{"guid": "ussr:c89ac3bb-5f1f-479d-a63d-d073c1e0b6a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.208.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 208/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 208/2018 z 8. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. marca 2018, sp. zn. IV. ÚS 208/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.208.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c89ac3bb-5f1f-479d-a63d-d073c1e0b6a8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.208.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.208.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.208.2018.1/text", "citacie_n": 15, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 208/2018-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\nWüstenrot poisťovňa, a. s., Karadžičova 17, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou\nSEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\na konateľ JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M., vo veci namietaného porušenia jej\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nOkresného súdu Nitra č. k. 25 Csp 173/2017-55 z 30. novembra 2017 a postupom, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a. s., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n15. februára 2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a. s.\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) č. k. 25 Csp 173/2017-55\nz 30. novembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“) a postupom, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola ako žalobkyňa účastníčkou\nkonania na okresnom súde, v ktorom sa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy\n744,17 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 17. októbra 2012 do\nzaplatenia, a to z titulu nároku na náhradu poistného plnenia vo výške 20 %, pretože\nžalovaný (poistenec) neoznámil sťažovateľke (poisťovni) vznik škodovej udalosti. Pre účely\ndokazovania v rovine dobrých mravov okresný súd na pojednávaní 26. októbra 2017 uložil\nsťažovateľke povinnosť zabezpečiť na pojednávaní odročenom na 30. november 2017 účasť\nštatutárneho orgánu sťažovateľky. Z dôvodu jeho nezabezpečenia na pojednávaní bola\nsťažovateľke napadnutým uznesením okresného súdu uložená poriadková pokuta\nvo výške 350 €.\nSťažovateľka tvrdí, že uložením poriadkovej pokuty došlo k svojvoľnému, zaujatému\na šikanóznemu postupu, flagrantne porušujúcemu jej základné práva. Sťažovateľka\npoukazuje na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej ústavnoprávnej kontrole podliehajú aj\nnemeritórne súdne rozhodnutia, ak zasahujú do niektorého zo základných práv a slobôd,\nresp. ak predstavujú extrémne vybočenie zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov. Sťažovateľka uvádza, že napadnuté rozhodnutie okresného\nsúdu je neakceptovateľné a neudržateľné, preto sa domáha mimoriadneho ústavnoprávneho\n\n2\n\nprieskumu rozhodnutia o poriadkovej pokute, napriek povahe napadnutého rozhodnutia\na tzv. procesnej bagateľnosti.\nSťažovateľka poukázala aj na § 295 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“),\npodľa ktorého je podmienkou ex offo zaobstarávania a vykonávania dôkazov v prospech\nspotrebiteľa to, že vykonanie takéhoto dôkazu je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej.\nSťažovateľka následne argumentuje tým, že výsluch jej štatutárneho orgánu nebol\nnevyhnutný, lebo aj napriek tomu že ho nevykonal, rozhodol okresný súd vo veci\nrozsudkom č. k. 25 Csp 173/2017-58 z 30. novembra 2017, ktorým zaviazal žalovaného na\nzaplatenie sumy 372,09 € a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Podľa sťažovateľky preto\nuloženie povinnosti zo strany okresného súdu zabezpečiť prítomnosť jej štatutárneho orgánu\nbolo nehospodárne a hraničilo so šikanóznym a bezprecedentným výkonom súdnej\nmoci a išlo o diskriminačný úkon proti sťažovateľke. Sťažovateľka zároveň pripojila prepis\ne-mailovej komunikácie z 24. novembra 2017 medzi jej právnym zástupcom a zákonným\nsudcom:\n«- právny zástupca sťažovateľa, e-mail zo dňa 27.11.2017,10:14 hod:\n„Dobrý deň,\nrešpektujeme výzvu súdu na zabezpečenie účasti štatutárneho orgánu žalobcu na\nnajbližšom pojednávaní; podotýkame však, že v mene žalobcu koná trojčlenné\npredstavenstvo. Predseda predstavenstva\n\nsa, bohužiaľ, nebude môcť na\n\npojednávaní dňa 30.11.2017 osobne zúčastniť. Ďalší členovia predstavenstva sú rakúskej\nnárodnosti a neovládajú slovenský jazyk. Ich prípadný výsluch na pojednávaní by musel byť\nnevyhnutne spojený s prítomnosťou tlmočníka.\nPre úplnosť si dovoľujeme konštatovať, že z hľadiska štruktúry žalobcu sú vo vzťahu\nk okolnostiam prípadu vecne kompetentnejšie príslušné úseky žalobcu (napr. v danom\nprípade úsek neživotného poistenia, zastúpený riaditeľom).“\n- zákonný sudca, e-mail zo dňa 27.11.2017,10:30 hod:\n„Dobrý deň\nBeriem na vedomie, že v lehote 4 dní nie je možné zabezpečiť štatutára. Bude záležať\nod priebehu štvrtkového konania ako súd bude postupovať ďalej. Vychádzam z toho, že\n\n3\n\nžalovaný evidentne komunikoval s žalobcom o nehode, je potom aj na žalobcovi určitá\nmiera zodpovednosti minimálne po morálnej stránke že žalovaný písomne nehodu\nnenahlásil. Od toho sa potom bude odvíjať výška nároku žalobcu.“»\nSťažovateľka taktiež poukazovala na skutočnosť, že niektoré výroky zákonného\nsudcu počas prejednávania predmetnej veci mali byť proti sťažovateľke neprimerane\nexpresívne a zaujaté. K tomuto sťažovateľka uviedla: «Išlo najmä o vyjadrenia\nbezprostredne súvisiace s predmetom podnikateľskej činnosti sťažovateľa (napr. v čase\n8:17, 11:46 zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 26.10.2017; v čase 2:30, 5:24, 8:07,\n11:19 zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 30.11.2017). Sudca považoval\n„za chrapúnstvo“ údajné neupozornenie žalovaného sťažovateľom na splnenie zákonnej\npovinnosti v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) ZoRZP a rovnako aj následné uplatnenie si\nzákonného nároku sťažovateľa v súdnom konaní (zvukový záznam z pojednávania zo dňa\n26.10.2017, čas 8:17). Z pohľadu sudcu išlo o účelový návrh sťažovateľa, smerujúci\nk naplneniu byrokratického znenia zákona (zvukový záznam z pojednávania zo dňa\n30.11.2017, čas 16:49). Skutočnosť, či štatutárny orgán sťažovateľa poznal okolnosti\nkonkrétneho prípadu pritom bola údajne irelevantná. Napriek tomu chcel súd sťažovateľa\nvypočuť z titulu morálnosti nároku a v konaní o zaplatenie 744,17 EUR „si chcel pohovoriť\no charaktere spoločnosti“ (zvukový záznam z pojednávania zo dňa 30.11.2017, čas 2:30\na 8:07).»\nNapokon sťažovateľka poukázala na to, že podľa nej by jej poriadková pokuta\nuložená nebola, „ak by bolo možné uznesenie o jej uložení napadnúť odvolaním.\nPotenciálny prieskum súdom druhej inštancie by viedol k zrelšej úvahe sudcu a jeho\nadekvátnej zdržanlivosti. Jednoinštančnosť rozhodovacieho procesu sudca v tomto prípade\nvyužil (zneužil) na rozhodnutie, ktoré je iracionálnym a emotívnym prejavom jeho osobnej\nnevraživosti voči sťažovateľovi, resp. poisťovniam ako takým.“.\nSťažovateľka je presvedčená, že napadnutým uznesením okresného súdu došlo\nk extrémnemu\n\nvybočeniu\n\nzo\n\nštandardov\n\nuplatňovaných\n\nv rozhodovacej\n\nčinnosti\n\nvšeobecných súdov, ktoré má za následok porušenie jej základného práva na súdnu ochranu\n\n4\n\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 dohovoru.\nSťažovateľka je tiež presvedčená, že dôvod uloženia poriadkovej pokuty bol jednostranný,\nzaujatý a diskriminačný a jej uložením porušil okresný súd aj jej základné právo na rovnosť\núčastníkov konania pred súdom podľa čl. 47 ods. 3 ústavy.\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,\nzákladné právo sťažovateľa na rovnosť účastníkov konania pred súdom podľa čl. 47 ods. 3\nÚstavy SR a právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa\n30.11.2017 č. k. 25Csp/173/2017-55 porušené boli.\n2. Uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 30.11.2017 č. k. 25Csp/173/2017-55 sa\nzrušuje.\n3. Okresný súd Nitra je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu trov\nkonania do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n\n5\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nPodľa § 102 ods. 1 CSP súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup\nkonania najmä tým, že\na) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas\na vážnymi okolnosťami,\nb) sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť\nneospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami,\nc) neuposlúchne príkaz súdu,\nd) ruší poriadok alebo dôstojný priebeh pojednávania alebo\ne) urobí hrubo urážlivé podanie.\nK porušeniu už označených práv došlo podľa sťažovateľky konaním a rozhodnutím\nokresného súdu, ktorý jej v civilnom spore uložil poriadkovú pokutu vo výške 350 €,\npretože napriek predvolaniu nezabezpečila na nariadenom pojednávaní účasť svojho\nštatutárneho orgánu. Podľa názoru sťažovateľky bola účasť jej štatutárneho orgánu na\n\n6\n\npojednávaní zbytočná, a preto bola aj poriadková pokuta, ktorú jej okresný súd uložil za\nnezabezpečenie jeho účasti, svojvoľným, zaujatým a šikanóznym rozhodnutím, ktoré\nporušilo ňou označené práva. Uloženie tejto poriadkovej pokuty malo byť zároveň prejavom\nporušenia rovnosti účastníkov konania. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti bez relevancie\nk napadnutému uzneseniu okresného súdu tiež expresívne spochybňovala nestrannosť\nzákonného sudcu a opodstatnenosť jednoinštančného rozhodovacieho procesu o poriadkovej\npokute.\nPodľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu účelom práva na súdnu\na inú právnu ochranu vrátane práva na spravodlivé konanie je zaručiť každému\nprístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť\n(II. ÚS 88/01). Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n(ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) podľa\nstabilizovanej judikatúry ústavného súdu všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci\nv súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v civilnom konaní. Takýmto\npredpisom je v posudzovanej veci Civilný sporový poriadok.\nÚstavný súd na posúdenie opodstatnenosti sťažnosti sťažovateľky preskúmal\nodôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, v ktorom sa okrem iného uvádza:\n„Súd vo veci odročil pojednávanie na deň 30.11.2017. Právny zástupca žalobcu bol\npri odročení dňa 26.10.2017 prítomný. Vzhľadom na obsah dokazovania v rovine dobrých\nmravov súd uložil povinnosť žalobcovi, aby sa na termín pojednávania dostavil štatutárny\nzástupca žalobcu. Na pojednávanie dňa 30.11.2017 bez ospravedlnenie sa žiadny štatutárny\nzástupca žalobcu nedostavil. Súd bral v rámci elektronickej komunikácie do úvahy, že za\nštyri dni ( pred pojednávaním) nie je možné štatutára zabezpečiť, ale jeho právny zástupca\nmal túto úlohu od termínu pojednávania dňa 26.10.2017...\nSúd nariadil dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu v zmysle § 295\nCSP. Napriek dostatočnému času od 26.10.2017 do 30.11.2017 sa žiaden štatutárny\nzástupca žalobcu bez objektívneho ospravedlnenia nedostavil. Svojim postupom žalobca\nnerešpektoval príkaz súdu. Z tohto dôvodu mu súd uložil pokutu v sume 350 eur.“\n\n7\n\nOkresný súd v napadnutom uznesení stručne poukázal na povinnosť, ktorú uložil\nsťažovateľke ako strane v konaní, ďalej uviedol, že sťažovateľka bez objektívneho\nospravedlnenia nesplnila súdom stanovenú povinnosť, a preto jej uložil poriadkovú pokutu\nv zákonom stanovenom rozsahu. Ústavný súd zdôrazňuje, že ani v e-mailovej\nkorešpondencii štyri dni pred pojednávaním sa právny zástupca sťažovateľky nesnažil\nospravedlniť neúčasť štatutárneho orgánu na chystanom pojednávaní („rešpektujeme výzvu\nsúdu na zabezpečenie účasti štatutárneho orgánu na najbližšom pojednávaní“), ale iba\nspochybňoval účelnosť jeho účasti na pojednávaní. Na uloženie poriadkovej pokuty\nokresným súdom boli preto splnené všetky náležitosti relevantného procesnoprávneho\npredpisu. Skutočnosť, že výsluch štatutárneho orgánu sťažovateľky v konečnom dôsledku\nnebol nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci samej, má určite svoj význam, ale pri\nposudzovaní ústavnoprávnej udržateľnosti uznesenia okresného súdu o poriadkovej pokute\nústavný súd nie je oprávnený komplexne posudzovať vykonávanie a hodnotenie dôkazov\nokresným súdom, ktoré bolo podstatné pre rozhodnutie v merite veci. Na základe iných\ndôkazov vykonaných na pojednávaní môže dôjsť k situácii, keď význam súdom\nzabezpečovaného dôkazu pre meritórne rozhodnutie súdu klesne tak, že ho nebude potrebné\nvykonať. To však neznamená, že poriadková pokuta uložená za zmarenie vykonania\ntakéhoto\n\ndôkazu\n\npredstavuje\n\nextrémne\n\nvybočenie\n\nzo štandardov\n\nuplatňovaných\n\nv rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Extrémnym vybočením v tomto kontexte by\nbolo ak by okresný súd uložil strane konania poriadkovú pokutu za nesplnenie povinnosti,\nktorú jej neuložil. Sťažovateľka nespochybňuje skutočnosť, že jej štatutárny orgán bol\npredvolaný na súdne pojednávanie, a nie je sporné ani to, že sa na pojednávanie bez\nospravedlnenia nedostavil. Ústavný súd vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na procesný\ncharakter uznesenia o uložení poriadkovej pokuty s odvolaním sa na § 102 CSP konštatuje,\nže napadnuté uznesenie okresného súdu nemá znaky, ktoré by popierali zmysel práva na\nsúdnu ochranu, či znaky svojvôle alebo arbitrárnosti.\nSpravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zahŕňa okrem iného\n(a predovšetkým) princíp „rovnosti zbraní“, t. j. princíp, že každá strana v procese musí mať\nrovnakú možnosť hájiť svoje záujmy a že žiadna z nich nesmie mať podstatnú výhodu\noproti protistrane (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Delcourt proti\n\n8\n\nBelgicku zo 17. 1. 1970, vo veci Dombo Beheer B. V. proti Holandsku z 27. 10. 1993\na pod.). Princíp rovnosti zbraní hrá dôležitú úlohu v každom štádiu súdneho konania\na vo vzťahu k rôznym subjektom. Tento princíp je expressis verbis vymedzený v čl. 47\nods. 3 ústavy a implicitne tvorí aj súčasť obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy.\nRovnosť strán konania súd zabezpečuje vytvorením rovnakých procesných možností\nna uplatnenie ich práv a plnenie ich povinností. Podstata tejto ústavnej zásady spočíva\nv tom, že strany civilného konania (osobitne sporového konania) majú rovnaké procesné\npráva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez\nzvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné\npostavenie alebo procesná pozícia strany konania, nie je podstatné ani to, ktorá zo strán\nkonania sa stane žalobcom a ktorá žalovaným (II. ÚS 35/02, IV. ÚS 126/09).\nÚstavný súd podotýka, že uloženie poriadkovej pokuty v súlade s procesným\npredpisom jednej zo strán sporového konania nie je spôsobilé zvýhodniť protistranu\nv rozsahu porušenia princípu „rovností zbraní“, lebo nepopiera procesné možnosti, práva\nani povinnosti žiadnej zo strán konania vo vzťahu k výsledku samotného konania ani\nvo vzťahu k postaveniu samotných procesných strán.\nÚstavný súd zároveň uvádza, že námietka sťažovateľky, ktorou spochybňovala\nnezaujatosť zákonného sudcu s poukazom na jeho vyjadrenia na pojednávaniach\n26. októbra 2017 a 30. novembra 2017 mohla byť dôvodom na uplatnenie námietky\nzaujatosti, a to najneskôr do siedmich dní od prvého pojednávania, na ktorom sťažovateľka\ndospela k záveru o jeho „osobnej nevraživosti voči sťažovateľke, resp. poisťovniam ako\ntakým“. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti neuviedla, či proti zákonnému sudcovi v konaní\nna okresnom súde vzniesla námietku zaujatosti. Zo sťažnosti samotnej ale možno\nusudzovať, že takúto námietku nevzniesla, resp. vzniesla ju len ako podporný argument\nv sťažnosti ústavnému súdu, ktorým naznačovala, že pri ukladaní poriadkovej pokuty\nv jednoinštančnom postupe sa môže prejaviť zaujatosť zákonného sudcu. Ústavný súd ale\npodotýka, že pri rozhodovaní všeobecného súdu sťažovateľka nemôže len pasívne vyčkávať\n\n9\n\nna rozhodnutie a v prípade, ak je pre ňu nepriaznivé, napadnúť ho sťažnosťou podanou\nústavnému súdu, ale v záujme ochrany svojich práv má využívať relevantné zákonné\nprostriedky, ktoré má k dispozícii. Neexistuje preto žiadny dôvod, prečo by sa mal ústavný\nsúd námietkou zaujatosti zákonného sudcu zaoberať až v rámci ústavnoprávneho prieskumu\nporiadkového opatrenia okresného súdu.\nK\n\nnámietke\n\nsťažovateľky\n\nspochybňujúcej\n\nopodstatnenosť\n\njednoinštančného\n\nrozhodovacieho procesu o poriadkovej pokute ústavný súd v prvom rade uvádza, že ide\no výsledok autonómnej úvahy zákonodarcu, podľa ktorej rozhodovanie sudcu o poriadkovej\npokute nevyžaduje preskúmanie v inštančnom postupe. Zákonná úprava takého charakteru\nmusí mať výnimočný, priamo v zákone odôvodnený alebo zo zákona vyvoditeľný účel\nalebo ospravedlnenie. Ak zákonodarca na jednej strane disponuje voľnou úvahou o tom, že\nby bolo neprimerané zaťažovať odvolacie súdy preskúmaním takých rozhodnutí, jeho\npostup na druhej strane nesmie prekročiť uvedený limit ‒ rozumný predpoklad, že\nvylučované rozhodnutie neohrozí alebo nemôže ohroziť dodržiavanie základných práv\na slobôd.\nNa prvý pohľad sa rozhodnutie o poriadkovej pokute vzhľadom na majetkové\nzameranie a absenciu prieskumu javí ako spôsobilé zasiahnuť do základných práv subjektu,\nproti ktorému je namierené. Za načrtnutých okolností je preto nevyhnutné vychádzať\nz podstaty (charakteru) rozhodnutia o poriadkovej pokute a výšky jej možného uloženia.\nPokiaľ ide o charakter poriadkovej pokuty, také rozhodnutie je procesnou sankciou,\nktorou je možné vynútiť si splnenie tých procesných povinností, ktoré napriek tomu, že\ndošlo k ich účinnému uloženiu, splnené neboli. Základným predpokladom pre vydanie\ntakéhoto rozhodnutia je to, že konaním alebo opomenutím môže dôjsť k sťaženiu postupu\nkonania. Svojou podstatou tak uvedené poriadkové opatrenie umožňuje zabezpečiť\nnerušený priebeh konania a súčinnosť strán sporu, resp. ich zástupcov a iných subjektov\nv prípade, ak títo nemajú záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý\nzákon upravuje. Súčasne je rozhodnutie súdu o poriadkovom opatrení svojou povahou\nprocesným rozhodnutím s procesnoprávnymi dôsledkami len pre určité štádium civilného\n\n10\n\nsporového konania; nestáva sa samo osebe predmetom konania a nejde tak o rozhodnutie\nvo veci samej, ktoré by do práv a povinností strán sporu zasahovalo konečným spôsobom.\nPokiaľ ide o výšku poriadkovej pokuty, tú určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej\npovinnosti, čo znamená, že pri určení sumy každej pokuty disponuje súd voľnou úvahou.\nMiera voľnej úvahy súdu však nie je absolútna, ale je obmedzená maximálnou možnou\nhranicou 500 €. Pôjde teda zväčša o pokuty v zanedbateľnej alebo bagateľnej výške.\nVychádzajúc aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Le Compte,\nVan Leuven a De Meyere proti Belgicku z 23. 6. 1981, Adolf proti Rakúsku z 26. 3. 1982,\nFeldbrugge proti Holandsku z 29. 5. 1986), dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou\ncivilného súdneho konania (sporového či mimosporového). V dvojinštančnosti treba vidieť\nnajmä prejav úsilia minimalizovať možné pochybenia v rozhodnutiach súdov prvej\ninštancie, ktoré je súčasne opodstatnené aj za cenu predĺženia konania (o dobu odvolacieho\nkonania), ako aj za cenu jeho predraženia (o trovy odvolacieho konania).\nAk zvážime charakter procesného rozhodnutia (netýkajúceho sa bezprostredne merita\nveci či iného subjektu než toho sankcionovaného), účel poriadkovej pokuty, jej výšku\na najmä to, že k jej uloženiu prispel sám sankcionovaný subjekt, nemožno uvažovať\no účelnosti predlžovania a predražovania „konania“ (i neprimeraného zaťažovania\nvšeobecných súdov rozhodovaním o poriadkových opatreniach) iba preto, aby sa\nformalisticky učinilo dvojinštančnosti zadosť. Striktné trvanie na formálnych stránkach\npráva neplní žiadnu rozumnú funkciu, ale naopak, popiera samotný zmysel právnej úpravy\n(IV. ÚS 19/2012). Zmyslom využitia poriadkového opatrenia je zabezpečenie plynulosti\npostupu súdu v prebiehajúcom (existujúcom) súdnom konaní, nie jeho rozmnožovanie\no ďalšie „konania“, ktoré navyše nemajú pre prerokovávanú vec žiaden význam. Taký stav\nby bol v rozpore s požiadavkou zdravého rozumu, ktorá nemôže byť irelevantná pre\norganizáciu a fungovanie materiálneho právneho štátu.\nZa týchto okolností možno pripustiť, že súčasná právna úprava vylučujúca prieskum\nrozhodnutí sankčného charakteru v inštančnom postupe je primeraná významu rozhodnutia\no poriadkovom opatrení. Civilné sporové konanie nemusí byť nevyhnutne dvojinštančné;\n\n11\n\npožiadavkám spravodlivého procesu vyhovuje aj konanie vykonané pred súdom iba\nv jedinej inštancii (napr. § 386 CSP). Ústavný súd k tomuto uvádza, že z ústavnoprávneho\nhľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých\ntáto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd. Jednoinštančné súdnictvo, najmä potom vo veciach objektívne\nbagateľného významu, teda nijako nevybočuje z ústavných medzí.\nRozhodovanie o poriadkových pokutách (procesné rozhodnutia) pred všeobecnými\nsúdmi patrí jednoznačne do výlučnej kompetencie všeobecných súdov, pri ktorej sa\nprejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd v tejto súvislosti\nnapokon uvádza, že nie je jeho úlohou prehodnocovať správnosť poriadkového opatrenia\nvšeobecného súdu, a to ani v prípade, ak by s takým rozhodnutím nesúhlasil. Také\nrozhodnutie by v zásade malo byť nepreskúmateľné nielen nadriadeným súdom, pretože\nuvedený zákon takúto možnosť výslovne nepripúšťa (čl. 2 ods. 2 ústavy), ale malo by byť\nvzhľadom na bagateľnú povahu a absenciu ústavnoprávneho rozmeru vylúčené aj\nz prieskumu vecí ústavným súdom.\nÚstavný súd už opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého ak procesnoprávny\npredpis vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými\nsúdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny\nústavného súdnictva (IV. ÚS 431/2012, IV. ÚS 717/2013, II. ÚS 288/2015,\nII. ÚS 595/2015, II. ÚS 273/2016, II. ÚS 810/2016). Opodstatnenosť sťažnosti podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia\nzo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré môžu mať\nza následok porušenie ústavou garantovaných základných práv a slobôd, alebo tiež\nv prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia všeobecným súdom\n(IV. ÚS 358/08, IV. ÚS 414/2010, IV. ÚS 79/2011, IV. ÚS 251/2011, IV. ÚS 94/2014).\nTakéto vybočenie, resp. neodôvodnenosť rozhodnutia však ústavný súd v prípade\nsťažovateľky nevzhliadol.\n\n12\n\nZ prednesených argumentov nevyplýva nič, čo by posunulo prerokovávanú vec do\nústavnoprávnej roviny.\nPodľa § 25 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní\nodmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnený návrh (sťažnosť)\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nK iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,\nnesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej\nmoci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,\nm. m. IV. ÚS 62/08). Zároveň je v súvislosti s napadnutým uznesením okresného súdu\npotrebné pripomenúť, že ústavný súd nepredstavuje opravnú inštanciu všeobecných súdov\n(napr. I. ÚS 31/05), a preto nemôže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ\ntieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade s právami na súdnu a inú právnu ochranu\nzakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy. Ingerencia ústavného súdu do výkonu\nprávomoci všeobecného súdu by bola opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným porušením\nzákladných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru a napadnutým uznesením okresného súdu a konaním, ktoré tomuto\nuzneseniu predchádzalo, nie je príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala porušenie\noznačených základných práv a slobôd a možnosť ich vyslovenia po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie.\n\n13\n\nÚstavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi\nsťažovateľky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. marca 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-uplatnenie dôkazov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "pokuta-poriadková", "rovnosť, rovnoprávnosť-rovnosť účastníkov súdneho konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:64ad8610-db13-47fb-aa98-0f641b13b208", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.810.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 810/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 810/2016 z 4. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-04", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.810.2016.1"}, {"guid": "ussr:4e3f635d-40f2-4d32-b436-cc9d95286663", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.273.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 273/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/2016 z 23. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.273.2016.1"}, {"guid": "ussr:83d4e4e9-a6b4-48e0-8494-7ecdbcae623e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.595.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 595/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 595/2015 z 24. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.595.2015.1"}, {"guid": "ussr:76d9feef-387e-4502-9027-4a6de49f694c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.288.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 288/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 288/2015 z 30. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.288.2015.1"}, {"guid": "ussr:5322a443-2b9e-416d-bde0-2646829ff9bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 94/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 94/2014 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5322a443-2b9e-416d-bde0-2646829ff9bb"}, {"guid": "ussr:8fb74491-03d2-4863-bbce-01e4be8fd22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 717/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 717/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fb74491-03d2-4863-bbce-01e4be8fd22d"}, {"guid": "ussr:fdf37345-7beb-4ceb-8554-f6712d22b54a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 431/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 431/2012 z 16. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-16", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdf37345-7beb-4ceb-8554-f6712d22b54a"}, {"guid": "ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 19/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 19/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 195, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256"}, {"guid": "ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754"}, {"guid": "ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024"}, {"guid": "ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 414/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 414/2010 z 9. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-09", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:f3ebf17b-3ad6-47a3-9284-54df7cc4af3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 126/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 126/09 z 9. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-09", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3ebf17b-3ad6-47a3-9284-54df7cc4af3b"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/02 z 11. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-11", "citacie_n": 383, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7"}, {"guid": "c7a75290-ce86-4629-bbea-5c79fdcae033:31c2145b-4502-43f4-8fcb-f4ff51fac291", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Csp/173/2017", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 25Csp/173/2017 z 13. 9. 2017", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2017-09-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c7a75290-ce86-4629-bbea-5c79fdcae033:31c2145b-4502-43f4-8fcb-f4ff51fac291"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:973c0a7b-2a73-4b9a-8974-979a8101fd7f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.357.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 357/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 357/2026 z 23. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.357.2026.1"}, {"guid": "ussr:e7fdbd6e-5a18-46e4-908f-8ec05cb44f10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.393.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 393/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 393/2025 z 23. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.393.2025.1"}, {"guid": "ussr:600beb94-8db2-4867-bff3-1dbfc0a62cc6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.125.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 125/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 125/2025 z 25. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.125.2025.1"}, {"guid": "ussr:9ea2546a-116c-4921-9c66-4d380910b41d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.130.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 130/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 130/2025 z 27. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.130.2025.1"}, {"guid": "ussr:5ba9db25-b949-4d7a-adad-8456abd9aaba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.95.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 95/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 95/2024 z 21. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.95.2024.1"}, {"guid": "ussr:621d584b-502e-4cc6-bb02-65d8f3030050", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.586.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 586/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 586/2023 z 21. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.586.2023.1"}, {"guid": "ussr:87799d0a-422e-488f-bdae-791011011986", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.256.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 256/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 256/2023 z 11. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.256.2023.1"}, {"guid": "ussr:4599d49b-4e31-4adf-a486-25962d7411be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.104.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 104/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 104/2023 z 2. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.104.2023.1"}, {"guid": "ussr:746199e1-f440-496f-b1d5-72ab88c9d398", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.32.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 32/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.32.2020.1"}, {"guid": "ussr:f138e2ed-6716-4c67-9bec-76acf30fbfa8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.2.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 2/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/2020 z 15. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.2.2020.1"}, {"guid": "ussr:a6b2a60f-95e6-4d88-a15b-41a8b5227473", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.224.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 224/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 224/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.224.2019.1"}, {"guid": "b740bb39-164a-478c-aa26-57f853edb890:c60e3281-7d9b-475d-8c6d-b93f2f420759", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7016200376.1", "spisova_znacka": "2Sžk/22/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/22/2017 z 25. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7016200376.1"}, {"guid": "28077d22-1268-487d-88b6-9e52dd2fdaff:370d509a-5e2a-49bc-8467-44c549b72449", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200614.2", "spisova_znacka": "7Sžsk/93/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/93/2020 z 26. 1. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-01-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200614.2"}, {"guid": "9307fe89-39c3-4764-b03a-5a194da5a29a:1853da69-47aa-4feb-a691-3f0e884d5bae", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:6120447219.3", "spisova_znacka": "28CoCsp/2/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 28CoCsp/2/2025 z 24. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:6120447219.3"}, {"guid": "5bc9dc7e-717a-4d4d-b5f2-2828c05c7b53:4e4084b1-22e4-4ecb-bfee-53219e880d40", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:5120202130.3", "spisova_znacka": "28Co/132/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/132/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:5120202130.3"}]}