{"guid": "ussr:4ff63a45-170b-4f3a-8a4e-8dbc398cb7eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.216.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 216/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 216/2018 z 13. 9. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. septembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 216/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.216.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-09-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4ff63a45-170b-4f3a-8a4e-8dbc398cb7eb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.216.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.216.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.216.2018.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 216/2018-64\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa),\nzo sudcu Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša o sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária M Kojtalová,\ns. r. o., Antona Bernoláka 51, Žilina, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Michaela\nŘiháková Kojtalová, LL.M., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom\npod sp. zn. 16 C 260/2004 za účasti Okresného súdu Žilina takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní\nvedenom pod sp. zn. 16 C 260/2004 p o r u š e n é b o l o .\n2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n16 C 260/2004 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom\n\ntisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n\n4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet Advokátskej kancelárie\nM Kojtalová, s. r. o., Antona Bernoláka 51, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. IV. ÚS 216/2018-38 z 15. marca 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 260/2004 (ďalej len „napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v roku 2004 okresný súd začal konanie\no určenie vlastníckeho práva, a to na základe žaloby podanej členmi (ďalej len\n„žalobcovia“) Spoločnosti bývalých urbarialistov v Stránskom, pozemkové spoločenstvo\n(ďalej len „urbár“) proti žalovanému v 1. rade –\n\n, Vojtaššáka 3147/3,\n\nŽilina, žalovanej v 2. rade – sťažovateľke a ďalším piatim žalovaným (ďalej len\n„žalovaní“).\nManžel sťažovateľky – žalovaný v 1. rade zomrel 10. marca 2013. Sťažovateľka\nv sťažnosti uvádza: „Na základe osvedčenia o dedičstve č. 4D 72/13, Dnot 151/13,\nZ 3474/2014-162/14 som pristúpila do tohto konania ako účastník konania po nebohom\nmanželovi, ktorý bol odporca v tomto konaní na Okresnom súde Žilina, a ktorú\nnehnuteľnosť sme nadobudli s neb. manželom na základe kúpnej zmluvy č. V 2502/99\n\n2\n\nuzatvorenej 11. 05. 1999. Pôvodný majiteľ PD Stránske svojim listom zo dňa 9. 2. 1998\npotvrdil, že na predmetné nehnuteľnosti neboli podané žiadne písomné reštitúcie.\nOd podania návrhu na Okresný súd Žilina v roku 2004 bolo vytýčené pojednávanie\ndňa 23. 1. 2008, ktoré bolo odročené na neurčito. Do dnešného dňa vec nebola skončená\na vo veci sa nekoná. V konaní dochádza k neustálym prieťahom. Medzi jednotlivými úkonmi\nv konaní vznikajú neprimerane dlhé časové úseky, čím sa konanie neustále iba naťahuje\na predlžuje. Viackrát bola podaná žiadosť o vytýčenie hlavného pojednávania a urgencie\no urýchlenie konania. Aj napriek tomuto sa vo veci nekoná.\nZ dôvodu nepretržitého nekonania Okresného súdu v Žiline, nie je vo veci ani\npo 13 rokoch právoplatne rozhodnuté. V konaní súdu dochádza k neustálym prieťahom,\nresp. k neproduktívnemu konaniu súdu. Vlastným konaním, či pasivitou som k prieťahom\nneprispela, ani môj nebohý manžel\n\n. Vzniknutá situácia ovplyvnila\n\nnepriaznivo zdravotný stav môjho nebohého manžela. Počas konania sa stal poberateľom\ninvalidného dôchodku, a to od 1. 10. 2010, stresové situácie a nekonanie súdu v tejto veci\nmu na zdraví rozhodne neprospelo a celá situácia vyvrcholila jeho smrťou.\nV súčasnej dobe je situácia taká, že bola podaná žiadosť o odčlenenie vlastníckeho\npodielu na pozemkové spoločenstvo Urbár v Stránske, ktorá bola zamietnutá. Ja za\npozemok platím každý rok daň a pozemok nemôžem užívať, pretože Urbár naň vyváža\nzeminu a drevo, nemôžem s ním disponovať, ani ho predať... čiže od roku 2004 nemôžeme\nžiadnym spôsobom disponovať našim vlastníctvom.“\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal\ntakýto nález:\n„Základné právo\n\n,\n\n, bytom\n\nštátnej\n\nobčianky SR na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod spis. značkou\n16 C 260/2004 porušené bolo.\nOkresný súd Žilina je povinný vo veci konať.\nSťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.829,- Eur.\nktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n\n3\n\nOkresný súd Žilina je povinný uhradiť\n\ntrovy právneho zastúpenia\n\na to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu k rukám advokátky\n, advokátka so sídlom\n\n.“\n\nPodpredseda okresného súdu sa k prijatej sťažnosti sťažovateľky vyjadril prípisom\nsp. zn. 1 Spr S 183/2018 zo 14. júna 2018 (ďalej len „vyjadrenie podpredsedu okresného\nsúdu“), v ktorom poukázal na skutočnosti, ktoré podľa neho prispeli k celkovej dĺžke\nnapadnutého konania a ktoré je potrebné pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky\nzohľadniť. V tejto súvislosti uviedol:\n„Vo vzťahu k predmetu konania musím konštatovať, že vo veci sa jedná o konanie\nv ktorom sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva. Samotná žaloba o určenie\nvlastníckeho práva tvorí bežnú súčasť rozhodovania súdov. V danom konaní je však vec\nskutkovo a procesne náročná, nakoľko sa má jednať o pozemok, ktorý by mal patriť\ndo nedielneho spoločenstva urbariátu, mal byť predmetom reštitúcií a vec mala byť\nprevedená poľnohospodárskym družstvom. Hoci súd v súčasnej dobe ustálil, že za žalobcov\nbude konať Urbár Stránske, pozemkové spoločenstvo, množstvo účastníkov na strane\nžalobcov (v súčasnosti cez 260) pri zmene subjektivity (úmrtí, prevode), znemožňuje súdu\nvo veci konať. Nie je možné totiž prejednať vlastnícku vec, kde sa rozsudok musí vzťahovať\nna všetky strany bez toho, aby minimálne nebol ustálený okruh právnych nástupcov strán\na títo boli predvolaní na pojednávanie. Od účinnosti CSP je celý postup ešte zložitejší,\nnakoľko o účastníctve je nevyhnutné rozhodnúť písomným uznesením, s čím je spojené\nprijatie stavu ku dňu zániku právnej subjektivity právneho predchodcu. Okruh účastníkov\nkonania sa fakticky upravoval do roku 2010. Následne došlo k opätovnému odročeniu\npojednávania za účelom mimosúdnej dohody na základe návrhu strán, ako aj žiadosti\nžalobcov v súvislosti s úpravou označenia a rozšírenia strán. Okruh strán sa nepodarilo\nspresniť ani po vykonaní ROEP v danom katastrálnom území. Okruh strán sa fakticky\nupravoval až do vydania neodkladného opatrenia a to aj z dôvodu úmrtia žalovaného\nv 1/ rade, do ktorého práv s prijatím procesného stavu ku dňu jeho smrti sťažovateľka.\nAj keď nesporne sa nejedná o primeranú dĺžku konania, teda dĺžku konania\nzodpovedajúcu priemernej dĺžke konania pred súdmi v obdobnej veci, táto je následkom\nznačnej procesnej zložitosti konania. Mám za to, že osobitne s prihliadnutím na prebiehanie\n\n4\n\ndedičských konaní a právoplatné rozhodovanie o dedičoch, nedošlo k neodôvodneným\nprieťahov v konaní.\nVzhľadom na uvedené, navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby svojim\nrozhodnutím sťažnosť odmietol.\nV prípade, ak súd neodmietne sťažnosť sťažovateľa, navrhujem Ústavnému súdu\nSlovenskej republiky, aby svoje rozhodnutie obmedzil len na konštatovanie prieťahov\nv konaní a uloženie povinnosti konať. Aj keď sťažovateľka nepochybne celkovú dobu\nkonania môže pociťovať ako záťaž, obmedzenie, celkovú dobu konania pri určení\nvlastníctva k veci nemožno dávať do súvisu s úmrtím jej manžela, do ktorého práv v danom\nkonaní vstúpila. V konaní sa nerieši základné zabezpečenie potrieb, existencia a pod.,\nktorých nepriznanie by skutočne mohlo vyvolať neodôvodnené obavy o existenciu.\nAk ústavný súd považoval za nevyhnutné stanoviť finančné zadosťučinenie,\ntoto by malo byť primerané a nepresahovať hodnotu sporu.“\nÚstavný súd počas konania pred ústavným súdom zistil, že advokátka\nbola 27. marca 2018 vyčiarknutá zo zoznamu advokátov\nvedeného Slovenskou advokátskou komorou (ďalej len „zoznam advokátov“). Vzhľadom\nna uvedené ústavný súd vyzval sťažovateľku, aby v určenej lehote doručila ústavnému súdu\nsplnomocnenie na jej zastupovanie advokátom zapísaným v zozname advokátov.\nSťažovateľka na uvedenú výzvu zareagovala riadne a včas a na zastupovanie v danej veci\npred ústavným súdom predložila splnomocnenie pre Advokátsku kanceláriu M Kojtalová,\ns. r. o., Antona Bernoláka 51, Žilina, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Michaela\nŘiháková Kojtalová, LL.M.\nSťažovateľka sa prípisom z 24. augusta 2018 vyjadrila k vyjadreniu podpredsedu\nokresného súdu a uviedla: „Po oboznámení sa s obsahom Vyjadrenia Okresného súdu\nŽilina k sťažnosti sťažovateľky zo dňa 14. 06. 2018 sťažovateľka uvádza, že Okresný súd\nŽilina v rámci svojho písomného vyjadrenia k sťažnosti jednoznačne nevyvrátil\nsťažovateľkou namietané porušenie jej práv, a preto si sťažovateľka dovoľuje navrhnúť,\naby Ústavný súd SR po posúdení a prerokovaní sťažnosti, ktorú prijal na ďalšie konanie,\nvo veci objektívne a spravodlivo rozhodol a sťažnosti sťažovateľky vyhovel.“\n\n5\n\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej\nsa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n\n6\n\nTáto povinnosť okresného súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý\nsúdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby\nochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len\nčo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti\nvychádzajú zo zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“), najmä z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,\nkoná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého\nkritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\n1. Predmetom konania na okresnom súde je rozhodovanie o určení vlastníckeho\npráva. Z právneho hľadiska predmetnú vec možno považovať za bežnú agendu\nrozhodovania všeobecných súdov. V súvislosti s posúdením kritéria zložitosti veci ústavný\nsúd konštatuje, že vzhľadom na veľký počet účastníkov napadnuté konanie vykazovalo\ndo 11. novembra 2016 (keď bol okresnému súdu doručený výpis z registra pozemkových\nspoločenstiev s právnou subjektivitou, pozn.) faktickú zložitosť, ktorá mala výrazný podiel\nna jeho doterajšej dĺžke. Na strane žalobcov bolo v čase začatia viac ako dve stovky\núčastníkov a na strane žalovaných sedem účastníkov, ktorých počet sa v priebehu\nnapadnutého konania menil. V jeho priebehu musel okresný súd viackrát upravovať okruh\núčastníkov konania a prihliadať na priebeh dedičských konaní. Podľa názoru ústavného\nsúdu doterajšia dĺžka napadnutého konania (14 rokov) je napriek svojej skutkovej zložitosti\n(počet a meniaci sa okruh účastníkov napadnutého konania) neprimeraná.\n\n7\n\n2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní\nmohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníka tohto\nsúdneho konania.\nPri hodnotení správania sťažovateľky v napadnutom konaní ústavný súd konštatuje,\nže nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu\nsťažovateľky pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní\nk zbytočným prieťahom.\n3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.\nÚstavný súd predovšetkým poukazuje na to, že doterajšie trvanie napadnutého\nkonania (14 rokov) je už samo osebe celkom zjavne neprimerané. Podľa názoru ústavného\nsúdu súdne konanie, ktoré trvá tak neúmerne dlho ako napadnuté konanie, možno spravidla\nbez ďalšieho považovať za také, ktoré je nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48\nods. 2 ústavy (m. m. IV. ÚS 173/05, IV. ÚS 251/05, II. ÚS 3/09).\nZo zapožičaného súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh napadnutého\nkonania:\n- žaloba bola okresnému súdu doručená 18. augusta 2004 a vec bola pridelená\nna rozhodnutie sudcovi\n- 6. októbra 2004\n\n,\nboli\n\nokresnému\n\nsúdu\n\nna zastupovanie v konaní advokátkou\n\ndoručené\n\nsplnomocnenia\n\nžalobcov\n\n,\n\n- 2. februára 2005 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalobcov na predloženie\nplnej moci žalobcov, ktoré doteraz nepredložila,\n- 25. februára 2005 zaslanie plných mocí advokátkou\n- 23. mája 2005 okresný súd vyzval žalobcu\nadvokátka\n\n,\n\n- 3. júna 2005 bola okresnému súdu doručená odpoveď žalobcu\n\n8\n\n, či ho zastupuje\n\n- 27. júna 2005 okresný súd vyzval\n\n– žalobcu na odstránenie vád\n\nnávrhu,\n- 1. júla 2005 bola okresnému súdu doručená odpoveď\n\nna výzvu,\n\n- 27. júla 2005 bolo okresnému súdu doručené podanie\n\n– úprava\n\núčastníkov konania,\n- uznesenie okresného súdu zo 14. júla 2006 o odmietnutí podania žalobcu\nv 109. rade\n\n,\n\n- uznesenie okresného súdu zo 17. júla 2006 o zastavení konania proti žalobcovi\nv 21. rade,\n- uznesenie okresného súdu zo 17. júla 2006 o zastavení konania proti žalobkyni\nv 36. rade,\n- výzva okresného súdu\n\nz 26. júla 2006,\n\n- 11. augusta 2006 doručená odpoveď\n\n,\n\n- 28. augusta 2006 bolo okresnému súdu doručené podanie\no pripustení účasti ďalších osôb do konania a zastavení konania vo vzťahu k tam uvedeným\nžalobcom,\n- 30. augusta 2006 výzva okresného súdu\n\nna predloženie originálu\n\nplnej moci,\n- 6. septembra 2006 bola okresnému súdu doručená odpoveď\nna uvedenú výzvu,\n- 27. septembra 2006 doručené okresnému súdu podanie\n\n–\n\nopätovne navrhovaná úprava okruhu žalobcov,\n- uznesenie okresného súdu z 10. októbra 2006 o zastavení konania proti určitým\nžalobcom,\n- 25. októbra 2006 bolo okresnému súdu doručené podanie\n\n–\n\nopätovne navrhuje zmenu okruhu žalobcov,\n- uznesenie okresného súdu z 16. januára 2007 o zastavení konania proti žalobkyni\nv 164. rade,\n- 19. januára 2007 okresný súd zaslal opis žaloby žalovaným spolu s poučením\na výzvou na vyjadrenie,\n\n9\n\n- 30. januára 2007 sa sťažovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne\nvyjadrila k žalobe,\n- 21. februára 2007 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 5. rade\nk žalobe,\n- uznesenie okresného súdu z 22. februára 2007 o pripustení ďalších žalobcov\ndo napadnutého konania,\n- 23. februára 2007 výzva okresného súdu\n\n, aby upresnila, koho\n\nzastupuje,\n- 22. augusta 2007 bolo okresným súdom nariadené pojednávanie na 23. január 2008,\n- 3. septembra 2007 bol spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni\n,\n- 4. januára 2008 bol spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni\n,\n- 22. januára 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne\nsťažovateľky o preloženie termínu pojednávania z dôvodu jej práceneschopnosti,\n- pojednávanie 23. januára 2008 sa uskutočnilo a bolo odročené na 8. apríl 2008\npre účely poskytnutia lehoty na mimosúdne vysporiadanie sporu so žalovanými\nv 3. a vo 4. rade,\n- 20. februára 2008 bolo okresnému súd doručené podanie\n\n– úprava\n\nokruhu účastníkov konania,\n- uznesenie okresného súdu zo 4. marca 2008 o zastavení konania proti žalobcom\nv 106. a 173. rade a pripustení\n\nako žalobcu v 106. rade,\n\n- 3. marca 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie\nk vyjadreniam žalovaných,\n- 31. marca 2008 bola okresnému súdu doručená úprava žalobného návrhu,\n- 1. apríla 2008 bolo pojednávanie nariadené na 8. apríl 2008 zrušené v dôsledku\nnávrhu na zmenu žalobného návrhu na neurčito,\n- 1. apríla 2008 doručené podanie\n\n– zmena nesprávne uvedených\n\nidentifikačných údajov žalobcov,\n- 2. apríla 2008 – oprava návrhu na začatie konania zo strany\núprava chýb v písaní a počítaní,\n\n10\n\n–\n\n- 11. apríla 2008 bol okresnému súdu doručený návrh na doplnenie dokazovania\n,\n- uznesenie okresného súdu z 31. júla 2008 o pripustení zmeny žalobného návrhu,\n- 1. augusta 2008 okresný súd vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k zmenenému\nnávrhu, ak to považujú za potrebné,\n- 14. augusta 2008 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalovaného v 6. rade\nproti uzneseniu z 31. júla 2008,\n- 19. augusta 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne\nsťažovateľky o predĺženie lehoty na vyjadrenie k zmenenému žalobnému návrhu,\n- uznesenie okresného súdu o odvolaní žalovaného v 6. rade z 8. septembra 2008,\nktorým súd pripustil zmenu žalobného návrhu,\n- 16. septembra 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky\nk zmenenému žalobnému návrhu,\n- 20. októbra 2008 – výzva okresného súdu\n\n, aby dôsledne\n\nvzhľadom na počet žalobcov prelustrovala, či všetci majú právnu subjektivitu,\n- 4. novembra 2008 bolo okresnému súdu doručené podanie\n\n–\n\nžiadosť o úpravu okruhu účastníkov,\n- 1. decembra 2008 bolo okresnému súdu doručené podanie\n\n–\n\nžiadosť o úpravu okruhu účastníkov konania,\n- 6. marca 2009 výzva okresného súdu\n\n,\n\n- 6. marca 2009 úprava žalobného návrhu a úprava okruhu účastníkov\n,\n- uznesenie okresného súdu z 15. júla 2009 o vylúčení veci na samostatné konanie –\nv dôsledku neskončeného konania po navrhovateľovi v 40. rade,\n- uznesenie z 15. júla 2009 o zastavení konania proti žalobcom v 89., 90., 102.,\na 192. rade,\n- uznesenie o pripustení zmeny žalobného návrhu z 15. júla 2009,\n- uznesenie o pripustení zmeny účastníkov konania z 15. júla 2009,\n- 21. augusta 2009 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky\naj jej manžela proti uzneseniu z 15. júla 2009 o pripustení zmeny žalobného návrhu,\n\n11\n\n- 22. septembra 2009 – výzva okresného súdu adresovaná právnej zástupkyni\nsťažovateľky na doloženie plnej moci na zastupovanie,\n- 7. októbra 2009 – spis bol pridelený na prejednanie a rozhodnutie novému\nzákonnému sudcovi –\n\n,\n\n- 19. októbra 2009 právna zástupkyňa sťažovateľky doložila plnú moc,\n- 27. októbra 2009 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský\nsúd“) na rozhodnutie o odvolaní,\n- uznesenie krajského súdu z 26. novembra 2009, ktorým potvrdil uznesenie\nokresného súdu z 15. júla 2009, ktoré bolo okresnému súdu doručené 10. apríla 2010,\n- 4. októbra 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 10. november 2011,\n- 7. novembra 2011\n\ndoručila okresnému súdu návrh na úpravu\n\nokruhu žalobcov,\n- pojednávanie nariadené na 10. november 2011 sa uskutočnilo a bolo odročené\nna 5. apríl 2012 pre účely predloženia vypracovanej dohody o prípadnom súdnom zmieri,\n- 29. marca 2012 – bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 5. rade,\n- pojednávanie 5. apríla 2012 odročené z dôvodu, že bola odvolaná plná moc\n, pojednávanie nariadené na 24. september 2012,\n- pojednávanie 24. septembra 2012 odročené na 3. december 2012 s tým, že predseda\nurbáru vzal na vedomie, že pokiaľ do uvedeného termínu neoznačí riadne všetkých\nžalobcov a nepredloží splnomocnenia, súd konanie zastaví, resp. návrh bude zamietnutý,\n- 12. novembra 2012 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie štatutárnych\nzástupcov na strane žalobcov z dôvodu prebiehajúceho rokovania o mimosúdnej dohode\na návrh na prerušenie konania,\n- pojednávanie 3. decembra 2012 – odročené bez prejednania vo veci vzhľadom\nna podané ospravedlnenie,\n- 10. mája 2013 bolo okresnému súdu doručené oznámenie o prevzatí právneho\nzastupovania žalobcu v 1. rade\na žiadosť o odročenie pojednávania,\n- pojednávanie 13. mája 2013 odročené na neurčito,\n- 29. júla 2013 dopyt okresného súdu na zistenie, kto prichádza do úvahy ako dedič\npo žalovanom v 1. rade,\n\n12\n\n- 1. augusta 2013 bola okresnému súdu doručená odpoveď notára\n,\n- 21. júna 2016 – návrh sťažovateľky na vyňatie na samostatné konanie a návrh\nna zmenu účastníkov konania po nebohom žalovanom v 1. rade,\n- 5. augusta 2016 – návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,\n- uznesenie okresného súdu z 22. augusta 2016 s výzvou, aby bol doplnený návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia o označenie, kto je žalobcom, kto podáva návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia,\n- 8. septembra 2016 bolo okresnému súdu doručené podanie – špecifikácia žalobcov\nvo forme prílohy k podaniu,\n- 6. októbra 2016 výzva okresného súdu žalobcom,\n- 10. novembra 2016 urgencia sťažovateľky o vyňatie na samostatné konanie,\n- podanie doručené okresnému súdu 11. novembra 2016, z ktorého vyplýva,\nže žalobcom je už spoločenstvo Urbár Stránske, pozemkové spoločenstvo Rajecké Teplice,\nStránske 168, IČO: 42 054 729 s právnou subjektivitou, a vzhľadom na to, že účastníkov\nkonania – členov urbáru bez právnej subjektivity nahradilo spoločenstvo s právnou\nsubjektivitou, bude možné v konaní postupovať rýchlejšie,\n- uznesenie okresného súdu z 5. decembra 2016 o nariadení neodkladného opatrenia,\n- 27. decembra 2016 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalovaného v 5. rade\nvoči neodkladnému opatreniu,\n- 13. februára 2017 – výzva okresného súdu všetkým na vyjadrenie k podanému\nodvolaniu,\n- 10. marca 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu,\n- spis bol 6. marca 2017 doručený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní,\n- uznesenie krajského súdu z 30. júna 2017 o potvrdení napadnutého výroku,\n- opravné uznesenie krajského súdu z 2. októbra 2017,\n- uznesenie okresného súdu z 15. decembra 2017 o pokračovaní v konaní\nso sťažovateľkou ako dedičom po žalovanom v 1. rade,\n- 13. júna 2018 okresný súd nariadil pojednávanie na 10. september 2018, ktoré bolo\nzrušené v dôsledku práceneschopnosti zákonného sudcu.\n\n13\n\nÚstavný súd konštatuje, že už samotný fakt, že napadnuté konanie nie je ani\npo štrnástich rokoch právoplatne skončené a je v štádiu, keď okresný súd ešte ani raz\nmeritórne nerozhodol, je samo osebe dostatočným základom pre vyslovenie porušenia práva\nsťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd v okolnostiach veci nepovažuje\nza nevyhnutné hodnotiť jednotlivé úkony okresného súdu a jeho procesný postup. Pre účely\nsvojho rozhodnutia sa ústavný súd obmedzil len na poukázanie niektorých nedostatkov\nv postupe okresného súdu, ktoré mali za následok doterajšiu neprimeranú dĺžku\nnapadnutého konania.\nZo spisu okresného súdu sp. zn. 16 C 260/2004 ústavný súd zistil, že napadnuté\nkonanie, ktoré sa začalo doručením žaloby okresnému súdu 18. augusta 2004, bolo\nuž od jeho začatia poznačené neefektívnou činnosťou okresného súdu, keďže výzva\npre žalovaných na vyjadrenie sa k žalobe ako prvý úkon okresného súdu vo veci\n(mimo zisťovania okruhu žalobcov, pozn.) bol vykonaný až 19. januára 2007, a teda dva\na pol roka po doručení žaloby.\nPrvé pojednávanie vo veci bolo okresným súdom nariadené až pokynom\nz 22. augusta 2007 na 23. január 2008, t. j. až po troch rokoch od začatia konania ako druhý\núkon okresného súdu vo veci v predmetnom konaní.\nÚstavný súd ďalej konštatuje, že obdobie od 10. apríla 2010 do 4. októbra 2011\nje poznačené\n\nnečinnosťou\n\nokresného\n\nsúdu\n\nv trvaní\n\n18\n\nmesiacov.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nzo zapožičaného súdneho spisu taktiež zistil, že aj v období od 1. augusta 2013\ndo 5. augusta 2016 bol okresný súd v napadnutom konaní nečinný v trvaní troch rokov,\npočas ktorých nevykonal v napadnutom konaní žiaden úkon.\nUvedená nečinnosť okresného súdu v uvedených obdobiach v celkovom trvaní\nštyroch rokov a šiestich mesiacov viedla k vzniku zbytočných prieťahov v napadnutom\nkonaní a k jeho výraznému predĺženiu. Takýto postup okresného súdu nemožno v žiadnom\nprípade označiť za postup, ktorý by bol v súlade s § 100 ods. 1 prvou vetou OSP,\nresp. v súlade s čl. 17 CSP, v zmysle ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n\n14\n\nÚstavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu (skutkovej\na právnej zložitosti veci, správania sťažovateľky, postupu okresného súdu, zohľadňujúc\npritom charakter a význam predmetu namietaného konania pre jeho účastníkov) dospel\nnapriek zohľadneniu uvedených skutočností k záveru, že vzhľadom na to, že okresný súd\nv napadnutom konaní meritórne nerozhodol ani po 14 rokoch od podania žaloby, porušil\nzákladné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nVzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania\nústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal\nokresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 260/2004 konal bez zbytočných\nprieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo\nslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu.\nSťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 10 829 € a v sťažnosti uvádza: „Výšku požadovaného finančného zadosťučinenia\nodôvodňujem neúmernou dĺžkou prieťahov, psychickou ujmou, ktorá nám s nebohým\n\n15\n\nmanželom v dôsledku nečinnosti súdu vznikla. Túto výšku považujem za primeranú\ni z hľadiska existujúcej judikatúry Ústavného súdu SR. Za každý rok prieťahov v konaní, čo\nje v súčasnosti už 13 rokov, požadujem sumu 833,- Eur, čo predstavuje sumu 10.829,- Eur.“\nCieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.\nS prihliadnutím na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného\npod sp. zn. 16 C 260/2004, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu,\npredovšetkým skutočnosť, že v dôsledku veľkého počtu účastníkov konania (viac ako dve\nstovky, pozn.) bolo potrebné neustále upravovať okruh účastníkov konania na strane\nžalobcov, považoval ústavný súd priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné\nzadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá\nbola 858 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2016.\nÚhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia\na podanie sťažnosti) v súlade s § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),\n\n16\n\na to 2 x 143 €, t. j. spolu 286 €, a režijný paušál 2 x 8,58 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu\npredstavuje sumu 303,16 €.\nKeďže sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo svojom\nstanovisku z 24. augusta 2018 k vyjadreniu podpredsedu okresného súdu neuviedla žiadne\nnové skutočnosti alebo právne hodnotenia, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť konečný\núsudok ústavného súdu o predmete tohto konania, ústavný súd za tento úkon právnej služby\nsťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.\nVzhľadom na skutočnosť, že advokátka\n\nbola v priebehu\n\nkonania pred ústavným súdom vyčiarknutá zo zoznamu advokátov, ústavný súd rozhodol,\nže priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet novej právnej\nzástupkyne sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. septembra 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "zložitosť veci-procesná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/260/2004", "guid": "58ac6637-98fc-412e-9c05-70000a86b059:d1fd15c3-b824-4a66-bbaa-633c55cb7b1b", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/09 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5fd18b7b-f771-4eb7-a2fd-fed0acf570be"}, {"guid": "ussr:44242685-e7fd-4e53-b846-e23fc3ca309f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/05 z 17. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-17", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:44242685-e7fd-4e53-b846-e23fc3ca309f"}, {"guid": "ussr:90b1ef6c-6337-45bb-9286-3ac7b25f5577", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 173/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 173/05 z 6. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-06", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90b1ef6c-6337-45bb-9286-3ac7b25f5577"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}], "citovane_v": []}