{"guid": "ussr:4a228b6b-7ba3-41a3-ad66-9bef5179db93", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.183.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 183/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 183/2018 z 8. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. marca 2018, sp. zn. IV. ÚS 183/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.183.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2018-03-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4a228b6b-7ba3-41a3-ad66-9bef5179db93", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.183.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.183.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.183.2018.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 183/2018-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2018\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa),\nzo sudcu Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátom JUDr. PhDr. Martinom\nOnderkom, Kpt. Nálepku 5, Prešov, vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nBardejov sp. zn. 6 C 63/2009 z 30. novembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n16. februára 2018 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práva a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného\n\nsúdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 C 63/2009 z 30. novembra 2017\n(ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresným súdom je pod sp. zn. 6 C 63/2009\nvedené konanie o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu (ďalej len „súdne konanie“),\nkde sťažovateľ ako advokát vystupuje v postavení právneho zástupcu odporcu\n(ďalej len „odporca“, v citáciách tiež aj „žalovaný“).\nDňa 9. októbra 2017 bolo sťažovateľovi (ako právnemu zástupcovi odporcu)\ndoručené predvolanie okresného súdu z 5. októbra 2017, z ktorého vyplýva, že okresný\nsúd nariadil pojednávanie na 30. november 2017 o 9.00 h.\nSťažovateľ (ako právny zástupca odporcu) 30. novembra 2017 v čase o 8.23 h podal\nelektronicky žiadosť o odročenie pojednávania, v ktorej uviedol: „Dňa 30. 11. 2017\nmi žalovaný\n\noznámil,\n\nže\n\nodo\n\ndňa\n\n29. 11. 2017\n\nje\n\nuznaný\n\nza dočasne práceneschopného z dôvodu choroby, pričom v elektronickej podobe\nprostredníctvom e-mailu mi následne predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej\nneschopnosti vystavené dňa 30. 11. 2017, z ktorého vyplýva, že žalovaný\nje neschopný práce odo dňa 29. 11. 2017 v dôsledku choroby.\nS prihliadnutím na to, že žalovaný\n\nsa zo závažných zdravotných\n\ndôvodov nemôže zúčastniť predmetného pojednávania, na ktorom chce byť osobne prítomný\na vyjadriť sa k veci týmto žiadam, aby Okresný súd Bardejov predmetné pojednávanie\nodročil na iný termín.\nSo zreteľom na uvedené týmto ospravedlňujem svoju neúčasť na predmetnom\npojednávaní, ako aj neúčasť žalovaného\n\n, ktorý nesúhlasí s konaním v jeho\n\nneprítomnosti, čo mi oznámil dnešného dňa 30. 11. 2017...“\nZo zápisnice o pojednávaní uskutočnenom 30. novembra 2017 vyplýva, že okresný\nsúd rozhodol uznesením tak, že pojednávanie bude vykonané v neprítomnosti odporcu\na jeho právneho zástupcu (sťažovateľa), napadnutým uznesením uložil sťažovateľovi\n(ako právnemu zástupcovi odporcu) poriadkovú pokutu v sume 100 € a následne došlo\n\n2\n\nk oboznámeniu listinných dôkazov a výsluchu navrhovateľky, pričom okresný súd\npojednávanie odročil na 2. február 2018.\nSťažovateľovi bolo 14. decembra 2017 doručené napadnuté uznesenie, ktorým\nmu bola uložená poriadková pokuta v sume 100 €.\nZo zápisnice o pojednávaní uskutočnenom 2. februára 2018 vyplýva, že okresný súd\nvykonal pojednávanie, došlo k oboznámeniu listinných dôkazov a výsluchu odporcu,\npričom okresný súd vo veci rozhodol tak, že určil, že otcom maloletého dieťaťa je odporca\n, a schválil rodičovskú dohodu.\nSťažovateľ v podanej sťažnosti poukazuje na to, že „uznesenie Okresného súdu\nBardejov sp. zn. 6 C 63/2009 zo dňa 30. 11. 2017 je zjavne arbitrárne a nepreskúmateľné,\npretože absentuje v ňom riadne odôvodnenie, keďže okresný súd sa žiadnym spôsobom\nnevysporiadal s tým\n- či osobnú účasť sťažovateľa (ako právneho zástupcu odporcu), resp. v širšom\npoňatí osobnú účasť advokáta (ako právneho zástupcu) je vôbec možné považovať\nza nevyhnutnú na pojednávaní nariadenom vo veci, kde neexistuje podmienka povinného\nprávneho zastúpenia strany, ako je napr. aj konanie o určenie otcovstva,\n- či osobná účasť sťažovateľa (ako právneho zástupcu odporcu) bola nevyhnutná\npre to, aby okresný súd mohol vykonať pojednávanie,\n- či neúčasť sťažovateľa (ako právneho zástupcu odporcu), ktorý svoju neprítomnosť\nvopred ospravedlnil v žiadosti o odročenie zo dňa 30. 11. 2017 bola vôbec spôsobilá sťažiť\npostup súdu v konaní, keďže v danom type konania (o určenie otcovstva) nie je povinné\nprávne zastúpenie,\n- akým konkrétnym spôsobom (čo do skutkového vymedzenia) sťažovateľ sťažil\npostup súdu v konaní, keď súd pojednávanie aj tak vykonal v neprítomnosti sťažovateľa\n(ako právneho zástupcu odporcu),\n- a či teda vôbec mohlo dôjsť k naplneniu hypotézy právnej normy pre uloženie\nporiadkovej pokuty sťažovateľovi (ako právnemu zástupcovi odporcu).\nV dôsledku toho potom ani nie je možné zistiť, na základe akých okolností\n(skutočností), resp. skutkových zistení, dospel Okresný súd Bardejov k záveru, že sťažovateľ\n3\n\n(ako právny zástupca odporcu) sťažil postup súdu v konaní, ako aj to, či vôbec\nneprítomnosť (neúčasť) sťažovateľa (ako právneho zástupcu odporcu) na pojednávaní,\nktorému zo strany súdu nebola uložená žiadna konkrétna povinnosť, ktorú by mal splniť na\ntomto pojednávaní, môže napĺňať zákonné podmienky pre uloženie poriadkovej pokuty.“.\nSťažovateľ ďalej cituje z napadnutého uznesenia okresného súdu a uvádza, že\n„V dôsledku tohto odôvodnenia, kedy ani sťažovateľ ako kvalifikovaný právny zástupca\n(advokát) nevie z neho zistiť, ako konkrétne sťažil postup súdu v konaní tým, že nebol\nosobne prítomný na pojednávaní, ktoré sa aj napriek jeho neúčasti vykonalo, sťažovateľ\nuznesenie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6 C 63/2009 zo dňa 30. 11. 2017 považuje\nza svojvoľné a v extrémnom rozpore s ideou spravodlivosti.“.\nSťažovateľ ústavnému súdu v sťažnosti predkladá svoju právnu argumentáciu\nv súvislosti s možnosťou uloženia poriadkovej pokuty právnemu zástupcovi (advokátovi)\nzo strany súdu. V sťažnosti uvádza: „V prvom rade si mal okresný súd ozrejmiť okolnosť,\nči osobnú účasť sťažovateľa (ako právneho zástupcu odporcu), resp. v širšom poňatí\nosobnú účasť advokáta (ako právneho zástupcu) je vôbec možné považovať za nevyhnutnú\nna pojednávaní nariadenom vo veci, kde neexistuje podmienka povinného právneho\nzastúpenia strany, ako je napr. aj konanie o určenie otcovstva.\nZ vyriešenia tejto hlavnej otázky sa potom odvíja aj odpoveď na to, že kto môže\nsťažiť postup súdu v konaní (pozitívne vymedzenie), pričom logicky pôjde vždy o osobu,\nktorú súd predvolal za účelom jej výsluchu – ako stranu, svedka, prípadne znalca, z čoho\nnásledne vyplýva, že takou osobou nemôže byť právny zástupca (advokát) vo veciach, kde\nneexistuje podmienka povinného právneho zastúpenia, pretože tento právny zástupca\nnevypovedá ani ako strana, ani ako svedok či znalec, ale len poskytuje právnu pomoc\nstrane, resp. účastníkovi konania, ktorému čl. 47 ods. 2 Ústavy SR garantuje právo na\nprávnu pomoc, teda nejde o všeobecnú povinnosť byť právne zastúpený v každom type\nkonanie (povinné právne zastúpenie sa uplatňuje len v niektorých typoch konaní)...“\nSťažovateľ ďalej uvádza, že «Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že v dôsledku\nžiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na deň 30. 11. 2017 z dôvodu preukázanej\npráceneschopnosti odporcu, ktorú Okresný súd Bardejov akceptoval ako vážny dôvod jeho\n4\n\nneúčasti, došlo dňa 30. 11. 2017 k vykonaniu pojednávania v neprítomnosti odporcu a jeho\nprávneho zástupcu (sťažovateľa), a následne aj k oboznámeniu listinných dôkazov\na výsluchu navrhovateľky, pričom Okresný súd Bardejov pojednávanie odročil na deň\n2. 2. 2018, čo odôvodnil tým, že „... z úradnej povinnosti bude zisťovať prípadné zárobkové\npomery a osobné pomery odporcu.“\nSo zreteľom na to je nepochybné, že k odročeniu pojednávania nedošlo pre to,\nže by sťažovateľ (ako právny zástupca odporcu) nesplnil nejakú súdom uloženú povinnosť\n(napr. nepredložil listinný dôkaz a pod.) a tým spôsobil nutnosť odročenia pojednávania.\nPráveže až zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 2. 2. 2018 vyplýva pravý dôvod\nodročenia, ktorým bol výsluch odporcu (ako účastníka), a ktorý bez akéhokoľvek návrhu\nvykonal Okresný súd Bardejov s poukazom na vyšetrovaciu zásadu uplatňovanú v danom\ntype konania.\nSťažovateľ (ako právny zástupca odporcu) ani objektívne nemohol sťažiť postup súdu\nv predmetnom konaní, pretože na pojednávanie nebol predvolaný ako strana (účastník),\nsvedok alebo znalec, za účelom jeho výsluchu (v rámci vykonania dôkazného prostriedku),\nale bol predvolaný ako právny zástupca odporcu, za účelom realizácie práva odporcu (na\nprávnu pomoc v konaní pred súdom) zakotveného v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR...\nZároveň je potrebné poukázať aj na povinnosti sťažovateľa (ako právneho zástupcu\nodporcu) vo vzťahu ku odporcovi (ako klientovi), pretože sťažovateľ je v zmysle ust. § 18\nods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii viazaný pokynom klienta ohľadom toho, či klient\nchce alebo nechce byť na jednotlivom úkone (pojednávaní) zastúpený právnym zástupcom,\nteda je len na vôli klienta, či jeho právny zástupca bude osobne prítomný na každom\njednom pojednávaní, alebo len na tom pojednávaní, ktorého sa osobne zúčastní aj klient,\nresp. ktoré na základe iných kritérií určí klient, keďže v tomto smere nie je nijako viazaný.\nKeďže sťažovateľ (ako právny zástupca odporcu) disponoval výslovným pokynom\nodporcu podať žiadosť o odročenie, ako aj nezúčastniť sa pojednávania a ospravedlniť\nsvoju neúčasť, pretože odporca, ktorý sa nemohol pojednávania zúčastniť zo zdravotných\ndôvodov, prejavil vôľu, aby sa sťažovateľ ako jeho právny zástupca osobne zúčastnil len\ntakého pojednávania, na ktorom bude osobne prítomný aj odporca.\nNie je predstaviteľné v právnom štáte, aby súd ukladaním poriadkových pokút nútil\nadvokáta (v postavení právneho zástupcu) konať proti vôli a výslovnému pokynu klienta tak,\n\n5\n\naby sa osobne zúčastnil pojednávania, na ktorom jeho účasť dokonca v zmysle platného\nprávneho poriadku ani len nie je nevyhnutná, kde naviac ani klient osobnú účasť advokáta\n(v postavení právneho zástupcu) nevyžaduje.\nS poukazom na to, že sťažovateľ (ako právny zástupca odporcu) nemal ani len\npovinnosť osobne sa zúčastniť na predmetnom pojednávaní, keďže išlo len o jeho možnosť\n(oprávnenie), jeho neúčasť (dokonca bez ohľadu na to, či ospravedlnená alebo\nneospravedlnená) nie je objektívne spôsobilá sťažiť postup súdu v konaní, pretože\nporiadková pokuta ako nástroj zabezpečenia účasti na úkone súdu prichádza do úvahy len\npri zabezpečení účasti takých osôb, ktorých účasť je nevyhnutná na ich výsluch alebo iný\núkon dokazovania, čo u právneho zástupcu je nepochybné, že takou osobou nie je, a preto\nmuselo byť Okresnému súdu Bardejov zrejmé, že nemôže byť naplnená hypotéza ust. § 102\nods. 1 písm. b) CSP., teda základné predpoklady pre uloženie poriadkovej pokuty...\nSo zreteľom na uvedené je nepochybné, že uznesením Okresného súdu Bardejov\nsp. zn. 6 C/63/2009 zo dňa 30. 11. 2017 a jeho postupom v tomto konaní, bolo porušené\nzákladné právo sťažovateľa garantované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, ako aj čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.\nSťažovateľ si neuplatňuje finančné zadosťučinenie, pretože jeho cieľom nie je\nhypoteticky možné obohatenie sa v súvislosti s týmto konaním pred ústavným súdom, ale ide\nmu o ďalekosiahly ústavnoprávny rozmer ukladania poriadkových pokút advokátom,\npretože bezdôvodné uloženie poriadkovej pokuty je účinným nástrojom na šikanovanie\nadvokáta a jeho prípadné odstránenie zo zastupovania určitého klienta v konkrétnej veci\nprostredníctvom neprimeraného (jednorazového, ale aj opakovaného) zásahu do jeho\nmajetkovej sféry bez akéhokoľvek zákonného podkladu, a navyše bez existencie riadneho\nopravného prostriedku na obranu a dosiahnutie nápravy, kde z pohľadu súdu mu advokát\n„sťažuje postup v konaní“ tým, že dôkladne chráni a presadzuje práva a záujmy klienta,\npričom v skutočnosti advokát si len plní svoje zákonné povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 18\nods. 2 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii.\nSo zreteľom na súčasnú právnu úpravu, vylučujúcu riadny opravný prostriedok\nna obranu a dosiahnutie nápravy voči bezdôvodnému či zlomyseľnému uloženiu\nporiadkovej pokuty, bude v tejto súvislosti veľmi významná rozhodovacia prax Ústavného\n\n6\n\nsúdu SR, ktorá by mohla a mala nastaviť jasné mantinely aplikácie tohto právneho inštitútu,\nnáchylnému na zneužitie, s dôrazom na dodržiavanie ústavnosti a zákonnosti.»\nSťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľa\n- na spravodlivé súdne konanie garantované v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,\n- vlastniť majetok garantované v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, uznesením Okresného súdu\nBardejov sp. zn. 6 C/63/2009 zo dňa 30. 11. 2017 a jeho postupom v tomto konaní, bolo\nporušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Bardejov\nsp. zn. 6 C/63/2009 zo dňa 30. 11. 2017.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Bardejov pokračovať\nv porušovaní namietaných práv sťažovateľa.\nOdporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho\nprijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred\nústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu\ntakto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\n7\n\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy\nvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nK iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,\nnesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej\nmoci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,\nm. m. IV. ÚS 62/08). Zároveň je v súvislosti s namietaným uznesením okresného súdu\npotrebné pripomenúť, že ústavný súd nepredstavuje opravnú inštanciu všeobecných súdov\n(napr. I. ÚS 31/05), a preto nemôže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ\ntieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade s právami na súdnu a inú právnu ochranu\nzakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy. Ingerencia ústavného súdu do výkonu\nprávomoci všeobecného súdu by bola opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou.\n\n8\n\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napádaným uznesením okresného\nsúdu\nPodstatou sťažnosti je námietka sťažovateľa, že okresný súd mu poriadkovú pokutu\nv sume 100 € uložil nezákonne. Túto námietku sťažovateľ bližšie rozvádza do viacerých\nrovín. Ide o zodpovedanie otázky, či osobnú účasť advokáta vôbec možno považovať\nza nevyhnutnú na pojednávaní nariadenom vo veci, kde neexistuje podmienka povinného\nprávneho zastúpenia, zodpovedanie s tým súvisiacej otázky, či neúčasť sťažovateľa\nako právneho zástupcu odporcu bola vôbec spôsobilá sťažiť postup okresného súdu\nv konaní a akým konkrétnym spôsobom sťažovateľ sťažil postup okresného súdu v konaní\na teda či v konečnom dôsledku mohlo dôjsť k naplneniu hypotézy právnej normy\npre uloženie poriadkovej pokuty sťažovateľovi ako právnemu zástupcovi odporcu.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa\nktorej posudzuje spravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m. II. ÚS 307/06), preto\nk vyhoveniu sťažnosti dochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje k názoru, že namietané\na relevantné procesné pochybenia zo strany príslušného orgánu verejnej moci umožňujú\nprijatie záveru, že proces ako celok bol nespravodlivý a vzhľadom na to aj jeho výsledok\n9\n\nmôže vyznievať ako nespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje k vyhoveniu sťažnosti\nv prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej moci síce k určitému pochybeniu mohlo dôjsť,\navšak jeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným porušením ústavou\ngarantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako celku nemala\npodstatný dosah (m. m. IV. ÚS 320/2011, IV. ÚS 104/2012). V tejto súvislosti ústavný súd\nzdôrazňuje, že nie každé porušenie zákona zo strany orgánu verejnej moci má automaticky\nza následok porušenie ústavou garantovaného základného práva, v danom prípade\npredovšetkým základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nOdpoveď k zodpovedaniu sťažovateľovej námietky je podľa názoru ústavného súdu\npotrebné hľadať v samotnej právnej úprave poriadkových opatrení.\nV zmysle § 102 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“) môže súd uložiť poriadkovú pokutu tomu,\nkto sťažuje postup konania najmä tým, že a) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju\nnečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, b) sa nedostaví na súd,\nhoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi\nokolnosťami, c) neuposlúchne príkaz súdu, d) ruší poriadok alebo dôstojný priebeh\npojednávania alebo e) urobí hrubo urážlivé podanie.\nZ uvedeného vyplýva, že zákonná úprava poriadkovej pokuty nerozlišuje medzi\nsubjektmi, stranami sporu, resp. inými osobami, ktorým možno či nemožno poriadkovú\npokutu uložiť, a nerozlišuje konania s povinným zastúpením a konania bez povinného\nzastúpenia, tak ako sa to vo svojom výklade snaží sťažovateľ prezentovať. Naopak, slovným\nspojením „tomu kto“ vyjadruje, že ju možno uložiť komukoľvek, kto sťaží postup konania,\na to formou, ktorú ako príklad uvádza. Zákonodarca v tomto smere zvolil neurčitý právny\npojem „kto sťaží postup konania“, aby so zreteľom na osobitosti toho-ktorého prípadu\nbolo možné jeho obsah flexibilne prispôsobiť na konkrétnu situáciu. Neobstojí preto\nnámietka sťažovateľa, že poriadkovú pokutu nemožno uložiť advokátovi vo veciach,\nv ktorých neexistuje povinné právne zastúpenie.\n\n10\n\nOkresný súd v napadnutom uznesení uvádza:\n„Súd vo veci nariadil pojednávanie na 30. 11. 2017 o 9.00 hod., na ktoré predvolal\naj\n\nodporcu\n\naj\n\njeho\n\nprávneho\n\nzástupcu,\n\nktorému\n\npredvolanie\n\nbolo\n\ndoručené\n\ndňa 09. 10. 2017. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 30. 11. 2017 o 8.23 hod.\nprávny zástupca odporcu požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že odporca sa\nzo závažných zdravotných dôvodov nemôže zúčastniť pojednávania, na ktorom chce byť\nosobne prítomný a vyjadriť sa k veci. Predložil kópiu potvrdenia o dočasnej pracovnej\nneschopnosti vystavené 30. 11. 2017, z ktorého vyplýva pracovná neschopnosť odporcu\nod 29. 11. 2017. Zároveň žiadal ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní ako aj neúčasť\nodporcu, ktorý nesúhlasí s konaním v jeho neprítomnosti.\nKonajúci súd elektronicky dňa 30. 11. 2011 o 8.56 hod. ako aj telefonicky o 8.58 hod.\noznámil právnemu zástupcovi odporcu, že žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje.\nSúd na pojednávaní konanom dňa 30. 11. 2017 rozhodol, že bude pojednávať\nv neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu, vychádzajúc z názoru, že právny\nzástupca odporcu sa nedostavil na pojednávanie, hoci na to nemal žiaden závažný dôvod.\nTakýmto dôvodom nie je ani pracovná neschopnosť samotného odporcu. Podľa názoru súdu\nboli splnené procesné podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti odporcu v zmysle\n§ 180 CSP, pretože pojednávanie možno vykonať aj v neprítomnosti strany v konaní,\nza prítomnosti jeho právneho zástupcu a v prípade jeho neprítomnosti, tiež vtedy,\nak sa neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi. Minimálne na strane právneho zástupcu\nodporcu takéto vážne dôvody absentovali. Vzhľadom na potrebu doplnenia dokazovania súd\npo vykonaní pojednávania odročil pojednávanie na deň 2. 2. 2018...\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že právny zástupca odporcu sa na pojednávanie\nnariadené na deň 30. 11. 2017 nedostavil, hoci naň bol riadne a včas predvolaný, pričom\nsvoju neprítomnosť neospravedlnil dôležitými dôvodmi na jeho strane a preukazoval len\npracovnú neschopnosť žalovaného. Svojou neprítomnosťou na pojednávaní bez vážneho\ndôvodu sťažil postup súdu, pričom spôsob, ktorým ospravedlňoval svoju neprítomnosť\na neprítomnosť odporcu (pol hodiny pred jeho otvorením) signalizuje účelovosť tohto\npostupu a snahu zmariť vykonanie pojednávania. Vzhľadom na uvedené súd postupom\npodľa § 102 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 102 ods. 2 CSP uložil právnemu zástupcovi\nodporcu poriadkovú pokutu vo výške 100,- Eur, keďže vyššie opísaným postupom sťažil\n\n11\n\npostup súdu v konaní, pričom jej výšku považuje za primeranú vzhľadom na charakter\na intenzitu tohto správania právneho zástupcu odporcu.“\nDôvodnosť uloženia pokuty sťažovateľovi ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť\nani spochybňovať. Ako už bolo načrtnuté, právomoc ústavného súdu nenahrádza postupy\na rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužíva sa na skúmanie namietanej vecnej\nnesprávnosti, pretože ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným\nsúdom. Úlohou ústavného súdu nie je ani náprava prípadných pochybení všeobecných\nsúdov pri vydávaní procesných rozhodnutí. Rozhodovanie o poriadkových pokutách\n(procesné rozhodnutia) pred všeobecnými súdmi patrí jednoznačne do výlučnej\nkompetencie všeobecných súdov, pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho\nrozhodovania.\nV posudzovanom prípade advokát sťažil postup okresného súdu tým, že sa nedostavil\nna nariadené pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, a svoju neúčasť\nneospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami na svojej strane. Z príloh pripojených\nk sťažnosti vyplynulo, že nesplnenie uloženej povinnosti nespočívalo v objektívnej\nnemožnosti advokáta dostaviť sa na nariadené pojednávanie, ale nedostavenie\nsa na pojednávanie sťažovateľ ospravedlňoval výlučne práceneschopnosťou svojho klienta.\nZhrňujúco možno uzavrieť, že advokát nemal okrem práceneschopnosti svojho klienta\nžiadny relevantný dôvod neuposlúchnuť príkaz okresného súdu spočívajúci v povinnosti\ndostaviť sa na nariadené pojednávanie.\nPodľa § 92 ods. 2 CSP splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie\nudelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie\nudelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.\nPodľa § 100 ods. 1 CSP súd dbá, aby strany a ostatné predvolávané osoby boli\nprocesnými úkonmi súdu čo najmenej zaťažované, najmä dbá, aby boli predvolávané na čas,\nkedy pravdepodobne bude ich účasť na procesnom úkone potrebná.\n\n12\n\nPodľa § 178 ods. 1 CSP ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie,\nsúd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné\nvykonať jej výsluch.\nPodľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\nPojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca\nz dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno\nspravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok\n(ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného\nsporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 30 CMP po začatí konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi\nkonania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.\nPodľa § 33 ods. 2 CMP na pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých,\nktorých prítomnosť je potrebná; predvolanie sa doručuje tak, aby mali dostatok času\nna prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.\nZ citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že okresný súd predvolá\nna pojednávanie všetkých, ktorých účasť považuje za nevyhnutnú, pričom z § 178 ods. 1\nCSP v spojení s § 33 ods. 2 CMP možno priamo vyvodiť, že okresný súd spravidla\npredvoláva zástupcu, stranu predvolá, len ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Je to teda\npráve zástupca, ktorého okresný súd spravidla predvoláva na nariadené pojednávanie.\nV intenciách citovaných zákonných ustanovení preto neobstojí námietka sťažovateľa,\nže svoju neúčasť ospravedlnil práceneschopnosťou svojho klienta a vzhľadom na jeho\nvýslovný pokyn sa ani on ako advokát odporcu nezúčastnil nariadeného pojednávania.\n\n13\n\nSťažovateľ ako profesionálny zástupca strany je ako zástupca pre celé konanie\npovinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie,\nže koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne\nprostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje\nza prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.\nÚstavný súd je toho názoru, že je to práve sťažovateľ ako profesionálny zástupca,\nktorému muselo byť zrejmé, že jeho ospravedlnenie len práceneschopnosťou klienta nebude\nokresným súdom rešpektované a okresný súd bude vo veci konať o to viac, že súdne\nkonanie je vedené už od roku 2009 a ide pritom o privilegovaný typ konania, kde okresný\nsúd rozhodujúc o právach a povinnostiach maloletého dieťaťa musí postupovať tak, aby vec\nprejednal a rozhodol v čo najkratšom možnom čase.\nZa týchto okolností nie je rozhodné, komu okresný súd povinnosť uložil (strane\nsporu alebo advokátovi), a neobstojí ani námietka, že advokát „iba zastupoval sporovú\nstranu v súdnom konaní“, podstatnejšie pre vec je to, že povinnosť splnená nebola, hoci\nmala a mohla byť (bez ohľadu na to, že sťažovateľ sa s postupom okresného súdu\nnestotožnil). Z pohľadu zákonnej definície poriadkovej pokuty preto s prihliadnutím na\nkonkrétne okolnosti prípadu nemožno v rozhodnutí okresného súdu vidieť arbitrárnosť\nči nezákonnosť.\nPokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že jeho postupom nebol nijako sťažený\npostup okresného súdu (okresný súd konal aj v jeho neprítomnosti), tu opätovne ústavný\nsúd pripomína, že nie je jeho úlohou preskúmavať dôvodnosť uloženej pokuty, avšak\nnemožno vylúčiť, že okresný súd by v prípade účasti sťažovateľa ako zástupcu odporcu\npre celé konanie bol rozhodol vo veci už na pojednávaní konanom 30. novembra 2017,\na to aj bez výsluchu odporcu, keďže sťažovateľ ako profesionálny zástupca odporcu pre celé\nkonanie musí byť informovaný o prejednávanom prípade a môže okresnému súdu\nposkytnúť dostatočné informácie aj bez prípadnej účasti svojho klienta na nariadenom\npojednávaní. Pojednávanie konané 30. novembra 2017 bolo v konečnom dôsledku odročené\n\n14\n\npráve pre účely zisťovania informácií na strane odporcu, ktorého sťažovateľ ako zástupca\npre celé konanie v spore zastupoval.\nÚstavný súd v tejto súvislosti uvádza, že nie je jeho úlohou prehodnocovať správnosť\nporiadkového opatrenia všeobecného súdu, a to ani v prípade, ak by s takým rozhodnutím\nnesúhlasil. Také rozhodnutie by v zásade malo byť nepreskúmateľné nielen nadriadeným\nsúdom, pretože uvedený zákon takúto možnosť výslovne nepripúšťa (čl. 2 ods. 2 ústavy),\nale malo by byť vzhľadom na bagateľnú povahu a ústavnoprávny rozmer vylúčené\naj z prieskumu vecí ústavným súdom. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nprichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných\nv rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré môžu mať za následok porušenie ústavou\ngarantovaných\n\nzákladných\n\npráv\n\na\n\nslobôd,\n\nalebo\n\ntiež\n\nv\n\nprípadoch\n\nabsencie\n\nprimeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia všeobecným súdom. Takéto vybočenie,\nresp. neodôvodnenosť rozhodnutia však ústavný súd v prípade sťažovateľa nevzhliadol.\nJeho ústavná sťažnosť je v podstate len nesúhlasom s rozhodnutím všeobecného súdu.\nZ prednesených argumentov nevyplýva nič, čo by posunulo prejednávanú vec\ndo ústavnoprávnej roviny. Z uvedených dôvodov sa ústavnému súdu javí sťažovateľovo\ntvrdenie o porušení jeho základných práv ako zjavne neopodstatnené, o to viac,\nak prihliadne na skutočnosť, že celú situáciu primárne vyvolal sám tým, že neuposlúchol\npríkaz okresného súdu a nesplnil si povinnosť ním uloženú.\nNavyše, ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že ak sťažnosť\nsmeruje proti rozhodnutiu, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytnutie\nústavnoprávnej ochrany sťažovateľovi prichádza do úvahy len v celkom výnimočných\nprípadoch, v ktorých došlo k porušeniu základných práv alebo slobôd v mimoriadne\nzávažnom rozsahu [intenzite (IV. ÚS 414/2010, IV. ÚS 79/2011, IV. ÚS 251/2011)].\nPosudzovaná vec takúto intenzitu zjavne nedosahuje, čo taktiež zakladá dôvod na jej\nodmietnutie z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (m. m. II. ÚS 297/2013, IV. ÚS 94/2014).\nPokiaľ sťažovateľ poukazuje na vylúčenie rozhodnutia o uložení poriadkového\nopatrenia z jeho preskúmania súdom vyššej inštancie, ústavný súd v prvom rade uvádza,\n\n15\n\nže taký postup musí byť výsledkom rozumnej úvahy zákonodarcu, ktorá bude vychádzať\nz toho, že nejde o svojvoľný postup zákonodarcu a súčasne je jeho zákonná úprava\nprimeraná\n\nvýznamu\n\nvylučovaného\n\nrozhodnutia,\n\nktoré\n\nnevyžaduje\n\npreskúmanie\n\nv inštančnom postupe, a o to viac ho neprináleží/nepatrí preskúmať ani ústavným súdom.\nZákonná úprava takého charakteru musí mať výnimočný, priamo v zákone odôvodnený\nalebo zo zákona vyvoditeľný účel alebo ospravedlnenie. Ak teda zákonodarca na jednej\nstrane disponuje voľnou úvahou o tom, že by bolo neprimerané zaťažovať odvolacie súdy\npreskúmaním takých rozhodnutí, jeho postup na druhej strane nesmie prekročiť uvedený\nlimit rozumný predpoklad, že vylučované rozhodnutie neohrozí alebo nemôže ohroziť\ndodržiavanie základných práv a slobôd. Inak by sa stal ústavný súd opravným súdom\npre určitú skupinu procesných rozhodnutí dokonca súdov prvej inštancie.\nPokiaľ ide o charakter poriadkovej pokuty, také rozhodnutie je procesnou sankciou,\nktorou možno vynútiť si splnenie tých procesných povinností, ktoré napriek tomu, že došlo\nk ich účinnému uloženiu, splnené neboli. Základným predpokladom pre vydanie takéhoto\nrozhodnutia je to, že konaním alebo opomenutím dôjde k sťaženiu postupu konania,\nt. j. nesplnením takej povinnosti dôjde k predĺženiu súdneho konania. Svojou podstatou\ntak uvedené poriadkové opatrenie umožňuje zabezpečiť nerušený priebeh konania\na súčinnosť strán sporu, resp. ich zástupcov a iných subjektov v prípade, ak títo nemajú\nzáujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý zákon upravuje, alebo\nak by priebeh konania iným spôsobom sťažovali, predlžovali či dokonca marili. Súčasne\nje rozhodnutie súdu o poriadkovom opatrení svojou povahou procesným rozhodnutím\ns procesnoprávnymi dôsledkami len pre určité štádium civilného konania; nestáva sa samo\nosebe predmetom konania, a nejde tak o rozhodnutie vo veci samej, ktoré by do práv\na povinností strán sporu zasahovalo konečným spôsobom. Pokiaľ ide o výšku poriadkovej\npokuty, tú určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti, čo znamená,\nže pri stanovení sumy každej pokuty disponuje súd voľnou úvahou. Miera voľnej úvahy\nsúdu však nie je absolútna, ale je obmedzená maximálnou možnou hranicou 500 €. Pôjde\nteda zväčša o pokuty v zanedbateľnej alebo bagateľnej výške (I. ÚS 389/2017).\n\n16\n\nVzhľadom na uvedené niet takej príčinnej súvislosti medzi napadnutým uznesením\nokresného súdu a základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nani právom\n\nna\n\nspravodlivé\n\nsúdne\n\nkonanie\n\npodľa\n\nčl.\n\n6\n\nods.\n\n1\n\ndohovoru,\n\nktorá by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne umožňovala dospieť\nk záveru o ich porušení, a preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 20\nods. 1 ústavy\nPokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy, ústavný súd uvádza, že keďže ústavný súd nepovažuje skutkové\na právne závery okresného súdu za arbitrárne ani za zjavne neodôvodnené, skutočnosti,\nktoré sťažovateľ uviedol vo svojej sťažnosti, nesignalizujú, že by bolo možné po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie prijať záver o porušení základného práva podľa čl. 20 ods. 1\nústavy napadnutým uznesením okresného súdu.\nÚstavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa\naj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. marca 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "advokát, advokácia", "pokuta-poriadková"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d4c33427-3750-48ad-9518-6d0a6f4d1049", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.389.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 389/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 389/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.389.2017.1"}, {"guid": "ussr:5322a443-2b9e-416d-bde0-2646829ff9bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 94/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 94/2014 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5322a443-2b9e-416d-bde0-2646829ff9bb"}, {"guid": "ussr:f028869b-b1bc-407d-b1d0-4439b080376c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 297/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 297/2013 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f028869b-b1bc-407d-b1d0-4439b080376c"}, {"guid": "ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec"}, {"guid": "ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a"}, {"guid": "ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754"}, {"guid": "ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024"}, {"guid": "ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 414/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 414/2010 z 9. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-09", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0646c45f-8bf9-4146-8168-f8600f7e3bbe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.130.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 130/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 130/2019 z 20. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.130.2019.1"}, {"guid": "ussr:2a8a6e66-d8f1-4367-9c07-53e709887326", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.139.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 139/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 139/2019 z 20. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.139.2019.1"}, {"guid": "ussr:9ea07436-78a3-4849-b53f-d38be50d21f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.131.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 131/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 131/2019 z 20. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.131.2019.1"}, {"guid": "ussr:c9c6a27a-9c41-47f1-b200-617ee50132fd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.136.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/2019 z 20. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.136.2019.1"}, {"guid": "ussr:7d3ab65d-70e2-4f48-a66a-56df46275dec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.434.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 434/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 434/2019 z 29. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.434.2019.1"}, {"guid": "b6810819-6d63-41de-a139-ea85cc80188d:ddea045c-7b3b-4f79-a4bb-10811f909c69", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2021:6117250091.2", "spisova_znacka": "23CoCsp/16/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoCsp/16/2021 z 16. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2021-08-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2021:6117250091.2"}]}