{"guid": "ussr:a97983e2-5b0e-4af1-8485-3b9e5eeb899e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.191.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 191/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 191/2018 z 8. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. marca 2018, sp. zn. IV. ÚS 191/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.191.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-40.odsek-3", "nazov": "čl. 40 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-40.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-8", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-40", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a97983e2-5b0e-4af1-8485-3b9e5eeb899e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.191.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.191.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.191.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 191/2018-15\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n,\n\n, vo veci namietaného\n\nporušenia jeho základných práv a slobôd podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky a podľa čl. 8 ods. 2, čl. 40 ods. 3 a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 TdoV 15/2016 z 25. septembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. decembra\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nktorou namieta porušenie svojich základných práv a slobôd\npodľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a podľa čl. 8 ods. 2, čl. 40 ods. 3 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Tdov 15/2016 z 25. septembra\n2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Sťažovateľ síce v sťažnosti uvádza, že ide\no uznesenie z 3. novembra 2017, ale z priloženej fotokópie vyplýva, že napadnuté uznesenie\nbolo vydané 25. septembra 2017, z čoho ústavný súd pri predbežnom prerokúvaní sťažnosti\nvychádzal. Sťažovateľ tvrdí, že sťažnosť podáva v zákonnej dvojmesačnej lehote, keďže\nnapadnuté uznesenie mu bolo doručené 8. novembra 2017.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Špecializovaného\ntrestného súdu v Pezinku (ďalej len „špecializovaný trestný súd“) sp. zn. PK-1 T 1/2012\nz 21. augusta 2013 uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy\nspolupáchateľstvom podľa § 20 k § 145 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom\nna § 138 písm. c) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere\n23 rokov (ako aj trest prepadnutia veci a ochranný dohľad, pozn.). Spolu s ním bol\nodsúdený aj spoluobvinený\n\n(ďalej len „spoluobvinený“).\n\nProti odsudzujúcemu rozsudku špecializovaného trestného súdu podali odvolania\nobaja obvinení, ako aj prokurátor. O odvolaniach rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn.\n3 To 9/2013 z 20. novembra 2013 tak, že všetky zamietol ako nedôvodné.\nSťažovateľ podal proti právoplatnému odsudzujúcemu rozsudku dovolanie, o ktorom\nrozhodol najvyšší súd ako dovolací súd uznesením sp. zn. 2 TdoV 4/2016 z 26. mája 2016\ntak, že ho odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, v zmysle ktorého dovolací súd\nodmietne dovolanie (aj) vtedy, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania\npodľa § 371 Trestného poriadku.\n\n2\n\nNásledne sťažovateľ (ako aj spoluobvinený) podal proti odsudzujúcemu rozsudku\ndruhé dovolanie, založené na iných dôvodoch než prvé dovolanie. Namietal, že\nspoluobvinený požadoval v postavení svedka v prípravnom konaní prítomnosť obhajcu, čo\nmu vyšetrovateľom nebolo umožnené a následne pod nátlakom a za použitia ľsti\nvyšetrovateľom označil miesto, kde sa nachádzalo telo obete a usvedčil seba aj sťažovateľa\nzo spáchania stíhaného skutku. Druhé dovolanie sťažovateľa bolo založené na dôvodoch\nustanovených v § 371 ods. 1 písm. c) a g) Trestného poriadku. O jeho druhom dovolaní\nnajvyšší súd rozhodol napadnutým uznesením sp. zn. 1 Tdov 15/2016 z 25. septembra 2017,\nktoré taktiež odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.\nV napadnutom uznesení najvyššieho súdu sa okrem iného uvádza:\n„Pokiaľ ide o dovolateľa\n\nz obsahu predloženého spisu vyplýva, že u tohto\n\nnebolo možné konštatovať splnenie podmienky uvedenej v odseku 4 § 371 Tr. por., čo má za\nnásledok, že jeho námietkami – ani raz do právoplatného skončenia trestného stíhania\nnevytýkanými – sa nebolo možné v dovolacom konaní vecne zaoberať (v danej súvislosti\nmožno poukázať i na všeobecne platnú axiomu, že zákon poskytuje ochranu tomu, kto sa\no svoje práva náležite stará).\nDovolací súd považuje za nevyhnutné k vyššie uvedeného záveru zároveň dodať, že\nna konštatovanie splnenia podmienky predchádzajúcej výtky u obvineného by bolo\npotrebné, aby bola v dovolacom konaní uplatnená okolnosť v skoršom priebehu konania aj\nskutočne vytýkaná, t. j. aby bola táto predostretá ako výhrada (v posudzovanom prípade bol\npotrebný poukaz na potrebu vylúčiť určité dôkazy z hodnotenia s poukazom na v dovolaní\nuvádzané okolnosti), a to navyše ním samotným, nie napríklad spoluobvineným či\nprokurátorom (splnenie podmienky v zmysle § 371 ods. 4 veta prvá Tr. por. sa teda\nposudzuje samostatne).“\nSťažovateľ v sťažnosti v prvom rade vyjadruje nesúhlas so záverom najvyššieho\nsúdu, podľa ktorého ani raz do právoplatného skončenia trestného stíhania neuplatnil\nvýhrady proti v dovolaní namietanému porušeniu zákona, keďže „... namietal dané hrubé\nporušenie zákona už dňa 8. 3. 2011 v odôvodnení sťažnosti proti uzneseniu\n\n3\n\nŠpecializovaného trestného súdu Pezinok č. k. 22/2011 zo dňa 5. 3. 2011, ktorým sa aj\nNS SR zaoberal, rozhodnutie č. 2 Tost 7/2011 zo dňa 10. 3. 2011“.\nV rámci svojej sťažnostnej argumentácie sťažovateľ poukazuje aj na skutočnosť, že\nhlavným dôkazom, ktorý ho v predmetnej trestnej veci usvedčoval, bola výpoveď\nspoluobvineného z 3. marca 2011 a z nej plynúce informácie (nájdenie tela obete, pozn.),\npričom obvinený\n\nbol v tom čase v procesnom postavení svedka vypočutý\n\nbez možnosti zvoliť si obhajcu a bez poučenia o svojich právach vrátane práva na obhajcu.\nPod tlakom a vplyvom „klamstva zo strany vyšetrovateľa, ktorý mu sľúbil – ak ukáže telo –\nčiže hlavný dôkaz voči jeho i sťažovateľovej osobe (teda za porušenia práva zákazu\nsebaobviňovania), o tele OČTK nemali vedomosť sa spoluobvinený\n\nrozhodol\n\nukázať miesto hrobu“.\nUsvedčujúcu výpoveď spoluobvineného sťažovateľ považuje za nezákonnú\na rovnako všetky z nej vyplývajúce dôkazy (nález tela) považuje za nezákonné. Výpoveď\nspoluobvineného bola podľa sťažovateľa v rozpore so zákazom donútenia k priznaniu,\nkeďže nikoho nemožno nútiť, aby usvedčoval sám seba. Odopretím prístupu k obhajcovi\nspoluobvinenému došlo podľa argumentácie sťažovateľa nielen k „sebausvedčeniu“\nspoluobvineného, ale aj k usvedčeniu sťažovateľa. Sťažovateľ v tejto súvislosti v sťažnosti\nuvádza:\n„... Fakt, že spoluobvinený\n\nmal znemožnený prístup k obhajcovi,\n\numožnilo OČTK oklamať ho neprimerane nízkym trestom a prinútiť ho samousvedčovať sa\na vydať hlavný dôkaz v danom konaní, mal katastrofálny a nezvratný dopad na právo\nsťažovateľa na spravodlivé súdne konanie.\nTáto skutočnosť má podstatný význam pri hodnotení následne vykonaných dôkazov –\nobhliadky miesta činu a následne zabezpečeného dôkazu – tela poškodeného, spolu\ns nezákonnou výpoveďou spoluobvineného\n\n, pretože tieto sú hlavné dôkazy\n\nvoči sťažovateľovej osobe.“\nVzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný\nsúd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n\n4\n\n„1. Základné práva\n\npodľa čl. 17 odsek 2 a čl. 50 odsek 3 v spojení\n\ns čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 8 odsek 2 a čl. 40 odsek 3\nv spojení s čl. 36 odsek 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 odsek 1,\nodsek 3 písmena b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. 11. 2017 spisová značka 1 TdoV 15/2016\nporušené boli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2017 spisová značka\n1 TdoV 15/2016 z 3. 11. 2017 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá povinnosť nahradiť trovy ustanovenému\nobhajcovi v zastúpení\n\npred Ústavným súdom po jeho vyčíslení obhajcom,\n\nktorú mu je povinný zaplatiť Najvyšší súd Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od\nvydania nálezu.“\nSťažovateľ zároveň požiadal, aby mu ústavný súd ustanovil právneho zástupcu\nz radov advokátov.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\n\n5\n\nPri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľ podľa petitu namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17\nods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a podľa čl. 8 ods. 2, čl. 40 ods. 3 a čl. 36 ods. 1\nlistiny, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu.\nV nadväznosti na petit sťažnosti ústavný súd pripomína, že podľa § 20 ods. 4 zákona\no ústavnom súde je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne\nuvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa\nprejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje,\nakého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí\nrozsah predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie\nústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa\nsťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil\nza porušovateľa svojich práv. (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).\nPri predbežnom prerokúvaní sťažnosti sa ústavný súd sústredil na posúdenie, či\nsťažnosť nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z už citovaného § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde totiž vyplýva, že jednou z úloh ústavného súdu pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej\njudikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým\npostupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\n\n6\n\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri\npredbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nVychádzajúc zo sťažnostnej argumentácie smerujúcej (výhradne) proti napadnutému\nuzneseniu najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu, možno za kľúčovú námietku sťažovateľa\npovažovať jeho tvrdenie, že najvyšší súd nesprávne konštatoval, že nenamietal\nv predchádzajúcich štádiách trestného konania v dovolaní vytýkané nedostatky (nezákonne\nzískanú výpoveď spoluobvineného v postavení svedka a z nej plynúce usvedčenie\nsťažovateľa a označenie miesta tela obete), v dôsledku čoho sa potom dovolací súd\nmeritórne už jeho dovolacími námietkami s poukazom na § 371 ods. 4 Trestného poriadku\nnezaoberal.\nPodľa § 371 ods. 4 Trestného poriadku dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g)\nnemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom\nkonaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie\npodáva minister spravodlivosti. Podnet podľa odseku 3 nemožno použiť na podanie\ndovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2 alebo 5, namietaná okolnosť bola\ntejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná najneskôr v konaní pred\nodvolacím súdom.\nÚstavný súd už vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti vyhodnotil z ústavného\nhľadiska za akceptovateľný a udržateľný, že záver najvyššieho súdu o tom, že na kľúčovú\nnámietku\n\nsťažovateľa\n\nnemožno\n\nprihliadať\n\nvzhľadom\n\nna\n\nto,\n\nže\n\nju\n\nneuplatnil\n\nv predchádzajúcich štádiách trestného konania (pozri uznesenie sp. zn. II. ÚS 499/2016\nz 15. júna 2016). Rovnako považuje za potrebné poukázať na svoju ustálenú rozhodovaciu\nprax, podľa ktorej odmieta už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti, v ktorých sťažovatelia\nv rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatnia v konaní pred ústavným súdom\n\n7\n\nargumentáciu, ktorú mohli predniesť, ale nepredniesli v konaní pred všeobecnými súdmi\n(pozri napr. III. ÚS 135/03, III. ÚS 201/04, IV. ÚS 266/08, II. ÚS 399/2014).\nSťažovateľ na podporu svojej argumentácie predložil ústavnému súdu odôvodnenie\nsvojej sťažnosti z 8. marca 2011 smerujúcej proti uzneseniu špecializovaného trestného\nsúdu sp. zn. Tp 21/2011 z 5. marca 2011, ktorým tento súd rozhodol o vzatí sťažovateľa\ndo väzby (ďalej len „sťažnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby“). V rámci sťažnostnej\nargumentácie poukazuje aj na skutočnosť, že obvinenie mu bolo vznesené na základe\nvýpovede svedka\n\n(neskôr spoluobvineného), pričom svedok\n\nnebol poučený\n\no svojom práve zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním už v priebehu zadržania. Sťažovateľ\nvo svojej sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby (podanej obhajcom sťažovateľa) taktiež\npoukázal na to, že vyšetrovateľ použil pri výsluchu svedka\n\nlesť spočívajúcu\n\nv prísľube neprimerane nízkeho trestu v prípade spolupráce s orgánmi činnými v trestnom\nkonaní, pričom «Následne vykonané procesné úkony, ktoré boli vykonané na základe takto\nzabezpečeného nezákonného dôkazu – výsluchu „svedka“\n\nje preto potrebné\n\npovažovať za nezákonné a teda neúčinné.».\nO sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn.\n2 Tost 7/2011 z 10. marca 2011, v ktorom okrem iného uviedol, že „Pokiaľ sa týka\nsťažnostných námietok obvineného\nspoluobvineného\n\nohľadne usvedčujúcich výpovedí\n\nnajvyšší súd k tomu uvádza, že jednak jeho výpoveď\n\nv pozícii podozrivého (zadržaného) zodpovedala kritériám ustanovenia § 85 ods. 6 Tr. por.,\nkeď\n\nbol poučený o práve zvoliť si obhajcu... (nečitateľný text, pozn.)\n\nvýslovne odmietol.\nNa druhej strane\n\nsvoju usvedčujúcu výpoveď zopakoval aj v postavení\n\nobvineného a za prítomnosti obhajcu. Uvedené dôkazy spolu s ostatnými dôkazmi\nnazhromaždenými v spise (utajení svedkovia, domové prehliadky a previerka výpovedí) aj\npodľa názoru najvyššieho súdu zakladajú dôvodné podozrenie, že obvinení sa skutku mali\ndopustiť tak, ako je to uvedené v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia\nvyšetrovateľa, čím je daná základná podmienka väzobného stíhania.“.\n\n8\n\nNajvyšší súd sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o vzatí do väzby podľa § 193\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.\nNa základe uvedených skutočností nemožno síce spochybňovať tvrdenie sťažovateľa,\nže argumentáciu uplatnenú v dovolaní uviedol už v skoršom štádiu trestného konania,\nkonkrétne v prípravnom konaní pri rozhodovaní o jeho väzbe (nie však v súdnom konaní,\nteda po podaní obžaloby), avšak táto skutočnosť nemení nič na fakte, že sťažovateľ\npo podaní obžaloby mal v priebehu celého súdneho konania (prostredníctvom svojich\nprocesných úkonov, vrátane riadnych opravných prostriedkov) možnosť poukazovať\nna nezákonnosť výpovede spoluobvineného a z nej plynúce dôsledky (usvedčenie\nsťažovateľa, nález tela). Navyše, sťažovateľ bol v priebehu celého trestného konania\nzastúpený kvalifikovaným obhajcom, ktorému nič nebránilo na tvrdenie dôkazov\npoukazovať a domáhať sa, ako to uviedol aj najvyšší súd, vylúčenia určitých dôkazov\nz hodnotenia s poukazom na ich nezákonnosť, čo sa však nestalo.\nÚstavný súd preto považuje záver najvyššieho súdu o tom, že sťažovateľ námietky\nuplatnené v dovolaní do právoplatného skončenia trestného stíhania skutočne nevytýkal,\nza ústavne akceptovateľný, v dôsledku čoho sa najvyšší súd ako súd dovolací nimi\nmeritórne zaoberať nemohol.\nSamotné námietky sťažovateľa týkajúce sa postupu orgánov činných v trestnom\nkonaní pri vypočutí spoluobvineného v postavení svedka a z toho plynúce ďalšie\nskutočnosti sa nemôžu stať predmetom ústavného prieskumu ústavného súdu, keďže\nnajvyšší súd ako súd dovolací sa nimi v napadnutom uznesení meritórne nezaoberal, a preto\nústavný súd nemôže tieto námietky v súvislosti s napadnutým uznesením najvyššieho súdu\npreskúmavať.\nVzhľadom na uvedené zodpovedá podľa názoru ústavného súdu záver najvyššieho\nsúdu o nemožnosti preskúmať námietky sťažovateľa, zakladajúce prípustnosť dovolania\npodľa § 371 ods. 1 písm. c) a g) Trestného poriadku, tak zneniu zákona (§ 371 ods. 4\nTrestného poriadku), ako aj ustálenej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu. Ústavný súd\n\n9\n\npreto pri predbežnom prerokovaní vyhodnotil námietky sťažovateľa ako nedôvodné a jeho\nsťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. marca 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie", "dovolanie", "dovolanie-dovolacie dôvody", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9ce54e98-a690-4bec-b6e6-333eb53dff10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.499.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.499.2016.1"}, {"guid": "ussr:8e91eb5d-ad0b-49f9-ae84-01b193afed0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2014 z 23. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-23", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8e91eb5d-ad0b-49f9-ae84-01b193afed0b"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 266/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 266/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 201/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 201/04 z 17. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-17", "citacie_n": 207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1"}, {"guid": "ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/03 z 11. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-11", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8bad77bb-d2bf-43b1-a02e-7f6eb68cf32f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.564.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 564/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 564/2021 z 9. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.564.2021.1"}]}