 25. 08. 2011 sa za spôsobilý predmet súdneho prieskumu považujú aj povolenia a listy\ns charakterom\n\nrozhodnutia\n\nvydané\n\npríslušným\n\norgánom\n\nverejnej\n\nsprávy\n\nako\n\nprávnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 7 správneho\nporiadku. Na základe toho máme za to. že sa jedná o list s charakterom rozhodnutia, ktorý\nje vydaný príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačný akt správneho\norgánu.»\nSťažovateľka podporne poukazuje aj na priložený rozsudok krajského súdu sp. zn.\n6 S 2308/2012 zo 4. júla 2014, z ktorého vyplýva záver, že správa o zistenej nezrovnalosti\npodlieha súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti OSP. V tejto súvislosti apeluje\nna rešpektovanie princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva, argumentujúc najmä\ntakto:\n„Takýmto odlišným postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave\na Najvyššieho súdu SR v danej právnej veci, v porovnaní s rozhodnutiami, na ktoré\npoukazuje sťažovateľ vyššie, došlo k porušeniu princípu predvídateľnosti súdneho\n\n8\n\nrozhodnutia, k porušeniu princípu právnej istoty a k porušeniu základného práva\nsťažovateľa zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nOkrem porušenia princípu právnej istoty NS SR v danej veci podľa nášho názoru zanedbal\naj svoju zákonom ustanovenú povinnosť pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania, a to, že\nprejednávanú vec postúpiť na rozhodnutie veľkému senátu tak, ako to vo svojich\nustanoveniach predpokladá SSP (§ 22 SSP a § 466 SSP).\nK porušeniu práva sťažovateľa zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd došlo aj\ntým, že zo strany Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod č. k 5 S/145/2015-92\n(resp. 2 S 137/2016, pozn.), a zo strany NS SR v konaním vedeným pod č. k. 3 Sžfk/12/2016\n(resp. 1 Sžfk 48/2017, pozn.) došlo k odňatiu práva sťažovateľa na súdnu ochranu, pretože\ntento sa domáhal svojho práva na súde, ale súdna ochrana mu zo strany konajúcich súdov\nposkytnutá nebola, a to v dôsledku konania súdov, ktoré podľa názoru sťažovateľa v\nrozpore so zákonom a ktoré sťažovateľ opísal vyššie. Nakoľko z vyššie uvedeného\nnepochybne vyplýva, že mu súdna ochrana mala byť poskytnutá.“\nSťažovateľka ďalej namieta porušenie svojho základného práva nebyť odňatý\nzákonnému sudcovi v dôsledku nepredloženia veci veľkému senátu podľa § 221 ods. 1\npísm. a) SSP s touto argumentáciou:\n«Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. a) SSP „Najvyšší súd koná a rozhoduje o kasačných\nsťažnostiach vo veľkom senáte zloženom z predsedu senátu a šiestich sudcov, ak senát\nnajvyššieho súdu dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od\nprávneho názoru, ktorí už bol vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu, a vec uznesením\npostúpil na rozhodnutie veľkému senátu.“.\nPorušenie povinnosti predložiť vec veľkému senátu... nie je iba porušením tohto\nzákonného ustanovenia, ale vzhľadom na čl. 48 ods. 1 prvá veta Ústavy SR aj pochybením,\nktoré má ústavnoprávny rozmer. Z ústavného príkazu, že „nikoho nemožno odňať jeho\nzákonnému sudcovi“, ako jedného z princípov právneho štátu vyplýva, že nerešpektovanie\nzákona, v akom zložení má byť vec rozhodovaná, predstavuje vo svojich dôsledkoch\nporušenie čl. 48 ods. 1 Ústavy SR. Opätovne tu môžeme vychádzať zo skúseností z Českej\nrepubliky, keď Ústavný súd ČR v nálezoch IV. ÚS 613/06, či IV. ÚS 1882/07 vyslovil, že ak\n\n9\n\ndospel senát najvyššieho súdu (v danej veci Najvyššieho správneho súdu) pri svojom\nrozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru už vyjadreného\nv rozhodnutí najvyššieho súdu (v danej veci Najvyššieho správneho súdu) je § 17 ods. 1\ns. ř. s. (v SR § 48 ods. 1 CSP) povinný postúpiť vec na rozhodnutie rozšírenému senátu\n(veľkému senátu). Ak tak neurobí a vo veci sám rozhodne, uplatňuje štátnu moc v rozpore\ns čl. 2 ods. 3 Ústavy ČR a čl. 2 ods. 2 Listiny a zaťaží konanie vadou nesprávne obsadeného\nsúdu, ktorá v rovine ústavnoprávnej predstavuje porušenie ústavného práva na zákonného\nsudcu.“. (CSP, Števček M., Ficová S. a kol.. Komentár, C. H. Beck, rok 2015, str. 198.)\nUvedený komentár sa síce vzťahuje na ust. § 48 CSP, avšak zastávame názor, že je\nmožné použiť ho aj v našom prípade, keď sa senát NS SR pri svojom rozhodovaní o\nkasačnej sťažnosti žalobcu odchýlil od právneho názoru už vyjadreného v rozhodnutí\nnajvyššieho súdu (viď. NS SR 5 Sžf/26/2014, NS SR 5 Sžf/31/2011).»\nNa základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľka navrhuje ústavnému\nsúdu, aby po prijatí jej sťažností na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jej\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu z 21. júna 2016 a 23. augusta 2017\na napadnutými uzneseniami krajského súdu z 31. mája 2016 a 25. januára 2017, napadnuté\nuznesenia najvyššieho súdu a krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a zároveň\npriznal sťažovateľke právo na úhradu trov konania pred ústavným súdom.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\n10\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\nII.1\n\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 46\n\nods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými\nuzneseniami krajského súdu z 31. mája 2016 a 25. januára 2017\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť (a aj domáhal) využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy\npred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku\nprávomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nSťažnosťami napadnuté uznesenia krajského súdu nadobudli ich doručením\núčastníkom konania právoplatnosť (§ 151 ods. 2 SSP), pretože správne súdnictvo je\npo nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku (1. júla 2016) uplatňované\n\n11\n\nna základe jednoinštančnosti. Proti rozhodnutiam krajských súdov v správnom súdnictve už\npreto zásadne nie je odvolanie ako riadny opravný prostriedok prípustné.\nProti obom napadnutým uzneseniam krajského súdu (o zastavení konania aj\no odmietnutí žaloby, pozn.) je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP), ktorú možno\nodôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon spôsobom\nvymedzeným v § 440 ods. 1 písm. a) až j) SSP.\nV sťažnostiach doručených ústavnému súdu sťažovateľka uplatňuje proti všetkým\nnapadnutým rozhodnutiam (teda aj proti napadnutým uzneseniam krajského súdu) kľúčovú\nnámietku založenú na tvrdení, že jej bola odmietnutá spravodlivosť (denegatio iustitiae),\nkeďže krajský súd procesným rozhodnutím konanie zastavil, resp. ako neprípustnú žalobu\nodmietol a k súdnemu prieskumu správy o zistení nezrovnalosti ani žiadosti o vrátenie\nfinančných prostriedkov v oboch prípadoch tak nedošlo. V uvedenom sťažovateľka\nvzhliada porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne\nkonanie.\nPodľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že\nkrajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že podanie bolo nezákonne\nodmietnuté.\nPodľa § 453 ods. 2 SSP kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi...\nPodľa názoru ústavného súdu citovaný dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440\nods. 1 písm. j) SSP predstavuje procesný prostriedok, prostredníctvom ktorého sa žalobca\nv správnom súdnictve môže účinne domáhať ochrany subjektívnych základných práv (či už\nprocesnej povahy alebo hmotnej povahy), k porušeniu ktorých malo podľa jeho názoru\ndôjsť procesným rozhodnutím správneho súdu, ktorým sa konanie o žalobe končí. Niet totiž\npochýb, že procesné odmietnutie správnej žaloby (v danom prípade aj zastavenie konania\npodľa Občianskeho súdneho poriadku, pozn.) má priamy dopad na podobu poskytovanej\n\n12\n\nsúdnej ochrany, a tým i na základné právo žalobcu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n(m. m. III. ÚS 33/2018).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva názor, že kasačné sťažnosti predstavovali\nv okolnostiach sťažovateľkiných vecí účinný právny prostriedok, prostredníctvom ktorého\nbol následne najvyšší súd povinný poskytnúť ochranu sťažovateľkou označeným právam.\nVýznamnou okolnosťou na podporu tohto záveru je aj fakt, že najvyšší súd o kasačných\nsťažnostiach sťažovateľky rozhodoval meritórne, keď ich zamietol. Za týchto okolností je\nnepochybne\n\nnaplnená\n\nústavná\n\npodmienka\n\npre\n\naktiváciu\n\nprincípu\n\nsubsidiarity\n\n„zakomponovaného“ do čl. 127 ods. 1 ústavy („... ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd“), čo ústavnému súdu „odníma“ právomoc konať a rozhodovať\no ochrane označených základných práv podľa ústavy a dohovoru, k porušeniu ktorých malo\ndôjsť napadnutými uzneseniami krajského súdu z 31. mája 2016 a z 25. januára 2017, keďže\no kasačných sťažnostiach sťažovateľky proti nim bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť\nnajvyšší súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.\nÚstavný súd preto sťažnosti sťažovateľky v častiach smerujúcich proti napadnutým\nuzneseniam krajského súdu z 31. mája 2016 a 25. januára 2017odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci o nich konať a rozhodnúť.\nII.2\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu\nz 21. júna 2017 a 23. augusta 2017\nVo vzťahu k tejto časti sťažností sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsústredil na posúdenie, či ich nemožno považovať za zjavne neopodstatnené. Z § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej\njudikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým\npostupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\n\n13\n\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\nSťažovateľka vo vzťahu k napadnutým uzneseniam najvyššieho súdu namieta, že jej\nneposkytol súdnu ochranu, keďže sa stotožnil s posúdením povahy napadnutých\ndokumentov ako takých, ktoré súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodliehajú,\na preto prekážka nedostatku právomoci správneho súdu bráni ďalšiemu konaniu o žalobe\nsťažovateľky, resp. ju robí neprípustnou. Tento právny záver vyslovený v napadnutých\nuzneseniach krajského súdu, s ktorým sa najvyšší súd stotožnil, viedol k zastaveniu konania,\nresp. k odmietnutiu žaloby krajským súdom.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46\nods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zaručiť\nkaždému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať\na rozhodnúť (porov. II. ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané\na umožnené\n\nprocesné\n\núkony\n\núčastníka\n\n14\n\nprimeraným,\n\nzrozumiteľným\n\na ústavne\n\nakceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov.\nv tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\nSúčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií\nprocesnej povahy je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné (ťažiskové) otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany (pozri napr. III. ÚS 260/07, alebo II. ÚS 439/2016).\nV rámci svojej ustálenej rozhodovacej praxe ústavný súd uplatňuje právny názor,\nv zmysle ktorého postup všeobecného súdu v súlade s platným a účinným zákonom\n(procesnými a hmotnoprávnymi predpismi) v zásade nemožno hodnotiť ako porušovanie\nzákladných ľudských práv (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).\nÚlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažností je ustáliť, či\nvzhľadom na námietky sťažovateľky a obsah napadnutých uznesení najvyššieho súdu z 21.\njúna 2017 a 23. augusta 2017 je potrebné sťažnosti v príslušných častiach prijať na ďalšie\nkonanie, alebo tieto časti oboch sťažností považovať za zjavne neopodstatnené, keďže by po\nich prípadnom prijatí na ďalšie konanie nebolo reálne možné v konaní vo veci samej\ndospieť k záveru o tom, že napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu bolo porušené\nzákladného právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. jej právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nV relevantnej časti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu z 21. júna 2017 sa\nuvádza:\n«Najvyšší súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už riešil spor týkajúci sa\nprávomoci správneho súdu vykonať súdny prieskum napadnutého úradného listu Správy\no zistenej nezrovnalosti, vrátane Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. Zároveň vo\nsvojej rozhodovacej činnosti neustále poukazuje na nutnosť dodržiavať zásadu právnej\nistoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky), t. j. že v obdobných veciach je\nmožné sa od predchádzajúceho rozhodnutia najvyššieho súdu meritórne odchýliť iba, ak sa\npodstatne zmenili skutkové okolnosti a právny základ pre vyhlásenie súdneho rozhodnutia.\n\n15\n\nNavyše s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita právnych názorov súdov na\nriešenie obdobných vecí.\nZ uvedeného dôvodu sa najvyšší súd aj v tejto veci stotožňuje s právnym názorom\nvysloveným iným senátom v obdobnej veci, a to prostredníctvom zastavujúceho uznesenia\nNajvyššieho súdu zo dňa 8. júna 2016 sp. zn. 4 Sžf/56/2015...\n... dospel konajúci senát najvyššieho súdu na základe nižšie vyslovených právnych\nnázorov k záveru, vyslovenom v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 1 Sžf/87/2015, podľa ktorého: „... Pokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný\nz pozície riadiaceho orgánu zistí existenciu nezrovnalosti je povinný túto skutočnosť\noznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák č. 528/2008 Z. z.) prostredníctvom\ntzv. správy o zistenej nezrovnalosti.\nZákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia pravidiel a postupov\nverejného obstarávania, aby v tomto Štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol žalobcu\npopri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo\njeho časti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z.), resp. pozastaviť,\nzamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť (§ 7 ods. 6 zák.\nč. 528/2008 Z. z.) Zákonodarcom použité oprávnenie „možnosť vyzvať“ je nutné vykladať\ns prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny výklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z. z.\nžalovaným v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného (oznamovacieho) oprávnenia\norgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení, avšak v žiadnom prípade\nnejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci ako sa domnieva žalobca.\nPodľa § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán\nzisti nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať\na predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke\na prijímateľovi.\n... Celé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu\nsa ukončuje v okamihu, kedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej\npasivity prijímateľa potvrdené tvrdené porušenie pravidiel verejného obstarávania\nprostredníctvom uloženia pokuty...\n\n16\n\nAž na uvedenom na základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť\no vrátení 1 a pol násobku sumy uvedenej v pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom\nlimitovaná...\nNakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských\noprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly,\nzáznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne\núkony s charakterom predbežnej povahy, Najvyšší súd musel vyhodnotiť napadnutý úradný\nlist ako správny akt, ktorý nie je možne v zmysle § 248 písm. a) O s p. podrobiť súdnej\nprávomoci v správnom súdnictve.\nNakoľko pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie\nfinančných prostriedkov... nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, je\nmožné sa zhodnúť s názorom žalovaného, že išlo o individuálny správny akt, u ktorého\nabsentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci, t. j. ide slovami žalovaného o výzvu na\n„dobrovoľné“ plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t. j. iba\ntvrdených) skutočností.\nV spojení s dispozitívnym oprávnením žalobcu vybrať si z dostupných prostriedkov\nsúdno-právnej ochrany (viď čl. U Európskeho dohovoru o ochrane základných slobôd\na ľudských práv) ten, ktorý bude v preskúmavanej veci použiteľný (viď bod c 17), musí\nNajvyšší súd konštatovať, že pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení sa musí\norgán verejnej správy vyvarovať nezákonných zásahov, resp. nečinnosti. Tento záver\nvyslovený Najvyšším súdom preto nevylučuje aplikáciu ustanovení piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku pri domáhaní sa súdnej ochrany proti nezákonnosti napadnutého\núradného listu avšak z iného procesno-právneho titulu.“.»\nObdobne v napadnutom uznesení najvyššieho súdu z 23. augusta 2017 sa\nv podstatnom uvádza:\n«Kasačný súd sa v preskúmavanej veci stotožňuje na základe nižšie uvedených\nzáverov s časťou právneho názoru, ktorý bol vyslovený iným senátom Najvyššieho súdu\nv obdobnej veci, a to prostredníctvom zastavujúceho uznesenia Najvyššieho súdu zo dňa\n08. júna 2016 sp. zn. 4 Sžf/56/2015...\n\n17\n\nPokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný 2/ z pozície riadiaceho orgánu\nzistí existenciu nezrovnalosti, je povinný túto skutočnosť oznámiť sťažovateľke ako\nprijímateľovi finančných prostriedkov (viď § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z.)\nprostredníctvom tzv. správy o zistenej nezrovnalosti ako jednej časti preskúmavaného\núradného listu.\nKasačný súd nevylučuje ani tvrdenie žalovaného 1/, že tento postup má nielen\ncharakter obligatórneho predbežného prerokovania zistenej nezrovnalosti (kasačný súd na\ntomto mieste aj upozorňuje na podstatu slova „nezrovnalosť“) ale aj napĺňa inštitút\nnotifikácie tejto skutočnosti kompetentným orgánom Európskej únie.\n... Zákonodarcom použité oprávnenie „možnosť vyzvať je nutné vykladať\ns prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny výklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z. z.\nžalovaným v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného (oznamovacieho) oprávnenia\norgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení, avšak v žiadnom prípade\nnejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci ako sa domnieva sťažovateľka.\nCelé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného 2/ ako riadiaceho orgánu\nsa ukončuje v okamihu, kedy žalovanému 2/ je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa\npotvrdené tvrdené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom\nuloženia pokuty, resp. v osobitných situáciách len zachyteného v protokole iného správneho\norgánu, konkrétne Úradu pre verejné obstarávanie.\nAž na uvedenom základe vzniká žalovanému 2/ vrchnostenská právomoc rozhodnúť\no vrátení príslušného násobku sumy uvedenej v pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom\nlimitovaná 100 % výškou poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.\nNajvyšší súd musel vyhodnotiť preskúmavaný úradný list súladne so závermi správneho\nsúdu ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle § 7 písm. e) S. s. p. podrobiť súdnej\nprávomoci v správnom súdnictve.\n... kasačný súd pripúšťa zhodu s označujúcim názorom žalovaných, že išlo\no individuálny správny akt, u ktorého absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci,\nt. j. ide slovami žalovaného 1/ o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie oznámenej (nie uloženej)\npovinnosti na základe zistených (t. j. iba tvrdených) skutočností...\n... doručením správy o zistenej nezrovnalosti s výzvou na vrátenie finančných\nprostriedkov podľa zák. č. 528/2008 Z. z. ešte nedochádza k uplatneniu vrchnostenských\n\n18\n\nprávomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry žalobcu\ns uložením právnej povinnosti. Na uvedenú výzvu je potom treba nazerať ako na naplnenie\npovinného štádia riešenia nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním NFP. Pokiaľ žalovaný 2/\nako riadiaci orgán nepristúpi následne k začatiu správneho konania podľa § 27a ods. 5\nzák. č. 528/2008 Z. z., potom je vecou zváženia sťažovateľky, či uvedenú výzvu splní.\nSťažovateľka vo svojich argumentoch poukazovala na odlišné právne názory uvedené\nv rozhodnutiach Najvyššieho súdu (najmä pod sp. zn. 5 Sžf/26/2014), ktorých nasledujúcu\nargumentáciu si však kasačný súd vzhľadom na súčasný vývoj judikatúry kasačného súdu\nneosvojil. Navyše súčasná judikatúra Ústavného súdu (viď uznesenie č. k. II. ÚS 219/201520 zo dňa 01. apríla 2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžf 118/2013 zo\ndňa 01. júla 2014) naznačuje udržateľnosť hore vyslovených záverov.»\nVychádzajúc z citovaného, ako aj z podstaty sťažnostnej argumentácie sťažovateľky\nústavný súd konštatuje, že jeho primárnou úlohou v rámci predbežného prerokovania\nsťažností je posúdiť, či závery, ktoré formuloval najvyšší súd v napadnutých uzneseniach,\nsignalizujú, že vo veciach sťažovateľky mohlo dôjsť k denegatio iustitiae (odňatiu\nspravodlivosti), čo by v konečnom dôsledky mohlo viesť k vysloveniu záveru o porušení\nsťažovateľkou označených práv po prípadnom prijatí tejto časti sťažností na ďalšie konanie.\nÚlohou súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov v rámci správneho\nsúdnictva je nielen prieskum zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ale aj poskytnutie\núčinnej ochrany „základných ľudských práv a slobôd... a oprávnených záujmov účastníkov\nadministratívneho konania“ (§ 5 ods. 2 SSP). Kľúčovou úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní vecí sťažovateľky preto, vzhľadom na citovaný základný princíp\nkonania pred správnym súdom, bolo posúdenie, či sú správa o zistenej nezrovnalosti\na žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov spôsobilé zasiahnuť do sféry subjektívnych\npráv a oprávnených záujmov sťažovateľky a v tejto súvislosti aj posúdenie, či povaha\noznačených dokumentov pripúšťa ich prieskum v rámci správneho súdnictva, keďže\nnajvyšší súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že ide o dokumenty, ktoré nie sú\nspôsobilým predmetom súdneho prieskumu.\n\n19\n\nV dôvodovej správe k zákonu č. 57/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva\nv znení zákona č. 266/2009 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov [týmto zákonom\nbolo do zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho\nspoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z. z“) zavedené\nustanovenie § 27a, pozn.], sa uvádza, že dotknutými právnymi normami „sa ustanovuje\nprávo riadiaceho orgánu, ak zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania\nvyzvať prijímateľa, aby vrátil príspevok, alebo jeho časť. Riadiaci orgán by pri určení výšky\npríspevku, ktorý sa má vrátiť, mal zohľadňovať povahu, závažnosť, spôsob a následky\nporušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania. Ak prijímateľ dobrovoľne\npríspevok alebo jeho časť na základe výzvy nevráti, riadiaci orgán podá podnet Úradu pre\nverejné obstarávanie, ktorý následne postupuje v súlade so zákonom č. 25/2006 Z. z. o\nverejnom obstarávaní a ak zhodnotí, že k porušeniu pravidiel a postupov verejného\nobstarávania došlo, uloží pokutu v súlade s § 149 citovaného zákona. Po nadobudnutí\nprávoplatnosti takéhoto rozhodnutia je riadiaci orgán oprávnený vydať rozhodnutie\nv správnom konaní, ktorým uloží prijímateľovi povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť...\nTakéto právoplatné rozhodnutie je exekučným titulom, na základe ktorého je možné začať\nexekučné konanie na účely vymáhania prostriedkov, ktoré sa majú vrátiť.“.\nZ citovaného vyplýva, že dôvodová správa podporuje právny názor najvyššieho\nsúdu, podľa ktorého pri správe a žiadosti „ide o uplatnenie notifikačného (oznamovacieho)\noprávnenia\n\norgánu\n\nverejnej\n\nsprávy\n\nv rámci\n\nvýkonu\n\ndohľadových\n\noprávnení,\n\navšak v žiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci...“.\nŽiadosť adresovaná prijímateľovi podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. nie je\nteda zavŕšením procesu uplatňovania povinnosti prijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť\nposkytnutú na predmet zákazky. Z pohľadu subjektívnej právnej pozície prijímateľa je totiž\npasivita po doručení uvedenej výzvy prejavom nesúhlasu s právnym záverom riadiaceho\norgánu o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania. Takto potom vzniká medzi\nriadiacim orgánom a prijímateľom spor, ktorého riešenie spadá do pôsobnosti Úradu pre\nverejné obstarávanie (ďalej len „úrad“). Len táto zložka štátneho mechanizmu je\n\n20\n\nkompetentná autoritatívne posúdiť, či skutočne k porušeniu pravidiel a postupov verejného\nobstarávania došlo. Až využitie kompetencie úradu s pozitívnym záverom o porušení\npravidiel verejného obstarávania zakladá vrchnostenské postavenie riadiaceho orgánu\n(žalovaného), ktorý bude kompetentný autoritatívne uložiť povinnosť sťažovateľke vrátiť\nposkytnutý príspevok alebo jeho časť v zvýšenej sume, a to individuálnym správnym aktom\npreskúmateľným správnym súdom (m. m. III. ÚS 33/2018).\nSúdnej ochrany sa teda sťažovateľka bude môcť dovolávať až proti prípadnému\nrozhodnutiu úradu o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania, a následne aj\nproti rozhodnutiu riadiaceho orgánu podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z.\no povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky alebo ich časť. Nemožno preto\nprisvedčiť jej názoru o porušení jej základného práva na súdnu ochranu, keďže si ho\nneuplatňovala v štádiu na to určenom, ale predčasne, a to napadnutím práv o zistení\nnezrovnalosti a žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré nie sú individuálne\nsprávne akty ukladajúce povinnosť z pozície mocenskej autority s možnosťou ich núteného\nvýkonu, ale len notifikačné úradné listy, ako to podľa názoru ústavného súdu ústavne\nkonformným spôsobom vyhodnotil najvyšší súd v napadnutých uzneseniach.\nSuma finančnej povinnosti, ktorá sťažovateľke vznikne pri uplatnení rozhodovacej\nprávomoci riadiaceho orgánu podľa § 27a ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. a ktorou\naj argumentuje proti právnym záverom najvyššieho súdu, nemá pre posúdenie vecí právny\nvýznam.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažností\nsťažovateľky dospel k záveru, že potvrdenie procesného odmietnutia sťažovateľkinej\nsprávnej žaloby, resp. zastavenia konania o jej žalobe najvyšším súdom neznamenalo\nv okolnostiach posudzovaných vecí odopretie súdnej ochrany, keďže tú v správnom\nsúdnictve možno podať len proti takým mocenským aktivitám verejnej správy, ktoré\nzasahujú do subjektívnych práv a oprávnených záujmov adresáta ich výkonu. Navyše,\netapovitý charakter uplatňovania povinnosti vrátiť prostriedky poskytnuté na predmet\nzákazky alebo ich časť sťažovateľke ponúka právny priestor pre dovolávanie sa súdnej\n\n21\n\nochrany v neskorších štádiách tohto procesu, keď (eventuálne) dôjde k doručeniu\nadministratívneho\n\nrozhodnutia\n\núradu\n\n(podľa\n\nzákona\n\no verejnom\n\nobstarávaní)\n\na nadväzujúceho rozhodnutia žalovaného riadiaceho orgánu (podľa § 27a ods. 2 zákona\nč. 528/2008 Z. z.).\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol aj tie časti\nsťažností, ktorými sa sťažovateľka domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami\nnajvyššieho súdu z 21. júna 2017 a 23. augusta 2017, podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnené.\nII.3\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy\n\nnapadnutými uzneseniami najvyššieho súdu z 21. júna 2017 a 23. augusta 2017\nSťažovateľka tiež namieta, že napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu došlo aj\nk porušeniu jej základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy vzhľadom\nna to, že príslušné senáty najvyššieho súdu v rozpore s § 221 ods. 1 písm. a) SSP nepostúpili\nveci z dôvodu rozdielnych právnych názorov veľkému senátu najvyššieho súdu na zaujatie\nstanoviska a rozhodnutie.\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. a) SSP najvyšší súd koná a rozhoduje o kasačných\nsťažnostiach vo veľkom senáte zloženom z predsedu senátu a šiestich sudcov, ak senát\nnajvyššieho súdu dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od\nprávneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu, a vec uznesením\npostúpil na rozhodnutie veľkému senátu.\nPodľa § 466 ods. 5 SSP veľký senát o kasačnej sťažnosti podľa povahy veci\nrozhodne\n\n22\n\na) spôsobom ustanoveným v § 459 až 462 alebo\nb) uznesením, v ktorého výroku rozhodne o\n1. otázke rozhodujúcej pre posúdenie veci a\n2. postúpení veci senátu, ktorý mu vec postúpil alebo predložil.\nV súvislosti s argumentáciou sťažovateľky ústavný súd v prvom rade poznamenáva,\nže veľký senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sa v uznesení sp. zn.\n1 VCdo 4/2017 z 18. decembra 2017 už zaoberal otázkou splnenia podmienok\npre postúpenie\n\nveci\n\nna\n\nzaujatie\n\nstanoviska\n\na rozhodnutie\n\nveľkému\n\nsenátu\n\nv občianskoprávnej (civilnej) veci. Závery vyslovené v označenom uznesení sa však\nmechanicky nedajú uplatniť na veci sťažovateľky, keďže ide o rozhodovanie v správnom\nsúdnictve.\nVo vzťahu k preskúmavaným veciam sťažovateľky totiž treba na jednej strane vziať\ndo úvahy, že Správny súdny poriadok v účinnom znení nezakotvuje explicitne povinnosť\npostúpiť vec veľkému senátu správneho kolégia najvyššieho súdu (ako je to v Civilnom\nsporovom poriadku, v ktorom je táto povinnosť vyjadrená explicitne vyjadrená v dikcii § 48\nods. 1 prvej vete) v prípade, ak sa konajúci senát mieni odkloniť od ustálenej rozhodovacej\npraxe. Napriek tomu sa ústavný súd (v zhode so sťažovateľkou) stotožňuje s názorom, že\n„zo zmyslu a účelu ustanovenia § 22 ods. 1 v spojení s § 466 SSP je nesporné, že ani\nv správnom súdnom konaní predloženie veci na rozhodnutie veľkému senátu nezávisí od\nvoľnej úvahy trojčlenného senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR...“ (BARICOVÁ,\nJ. – FEČÍK, M. – ŠTEVČEK, M. – FILOVÁ, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.\nBratislava : C. H. Beck, 2012. s. 190), t. j. že za splnenia všetkých zákonných predpokladov\nmožno z právnej úpravy aj vo veciach patriacich do sféry správneho súdnictva vyvodiť\npovinnosť senátu najvyššieho súdu predložiť vec veľkému senátu. Prípadné nepostúpenie\nveci veľkému senátu je pritom podľa názoru ústavného súdu spôsobilé vyvolať neprípustný\nzásah do základného práva účastníka konania na zákonného sudcu a zároveň založiť vadu\nnesprávne obsadeného súdu. V okolnostiach sťažovateľkiných vecí však o takýto prípad\npodľa názoru ústavného súdu nejde.\n\n23\n\nÚstavný súd je toho názoru, že je nevyhnutné vždy posudzovať prípadný vznik\njudikatórneho odklonu aj v časových súvislostiach. Kompetencia veľkého senátu správneho\nkolégia najvyššieho súdu a s ňou spojená povinnosť postúpiť vec uložená senátu\nrozhodujúcemu vo veci boli založené až novým správnym procesným kódexom (Správny\nsúdny poriadok) s účinnosťou od 1. júla 2016. V tomto období už existovali skôr judikované\nprávne názory najvyššieho súdu aplikovateľné na veci sťažovateľky (na ktoré sťažovateľka\nvo svojej sťažnosti poukazuje – konkrétne sp. zn. 5 Sžf 26/2014 a sp. zn. 5 Sžf 31/2011)\nprekonané\n\nneskoršou\n\njudikatúrou\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nuvedenou\n\nv odôvodneniach\n\nnapadnutých uznesení najvyššieho súdu (konkrétne sp. zn. 4 Sžf 56/2015 a sp. zn. 1 Sžf\n87/2015). Od tejto judikatúry sa konajúce senáty nemienili pri svojom rozhodovaní\nodchýliť, rozhodli teda v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou iných senátov\nnajvyššieho súdu. Z uvedeného dôvodu senáty najvyššieho súdu prejednávajúce veci\nsťažovateľky nemali podľa názoru ústavného súdu povinnosť postúpiť túto vec veľkému\nsenátu.\nZ dôvodu nesplnenia predpokladu (existencie zamýšľaného odklonu od aktuálnej\njudikatúry) pre postúpenie veci veľkému senátu nemožno preto uvažovať ani o porušení\nzákladného práva sťažovateľky na zákonného sudcu.\nNa tomto základe ústavný súd vzhľadom na nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy\na napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu, resp. postupom, ktorý ich vydaniu\npredchádzal, sťažnosti sťažovateľky aj v tejto časti pri predbežnom prerokovaní odmietol\nako zjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nNad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že povinnosť postúpenia veci veľkému\nsenátu na zaujatie zjednocujúceho stanoviska a rozhodnutie veci nie je účelné rozširovať aj\nna obsolétne právne názory obsiahnuté v už „prežitej“ judikatúre. Relevanciu v tomto smere\nje možné priznať len zamýšľanému judikatórnemu odklonu od právneho názoru aktuálneho\nv čase rozhodovania konajúceho senátu, keďže v opačnom prípade by bolo potrebné\nzjednocovanie neúnosného množstva „historicky prežitých“ právnych názorov.\n\n24\n\nKeďže sťažnosti sťažovateľky boli odmietnuté ako celok, stratilo opodstatnenie\nzaoberať sa jej ostatnými návrhmi.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. apríla 2018\n\n25", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-vylúčenie z preskúmavania súdom", "Správny súdny poriadok", "správne súdnictvo-jednoinštančnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2ac3b7ef-e275-403d-9b7b-9bdbd393126a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.255.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 255/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 255/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.255.2018.1"}, {"guid": "ussr:254b612b-c0c1-49a7-bde8-ff6cfcd784c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 33/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2018 z 30. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.33.2018.1"}, {"guid": "ussr:5363c5e5-2505-4dc6-9656-43effd872afa", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5363c5e5-2505-4dc6-9656-43effd872afa"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "09918de9-52ae-446e-9a78-19438171de7b:30f055d6-ee1b-4fba-9ef5-ef6a1b4a173d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1244218651.2", "spisova_znacka": "1VCdo/4/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/4/2017 z 17. 12. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-12-17", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1244218651.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4a92f4a4-844b-4c5d-823d-4209d9eac975", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.651.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 651/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 651/2025 z 4. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.651.2025.1"}, {"guid": "ussr:36c10087-8904-41b9-b992-8290003f7dc2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.493.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 493/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 493/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.493.2025.1"}, {"guid": "ussr:98c2158b-6b3f-4fe1-b486-5ed2e8a3dd86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.311.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 311/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 311/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.311.2025.1"}, {"guid": "ussr:0d35fd11-d317-4ab4-b588-fdeb961514e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.151.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 151/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 151/2025 z 8. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-08", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.151.2025.1"}, {"guid": "ussr:680e71ca-a362-46a2-a414-632877c5a6a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.422.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 422/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 422/2024 z 10. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.422.2024.1"}, {"guid": "ussr:0ca2d96d-5502-4e56-bf5b-15291675088c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.328.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 328/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 328/2024 z 2. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.328.2024.1"}, {"guid": "ussr:710a95b6-7bf4-4d2a-9144-728249cac7d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.48.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 48/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 48/2024 z 6. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-06", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.48.2024.1"}, {"guid": "ussr:6d0b3e95-f895-4301-8eff-a659de2ee165", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.10.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 10/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/2024 z 11. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.10.2024.1"}, {"guid": "ussr:363c02bc-b4e1-408c-8949-8846b28f5dec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.617.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 617/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 617/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.617.2023.1"}, {"guid": "ussr:a0d2e9ba-f9fe-4706-b3e1-12f5e19af20d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.289.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 289/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 289/2023 z 14. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.289.2023.1"}, {"guid": "ussr:0de9b41c-3d4f-4149-83ca-65a6a5c9114a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.125.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 125/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 125/2023 z 23. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.125.2023.1"}, {"guid": "ussr:ab5b0451-da33-4f42-9d86-6fb10fd9f642", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.42.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 42/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 42/2023 z 24. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.42.2023.1"}, {"guid": "ussr:5b710ae2-9e0b-4263-b206-cffe321988e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.591.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 591/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 591/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.591.2022.1"}, {"guid": "ussr:6eedc893-21d5-4f95-9e72-96a42db2647a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.613.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 613/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 613/2022 z 10. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.613.2022.1"}, {"guid": "ussr:1d35c537-0d5a-4677-94b6-4fbeddcf0580", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.571.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 571/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 571/2022 z 13. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.571.2022.1"}, {"guid": "ussr:e78e5479-ea81-466b-9613-c7a9295ee32b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.341.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 341/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 341/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.341.2022.1"}, {"guid": "ussr:7eec4b67-d952-4211-8729-df9b1b24fdc8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.309.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 309/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 309/2022 z 14. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.309.2022.1"}, {"guid": "ussr:17154384-0075-46d5-9476-96fc81b8b99d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.277.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 277/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 277/2022 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.277.2022.1"}, {"guid": "ussr:91dc5fa1-6992-474f-ba11-fbe84d731b3a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.288.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2022 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.288.2022.1"}, {"guid": "ussr:86c79885-6881-4476-a510-23db726d3433", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.193.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 193/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 193/2022 z 31. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.193.2022.1"}, {"guid": "ussr:8c03f982-29de-4230-884f-2e0f40ea7280", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.543.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 543/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 543/2021 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.543.2021.1"}, {"guid": "ussr:dbdaa7e3-f666-421b-8fc0-a20b7ddfb71d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.421.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 421/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 421/2021 z 7. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-07", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.421.2021.1"}, {"guid": "ussr:634e3d56-f474-4ffa-b424-18948c0dd7a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.438.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 438/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 438/2021 z 29. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.438.2021.1"}, {"guid": "ussr:ef4d5a3a-38c6-4d24-a56a-98fedcc5b102", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.423.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 423/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 423/2021 z 22. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.423.2021.1"}, {"guid": "ussr:ad4bb238-2460-4b9c-b9cc-fdf819804de5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.397.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 397/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 397/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.397.2021.1"}, {"guid": "ussr:477e7d1a-0996-4e88-9a3a-8b96cd7baa4c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.223.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 223/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 223/2021 z 27. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.223.2021.1"}, {"guid": "ussr:e3c933c0-7ff6-431f-9e75-eb4bc2b276ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.218.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 218/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 218/2021 z 27. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.218.2021.1"}, {"guid": "ussr:eaf29d41-b339-4320-85ac-363ba3945d08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.211.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 211/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 211/2021 z 20. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.211.2021.1"}, {"guid": "ussr:5442ed90-9dca-4fb7-ab94-d56613570715", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.28.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 28/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/2021 z 28. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.28.2021.1"}, {"guid": "ussr:cd5cd802-3d1c-4c6b-9178-356af8f0fcc3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.335.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 335/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 335/2020 z 8. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.335.2020.1"}]}