{"guid": "ussr:33e64ffe-3159-4e09-8945-751400ad9898", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.248.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/2018 z 21. 6. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. júna 2018, sp. zn. IV. ÚS 248/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.248.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2018-06-21", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/33e64ffe-3159-4e09-8945-751400ad9898", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.248.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.248.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.248.2018.2/text", "citacie_n": 17, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 248/2018-109\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júna 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n,\n\n,\n;\n\n,\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n,\n\n,\n\n,\n;\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n,\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n;\n\n;\n,\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n,\n\n,\n\n,\n;\n\n;\n,\n\n;\n\n;\n;\n\n,\n\n,\n\n,\n\n;\n\n,\n;\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n,\n\n;a\n\n,\n\n,\n\nzastúpených advokátkou JUDr. Olgou Szabó, Rákócziho 213/4, Patince, ktorou namietajú\nporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom\npod sp. zn. 19 Sp 19/2010, za účasti Krajského súdu v Nitre, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n(\n\n,\n\n),\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n),\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n(\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\na\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Sp 19/2010\nporušené bolo.\n2. Krajskému súdu v Nitre p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n19 Sp 19/2010 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n2\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n(\n),\n\n),\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n(\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\n,\n\npriznáva\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie každému v sume po 300 € (slovom tristo eur), ktoré im j e Krajský súd\nv Nitre p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Krajský súd v Nitre j e p o v i n n ý uhradiť\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n),\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n(\n\n(\n\n),\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\ntrovy konania v sume 8 541,93 € (slovom osemtisícpäťstoštyridsaťjeden eur\na deväťdesiattri\n\ncentov)\n\nna\n\núčet\n\nich\n\nprávnej\n\nzástupkyne\n\nJUDr.\n\nRákócziho 213/4, Patince, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\n3\n\nOlgy\n\nSzabó,\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n,\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n,\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n;\n\n,\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n,\n\n,\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n,\n\n,\n;\n\n,\n\n;\n,\n;\n\n,\n,\n\n,\n;\n\n,\n;\n\n; a\n\n;\n\n,\n\n,\n,\n\n;\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n;\n,\n\n(ďalej spolu len „sťažovatelia“),\n\nzastúpených advokátkou JUDr. Olgou Szabó, Rákócziho 213/4, Patince (ďalej aj „právna\nzástupkyňa“ alebo „spoločná zástupkyňa“), ktorou namietali porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\n\n4\n\na základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod\nsp. zn. 19 Sp 19/2010 (ďalej len „napadnuté konanie krajského súdu“) a základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom\nOkresného úradu Komárno (ďalej aj „okresný úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn.\nA/2010/00119 (ďalej len „napadnuté konanie okresného úradu“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi\nnapadnutého konania vedeného krajským súdom, v ktorom sa domáhajú preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia okresného úradu (pôvodne Obvodného pozemkového úradu\nv Komárne, pozn.) č. A/2010/001191-1 z 27. mája 2010 (ďalej len „rozhodnutie z 27. mája\n2010“).\nSťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že ako právni predchodcovia „alebo sťažovatelia\nv 1/-38/ rade prostredníctvom svojich právnych zástupcov uplatnili na Obvodnom\npozemkovom úrade v Komárne... nárok na navrátenie vlastníctva v zmysle zákona\nč. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom. Svoje nároky si právni predchodcovia\nsťažovateľov alebo sťažovatelia v 1/-38/ rade ako žiadatelia opierali o reštitučný titul podľa\n§ 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení k pozemkom. Vlastníctvo k pozemkom bolo\nkonfiškované Rozhodnutím konfiškačnej komisie v Komárne č. 146/139/1946 zo dňa 31. 7.\n1946 na základe § 1 ods. 1 písm. d/ nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení čl. č. I\nnariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR.“.\nOkresný úrad rozhodnutím z 27. mája 2010 „žiadateľom“ vlastnícke právo\nk nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území\nč.\n\n, zapísaným v pkn. vl.\n\nnepriznal, pričom krajský súd v napadnutom\n\nkonaní potvrdil označené rozhodnutie okresného úradu rozsudkom sp. zn. 19 Sp 19/2010\nz 21. novembra 2011 (ďalej len „rozsudok z 21. novembra 2011“). Právni predchodcovia\nsťažovateľov, resp. sťažovatelia podali proti rozsudku krajského súdu z 21. novembra 2011\nodvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nuznesením sp. zn. 10 Sžr 22/2013 z 29. januára 2014 (ďalej len „uznesenie z 29. januára\n\n5\n\n2014“) tak, že rozsudok krajského súdu z 21. novembra 2011 zrušil a vec vrátil krajskému\nsúdu na ďalšie konanie.\nSťažovatelia v kontexte namietaného porušenia základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy argumentujú, že napadnuté\nkonanie pred príslušným správnym orgánom trvalo 6 rokov a napadnuté konanie vedené\nkrajským súdom trvá už 7 rokov, pričom krajský súd zisťuje okruh účastníkov konania\na skúma ich zastúpenie. Z uvedeného vyvodzujú záver, že „na zistenie okruhu účastníkov\nkonania a na skúmanie správnosti ich zastupovania správnemu orgánu a súdu nestačilo ani\n13 rokov. Konštatujeme, že postup správneho orgánu a krajského súdu je neakceptovateľný\na nezlučiteľný s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a zároveň zakladá aj porušenie\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.\nSťažovatelia zdôrazňujú, že ani vysoký počet účastníkov konania (175 účastníkov\nkonania na strane navrhovateľov) neodôvodňuje 13 rokov trvajúce napadnuté konanie.\nĎalej žiadajú o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému zo sťažovateľov\nv sume po 20 000 € a súčasne žiadajú navrátenie vlastníctva k dotknutým pozemkom.\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodňujú stavom\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú, a zdôrazňujú, že „za uplynulých skoro 13 rokov\ntrvania konania sťažovatelia v 1/-38/ rade uhradili trovy právneho zastúpenia, mali výdavky\nspojené so zabezpečovaním dôkazov... a nakoľko ide hlavne o starších občanov\nnárodnostnej menšiny maďarskej mali výdavky aj na tlmočníka“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie ich\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom krajského súdu\nv napadnutom konaní, ako aj porušenie základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v napadnutom\nkonaní, ako aj postupom okresného úradu v napadnutom konaní, prizná sťažovateľom\nprimerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 20 000 € a súčasne vydá „opatrenie\n\n6\n\nna odstránenie protiprávneho stavu a na vrátenie vlastníctva k pozemkom“ a zároveň im\nprizná úhradu trov konania.\nÚstavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením sp. zn. IV. ÚS 248/2018\nz 5. apríla 2018 ju v časti namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu\nv napadnutom konaní prijal na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti odmietol pre nedostatok\nprávomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu krajského súdu,\naby sa vyjadril k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie. Podpredseda krajského súdu v prípise sp. zn. Spr. 434/2018 zo 14. mája 2018\noznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a zároveň\nzdôraznil, že v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom nedochádza, pričom krajský súd\nkoná s prihliadnutím na obtiažnosť a komplikovanosť veci po procesnej stránke sústredene\na efektívne.\nPodpredseda krajského súdu prihliadajúc na vyjadrenie zákonnej sudkyne uviedol, že\nnapriek tomu, že spis má „už cca 1 000 strán... súd vo veci priebežne konal a rozhodoval\nv zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a následne Správneho\nsúdneho poriadku, tak ako to daná procesná situácia vyžadovala. Je potrebné konštatovať,\nže zákonný sudca po naštudovaní rozsiahleho spisu, začal vo veci priebežne konať a počnúc\nod tej doby až do súčasnosti súd vo veci priebežne koná a zisťuje okruh účastníkov, nakoľko\nv priebehu konania časť z nich zomrela, časť mala iný trvalý pobyt ako deklarovaný\nv žiadosti, resp. mali pobyt mimo územia Slovenskej republiky (USA, Rakúsko, Maďarsko).\nZa takejto situácie, keď je treba opakovane vo viacerých prípadoch čakať na výsledky\ndedičského konania, čím dochádza aj k navyšovaniu počtu účastníkov konania (pôvodne ich\nbolo 175) je procesne nesmierne obtiažne ustáliť rozsah týchto účastníkov tak, aby to bolo\nv súlade s procesným predpisom, nakoľko v čase vydávania hociktorého procesného\nrozhodnutia, už dokladovaný stav v rozhodnutí nemusí zodpovedať reálnemu stavu. Riešenie\ntejto procesne zložitej situácie neuľahčuje ani samotná splnomocnená zástupkyňa\n\n7\n\nžiadateľov, keď súdu priebežne neoznamuje úmrtia svojich klientov ako aj ich právnych\nzástupcov.“.\nPo doručení vyjadrenia podpredsedu krajského súdu ústavný súd vyzval právnu\nzástupkyňu sťažovateľov, aby sa vyjadrila, či trvá na konaní ústneho pojednávania,\na zároveň jej zaslal vyjadrenie podpredsedu krajského súdu sp. zn. Spr. 434/2018\nzo 14. mája 2018 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu 28. mája 2018\noznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a zároveň v reakcii na vyjadrenie\npodpredsedu krajského súdu zdôraznila, že právne zastupovanie niektorých z účastníkov\nnapadnutého konania prevzala na ich požiadanie. Krajský súd však právnu zástupkyňu\nustanovil za spoločnú zástupkyňu všetkých účastníkov napadnutého konania, a to aj napriek\ntomu, že s takýmto postupom samotná právna zástupkyňa nesúhlasila, keďže zastáva\nverejné funkcie, ktoré jej nedovoľujú sa spoločnému zastupovaniu venovať v dostatočnej\nmiere. Vo veci konajúci krajský súd a následne aj najvyšší súd uvedené skutočnosti\nnezohľadnili, takže právna zástupkyňa sa proti svojej vôli stala spoločnou zástupkyňou\nvšetkých účastníkov napadnutého konania vedeného krajským súdom.\nV konkrétnostiach právna zástupkyňa sťažovateľov uvádza, že „je pre mňa veľkým\nproblémom, že úmrtie klientov mi dedičia nezahlásia, vo väčšine prípadov nemajú\nvedomosti ani o tom, že prebieha súdne konanie, ktorého účastníkom je ich právnych\npredchodca. Bola som viackrát na mestskom úrade v Kolárove zistiť, ktorý z účastníkov\nkonania zomrel, a požiadala som aj Okresný súd v Komárne o zaslanie dedičských\nrozhodnutí. Mojím prípisom č. 74/2017 zo dňa 5. 8. 2017 som oznámila Krajskému súdu\nNitra údaje účastníkov ktorí zomreli, zaslala som aj úmrtné listy, dedičské rozhodnutie,\nokruh dedičov a plné moci ako aj vyjadrenie právnych nástupcov. V ostatných prípadoch\nčakám na vyjadrenie dedičov. Je jednoznačné, že na uvedenej veci pracujem, ale od\nKrajského súdu v Nitre som poslednú zásielku prevzala iba v roku 2014. Dovoľujem si\nupriamiť ctenú pozornosť Ústavného súdu SR na fakt, že zákonný sudca\n, samosudkyňa vo veci navrátenia vlastníctva k pozemkom združeným v Miestnom\n\n8\n\nurbárskom spolku\n\nako právnickej osobe vydala rozhodnutie v roku 2003, ako aj\n\n2005, a vo veci vlastníkov fyzických osôb, ktorí mali združené pozemky v Miestnom\nurbárskom spolku\n\nv roku 2011 a 2014, teda mala dostatočný časový priestor na\n\npreštudovanie a rozhodnutie veci. Tvrdím, že sťažnosť... je opodstatnená, prieťahy v konaní\nboli...“.\nSúčasťou vyjadrenia právnej zástupkyne bolo vyčíslenie trov konania, ktoré vznikli\nv súvislosti so zastupovaním sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom. Sťažovatelia si\nuplatnili úhradu trov konania v celkovej sume 8 541,93 €.\nVzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľov a podpredsedu krajského\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade\ns § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,\npretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\nII.\nZo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené krajským súdom ústavný súd\nzistil nasledujúci priebeh napadnutého konania:\n1. Dňa 8. júla 2010 podalo 175 navrhovateľov na krajskom súde opravný prostriedok\nproti\n\nrozhodnutiu\n\n(identifikovaným\n\nokresného\nv\n\núradu\n\noznačenom\n\nz\n\n27.\n\nrozhodnutí)\n\nmája\n\n2010,\n\nnebolo\n\nktorým\n\npriznané\n\nnavrhovateľom\n\nvlastnícke\n\nprávo\n\nk nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku označeného rozhodnutia podľa príslušných\nustanovení zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene\na doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých\nopatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „reštitučný zákon“).\n\n9\n\n2. Krajský súd vyzval 6. septembra 2010 Obvodný pozemkový úrad v Komárne\no predloženie dokladov preukazujúcich doručenie rozhodnutia z 27. mája 2010 všetkým\núčastníkom konania a zároveň vyzval splnomocnených zástupcov na oznámenie mien\nnavrhovateľov, ktorých zastupujú s upozornením, že každý z navrhovateľov môže byť\nzastúpený len jedným splnomocneným zástupcom.\n3. Od 30. septembra 2010 do 22. novembra 2010 krajský súd vykonával procesné\núkony týkajúce sa zastupovania navrhovateľov v napadnutom konaní.\n4. Dňa 17. januára 2011 sa na krajskom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo\nodročené na neurčito z dôvodu neúčasti jedného zo splnomocnených zástupcov. Zároveň\nboli\n\nkrajskému\n\nsúdu\n\npredložené\n\nsplnomocnenia\n\nna\n\nzastupovanie\n\nniektorých\n\nz navrhovateľov. Na základe uvedeného krajský súd vyžiadal 24. januára 2011 predloženie\nsplnomocnení od splnomocneného zástupcu pre zostávajúcich navrhovateľov, ktoré boli\nnásledne krajskému súdu predložené 17. februára 2011.\n5. Dňa 7. apríla 2011 si krajský súd vyžiadal od Obvodného pozemkového úradu\nv Komárne administratívny spis na účely zisťovania, či bolo rozhodnutie z 27. mája 2010\ndoručované jednému z navrhovateľov.\n6. Pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 20. mája 2011, bolo odročené na 8. júl 2011.\nRovnako pojednávanie uskutočnené 8. júla 2011 bolo odročené na 7. október 2011\nz dôvodu vyžiadania administratívneho spisu, ktorý bol Obvodným pozemkovým úradom\nv Komárne krajskému súdu zaslaný 29. júla 2011.\n7. Z dôvodu ospravedlnenia neúčasti splnomocneného zástupcu navrhovateľov a jeho\nžiadosti o odročenie pojednávania bolo pojednávanie nariadené na 7. október 2011 odročené\nbez prejednania veci na 4. november 2011. Zákonná sudkyňa splnomocneného zástupcu\npožiadala o predloženie potvrdenia o nespôsobilosti zúčastniť sa\npojednávania.\n8. Dňa 4. novembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil\nsplnomocnený zástupca\n\n, ktorý zároveň neodpovedal na výzvu krajského\n\nsúdu a nepreukázal, že sa zo zdravotných dôvodov nemohol dostaviť na pojednávanie\nnariadené na 7. október 2011. Pojednávanie bolo odročené na 21. november 2011. Zároveň\nbolo splnomocnenému zástupcovi navrhovateľov\n\nuložená pokuta\n\nv sume 100 €, z dôvodu že neuposlúchol príkaz súdu predložiť lekársku správu\n\n10\n\no zdravotnom stave preukazujúcu nespôsobilosť zúčastniť sa pojednávania nariadeného\nna 7. október 2011.\n9. Dňa 21. novembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený\nrozsudok, ktorým bolo rozhodnutie okresného úradu z 27. mája 2010 potvrdené ako vecne\nsprávne (ďalej len „rozsudok z 21. novembra 2011“).\n10. Navrhovatelia v 1. až 175. rade podali 13. januára 2012 proti rozsudku krajského\nsúdu z 21. novembra 2011 odvolanie, v dôsledku čoho bol 9. februára 2012 spis predložený\nna rozhodnutie o opravnom prostriedku najvyššiemu súdu. Najvyšší súd uznesením sp. zn.\n10 Sžr 22/2013 z 29. januára 2014 (ďalej len „uznesenie z 29. januára 2014“) rozsudok\nkrajského súdu z 21. novembra 2011 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\nSpis bol krajskému súdu vrátený 11. februára 2014.\n11. Dňa 18. februára 2014 krajský súd, rešpektujúc právny názor najvyššieho súdu\nvyjadrený v uznesení z 29. januára 2014, vyzval navrhovateľov v 1. až 175. rade\no predloženie splnomocnenia na zastupovanie v konaní.\n12. V priebehu marca až apríla 2014 krajský súd vykonával procesné úkony týkajúce\nsa zisťovania pobytu tých navrhovateľov, u ktorých bolo doručovanie uznesenia\nnajvyššieho súdu z 29. januára 2014 neúspešné. Súčasne si krajský súd vyžiadal\nod Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) osvedčenia o dedičstve alebo\noznámenie okruhu dedičov tých z pôvodných navrhovateľov, ktorí počas napadnutého\nkonania zomreli.\n13. Dňa 2. apríla 2014 bol krajskému súdu podaný návrh na vstup do konania podľa\n§ 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Zároveň boli právnou\nzástupkyňou JUDr. Olgou Szabó doručené splnomocnenia na zastupovanie navrhovateľov\nv napadnutom konaní. Právna zástupkyňa bola krajským súdom 8. apríla 2014 vyzvaná\nna doplnenie predložených splnomocnení, ktoré krajskému súdu doručila 13. mája 2014.\n14. V priebehu apríla 2014 príslušné orgány verejnej moci reagovali na výzvy\nkrajského súdu z marca až apríla 2014. Krajský súd vyzýval právnych nástupcov pôvodných\nnavrhovateľov na oznámenie, či trvajú na podanom návrhu.\n15. V priebehu júna 2014 krajský súd doručoval výzvy právnym nástupcom\npôvodných navrhovateľov na oznámenie, či trvajú na podanom návrhu, a príslušným\norgánom územnej samosprávy na podanie správy, čo sa týka pobytu a úmrtia\n\n11\n\nnavrhovateľov. Príslušné orgány územnej samosprávy na výzvy reagovali v priebehu júna\n2014.\n16. Dňa 12. júna 2014 právna zástupkyňa predložila krajskému súdu vyjadrenie\nnavrhovateľov, ktoré bolo následne 16. júna 2014 doručené na vyjadrenie okresnému úradu.\n17. V priebehu júna a júla 2014 krajský súd vyzval právnych nástupcov pôvodných\nnavrhovateľov na oznámenie, či trvajú na podanom návrhu, a okresný súd a Okresný súd\nDunajská Streda o zaslanie osvedčení o dedičstve alebo oznámenia okruhu dedičov tých\nz pôvodných navrhovateľov, ktorí počas napadnutého konania zomreli.\n18. Dňa 18. júla 2014 boli krajskému súdu právnou zástupkyňou doručené\nsplnomocnenia na zastupovanie navrhovateľov v napadnutom konaní. Dňa 30. júla 2014\nkrajský súd do konania pribral súdneho znalca z odboru súdny prekladateľ a tlmočník\nna preklad písomnosti z jazyka maďarského do jazyka slovenského.\n19. V priebehu júla až novembra 2014 krajský súd zasielal výzvy adresované\nOkresnému súdu Dunajská Streda a notárskym úradom v Komárne a Dunajskej Strede\nna oznámenie okruhu dedičov po pôvodných navrhovateľoch, ktorí v priebehu napadnutého\nkonania zomreli, a zaslanie prípadných rozhodnutí v dedičských konaniach a zároveň výzvy\nadresované právnym nástupcom pôvodných navrhovateľov na oznámenie, či trvajú\nna podanom návrhu.\n20. Dňa 24. septembra 2014 Notársky úrad v Komárne krajskému súdu oznámil, že\nprebieha konanie vo veci novoobjaveného dedičstva.\n21. Krajský súd 8. októbra 2014 zistil, že na Okresnom súde Nové Zámky sa vedie\ndedičské konanie vo veci prejednania dedičstva po pôvodnej navrhovateľke, na základe\nčoho krajský súd vyzval Notársky úrad v Nových Zámkoch na oznámenie okruhu dedičov,\nktorý na výzvu reagoval 15. októbra 2014.\n22. Právna zástupkyňa doručila krajskému súdu 16. októbra 2014 splnomocnenia\nna zastupovanie navrhovateľov v napadnutom konaní.\n23. Krajský súd vyzval 29. októbra 2014 navrhovateľov na zvolenie si spoločného\nzástupcu podľa § 27 ods. 3 OSP.\n24. Krajský súd uznesením č. k. 19 Sp 19/2010-802 zo 4. decembra 2014 nepripustil\nvstup do konania v rozhodnutí identifikovaných dedičov po nebohých pôvodných\nnavrhovateľoch, zároveň zastavil konanie vo veci v rozhodnutí identifikovaných\n\n12\n\nnavrhovateľov a konanie o opravnom prostriedku v rozhodnutí identifikovaných pôvodných\nnavrhovateľov zastavil a zároveň ustanovil navrhovateľom spoločnú zástupkyňu (ďalej len\n„uznesenie zo 4. decembra 2014“).\n25. Spoločná zástupkyňa doručila krajskému súdu 29. decembra 2014 splnomocnenia\nna zastupovanie navrhovateľov v napadnutom konaní a 30. decembra 2014 podala proti\nuzneseniu krajského súdu zo 4. decembra 2014 odvolanie. Dňa 15. januára 2015 krajský súd\nvydal opravné uznesenie č. k. 19 Sp 19/2010-923, ktorým opravil záhlavie uznesenia\nzo 4. decembra 2014.\n26. Dňa 2. marca 2015 bol spis predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie\no odvolaní proti uzneseniu krajského súdu zo 4. decembra 2014, ktorý uznesením sp. zn.\n10 Sžo 75/2015 z 25. mája 2016 uznesenie prvostupňového súdu potvrdil; spis bol\nkrajskému súdu vrátený 10. júna 2016.\n27. Krajský súd požiadal 28. októbra 2016 mesto Kolárovo o informácie týkajúce sa\nnavrhovateľov, ktorí v priebehu napadnutého konania zomreli, a 6. decembra 2016 požiadal\nokresný súd o informácie týkajúce sa dedičského konania po nebohých navrhovateľoch.\nOkresný súd na výzvu reagoval 2. januára 2017 zaslaním právoplatných rozhodnutí\nv dedičských konaniach po nebohých navrhovateľoch.\n28. Dňa 29. mája 2017 bolo doručované uznesenie najvyššieho súdu z 25. mája 2016\nprávnym nástupcom pôvodných navrhovateľov.\n29. Dňa 9. augusta 2017 spoločná zástupkyňa oznámila úmrtia ďalších pôvodných\nnavrhovateľov, zmeny adries a vyjadrenia navrhovateľov.\n30. Dňa 2. októbra 2017 krajský súd požiadal okresný súd o informácie týkajúce sa\ndedičských konaní po nebohých navrhovateľoch. Na výzvu okresný súd reagoval podaním\ndoručeným 17. októbra 2017.\n31. Dňa 31. októbra 2017 krajský súd požiadal Notársky úrad v Komárne\no oznámenie okruhu dedičov v dedičskom konaní po nebohej pôvodnej navrhovateľke.\nNotársky úrad v Komárne na výzvu reagoval 19. decembra 2017.\n32. Okresný súd zaslal krajskému súdu 20. novembra 2017 rozhodnutia vydané\nv dedičských konaniach.\n\n13\n\n33. Krajský súd vyzval okresný súd 28. februára 2018 na oznámenie okruhu dedičov\nv dedičskom konaní po nebohej navrhovateľke, na ktorú okresný súd reagoval 16. marca\n2018.\n34. Krajský súd vyzval spoločnú zástupkyňu na predloženie splnomocnení tých\nnavrhovateľov, ktorých v napadnutom konaní zastupuje.\n\nIII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPredmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom\nkrajského súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov ako\nnavrhovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).\n\n14\n\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť krajského súdu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku, ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016 zrušený a počnúc\ntýmto dňom je úprava správneho súdneho konania predmetom Správneho súdneho poriadku\n(ďalej aj „SSP“).\nPovinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\ndo 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100\nods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1\nOSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie\núčelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa\npojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa\npojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa\nbude konať nové pojednávanie.\nPovinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla\n2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania\nv čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a čl. 12 Civilného mimosporového\nporiadku, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez\nzbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného sporového\nporiadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku) a iných\nosôb, pričom v zmysle § 5 SSP sa okrem iných týmto základným princípom civilného\nsporového konania spravuje aj konanie pred správnym súdom. Tento základný princíp\nkonania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku, Civilného\n\n15\n\nmimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku so zohľadnením osobitostí\njednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.\nPovinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva aj s ustanovení § 103 ods. 1 SSP, podľa\nktorého ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak, aby\nvec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci\nkonania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania\nnajmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné\nprostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu. Ďalej táto povinnosť správneho súdu\nvyplýva z § 105 ods. 1 SSP, podľa ktorého ak správny súd nariadi pojednávanie, pripraví ho\ntak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní, a z § 115 SSP,\npodľa ktorého pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo z dôvodu\nuskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu. Správny\nsúd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade\ns judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.\n1. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o zákonnosti rozhodnutia\nokresného úradu z 27. mája 2010, ktorým nebolo priznané navrhovateľom, resp. ich\nprávnym predchodcom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku\noznačeného rozhodnutia podľa príslušných ustanovení reštitučného zákona. Napadnuté\nkonanie považuje ústavný súd vzhľadom na veľký okruh účastníkov konania na strane\nnavrhovateľov (175 navrhovateľov) ako fakticky zložité. Faktická zložitosť konania sa\n\n16\n\nnavyše zvýrazňuje postupným rozširovaním okruhu účastníkov konania z dôvodu úmrtia\npôvodných navrhovateľov. Ústavný súd vzal do úvahy, že potreba identifikovať právnych\nnástupcov pôvodných navrhovateľov objektívne sťažuje postup krajského súdu a spôsobuje\npredĺženie napadnutého konania. Sumarizujúc ústavný súd konštatuje, že faktická zložitosť\nveci sťažovateľov nepochybne prispieva k predĺženiu konania, nemožno ňou však\nospravedlňovať neodôvodnenú nečinnosť a ani nesprávny a neefektívny postup krajského\nsúdu v konaní, a to najmä vzhľadom skutočnosť, že napadnuté konanie sa v súčasnosti\ntakmer po skoro 8 rokoch od jeho začatia stále nachádza v procesnom počiatku ustaľovania\nokruhu účastníkov konania.\nAj keď rozhodovanie o vlastníckych právach z titulu reštitúcie možno spravidla\npo právnej stránke hodnotiť ako zložitejšie, v súčasnom štádiu napadnutého konania takýto\nzáver ústavný súd vo vzťahu k veci sťažovateľov objektívne nemôže vysloviť, keďže\nkrajský súd po vrátení veci najvyšším súdom (uznesenie najvyššieho súdu z 29. januára\n2014) k meritórnemu prejednaniu veci dosiaľ nepristúpil.\n2. Pri preskúmavaní kritéria správanie sťažovateľov ako účastníkov napadnutého\nkonania v procesnom postavení navrhovateľov ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadnu\nskutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver, že k predĺženiu napadnutého konania\nvýznamnejším spôsobom prispeli sťažovatelia svojím správaním. Pojednávanie nariadené\nna 7. október 2011 bolo z dôvodov na strane splnomocneného zástupcu navrhovateľov\nodročené na 4. november 2011 a následne na 21. november 2011. S prihliadnutím\nna celkovú dobu napadnutého konania (8 rokov) nemá však obdobie, o ktoré sa predmetné\nkonanie z dôvodov na strane navrhovateľov (resp. ich splnomocnených zástupcov)\npredĺžilo, zásadnejší vplyv.\n2. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup krajského súdu. Ústavný súd pritom vychádzal\nzo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť\nzapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou\nčinnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty\n\n17\n\n(II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). Za neefektívnu činnosť, ktorá môže\nzapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd považuje aj nesprávnu, resp. nesústredenú činnosť\nštátneho orgánu (m. m. II. ÚS 33/99).\nZ obsahu predloženého spisu ústavný súd zistil, že doterajší priebeh konania je\npoznačený predovšetkým nesústredeným postupom krajského súdu, ktorý nesmeruje\nefektívne k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov. Ako nesústredený hodnotí ústavný\nsúd najmä postup krajského súdu, v dôsledku ktorého bol uznesením najvyššieho súdu\nz 29. januára 2014 zrušený rozsudok krajského súdu z 21. novembra 2011. V označenom\nrozhodnutí najvyšší súd konštatoval procesné pochybenie krajského súdu spočívajúce\nv konaní bez riadneho doručenia splnomocnení na zastupovanie navrhovateľov v konaní,\na to aj napriek tomu, že krajský súd 6. septembra 2010 vyzval splnomocnených zástupcov\nnavrhovateľov na oznámenie, či zastupujú v konaní pred krajským súdom navrhovateľov\na ak áno, na oznámenie, ktorých navrhovateľov v konaní zastupujú. Podľa pôvodne\npredložených splnomocnení boli totiž navrhovatelia v rozpore s § 24 ods. 1 OSP platného\na účinného v čase konania krajského súdu zastúpení viacerými zástupcami (účastník\nkonania si môže zvoliť na zastupovanie len jedného zvoleného zástupcu, a nie viacerých).\nNajvyšší súd v označenom rozhodnutí zdôraznil, že aj napriek správnemu postupu krajského\nsúdu a jeho výzve zo 6. septembra 2010 následne krajský súd na predloženie splnomocnení\npodľa § 24 OSP nečakal a bez ich doručenia v napadnutom konaní konal a následne aj\nrozhodol, čím odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Uvedená\nnesústredená činnosť krajského súdu predĺžila napadnuté konanie, ktoré sa po vrátení spisu\nz najvyššieho súdu (11. februára 2014) dostalo opätovne do štádia vykonávania procesných\núkonov súvisiacich s identifikovaním aktuálneho okruhu účastníkov konania a ustálením ich\nzastupovania splnomocnenými zástupcami.\nKrajský súd konal v napadnutom konaní v zásade plynulo. Ústavný súd zistil len\nkratšie obdobia jeho nečinnosti, a to v období od júna 2016, keď bol spis vrátený najvyšším\nsúdom, do októbra 2016 (4 mesiace), keď si krajský súd vyžiadal informácie od mesta\nKolárovo, a od januára 2017, keď boli krajskému súdu doručované rozhodnutia\n\n18\n\nv dedičských konaniach, do októbra 2017 (10 mesiacov), keď krajský súd požiadal okresný\nsúd o informácie týkajúce sa dedičských konaní; v tomto období krajský súd vykonával len\ndoručovanie uznesenia najvyššieho súdu z 25. mája 2016.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd (zohľadňujúc aj doterajšiu\nneprimeranú dĺžku napadnutého konania) dospel k záveru, že najmä nesústredeným\npostupom krajského súdu, ale aj kratšími obdobiami jeho nečinnosti došlo v napadnutom\nkonaní k zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).\nKeďže napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti\nešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal krajskému\nsúdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Sp 19/2010 konal bez zbytočných prieťahov\n(bod 2 výroku tohto nálezu).\n\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo\nslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\n\n19\n\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nPri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, ktoré uplatňuje aj Európsky súd pre ľudské práva pri rozhodovaní\no spravodlivom finančnom zadosťučinení podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, ktoré priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti posudzovaného\nprípadu.\nSťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\nkaždému po 20 000 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.\nVychádzajúc z doterajšej neprimeranej dĺžky napadnutého konania a prihliadajúc\nna intenzitu zistených nedostatkov v postupe krajského súdu, ústavný súd konštatuje, že\nv posudzovanej veci síce existujú dôvody na priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia. Sťažovateľmi požadovanú sumu finančného zadosťučinenia (zohľadňujúc\naj faktickú zložitosť veci a v zásade plynulý postup krajského súdu) však ústavný súd\npovažuje za zjavne neprimeranú. Podľa názoru ústavného súdu konkrétnym okolnostiam\nposudzovanej\n\nveci\n\nzodpovedá\n\npriznanie\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia\n\nkaždému\n\nzo sťažovateľov v sume po 300 € (slovom tristo eur), a preto rozhodol tak, ako je uvedené\nv bode 3 výroku tohto nálezu.\nSťažovatelia v návrhu na rozhodnutie zároveň navrhujú, aby ústavný súd „vydal\nopatrenie na odstránenie protiprávneho stavu, na vrátenie vlastníctva k pozemkom\na zabezpečil uplatnenie nerešpektovaného ústavného práva“. Tomuto návrhu sťažovateľ\nvšak nemohol vyhovieť, keďže o tomto návrhu môže rozhodnúť len všeobecný súd.\nPredmetom konania o sťažnosti sťažovateľov podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je totiž len\nrozhodovanie o namietanom porušení základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie meritórne rozhodnutie o reštitučnom\nnároku sťažovateľov, ktoré patrí do právomoci všeobecných súdov. Ústavný súd preto\no tomto návrhu sťažovateľov rozhodol tak, ako je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.\n\n20\n\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov právneho zastúpenia, ktoré\nsťažovateľom vznikli v konaní pred ústavným súdom.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá\npredstavovala sumu 884 €, a za I. polrok 2017, ktorá predstavovala sumu 921 €. Úhradu\nústavný súd priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie\nsťažnosti) urobené v roku 2017 a jeden úkon právnej služby (vyjadrenie z 28. mája 2018)\nurobený v roku 2018 v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a)\na b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby urobený v roku\n2017 predstavuje sumu 147,33 € a náhrada paušálnych výdavkov za jeden úkon právnej\nslužby sumu 8,84 €. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby urobený\nv roku 2018 predstavuje sumu 153,50 € a náhrada paušálnych výdavkov za jeden úkon\nprávnej služby sumu 9,21 €.\nCelková úhrada trov konania tak predstavuje sumu 9 537,24 €. Keďže právna\nzástupkyňa požiadala o priznanie úhrady trov konania v sume 8 541,93 €, ústavný súd súc\nviazaný návrhom na rozhodnutie vo veci zaviazal krajský súd, aby právnej zástupkyni\nsťažovateľov ako úhradu trov konania zaplatil ňou požadovanú sumu (bod 4 výroku tohto\nnálezu). Úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne\nsťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n\n21\n\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. júna 2018\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia iných org.", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov", "prieťahy v konaní", "podmienky konania", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "reštitúcia", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "19Sp/19/2010", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:0ba05bb3-e9d6-4808-ab9b-5e66c49791df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/99 z 21. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-21", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1"}, {"guid": "d6644cb7-638b-4b44-a5d8-029c01008615:c49b9214-65d6-4a33-8868-24dbf4c9c91e", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4010200435.15", "spisova_znacka": "19Sp/19/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sp/19/2010 z 8. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-12-08", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4010200435.15"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3892bbc8-f6fe-4c63-8996-823b4222b111", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.453.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.453.2025.1"}, {"guid": "ussr:4b788de4-bac8-49f4-8df0-c98b3643645d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.224.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 224/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 224/2024 z 25. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.224.2024.1"}, {"guid": "ussr:5157b55b-da80-4442-bdcb-4b3671d7d57a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.449.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 449/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 449/2023 z 5. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-05", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.449.2023.1"}, {"guid": "ussr:2dabfc7f-774a-4471-bc86-be399e929789", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.299.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 299/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 299/2023 z 18. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-18", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.299.2023.1"}, {"guid": "ussr:3e561a54-5f01-4aa7-8a77-e1dcbec72216", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.144.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 144/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 144/2023 z 2. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.144.2023.1"}, {"guid": "ussr:092cef09-192b-403a-8d85-6b60a8805886", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.443.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 443/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 443/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.443.2022.1"}, {"guid": "ussr:0ec54b6d-0edd-4d97-9db8-25b063c0fe83", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.390.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 390/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 390/2022 z 30. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.390.2022.1"}, {"guid": "ussr:8b55996c-aa15-4d8b-b67b-851ef24597a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.199.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 199/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 199/2022 z 12. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-12", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.199.2022.1"}, {"guid": "ussr:bf056dc1-bdc0-4ae5-b91f-e92574bd4d3a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.65.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 65/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 65/2022 z 8. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.65.2022.1"}, {"guid": "ussr:69908fbf-22bd-44f9-bbaa-c3d1dc81d97e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.39.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 39/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 39/2022 z 26. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.39.2022.1"}, {"guid": "ussr:d860cba5-f42a-4e30-b11a-a971fa4aa158", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.64.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 64/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/2021 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.64.2021.1"}, {"guid": "ussr:2d7c936b-4906-4db1-be6f-7b81efed91a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.98.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 98/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 98/2021 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.98.2021.1"}, {"guid": "ussr:378f10f2-9ace-45cf-a701-efb619186fe3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.14.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 14/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 14/2021 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.14.2021.1"}, {"guid": "ussr:9f7b6a52-a963-44f5-b00a-0e9c592c659e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.558.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 558/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 558/2020 z 19. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.558.2020.1"}, {"guid": "ussr:8b143d36-3b37-4b1e-9b8b-97448ed78959", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.462.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 462/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 462/2020 z 8. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.462.2020.1"}, {"guid": "ussr:6e44d86c-43a6-4f85-9b8f-c6be4973782a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.257.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 257/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 257/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.257.2020.1"}, {"guid": "ussr:26286e5b-354a-4a9b-97bc-a9198c597e1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.392.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 392/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 392/2019 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.392.2019.2"}]}