{"guid": "ussr:91020fa7-61c1-4b79-8a34-3e168bbba2aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.227.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 227/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 227/2018 z 22. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. marca 2018, sp. zn. IV. ÚS 227/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.227.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/91020fa7-61c1-4b79-8a34-3e168bbba2aa", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.227.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.227.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.227.2018.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 227/2018-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. marca 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, sudcu Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Helenou\n\nČerešňovou, Horné predmestie 216/16, Svätý Jur, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 66/2017 a jeho\nuznesením zo 14. septembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n14. februára 2018 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n\n(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 66/2017 (ďalej len\n„napadnuté konanie najvyššieho súdu“) a jeho uznesením zo 14. septembra 2017 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania vedeného\nOkresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 8 C 559/2004.\nPredmetom označeného konania je rozhodovanie o sťažovateľom podanej žalobe\n„o náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti“ proti Sociálnej\npoisťovni. Okresný súd rozsudkom č. k. 8 C 559/2004-266 z 26. februára 2013 v spojení\ns opravným uznesením č. k. 8 C 559/2004-318 z 30. júna 2014 žalobu sťažovateľa zamietol.\nSťažovateľ podal proti označenému rozsudku a proti označenému opravnému uzneseniu\nodvolanie. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn.\n5 Co 581/2014, 5 Co 582/2014 z 22. marca 2016 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)\npotvrdil označený rozsudok okresného súdu vo veci samej a tiež označené opravné\nuznesenie.\nProti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol\nnajvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ho odmietol.\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdí, že najvyšší súd „nesprávne kvalifikoval\ndovolací dôvod, nakoľko sťažovateľ jednoznačne počas celého súdneho konania vrátane\ndovolacieho konania poukazoval na nesprávny procesný postup súdu“. Sťažovateľ namieta,\nže podal dovolanie z dôvodu podľa § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), teda že krajský súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K tomuto ďalej uvádza, že\n„počas celého súdneho konania vrátane dovolacieho konania poukazoval na to, že súdy\npodľa jeho názoru nesprávne vec vyhodnotili a nesprávne zamietli žalobu z dôvodu\nnedostatku pasívnej vecnej legitimácie, čím bolo sťažovateľovi znemožnené, aby\nuskutočňoval svoje procesné práva t.j. aby domáhal sa voči Sociálnej poisťovni ako\nžalovanému svojich nárokov“. Vzhľadom na uvedené „je teda zjavné, že sťažovateľ\n\n2\n\npoukazoval v dovolaní na to, že súd nesprávnym procesným postupom (nesprávnym\nvyhodnotením pasívnej vecnej legitimácie ako procesnej podmienky súdneho konania)\nznemožnil sťažovateľovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva a tým došlo\nk porušeniu jeho práva na spravodlivý proces čo je zjavne dovolací dôvod podľa § 420\npísm. f) CSP; nie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, ako to uvádza v Napádanom rozhodnutí\nNajvyšší súd SR“. K tomuto bodu, teda k pasívnej vecnej legitimácii, sťažovateľ ďalej\npoukazuje na svoju právnu argumentáciu, ktorú uplatnil v konaní pred všeobecnými súdmi.\nSťažovateľ ďalej vo svojej sťažnosti tvrdí, že „v súdnom konaní nastali prieťahy,\nv dôsledku ktorých je sťažovateľ zaťažovaný dlhotrvajúcim súdnym sporom navyše dôvodne\nvyvolávajúcim stav právnej neistoty a to napriek tomu, že sťažovateľ spravil všetko preto,\naby vec bola hospodárne a bez prieťahov prejednaná a rozhodnutá“.\nSťažovateľ vzhľadom na uvedené navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené.\n2. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené.\n3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 13.000,- € (slovom\ntrinásťtisíc Eur), ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 14.09.2017, sp.zn. 3Cdo/66/2017, právoplatný dňa 15.12.2017 a vec vracia\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby v nej znovu konal a rozhodol.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov\nprávneho zastúpenia...“\n\n3\n\nII.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n\n4\n\nII.A K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej\njudikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch\nv rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd preto nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia\nústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak\nv konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť\nteda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\n\n5\n\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. V zmysle svojej\njudikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, odôvodnenie\nktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na\npreukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nSťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že najvyšší súd nesprávne vyhodnotil,\nktorý dovolací dôvod vo svojom dovolaní sťažovateľ uplatnil. Sťažovateľ tvrdí, že z celého\nkonania pred všeobecnými súdmi, ako i z obsahu ním podaného dovolania vyplýva, že\nvo svojom dovolaní uplatnil dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP (dovolanie je\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces). Najvyšší súd však z obsahu ním podaného dovolania (nesprávne)\nvyvodil, že sťažovateľ uplatnil dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP (dovolanie\nje prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu).\n\n6\n\nZ judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 159/08, IV. ÚS 596/2012,\nIII. ÚS 365/2017) vyplýva, že otázku posúdenia prípustnosti dovolania rieši zákon.\nPosúdenie splnenia zákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania\ns negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru o porušení práv sťažovateľa v prípade, ak\nzákonné pravidlá dovolanie nepripúšťajú. Postup súdu v súlade so zákonom preto ani\nnemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia práva sťažovateľa.\nÚstavný súd považuje v tomto bode za potrebné zdôrazniť, že otázka posúdenia, či sú\nalebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do\nvýlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného\nsúdu (napr. IV. ÚS 238/07, IV. ÚS 499/2011, IV. ÚS 161/2012, II. ÚS 98/2017). Ako už\nbolo uvedené, otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti a jej riešenie\nsamo osebe nemôže viesť k záveru o porušení práva sťažovateľa (napr. II. ÚS 324/2010,\nII. ÚS 410/2016).\nVychádzajúc z citovanej judikatúry, v zmysle ktorej posudzovanie splnenia\npodmienok dovolacieho konania je výlučne v právomoci najvyššieho súdu, a zohľadňujúc\nargumentáciu sťažovateľa v jeho sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, sa teda úloha ústavného\nsúdu v tejto veci obmedzuje na posúdenie, či najvyšší súd v napadnutom uznesení\ndostatočným spôsobom odôvodnil svoj záver o tom, že sťažovateľom uplatnenú dovolaciu\nargumentáciu je možné subsumovať pod dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\nÚlohou ústavného súdu v zmysle už citovanej judikatúry nie je posúdenie, či z obsahu\nsťažovateľom podaného dovolania bolo možné vyvodiť aj iný dovolací dôvod [§ 420\npísm. f) CSP]. V opačnom prípade by totiž ústavný súd nahrádzal právomoc najvyššieho\nsúdu, čo s odkazom na už uvedené zjavne nie je jeho úlohou.\nK subsumovaniu sťažovateľom uplatnenej dovolacej argumentácie pod § 421 ods. 1\npísm. a) CSP najvyšší súd v napadnutom uznesení uviedol: «8. Proti tomuto rozsudku\nodvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Uviedol, že podstatným dôvodom pre podanie\ntohto mimoriadneho opravného prostriedku je nesprávne právne posúdenie veci. Po opísaní\npriebehu skutkového deja, v rámci ktorého došlo k jeho pracovnému úrazu, resp. po vylíčení\n\n7\n\ntrvalých zdravotných následkov a jeho invalidity žalobca podal vysvetlenie svojich\ndoterajších aktivít voči vtedajšiemu zamestnávateľovi smerujúcich k vyplateniu náhrady za\nstratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a tiež k uspokojeniu jeho nárokov na\núrazovú rentu. Následne, po podrobnom opísaní dôvodov vedúcich k podaniu žaloby, ako aj\ndoterajšieho priebehu konania a prieťahov, ku ktorým došlo, podal kritiku postupu\nprvoinštančného a odvolacieho súdu s tým, že súdy - podľa jeho presvedčenia nerešpektovali právne závery vyjadrené najvyšším súdom v rozhodnutí sp. zn.\n1 Cdo 135/2009. Dovolateľ odvolaciemu súdu vytkol, že v napadnutom rozsudku uviedol\ncelý rad nepodložených argumentov, ktoré neobstoja a priečia sa nielen skutočnosti,\nprávnemu poriadku, rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 93/2003, ale aj záverom,\nku ktorým dospel najvyšší súd pod sp. zn. Cpj. 11/80. V doplneniach dovolania podal\nžalobca vysvetlenie svojich dôvodov podania žaloby práve proti Sociálnej poisťovni; podľa\njeho názoru totiž žaloba nemôže smerovať proti tomu, kto jeho nároky uznal (proti jeho\nzamestnávateľovi), ale len proti tomu, kto po účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. odmietol\npostupovať podľa zákona (týmto subjektom je podľa jeho názoru žalovaná). Z týchto\ndôvodov žalobca žiadal, aby dovolací súd buď rozsudky odvolacieho a dovolacieho súdu\nzrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo zmenil tak, že žalovanej\nSociálnej poisťovni uloží povinnosť zaplatiť mu náhradu za stratu na zárobku za obdobie od\n1. augusta 2003 do 31. decembra 2003 vo výške 454,81 € mesačne a od 1. januára 2004\ntomu zodpovedajúcu valorizovanú úrazovú rentu...\n11. V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol\núčinnosť nový civilný procesný kódex. Prípustnosť dovolania bolo preto potrebné\nposudzovať podľa ustanovení CSP. Aj po zmene právnej úpravy dovolacieho konania, ktorú\npriniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej\npovažovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov\ncivilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy\nnie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani\nsamotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné\npreskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu [viď napríklad rozhodnutia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013,\n5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012 (poznámka dovolacieho súdu: pokiaľ sa\n\n8\n\nv ďalšom texte uvádza odkaz na „Cdo“, ide o odkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu\npríslušnej spisovej značky)].\n12. Najvyšší súd v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 opakovane vyjadril\nzáver aktuálny aj v súčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne\na v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým\nobmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde\nnápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom\nsporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia\nktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania,\nvrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky,\nza ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patri do výlučnej právomoci dovolacieho\nsúdu (3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 36/2016, 5 Cdo 264/2014, 1 Cdo 334/2013).\n13. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky,\nza ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno ani po 1. júli 2016 interpretovať\nrozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (3 Cdo 319/2013, 1 Cdo 348/2013,\n3 Cdo 357/2016, 3 ECdo 154/2013, 3 Cdo 208/2014).\n14. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez\nohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu\nochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 172/03].\n15. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho\nprípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie\nprípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že\ndovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také\nrozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je\ndovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n16. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi\n\n9\n\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná\nrozdielne.\n17. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom\nje nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie\nvykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447\npísm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje\nprípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku\nspomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ\nvymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n18. Vychádzajúc z formulácií dovolania a posudzujúc tento mimoriadny opravný\nprostriedok podľa jeho obsahu (§ 124 CSP) je zrejmé, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť\ndovolania z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Z hľadiska obsahového žalobca zreteľne tvrdí, že\nodvolací súd sa pri riešení právnej otázky, na ktorej spočíva jeho rozhodnutie, odklonil od\ntoho riešenia určujúcej otázky, ktoré už skôr v danom spore zvolilo rozhodnutie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1 Cdo 135/2009 a ktoré zároveň zodpovedá ustálenej rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu.»\nÚstavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu konštatuje, že\nzáver najvyššieho súdu, podľa ktorého sťažovateľ, ktorý vo svojom dovolaní výslovne\nneoznačil ním uplatnený dovolací dôvod, uplatnil dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1\npísm. a) CSP, nie je z jeho pohľadu možné hodnotiť ako svojvoľný či arbitrárny. Napadnuté\nuznesenie teda nie je možné považovať za také, ktoré by bolo založené na takom výklade\nustanovení Civilného sporového poriadku upravujúcich postup súdu v dovolacom konaní,\nktorý by popieral ich účel alebo zmysel, preto v tejto časti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nAko obiter dictum ústavný súd upriamuje pozornosť sťažovateľa na ustálenú\njudikatúru najvyššieho súdu, v zmysle ktorej pod pojmom „procesný postup“ možno\nrozumieť len faktickú, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúcu činnosť alebo\nnečinnosť súdu, teda samotnú procedúru prejednania veci (to, ako súd viedol spor), ktorá\nznemožňuje strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a marí možnosti jej aktívnej\n\n10\n\núčasti na konaní (napr. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012 alebo\nz nedávnych napr. 7 Cdo 163/2016, 5Cdo/25/2017, 5Cdo/84/2017). Tento pojem nemožno\nvykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.\n„Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné\nrozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (tamtiež).\nÚčastníkovi konania teda nie je znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení právnym\nposúdením súdu (napr. R 54/2012, 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3Cdo 53/2011,\n4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010, 8 ECdo 170/2014).\nV prípade, ak by sťažovateľ pred najvyšším súdom výslovne uviedol, že z obsahu jeho\ndovolania podľa jeho názoru vyplýva dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, najvyšší\nsúd by jeho dovolanie posudzoval v zmysle už citovanej judikatúry.\nII.B K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2\nústavy postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom\nv súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu\na základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred\norgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby\nten orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú\nmožnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).\nZjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) môže vyplývať aj z toho, že\nporušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už\nvšeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ústavy\n\n11\n\n(II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchto práv nečinnosťou tohto súdu\nv čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).\nJednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je totiž\nto, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci\ndo základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť\nzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo\nzásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto\npráv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.\nÚstavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola\nna ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať\n(napr. I. ÚS 22/01, IV. ÚS 295/07, I. ÚS 206/08, IV. ÚS 337/08, IV. ÚS 258/2012,\nI. ÚS 559/2014, III. ÚS 333/2015, II. ÚS 415/2017, III. ÚS 618/2017). Ak v čase doručenia\nsťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného\npráva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je\nspôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je\nakceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek\nproti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že najvyšší súd v právnej veci sťažovateľa\nrozhodol napadnutým uznesením zo 14. septembra 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť\n14. decembra 2017 a ktorého právne závery boli predmetom ústavnoprávneho preskúmania\nv časti II.A tohto uznesenia.\n\n12\n\nZ uvedeného\nv napadnutom\n\nteda\n\nkonaní\n\nuž\n\njednoznačne\nnemohlo\n\nvyplýva,\nv čase\n\nže\n\npostupom\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\npodania\n\nsťažnosti\n\nústavnému\n\nsúdu\n\n(14. februára 2018) v zmysle judikatúry ústavného súdu dochádzať k porušovaniu\nzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy.\nAk teda sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní v čase, keď najvyšší súd už\nvo veci samej nekonal, v dôsledku čoho už k namietanému porušovaniu označeného\nzákladného práva sťažovateľa jeho postupom nemohlo dochádzať, ústavný súd túto časť\nsťažnosti v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú (obdobne pozri IV. ÚS 189/2013, III. ÚS 350/2017).\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej\nuvedenými nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. marca 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "sociálna poisťovňa", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:30cbae85-5f26-4e32-bff5-e2e1b513ffac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.618.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 618/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 618/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.618.2017.1"}, {"guid": "ussr:370d656d-a9f7-4f8f-90ce-1a41b7245053", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.415.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 415/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 415/2017 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.415.2017.1"}, {"guid": "ussr:6bbe224e-66ad-412d-b2ed-45f5c02614e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.365.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 365/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 365/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.365.2017.1"}, {"guid": "ussr:d989f196-2369-4dc4-9986-1fc5f496f1bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.350.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 350/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 350/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.350.2017.1"}, {"guid": "ussr:615a929e-18ca-460c-a9ce-574994204f68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 98/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/2017 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1"}, {"guid": "ussr:48fc4d6e-e94a-42df-a69a-ba989a77fbd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 264, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1"}, {"guid": "ussr:e9b99cf8-ba9f-4b73-96be-bd12754c3d2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.333.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 333/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 333/2015 z 30. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.333.2015.1"}, {"guid": "ussr:31aec396-e2fa-4289-95ee-a52fdd135b5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 559/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 559/2014 z 17. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-17", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:31aec396-e2fa-4289-95ee-a52fdd135b5a"}, {"guid": "ussr:67cb2b05-67a1-4ead-bf9f-6c45e373bff9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 189/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 189/2013 z 5. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-05", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:67cb2b05-67a1-4ead-bf9f-6c45e373bff9"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:968b5209-9071-4670-913e-4a25bfeb2a11", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 258/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 258/2012 z 18. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-18", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:968b5209-9071-4670-913e-4a25bfeb2a11"}, {"guid": "ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:9abf2a36-7785-4415-841e-fc7aa3d93b3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 337/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 337/08 z 30. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9abf2a36-7785-4415-841e-fc7aa3d93b3f"}, {"guid": "ussr:1896eec5-9730-4c37-938e-151314c04e38", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 342/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 342/08 z 15. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-15", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1896eec5-9730-4c37-938e-151314c04e38"}, {"guid": "ussr:acb5c557-6d67-4889-a7cf-f48fff501459", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 206/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 206/08 z 12. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:acb5c557-6d67-4889-a7cf-f48fff501459"}, {"guid": "ussr:3743e4d4-41e3-4b4f-842b-4abfc9e9170a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 159/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3743e4d4-41e3-4b4f-842b-4abfc9e9170a"}, {"guid": "ussr:8471b4da-c478-4abe-8973-3a31f91de8de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8471b4da-c478-4abe-8973-3a31f91de8de"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/06 z 31. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-31", "citacie_n": 374, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 73/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 73/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fb661487-a46e-477b-8b10-a25281849ed2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.277.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 277/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 277/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.277.2021.2"}, {"guid": "319f2017-e7c9-4cbc-acfc-ea4a0b1b6b38:f2d609b7-4481-4170-a3c1-d4f1194689da", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8712212724.2", "spisova_znacka": "6Cob/75/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Cob/75/2018 z 14. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-12-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8712212724.2"}, {"guid": "319f2017-e7c9-4cbc-acfc-ea4a0b1b6b38:faddbf0a-f7dd-482a-b97f-cfe60e9b7659", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8712212724.2", "spisova_znacka": "6Cob/75/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Cob/75/2018 z 14. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-12-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8712212724.2"}, {"guid": "f71848da-6fbd-49ed-8d88-998d1f91ed6b:d7b17790-7a96-4744-b691-bc22fe730059", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8116209151.2", "spisova_znacka": "12Co/33/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/33/2020 z 19. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-10-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8116209151.2"}]}