{"guid": "ussr:4b16cf7f-565d-4ba3-853d-7d0442116502", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.186.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 186/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 186/2018 z 8. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. marca 2018, sp. zn. IV. ÚS 186/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.186.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4b16cf7f-565d-4ba3-853d-7d0442116502", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.186.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.186.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.186.2018.1/text", "citacie_n": 27, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 186/2018-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného\nadvokátom doc. JUDr. Štefanom Kočanom, PhD., Nitrianska 5, Piešťany, ktorou namieta\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 2 a 3\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom\npod sp. zn. 4 T 52/2013 a jeho rozsudkom zo 17. júla 2014, postupom Krajského\nsúdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6 To 82/2016 a jeho rozsudkom\nz 12. septembra 2014 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 Tdo 2/2016 a jeho uznesením zo 14. februára 2017, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom\ndoc. JUDr. Štefanom Kočanom, PhD., Nitrianska 5, Piešťany, ktorou namieta porušenie\nsvojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 52/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie\nokresného súdu“) a jeho rozsudkom zo 17. júla 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok\nokresného súdu“), postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 6 To 82/2016 (ďalej aj „napadnuté konanie krajského súdu“) a jeho\nrozsudkom z 12. septembra 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“)\na postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 Tdo 2/2016 (ďalej aj „napadnuté konanie najvyššieho súdu“) a jeho\nuznesením zo 14. februára 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol napadnutým rozsudkom\nokresného súdu na základe skutkového stavu uvedeného vo výroku označeného rozsudku\nuznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania\ns nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. c) a e) zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom\nna § 138 písm. j) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní\n10 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom\nstráženia, peňažný trest v sume 1 000 €, náhradný trest odňatia slobody v trvaní jeden rok,\ntrest prepadnutia veci (digitálnej mikrováhy) a ochranný dohľad na dobu jedného roka.\nKrajský súd napadnutým rozsudkom sp. zn. 6 To 82/2016 z 12. septembra 2014\nna základe odvolania sťažovateľa napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste\na o spôsobe jeho výkonu podľa § 321 ods. 1 písm. e) a ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) zmenil tak,\nže sťažovateľovi uložil trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov so zaradením na jeho výkon\ndo ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, peňažný trest v sume 1 000 €,\nnáhradný trest odňatia slobody v trvaní tri mesiace a trest prepadnutia veci (digitálnej\nmikrováhy), pričom výrok rozsudku prvostupňového súdu o uloženom ochrannom dohľade\n2\n\nponechal nedotknutý. Krajský súd napadnutým rozsudkom zároveň podľa § 319 Trestného\nporiadku ako nedôvodné zamietol odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce\nproti napadnutému rozsudku okresného súdu. Sťažovateľ proti napadnutému rozsudku\nkrajského\n\nsúdu\n\npodal\n\ndovolanie,\n\nktoré\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\nnapadnutým\n\nuznesením\n\nsp. zn. 1 Tdo 2/2016 zo 14. februára 2017 podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku\nodmietol.\nZ obsahu sťažnosti adresovanej ústavnému súdu možno vyvodiť nasledujúce kľúčové\nvýhrady sťažovateľa proti postupu a rozhodnutiam všeobecných súdov v jeho trestnej veci:\n-\n\nnapadnutý rozsudok okresného súdu a napadnutý rozsudok krajského súdu\nsú založené na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom, keďže podľa\nsťažovateľa bol k spáchaniu trestného činu (resp. k spáchaniu z hľadiska rozsahu\nčinu podstatnej časti jednotlivých útokov pokračovacieho trestného činu, pozn.)\nnavedený tzv. policajnou provokáciou za použitia inštitútu agenta,\n\n-\n\nokresný súd bez riadneho odôvodnenia nevykonal sťažovateľom navrhované\ndôkazy, ktorými malo byť preukázané „provokačné konanie agenta“, a odvolací\nsúd sa s touto skutočnosťou vo svojom rozhodnutí nevysporiadal,\n\n-\n\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu nie je riadne odôvodnené a nedáva\nodpovede na všetky sťažovateľom v dovolaní uplatnené námietky.\n\nSťažovateľ na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 2, č. 50\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom ako aj rozhodnutiami a to uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Tdo 2/2016 zo dňa 14. 2. 2017 ako\nporušovateľa v III rade, Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn: 6 To 82/2016\nzo dňa 12. 9. 2014, ako porušovateľa v II. rade a rozsudkom Okresného súdu\nv Michalovciach sp. zn. 4 T 52/2013 zo dňa 17. 7. 2014 ako porušovateľa v I. rade porušené\nboli.\n2. Rozsudok Okresného súdu v Michalovciach sp. zn. 4 T 52/2013 zo dňa 17. 7. 2014\nv časti týkajúcej sa odsudzujúcich výrokov sa zrušuje, Rozsudok Krajského súdu v\nKošiciach sp. zn. 6 To 82/2016 zo dňa 12. 9. 2014 v časti potvrdenia rozsudku Okresného\n3\n\nsúdu v Michalovciach sa zrušuje a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 Tdo 2/2016 zo dňa 14. 2. 2017 v časti týkajúcej sa odmietnutia dovolania\nsťažovateľa sa zrušujú a vec sa vracia na Okresný súd v Michalovciach na ďalšie konanie\na rozhodnutie.\n3. Ústavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\npriznáva\n\nsťažovateľovi\n\nprimerané\n\nzadosťučinenie vo výške 5.000 €, ktoré je porušiteľ v II. rade povinný uhradiť sťažovateľovi\ndo 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho\nzastúpenia o výške 278 €, ktoré je povinný porušiteľ v II. rade zaplatiť do jedného mesiaca\nodo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n4\n\nÚstavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľa\nobsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20\na § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nII.1 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv\nnapadnutým rozsudkom okresného súdu, ako aj postupom, ktorý jeho vydaniu\npredchádzal\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,\nže sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím\njemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí\ntakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie\n(m. m. IV. ÚS 115/07).\nSťažovateľ v posudzovanej veci namieta, že k porušeniu jeho v sťažnosti označených\nzákladných práv došlo (aj) napadnutým rozsudkom okresného súdu (ako aj postupom, ktorý\njeho vydaniu predchádzal), ktorým prvostupňový súd uznal sťažovateľa za vinného\nzo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných\nlátok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1\npísm. c) a d) a ods. 2 písm. c) a e) Trestného zákona a uložil mu (okrem iného) trest odňatia\nslobody v trvaní desať rokov.\nPodľa § 306 ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti rozsudku súdu\nprvého stupňa je odvolanie.\n\n5\n\nZ uvedených skutočností vyplýva, že sťažovateľ mal právo podať proti napadnutému\nrozsudku okresného súdu (ako aj postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal) odvolanie\nako riadny opravný prostriedok (čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný\nrozhodnúť krajský súd (čo aj svojím napadnutým rozsudkom urobil). Právomoc krajského\nsúdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa tak za daných okolností vylučuje právomoc\nústavného súdu preskúmať napadnutý rozsudok okresného súdu (vrátane konania, ktoré\njeho vydaniu predchádzalo). Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\nII.2\n\nSpoločné\n\nvýchodiská\n\npre\n\nposúdenie\n\nústavnej\n\nakceptovateľnosti\n\nnapadnutého rozsudku krajského súdu a napadnutého uznesenia najvyššieho súdu,\nako aj postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď označeným postupom alebo označeným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nSťažovateľ v posudzovanej veci namieta porušenie svojich základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 2 a 3 ústavy (aj) napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu (vrátane postupu, ktorý\nich vydaniu predchádzal).\n\n6\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 50 ods. 2 ústavy každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa\nza nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.\nPodľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť\nna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.\nÚstavný súd v kontexte námietok sťažovateľa v súlade so svojou konštantnou\njudikatúrou v prvom rade zdôrazňuje, že vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných\nsúdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nIV. ÚS 339/2013). Vzhľadom na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený ani povinný\npreskúmavať a posudzovať skutkové zistenia a právne názory všeobecných súdov, ktoré\npri výklade a uplatňovaní iných než ústavných zákonov vytvorili skutkový a právny základ\nich rozhodnutí. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len\nvtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nÚstavný tiež opätovne (rovnako ako v časti II.1 tohto uznesenia, pozn.) poukazuje\nna skutočnosť, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nje založená na princípe subsidiarity. Zmysel a podstata princípu subsidiarity spočíva v tom,\nže ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného\nsúdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.\nÚstavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý\n\n7\n\nsa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa\nna ochrane ústavnosti podieľajú (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Ak ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných\npráv alebo slobôd môže (resp. mohol) domôcť využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu\nnedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nVychádzajúc z uvedeného, rešpektujúc princíp subsidiarity svojej právomoci,\nústavný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu (vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal) z hľadiska ich ústavnej\nakceptovateľnosti a zlučiteľnosti ich účinkov so sťažovateľom označenými základnými\nprávami podľa ústavy.\nII.2.1 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu, ako aj postupom, ktorý jeho vydaniu\npredchádzal\nKrajský súd napadnutým rozsudkom na základe odvolania sťažovateľa zrušil\nprvostupňový odsudzujúci rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a o spôsobe jeho\nvýkonu a rozhodujúc (o týchto otázkach) sám, zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu\n(v podstate výlučne) v časti týkajúcej sa spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody\n(keď sťažovateľa zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia namiesto\nmaximálneho stupňa stráženia) a dĺžky náhradného trestu odňatia slobody pre prípad\númyselného zmarenia výkonu uloženého peňažného trestu (keď uložil tento náhradný trest\nv trvaní 3 mesiace namiesto 1 roka uloženého rozsudkom okresného súdu). Vo výroku\no vine považoval krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu za vecne správny\na zákonný, a preto ho ponechal nedotknutý.\nPodstatu výhrad sťažovateľa proti postupu krajského súdu v napadnutom konaní\na jeho napadnutému rozsudku tvorí námietka, že krajský súd (rovnako ako predtým okresný\nsúd v jeho napadnutom rozsudkom, pozn.) považoval dôkazy získané prostredníctvom\n\n8\n\ninštitútu agenta za zákonné, hoci podľa sťažovateľa boli získané za použitia neprípustnej\ntzv. policajnej provokácie.\nV kontexte uvedenej argumentácie sťažovateľa ústavný súd poukazuje na relevantnú\nčasť odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorý v tejto súvislosti uviedol:\n«Pokiaľ sa týka obhajoby obžalovaného spočívajúcej v tom, že bol „obeťou\npolicajnej provokácie“ je potrebné s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou konštatovať,\nže obžalovaný bol pod monitoringom orgánov činných v trestnom konaní už dlhšiu dobu\na dôvodne o ňom predpokladali (čo sa napokon i potvrdilo), že je na predmetnom teritóriu\ndílerom drog. Za týchto nesporne zistených okolností bolí nasadené potom inštitúty\nzabezpečovania informácii uvedené v § 113 - § 118 V. Hlave, I. časti Trestného zákona.\nV tejto súvislosti, v zhode s okresným súdom ani krajský súd nezistil nesprávnosť\nvykonávania úkonov orgánmi prípravného konania, pričom správne okresný súd zistil,\nže za kľúčovú odlišnosť skrytej reakcie polície od policajnej provokácie sa považuje\nskutočnosť, že polícia neiniciuje, t.j. nevytvára u kontrolovanej osoby vôľu spáchať trestný\nčin, ale vytvára pre spáchanie trestného činu podmienky.\n... V predmetnej veci však možno konštatovať, že orgány činné v prípravnom konaní\nv tomto posudzovanom prípade za účelom zistenia skutočností dôležitých pre trestné\nkonanie, odhalenie páchateľa trestného činu a zabezpečenia dôkazov o jeho trestno-právne\npostihnuteľnom konaní vytvorili podmienky, ktoré boli v danej situácii obvyklé, pričom tieto\nnastali až potom, čo si obžalovaný preukázateľne osvojil úmysel trestný čin spáchať\na preukázateľne spravil kroky k jeho spáchaniu.\nJe tu podozrenie, že obžalovaný predmetnú trestnú činnosť vykonával aj pred dobou,\nktorá je uvedená ako začiatok protiprávneho konania obžalovaného v predmetnej veci.\nZ týchto dôvodov preto krajský súd ako to bolo uvedené vyššie v plnom rozsahu\nsi osvojil závery okresného súdu vo vzťahu k vine obžalovaného, pričom v podrobnostiach\npoukazuje na výstižné a precízne odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, bez potreby\njeho ďalšieho doplnenia.»\nNapriek v časti II.1 tohto uznesenia konštatovanému nedostatku právomoci\nna rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa v časti namietaného porušenia jeho v sťažnosti\noznačených základných práv napadnutým rozsudkom okresného súdu (ako aj postupom,\n9\n\nktorý jeho vydaniu predchádzal), ústavný súd v súlade s materiálnym prístupom k ochrane\nústavnosti vzal pri posudzovaní namietaného porušenia práv sťažovateľa napadnutým\nrozsudkom krajského súdu (a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal) do úvahy aj obsah\nnapadnutého rozsudku okresného súdu, keďže napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu\na napadnuté rozhodnutie krajského súdu o uplatnenom opravnom prostriedku (odvolaní,\npozn.) tvoria z hľadiska predmetu požadovanej ústavnej ochrany jeden celok\n(m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).\nOkresný súd v relevantnej časti napadnutého rozsudku (v kontexte sťažovateľom\nuplatnených námietok) uviedol:\n„Súd sa... nestotožnil s tvrdením obhajoby, že v uvedenom prípade sa jednalo\no policajnú provokáciu, pretože zo samotného výsluchu agenta vyplýva, ale aj z výpovede\nobžalovaného, že tento sa predtým s obžalovaným nestretol, a preto ani nemohol\npodnecovať, alebo navádzať obžalovaného na spáchanie trestného činu. Súd v tejto\nsúvislosti poukazuje na samotné prepisy hovorov, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný páchal\npredmetnú drogovú trestnú činnosť dlhší čas a to po dobu 24 mesiacov, na základe čoho\nje zrejmé, že v uvedenom prípade sa nejednalo o náhodný odpredaj drogy na základe\nnejakej jednorázovej provokácie alebo podnecovania, ale jednalo sa o dlhodobú trestnú\nčinnosť, ktorú vykonával obžalovaný pravidelne, pripomínajúc podnikanie predajom drog a\ntýmto spôsobom si zabezpečoval finančné prostriedky, ktoré následne vkladal v určitých\nčasových intervaloch na svoje finančné účty, ako to vyplýva z výpisov z týchto účtov. Pokiaľ\nobhajoba poukazuje na správanie iných osôb, spolupracujúcich údajne s PZ, súd k tomu\nuvádza, že žiadnymi dôkazmi nebolo preukázané, aby došlo k podnecovaniu, alebo\nnavádzaniu obžalovaného na takúto trestnú činnosť zo strany polície a súd nemôže\npri hodnotení dôkazov vychádzať z nepodložených dohadov a naviac k tomu uvádza,\nže ak by došlo ku stretnutiu agenta PZ s obžalovaným na základe iniciatívy nejakej osoby,\ntáto skutočnosť ešte neznamená, že táto osoba (svedok\n\n) navádzala obžalovaného\n\nna trestnú činnosť. Ak sa agent chcel stretnúť s obžalovaným na základe dôkazov, že tento\npredáva drogy, tak je len samozrejmé, že sa nejakým spôsobom musel k obžalovanému\naj dostať, stretnúť sa s ním, avšak, ak mu niekto, (hoci by to bol v teoretickej rovine aj napr.\nsvedok\n\n) stretnutie s obžalovaným dohodol, to neznamená, že obžalovaný sa musel\n\n10\n\nstretnúť s agentom, že musel predať drogu agentovi PZ, keďže obžalovaný mohol odmietnuť\nstretnutie, resp. mohol odísť zo stretnutia. Skutočnosť, že sa obžalovaný zúčastnil takéhoto\nstretnutia s agentom a bez nejakého podnecovania alebo navádzania sa sám agenta spýtal,\nči chce kúpiť tovar a koľko tovaru, len potvrdzuje tú skutočnosť, že v uvedenom prípade ku\nžiadnemu navádzaniu, či podnecovaniu obžalovaného na páchanie trestnej činnosti nedošlo\na že u obžalovaného sa nejednalo o prvé, alebo druhé stretnutie za účelom predaja drog,\nale že obžalovaný vykonával túto drogovú trestnú činnosť bežne a po dlhší čas, akoby\nna profesionálnej úrovni a týmto spôsobom si zabezpečoval prostriedky na svoje živobytie.\nV tejto súvislosti súd v nadväznosti na už predtým vydané rozhodnutie považuje\nza potrebné uviesť, že je potrebné rozlišovať medzi policajnou provokáciou a skrytou\naktivitou polície, keď policajnou provokáciou je zámerné, aktívne a cielené navádzanie\nna spáchanie trestnej činnosti obžalovaného, ktorý by bez takéhoto navádzania nespáchal\ntrestný čin, pričom za kľúčovú odlišnosť skrytej aktivity polície od policajnej provokácie\nsa považuje skutočnosť, že polícia vytvára len vhodné podmienky pre spáchanie trestného\nčinu. Ak v uvedenej veci bol na základe dôkazov o obchodovaní obžalovaného s drogami\nvydaný príkaz na použitie agenta a bol realizovaný predstieraný prevod ohľadne kúpy drog\nod obvineného a následne agent bez akéhokoľvek navádzania, či provokácie obžalovaného\nod tohto kúpil drogy, v žiadnom prípade sa nemôže jednať o policajnú provokáciu, ale len\no zákonne vykonaný dôkaz, ktorý spolu s ďalšími už spomenutými vykonanými dôkazmi tvorí\nucelenú reťaz, navzájom na seba nadväzujúcich dôkazov, jednoznačne usvedčujúcich\nobžalovaného zo spáchania obzvlášť závažného drogového zločinu. V uvedenom prípade\nje potrebné uviesť, že polícia svojím zákonným postupom len zamedzila pokračovaniu\nďalšej rozsiahlej drogovej trestnej činnosti zo strany obžalovaného a v rámci jej konania\nnebolo preukázané, aby zo strany agenta bol uplatnený taký vplyv, aby podnietil týmto\nsvojím konaním obžalovaného na spáchanie trestného činu, ktorého by sa inak nedopustil.\nNaopak, polícia formou agenta uplatnila len taký vplyv v rámci svojich zákonných\nmožností, aby bola trestná činnosť obžalovaného vykonávaná pravidelne a dlhodobo\nodhalená a aby nemohol obžalovaný ďalej obchodovať s drogami a tieto predávať iným\nosobám.\n\n11\n\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd vyhodnotil obranu obžalovaného,\nvrátane tvrdenia, že mal byť nahovorený na trestný čin svedkom\n\nza účelovú,\n\nv snahe vyhnúť sa spravodlivému odsúdeniu.“\nÚstavný súd po preskúmaní sťažnosti, ako aj k nej priloženej dokumentácie dospel\nk záveru, že z hľadiska sťažovateľom uplatnených výhrad napadnutý rozsudok krajského\nsúdu nevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti, svojvôle alebo arbitrárnosti. Vychádzajúc\npredovšetkým z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu, ako aj z odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým z hľadiska predmetu požadovanej ústavnej\nochrany tvoria jeden celok, ústavný súd konštatuje, že označené rozhodnutia všeobecných\nsúdov v sťažovateľovej veci obsahujú z ústavného hľadiska akceptovateľné objasnenie\nvšetkých relevantných skutočností odôvodňujúcich ich právny záver o preukázaní viny\nsťažovateľa zo spáchania konkrétneho trestného činu.\nVo vzťahu ku kľúčovej výhrade sťažovateľa, že bol na páchanie trestnej činnosti\nnavedený agentom polície, ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že prvostupňový súd, ako\naj odvolací súd v tejto súvislosti primeraným spôsobom poukázali na rozdiel medzi\nneprípustnou policajnou provokáciu a akceptovateľnou tzv. skrytou aktivitou polície.\nSvoje závery, že v prípade sťažovateľa nešlo o neprípustnú provokáciu zo strany polície\npritom logickým, zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom odôvodnili. Ústavný súd\nv tejto súvislosti poznamenáva, že uvedené rozlišovacie kritérium v rámci preskúmavania\npostupu polície pri využití inštitútu agenta (v kontexte požiadavky na dodržiavanie\nzákladných práv obvineného v trestnom konaní) vo svojej judikatúre stabilne akceptuje\n(napr. II. ÚS 653/2013, III. ÚS 61/2016, III. ÚS 267/2016). V posudzovanej veci pritom\nústavný súd v kontexte sťažovateľom vznesených námietok nevzhliadol také skutočnosti,\nktorý by boli spôsobilé spochybniť ústavnú akceptovateľnosť záverov vyvoditeľných\nz napadnutých rozsudkov krajského súdu a okresného súdu o zákonnom postupe orgánov\npolície pri objasňovaní trestného činu, zo spáchania ktorého bol sťažovateľ uznaný\nza vinného.\nVo vzťahu k výhrade sťažovateľa, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku\nnevysporiadal s tým, že okresný súd v prvostupňovom konaní bez odôvodnenia nevyhovel\n12\n\njeho návrhom na doplnenie dokazovania, ústavný súd uvádza, že z obsahu odvolania\nsťažovateľa proti napadnutému rozsudku okresného súdu (ktoré si ústavný súd vyžiadal\nod okresného súdu pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti, pozn.) nevyplýva,\nže by v ňom namietal odmietnutie jeho konkrétneho návrhu na vykonanie dôkazu okresným\nsúdom. Celkovú nespokojnosť sťažovateľa s mierou objasnenia skutkového stavu v jeho\nveci pritom za takú námietku nemožno považovať. Krajský súd sa teda s jeho výhradou,\nktorú v odvolaní proti rozsudku okresného súdu neuviedol, logicky ani nemohol zaoberať.\nV tejto súvislosti ústavný súd pripomína svoj ustálený právny názor, podľa ktorého\nz princípu subsidiarity vo vzťahu ústavného súdu ku všeobecným súdom v zmysle čl. 127\nods. 1 ústavy a § 49 zákona o ústavnom súde tiež vyplýva, že v prípade konania\npred všeobecnými súdmi musí sťažovateľ ochranu svojich základných práv a slobôd,\nvrátane argumentácie s tým spojenej, uplatniť najskôr v tomto konaní a až následne\nv konaní pred ústavným súdom. Pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv\na slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť,\navšak nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá\nvzhľadom na princíp subsidiarity jeho právomoci oprávnenie (m. m. III. ÚS 90/03,\nIII. ÚS 135/03, III. ÚS 201/04, II. ÚS 67/2013, II. ÚS 342/2016), a preto ju musí odmietnuť\nako neprípustnú.\nVychádzajúc z uvedených skutočností a konštatujúc, že medzi výhradami\nsťažovateľa uplatnenými v jeho sťažnosti podanej ústavnému súdu a napadnutým\nrozsudkom krajského súdu (ako aj postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal) neexistuje\ntaká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí tejto časti\nsťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne vysloviť porušenie sťažovateľom označených\nzákladných práv napadnutým rozsudkom krajského súdu (a postupom, ktorý jeho vydaniu\npredchádzal), čo zakladá dôvod na odmietnutie tejto sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej.\nZároveň ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta\n(aj) skutočnosti, ktoré mohol a mal uplatniť už v odvolaní proti napadnutému rozsudku\nokresného súdu a neurobil tak, čo zakladá dôvod na odmietnutie tejto časti sťažnosti\nako neprípustnej (podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n\n13\n\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa\nv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti, ako aj z dôvodu neprípustnosti.\nII.2.2 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu, ako aj postupom, ktorý jeho vydaniu\npredchádzal\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti tiež namieta porušenie svojich v sťažnosti označených\nzákladných práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu (ako aj postupom, ktorý jeho\nvydaniu predchádzal), a to na základe argumentácie v zásade totožnej s tou, ktorú uplatnil\nvo svojom dovolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu, pričom najvyšší súd\npodľa sťažovateľa „nereflektoval na (jeho) dovolacie námietky... v celku“.\nDovolanie proti napadnutému rozsudku krajského súdu sťažovateľ podal z dôvodov\npodľa § 371 ods. 1 písm. c), g) a i) Trestného poriadku, pričom ho odôvodnil samostatnými\npodaniami prostredníctvom obhajkyne\nobhajcu\n\n, ako aj prostredníctvom\n.\n\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c), g) a i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak\n-\n\nzásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu [písm. c)],\n\n-\n\nrozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným\nspôsobom [písm. g)],\n\n-\n\nrozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo\nna nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť\nzisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť [písm. i)].\n\nNajvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.\n\n14\n\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí\nuznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené\ndôvody dovolania podľa § 371.\nNajvyšší súd v časti napadnutého uznesenia opisujúcej dovolanie sťažovateľa okrem\niného uviedol:\n«Obvinený\n\npodal dovolanie proti rozsudkom okresného i krajského\n\nsúdu z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, g/, i/ Tr. por. Uviedol, že obe\nrozhodnutia sú založené na nezákonných dôkazoch a došlo aj k nesprávnemu právnemu\nposúdeniu skutku. V jeho prípade išlo o policajnú provokáciu - skrytú aktivitu\nprostredníctvom tretej civilnej osoby\n\n, ktorý bol prítomný na\n\nstretnutiach s agentom s cieľom, aby bol trestný čin spáchaný a rozšírený jeho rozsah... V\ntej súvislosti pripomenul aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej „ESĽP“)\nz 9. júna 1998 vo veci Teixeira de Castro proti Portugalsku... Poukázal tiež na rozpor medzi\njeho výpoveďou v postavení obvineného a agenta PZ ku skutku z 9. januára 2012, ku\nktorému iné dôkazy neboli vykonané a ku skutku z 19. januára 2012 bol vykonaný zvukový\nzáznam z priestorov motorového vozidla, v ktorom došlo k stretnutiu medzi obvineným,\nagentom PZ a\n\n. V nadväznosti na to argumentoval, že okresný súd sa nezaoberal\n\ntým, ako sa mal obvinený dozvedieť, že má prísť na určité miesto na stretnutie s agentom a\ntomu doniesť drogy. Osoby, ktorým mal predávať drogy odmietli na hlavnom pojednávaní\nvypovedať a súd ich svedecké výpovede prečítal, tým bola porušená zásada ústnosti a\nbezprostrednosti.\n\nBola porušená\n\nkontradiktórnosť\n\nsúdneho\n\nkonania.\n\nOdposluchy\n\ntelekomunikačnej prevádzky neboli úplné, chýbal odposluch z 9. januára 2012 a časti\nodposluchu z 19. januára 2012. Odposluchy boli vykonané k inému skutku, než mu bolo\nvznesené obvinenie. Namietal tiež vyčíslenie hodnoty drogy... Súdy oboch stupňov sa\nnezaoberali spôsobom vyšetrovania v prípravnom konaní, kde došlo k nezákonnému\npostupu, keď pre čiastkové skutky z 9. januára a 19. januára 2012 nebolo začaté trestné\nstíhanie podľa § 199 ods. 1 Tr. por. ... Orgánom činným v trestnom konaní vytkol, že boli\nvykonané dve oboznámenia sa so spisovým materiálom 28. júna 2012, kedy vyšetrovateľ\nspracoval návrh na dohodu o vine a treste a po vypočutí agenta bol tento úkon 21.\nnovembra 2012 vykonaný opäť.»\n\n15\n\nOdmietnutie dovolania sťažovateľa odôvodnil najvyšší súd v napadnutom uznesení\nnajmä takto:\n„Najvyšší súd zistil, že dovolanie proti právoplatnému rozsudku krajského súdu\npodal obvinený prostredníctvom ustanoveného obhajcu v zákonnej lehote. Dôvody\ndovolania sa však týkajú skutkových zistení, na ktoré poukazoval v konaniach pred\nprvostupňovým i druhostupňovým súdom, hoci dovolateľ poukazuje na dovolacie dôvody\nv zmysle § 371 ods. 1 písm. c/, g/, i/ Tr. por.\n... Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že obsah konkrétne uplatnených\ndovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacích\ndôvodov podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne\nodkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci v skutočnosti\nobsahuje argumenty mimo takto uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je\npotrebné v zmysle § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.\n... Zo spisu je zrejmé, že obvinený po celú dobu trestného konania mal obhajcu, ktorý\nsa aktívne zúčastňoval úkonov tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdmi.\nObvinený v tomto smere v dovolaní nevzniesol námietky, aj keď uplatnil dovolací dôvod\npodľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Nedošlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. c/ Tr. por., ako sa toho domáhal obvinený.\nVykonané a vyhodnotené dôkazy nepreukázali provokačné konanie agenta,\nčo konštatoval okresný a krajský súd. Dovolací súd sa s týmto záverom stotožnil. Dovolacia\nnámietka obvineného aj v tomto smere je neopodstatnená.\nZ výsluchu agenta, zo záznamov z priestorového odposluchu a prepisov telefonických\nodposluchov nepochybne vyplýva, že agent obvineného nenavádzal na predaj pervitínu.\nNaopak, obvinený po informácii, že kamarát\n\nmá záujem o kúpu tejto drogy,\n\n9. januára 2012 prišiel na vopred dohodnuté miesto aj s drogou, kde agentovi predal 3,79 g\nmetamfetamínu s obsahom účinnej látky 74,5 % za sumu 500,-Eur s tým, že je to dobrá\nkvalita a určite bude spokojný. Spolu sa bavili aj o cene v prípade ďalšej kúpi tovaru, načo\nobvinený agentovi povedal, že jemu sa to vyplatí len vtedy, ak vezme viac ako 30 dávok.\nAgent mu na to povedal, že ak všetko bude v poriadku, tak sa mu ozve. Rovnako obvinený\nkonal aj 19. januára 2012, kedy po telefonáte s\n\n16\n\nsa dostavil na vopred dohodnuté\n\nmiesto a agentovi celkovo predal 43,61 g... metamfetamínu za 4 000 Eur. Obvinený\nvo výpovedi z 19. decembra 2012 (č. l. 341-344) potvrdil predaj týchto drog agentovi\nza vyššie uvedených okolností. Navyše vypovedal aj to, že on s\n\nsa o zisk z predaja\n\ndrogy v prvom prípade podelili. V druhom prípade to už pre zákrok polície nestihli.\nDomová prehliadka preukázala, že obvinený sa predajom metamfetamínu zaoberal. Tieto\nzákonne získané, vykonané a vyhodnotené dôkazy nepreukazovali provokačné konanie a\nsprávanie sa agenta. Obvinený s obhajcom súhlasili s čítaním zákonne získanej výpovede\nagenta z prípravného konania na hlavnom pojednávaní 5. septembra 2013. Svedok\nv prípravnom konaní 19. januára 2012 a na hlavnom pojednávaní 16. decembra 2013\nodmietol vypovedať, čo bolo jeho právom.\nNepochybne z týchto dôkazov vyplýva, že obvinený nebol agentom navádzaný na\npredaj drog, ale iba využil aktivity obvineného, ktorý nemusel v predaji drog pokračovať.\nNaopak iniciatíva vychádzala od obvineného, pretože tento drogy prechovával a predával\nuž aj pred stretnutím sa s agentom. Obvinený v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie\nESĽP z 9. júna 1998 vo veci Teixeira de Castro proti Portugalsku, ktorý ale posudzoval\nprovokáciu agentov voči občanovi, ktorý sa drogami nezaoberal, tento prípad preto nie je\nmožné aplikovať na prerokovanú vec.\n... Pokiaľ ide o odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, použitie agenta,\nsledovanie obvineného, a vyhotovenie obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových\nzáznamov, tieto informačno-technické prostriedky boli zákonne použité na základe príkazov\nsudcu (okrem pochybenia, na ktoré správne poukázal už okresný súd, ktorý z toho dôvodu\nk odpočúvaniu a záznamom získaných na základe príkazu sudcu Okresného súdu Košice 1\nz 13. januára 2012, týkajúce sa\n\n, neprihliadal) vydané v súlade\n\nso zákonom, s ktorými boli procesné strany zákonným spôsobom oboznámené na hlavnom\npojednávaní. Obvinený tento postup nenamietal. Toto odpočúvanie pokrývalo predaj drog\nobvineným a to nielen jednotlivým klientom v mesiaci december 2011, ale aj agentovi\n19. januára 2012. Priestorové odpočúvanie 9. januára 2012 ohľadne predaja drog agentovi\nnebolo vykonané. Obvinený sa domáhal aj ďalších odposluchov, čo však nebolo potrebné,\nlebo jeho trestná činnosť bola dostatočne objasnená vykonanými dôkazmi.\nSvedkovia\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n, ale aj ďalší svedkovia - kupci drog pre individuálnu potrebu na\n\n17\n\nhlavnom pojednávaní odmietli vypovedať a preto ich výpovede z prípravného konania (na\nniektorých z nich sa zúčastnil obhajca, ktorý bol o ich vykonaní vyrozumený) boli v súlade\nso zákonom prečítané. Týmto postupom nedošlo k porušeniu zásad ústnosti a\nbezprostrednosti, resp. kontradiktórnosti...\nDovolací súd poukazuje na to, že ak výpoveď svedka\n\nvychádzala\n\nz nezákonného odposluchu zo 14. januára 2012, súd k nej nemal prihliadať a zo skutku\nmalo byť meno tohto užívateľa vypustené. Uvedené pochybenie však nemá vplyv na právnu\nkvalifikáciu.\nSkutky boli posúdené ako jeden pokračovací trestný čin, ako to vyplýva zo skutkovej\nvety prvostupňového súdu. Postupným dokazovaním sa zistili skutočnosti, ktoré\nodôvodňovali doplnenie a úpravu týchto skutkov bez toho, aby bola dotknutá ich totožnosť.\nDovolacie tvrdenie obvineného, že pre niektoré skutky nebolo začaté trestné stíhanie\na ani nebolo vznesené obvinenie, nie je preto dôvodné, na čo správne poukázal\nuž prvostupňový súd.\n... v skutkovej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku okresného súdu\nje nesprávne uvedené minimálne množstvo obvykle jednorazových dávok, čo obvinený\nv dovolaní priamo nenapadol. Správne v čiastkovom skutku z 19. januára 2012 malo byť\nuvedené pri droge o hmotnosti 14,27 g počet dávok minimálne 276, o hmotnosti 14,79 g\npočet dávok minimálne 297 a o hmotnosti 7,76 g počet dávok minimálne 156. Tento postup\nje v súlade so zásadou v pochybnostiach v prospech obvineného, čo okresný a ani krajský\nsúd nerešpektovali, nakoľko rozsah činu posudzovali pri celom rozpätí dávok i ich hodnoty,\nnamiesto toho, aby uviedli najnižšiu hodnotu a najnižší počet dávok. Uvedené, ako bude\nna to poukázané nižšie, však nemá zásadný vplyv na postavenie obvineného a preto\nani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nie je prítomný.\n... prvostupňový súd pri ustálení skutkovej vety (čiastkových útokov) prehliadol,\nže obvyklá jednorazová dávka je znakom skutkovej podstaty iba u trestného činu\npodľa § 171 Tr. zák. Výkladové pravidlo pre toto ustanovenie je v § 135 Tr. zák. Na základe\ntoho bolo potrebné hodnotu drogy vypočítať podľa ceny za gram na čiernom trhu v regióne\na dobe, kde k predaju drogy došlo. Výšku ceny za takúto drogu je potrebné vždy stanoviť\nv súlade s ustanovením § 126 ods. 1 veta prvá Tr. zák., s prihliadnutím na správy\nNárodného monitorovacieho centra pre drogy za príslušný rok, v danom prípade za roky\n\n18\n\n2011 - 2012. Metodika používaná KEÚ PZ má svoje opodstatnenie pri posudzovaní činu\nkvalifikovaného podľa § 171 Tr. zák...\nUvedené pochybenie pri uplatnenom dovolacom dôvode podľa § 371 ods. 1 písm. i/\nTr. por. zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného v zmysle § 371 ods. 5 Tr. por.“\nVo vzťahu k namietanému porušeniu v sťažnosti označených základných práv\nsťažovateľa napadnutým uznesením najvyššieho súdu ústavný súd v prvom rade zdôrazňuje,\nže dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok v rámci trestného konania je spôsobilé\nprivodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, a preto ho možno\naplikovať iba v prípadoch, keď je to odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého\nrozhodnutia súdu nižšieho stupňa. Z tohto hľadiska ústavný súd vo svojej judikatúre\ndlhodobo v plnom rozsahu akceptuje, že najvyšší súd ako súd dovolací nie je už z dôvodu\nzákonného vymedzenia dovolacích dôvodov (§ 371 Trestného poriadku) predurčený\nna úplný prieskum rozsudkov nižších súdov činných v rámci trestného konania. Pokiaľ\nby zákonodarca zamýšľal urobiť z najvyššieho súdu tretí stupeň s plnou jurisdikciou,\nneustanovil\n\nby\n\nkatalóg\n\ndovolacích\n\ndôvodov.\n\nUž\n\nsamotné\n\nchápanie\n\ndovolania\n\nako mimoriadneho opravného prostriedku preto ospravedlňuje reštriktívny prístup\nnajvyššieho súdu k dovolacím dôvodom (napr. IV. ÚS 294/2010).\nV posudzovanej veci najvyšší súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu\n(ako aj jemu predchádzajúci napadnutý rozsudok okresného súdu) v rozsahu uplatnených\ndovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), g) a i) Trestného poriadku a dospel\nk záveru, že označené dovolacie dôvody v okolnostiach posudzovanej veci neboli naplnené.\nKonštatovaniu o odmietnutí dovolania predchádzal ústavne súladný výklad právnej úpravy\npodmienok dovolacieho konania [najmä sťažovateľom uplatnených dovolacích dôvodov\npodľa § 371 ods. 1 písm. c), g) a i) Trestného poriadku], pričom samotný záver o nenaplnení\nuplatnených dovolacích dôvodov najvyšší súd podľa názoru ústavného súdu ústavne\nkonformným spôsobom odôvodnil a primeraným spôsobom reagoval na všetky kľúčové\nnámietky sťažovateľa uplatnené v jeho dovolaní. Najvyšší súd sa v napadnutom uznesení\nopätovne vyjadril aj k výhradám sťažovateľa, ktoré už uplatňoval v predchádzajúcich\nštádiách trestného konania, vrátane jeho kľúčovej námietky týkajúcej sa (ním tvrdenej)\ntzv. policajnej provokácie. Najvyšší súd rozhodnutia súdov nižšieho stupňa aj v tomto smere\n19\n\npovažoval za zákonné a vecne správne, pričom ich závery doplnil o vlastnú argumentáciu,\nktorá v okolnostiach posudzovanej veci podľa názoru ústavného súdu nevykazuje znaky\npopretia zmyslu a účelu vo veci aplikovaných právnych noriem.\nV nadväznosti na už uvedené ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou\ntiež poukazuje na skutočnosť, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ktorého porušenie sťažovateľ primárne namieta, nie je záruka, že rozhodnutie\nsúdu bude spĺňať očakávania a predstavy strany trestného konania. Podstatou je, aby postup\nsúdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne konformný a aby jeho rozhodnutie bolo\nmožné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. Ak to tak je,\nústavný súd nemá dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí všeobecných súdov,\na tak vyslovovať porušenia základných práv (m. m. napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,\nže napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, resp. postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal,\nnevykazujú z ústavného hľadiska také relevantné nedostatky, ktoré by po prijatí tejto časti\nsťažnosti na ďalšie konanie mohli reálne viesť k vysloveniu porušenia v sťažnosti\noznačených základných práv sťažovateľa. Ústavný súd preto aj túto časť sťažnosti\nsťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu\nzaoberať sa ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. marca 2018\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné stíhanie", "dokazovanie-dokazovanie v trestnom konaní", "dokazovanie-uplatnenie dôkazov", "návykové látky-drogy", "skutkový stav veci-zistenie", "orgán činný v trestnom konaní-policajný orgán"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:41b8c8c0-5b62-4e95-9fb4-234169f7d92c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.267.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 267/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 267/2016 z 3. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.267.2016.1"}, {"guid": "ussr:429a5a5d-ea2e-477f-983d-82a98160c8fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.342.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 342/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 342/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.342.2016.1"}, {"guid": "ussr:e5d1ff41-589f-4a0c-8f29-4ffb46f47eb2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.61.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 61/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 61/2016 z 2. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.61.2016.1"}, {"guid": "ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 339/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 339/2013 z 13. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-13", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cfd6eb2-4bba-4f58-9a01-402a3b1772aa"}, {"guid": "ussr:c7b7c3a8-e283-4229-8677-aeea8718a7c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/2013 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7b7c3a8-e283-4229-8677-aeea8718a7c0"}, {"guid": "ussr:b80a5cf0-396b-4e42-81ab-ac63fb11ba69", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 294/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 294/2010 z 31. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-31", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b80a5cf0-396b-4e42-81ab-ac63fb11ba69"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 201/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 201/04 z 17. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-17", "citacie_n": 207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/03 z 11. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-11", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:3054d71d-01e6-494b-bd1c-c8914f02f284", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/03 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3054d71d-01e6-494b-bd1c-c8914f02f284"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "780e9cc1-a5fb-4f4f-ab24-7e1c06b28440:04c3992f-2ade-4b64-8453-e55244ae3f14", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7115010735.1", "spisova_znacka": "6To/82/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6To/82/2016 z 28. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-11-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7115010735.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c7602148-12f3-4b5d-a0b4-fdfeac8d0449", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.338.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 338/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 338/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.338.2026.1"}, {"guid": "ussr:ddb348f7-6a8c-4306-8b64-0e3de90d109d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.212.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 212/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 212/2026 z 14. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.212.2026.1"}, {"guid": "ussr:a8fd7bea-331b-4ecd-9737-169bc3c2b883", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.240.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 240/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 240/2026 z 14. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.240.2026.1"}, {"guid": "ussr:7ebc42a4-c8f5-4ddd-a5c1-f088e7398e01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.90.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2026 z 24. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.90.2026.1"}, {"guid": "ussr:b6f74e3d-10c7-4874-96d6-7918a71e0aa5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.30.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 30/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 30/2026 z 27. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.30.2026.1"}, {"guid": "ussr:605ea238-6235-44d6-a698-21801e141b1f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.413.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 413/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 413/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.413.2025.1"}, {"guid": "ussr:9803cbd5-7202-498d-aea0-ff83211e243d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.257.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 257/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 257/2025 z 23. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.257.2025.1"}, {"guid": "ussr:a19f35c6-a27c-47ad-bebd-b59227916e95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.92.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/2025 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.92.2025.1"}, {"guid": "ussr:29b27008-094a-405b-9c59-bfe6dfe66597", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.566.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 566/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 566/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.566.2024.1"}, {"guid": "ussr:4f9bc682-3e7a-4a8e-ae00-1868ef3b41db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.554.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 554/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 554/2024 z 5. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.554.2024.1"}, {"guid": "ussr:6061e38e-ce3e-40bc-a4ed-e41ac6f1f811", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.532.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 532/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 532/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.532.2024.1"}, {"guid": "ussr:1e05a075-3446-461a-8e52-01bf897b37ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.369.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 369/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 369/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.369.2024.1"}, {"guid": "ussr:a669fe43-b991-4a99-834b-a2165e260a71", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.198.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 198/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 198/2024 z 24. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.198.2024.1"}, {"guid": "ussr:aa4b1e84-2c07-4d80-8e02-26ea1764bd66", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.67.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 67/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 67/2024 z 20. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.67.2024.1"}, {"guid": "ussr:e8a2940b-4669-44b5-ac0b-11942123c471", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.672.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 672/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 672/2023 z 19. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.672.2023.1"}, {"guid": "ussr:6302c848-3437-4458-b83c-71673295295e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.544.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 544/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 544/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.544.2023.1"}, {"guid": "ussr:2d5bef2b-bb56-4e3c-8591-dc4413af1af4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.433.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 433/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 433/2023 z 5. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.433.2023.1"}, {"guid": "ussr:b162b549-fb1e-44c3-9154-b7c767f81d7c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.375.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 375/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 375/2023 z 10. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.375.2023.1"}, {"guid": "ussr:078d3009-c187-4f77-b035-a07893df5c5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.154.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 154/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 154/2023 z 9. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.154.2023.1"}, {"guid": "ussr:50a9eb74-a1c9-4a08-b3ba-0109419b22f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.556.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 556/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 556/2022 z 8. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.556.2022.1"}, {"guid": "ussr:b3bdd60a-55f2-47d1-9680-6a76374dd015", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.150.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/2022 z 23. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.150.2022.1"}, {"guid": "ussr:f66be6d3-f464-40fe-a862-4052036eb8f0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.373.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 373/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 373/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.373.2021.1"}, {"guid": "ussr:93ce2f08-b131-4795-b7ca-d47c9f968251", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.369.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 369/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 369/2021 z 6. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.369.2021.1"}, {"guid": "ussr:673ded89-ffeb-41d0-9873-b949b26adce3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.203.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 203/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 203/2021 z 13. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.203.2021.1"}, {"guid": "ussr:5108e013-cd9b-4f2d-a23c-a2b0d55d1055", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.85.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 85/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 85/2018 z 13. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.85.2018.1"}, {"guid": "ussr:9196ff22-c237-4261-ab88-c31cc921b635", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.641.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 641/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 641/2018 z 22. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.641.2018.1"}, {"guid": "ussr:13497973-fce5-4ac8-bac4-ca9f66353ed4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.638.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 638/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 638/2018 z 22. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.638.2018.1"}]}