{"guid": "ussr:a13ef34c-e92b-4dc0-bec9-45b08b851a7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.204.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 204/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 204/2018 z 8. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. marca 2018, sp. zn. IV. ÚS 204/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.204.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a13ef34c-e92b-4dc0-bec9-45b08b851a7d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.204.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.204.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.204.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 204/2018-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej A3 advokátskou kanceláriou, s. r. o., Partizánska 25,\nTrenčín, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Katarína Hunčíková, ktorou\nnamietala porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci nezávislým\na nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Nc 4/2017\nzo 6. novembra 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n5. februára 2018 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n,\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej A3 advokátskou kanceláriou, s. r. o., Partizánska 25,\nTrenčín, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Katarína Hunčíková, ktorou\nnamieta porušenie základného práva na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 2 Nc 4/2017 zo 6. novembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z priložených príloh vyplýva, že sťažovateľka v právnom postavení\nžalovanej\n\nje\n\núčastníčkou\n\nv občianskoprávnom\n\nkonaní\n\no vrátenie\n\ndaru\n\nvedenom\n\nna Okresnom súde Prievidza (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 9 C 154/2011.\nV predmetnom konaní nastala situácia, kedy mal o veci rozhodnúť Krajský súd v Trenčíne\n(ďalej len „krajský súd“), no sťažovateľka podaním z 8. septembra 2017 vzniesla námietku\nzaujatosti proti všetkým sudcom krajského súdu. Najvyšší súd v napadnutom uznesení\nposudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti sudcov krajského súdu len\nvo vzťahu k tým jeho sudcom, ktorí majú ako zákonní sudcovia rozhodnúť o odvolaní proti\nrozsudku súdu prvej inštancie a rozhodol tak, že „Sudkyne Krajského súdu v Trenčíne\nMgr. Zuzana Holúbková a Mgr. Martina Trnavská nie sú vylúčené z prejednávania\na rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 17 Co 363/2017, 17 Co 364/2017\na sudkyne Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Alena Záhumenská a JUDr. Ľubica Bajzová sú\nvylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.\n17 Co 363/2017, 17 Co 364/2017.“.\nSťažovateľka vo svojej sťažnosti namieta, že najvyšší súd vylúčil pre zaujatosť iba\ndve sudkyne krajského súdu a uvádza, „... že ako dôvod zaujatosti okrem pomeru k jej\nosobe (s tým sa súd vysporiadal) ako ďalší a pre ňu kľúčový dôvod pre úplné vylúčenie\nsudcov tohto súdu je aj ich pomer k veci; spočívajúci v tom, aby sa spor skončil konkrétnym\nspôsobom. Najvyšší súd SR sa v rámci rozhodovacieho procesu o námietke zaujatosti\nobmedzil výlučne na preskúmanie obsahu vyhlásení jednotlivých sudcov, ktorí o sebe tvrdili,\nže sú nezaujatí a tvrdenia sťažovateľky, že napriek ich vyhláseniam sa tak nesprávajú,\npodložené konkrétnymi objektívnymi faktami, vyplývajúcimi z ich doterajšej rozhodovacej\n\n2\n\nčinnosti v rámci prebiehajúcich odvolacích konaní, týkajúcich sa tej istej nehnuteľnosti\ns takmer totožným okruhom účastníkov, označil len za subjektívne (nepodložené) dojmy\nsťažovateľky... Pokiaľ však sudca v konaní postupuje tak, že v rámci rozhodovacej činnosti\nopakovane označuje jednu sporovú stranu za porušovateľa dobrých mravov, hoci okrem\nosočovania protistrany (s majetkovým záujmom na výsledku sporu) nemá na takéto závery\njediný dôkaz, ide o neprípustné nadržovanie a porušenie zásady rovnosti strán v spore.“.\nSťažovateľka v ďalšej časti sťažnosti kritizuje rozhodovanie okresného súdu\na krajského súdu vo viacerých občianskoprávnych sporoch, v ktorých je účastníčkou\nkonania.\nNapokon sťažovateľka uvádza: „... Najvyšší súd SR v odôvodnení namietaného\nuznesenia nedal uspokojivú (žiadnu) odpoveď na jednu, ale kľúčovú otázku nastolenú\nsťažovateľkou v nej vznesenej námietke zaujatosti, či medzi sudcami tohto súdu\na sťažovateľkou naozaj existuje v uvedených pochybnostiach taký vzťah, ktorý by objektívne\nmohol spochybňovať ich nezaujatosť (nestrannosť), s ohľadom na doterajší postup sudcov\ntohto súdu (bez ohľadu na osoby a obsadenie senátu) k osobe a k právam sťažovateľky,\nspočívajúci v tom, že súd II. inštancie, vylúčenia ktorého ako celku sa domáha, nadržuje\nprotistrane, ktorú zneužívaním práva cielene ochraňuje pred dražbou domu, na úkor\nvlastníckych práv sťažovateľky. Najvyšší súd SR postupoval v rozpore s čl. 2 ods.1,2 a čl.3\nods. 1 CSP, pričom ignoroval ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít, vrátane\njudikatúry ESĽP vo veciach vylúčenia sudcov citovaných v námietke zaujatosti, ignoroval\nnález Ústavného súdu SR I.ÚS 616/2012 v obdobnej veci. Sťažovateľka poukazuje na\nkonštantnú judikatúru ústavného súdu, z ktorej vyplýva, že základné právo na súdnu\nochranu a v jeho rámci právo na prerokovávanie a rozhodnutie veci nestranným súdom\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je v občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom\ninštitútu vylúčenia sudcu z jeho ďalšieho rozhodovania pre zaujatosť v zmysle ustanovení\n§ 49 ods. 1 CSP.“\n\n3\n\nSťažovateľka preto navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:\n„Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje, že základné ústavné právo\nsťažovateľky\n\n,\n\n, bytom\n\nna\n\nprerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 2Nc 4/2017 zo dňa 6.11. 2017 porušené bolo.\nÚstavný súd SR zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Nc\n4/2017 z 6.11 2017.\nZaväzuje odporcu, aby v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu\nzaplatil spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho\nzástupcu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\n\n4\n\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prvej vety každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania\nsporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám\nzúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.\nPodľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú\nv procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.\nPodľa § 52 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť\nnámietku zaujatosti.\nPredmetom sťažnosti je namietané porušenie práv sťažovateľky založené na jej\ntvrdení, že najvyšší súd pri rozhodnutí o jej námietke zaujatosti sudcov krajského súdu\njednak nerozhodoval o vylúčení všetkých sudcov krajského súdu a jednak sa nevysporiadal\ns dôvodmi vylúčenia sudcov pre ich pomer k veci a ich pomer k sťažovateľke, čím mal\nporušiť jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej právo na\nspravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n5\n\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje zásadná\nodlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97), a preto ich namietané porušenie možno preskúmavať\nspoločne.\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú [čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nods. 1 ústavy (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012)].\nK určeniu rozsahu sudcov, o vylúčení ktorých rozhodoval, najvyšší súd uviedol:\n„Najvyšší súd posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti sudcov Krajského\nsúdu v Trenčíne len vo vzťahu k tým jeho sudcom, ktorí majú ako zákonní sudcovia\nrozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie. Zákonným sudcom je\nsudca (samosudca alebo člen senátu) miestne, vecne a funkčne príslušného súdu, ktorý má\nkonať podľa rozvrhu práce prijatého v súlade so zákonom (pozri napr. I. US 8/94,\nII. ÚS 15/96, II. ÚS 43/97, II. ÚS 47/99, III. ÚS 31/01).\nPodľa rozvrhu práce Krajského súdu v Trenčíne na rok 2017 vec v odvolacom\nkonaní má prejednať senát 17 Co zložený z predsedu senátu Mgr. Ivan Kubínyi a členiek\nsenátu JUDr. Gabriela Janáková a Mgr. Zuzana Holúbková. Nakoľko JUDr. Gabriela\nJanáková bola uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. októbra 2013 sp. zn.\n7 Nc 55/2013 vylúčená, bola na základe pokynu predsedu Krajského súdu v Trenčíne\nurčená za tretieho člena senátu náhodným výberom zo zastupujúcich sudcov JUDr. Alena\nZáhumenská. Podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Trenčíne na rok 2017 zastupujúcimi\nsudcami za JUDr. Gabrielu Janákovú súd v 1. rade JUDr. Ľubica Bajzová, v 2. rade\nJUDr. Alena Záhumenská a v 3. rade Mgr. Martina Trnavská. O vylúčení, resp. nevylúčení\npredsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyho Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodoval,\npretože o jeho nevylúčení bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 29. októbra 2013 sp. zn. 7 Nc 55/2013.“\n\n6\n\nVzhľadom na už uvedené najvyšší súd napadnutým uznesením rozhodoval\no vylúčení sudkýň Mgr. Zuzany Holúbkovej, Mgr. Martiny Trnavskej, JUDr. Aleny\nZáhumenskej a JUDr. Ľubice Bajzovej.\nÚstavný súd konštatuje, že proti postupu najvyššieho súdu, ktorý sa v rámci námietky\nzaujatosti sťažovateľky zaoberal iba zákonnými sudcami, a nie všetkými sudcami krajského\nsúdu, nemožno mať žiadne výhrady. Tento postup je výsledkom ústavne súladného výkladu\n§ 49 ods. 1 CSP, podstatou ktorého je vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania\nsporu. Prejednávať a rozhodovať spor môže len zákonný sudca, a teda posudzovať\npotenciálnu zaujatosť iných ako zákonných sudcov je zbytočné, pretože títo nebudú\nparticipovať na rozhodnutí týkajúcom sa sťažovateľkinej veci.\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení vo vzťahu k sťažovateľkou namietanému\npomeru sudcov krajského súdu k prejednávanej veci uviedol: „V danom prípade je\nnámietka zaujatosti sudcov Krajského súdu v Trenčíne odôvodňovaná tým, že v danom\nprípade medzi žalovanou a sudcami odvolacieho súdu existuje taký vzťah, ktorý by\nobjektívne mohol spochybňovať ich nezaujatosť (nestrannosť) s ohľadom na doterajší\npostup sudcov tohto súdu k osobe a k právam žalovanej. Namietala, že zaujatosť krajského\nsúdu ako celku pramení z osobnej averzie voči žalovanej.“\nSťažovateľka ani vo svojej sťažnosti ústavnému súdu nepodporila namietaný pomer\nsudcov krajského súdu k jej prejednávanej veci (predmetom ktorej bolo vrátenie daru)\nžiadnymi relevantnými argumentmi. Rovnako ako v námietke zaujatosti, o ktorej\nrozhodoval najvyšší súd, tvrdila, že vzťah sudcov k rozhodovaniu v jej veci je založený ich\ndoterajšou rozhodovacou činnosťou. Sťažovateľka ale neuviedla žiadnu relevantnú\nskutočnosť, ktorá by bola spôsobilá založiť záujem sudcov, ktorí mali rozhodovať na\ndruhom stupni o jej konkrétnej občianskoprávnej veci, na prejednávanom spore.\nSťažovateľka si očividne neuvedomila § 52 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôvodom na\nvylúčenie sudcu nemôžu byť okolnosti, ktoré spočívajú v jeho rozhodovacej činnosti.\nNajvyšší súd sa teda pri rozhodovaní o námietke zaujatosti vo vzťahu k dôvodom vylúčenia\nsudcov pre ich pomer k prejednávanej veci ani nemohol zaoberať rozhodovacou činnosťou\n\n7\n\nsudcov, pretože podľa Civilného sporového poriadku táto nemôže byť dôvodom na\nvylúčenie sudcu.\nÚstavný súd taktiež poukazuje aj na rozpor v samotnej sťažnosti sťažovateľky\nadresovanej ústavnému súdu. V úvode sťažnosti sťažovateľka výslovne uvádza, že najvyšší\nsúd sa v napadnutom uznesení dostatočne vysporiadal s dôvodom zaujatosti pomeru sudcov\nk jej osobe (na rozdiel od pomeru sudcov k prejednávanej veci), ale neskôr argumentuje, že\nnajvyšší súd v napadnutom uznesení nedal uspokojivú odpoveď na otázku, či medzi\nsudcami krajského súdu a sťažovateľkou existuje taký vzťah, ktorý by mohol spochybňovať\nich nezaujatosť.\nV napadnutom uznesení najvyšší súd vo vzťahu k osobnému pomeru medzi\nzákonnými sudkyňami a sťažovateľkou uviedol:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nemožno prisvedčiť dôvodom\nnámietky zaujatosti uplatnenej žalovanou voči zákonným sudcom Krajského súdu\nv Trenčíne. Z obsahu spisu totiž nevyplýva, že by zákonní sudcovia Krajského súdu\nv Trenčíne javili známky zaujatosti voči žalobkyni, a to z hľadiska ako subjektívnej\nnestrannosti, tak ani z hľadiska objektívneho aspektu nestrannosti sudcu. Samotný\nsubjektívny názor žalobkyne, že u zákonných sudcov sú dané okolnosti vylučujúce ich\nz prejednávania a rozhodovania sporu, nemôže bez ďalšieho zakladať dôvod pre legitímne\nobavy z ich nestranného a nezaujatého rozhodovania. Obava (pocit) z nestrannosti, nestačí\nna založenie dôvodných pochybností o nedostatku nezaujatosti vzhľadom na právne\n(ústavné i zákonné) garancie nezávislosti sudcov a zákonné povinnosti sudcov konať vo veci\nbez predsudkov, nezávisle a nestranne.\nSudkyňa Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Alena Záhumenská, ktorá sa vyjadrila\ntak, že sa cíti byť zaujatá vzhľadom na priateľský vzťah so žalovanou, teda že majú vzťah\nosobný, bližší než pracovný, už bola vylúčená z dôvodu zaujatosti voči žalovanej\nrozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. júna 2016 sp. zn. 1 Nc 6/2016,\nz 13. septembra 2016 sp. zn. 1 Nc 8/2016 a z 8. decembra 2016 sp. zn. 5 Nc 8/2016 v iných\nsporoch vedených na Krajskom súde v Trenčíne (sp. zn. 6 Co 187/2016, 19 Co 319/2016,\n6 NcC 30/2016) a dôvody zaujatosti naďalej trvajú; a v prípade sudkyne Krajského súdu\n\n8\n\nv Trenčíne JUDr. Ľubice Bajzovej, ktorá uviedla, že sa vo veci cíti byť zaujatá, nakoľko\nvo vzťahu k žalovanej došlo k zmene v ich vzťahoch, tykajú si, stretli sa na spoločnom\npodujatí aj mimo pracoviska a má k nej priateľský vzťah, najvyšší súd dospel k záveru, že\nvzťah uvedenej povahy a intenzity v spojitosti so subjektívnym vnímaním povahy takéhoto\nvzťahu namietaných sudkýň k žalovanej zakladá skutočnosť relevantnú z hľadiska § 49\nods. 1 CSP a je dôvodom pre ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v danom spore.\nTakto definovaný vzťah (priateľský, či súkromný) zakladá pochybnosť o nezaujatosti\nnamietaných sudkýň pre ich pomer k strane sporu z oboch sledovaných hľadísk (tak\nzo subjektívneho, ako aj objektívneho) a je spôsobilý naplniť zákonné predpoklady pre\nvylúčenie sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Ľubice Bajzovej z prejednávania\na rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.17 Co 363/2017, 17 Co 364/2017.\nV prípade sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej, ktorá k vznesenej námietke zaujatosti sa\nvyjadrila tak, že síce žalovanú pozná z bývalého pracoviska ako kolegyňu, avšak s ňou bližší\nvzťah nemá a necíti sa byť zaujatá, nadriadený súd ju nevylúčil z prejednávania\na rozhodovania v tomto konaní; z námietky žalovanej a ani z ďalšieho obsahu spisu neboli\nzistené žiadne okolnosti relevantné z hľadiska § 49 ods. 1 CSP, ktoré by boli objektívne\nspôsobilé spochybniť nezaujatosť sudkyne.\nSudkyňa Krajského súdu v Trenčíne Mgr. Martina Trnavská v písomnom oznámení\nuviedla, že sa cíti byť zaujatá, žalovanú osobne pozná, nemá s ňou osobný blízky vzťah, bola\njej kolegyňou na Okresnom súde Trenčín.\nV tejto súvislosti treba uviesť, že samotná skutočnosť, že sudca sa zo svojho\nosobného pohľadu domnieva, že v jeho prípade by mohli vzniknúť pochybnosti o jeho\nnezaujatosti, bez ďalšieho nezakladá dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania a\nrozhodovania sporu, a to najmä nie vtedy, ak okolnosti, z ktorých sudca subjektívne\nvyvodzuje možnosť vzniku pochybností o jeho nezaujatom prístupe, nie sú ničím\nobjektivizované alebo ak objektívne nemôžu viesť k legitímnym pochybnostiam o jeho\nnezaujatosti (k tomu porovnaj aj R 31/2014).\nNajvyšší súd už opakovane vyslovil názor, že vzájomné vzťahy medzi sudcami sú\nzaložené na profesionalite a kolegiálnosti. Ak kvalitatívne znaky ich vzťahov neprekročia\nhranicu profesionálnosti a kolegiálnosti, nemožno mať bez ďalšieho pochybnosti\no nezaujatosti sudcu. Až v prípade, že by vzájomný vzťah sudcov prerástol cez rýdzo\n\n9\n\nprofesionálny rámec výkonu funkcie sudcu a nadobudol charakter bližšieho osobného\nvzťahu, išlo by o dôvod vylučujúci sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu\n(viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Nc 40/2014, 2 Nc 8/2015, 3 Nc 4/2016, 4 Nc 6/2015,\n5 Nc 1/2015, 7 Nc 53/2013, 8 Nc 39/2014).\nAj ústavný súd zastáva názor, podľa ktorého (len) kolegiálne vzťahy medzi sudcami\nnemôžu byť dôvodom na spochybnenie ich nestrannosti a na ich vylúčenie z prerokúvania\nsporu (viď napríklad IV. ÚS 345/09, IV. ÚS 124/2010, I. ÚS 352/2010).\nKeďže nebol zistený žiaden dôvod, z ktorého by vyplynulo, že možno pochybovať\no nezaujatosti sudkyne Krajského súdu v Trenčíne Mgr. Martiny Trnavskej v tomto konaní\n(§ 49 ods. 1 CSP), Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že túto sudkyňu nevylúčil\nz prejednávania a rozhodovania v tomto konaní.“\nÚstavný súd považuje závery najvyššieho súdu týkajúce sa osobného vzťahu\nsťažovateľky k vylúčeným aj nevylúčeným zákonným sudkyniam za dostatočne\nodôvodnené,\n\nvnútorne\n\nkonzistentné\n\na zrozumiteľné.\n\nNajvyšší\n\nsúd\n\npoukázal\n\naj\n\nna skutočnosť, že obsahom práva na prerokovanie sporu nestranným súdom nie je\npovinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu\nz ďalšieho prerokovania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Obsahom základného práva na\nprerokovanie sporu nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh\noprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia sporu pre\nzaujatosť a rozhodnúť o ňom. Uvedené reflektuje aj judikatúra ústavného súdu (I. ÚS 73/97,\nI. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď\nnapadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to\nbuď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\n\n10\n\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\nPodľa názoru ústavného súdu neexistuje ústavne relevantný dôvod na to, aby\ndo napadnutého uznesenia najvyššieho súdu zasahoval, pretože jeho odôvodnenie\nnesignalizuje takú príčinnú súvislosť s namietaným porušením základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by po\nprípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohla viesť k záveru o vyslovení ich\nporušenia. Ústavný súd preto sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími\nnávrhmi v nej obsiahnutými už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. marca 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e57a9b5e-bf09-4b12-94c2-c37a5725c8ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 616/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 616/2012 z 27. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-27", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e57a9b5e-bf09-4b12-94c2-c37a5725c8ba"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "ussr:d66a5815-436f-455f-8c7d-79929b53e917", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/2010 z 20. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-20", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d66a5815-436f-455f-8c7d-79929b53e917"}, {"guid": "ussr:5664b741-68c4-4732-b084-e8261a051542", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/2010 z 26. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-26", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5664b741-68c4-4732-b084-e8261a051542"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/03 z 24. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-24", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:88e2e35d-e393-45b1-863d-aaf265013fc3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 31/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 31/01 z 15. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-15", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88e2e35d-e393-45b1-863d-aaf265013fc3"}, {"guid": "ussr:0f61c62c-11fb-4752-861c-ea24948f7043", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/99 z 9. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-09", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:70a18969-316e-4c82-981b-aa63a8bd4265", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 27/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-25", "citacie_n": 691, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1"}, {"guid": "ussr:3efee3ec-fd93-46f3-954e-d13184abe5b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 73/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 73/97 z 11. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-11", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1"}, {"guid": "ussr:a668898b-1a56-4c4a-9456-3bb5f97e57c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.43.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 43/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 43/97 z 22. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-22", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.43.1997.1"}, {"guid": "ussr:82523e3c-332e-42d4-8b26-afcf9d39513c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.15.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 15/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 15/96 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.15.1996.1"}, {"guid": "ca4f9b1d-a488-45a3-abb3-9106b6681b56:a8c9c7ce-2c50-4cc5-af17-125b7beba79d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5415201344.1", "spisova_znacka": "3Nc/4/2016", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Nc/4/2016 z 4. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5415201344.1"}, {"guid": "afbea3b6-b564-4a0e-a2c4-87f7cb83bf29:ea4d69cf-2676-4382-94f3-fdec64028950", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:5114204733.1", "spisova_znacka": "4Nc/6/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Nc/6/2015 z 7. 6. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-06-07", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:5114204733.1"}, {"guid": "0d1bb720-db5c-4268-a9f7-ebbaf00ec6b5:6b23b6e5-7d74-4d62-81e9-3f2ae8d02571", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1612211590.1", "spisova_znacka": "6Co/187/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/187/2016 z 30. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-05-30", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1612211590.1"}], "citovane_v": []}