{"guid": "ussr:8508f6fc-a12b-4e29-a759-0827f4032be6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.184.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 184/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 184/2018 z 8. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. marca 2018, sp. zn. IV. ÚS 184/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.184.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2018-03-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8508f6fc-a12b-4e29-a759-0827f4032be6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.184.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.184.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.184.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 184/2018-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu\nLadislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Jurčišinom,\nMlynská 26, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4 Cob 111/2017 z 29. novembra 2017\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n28. februára 2018 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“, v citáciách aj „žalobca“), ktorou namieta porušenie svojich základných\n\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\npráva podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 4 Cob 111/2017 z 29. novembra 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a postupom,\nktorý predchádzal jeho vydaniu.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 20. decembra 2015 Okresný súd Košice-okolie\n(ďalej len „okresný súd“) platobným rozkazom sp. zn. 10 Rob 623/2005 zaviazal\n(ďalej len „žalovaný“), zaplatiť sťažovateľovi ako žalobcovi\nsumu 15 934,08 € s príslušenstvom.\nSťažovateľ\n\nv sťažnosti\n\nchronologicky\n\nopisuje\n\npriebeh\n\nkonania\n\nvedeného\n\nokresným súdom pod sp. zn. 12 Cb 3/2006 (ďalej len „prvostupňové konanie“),\npriebeh konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. 4 Cob 75/2013, 4 Cob 52/2014\na sp. zn.\n\n4 Cob\n\n111/2017\n\n(ďalej\n\nlen „odvolacie\n\nkonanie“)\n\na priebeh\n\nkonania\n\nvedeného Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) pod sp. zn.\n2 Obdo 66/2014 (ďalej len „dovolacie konanie“).\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza:\n„Okresný súd Košice-okolie Rozsudkom sp. zn. 12 Cb/3/2006-370 zo dňa\n28. 01. 2013 rozhodol:\nI. Konanie v časti istiny v sume 2.661,66 eur a v časti istiny v sume 3.476,24 eur\nzastavuje.\nII. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.158,78 eur spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 14,5 % ročne zo sumy 1.158,78 od 16. 11. 2004 do zaplatenia úrok\nz omeškania zo sumy 3.476,24 eur od 16. 11. 2004 do 15. 3. 2011 a to všetko do troch dní\nod právoplatnosti tohto rozsudku.\nIII. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.\nIV. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n\n2\n\nProti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd\nv Košiciach Uznesením, sp. zn. 4 Cob/75/2013-392 zo dňa 8. 10. 2013 nasledovne:\nI. Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a v zrušenom rozsahu\nvec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nV nadväznosti na Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, Okresný súd Košice-okolie\nRozsudkom, sp. zn. 12 Cb/3/2006-407 zo dňa 4. 2. 2014 rozhodol:\nI. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.834,92 eur spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 14,5 % ročne zo sumy 11.382,91 eur od 16.11.2004 do 25. 2. 2006,\nzo sumy 10.311,18 eur od 26. 2. 2006 do 15. 3. 2011, zo sumy 6.834,92 eur od 16. 3. 2011\ndo zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.\nIII. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti\ntohto rozsudku.\nProti tomuto Rozsudku v zákonom predpísanej lehote podal odvolanie žalobca\naj žalovaný, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach, Rozsudkom sp. zn. 4 Cob/52/2014472 zo dňa 27. 06.2014, ktorým rozhodol:\nI. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo výške 1.071,71 eur.\nII. Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť\nžalobcovi sumu 6.834,92 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,5 % ročne zo sumy\n11.382,91 eur od 16. 11. 2004 do 25. 2. 2006, zo sumy 10.311,18 eur od 26. 2. 2006\ndo 15. 3. 2011, zo sumy 6.834,92 eur od 16. 3. 2011 do zaplatenia a vo výroku o zamietnutí\nžaloby v prevyšujúcej časti nad 1.071,73 eur a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu\n1. stupňa na ďalšie konanie.\nProti tomuto Rozsudku, ktorým odvolací súd potvrdil Rozsudok vo výroku\no zamietnutí žaloby vo výške 1.071,71 eur, podal žalobca dovolanie, o ktorom rozhodol\nNajvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením, sp. zn. 2 Obdo/66/2014 zo dňa 29. 2. 2016\nnasledovne:\nI. Najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. júna 2014,\nč. k. 4 Cob/52/2014-472 v jeho potvrdzujúcom výroku a rozsudok Okresného súdu Košiceokolie zo dňa 4. februára 2014, č. k. 12 Cb/3/2006-407 vo výroku, ktorým návrh zamietol,\nzrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Košice-okolie na ďalšie konanie.\n\n3\n\nV odôvodnení tohto Uznesenia Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil\nnepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, keďže neobsahuje postačujúce vysvetlenie\ndôvodov, pre ktoré odvolací súd v časti zamietnutia žaloby v rozsahu 1.071,73 eur rozsudok\nprvého stupňa potvrdil. Tieto rozhodnutia sú z tohto dôvodu v časti zamietnutia návrhu\narbitrárne, nepreskúmateľné a zjavne nedôvodné, čím došlo v konaní k odňatiu možnosti\nžalobcu konať pred súdom a k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu\na spravodlivý proces.\nPodľa dovolacieho súdu, je zrejmé, že súd prvého stupňa a odvolací súd zaťažili\nkonanie a rozhodnutie závažnou procesnou vadou a preto také rozhodnutie nemôže byť\nvecne správne.\nOkresný súd Košice-okolie Rozsudkom, sp. zn. 12 Cb/3/2006 2 zo dňa 26. 06. 2017\nrozhodol:\nI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.409,26 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti\ntohto rozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.\nIII. Žalovaný má nárok na náhradu 31,54 % trov konania proti žalobcovi.\nIV. Štát má nárok na náhradu 65,77 % trov štátu proti žalobcovi a 34,23 % trov štátu\nproti žalovanému.\nProti tomuto Rozsudku vo výroku a všetkým jeho častiam podal žalobca odvolanie\no ktorom rozhodol Krajský súd Rozsudkom, sp. zn. 4 Cob/111/2017 zo dňa 29. novembra\n2017 napadaným rozsudkom nasledovne:\nI. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti – nad\nrozsah 2.409,26 eur.\nII. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaného\nproti žalobcovi a o nároku štátu na náhradu trov 65,77 % proti žalobcovi.\nIII. Odmieta odvolanie žalobcu proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť\nžalobcovi 2.409,26 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nIV. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v celom\nrozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím,\npo právoplatnosti tohto rozsudku.\n\n4\n\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že v priebehu súdneho konania dochádzalo k zásadným\nrozdielom názorov všeobecných súdov o výške priznaného nároku a výšky úrokov\nz omeškania, ktoré mal žalovaný uhradiť sťažovateľovi.\nNapádaný Rozsudok Krajského súdu v Košiciach obsahuje diametrálne rozdiely\nv porovnaní s konaním na Okresnom súde Košice-okolie, kde v pôvodnom konaní bol\nsťažovateľovi priznaný nárok proti žalovanému vo výške 6.834,92 eur s prísl.\na v napádanom rozsudku odvolacieho súdu bola priznaná sťažovateľovi suma už len\nvo výške 2.409,26 eur s prísl., čo predstavuje v zmysle odôvodnenia rozsudku Krajského\nsúdu (str.20) len sumu úrokov z omeškania. Rozsudok ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu\npredchádzalo je v tejto časti absolútne nepreskúmateľné a arbitrárne.“\nSťažovateľ ďalej v podanej sťažnosti preukazuje, že konanie, ktoré predchádzalo\nvydaniu napadnutého rozsudku, trpí aj viacerými procesnými vadami, a uvádza:\n„Na pojednávaní dňa 09. 11. 2009 bol vykonaný pomerne rozsiahly zvukový záznam\nz pojednávania a následne mal byť vykonaný prepis záznamu z diktafónu do zápisnice\nz pojednávania.\nSúd účastníkom konania na pojednávaní uskutočnenom dňa 25. 01. 2010 oznámil,\nže zápisnica z prechádzajúceho pojednávania nie je vyhotovená z dôvodu technických\nproblémov.\nPojednávanie dňa 25. 01. 2010 bolo odročené za účelom doplnenia znaleckého\ndokazovania na neurčito s tým, že právnemu zástupcovi žalobcu bola súdom uložená\npovinnosť doručiť súdu v lehote 30 dní otázky pre súdneho znalca. Právny zástupca žalobcu\nsplnil súdom uloženú povinnosť a dňa 01. 02. 2010 doručil súdu otázky pre znalca.\nToto tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko počas pojednávania bolo nahrávanie\nplynulé, čo usudzujeme z toho dôvodu, že keď sudkyňa ukončila určitú fázu diktátu\ndo diktafónu a následne pokračovala, tak sa vracala k tomu čo už predtým nadiktovala.\nZ tohto dôvodu tvrdíme že ide tvrdenie účelové, a ak sudkyňa zistila vadu technického\nzariadenia mala bezodkladne zorganizovať nové pojednávanie s tými istými účastníkmi,\nktorí boli ako svedkovia vypočutí na pojednávaní v čase poruchy zariadenia. Ak tak\nsudkyňa neurobila tak jej tvrdenie o vade technického zariadenia sa nám javí ako\n\n5\n\nnehodnoverné a jej konanie ako účelové ktoré poškodilo práva žalobcu na spravodlivý\nproces a túto skutočnosť je nutné prisúdiť na ťarchu konajúceho súdu.\nNásledne súd viac ako 2 a pol roka vôbec nekonal, po celú dobu nevykonal žiaden\nprocesný úkon vo veci a pojednávanie bolo vytýčené až na deň 10. 09. 2012. Na tomto\npojednávaní dňa 10. 09. 2012 (po takmer 3 rokoch) sa súd snažil zrekonštruovať\ndokazovanie vykonané na pojednávaní dňa 09. 11. 2009, z ktorého nebol vyhotovený\nzvukový záznam a na tomto pojednávaní súd už ani neuvažoval o doplnení znaleckého\ndokazovania a dokazovanie v rámci rekonštruovaného pojednávania zo dňa 09. 11. 2009\nviedol úplne rozdielnym smerom.\nĎalšie vážne procesné pochybenie súdu vidíme v tom, že súd na pojednávaní\nkonanom dňa 15. 10. 2012 odročil toto pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň\n30. 10. 2012, no toto pojednávanie bez odôvodnenia zrušil a následne nariadil\npojednávanie na deň 28. 01. 2013, kde vyhlásil rozsudok, hoci tento mal už byť v tento deň\naj vyhotovený a doručený účastníkom konania, no rozsudok súd následne doručil žalobcovi\naž dňa 11. 04. 2013.“\nSťažovateľ k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy\nuvádza, že je toho názoru, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca.\nV sťažnosti ďalej poukazuje na to, že «V zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“) nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. V uvedenom prípade sme\nnázoru, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca.\nPojem zákonného sudcu vyčerpávajúco definoval Ústavný súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústavný súd“) vo svojom rozhodnutí č. k. II. ÚS 577/2015, podľa ktorého\nje tento pojem definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria\nnavzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva.\nK týmto kritériám treba priradiť v prvom rade vecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť\nsúdov, a následne obsadenie príslušného súdu, ktoré je v procesných poriadkoch a v zákone\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov vymedzené od samosudcu až po rozmanité rozhodovacie útvary (senáty) zložené\n\n6\n\nz troch a viacerých sudcov. Na to nadväzuje zásada prideľovanie vecí jednotlivým sudcom\nalebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý\nurčuje zákon.\nIba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne\npríslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy\na čl. 38 ods. 1 listiny.\nPrvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z čl. 48\nods. 1 ústavy je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť,\nbol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo za účelový\n(II. ÚS 893/2014).\nV súlade s ustanovením § 3 ods. 3 základných zásad činnosti súdov zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch, zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu\nna príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie\na rozhodovanie o prejednávanej veci.\nOd začiatku súdneho sporu od roku 2005, teda viac ako 10 rokov bola zákonnou\nsudkyňou predsedkyňa Okresného súdu Košice - okolie Mgr. Nicola Kuzmiaková. Zákonná\nsudkyňa vykonala rozsiahle dokazovanie, boli vypočutí viacerí svedkovia, bolo nariadené\nznalecké dokazovanie za účasti dvoch znalcov. Sme názoru, že zákonná sudkyňa bola riadne\noboznámená s celým súdnym spisom, za jej účasti bol vykonaný väčší počet pojednávaní\na boli vypočutí svedkovia...\nMáme zato, že v danom prípade bol porušený zákon, ak v takomto obsahovo\na technicky náročnom súdnom spore bol zmenený zákonný sudca po 10 rokoch, ktorý bol\ns celou kauzou oboznámený, vykonal dokazovanie a je preukázateľné, že zmena zákonného\nsudcu mala reálny vplyv na rozhodnutie vo veci v neprospech sťažovateľa.\nZa senát zložený zo zákonných sudcov možno považovať len senát zložený zo sudcov\npríslušného súdu, ktorí tvorili tento senát v čase pridelenia veci. Ústavnej zásade\nneodňateľnosti zákonného sudcu, ktorá vyplýva zo základného práva na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy (a čl. 38 ods. 1 listiny), nezodpovedá prípad, ak zákonný sudca\nsenátu, ktorému bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie, bol zmenený\nbez splnenia zákonných predpokladov na vykonanie takejto zmeny neskoršie vydaným\nrozvrhom práce ako riadiacim aktom predsedu súdu (prípadne jeho zmenami\n\n7\n\na doplneniami). K zmene v zložení senátov vo veciach už pridelených na prerokovanie\na rozhodnutie by malo dochádzať v zásade len výnimočne (IV. ÚS 459/2012-73).\nSme toho názoru, že nebol dôvod na zmenu obsadenia senátu odvolacieho súdu,\nkde namiesto pôvodného člena senátu JUDr. Romana Rizmana, ktorú po celú dobu bol\noboznamovaný so súdnym sporom bol následne vymenený novým členom JUDr. Jozefom\nVancom.».\nSťažovateľ k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uvádza:\n„Sme\n\nnázoru,\n\nže\n\nk\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nmalo\n\ndôjsť\n\nústavne\n\nneakceptovateľným odôvodnením napadnutého rozsudku, resp. jeho arbitrárnosťou.\nNepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, vyvodzujeme z nedodržania ústavnoprávnych\npožiadaviek, ktoré sú kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, nevysporiadanie sa\nodvolacieho súdu s námietkami a tiež pochybenia v procesnom postupe, ktorý jeho vydaniu\npredchádzali.\nJe nepreskúmateľný záver súdu prečo nepripustil procesný útok žalobcu, ktorý\nv konaní preukázal, že žalovaný si neuplatnil reklamačné práva z titulu vád a fakturácie\npredpísaným spôsobom u žalobcu tak ako to vyžaduje ustanovenie § 562 a nasl.\nObchodného zákonníka. Žalovaný si teda nemohol uplatňovať tieto práva z dodávky prác\na výkonov ako aj fakturácie (ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť zmluvy o dielo) až v súdnom\nkonaní...\nJe nepreskúmateľné, ak práce boli skutočne vykonané, aby niekto v rozpore\ns dobrými mravmi tvrdil, že vykonané naviac práce boli zahrnuté v zmluve, hoci výkaz\na výmer vykonaných prác to nedokazoval a tento výkaz a výmer predkladal žalovaný\nžalobcovi pre výpočet ceny diela...\nAk nebol vykonaný projekt strechy a k tomu projektu nebol doložený výkaz a výmer,\ntak nie je možné považovať za chybu žalobcu, že boli v zmluve uvedené zlé podmienky, ktoré\nžalobca v rámci tohto záväzku akceptoval. Žalobca v celom konaní konal čestne a v dobrej\nviere, v snahe aby žalovanému nevznikla žiadna škoda, nevykonaním pokrytia celej strechy.\nAk by to žalobca nebol vykonal a teda aj rozsahu naviac prác, bol by žalovaný utrpel\nznačnú škodu zo zatekania.\n\n8\n\nPrieči sa potom dobrým mravom, ak žalovaný tieto naviac práce lstivým spôsobom\nzískal už vopred pri uzavretí zmluvy o dielo, a takýto postup nemôže požívať ochranu\nv obchodnoprávnych vzťahoch.\nSúdne konanie ktoré predchádzalo vydaniu napádaného rozsudku trpí aj viacerými\nprocesnými vadami, ktorými došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd rovnako\nv konaní neprihliadal na procesný útok žalobcu, jeho dôkazy bral ako nepodložené,\nvýpovede svedkov ako nehodnoverné, vrátane výpovede žalobcu, no bral za pravdivé\nvýpovede žalovaného a jeho svedkov, ktorý vypovedali účelovo a bez toho aby bol k tomu\ndoložený dôkaz.“\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento\nnález:\n„1. Základné práva\n\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd Rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 4 Cob/111/2017\nz 29. novembra 2017 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu porušené boli.\n2. Rozsudok Krajského súdu Košice, sp. zn. 4Cob/111/2017 zo dňa 29. novembra\n2017 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n3.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,00 €\n\n(slovom päťtisíc eur), ktoré mu je Krajský súd Košice povinný zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4.\n\npriznáva úhradu trov konania v sume 390,50 €\n\n(tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov), ktorú mu je Krajský súd Košice povinný vyplatiť\nna účet jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie JUDr. Ivana Jurčišina, advokát.\nMlynská 26, 040 01 Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\n9\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o sťažnosti sťažovateľa\nv rámci jej predbežného prerokovania zistil, že najvyššiemu súdu podal 28. februára 2018\nprostredníctvom okresného súdu dovolanie smerujúce proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu. Následne ústavný súd zistil, že okresný súd spis vzťahujúci sa na konanie\nvedené pod sp. zn. 12 Cb 3/2006 na rozhodnutie o podanom dovolaní najvyššiemu súdu\ndo času predbežného prerokovania sťažnosti ešte nepredložil.\nPri posudzovaní sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity, na ktorom\nje založená jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Zmysel\na účel subsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd\nspočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne\núlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených\nkompetencií. Právomoc ústavného súdu predstavuje v tomto kontexte ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ku ktorého uplatneniu dôjde až v prípade nefunkčnosti\n\n10\n\nvšetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.\nOpačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu\npodľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).\nÚstavný súd odkazuje aj na svoju doterajšiu judikatúru (m. m. IV. ÚS 177/05),\npodľa ktorej vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré\nzákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje\na na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, nemožno\nrozumieť už samotné podanie posledného z nich oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie\no ňom príslušným orgánom.\nV okolnostiach prípadu sťažovateľ podaním dovolania, ako aj podaním sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy vedome vytvoril stav, keď by o jeho veci mali súbežne\nrozhodovať dva orgány súdneho typu (najvyšší súd ako dovolací súd a ústavný súd), čo nie\nje v podmienkach právneho štátu rešpektujúceho princíp právnej istoty prijateľné.\nVzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci dovolacieho súdu vo veci sťažovateľa\npredchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie sťažnosti\nústavnému\n\nsúdu\n\nešte\n\npred\n\nrozhodnutím\n\ndovolacieho\n\nsúdu\n\nako\n\npredčasné\n\n(m. m. IV. ÚS 142/2010, IV. ÚS 467/2013), čo zakladá dôvod na jej odmietnutie\nako neprípustnej.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na to, že aj pod vplyvom\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej činnosti zastáva názor\n(napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 289/09), podľa ktorého v prípade podania mimoriadneho\nopravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nje takáto sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Zároveň ústavný\nsúd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre uvádza (napr. m. m. I. ÚS 184/09, I. ÚS 237/09,\nI. ÚS 239/09, IV. ÚS 49/2010, IV. ÚS 453/2010), že lehota na prípadné podanie sťažnosti\npo rozhodnutí o dovolaní sa považuje v zásade za zachovanú aj vo vzťahu\nk predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, s výnimkou prípadov, keď to konkrétne\nokolnosti veci zjavne vylučujú. Nie je preto dôvodné, aby sťažovateľ v prípade podania\n\n11\n\ndovolania podal zároveň aj sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, pretože aj za predpokladu,\nže by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné, nemožno sťažnosť\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu\ndovolacieho súdu, odmietnuť pre jej oneskorenosť (porovnaj k tomu aj rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva z 8. 11. 2007 vo veci Soffer proti Českej republike,\nsťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002\nvo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nsťažovateľa uplatnením zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú podľa § 53 ods. 1\nv spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. marca 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "opravný prostriedok-mimoriadny", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cdec1882-e0fe-4598-b008-1c95feeaed90", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.577.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 577/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 577/2015 z 10. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-10", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.577.2015.1"}, {"guid": "ussr:007e4316-2979-4bfb-ae15-374db14cd278", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 459/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 459/2012 z 13. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-13", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:007e4316-2979-4bfb-ae15-374db14cd278"}, {"guid": "ussr:a85aa928-f27d-427c-8ee0-067cf9da210b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 467/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 467/2013 z 24. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-24", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a85aa928-f27d-427c-8ee0-067cf9da210b"}, {"guid": "ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2010 z 20. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-20", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa"}, {"guid": "ussr:e126176c-71c7-4b3e-8047-3cf1e9455d49", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e126176c-71c7-4b3e-8047-3cf1e9455d49"}, {"guid": "ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479"}, {"guid": "ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 289/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/09 z 14. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-14", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0"}, {"guid": "ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "9bcad069-dd92-44f5-85c5-34eab459ede0:8f3288e1-2e5d-4383-bd33-920eccde3664", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7505212867.1", "spisova_znacka": "2Obdo/66/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/66/2014 z 29. 2. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-02-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7505212867.1"}, {"guid": "5b7134c2-9491-4e68-818b-f7f02f80cb83:20849aa4-5cc1-4e13-a92f-a99fe66e06c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cob/111/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/111/2017 z 29. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-11-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5b7134c2-9491-4e68-818b-f7f02f80cb83:20849aa4-5cc1-4e13-a92f-a99fe66e06c6"}, {"guid": "cdc49c69-2cc0-43eb-ae14-4c14df86abcc:39ac5f0d-26d4-4a8f-849b-56b477f19a4b", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cob/52/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/52/2014 z 27. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-06-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cdc49c69-2cc0-43eb-ae14-4c14df86abcc:39ac5f0d-26d4-4a8f-849b-56b477f19a4b"}, {"guid": "02467b8b-ff1f-4610-9116-7be44e8de12b:1a67a36a-450d-4872-8c98-dd46f25c0993", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cob/75/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/75/2013 z 8. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-10-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/02467b8b-ff1f-4610-9116-7be44e8de12b:1a67a36a-450d-4872-8c98-dd46f25c0993"}, {"guid": "0ef8a889-be42-42fa-a45d-41099bd7463a:f3d525e2-b94d-4681-852d-b513336c329d", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Cb/3/2006", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 12Cb/3/2006 z 25. 5. 2017", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2017-05-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0ef8a889-be42-42fa-a45d-41099bd7463a:f3d525e2-b94d-4681-852d-b513336c329d"}], "citovane_v": []}