{"guid": "ussr:d02dac62-18e4-49a4-a019-4779fa048682", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.175.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 175/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 175/2018 z 6. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. marca 2018, sp. zn. IV. ÚS 175/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.175.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d02dac62-18e4-49a4-a019-4779fa048682", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.175.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.175.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.175.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 175/2018-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu\nLadislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 10 Sžo 390/2015 z 29. novembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj „navrhovateľ“),\n\ndoplnená podaním doručeným ústavnému súdu 16. marca 2017, ktorou namieta porušenie\n\nsvojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n10 Sžo 390/2015 z 29. novembra 2016 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný úrad\n\npozemkový\n\na lesný odbor (ďalej len „odporca“), svojím rozhodnutím č. OU-TT-PLO-2014/07090\nz 28. apríla 2014 rozhodol tak, že sťažovateľ a\n\nnespĺňajú podmienky\n\npodľa § 13 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému\npoľnohospodárskemu\n\nmajetku\n\nv znení\n\nneskorších\n\npredpisov\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„zákon\n\nč. 229/1991 Zb.“) a § 5 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom\na o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z.\no niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z. z.“) na navrátenie vlastníctva alebo priznania\npráva na náhradu, a preto sa im nenavracia vlastníctvo a nepriznáva právo na náhradu\nza pozemok zapísaný v katastrálnom území\n\n, vedený v\n\n,\n\n.\nProti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ Krajskému súdu v Trnave (ďalej len\n„krajský súd“) odvolanie. Krajský súd rozsudkom č. k. 43 Sp 39/2014-54 z 8. októbra 2015\n(ďalej len „rozsudok krajského súdu“) potvrdil rozhodnutie odporcu č. OU-TT-PLO2014/07090 z 28. apríla 2014 a sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania.\nProti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ najvyššiemu súdu odvolanie.\nNajvyšší súd rozsudkom sp. zn. 10 Sžo 390/2015 z 29. novembra 2016 rozhodol tak,\nže potvrdil rozsudok krajského súdu a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\n\n2\n\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza:\n„Predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vnímam ako\nporušenie týchto mojich základných práv a slobôd:\n• môjho práva vlastniť majetok... podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky;\n• môjho práva domáhať sa zákonom stanoveným postupom tohto práva\nna nezávislom a nestrannom súde... podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky;\n• môjho práva podľa zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných\npráv a slobôd ako ústavný zákon, konkrétne\n• môjho práva, Každý má právo vlastniť majetok... podľa Čl. 11 ods. 1 zákona\nč. 23/1991 Zb.;\n• môjho práva, Každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde... podľa Čl. 31 ods. 1 (správne čl. 36 ods. 1 listiny, pozn.)\nzákona č. 23/1991 Zb.;\n• môjho práva na spravodlivé súdne konanie podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd;\n• môjho práva pokojne užívať svoj majetok... podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“\nV doplnení sťažnosti, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 16. marca 2017,\nsťažovateľ uvádza:\n„K zisteniu, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné, dospel Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v rámci jeho konštatovania, že predmetom prvostupňového ako aj odvolacieho\nkonania, bolo preskúmanie rozhodnutia odporcu a posúdenie otázky, či navrhovateľ právo\nna vydanie nehnuteľnosti, resp. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku, uplatnil\nv zákonom stanovenej lehote, a či toto právo nezaniklo.\nK stotožneniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s názorom krajského súdu,\nvyjadreného v odôvodnení rozsudku krajského súdu č. k. 4 Sp/22/2011-40 zo dňa\n10. 04. 2015\n\n(je\n\ndôvodné\n\npredpokladať,\n\nže\n\nide\n\no\n\nrozsudok\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nč. k. 43 Sp/39/2014-54 zo dňa 08. októbra 2015), a na zdôraznenie správnosti tohto\nrozsudku, Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej uvádza:\n\n3\n\nV konaní nebolo sporné, že navrhovateľ si prvý krát uplatnil nárok na vydanie\npredmetnej nehnuteľnosti dňa 29. 12. 1992 podľa § 6 ods. 1 písm. k) zákona č. 229/1991\nZb. v znení nesk. predpisov, teda v lehote stanovenej zákonom. Povinná osoba odmietla\nnehnuteľnosť vydať s odôvodnením, že oprávnené osoby nepreukázali tieseň a ani nápadne\nnevýhodné podmienky kúpnej zmluvy zo dňa 11. 10. 1956. Navrhovateľ, ktorého zaťažovalo\ndôkazové bremeno k tejto otázke, vzal, podaním zo dňa 02. 11. 1994 (zjavne ide o moje\npodanie zo dňa 12. 10. 1994), návrh na začatie konania o uplatnenom nároku späť, preto\nPozemkový úrad v\n\nrozhodnutím č. 1580/92-V zo dňa 02. 11. 1994 zastavil konanie\n\npodľa § 30 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1967 Zb. v znení nesk. predpisov; rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 25. 11. 1994.\nNásledne Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozsudku uvádza,\nže dňa 02. 04. 2014 a dňa 03. 04. 2014 si navrhovateľ na Okresnom úrade\npozemkový a lesný odbor, opakovane uplatnil právo na navrátenie vlastníctva\nk predmetnému pozemku (teda dňa 02. 04. 2014 v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. a dňa\n03. 04. 2014 v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z.) a že správny orgán, vychádzajúc\nzo zákonných lehôt na uplatnenie predmetného práva mal za to, že právo bolo uplatnené\npo uplynutí prekluzívnych lehôt. Preto svojim rozhodnutím č. OU-TT-PLO-2014/07090\nz 28. 04. 2014 rozhodol, že navrhovateľ a\n\nnespĺňajú podmienky v zmysle\n\nust. § 13 zákona č. 229/1991 Zb. a ust. § 5 zákona č. 503/2003 Z. z. na navrátenie\nvlastníctva alebo priznania práva na náhradu, a preto sa im nenavracia vlastníctvo,\nani nepriznáva právo na náhradu za predmetný pozemok.\nK námietke navrhovateľa, že späťvzatie jeho pôvodného návrhu neznamenalo\naj vzdanie sa jeho práva s poukázaním na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2 MObdo 4/2010 zo dňa 28. 10. 2010, podľa ktorého, pokiaľ podanie účastníka\nkonania výslovne neobsahuje jeho vzdanie sa konkrétneho práva, z prejavu jeho nesúhlasu\nna späťvzatie návrhu nemožno usudzovať o jeho vzdaní sa tohto práva.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že tento právny názor nemá v predmetnej\nveci právnu relevanciu. Teda s tým, že i keď neznamená, že späťvzatím svojho návrhu\nsa navrhovateľ vzdal svojho práva, vyjadril tým, že na podanom návrhu (na vydanie\nnehnuteľnosti podľa zákona č. 229/1991 Zb.) netrvá a mohol ho uplatniť znova.\n\n4\n\nVzápätí však Najvyšší súd Slovenskej republiky k veci uvádza: keďže k späťvzatiu\nnávrhu došlo v roku 1994, lehota na uplatnenie práva na vydanie predmetnej nehnuteľnosti\nnavrhovateľovi nezostala zachovaná.\nPodľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky si však navrhovateľ, ako oprávnená\nosoba, mohol uplatniť svoje právo na navrátenie vlastníctva k predmetnému pozemku\nv lehote do 31. decembra 2004 (podľa zákona č. 503/2003 Z. z.). Keďže tak neurobil,\na právo si znova uplatnil až 03. 04. 2014, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty, zmeškanie\nktorej sa nedá odpustiť, rozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade so zákonom.\nNa základe vyššie uvedeného teda Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol\npodľa ust. § 219 ods. (1) a (2) O. s. p. tak, že rozsudok Krajského súdu v Trnave\nč. k. 43 Sp/39/2014-54 zo dňa 08. októbra 2015 potvrdil ako vecne správny.\nPorušenie mojich základných práv rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n10 Sžo/390/2015 vnímam v kontexte rozhodnutia Okresného úradu\n\nodbor\n\npozemkový a lesný č. k. OU-TT-PLO-2014/0709, teda rozhodnutia, s ktorým sa stotožnil\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, resp. Krajský súd Trnava, podľa ktorého zánik práva\noprávnenej osoby postupom podľa zákona o pôde (márnym uplynutím lehoty ustanovenej\nv § 13 zákona o pôde), znamená aj zánik jej vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.\nTýmto sa totiž evidentne popiera tak moje základné právo vlastniť majetok, garantované\nv čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a v čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj moje\nzákladné právo pokojne užívať svoj majetok zakotvené v čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nK dôvodnosti konštatovania odchýlenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nod znenia vyššie uvedených ustanovení ústavy, listiny a dodatkového protokolu pri aplikácii\ncitovaných zákonných predpisov, teda odchýlenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nrozsudkom sp. zn. 10 Sžo/390/2015 zo dňa 29. novembra 2016, ktorým Najvyšší súd\nSlovenskej republiky význam týchto ustanovení prakticky poprel (denial), je teda súčasne\ndôvodné uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky týmto rozsudkom porušil aj moje\nzákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. moje právo domáhať\nsa ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj moje právo na spravodlivý súdny proces\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“\n\n5\n\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby „Ústavný súd Slovenskej republiky\nzrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžo/390/2015, a vec\nvrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie s tým, že Najvyšší súd\nSlovenskej republiky sa bude riadiť právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky\na odvolacie námietky sťažovateľa posúdi v intenciách nálezu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky.“.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,\nuznesenie sa nemusí odôvodniť.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\n\n6\n\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci\nvznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval\nuvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne\nnepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nSťažovateľ namieta, že rozsudkom najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho\nzákladného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa\nčl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n7\n\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...\nPodľa čl. 1 prvej vety dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa čl. 36\nods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd\nuvádza, že podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(I. ÚS 13/00 mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia\nvšeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo v samotných\nrozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\n\n8\n\nneospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00 mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,\nI. ÚS 17/00) a zároveň by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého\nprocesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.\nÚstavný\n\nsúd\n\nteda\n\nnepredstavuje\n\nopravnú\n\ninštanciu\n\nvšeobecných\n\nsúdov\n\n(napr. I. ÚS 31/05), a preto zásadne nemôže meritórne preskúmavať také rozhodnutia\nvšeobecných súdov, pri vydaní ktorých súdy rešpektovali požiadavky vyplývajúce z obsahu\nzákladných práv ustanovených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50\nústavy).\n\nIngerencia\n\nústavného\n\nsúdu\n\ndo\n\nvýkonu\n\nprávomoci\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\nje opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov\nvšeobecnými súdmi, v zmysle už citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny\nnázor všeobecného súdu svojím vlastným názorom iba v prípade, ak by tento bol svojvoľný,\nzjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný.\nPoslaním ústavného súdu nie je kontrola súdnej činnosti vo všetkých smeroch\na aspektoch a skúmanie akejkoľvek možnej nezákonnosti alebo procesného pochybenia\nči dokonca zrejmej nesprávnosti, ktoré sa v individuálnom konaní pred všeobecnými súdmi\nprípadne vyskytnú, ale výlučne posudzovanie konformity aktu aplikácie práva\n(v posudzovanej veci súdneho rozhodnutia) s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou.\nÚstavný súd po preskúmaní rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžo 390/2015\nz 29. novembra 2016 konštatuje, že v ňom nemožno ustáliť prvky arbitrárnosti, ktoré\nby nasvedčovali nesprávnosti právnych záverov namietaných sťažovateľom.\nNajvyšší súd v rozsudku uvádza:\n„Najvyšší súd SR ako súd odvolací s poukazom na § 219 ods. 2 O. s. p. sa v celom\nrozsahu stotožňuje s názorom krajského súdu vyjadreného v odôvodnení jeho rozsudku\nč. k. 4 Sp/22/2011-40 zo dňa 10. 04. 2015 a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledujúce\ndôvody.\n\n9\n\nV konaní nebolo sporné, že navrhovateľ si prvý krát uplatnil nárok na vydanie\npredmetnej nehnuteľnosti dňa 29. 12. 1992 podľa § 6 ods. 1 písm. k) zákona č. 229/1991\nZb. v znení neskorších predpisov, teda v lehote stanovenej zákonom. Povinná osoba\nodmietla nehnuteľnosť vydať s odôvodnením, že oprávnené osoby nepreukázali tieseň a ani\nnápadne nevýhodné podmienky kúpnej zmluvy zo dňa 11. 10. 1956. Navrhovateľ, ktorého\nzaťažovalo dôkazné bremeno k tejto otázke, podaním zo dňa 02. 11. 1994 vzal návrh na\nzačatie konania o uplatnenom nároku späť, preto Pozemkový úrad v\n\nrozhodnutím č.\n\n1580/92-V zo dňa 02. 11. 1994 zastavil konanie podľa § 30 ods. 1 písm. b) zákona č.\n71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.\n11. 1994.\nDňa 02. 04. 2014 si navrhovateľ na Okresnom úrade\n\npozemkový a lesný\n\nodbor, opakovane uplatnil právo na navrátenie vlastníctva k predmetnému pozemku\nv zmysle zákona č. 229/1991 Zb. a dňa 03. 04. 2014 aj v zmysle zákona 503/2003 Z. z.\nVychádzajúc zo zákonných lehôt na uplatnenie predmetného práva podľa vyššie citovaných\nzákonných ustanovení správny orgán mal za to, že právo bolo uplatnené po uplynutí\nprekluzívnych lehôt, preto rozhodnutím č. OU-TT-PLO-2014/07090 z 28. 04. 2014\nrozhodol, že navrhovateľ a\n\nnespĺňajú podmienky v zmysle § 13 zákona\n\n229/1991 Zb. a § 5 zákona 503/2003 Z. z. na navrátenie vlastníctva alebo priznania práva\nna náhradu a preto sa im nenavracia vlastníctvo, ani nepriznáva právo na náhradu\nza predmetný pozemok.\nNavrhovateľ toto rozhodnutie nepovažuje za zákonné, pretože má za to, že späťvzatie\njeho pôvodného návrhu uplatneného 29. 12. 1992 neznamenalo aj vzdanie sa,\na to aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2010 sp. zn.\n2 MObdo 4/2010.\nAko už uviedol aj krajský súd, predmetné rozhodnutie sa týkalo nepriznania náhrady\ntrov zastaveného konania po späťvzatí návrhu na začatie konania navrhovateľom\nso súhlasom odporkyne, v odôvodnení ktorého najvyšší súd vyslovil právny názor, že pokiaľ\núčastník konania v oznámení súhlasu so späťvzatím návrhu výslovne neuviedol, že sa\nvzdáva práva na náhradu trov konania, nemožno bez ďalšieho takýto záver z jeho prejavu\nvyvodzovať. Tento právny názor však nemá právnu relevanciu v prejednávanej veci.\nTo, že navrhovateľ vzal späť svoj pôvodný návrh, ktorým si uplatnil právo na vydanie\n\n10\n\nnehnuteľnosti podľa zákona č. 229/1991 Zb., neznamená, že sa vzdal svojho práva; vyjadril\ntým, že na podanom návrhu netrvá, ale mohol ho uplatniť znova. Lehota na uplatnenie\npráva mu však nezostala zachovaná, preto prípadný nový návrh musel uplatniť\nv prekluzívnej lehote stanovenej zákonom. Keďže k späťvzatiu návrhu došlo v roku 1994,\nprávo na vydanie nehnuteľnosti podľa zákona č. 229/1991 Zb. si už znova úspešne uplatniť\nnemohol, lebo lehota skončila uplynutím dňa 31. 12. 1992. Mohol si však právo\nna navrátenie vlastníctva k predmetnému pozemku uplatniť ako oprávnená osoba v lehote\ndo 31. decembra 2004 podľa zákona č. 503/2003 Z. z. Keďže tak neurobil a právo si znova\nuplatnil až 03. 04. 2014 teda po uplynutí prekluzívnej lehoty, zmeškanie ktorej sa nedá\nodpustiť, rozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade so zákonom.\nNa základe uvedeného najvyšší súd rozhodol podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. tak,\nže rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 43 Sp 39/2014-54 zo dňa 8. októbra 2015\npotvrdil ako vecne správny.“\nČo sa týka skutkových aj právnych záverov o preklúzii práva na navrátenie\nvlastníctva k pozemku, a teda aj interpretácie a aplikácie ustanovení zákona č. 229/1991 Zb.\na zákona č. 503/2003 Z. z., nemôže podľa názoru ústavného súdu skutočnosť,\nže sa sťažovateľ nestotožňuje s právnym názorom najvyššieho súdu, viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a neznamená ani oprávnenie\nústavného súdu nahradiť právny názor všeobecných súdov svojím vlastným. O svojvôli pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd v napadnutom\nuznesení zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil právne závery, ku ktorým dospel, a tie sú\nz ústavnoprávneho hľadiska udržateľné.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci\ns názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozsudku najvyššieho súdu. Ústavný\nsúd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010), že právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom,\n\n11\n\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry\npovažuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie\nje úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané\nskutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že z obsahu rozsudku najvyššieho\nsúdu sa presvedčil, že najvyšší súd sa námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý\npostačuje na konštatovanie, že sťažovateľ v tomto konaní dostal odpoveď na všetky\npodstatné otázky týkajúcich sa jeho námietok, súd konal v medziach svojej právomoci,\nkeď príslušné\n\nustanovenia\n\ndotknutých právnych predpisov,\n\nktoré\n\nboli podstatné\n\npre posúdenie veci, ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval, pričom jeho\núvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne\nakceptovateľné. Vzhľadom na uvedené považuje napadnuté uznesenie za kompatibilné\ns požiadavkami vyvoditeľnými zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto\nčasti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 20\nods. 1 ústavy, podľa čl. 11 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nrozsudkom najvyššieho súdu\nPokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva podľa čl. 20\nods. 1 ústavy, podľa čl. 11 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ústavný\nsúd uvádza, že keďže ústavný súd nepovažuje právne závery najvyššieho súdu za arbitrárne\nani za zjavne neodôvodnené, skutočnosti, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojej sťažnosti,\nnesignalizujú, že by bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie prijať záver\no porušení základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, podľa čl. 11 ods. 1 listiny a práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom najvyššieho súdu.\n\n12\n\nÚstavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa\naj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nNad rámec uvedeného ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomocí\nje viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie\nkonania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 49 a nasledujúcich zákona o ústavnom súde). V tejto\nsúvislosti už ústavný súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať\nkaždý návrh, a to tak náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd\nje potom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde).\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému\nsúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne\nproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu\nnavrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)\nzástupca.\nPodľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom\nzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.\nV súvislosti s uvedeným je potrebné konštatovať, že rozhodnutie najvyššieho súdu\nbolo sťažovateľovi doručené 4. januára 2017 a jeho sťažnosť adresovaná ústavnému súdu\npodaná v posledný deň, a teda 4. marca 2017 na poštovú prepravu. Uvedená sťažnosť\nneobsahuje jednu zo zákonných náležitostí, a to samotný petit, ktorým je ústavný súd\nviazaný. Sťažnosť obsahuje taktiež len veľmi stručné konštatovanie, akým rozhodnutím boli\npodľa názoru sťažovateľa porušené jeho práva, a výpočet týchto údajne porušených práv\nbez bližšieho odôvodnenia, pričom odôvodnenie je taktiež zákonnou náležitosťou sťažnosti.\n\n13\n\nV závere sťažnosti sťažovateľ stručne uvádza:\n„Vzhľadom na moje permanentné vyťaženie (viď podanie, ktoré som dňa\n01. marca 2017 uplatnil na Mestskom úrade v\n\nďalšie náležitosti doplním v\n\npriebehu nadchádzajúcich dní.“\nPo\n\nuplynutí\n\nzákonom\n\nustanovenej\n\ndvojmesačnej\n\nlehoty\n\n16. marca 2017\n\nbolo ústavnému súdu doručené doplnenie sťažnosti, kde sťažovateľ už o niečo presnejšie\nkonkretizuje, čo považuje za porušenie svojich práv, a v závere formuluje aj petit.\nK uvedenému petitu je potrebné uviesť, že neobsahuje konkretizáciu práv, ktorých\nporušenie má byť ústavným súdom vyslovené.\nÚstavný súd k predmetnej sťažnosti ďalej uvádza, že sťažovateľ k svojej sťažnosti\nani k doplneniu sťažnosti nepriložil splnomocnenie na zastupovanie svojej osoby pred\nústavným súdom advokátom (požiadavka vyplývajúca z § 20 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde) a ani nepreukázal svoje majetkové pomery pre prípadné rozhodovanie ústavného súdu\no ďalšom postupe v otázke ustanovenia advokáta ústavným súdom.\nNa základe už uvedených skutočností ústavný súd mohol odmietnuť sťažnosť podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. marca 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "rozhodnutie-odôvodnenie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "preklúzia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "da30f925-9dd2-457f-910c-c3e018df6525:3a5fcebc-de2f-4f3b-92c7-4d238cb48242", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2014200433.2", "spisova_znacka": "43Sp/39/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 43Sp/39/2014 z 7. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-10-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2014200433.2"}, {"guid": "836c8c72-5558-401e-ab44-e47290e0de77:b4d0b964-ab32-4512-ae56-67a1057cdf64", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1011201245.1", "spisova_znacka": "4Sp/22/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/22/2011 z 9. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-04-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1011201245.1"}], "citovane_v": []}