{"guid": "ussr:8412a3a2-79a8-4fc1-aeac-ea7c47345c8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.264.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 264/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 264/2018 z 19. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2018, sp. zn. IV. ÚS 264/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.264.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "nazov": "čl. 20 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-4", "nazov": "čl. 11 ods. 4 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 4", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8412a3a2-79a8-4fc1-aeac-ea7c47345c8a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.264.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.264.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.264.2018.1/text", "citacie_n": 14, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 264/2018-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. apríla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, Jesenná 8,\nPrešov, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 4 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 4 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,\nako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 49/2014 zo 14. apríla\n2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2016\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, Jesenná 8, Prešov, ktorou namieta\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods. 4 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 49/2014\nzo 14. apríla 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou\ndoručenou okresnému súdu 7. septembra 2011 domáhal, aby žalovaní v 1. a 2. rade boli\nzaviazaní spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 1242,16 € s 9,50 % úrokom\nz omeškania ročne 7. septembra 2011 do zaplatenia, žalovaný v 3. rade bol zaviazaný\nna zaplatenie sumy 1242,16 € s 9,50 % úrokom z omeškania ročne od 7. septembra 2011\ndo zaplatenia, žalovaný v 4. rade na zaplatenie sumy 1272,81 € s 9,50 % úrokom\nz omeškania ročne od 7. septembra 2011 do zaplatenia a žalovaní v 5. a 6. rade boli\nzaviazaní spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 1272,81 € s 9,50 % úrokom\nz omeškania ročne od 7. septembra 2011 do zaplatenia z titulu náhrady za obmedzenie\nvlastníckeho práva.\nOkresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn. 29 C 208/2011\nz 27. apríla 2012 žalobu sťažovateľa zamietol a zároveň mu uložil povinnosť nahradiť trovy\nkonania. Sťažovateľ uvádza, že okresný súd „mal o. i. za to, že... sťažovateľovi nepatrí\nopakovaná finančná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného\nbremena ust. § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z...“.\nProti označenému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom\nKrajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozhodol rozsudkom sp. zn. 1 Co 79/2012\nzo 6. mája 2013 tak, že zamietol návrh sťažovateľa na prerušenie konania, odvolaním\nnapadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu vo veci samej potvrdil ako vecne správne\n(okrem výroku o trovách konania) a pripustil dovolanie na otázku, či bráni nejaké\n\n2\n\nustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu považovať náhradu za zákonné vecné\nbremeno podľa § 23 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z.\no vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no vlastníctve bytov a nebytových priestorov“) za jednorazovú.\nSťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 1 Co 79/2012 zo 6. mája\n2013 dovolanie, ktoré najvyšší súd napadnutým rozsudkom sp. zn. 3 Cdo 49/2014\nzo 14. apríla 2016 ako nedôvodné zamietol.\nSťažovateľ v sťažnosti argumentuje, že „zriadením vecného bremena podľa § 23\nods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. nedošlo k vysporiadaniu vzťahu medzi vlastníkom neoprávnenej\nstavby - žalovanými a vlastníkom pozemku - sťažovateľom... Špeciálny právny predpis\ncitovaným ustanovením iba zamedzuje vysporiadávať právny vzťah podľa ust. § 135c ods. 1\nObčianskeho zákonníka odstránením stavby na náklady vlastníka stavby...\nSťažovateľ sa v predmetnom konaní domáhal náhrady za nútené obmedzenie\nvlastníckeho práva zriadeným vecným bremenom v prospech žalovaných, na základe\nktorého je obmedzený v užívaní parcely KN-C č. 1510 bytovým domom zo strany\nžalovaných v období od 08. 09. 2009 do 07. 09. 2011. Tzn., že sťažovateľ sa nedomáhal v\ntomto konaní jednorazovej náhrady za zriadené vecné bremeno - tzn. „vyplatenia náhrady\nza vecné bremeno“, ako to nesprávne uviedli všeobecné súdy, ale domáhal sa náhrady za\nnútené obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle § 128 ods. 2 ObčZ, čl. 20 ods. 4 Ústavy SR,\nčl. 11 ods. 4 Listiny a čl. 1 Protokolu, a to za vymedzené časové obdobie.“.\nSťažovateľ zastáva názor, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva nemožno\nuplatniť v súkromnom záujme a bez primeranej náhrady, keďže by to bolo v rozpore s čl. 20\nods. 4 ústavy, čl. 11 ods. 4 listiny a čl. 1 dodatkového protokolu.\nNapadnutý rozsudok najvyššieho súdu je podľa názoru sťažovateľa arbitrárny\na zjavne neodôvodnený, keďže interpretácia a aplikácia príslušných právnych noriem\nnajvyšším súdom je zjavne protirečivá, popiera pravidlá formálnej a právnej logiky a je\nv extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti. Keďže právne závery najvyššieho súdu sú\n\n3\n\npodľa názoru sťažovateľa v extrémnom nesúlade so zákonom, napadnutý rozsudok je\nv rozpore aj s čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSťažovateľ poukazuje na to, že bol obmedzený proti svojej vôli, pričom namieta, že\n„porušovateľ, ako aj odvolací súd sa mýlia, pokiaľ majú za to, že sťažovateľ má trpieť\nbezplatné užívanie jeho pozemku žalovanými, a to na základe § 23 ods. 5 BytZ, čo by\nznamenalo, že sťažovateľ môže byť obmedzený zo zákona (BytZ), pretože je to v rozpore\ns článkom 20 ods. Ústavy... a článkom 11 ods. 4 Listiny... keďže sťažovateľ môže byť\nobmedzený iba na základe zákona a nie zo zákona...\nS poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, je preto nesporné, že aj v prípade\nzákonného vecného bremena v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. patria\nvlastníkovi trpiaceho pozemku - sťažovateľovi, opakované platby primeranej náhrady počas\ntrvania núteného obmedzenia...\nAk nie je nárok na náhradu za vysporiadanie práv k neoprávnenej stavbe zriadením\nvecného bremena za náhradu upravený inak (rozhodnutím alebo zákonom), právo vlastníka\nobmedzeného vecným bremenom na náhradu sa nemôže premlčať úplne, ak vecné bremeno\ntrvá, premlčať sa môžu jedine jednotlivé čiastkové náhrady za konkrétne dni, kedy boli jeho\nvlastnícke práva obmedzené.\nJe viac ako zrejmé, že žalovaní užívajú nehnuteľnosť sťažovateľa, stavbou bytového\ndomu na nej ležiacou, bez poskytnutia primeranej náhrady.“.\nV tejto súvislosti sťažovateľ tvrdí, že „záver porušovateľa o základnej otázke\nnastolenej sťažovateľom v merite veci, o určenie, že existuje obmedzenie vlastníckeho práva\na o kompenzácii vzniknutého obmedzenia vlastníckeho práva, nebol napadnutým\nrozhodnutím porušovateľa a ani rozhodnutím odvolacieho súdu vyriešený... Jeho\nodpoveďou bolo výslovné odmietnutie nároku sťažovateľa s odkazom na zriadené vecné\nbremeno s tým, že finančná náhrada je jednorazová. Takýto výklad je však ústavne\nnekonformný a je v rozpore s inými rozhodnutiami súdov, na ktoré sťažovateľ v konaní\npoukazoval, ktoré sa týkajú náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva iným zákonným\nvecným bremenom, a to podľa zákona č. 66/2009 Z. z.“.\n\n4\n\nNa podporu uvedených tvrdení sťažovateľ poukazuje v sťažnosti aj na právne názory\nvyslovené v rozhodnutiach Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave\nk náhrade za zriadenie vecného bremena v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých\nopatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli\nz vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n[ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“; (sp. zn. 6 Co 154/2012, 6 Co 117/2012, 7 C 172/2011,\n25 C 47/2011, 16 C 2/2011 a iné)] a tiež na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho\na obchodnoprávneho kolégia krajského súdu z 10. januára 2013, ktoré sa podľa zistenia\nústavného súdu týkajú najmä výkladu náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva iným\nzákonným vecným bremenom, a to podľa uvedeného zákona č. 66/2009 Z. z.\nPodaním doručeným ústavnému súdu 9. februára 2017 sťažovateľ poukázal\nna právny názor pléna ústavného súdu vyslovený v náleze sp. zn. PL. ÚS 42/2015\nz 12. októbra 2016, podľa ktorého „jednorazová náhrada za obmedzenie vlastníckeho\npráva nie je v súlade s čl. 20 ods. 4 ústavy, a to z dôvodu, že nezohľadňuje povahu a dĺžku\ntrvania núteného obmedzenia vlastníkov povinnosťou trpieť stavbu rozvodov tepla na\nsvojom pozemku“. V tejto súvislosti sťažovateľ zastáva názor, že «ani v predmetnej právnej\nveci preto neobstojí argumentácia porušovateľa, že: „finančná náhrada za vznik vecného\nbremena je nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného plnenia, resp., že\n„... neprichádza do úvahy náhrada za pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckeho práva vo\nforme opakujúceho sa finančného plnenia...“, ... že ním uplatnený nárok na náhradu za\nobmedzenie vlastníckeho práva z dôvodu nemožnosti užívať pozemok č. 1510, na ktorom\nstojí stavba bytového domu vo vlastníctve žalovaných za obdobie od 08. 09. 2009 do 07. 09.\n2011 (za dva roky spätne odo dňa podania žaloby), vo výške ročného úžitku, ktorý sa viaže\nk pozemku č. 1510... premlčaný nie je. Ak teda všeobecné súdy uplatnený nárok sťažovateľa\nzamietli, došlo z ich strany k porušeniu základných práv sťažovateľa.».\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu boli porušené jeho základné práva garantované čl. 20 ods. 4, čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 11 ods. 4 a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1\n\n5\n\ndodatkového protokolu, napadnutý rozsudok najvyššieho súdu v spojení s rozsudkom\nkrajského súdu zo 6. mája 2013 zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie.\nSťažovateľ si zároveň uplatňuje úhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho\nprávnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom.\nII.\nPodľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané nikým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdu vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\n\n6\n\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označili\nsťažovatelia, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05,\nII. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07, IV. ÚS 27/2010).\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 4\na čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 11 ods. 4 a čl. 36 ods. 1 listiny a tiež práv podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 49/2014\nzo 14. apríla 2016.\nPodľa sťažovateľa najvyšší súd napadnutým rozsudkom porušil ním označené\nzákladné práva garantované ústavou a listinou zaručené dohovorom a dodatkovým\nprotokolom nesprávnou aplikáciou právnych noriem a nedostatočným odôvodnením.\nII.1\n\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n\na čl. 36 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Cdo 49/2014 zo 14. apríla 2016\nÚstavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa sústredil\nna posúdenie, či nemožno sťažnosť považovať za zjavne neopodstatnenú a v tejto súvislosti\nv súlade so svojou ustálenou judikatúrou predovšetkým skúmal, či existuje medzi\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a základnými právami upravenými v čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, resp. právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru taká príčinná\nsúvislosť, ktorá by signalizovala, že k ich porušeniu mohlo dôjsť. V nadväznosti na to\nposudzoval opodstatnenosť námietok sťažovateľa vo vzťahu k ťažiskovým častiam\nodôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu.\n\n7\n\nÚstavný súd vo svojej konštantnej judikatúre poukazuje na to, že nie je súčasťou\nsystému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti. Z ústavného postavenia ústavného súdu vyplýva, že jeho úlohou pri\nrozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách\n(napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Právomoc ústavného súdu konať\na rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je určená princípom\nsubsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade,\nak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto\nprávomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo\núpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.\nZ toho vyplýva, že ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo zisteného skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo\nstrany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii právneho predpisu\nvšeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od\nznenia príslušných ustanovení tohto právneho predpisu, že by zásadne poprel ich účel\na význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu\na právo na spravodlivé súdne konanie zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj\nkonkrétne procesné garancie v konaní pred ním (I. ÚS 26/94). Ochrany základného práva\n\n8\n\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru) sa možno domáhať v medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími\nzákonmi (napr. III. ÚS 124/04).\nÚstavou zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a tiež aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru negarantujú právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom a nemožno ich\núčelovo chápať tak, že ich naplnením je len víťazstvo v takomto spore (II. ÚS 21/02,\nIV. ÚS 277/05).\nVychádzajúc z uvedených právnych názorov, ústavný súd na účely posúdenia\nopodstatnenosti sťažnosti preskúmal napadnutý rozsudok najvyššieho súdu. Najvyšší súd\nv odôvodnení napadnutého rozsudku po uvedení dôvodov dovolaním napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, obsahu dovolania sťažovateľa a vyjadrenia žalovaných k nemu\npredovšetkým uviedol:\n«... Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými\ndôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O. s. p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými\nv § 237 O. s. p... a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci...\nV ustanovení § 238 ods. 3 O. s. p. je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť\nvýrokom rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného\nprávneho významu. Rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam spravidla vtedy, ak\nrieši takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo výklad\nktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo, ak odvolací súd posúdil určitú\nprávnu otázku inak, než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie\nodvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej otázky (viď\nrozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2004).\nPokiaľ odvolací súd vysloví prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O. s. p., je\ndovolateľ oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu len z dôvodu, že spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej „dovolacej“\notázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené (pozn.: vo vzťahu k dovolaniu pripustenému\n\n9\n\ndovolacím súdom podľa § 238 ods. 3 O. s. p. sa uvedené ako principiálny, konštantný\na nemenný prístup dovolacieho súdu jednotne aplikuje všetkými senátmi najvyššieho súdu\nv ich doterajšej rozhodovacej praxi - viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n1 Cdo 216/2009, 2 Cdo 173/2012, 3 Cdo 219/2011, 4 Cdo 28/2011, 5 Cdo 171/2009,\n6 Cdo 115/2011, 7 Cdo 117/2011). Vzhľadom na to sa dovolací súd v predmetnom\ndovolacom konaní nemohol zaoberať žiadnymi skutkovými otázkami (na ich riešenie nie je\noprávnený a ani vybavený procesnými prostriedkami - viď § 243a ods. 2 veta druhá\nO. s. p.), ale ani tými právnymi otázkami, so zreteľom na ktoré nebola odvolacím súdom\nvyslovená prípustnosť dovolania.\nPokiaľ žalobca vyjadril nesúhlas s obsahovou stránkou odvolacím súdom\nvymedzenej otázky (§ 238 ods. 3 O. s. p.), najvyšší súd pripomína, že oprávnenie založiť\nprípustnosť dovolania proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému by\ninak dovolanie nebolo prípustné, zveruje ustanovenie § 238 ods. 3 O. s. p. výlučne\nodvolaciemu súdu. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu už dávnejšie dospela k záveru, že\nak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku prípustnosť dovolania nevysloví,\ndovolací súd nie je oprávnený skúmať, či ide o vec zásadného právneho významu (porovnaj\ntiež R 38/1993 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 16/2001, 3 Cdo 215/2007,\n3 Cdo 254/2007, 3 Cdo 225/2009, 3 Cdo 20/2011 a 3 Cdo 146/2013).\nObčiansky súdny poriadok účastníkovi konania nepriznáva „procesné oprávnenie\ndomôcť sa vyslovenia prípustnosti dovolania“. Ak odvolací súd nevyhovie účastníkovi\na nevysloví prípustnosť dovolania, dovolanie podľa § 238 ods. 3 O. s. p. prípustné nie je\n(porovnaj tiež II. ÚS 348/08). Pokiaľ teda účastník konania nemá procesné právo, aby\ndovolanie bolo (vôbec) pripustené, o to viac nemá procesné oprávnenie domáhať sa, aby\nprípustnosť dovolania bola vyslovená spôsobom zodpovedajúcim jeho predstavám...\nVady konania vymenované v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. neboli v dovolaní\nnamietané a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo.\nDovolateľ namieta, že mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať...\nPre prípad, že žalobca namieta nesprávnosť postupu súdov v procese zisťovania\nskutkových podkladov pre rozhodnutie, dovolací súd uvádza, že neúplnosť alebo\nnesprávnosť skutkových zistení a skutkových záverov nie je v rozhodovacej praxi\nnajvyššieho súdu považovaná za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle\n\n10\n\nustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999,\nR 6/2000 a rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011,\n3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012).\nSúd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný\nvykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania\na rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď\n§ 120 ods. 1 O. s. p.), a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania\nnevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie\nskutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\npodľa § 237 písm. f/ O. s. p., lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred\nsúdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999). Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie\nje vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.\nK námietke žalobcu, že rozhodnutia súdov sú nedostatočne odôvodnené, dovolací súd\nuvádza, že judikatúra najvyššieho súdu už dávnejšie (viď R 111/1998) považovala\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia za „inú vadu konania“, ktorá prípustnosť dovolania\nnezakladá...\nVzhľadom na pretrvávajúcu nejednoznačnosť názorov senátov najvyššieho súdu\nv otázke, aké sú procesné dôsledky skutočnosti, že dovolaním napadnuté rozhodnutie je\nnedostatočne odôvodnené (nepreskúmateľné), bolo na rokovaní občianskoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, prijaté zjednocujúce stanovisko,\nprávna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania\nv zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné\nvyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre\nrozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237\npísm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje\ndovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Dodáva, že obsah spisu nedáva\nžiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá\npredstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov,\nktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký\nprípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne\n\n11\n\nodôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“\n(pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak\nzásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku\n2003).\nZ vyššie uvedených dôvodov dovolací súd v prejednávanej veci nepovažuje za\npriliehavý odkaz žalobcu na tie rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré uviedol v podaniach\noznačených v bodoch 4.3. a 4.5.\nPlniac povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. sa dovolací súd\nzaoberal aj otázkou, či v konaní nedošlo k niektorej z tzv. iných procesných vád majúcich za\nnásledok nesprávne rozhodnutie veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.)... Podľa názoru\ndovolacieho súdu v preskúmavanej veci nedošlo k dovolateľom namietanej „inej“ vade nepreskúmateľnosti.\nDovolaním napadnuté rozhodnutie uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací\nsúd za rozhodujúci, stanoviská procesných strán k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného\ndokazovania, obsah odvolania a právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory\nvysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvého stupňa\na pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu\ns potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Za „inú“ vadu\nkonania nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa\npredstáv dovolateľa.\nK námietke žalobcu, že odvolací súd sa nevyjadril k jeho odvolacej argumentácii\nv celom žalobcom očakávanom rozsahu, dovolací súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania\n(I. ÚS 241/07). Odvolací súd, riadiac sa svojím právnym názorom, považoval za\nrozhodujúce to, že na báze žalobcom opísaného skutkového stavu prichádza do úvahy\nvýlučne náhrada za vznik vecného bremena, a to v jej jednorazovej forme. Z tohto dôvodu\nodvolateľom nastolené otázky nemali z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom\n„podstatný význam“, preto sa k nim osobitne nevyjadroval. Podľa právneho názoru\nnajvyššieho súdu nemožno tomuto postupu odvolacieho súdu nič vytýkať...»\n\n12\n\nV ďalšej časti napadnutého rozsudku sa najvyšší súd ako dovolací súd zaoberal\nnámietkou sťažovateľa, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení\nveci a v tejto súvislosti najmä uviedol:\n«Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou\nzmluvou, na základe závetu, v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou\ndohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce\nvecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134\ntu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný\nvklad do katastra nehnuteľností. Podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z., ak vlastník\ndomu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému\nbremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.\nIdentickú „dovolaciu otázku“, so zreteľom na ktorú bolo dovolanie pripustené aj\nv preskúmavanej veci, už najvyšší súd riešil v konaní sp. zn. 7 Cdo 26/2014, v ktorom\nposudzoval opodstatnenosť dovolania podaného proti rozhodnutiu v právnej veci vedenej\nna Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 20 Co 1/2011 (teda vo veci, s poukázaním na ktorú\nžalobca v preskúmavanom prípade žiadal prerušiť konanie). V predmetnej veci odvolací súd\npripustil dovolanie na otázku, či bráni nejaké ustanovenie všeobecne záväzného právneho\npredpisu považovať náhradu za zákonné vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 zákona\nč. 182/1993 Z. z. za jednorazovú.\nNajvyšší súd v rozsudku z 24. marca 2015 sp. zn. 7 Cdo 26/2014 konštatoval, že\nvecné bremeno okrem toho, že môže vzniknúť písomnou zmluvou, na základe závetu,\nrozhodnutím súdu, môže vzniknúť aj priamo zo zákona. Zákonom zriadené vecné bremeno je\nvlastník povinný rešpektovať v nevyhnutnej miere a rozsahu a za obmedzenie svojho\nvlastníckeho práva má právo žiadať náhradu. V prípade vecných bremien zriaďovaných\npriamo zo zákona ide vo svojej podstate o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia\nvlastníka nehnuteľnosti. Toto obmedzenie vlastníckych práv je výrazom prevahy verejného\nzáujmu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto zasahovanie bolo podmienené súhlasom\nzo strany dotknutého vlastníka.\nVecné bremená zriadené ex lege majú špecifický režim, upravený verejnoprávnymi\npredpismi, na základe ktorých boli zriadené. Zároveň však majú aj súkromnoprávny prvok.\n\n13\n\nVecné bremeno totiž charakterizuje občianske právo ako právo niekoho iného než vlastníka\nveci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo\nkonať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež. Ich režim nie je úplne totožný\ns režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych\npredpisov, avšak nejde o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej\núpravy občianskeho práva o vecných bremenách. Ak tieto špeciálne predpisy nemajú\nzvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou občianskoprávnou, Subsidiárne\npoužitie všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva aj z ustanovenia § 3 ods.\n1 zákona č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého „ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa\nna práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník\na osobitné predpisy.“ Preto aj keď v danom prípade zákon č. 182/1993 Z. z. neuvádza, že\nvecné bremeno vzniknuté podľa § 23 ods. 5 tohto zákona vzniká len za náhradu, je potrebné\nv tejto súvislosti vychádzať aj z čl. 11 ods. 4 Listiny a čl. 20 ods. 4 Ústavy.\nFinančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom\nosoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká\n„in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob\nzmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého\nnového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je\nnepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri\nkaždej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú\nnáhradu za už vzniknuté vecné bremeno.\nPrávne závery uvedené vyššie... zastáva dovolací súd aj v preskúmavanej veci.\nNázor, ku ktorému dospel Krajský súd v Prešove a na ktorom založil svoj rozsudok zo 6.\nmája 2013 sp. zn. 1 Co 79/2012 (že za skutkových okolností, ktoré sú opísané v žalobe a\nktoré žalobca konkretizoval v priebehu konania, neprichádza do úvahy náhrada za\npretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckeho práva vo forme opakujúceho sa finančného\nplnenia), považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.\nK obmedzeniu vlastníka takého pozemku, na ktorom v čase nadobudnutia účinnosti\nzákona č. 182/1993 Z. z. (1. septembra 1993) bol bytový dom vo vlastníctve niekoho iného,\ndošlo jednorazovo - v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z.\n\n14\n\nUvedené ustanovenie sledovalo cieľ predísť možnosti, že vzťah vlastníka pozemku\na vlastníka stavby zostane neupravený (v tom zmysle, že vlastník stavby nebude mať titul na\nužívanie pozemku). Zvolená bola koncepcia úpravy ich vzťahu zákonným vecným bremenom\nv zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. s tým, že finančné vyrovnanie práv\na povinností vyplývajúcich z obsahu právneho vzťahu založeného týmto zákonom sa\nuskutoční (môže uskutočniť) podľa všeobecných zásad vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom\na tým subjektom, ktorý výkonom svojich vlastných práv obmedzil práva vlastníka.\nAk by v súčasnosti bol vlastníkom pozemku ten istý vlastník, ktorý ním bol v deň\nnadobudnutia účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z. (1. septembra 1993), zrejme by v praxi\nnevznikali pochybnosti o tom, že a/ uvedeným dňom došlo ex lege k obmedzeniu jeho\nvlastníckeho práva vecným bremenom v zmysle § 23 ods. 5 tohto zákona, b/ uvedeným dňom\nmu (aj) v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka vzniklo právo na náhradu\nza toto obmedzenie, c/ od uvedeného dňa mal vlastník možnosť uplatniť svoje právo na\nnáhradu za obmedzenie jeho vlastníckych práv v Občianskym zákonníkom stanovenej dobe.\nPokiaľ tento (nezmenený) vlastník právo na náhradu za obmedzenie svojho\nvlastníctva neuplatnil v stanovenej dobe, došlo k premlčaniu jeho práva a v súčasnosti sa už\nnemôže domáhať žiadnej náhrady za obmedzenie jeho vlastníckeho práva.\nAk tento (nezmenený) vlastník pozemku svoje právo na náhradu za obmedzenie\nvlastníckeho práva, ku ktorému došlo 1. septembra 1993 ustanovením § 23 ods. 5 zákona\nč. 182/1993 Z. z. úspešne uplatnil a bola mu - či už na základe dohody dotknutých subjektov\nalebo rozhodnutia súdu - poskytnutá náhrada, boli jeho práva uspokojené a v súčasnosti mu\nuž z tohto titulu (obmedzenia jeho vlastníckych práv) nepatrí žiadna ďalšia náhrada za\nakési „nové“ alebo „pretrvávajúce obmedzenie vlastníctva“.\nNa podstate vyššie uvedeného... nemôže nič zmeniť, ak odo dňa účinnosti zákona\nč. 182/1993 Z. z. došlo k zmene v osobe vlastníka pozemku zaťaženého vecným bremenom\nv zmysle § 23 ods. 5 tohto zákona.\nAj vtedy, ak došlo k takejto zmene v osobe vlastníka pozemku, treba naďalej\nrozlišovať jednak tú skutočnosť, že priamo zákon č. 182/1993 Z. z. upravil samotný\nvecnoprávny vzťah vlastníka pozemku a vlastníka stavby (vecným bremenom obmedzujúcim\nvlastníka pozemku), jednak skutočnosť, že - pokiaľ tento zákon osobitne neupravil vzájomné\n(finančné) vyrovnanie nositeľov práv a povinností tvoriacich obsah tohto právneho vzťahu -\n\n15\n\nprichádzala do úvahy možnosť ich vyrovnania podľa všeobecných ustanovení Občianskeho\nzákonníka (avšak len do doby stanovenej zákonom).\nNadväzujúc na tieto úvahy dovolací súd uzatvára, že bez ohľadu na to, či vlastník\npozemku, ktorému 1. septembra 1993 (dňom účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z.) vzniklo\nprávo na jednorazovú náhradu za vecné bremeno vzniknuté ex lege v zmysle § 23 ods. 5\ntohto zákona, túto náhradu uplatnil alebo neuplatnil, resp. či mu náhrada bola alebo\nnebola vyplatená, súčasnému vlastníkovi tohto pozemku (bez ohľadu na to, kto ním je)\nnepatrí právo na nejakú ďalšiu náhradu za pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckeho\npráva.\nPre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že podstatu predmetného názoru...\npovažoval za ústavne udržateľný“ aj ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 227/2012. Ani\nďalšie rozhodnutia ústavného súdu vydané vo veciach, v ktorých posudzoval ústavnosť\nrozhodnutí založených na obdobných záveroch (sp. zn. I. ÚS 474/2013, IV. ÚS 227/2012,\nI. ÚS 1/2012, II. ÚS 506/2011), na tom nič nezmenili.\nTreba tiež dodať, že v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 89/2008 išlo\no problematiku zaplatenia náhrady titulom obmedzenia vlastníckeho práva k pozemku jeho\nzaťažením „zákonným vecným bremenom“ v prospech vlastníka energetického zariadenia.\nNajvyšší súd v tomto rozhodnutí uviedol, že ak by zákony upravujúce tzv. zákonné vecné\nbremená neriešili poskytovanie náhrad za takéto bremená, bolo by možné odvodiť ich\nposkytnutie priamo z čl. 20 ods. 5 Ústavy, prípadne z § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\nRozsudok Krajského súdu v Prešove zo 6. mája 2013 sp. zn. 1 Co 79/2012 nie je\nv rozpore s názorom najvyššieho súdu vyjadreným vo veci sp. zn. 4 Cdo 89/2008:\nnepopiera, že za obmedzenie práva vlastníka pozemku v zmysle § 23 ods. 5 zákona\nč. 182/1993 Z. z. patrí vo všeobecnosti náhrada, konštatuje ale, že náhrada patrila len\ntomu, kto bol vlastníkom spornej parcely v čase, keď tento zákon nadobudol účinnosť a že v okolnostiach prejednávanej veci - žalobca na ňu nemá nárok.\nVzhľadom na to, že dovolateľ neopodstatnene namieta, že napadnutý rozsudok\nspočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), najvyšší súd\njeho dovolanie zamietol (§ 243b ods. 1 O. s. p.).»\n\n16\n\nSťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ktoré malo spočívať v tom, že najvyšší súd v dovolacom konaní vyslovil\nv posudzovanej veci, že uplatnený nárok sťažovateľa na náhradu za nútené obmedzenie\nvlastníckeho práva je jednorazový, že sa premlčiava v trojročnej premlčacej lehote a že si\nho mohol uplatniť len ten vlastník pozemku, ktorý bol jeho vlastníkom v čase účinnosti\nzákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.\nSťažovateľ svoje tvrdenie o tom, že argumentácia dovolacieho súdu v predmetnej\nprávnej veci neobstojí, zakladá aj odkazmi na nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 42/2015\nz 12. októbra 2016, podľa ktorého jednorazová náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva\nnie je v súlade s čl. 20 ods. 4 ústavy, a to z dôvodu, že nezohľadňuje povahu a dĺžku trvania\nnúteného obmedzenia vlastníkov povinnosťou trpieť stavbu rozvodov tepla na svojom\npozemku. Podľa názoru sťažovateľa ním uplatnený nárok na náhradu za obmedzenie\nvlastníckeho práva z dôvodu nemožnosti užívať pozemok č. 1510, na ktorom stojí stavba\nbytového domu vo vlastníctve žalovaných za obdobie od 8. septembra 2009 do 7. septembra\n2011, premlčaný nie je.\nÚstavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\nako dovolacieho súdu sp. zn. 3 Cdo 49/2014 zo 14. apríla 2016 (s prihliadnutím na obsah\nrozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu sp. zn. 1 Co 79/2012 zo 6. mája 2013, ktorý\nbol v dovolacom konaní preskúmavaný) dospel k názoru, že zo záverov dovolacieho súdu\ntýkajúcich sa posudzovanej právnej otázky (či bráni nejaké ustanovenie všeobecného\nzáväzného právneho predpisu považovať náhradu za zákonné vecné bremeno podľa § 23\nods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov za jednorazovú) nevyplýva taká\njednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\nArgumenty uvedené v odôvodnení, ktoré viedli dovolací súd k rovnakým právnym\nzáverom, aké vyslovil krajský súd v dovolaním napadnutom rozsudku zo 6. mája 2013 (pri\núplnom zistení skutkového stavu a pri použití správneho právneho predpisu, pozn.), že\n\n17\n\nv danej veci ide o finančnú náhradu za vznik vecného bremena, ktoré je jednorazovou\nnáhradou, a teda neexistuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré by\nbránilo tomu záveru, sú podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľné\na udržateľné a nesignalizujú, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu mohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a tiež práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu\nústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa primeraným spôsobom vysporiadal s dovolacou\nnámietkou sťažovateľa spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci, a to iba\nv otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené, t. j. v otázke, či bráni nejaké ustanovenie\nvšeobecného záväzného právneho predpisu považovať náhradu za zákonné vecné bremeno\npodľa § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov za jednorazovú.\nZávery dovolacieho súdu sú pritom formulované zrozumiteľne a podľa názoru ústavného\nsúdu sú aj dostatočne odôvodnené, pričom ich nemožno považovať za svojvoľné.\nSkutočnosť, že sa sťažovateľ so záverom najvyššieho súdu (resp. krajského súdu ako\nodvolacieho súdu) nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o porušení jeho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd ďalej pripomína, že jeho primárnou úlohou v konaniach o sťažnostiach\npodľa čl. 127 ústavy nie je podávať výklad právnych predpisov, ktoré všeobecný súd\nv dotknutom konaní pred ním aplikuje. Za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za\ndodržiavanie základných práv a slobôd je v prvom rade zodpovedný všeobecný súd. Výklad\nprávnej normy a jeho uplatnenie všeobecným súdom musí byť v súlade s ústavou (čl. 144\nods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy) a ústavný súd iba posudzuje, či príslušný výklad právnej\nnormy aplikovanej v konkrétnych okolnostiach prípadu je ústavne akceptovateľný, resp. či\nnie je popretím jej účelu, podstaty a zmyslu.\nZ ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali\nzávery napadnutého dovolacieho rozhodnutia, ktoré je dostatočne odôvodnené. Pretože\n\n18\n\nnapadnutý rozsudok najvyššieho súdu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne\nodôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd\nnie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98,\nIII. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru najvyššieho\nsúdu.\nÚstavný súd považuje za potrebné pripomenúť, že sťažovateľ sa na ústavný súd\nv obdobných veciach obrátil už viackrát, pričom napadnuté rozsudky (krajského súdu,\npozn.), proti ktorým sťažnosť smerovala, boli založené v podstate na rovnakom právnom\nnázore, aký vyslovil najvyšší súd v napadnutom rozsudku. Ústavný súd tieto sťažnosti\nsťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnené, a to uzneseniami sp. zn. I. ÚS 1/2012,\nsp. zn. II. ÚS 501/2011, II. ÚS 506/2011, III. ÚS 13/2010, IV. ÚS 227/2012,\nI. ÚS 474/2013 a sp. zn. II. ÚS 323/2017, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.\nVo vzťahu k celému radu rozhodnutí všeobecných súdov, Ústavného súdu Českej\nrepubliky a ústavného súdu, ktorými sťažovateľ odôvodňuje svoju sťažnosť, ústavný súd\nuvádza, že právne názory v nich vyjadrené nie sú aplikovateľné na v tomto konaní\npreskúmavanú vec, pretože nejde o skutkovo a právne totožné veci a mnohé citácie z týchto\nrozhodnutí sú iba vytrhnuté z kontextu celého rozhodnutia.\nVo vzťahu k nálezu sp. zn. IV. ÚS 70/2011 z 23. júna 2011, ktorým ústavný súd\nrozhodoval o inej sťažnosti sťažovateľa, je potrebné uviesť, že dôvodom zrušenia rozsudku\nkrajského súdu citovaným nálezom bola skutočnosť, že krajský súd sa v odôvodnení\nnezaoberal nárokom na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku\nzriadeným zákonným vecným bremenom. Z označeného nálezu však v žiadnom prípade\nnemožno vyvodiť, že sťažovateľovi takýto nárok vznikol.\nNa tomto závere ústavného súdu nemení nič ani jeho nález sp. zn. PL. ÚS 42/2015\nz 12. októbra 2016, ktorým bolo v bode 1 vyslovené, že «ustanovenia § 10 ods. 5 druhá,\ntretia a štvrtá veta, § 10 ods. 9, § 10 ods. 10 prvá a tretia veta a § 10 ods. 12 prvá, druhá\na štvrtá veta zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov\n\n19\n\nv rozsahu, v akom sa v týchto ustanoveniach používa slovo „jednorazová“ v slovnom\nspojení „primeraná jednorazová náhrada“, nie sú v súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.».\nNemožno totiž stotožňovať právnu úpravu zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej\nenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“), ktorý\nupravoval primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena a náhradu za\nvecné bremeno upravené v § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,\nkeďže upravuje rozličné situácie, ktoré vyjadrujú rôznu formu obmedzenia v užívaní\nnehnuteľností. Kým pri obmedzení vlastníckeho práva podľa zákona o tepelnej energetike\nsa poskytuje náhrada za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti\nv dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, a to pri výkone\npráv a povinností podľa § 10 ods. 1 zákona o tepelnej energetike, ktorých rozsah\na frekvenciu nemožno vopred určiť, pri právnej úprave zákona o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ak\nvlastník domu nie je vlastníkom pozemku, teda rozsah vecného bremena je určiteľný už pri\njeho vzniku, t. j. od účinnosti zákona 1. septembra 1993.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd zastáva názor, že medzi rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 49/2014 zo 14. apríla 2016 a obsahom sťažovateľom\noznačeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom\nprijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný\nsúd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 4 ústavy\na čl. 11 ods. 4 listiny a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 49/2014 zo 14. apríla 2016\n\n20\n\nSťažovateľ tiež namieta, že rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 49/2014\nzo 14. apríla 2016 došlo aj k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 20 ods. 4 ústavy\na čl. 11 ods. 4 listiny a podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Vychádzajúc z odôvodnenia\nsťažnosti, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namieta porušenie základného práva\nvyplývajúceho z čl. 20 ods. 4 ústavy a čl. 11 ods. 4 listiny a tiež práva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu v priamej príčinnej súvislosti s namietaným porušením základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. ako dôsledok ich porušenia.\nAk ústavný súd za týchto okolností dospel k záveru, že napadnutým rozsudkom najvyššieho\nsúdu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, nemožno uvažovať ani o porušení základného práva podľa čl. 20 ods. 4 ústavy\na čl. 11 ods. 4 listiny a ani práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľa aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. apríla 2018\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vecné bremeno", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "náhrada škody (ujma)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:463b8f01-0281-4a25-8f12-ae05e56ed5e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.323.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 323/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 323/2017 z 18. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-18", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.323.2017.1"}, {"guid": "ussr:1404744a-f61a-4400-9fc9-979202c57007", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 42/2015", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/2015 z 12. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-12", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1404744a-f61a-4400-9fc9-979202c57007"}, {"guid": "ussr:e6d5aa4b-2f68-4b19-b9c0-865a997098fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 474/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 474/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e6d5aa4b-2f68-4b19-b9c0-865a997098fd"}, {"guid": "ussr:f0f3b11c-41fc-4070-8741-d05b90dcc142", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 227/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 227/2012 z 3. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-03", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0f3b11c-41fc-4070-8741-d05b90dcc142"}, {"guid": "ussr:4156c4b9-6b40-4e4a-9412-342c2c7267ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 1/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/2012 z 11. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-11", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4156c4b9-6b40-4e4a-9412-342c2c7267ed"}, {"guid": "ussr:86b2a98e-a431-4668-bc06-6462566a0936", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 506/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 506/2011 z 3. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-03", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:86b2a98e-a431-4668-bc06-6462566a0936"}, {"guid": "ussr:049c5fc2-6e5b-4428-8ea5-e3bc2c844f34", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 501/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 501/2011 z 3. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:049c5fc2-6e5b-4428-8ea5-e3bc2c844f34"}, {"guid": "ussr:2ec91900-e35c-4ee8-8639-95402925aa61", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 70/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 70/2011 z 23. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-23", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ec91900-e35c-4ee8-8639-95402925aa61"}, {"guid": "ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 348/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08 z 6. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-06", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:638f8720-71eb-4d8d-b849-f43e88190405", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 13/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 13/2010 z 20. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-20", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:638f8720-71eb-4d8d-b849-f43e88190405"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/05 z 29. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-29", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 124/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/04 z 28. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-28", "citacie_n": 527, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:94011438-da01-4343-b27d-3288866885f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/02 z 6. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-06", "citacie_n": 324, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94011438-da01-4343-b27d-3288866885f7"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1b2b6b79-534e-45d8-a621-c38af580a868", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.289.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 289/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/2025 z 7. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-07", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.289.2025.1"}, {"guid": "ussr:97369b2e-b541-49b8-90a8-544739666b27", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.114.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 114/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 114/2024 z 20. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.114.2024.1"}, {"guid": "ussr:3f0d32e4-0c16-4c51-b4be-2a3b21321440", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.654.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 654/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 654/2023 z 21. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-21", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.654.2023.1"}, {"guid": "ussr:ec6e19cd-14f6-4f4a-bb76-5df89e216d3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.594.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 594/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 594/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.594.2022.1"}, {"guid": "ussr:8ce90b24-13ac-47db-857f-88dfa859d629", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 24/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 24/2020 z 21. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-21", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2020.1"}, {"guid": "885be627-4a1a-48fd-bd94-2b33978fd201:20a3d6c6-ab46-4f29-b563-582b85f27436", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1120211522.1", "spisova_znacka": "15Co/18/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/18/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1120211522.1"}, {"guid": "32e6540d-93b5-4f3a-a29c-323a4fcbb5aa:91cd9e5b-09e8-4f1e-abab-c7ddddd04acb", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8113202534.5", "spisova_znacka": "10Co/12/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/12/2025 z 12. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-03-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8113202534.5"}, {"guid": "a9aad953-daf0-4f46-be3d-6d794aee8a51:4d186210-4038-4c6d-a514-346c96bb24dd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1118210249.1", "spisova_znacka": "5Co/49/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/49/2024 z 29. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1118210249.1"}, {"guid": "a91ea2f9-df12-4240-b064-6e7e72e8b2c0:b43ed664-812b-4793-9f68-0b77aaf53bf3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8108221773.10", "spisova_znacka": "22Co/69/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/69/2023 z 18. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8108221773.10"}, {"guid": "b4c1cf95-c61e-48d6-85ce-ca38f6ec9f00:c6528460-cc5f-4f95-ab72-463b491c630a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8120211197.2", "spisova_znacka": "6Co/40/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/40/2024 z 10. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-12-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8120211197.2"}, {"guid": "f47a6adb-d262-499a-8d4d-34259bbd4f61:dafc1ff9-a955-4f52-b9d7-76eb6131e5b3", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2021:6118265844.3", "spisova_znacka": "8Co/21/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/21/2021 z 29. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:6118265844.3"}, {"guid": "df0313ba-889b-45a9-b0f9-31b42cd3d3da:5ade752b-7882-4472-ac14-ac506c6c2c7b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2116207519.2", "spisova_znacka": "26Co/275/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/275/2017 z 9. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2116207519.2"}, {"guid": "df0313ba-889b-45a9-b0f9-31b42cd3d3da:01a4c8c6-083d-47c5-85f2-b99491d1d920", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:2116207519.2", "spisova_znacka": "26Co/275/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/275/2017 z 9. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:2116207519.2"}, {"guid": "10350178-4f39-490d-9832-d9de8fb9a5bf:dc4726b3-ce91-4586-b5fa-15e4660a3f9f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6115214349.3", "spisova_znacka": "17Co/55/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/55/2018 z 26. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6115214349.3"}]}