{"guid": "ussr:773b5fe1-6943-4f0f-adfc-3064344e8a16", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.206.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 206/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 206/2018 z 8. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. marca 2018, sp. zn. IV. ÚS 206/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.206.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/773b5fe1-6943-4f0f-adfc-3064344e8a16", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.206.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.206.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.206.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 206/2018-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\nzastúpeného\n\nadvokátkou\n\n,\nJUDr.\n\nIvetou\n\nĎurčaťovou, Kollárova 35, Martin, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Martin\nč. k. 11 C 18/2011-576 z 20. decembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n13. februára 2018\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\ndoručená\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\nsťažnosť\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou\nĎurčaťovou, Kollárova 35, Martin, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu\nMartin (ďalej len „okresný súd“) č. k. 11 C 18/2011-576 z 20. decembra 2017.\nZ obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že «v právnej veci žalobcu\n,\nžalovanej\n\n,\n\n(sťažovateľ) proti\n,\n\n,\n\nv konaní o zaplatenie časti kúpnej ceny vedenej na Okresnom súde Martin sp. zn.\n11C/18/2011 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanej\npovinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 20 % kúpnej ceny z kúpnej zmluvy, ktorou bola\nprevedená nehnuteľnosť nachádzajúca sa v\nna\npostavený na parcele\n\n, a to rodinný dom\n\n. Okresný súd Martin v poradí už druhým\n\nrozsudkom zo dňa 22.07.2014 rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi\nsumu 9.900,- €, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nKrajský súd v Žiline ako odvolací súd o odvolaní sťažovateľa a žalovanej proti\nrozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/18/2011 zo dňa 22.07.2014 v spojení\ns dopĺňacím rozsudkom sp. zn. 11C/18/2011 z 11.05.2015 rozhodol tak, že rozsudok\nokresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol\na samostatným výrokom priznal žalovanej náhradu trov konania na súde prvej inštancie\na na súde odvolacom v rozsahu 100 %.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal sťažovateľ dovolanie. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej len Najvyšší súd SR) uznesením sp. zn. 3 Cdo 105/2017\n\n2\n\nz 08.09.2017 dovolanie odmietol a priznal žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho\nkonania...\nOkresný súd Martin o trovách konania rozhodol dvoma samostatnými uzneseniami,\na to:\n- uznesením sp. zn. 11C/18/2011 zo dňa 19.10.2017 bola žalobcovi (sťažovateľovi)\nuložená povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 8.705,12 €, a to na účet jej\nprávneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Išlo o trovy konania na súde\nprvej inštancie a odvolacom súde. Žalovanú na súde prvej inštancie a na odvolacom súde\nzastupovala právna zástupkyňa\n\n,\n\n- sp. zn. 11C/18/2011 z 20.10.2017 bola žalobcovi (sťažovateľovi) uložená povinnosť\nnahradiť žalovanej trovy dovolacieho konania vo výške 345,78 €, a to na účet jej právneho\nzástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V dovolacom konaní žalovanú\nzastupovala právna zástupkyňa\n\n.\n\nOkresný súd Martin o trovách dovolacieho konania rozhodol z dôvodu, že Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3Cdo/105/2017 z 08.09.2017 odmietol dovolanie\nžalobcu (sťažovateľa) a vyslovil, že žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho\nkonania. Trovy dovolacieho konania si žalovaná neuplatnila ani nevyčíslila a Okresný súd\nMartin v uznesení určil základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške\n336,94 €.\nProti uvedenému uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť na Okresný súd Martin.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 11C/18/2011-576 zo dňa 20.12.2017 sťažnosť sťažovateľa\nzamietol, pretože došiel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodnutie odôvodnil tým, že\nv zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. základná hodnota tarifnej\nodmeny advokátov sa stanovuje podľa tarifnej hodnoty veci alebo práva, pričom tarifnou sa\nrozumie výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba\ntýka. Podľa ustálenia Okresného súdu Martin „pokiaľ je teda vec, právo alebo plnenie,\nktoré je predmetom súdneho konania oceniteľné, potom sa táto čiastka považuje za základ\npre tarifnú hodnotu.“. V uznesení Okresný súd Martin uviedol, že vo veci nariadil znalecké\ndokazovania, pričom znaleckým posudkom vypracovaným znalkyňou\nbola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti vo výške 85.800,- €.\n3\n\nK ustáleniu hodnoty tarifnej odmeny advokáta Okresný súd Martin uviedol: „Podaním\ndoručeným tunajšiemu súdu dňa 12.01.2012 žalobca oznámil súdu, že nemá námietky proti\nuvedenému znaleckému posudku, čím sa predmet konania ustálil na 20 % z tejto sumy, t.j.\n17.160,- eur. Následne žalobca nemenil predmet konania.“ V poučení predmetného\nuznesenia Okresného súdu Martin je uvedené: „Proti tomu uzneseniu nie je prípustné\nodvolanie (§250 ods. 1 CSP).“ Nakoľko proti rozhodnutiu o náhrade trov konania nie je\nprípustné podať odvolanie, nie je možné podať ani mimoriadny opravný prostriedok, t.j.\ndovolanie...\nOkresný súd Martin pri rozhodovaní o náhrade trov dovolacieho konania nevzal do\núvahy tú skutočnosť, že predmetom bolo zaplatenie časti kúpnej ceny, ktorá v priebehu\nkonania nebola stranami sporu ani súdom ustálená.\nZ uznesenia Okresného súdu Martin sp. zn. 11 C/18/2011-576 zo dňa 20.12.2017\na ani z uznesenia Okresného súdu Martin sp. zn. 11 C/18/2011-561 zo dňa 20.10.2017\nnevyplýva, že by si žalovaná voči žalobcovi uplatnila náhradu trov dovolacieho konania\na v akej výške. Žalovaná si náhradu trov dovolacieho konania neuplatnila, nevyčíslila a to\nani v podanom vyjadrení k dovolaniu a ani neskôr.\nVo vyjadrení k dovolaniu sťažovateľa žalovaná neprodukovala žiadne vlastné\ntvrdenia, len v ňom odcitovala názory odvolacieho súdu a uviedla odkazy na ustanovenia\nCivilného sporového poriadku o dovolaní. Podľa názoru sťažovateľa nešlo ani o účelne\nvynaložené trovy konania...\nTvrdenie Okresného súdu Martin, že nakoľko sťažovateľ nemal námietky proti\nznaleckému posudku vypracovanému\n\n, predmet konania sa ustálil na\n\n20% zo sumy určenej znalkyňou, t.j. 17.160,- € je nesprávne, nepravdivé, svojvoľné,\narbitrárne...\nNapriek tomu, že hodnota žalobcom uplatňovaného nároku nebola ustálená, Okresný\nsúd Martin priznal žalovanej bez toho, aby si výšku trov dovolacieho konania náležíte\nuplatnila a vyčíslila, náhradu trov právneho zastúpenia tak, že určil tarifnú odmenu právnej\nzástupkyne žalovanej za 1 úkon právnej služby vo výške 336,94 €. Okresný súd Martin\nvychádzal z tarifnej hodnoty zo sumy vo výške 17.160,- €, čo predstavuje 20 % zo sumy\n\n4\n\n85.800,- €, ako ceny nehnuteľnosti, určenej znaleckým posudkom znalkyne\n.».\nPodľa názoru sťažovateľa uznesením okresného súdu č. k. 11 C 18/2011-576\nz 20. decembra 2017 bolo porušené jeho základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nústavy, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1\nústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože „hodnota\nžalobcom uplatňovaného nároku nebola ustálená, a z toho dôvodu nebolo možné ustáliť ani\ntarifnú odmenu“.\nSťažovateľ v petite podanej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nv spojení s článkom 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1) Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 20 ods. 1) Ústavy Slovenskej republiky\nuznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/18/2011-576 zo dňa 20.12.2017, porušené\nboli.\n2. Uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/18/2011-576 zo dňa 20.12.2017 sa\nruší a vec sa vracia súdu na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Martin je povinný zaplatiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia\nvo výške 390,50 € na účet právnej zástupkyne\nv lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n5\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\n6\n\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nÚstavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane uvádza, že\nk úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na uplatňovanie\na ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzických osôb a právnických osôb.\nAk je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť\nkonanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy\ntakýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov\nzákladných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon\na ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné\nzáruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajú\nústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto\nkonaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania\nuskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom\nustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov. Ústavný súd\nz tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci\n(II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese\nvylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny\npostup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných\nzdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie\nobsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov\na ich využitia v súlade s procesnými predpismi.\nÚčelom čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu\nalebo inému orgánu právnej ochrany. Základné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy\numožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom\núčastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej\nefektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými\noprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.\n7\n\nČlánok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie svojich\nobčianskych práv a záväzkov na súde. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo na súd,\ndo ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6\nods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To všetko\nv súhrne zakladá právo na spravodlivé prejednanie veci [rozhodnutie Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 21. 2. 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36]. Právo na\nspravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti\nkonania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia\na iné požiadavky spravodlivého procesu (III. ÚS 199/08).\nZ judikatúry ESĽP, ktorú si osvojil aj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“,\nktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je absolútne a môže podliehať\nrôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie obmedziť prístup jednotlivca\nk súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej\npodstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý\ngarantuje právo na spravodlivé súdne konanie len vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď\nexistuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin\nc. Francúzsko, 1998).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná\na účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\n\n8\n\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy\nodôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý\nargument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť\npodľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie\nvyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného\nprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý\nje pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však\nide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve\nna tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,\n§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko\nz 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nÚstavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1\nústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky\na podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa\n\n9\n\nmožno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov,\nktoré toto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\nObsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae aj\nprávo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom.\nPráva na súdnu ochranu a v jeho rámci náhrady trov súdneho konania sa možno domáhať\nlen spôsobom a v medziach zákona, ktorý upravuje podmienky na jej priznanie (čl. 51 ods.\n1 ústavy). V súvislosti s nastolenou problematikou ústavný súd stabilne judikuje, že iba\ncelkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách\nkonania. Problematika náhrady trov konania by totiž mohla dosiahnuť ústavnoprávny\nrozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu\nby mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení\nzákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (m. m. IV. ÚS 170/08, IV. ÚS 248/08,\nII. ÚS 64/09, IV. ÚS 182/09, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).\nVo všeobecnosti k trovám súdneho konania ústavný súd opakovane judikuje, že\npovažuje rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania za integrálnu súčasť civilného\nprocesu a je zásadne výsadou všeobecného súdu. V rámci tohto rozhodovania v zásade ide\nvždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže ústavný súd rozhodnutia o trovách konania\nmeritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie\nvšeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo\nide o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do\nústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu\nsťažnosť. Inak povedané, problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť\nústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto\nkonanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie\npríslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu, ktorá by v sebe zahŕňala črty\nsvojvôle (m. m. I. ÚS 40/2012, II. ÚS 364/2014, II. ÚS 64/09, III. ÚS 92/09, IV. ÚS 248/08,\nII. ÚS 153/2016, II. ÚS 357/2016, II. ÚS 681/2016).\n\n10\n\nUvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní\no namietanej veci aj okresný súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného\nprerokovania sťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne\nv takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto\nzáklade formulovať záver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nv spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru uznesením okresného súdu č. k. 11 C 18/2011-576 z 20. decembra 2017, ktorým\nbola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom ako žalobcom 9. novembra 2017 proti\nuzneseniu okresného súdu č. k. 11 C 18/2011-561 z 20. októbra 2017 z dôvodu, že podľa\njeho názoru okresný súd nesprávne stanovil základ pre výpočet tarifnej odmeny advokáta,\nv dôsledku čoho okresný súd rozhodol o náhrade trov konania v nesprávnej výške.\nV\n\nrelevantnej\n\nčasti\n\nodôvodnenia\n\nuznesenia\n\nč.\n\nk.\n\n11\n\nC\n\n18/2011-576\n\nz 20. decembra 2017 okresný súd uviedol:\n„... Súd po preskúmaní sťažnosti žalobcu dospel k záveru, že sťažnosť nie je\ndôvodná. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky základná hodnota\ntarifnej odmeny advokátov sa stanovuje podľa tarifnej hodnoty veci alebo práva, pričom\ntarifnou hodnotou sa rozumie výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva,\nktorých sa právna služba týka. Pokiaľ je teda vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom\nsúdneho konania oceniteľné, potom sa táto čiastka považuje za základ pre tarifnú hodnotu.\nŽalobca správne uvádza, že žalobou podanou dňa 16.03.2011 sa domáhal vydania\nrozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 20%\nkúpnej ceny z kúpnej zmluvy, ktorou bola prevedená nehnuteľnosť nachádzajúca sa v\nna\n\n, a to rodinný dom\n\npostavený na parcele\n\n,\n\navšak za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty týchto nehnuteľností ku dňu 09.07.2010\nsúd nariadil znalecké dokazovanie. Znaleckým posudkom vypracovaným znalkyňou\n11\n\nbola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti vo výške 85 800,eur. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.01.2012 žalobca oznámil súdu, že nemá\nnámietky proti uvedenému znaleckému posudku, čím sa predmet konania ustálil na 20%\nz tejto sumy, t.j. 17 160,- eur. Následne žalobca nemenil predmet konania. Z uvedeného má\nsúd za to, že hodnota uplatňovaného nároku v prejedávanom spore bola náležite zistená\na teda tarifná odmena za 1 úkon právnej služby predstavuje sumu 336,94 eur...“\nOpisované vybočenie zo štandardov riadneho súdneho konania, resp. intenzitu\nzásahu kolidujúcu s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd ústavný súd\nv napadnutom uznesení vzhľadom na predmet rozhodovania okresného súdu (rozhodovanie\no sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bola uložená povinnosť nahradiť\nžalovanej trovy konania vo výške 345,78 €) nenašiel. Rovnako odôvodnenie napadnutého\nuznesenia najmä v tom smere, keď okresný súd vychádzal pri určení výšky náhrady trov\nkonania zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom, je ústavne\nudržateľné a nevykazuje známky arbitrárnosti.\nNa základe citovaného ústavný súd konštatuje, že okresný súd sa v napadnutom\nuznesení č. k. 11 C 18/2011-576 z 20. decembra 2017 zaoberal a ústavne akceptovateľným\nspôsobom aj vysporiadal s relevantnými námietkami sťažovateľa, s ktorými sa nestotožnil,\na preto okresný súd zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu\nč. k. 11 C 18/2011-561 z 20. októbra 2017, ktorým okresný súd rozhodol o výške náhrady\ntrov konania tak, že uložil sťažovateľovi ako žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy\nkonania vo výške 345,78 €. Napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 11 C 18/2011-576\nz 20. decembra 2017 nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne\nneodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch,\nktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní\naplikovaných ustanovení právnych predpisov.\nK\n\nnámietke\n\nnevysporiadania\n\nsa\n\nso\n\nvšetkými\n\nskutočnosťami\n\nuvádzanými\n\nsťažovateľom v jeho sťažnosti z 9. novembra 2017 proti uzneseniu okresného súdu\n12\n\nč. k. 11 C 18/2011-561 z 20. októbra 2017 ústavný súd v súlade so svojou konštantnou\njudikatúrou uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npreto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka\nkonania na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesením\nokresného súdu č. k. 11 C 18/2011-576 z 20. decembra 2017 a základným právom vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť,\nna základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne\nmohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní\nodmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nÚstavný súd ďalej poukazuje na to, že z hľadiska predmetu konania (rozhodovanie\no sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bola uložená povinnosť nahradiť\nžalovanej trovy konania vo výške 345,78 €) ide v prípade sťažovateľa o vec, ktorú možno\nkvalifikovať ako tzv. bagateľnú vec. Za daných okolností už samotný predmet konania\nzakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti už\npri jej predbežnom prerokúvaní. Vzhľadom na to, že zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok účinný od 1. júla 2016 v § 422 ods. 1 písm. a) vylučuje u tzv. bagateľných\nvecí prieskum rozhodnutí vydaných súdmi druhej inštancie na základe uplatnenia\nmimoriadneho opravného prostriedku, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol\nautomaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho\n13\n\nvybočenia zo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre\njeho právne posúdenie esenciálne (IV. ÚS 358/08), resp. v prípadoch, ak pôjde o intenzitu\nzásahu kolidujúcu s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd (m. m. nález Ústavného\nsúdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 1996/13, bod 27). Z obsahu sťažnosti ani jej príloh\nnevyplýva, že by vo veci sťažovateľa došlo k extrémnemu vybočeniu z už uvedených\nštandardov.\nPri tzv. bagateľných veciach už samotný predmet konania zakladá z hľadiska\ndoterajšej judikatúry ústavného súdu (m. m. najmä IV. ÚS 358/08, ako aj IV. ÚS 340/2014,\nIII. ÚS 529/2014, II. ÚS 468/2015, II. ÚS 357/2015) dôvod odmietnuť sťažnosť pri jej\npredbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších\nnávrhoch sťažovateľa uplatnených v petite sťažnosti (zrušenie napadnutého uznesenia\na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. marca 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "advokát, advokácia-advokátska tarifa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8c807b44-9bde-4c71-90a4-b33829b8dec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 681/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 681/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1"}, {"guid": "ussr:6cc6a83e-2c06-41c7-8c82-9f8f7ccf6abc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 357/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1"}, {"guid": "ussr:1fc1bba9-02ea-4b60-bd2d-bffc39f474de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2016 z 18. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-18", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1"}, {"guid": "ussr:33682c5c-f6ac-4e3b-a05a-79b41494790b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.468.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 468/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 468/2015 z 29. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-29", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.468.2015.1"}, {"guid": "ussr:b067053c-9d32-4fa4-9516-498f4355ecf5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.357.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 357/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/2015 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.357.2015.1"}, {"guid": "ussr:16c3cca0-61fe-4871-9059-58a2dbd7085b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 529/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 529/2014 z 9. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-09", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:16c3cca0-61fe-4871-9059-58a2dbd7085b"}, {"guid": "ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 364/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 364/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a"}, {"guid": "ussr:955c1640-a008-4995-b3a8-c522e0189cef", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/2014 z 19. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-19", "citacie_n": 533, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:955c1640-a008-4995-b3a8-c522e0189cef"}, {"guid": "ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f"}, {"guid": "ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/09 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6"}, {"guid": "ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 64/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:82d28732-9d9e-4e4b-b10c-afe1f8689806", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 170/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 170/08 z 15. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-15", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82d28732-9d9e-4e4b-b10c-afe1f8689806"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "caf6bb06-78b7-43a1-ba5b-8c167b900143:7605ef4c-b00c-4529-ade7-8b359164801b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5711203152.1", "spisova_znacka": "3Cdo/105/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/105/2017 z 7. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5711203152.1"}], "citovane_v": []}