{"guid": "ussr:3dc1f294-3222-44a5-99ec-14418ea62a6c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.189.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 189/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 189/2018 z 8. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. marca 2018, sp. zn. IV. ÚS 189/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.189.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3dc1f294-3222-44a5-99ec-14418ea62a6c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.189.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.189.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.189.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 189/2018-14\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom Mgr. Slavomírom Trnkócym, Gercenova 6/A,\nBratislava, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5 Cdo 96/2016 z 28. júna 2017 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n8 Co 127/2013 z 21. júla 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. októbra 2017\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nzastúpenej advokátom Mgr. Slavomírom Trnkócym, Gercenova 6/A, Bratislava, ktorou\nnamieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo 96/2016 z 28. júna 2017 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie“) a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 8 Co 127/2013 z 21. júla 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou\nkonania vedeného Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n8 C 377/1997,\n\nv\n\nktorom\n\nsa\n\nproti\n\nžalovanému\n\ndomáhala\n\nzrušenia\n\npodielového\n\nspoluvlastníctva k nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v žalobe. Okresný súd rozsudkom\nsp. zn. 8 C 377/1997 z 18. septembra 2007 zrušil podielové spoluvlastníctvo sťažovateľky\na žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti a prikázal ju do výlučného vlastníctva\nsťažovateľky, ktorú zároveň zaviazal povinnosťou zaplatiť žalovanému z titulu\nvyporiadania spoluvlastníctva sumu 4 500 000 Sk.\nŽalovaný podal proti rozhodnutiu prvostupňového súdu odvolanie, ktoré podaním\nzo 7. októbra 2008 vzal späť, v dôsledku čoho bolo odvolacie konanie vedené krajským\nsúdom pod sp. zn. 12 Co 38/2008 zastavené. Sťažovateľka podala 3. marca 2009 podnet\nadresovaný okresnej prokuratúre, v ktorom žiadala, aby generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „generálny prokurátor“) podal mimoriadne dovolanie z dôvodu, že\nokresný súd v rozsudku sp. zn. 8 C 377/1997 z 18. septembra 2007 konal svojvoľne, keďže\npri určení sumy primeranej náhrady nevzal na zreteľ skutočnosti preukázané znaleckým\nposudkom a vyjadreniami viacerých realitných spoločností.\nGenerálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)\nlistom č. VI/2 Pz 208/09-15 z 27. mája 2009 podnet sťažovateľky odložila s odôvodnením,\nže proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 8 C 377/1997 z 18. septembra 2007 podanie\nmimoriadneho dovolania nie je možné, keďže 26. novembra 2008, teda ešte pred podaním\nprvého podnetu uplynula jednoročná lehota na podanie mimoriadneho dovolania.\n\n2\n\nSťažovateľka následne okresnému súdu doručila 5. januára 2011 žalobu, ktorou sa\nv konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 1/2011 domáhala náhrady škody, ktorá jej vznikla\nv dôsledku nesprávneho úradného postupu tým, že generálna prokuratúra odmietla podnet\nna podanie mimoriadneho dovolania nezákonne, keďže v čase podania podnetu zostávalo\ndo zákonného termínu na podanie mimoriadneho dovolania ešte 11 mesiacov.\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 19 C 1/2011 z 5. októbra 2012 (ďalej len „rozsudok\nz 5. októbra 2012“) žalobu zamietol. O odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 5. októbra\n2012 rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom, ktorým rozhodnutie prvostupňového\nsúdu potvrdil ako vecne správne. Sťažovateľka podala proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu dovolanie, ktoré bolo napadnutým uznesením najvyššieho súdu odmietnuté\nako procesne neprípustné.\nSťažovateľka zdôrazňuje, že krajský súd nepodal relevantné odôvodnenie\nzamietnutia žaloby, pretože sa podľa jej názoru mal vysporiadať s právnou vecou a\n„označiť presné ustanovenie ktorého zákona umožnilo generálnej prokuratúre odložiť\npodanie podnetu na mimoriadne dovolanie s odôvodnením, že podnet bol podaný\noneskorene, t. j. po uplynutí lehoty...“.\nCitujúc rozhodnutie ústavného súdu vo veci sp. zn. I. ÚS 178/2008, podľa ktorého\nzo žiadneho z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) nevyplýva\npovinnosť vyčerpať riadne opravné prostriedky pred podaním mimoriadneho dovolania,\nsťažovateľka argumentuje, že je zrejmé, že generálna prokuratúra postupovala nezákonným\nspôsobom. Podľa sťažovateľky platný a účinný právny poriadok generálnej prokuratúre\n„dával možnosť zmeniť rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I podaním podnetu na\nGenerálnu prokuratúr Slovenskej republiky, tá bola povinná sa vecou právne relevantným\nspôsobom zaoberať. Veď právo na súdnu ochranu sťažovateľke negarantuje úspech\nv súdnom konaní, ktorého je účastníčkou, ale garantuje jej spôsob konania orgánu ochrany\npráva a to konania v zmysle platných právnych predpisov...“.\n\n3\n\nSťažovateľka namieta, že v konaní pred okresným súdom vedenom pod sp. zn.\n19 C 1/2011 preukázala, že generálna prokuratúra nekonala v súlade so zákonom, pretože\nv čase podania podnetu na mimoriadne dovolanie bola v účinnosti «novela č. 384/2008 Z. z.\ns účinnosťou od 15. 10. 2008, ktorou bolo ustanovenie § 222 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku doplnené o druhú vetu, podľa ktorej „lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení\nodvolacieho konania.“ Zároveň predložila súdu prvého stupňa dôkaz toho, že predmetné\nuznesenie krajského súdu o zastavení odvolacieho konania 12 Co 36/2008-369 nadobudlo\nprávoplatnosť 09. 02. 2009, t. j. len o necelý mesiac skôr, ako sťažovateľka doručila podnet\nna mimoriadne dovolanie, a tak zostávalo celých jedenásť mesiacov na preskúmanie\npodnetu.».\nPodľa sťažovateľky sa krajský súd nevyjadril k tomu, podľa ktorého ustanovenia\nprávneho predpisu vznikla právna možnosť generálnej prokuratúry „podnet na mimoriadne\ndovolanie odložiť s odôvodnením zmeškania termínu“.\nNajvyšší súd podľa sťažovateľky v napadnutom uznesení „neuviedol ani jeden\npreukázaný dôkaz toho, že odvolací súd v konaní 8 Co/127/2013-106 splnil zákonnú\npovinnosť v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP a rozsudok presvedčivo na základe\noznačených dôkazov zdôvodnil. Povinnosťou najvyššieho súdu bolo vyporiadať sa\ns obsahom dovolania, v ktorom sa sťažovateľka domáhala svojho zákonného práva na\noznačenie tých ustanovení tých zákonov, ktoré umožnili Generálnej prokuratúre SR odložiť\njej podnet na mimoriadne dovolanie s odôvodnením, že uplynula ročná lehota na jeho\npodanie. Sťažovateľka naopak predložila dôkazy toho, že po doručení jej podnetu na GP SR\nzostávalo celých 11 mesiacov na preskúmanie jej podnetu. Odmietnutím sťažovateľkinho\ndovolania nevytvoril Najvyšší súd Slovenskej republiky objektívnu možnosť domáhať sa\nsvojich práv, vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, porušil princíp kontradiktórnosti\nkonania a rovnosti zbraní...“.\nSťažovateľka ďalej namieta, že jej bolo znemožnené „byť účastníčkou súdneho\nkonania, v ktorom by boli zachované princípy práva na spravodlivý súdny proces“.\n\n4\n\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie jej základných\npráv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu,\nnapadnutý rozsudok krajského súdu a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zruší a vec\nvráti krajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľka si zároveň uplatňuje priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € a úhradu trov konania v sume\n374,81 €.\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\n\n5\n\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená. V súlade\ns konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď\nnapadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to\nbuď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\nSťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv zaručených čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nÚstavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy osvojil\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\n\n6\n\nna spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadná odlišnosť\n(m. m. IV. ÚS 195/07), čo umožňuje posudzovať ich namietané porušenie spoločne.\nV súlade s čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nVychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry, ústavný súd v súvislosti s predbežným\nprerokovaním sťažnosti považuje za potrebné tiež zdôrazniť, že vo veciach patriacich\ndo právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom\nbol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\na zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m.\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nII.1\n\nK namietanému porušeniu práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3\n\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nSťažovateľka namieta, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je nepresvedčivé\na argumentuje, že najvyšší súd nesplnil svoju povinnosť vysporiadať sa s dovolacími\nnámietkami obsiahnutými v jej dovolaní.\nV súvislosti s preskúmavaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd\npoukazuje na svoju judikatúru, v súlade s ktorou otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú\nsplnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej\nprávomoci najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Otázka posúdenia\n\n7\n\nprípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť\nk záveru o porušení označených práv sťažovateľky (napr. II. ÚS 324/2010).\nPo preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že\nnajvyšší súd sa zaoberal procesnou prípustnosťou dovolania proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu podľa § 238 ods. 1 až 3 OSP, pričom dospel k záveru, že dovolanie z týchto\ndôvodov nie je procesne prípustné.\nSťažovateľka v dovolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu zdôrazňovala,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočné, nepresvedčivé a nezohľadňuje predložené\ndôkazy. Reagujúc na tieto námietky najvyšší súd poukázal vo všeobecnosti na stanovisko\nprijaté občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3. decembra\n2015 pod R 2/2016, podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu\nkonania podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP. Zdôraznil ďalej, že výnimočne, keď písomné\nvyhotovenie\n\nrozhodnutia\n\nneobsahuje\n\nzásadné\n\nvysvetlenie\n\ndôvodov\n\npodstatných\n\npre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP.\nPo preskúmaní predmetného spisu najvyšší súd v napadnutom uznesení uzavrel, že\nvo veci sťažovateľky konajúce súdy „citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých\nvyvodili svoje právne závery. Žalobu zamietli z dôvodu nenaplnenia (viacerých\nkumulatívnych) zákonných predpokladov zakladajúcich zodpovednosť za škodu štátu.\nObsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľky, že súdy svoje rozhodnutie\nneodôvodnili spôsobom priečiacim sa zákonu. V danom prípade treba mať na pamäti, že\nkonanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť\nrozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú\n(kompletizujúcu) jednotu; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej\nstránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Rozhodnutie odvolacieho súdu\numožňuje preskúmať ako, na základe čoho a z akých dôvodov súd rozhodol. Podľa názoru\ndovolacieho súdu majú odôvodnenia napadnutých rozhodnutí zákonom vyžadované\nnáležitosti (§ 157 ods. 2 O. s. p.), dovolateľka tak neopodstatnene namieta túto vadu\n\n8\n\nkonania. Vzhľadom na neprípustnosť dovolania, dovolací súd nemal možnosť zaoberať sa\nsprávnosťou vyslovených právnych záverov.“.\nK sťažovateľkou uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. b) a c)\nOSP, na základe ktorých v jej veci konajúcim súdom vytýkala, že žalobu zamietli\nneopodstatnene, keď nesprávne právne posúdili otázku uplynutia jednoročnej lehoty\nna podanie mimoriadneho dovolania a nesprávne interpretovali § 221 ods. 1 OSP v spojení\ns § 372p ods. 1 OSP, najvyšší súd uviedol, že k takto uplatneným dovolacím dôvodom\n„(v jadre opierajúcich sa o nesprávne právne posúdenie veci konajúcimi súdmi)\ntreba uviesť, že dlhodobá rozhodovacia prax dovolacieho súdu vychádza z toho, že pristúpiť\nk posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o uvádzaných dovolacích dôvodov... je možné až\nvtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné, o tento prípad ale\nv prejednávanej veci nešlo“.\nNa základe citovaného potom najvyšší súd v napadnutom uznesení uzavrel, že\nna sťažovateľkou uplatnené dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) a c) OSP\nnemohol prihliadať.\nVychádzajúc z uvedených skutočností, najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie\nsťažovateľky je procesne neprípustné, a preto ho odmietol v súlade s § 447 písm. c)\nCivilného sporového poriadku.\nPosudzujúc uvedené skutočnosti, ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd sa\nv napadnutom uznesení ústavne konformným spôsobom zaoberal kľúčovými dovolacími\nnámietkami, ktoré sťažovateľka uplatnila vo svojom dovolaní, pričom právne závery, ktoré\nk nim zaujal, sú primeraným spôsobom odôvodnené a zodpovedajú obsahu a zmyslu\nprávnych noriem, ktoré najvyšší súd pri rozhodovaní o dovolaní aplikoval. Napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu je preto podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska\nakceptovateľné a udržateľné a nesignalizuje takú príčinnú súvislosť medzi ním\na sťažovateľkou označenými právami, ktorá by zakladala reálnu možnosť vysloviť ich\nporušenie po prípadnom prijatí sťažnosti tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie.\n\n9\n\nVzhľadom na uvedené ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nII.2\n\nK namietanému porušeniu základných práv zaručených čl. 46 ods. 1\n\na čl. 47 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu\nSťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47\nods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu. V nadväznosti na túto skutočnosť, riadiac sa zásadou materiálnej ochrany ústavnosti\nrešpektujúc rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (m. m. rozsudok\nz 12. 11. 2002 vo veci Zvolská a Zvolský v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body\n51, 53 a 54) a vychádzajúc zo svojej (už) ustálenej judikatúry, ústavný súd v prvom rade\nuvádza, že v prípade procesného rozhodnutia dovolacieho súdu o odmietnutí dovolania\npovažuje lehotu na podanie sťažnosti ustanovenú v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nv zásade za zachovanú (s výnimkou prípadov, kde to konkrétne okolnosti posudzovanej veci\nzjavne vylučujú) aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu\nvšeobecného súdu, ak bola táto lehota dodržaná vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu\ndovolacieho súdu (m. m. IV. ÚS 195/2010, III. ÚS 227/2010, IV. ÚS 394/2013). Keďže\nv posudzovanom prípade sťažovateľka podala sťažnosť vo vzťahu k napadnutému\nuzneseniu najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu včas, nemohol ústavný súd odmietnuť\nsťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému rozsudku krajského súdu ako podanú\noneskorene.\nPodľa sťažnostnej argumentácie sťažovateľky je napadnutý rozsudok krajského súdu\nnedostatočne odôvodnený, keďže odvolací súd jej nedal odpoveď na otázku, podľa ktorého\nustanovenia právneho predpisu vznikla právna možnosť generálnej prokuratúry „podnet na\nmimoriadne dovolanie odložiť s odôvodnením zmeškania termínu“.\n\n10\n\nZ napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že odvolací súd sa stotožnil\ns odôvodnením prvostupňového súdu, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu dospel správne\nk záveru, že sťažovateľka nepreukázala splnenie zákonom ustanovených predpokladov\nvzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu, vznik\nškody a ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom.\nStotožnil sa aj so záverom prvostupňového súdu, podľa ktorého nesprávny úradný postup\nv zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemôže spočívať\nv pochybení orgánov\n\nprokuratúry\n\nspočívajúcom\n\nv (nesprávnej)\n\ncitácii\n\nzákonného\n\nustanovenia a ako správny krajský súd potvrdil aj názor prvostupňového súdu o tom, že\nna podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom v zmysle § 243e a nasl. OSP\nnie je právny nárok.\nV podstatnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu sa uvádza:\n«Navrhovateľka v návrhu uviedla, že Generálna prokuratúra SR sa dopustila\nnesprávneho úradného postupu tým, že sa odmietla zaoberať jej podnetom na podanie\nmimoriadneho dovolania z dôvodu uplynutia zákonnej jednoročnej lehoty na podanie\nmimoriadneho dovolania, pričom prokurátorka\n\nv liste z GP\n\nzn. VI2 Pz 208 09-15 zle citovala ust. § 372p ods. 1 O. s. p., keď uviedla, že „na konanie\nzačaté pred 15. 10. 2008 sa použijú právne predpisy účinné do 15. 10. 2008“ a správna\ncitácia mala byť: „na konanie začaté pred 15. 10. 2008 sa použijú právne predpisy účinné\nod 15. 10. 2008“, pričom novelou č. 384/2008 Z. z. účinnou od 15. 10. 2008 bolo ust. § 222\nods. 1 O. s. p. doplnené o druhú vetu, podľa ktorej „lehoty, ktoré majú plynúť od\nprávoplatnosti napadnutého rozhodnutiu, plynú v takom prípade od právoplatnosti\nuznesenia o zastavení odvolacieho konania“. Uviedla, že podnet na podanie mimoriadneho\ndovolania podala dňa 02. 03. 2009, pričom odvolacie konanie bolo právoplatne zastavené\ndňa 09. 02. 2009, a preto jej podnet na mimoriadne dovolanie bol podaný včas.\nSprávne súd prvého stupňa navrhovateľkou tvrdený postup Generálnej prokuratúry\nSR pri vybavovaní podnetu navrhovateľky na podanie mimoriadneho dovolania skúmal na\nzáklade predložených listinných dôkazov z hľadiska jeho správnosti podľa príslušných\nustanovení zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.\n\n11\n\nV konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Generálnej\nprokuratúry SR pri vybavovaní podnetu na podanie mimoriadneho dovolania možno skúmať\nlen dodržanie zákonom stanoveného postupu pri vybavovaní podnetu v zmysle cit.\nustanovení, t. j. či bol podnet vybavený v zákonnom stanovenej lehote, či bol podávateľ\npodnetu upovedomený o spôsobe vybavenia podnetu v zákonom stanovenej lehote, či\nprokurátor prešetril všetky rozhodujúce skutočnosti, ale nemožno v tomto konaní\npreskúmavať meritórne dôvody nevyhovenia podnetu, a teda ani správnosť posúdenia, či\ndošlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu alebo či boli\nsplnené podmienky na podanie opravného prostriedku - mimoriadneho dovolania.\nV prejednávanej veci z predložených listinných dôkazov vyplýva, že na podnet\nnavrhovateľky zo dňa 02. 03. 2009 odpovedala navrhovateľke Krajská prokuratúra\nv Bratislave listom zo dňa 03. 04. 2009 pod sp. zn. Kc 75/09-9 a následne na jej opakovaný\npodnet zo dňa 14. 04. 2009 odpovedala Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 27. 05.\n2009 sp. zn. VI/2 Pz 208/09-15, pričom z obsahu tohto listu vyplýva, že Generálna\nprokuratúra SR sa zaoberala podnetom navrhovateľky, prešetrila rozhodujúce skutočnosti\na upovedomila navrhovateľku, ako podávateľku podnetu, o spôsobe jeho vybavenia, a teda\npri vybavovaní podnetu navrhovateľky postupovala v súlade s citovanými ustanoveniami.\nI keď v odpovedi na podnet navrhovateľky došlo zo strany Generálnej prokuratúry SR\nk nesprávnej citácii zákonného ustanovenia, správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že\nlen samotnú nesprávnu citáciu zákonného ustanovenia nemožno považovať za nesprávny\núradný postup v zmysle cit. zákona. Námietky navrhovateľky týkajúce sa nesprávneho\nposúdenia uplynutia lehoty na podanie mimoriadneho dovolania, odvolací súd posúdil ako\nnedôvodné, pretože dospel k záveru, že aj v prípade, ak by Generálna prokuratúra SR\nnesprávne posúdila lehotu na podanie mimoriadneho dovolania, nemohla navrhovateľke\nvzniknúť v príčinnej súvislosti s týmto, hoci aj nesprávnym, posúdením ujma, keďže nemá\nprávny nárok na podanie mimoriadneho dovolania, a pokiaľ by aj bolo mimoriadne\ndovolanie podané, automaticky by jej nezakladalo úspech v konaní vo veci samej, od ktorej\nskutočnosti odvodzuje svoj nárok na náhradu ujmy.\nZáverom odvolací sud poznamenáva, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva\nnárok na určitý spôsob vybavenia podnetu, resp. sťažnosti, a preto nespokojnosť\nnavrhovateľky, ako podávateľky podnetu so spôsobom vybavenia jej podnetu nezakladá\n\n12\n\nnesprávny úradný postup. Za stavu, keď Generálna prokuratúra SR relevantným spôsobom\nreagovala na podnet navrhovateľky, venovala mu pozornosť zodpovedajúcu jej\npovinnostiam vyplývajúcim jej z kompetenčného zákona a jej podnet neignorovala, nemôže\nlen nesúhlas navrhovateľky s obsahom odpovedi na jej podnet založiť nesprávny úradný\npostup.\nSprávne preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka v konaní\nnepreukázala základné zákonné predpoklady, potrebné na uplatnenie nároku na náhradu\nškody spôsobenej nesprávnym úradným postupom voči štátu, a to existenciu nesprávneho\núradného postupu, vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym\npostupom.\nOdvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania navrhovateľky nie je spôsobilý\nspochybniť správnosť záverov súdu prvého stupňa z hľadiska ňou uplatňovaných odvolacích\ndôvodov, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti\nalebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali\nsprávnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.»\nZ citovanej časti napadnutého rozsudku krajského súdu možno podľa názoru\nústavného súdu vyvodiť, že krajský súd v ňom dal odpoveď na všetky podstatné otázky,\nktoré mali pre určenie splnenia zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu\nza nesprávny úradný postup vo veci sťažovateľky konajúcich orgánov prokuratúry zásadný\nvýznam, pričom vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi krajského súdu\nna strane druhej je logický. Za týchto okolností nemožno považovať napadnutý rozsudok\nkrajského súdu za zjavne neodôvodnený či ústavne neudržateľný.\nV okolnostiach prejednávanej veci považoval ústavný súd za podstatné zdôrazniť, že\naj s prihliadnutím na vlastnú rozhodovaciu činnosť a berúc do úvahy právnu úpravu\ninštitútu mimoriadneho dovolania obsiahnutú v príslušných ustanoveniach Občianskeho\nsúdneho poriadku (a v súčasnosti aj v Civilnom sporovom poriadku) je mimoriadne\ndovolanie mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého využitie patrí výlučne\ngenerálnemu prokurátorovi. Z uvedeného zároveň podľa stabilizovanej judikatúry\nústavného súdu vyplýva, že na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb\n\n13\n\nna podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto\npodnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny\nprokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť, keďže je na voľnej úvahe\ngenerálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie (m.\nm. I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05).\nÚstavný súd sa preto nemôže stotožniť s argumentáciou sťažovateľky, podľa ktorej\nňou tvrdené „nesprávne vyhodnotenie podmienky dodržania lehoty pre podanie\nmimoriadneho dovolania“ je postačujúce pre vyvodenie nespochybniteľného záveru, podľa\nktorého bol generálny prokurátor s určitosťou povinný podnet sťažovateľky vyhodnotiť ako\nopodstatnený, a teda v predmetnej veci mimoriadne dovolanie aj podať, čo by zároveň\nodôvodňovalo záver všeobecného súdu o existencii nesprávneho úradného postupu.\nUž len pre úplnosť považuje ústavný súd za dôležité poukázať aj na stanovisko jeho\npléna sp. zn. PLz. ÚS 3/2015, v zmysle ktorého rešpektujúc princíp právnej istoty, ktorá\nbola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127\nods. 1 ústavy, ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho opravného\nprostriedku podávaného generálnym prokurátorom, je jeho prípustnosť v civilnom konaní\nakceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj\nmimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania k dispozícii a ktoré\nmohol účinne využiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.\nRovnako najvyšší súd následne 20. októbra 2015 vydal spoločné stanovisko\nobčianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nk prípustnosti mimoriadneho dovolania v zmysle § 243e až § 243j OSP, v ktorom vychádzal\nz už citovaného stanoviska pléna ústavného súdu, ako aj z rozhodovacej činnosti\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vo veciach DRAFT-OVA, a. s., proti Slovenskej\nrepublike (sťažnosť č. 72493/11, rozsudok z 9. 6. 2015) a PSMA, spol. s r. o., proti\nSlovenskej republike (sťažnosť 42533/11, rozsudok z 9. 6. 2015).\n\n14\n\nReflektujúc už citované názory, ústavný súd uzatvára, že odkaz sťažovateľky na už\nprekonanú judikatúru ústavného súdu vo veci sp. zn. I. ÚS 178/2008, podľa ktorej\nzo žiadneho z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť vyčerpať\nriadne opravné prostriedky pred podaním podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, je\nzjavne nesprávny.\nKeďže z konkrétnych okolností posudzovanej veci vyplýva, že sťažovateľka\nodvolanie proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 8 C 377/1997 z 18. septembra 2007\nnepodala a žalovaný svoje odvolanie proti citovanému rozhodnutiu podaním zo 7. októbra\n2008 vzal späť, v dôsledku čoho bolo odvolacie konanie vedené krajským súdom\npod sp. zn. 12 Co 38/2008 zastavené bez meritórneho prejednania veci, je zrejmé, že nebola\nsplnená ani podmienka vyčerpania všetkých riadnych opravných prostriedkov, ktoré boli\nk dispozícii na účelné domáhanie sa ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov\nkonania (resp. strán sporu) ako nevyhnutného predpokladu pre orgány prokuratúry sa\npodnetom na podanie mimoriadneho dovolania zaoberať z vecného hľadiska a preskúmať\nopodstatnenosť jeho podania. Aj z uvedeného dôvodu sa ústavný súd stotožňuje so záverom\nkrajského súdu, podľa ktorého boli námietky sťažovateľky týkajúce sa nesprávneho\nposúdenia uplynutia lehoty na podanie mimoriadneho dovolania posúdené ako nedôvodné.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že námietky sťažovateľky\nnesignalizujú, že by sa krajský súd v napadnutom rozsudku dopustil takého pochybenia,\nktoré by umožnilo ústavnému súdu po prijatí sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu reálne dospieť k záveru, že nimi došlo k porušeniu základných práv\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, resp. jej práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní aj časť sťažnosti\nsmerujúcu proti napadnutému rozsudku krajského súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n15\n\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa\nďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. marca 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "mimoriadne dovolanie", "náhrada škody (ujma)", "nesprávny úradný postup", "generálny prokurátor"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:45f5571a-5a8b-463e-bfe1-08bd421d7d1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.3.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 3/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 3/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PLz.US.3.2015.1"}, {"guid": "ussr:b9b8b3c6-2688-424f-8766-484bb94c7273", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 394/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 394/2013 z 26. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-26", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9b8b3c6-2688-424f-8766-484bb94c7273"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 227/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 227/2010 z 1. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-01", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:c853a449-1bb8-4ef2-95d6-8b7811668863", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 144/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 144/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c853a449-1bb8-4ef2-95d6-8b7811668863"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:2c679c8e-9f52-4c8a-b7a0-0d753e9e86cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 344/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 344/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c679c8e-9f52-4c8a-b7a0-0d753e9e86cc"}, {"guid": "ussr:1256e803-4235-4361-93b5-2342c23dc5a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/03 z 24. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-24", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1256e803-4235-4361-93b5-2342c23dc5a7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8761c001-8b2a-45a5-9797-e02540adbdee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/01 z 26. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-26", "citacie_n": 163, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8761c001-8b2a-45a5-9797-e02540adbdee"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "7a4fdf4f-272b-4b3f-ba92-3cfbb0c3baee:ff99ba19-903b-4a80-b579-d222bb0de37f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111200152.1", "spisova_znacka": "5Cdo/96/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/96/2016 z 27. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111200152.1"}, {"guid": "8877c764-4069-48bb-8e42-96061d89fe8f:9acba3ef-2930-43b0-b230-82b6bbb4d756", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8812207550.1", "spisova_znacka": "8Co/127/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/127/2013 z 25. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-02-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8812207550.1"}], "citovane_v": []}