{"guid": "ussr:1cf83c99-6513-4921-ac09-570a62d96fee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.169.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 169/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 169/2018 z 6. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. marca 2018, sp. zn. IV. ÚS 169/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.169.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1cf83c99-6513-4921-ac09-570a62d96fee", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.169.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.169.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.169.2018.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 169/2018-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nLadislava Orosza a Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom\n\nHubkom, Gaštanová 7, Žilina, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 24 Sd 310/2013\nz 11. marca 2014 a sp. zn. 24 Sd 178/2014 z 23. októbra 2014, rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10 So 6/2015 z 20. januára 2016 a uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sdo 7/2016 z 29. júna 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. septembra\n2016 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkami\nKrajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 24 Sd 310/2013 z 11. marca 2014\n(ďalej len „napadnutý rozsudok z 11. marca 2014“) a sp. zn. 24 Sd 178/2014\nz 23. októbra 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok z 23. októbra 2014), rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 So 6/2015\nz 20. januára 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n1 Sdo 7/2016 z 29. júna 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ «ako poistenec osobitného systému\nsociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, (zákon č. 328/2002 Z. z.) invalidný výsluhový\ndôchodca, poberajúci invalidný výsluhový dôchodok, požiadal dňa 13. júna 2013\no priznanie „starobného dôchodku“ ku dňu 26. júla 2010, zo všeobecného systému\nsociálneho poistenia, (zákon č. 461/2003 Z. z.) z dôvodu dosiahnutia dôchodkového veku\nna základe určenia zákona č. 461/2003 Z. z., s poukazom na zákon č. 100/1988 Zb.,\nzo 16. júna 1988 o sociálnom zabezpečení.\nPoistencovi v roku 1997 z dôvodu zdravotného stavu vznikol nárok na invalidný\ndôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. Invalidný výsluhový dôchodok vypláca uvedenému\npoistencovi osobitný resp. špeciálny systém sociálneho zabezpečenia policajtov (zákon\nč. 328/2002 Z. z.)...\nNakoľko žiadny zákon, ani zákon č. 100/1988 Zb., ani zákon č. 328/2002 Z. z.,\nani zákon 461/2003 Z. z., navzájom medzi sebou nevylúčili právo mať priznaný a poberať\nvýsluhový invalidný dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov\n\n2\n\n(zákon č. 328/2002 Z. z.) a zároveň pri dovŕšení dôchodkového veku, podať žiadosť\na mať priznaný starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia\n(z. č. 461/2003 Z. z.) tento mu podľa zákona patrí.».\nO žiadosti sťažovateľa o priznanie starobného dôchodku rozhodla Sociálna\npoisťovňa,\n\nústredie\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„Sociálna\n\npoisťovňa“),\n\nrozhodnutím\n\nč. 550 726 6347 0 z 3. októbra 2013 tak, že túto žiadosť zamietla.\nProti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ opravný prostriedok, o ktorom rozhodol\nkrajský súd napadnutým rozsudkom z 11. marca 2014 tak, že rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\nPo vrátení veci rozhodla Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. 550 726 6347 0\nzo 7. mája 2014 tak, že žiadosť sťažovateľa o priznanie starobného dôchodku zamietla.\nNa základe opravného prostriedku sťažovateľa rozhodol krajský súd napadnutým\nrozsudkom z 23. októbra 2014 tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne potvrdil.\nSťažovateľ namieta, že pri rozhodovaní o jeho opravnom prostriedku krajský súd\npochybil, keďže vo veci nerozhodovala sudkyňa krajského súdu\ntak, ako v konaní o jeho predchádzajúcom opravnom prostriedku. Sťažovateľ v tejto\nsúvislosti uvádza:\n„Dňa 30. 07. 2014 bola podaná námietka odňatia zákonného sudcu z dôvodu\nže konanie pod č. k. 24 Sd/310/2013-43 vedené samosudkyňou\n\n,\n\nktoré nebolo právoplatne ukončené, bolo na základe druhého rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne zo dňa 07. 05. 2014 pod č. 550 726 6347 0 ktorým rozhodnutím Sociálna\npoisťovňa opakovane zamietla žiadosť zo dňa 13. júna 2013 o priznanie starobného\ndôchodku ku dňu 26. júla 2010 prečíslované na č. k.: 24 Sd/178/2014 a pridelené\ndňa 17. 07. 2014 OPATRENÍM predsedníčky Krajského súdu v Žiline v tej istej predmetnej\nveci na prejednanie a rozhodovanie\nzákonnej sudkyni\n\na teda konanie bolo odňaté pôvodnej\n\n...“\n\n3\n\nProti rozsudku krajského súdu z 23. októbra 2014 podal sťažovateľ odvolanie,\no ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom z 20. januára 2016 tak, že rozsudok\nkrajského súdu potvrdil.\nProti rozsudku najvyššieho súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol\nnajvyšší súd napadnutým uznesením z 29. júna 2016 tak, že konanie o dovolaní zastavil.\nNásledne\n\nsťažovateľ\n\nuvádza\n\nrozsiahlu\n\nargumentáciu,\n\npričom\n\npoukazuje\n\npredovšetkým na judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva\ntýkajúceho sa práva na zákonného sudcu a tiež podrobne argumentuje s použitím ustanovení\nzákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, zákona\nč. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov a taktiež zákona č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.\nNa tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6\nods. 1 Dohovoru... a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a zároveň základné právo na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 Ústavy... (a čl. 38 ods. 1 Listiny...), rozsudkom Krajského súdu v Žiline,\nč. k. 24/Sd/310/2013-43 zo dňa 11. marca 2014, rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.\n24Sd/178/2014-91 zo dňa 23. októbra 2014, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 20. januára 2016, sp. zn. 10/So/6/2015, ktorým bol potvrdený rozsudok\nKrajského súdu v Žiline zo dňa 23.októbra 2014, č. k. 24/Sd/178/2014-91 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. júna 2016 č. 1 Sdo/7/2016, porušené\nbolo.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 24/Sd/310/2013-43 zo dňa\n11. marca 2014, rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 24 Sd/178/2014-91 zo dňa\n23. októbra 2014, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. januára\n2016, sp. zn. 10/So/6/2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa\n23. októbra 2014, č. k. 24/Sd/178/2014-91 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\n\n4\n\nrepubliky zo dňa 29. júna 2016 č. 1 Sdo/7/2016 sa zrušuje a vec sa Krajskému súdu v Žiline\nvracia na ďalšie konanie.\n3.\n\nNajvyšší\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nje\n\npovinný\n\ndo\n\njedného\n\nmesiaca\n\nod právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné\nzadosťučinenie sťažovateľovi vo výške 3.000,- eur (slovom tritisíc eur) na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania\ndo 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“\nNávrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje\ntým, «že došlo k závažnému zásahu do práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces,\nsťažovateľovi bolo znemožnené efektívne chrániť svoje vlastnícke právo k sporným právam\nnepriznania starobného dôchodku.\nTým, že sťažovateľ fakticky toto právo na spravodlivý proces stratil, tak sa odoprelo\nzákonné právo a preukázateľné právo sťažovateľa na priznanie práva na sociálnu\ndôchodkovú udalosť „starobný dôchodok“ bez dostatku prameňa práva a bez dostatku\nakejkoľvek právnej skutočnosti, ktorá by odmietnutie práva zákonnou dispozíciou\nurčovala.».\nV podaní doručenom ústavnému súdu 10. mája 2017 sťažovateľ upravil petit svojej\nsťažnosti.\nV podaní doručenom ústavnému súdu 17. januára 2018, resp. 23. januára 2018\ndoplnil sťažovateľ odôvodnenie svojej sťažnosti o ďalšiu argumentáciu a poukazuje tiež\nna aktuálne rozhodnutia\n\nnajvyššieho súdu\n\no tom, či sudkyňa krajského súdu\n\nje v konkrétnych veciach vylúčená z ich prejednávania a rozhodovania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\n\n5\n\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu z 11. marca 2014\nKrajský súd napadnutým rozsudkom z 11. marca 2014 rozhodol o opravnom\nprostriedku sťažovateľa tak, že zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 3. októbra 2013\na vrátil jej vec na ďalšie konanie.\nÚstavný súd už uviedol, že za splnenia zákonných podmienok môže napadnúť\nrozhodnutie súdu príslušným opravným prostriedkom zásadne len účastník konania\n(napr. § 201 OSP, § 240 ods. 1 OSP). Z povahy veci vyplýva, že môže ísť len o toho\núčastníka, v ktorého neprospech vyznelo rozhodnutie súdu. Tento neprospech sa prejaví\nv zásade tým, že účastník bol neúspešný vo veci samej, prípadne rozhodnutím procesnej\npovahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu (napr. nepriznanie oslobodenia od súdnych\npoplatkov, uloženie poriadkovej pokuty a pod.). Neprospech účastníka (teda neúspech\n\n6\n\nvo veci samej, prípadne ujma) musí vyplývať z výroku rozhodnutia a musí byť v tejto časti\nrozhodnutia vyjadrený (IV. ÚS 598/2012).\nNapadnutým rozsudkom krajský súd vyhovel opravnému prostriedku sťažovateľa\na zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 3. októbra 2013, napadnutý rozsudok krajského\nsúdu je takto rozhodnutím v prospech sťažovateľa.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako neprípustnú.\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu z 23. októbra 2014\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci\nna jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n\n7\n\nProti napadnutému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom\nrozhodol najvyšší súd. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa\nv danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto túto časť jeho\nsťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie.\nII.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu z 20. januára 2016\nÚstavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne uvádza, že sťažnosť\npodľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok\nochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02,\nIII. ÚS 62/02).\nJednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie\nv lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom\nzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.\nNedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie\nsťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nV prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty zákon\no ústavnom\n\nsúde\n\nneumožňuje\n\nzmeškanie\n\n(napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).\n\n8\n\ntejto\n\nkogentnej\n\nlehoty\n\nodpustiť\n\nSťažovateľ v sťažnosti odvodzuje plynutie dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti\nproti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu z 20. januára 2016 od doručenia napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu z 29. júna 2016, ktorým bolo konanie o dovolaní zastavené.\nÚstavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že s uvedenou argumentáciou sťažovateľa\no plynutí lehoty na podanie sťažnosti nemožno súhlasiť.\nVychádzajúc z dôvodov uvedených v časti II.4 tohto uznesenia, možno dospieť\nk právnemu záveru, že dovolanie proti rozsudku najvyššieho súdu ako súdu v správnom\nsúdnictve nie je opravným prostriedkom, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho\nzákladných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa\nosobitných predpisov v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\nZ týchto dôvodov relevantným momentom, odkedy začala plynúť sťažovateľovi\nlehota\n\nna\n\npodanie\n\nsťažnosti\n\nproti\n\nnapadnutému\n\nrozsudku\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nz 20. januára 2016, je deň nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.\nPodľa zistení ústavného súdu napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nadobudol\nprávoplatnosť 2. marca 2016. Sťažovateľ sťažnosť podal na poštovú prepravu\n21. septembra 2016, t. j. zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona\no ústavnom súde. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol v tejto\nčasti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.\nÚstavný súd nad rámec svojho rozhodnutia v tejto časti sťažnosti uvádza,\nže sťažovateľ bol pred všeobecnými súdmi právne zastúpený advokátom, ktorému muselo\nbyť zrejmé, že síce pod vplyvom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vo svojej\nrozhodovacej činnosti zastáva názor (napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 289/09), podľa ktorého\nv prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je takáto sťažnosť považovaná za prípustnú\naž po rozhodnutí o dovolaní. Zároveň ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre\nuvádza (napr. m. m. I. ÚS 184/09, I. ÚS 237/09, I. ÚS 239/09, IV. ÚS 49/2010,\n\n9\n\nIV. ÚS 453/2010), že lehota na prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní\nsa považuje v zásade za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému\nrozhodnutiu, ale s výnimkou prípadov, keď to konkrétne okolnosti veci zjavne vylučujú\n(napr. II. ÚS 333/2016, IV. ÚS 7/2018). Nie je preto dôvodné, aby sťažovateľ v prípade\npodania dovolania podal zároveň aj sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, pretože\naj za predpokladu, že by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné,\nnemožno sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy smerujúcu proti rozhodnutiu,\nktoré predchádzalo rozhodnutiu dovolacieho súdu, odmietnuť z dôvodu, že bola podaná\noneskorene (porovnaj k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. 11. 2007\nvo veci Soffer proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho\nsúdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika,\nsťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).\nII.4 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu z 29. júna 2016\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu, resp. jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I.\nÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\n\n10\n\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nNajvyšší súd napadnutým uznesením z 29. júna 2016 konanie o dovolaní sťažovateľa\nzastavil. V odôvodnení poukázal na rozsudok krajského súdu z 23. októbra 2014\na napadnutý rozsudok najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu a na dovolaciu argumentáciu\nsťažovateľa. Následne uviedol tieto právne závery:\n«Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie žalobcu a dospel k záveru,\nže konanie o ňom treba zastaviť.\nPre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku sa primerane použijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona;\nopravný prostriedok je v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nprípustný len vtedy, ak je to v tejto časti ustanovené (§ 246c ods. 1, prvá a druhá veta O. s.\np.).\nProti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok\nnie je prípustný (§ 246c ods. 1 tretia veta O. s. p.).\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ\nto zákon pripúšťa. (§ 236 ods. 1 O. s. p.).\nDovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa tretej hlavy štvrtej časti\nObčianskeho súdneho poriadku. Vychádzajúc s citovanej právnej úpravy Občianskeho\nsúdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo vyplýva, že proti rozhodnutiu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný, teda\nvychádzajúc zo znenia právnej normy upravujúcej prípustnosť opravného prostriedku proti\n\n11\n\nrozhodnutiu najvyššieho súdu je zrejmé, že proti rozhodnutiu najvyššieho súdu nie je\nprípustný tak riadny ako aj mimoriadny opravný prostriedok a súčasne zo žiadneho\nustanovenia piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo\nnevyplýva prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu najvyššieho súdu v správnom súdnictve.\nZ uvedeného plynie záver, že najvyšší súd v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom\na teda ako súd dovolací nemá právomoc konať, z ktorých dôvodov neprípustnosť dovolania\nje prekážkou ďalšieho konania v danej veci pred najvyšším súdom.\nVzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 104 ods. 1\nv spojení s § 246c O. s. p. konanie vo veci dovolania zastavil, keďže nemal právomoc konať\nvo veci samej.\nPre úplnosť najvyšší súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo 16. februára 2010 číslo II. ÚS 65/2010 k prípustnosti dovolania v správnom\nsúdnictve. V jeho publikovanom znení Ústavný súd Slovenskej republiky akceptuje výklad\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého je dovolanie proti právoplatnému\nrozhodnutiu súdu podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku neprípustné, ako súladný\nso základným právom na súdnu ochranu.\nV odôvodnení uznesenia sa zaoberal aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 283/07, ktorým bol na určitý čas vyjadrený opačný právny názor\nna prípustnosť dovolania.\nÚstavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 283/07 zrušil uznesenie najvyššieho súdu\no odmietnutí dovolania dôvodiac, že tzv. zmätočné dovolacie dôvody sa vzťahujú\naj na súdne rozhodnutia vydané podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku.\nArgumentácia IV. senátu ústavného súdu bola založená na texte záhlavia ustanovenia § 237\nO. s. p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nak sú naplnené zmätočné dôvody.\nTýmto nálezom ústavný súd nepochybne autoritatívne dal na vedomie nielen\nkonkrétnemu sťažovateľovi vo veci sp. zn. IV. ÚS 283/07, že jeho sťažnosť bola úspešná,\nale zároveň (prostredníctvom internetu) tým oznamoval aj eventuálnym sťažovateľom,\nže do budúcna môžu podať dovolanie zo zmätočných dôvodov proti rozhodnutiu správneho\nsúdu v prípade, ak sa tieto budú kryť s dôvodmi ústavnoprávnymi. Zároveň tým\n\n12\n\naj najvyššiemu súdu naznačil, aby zmenil koncepciu prípustnosti dovolania v správnych\nveciach.\nÚstavný súd v uznesení zo 16. februára 2010 číslo II. ÚS 65/2010, ale uviedol,\nže otázka prípustnosti dovolania v správnom súdnictve mala byť pôvodne predmetom\nkonania o zjednotení právnych názorov. Z rozpravy pléna ústavného súdu však vyplynulo,\nže citovaný nález ústavného súdu bol ojedinelým v inak konštantnej judikatúre ústavného\nsúdu akceptujúcej neprípustnosť dovolania v správnych veciach, a preto nie je nevyhnutné\nvyužiť procedúru zjednocovania právnych názorov. Napokon aj štvrtý senát akceptoval\nuvedený právny názor v náleze sp. zn. IV. ÚS 208/08 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 274/09.\nÚstavný súd Slovenskej republiky v doterajšej judikatúre vyslovil právny záver,\npodľa ktorého „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom\nsúdnictve neprípustné\" (II. ÚS 87/09, IV. ÚS 208/08).\nÚstavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu\nneprípustnosti dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, že:\n„v civilnom dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania\nna procesnú čistotu a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou\nje v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti\ntomu je správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy,\nteda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak\nzákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej správy bola ešte\nkontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo nemusí\nbyť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie\nnajvyššieho súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť\nmätúce, že správne a civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté\nv jednom procesnom kódexe“ (IV. ÚS 208/08).\nPodanie dovolania v správnom súdnictve preto ani s poukazom na uznesenie\nIV. ÚS 283/07 neprichádza do úvahy.\nV dôsledku tohto právneho názoru ústavného súdu nedošlo k zmene v rozhodovacej\nčinnosti najvyššieho súdu, a preto bolo konanie vo veci zastavené pre nedostatok\npodmienok konania.»\n\n13\n\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu z 29. júna 2016.\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení odôvodnil svoj právny názor o neprípustnosti\ndovolania v systéme správneho súdnictva, z odôvodnenia je zrejmé, že aplikoval § 246c\nods. 1 a § 236 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) a vysporiadal\nsa aj s relevantnou judikatúrou ústavného súdu, osobitne aj s nálezom sp. zn. IV. ÚS 283/07.\nÚstavný súd dospel k záveru, že uvedený právny záver najvyššieho súdu je primerane\nodôvodnený, nemožno ho považovať za zjavne neodôvodnený. Rovnako tak tento právny\nnázor nie je arbitrárny, preto je ústavne udržateľný.\nV správnom súdnictve vytvára Občiansky súdny poriadok osobitný systém\nopravných prostriedkov, ktorý je vymedzený odchylne od všeobecných predpokladov\nprípustnosti riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa štvrtej časti\nObčianskeho súdneho poriadku predovšetkým tým, že vylučuje niektoré rozhodnutia\nz prieskumu opravným súdom (IV. ÚS 596/2012).\nPodľa § 246c ods. 1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto\nčasti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný\nprostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu najvyššieho\nsúdu opravný prostriedok nie je prípustný.\nV tejto súvislosti poukazuje ústavný súd na povahu a špecifiká správneho súdnictva\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorého úlohou nie je nahradzovať\nčinnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov\norgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP), teda preskúmať to, či kompetentné orgány\npri riešení konkrétnych otázok vymedzených v návrhu rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesno-právne predpisy. Preto treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom\nskutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého rozhodnutia\na postup orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Vzhľadom na to,\n\n14\n\nže už správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy, zákonodarca nepovažoval za rozumné\na účelné, aby kontrola verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu\ndovolania. Okrem toho správne súdnictvo nemusí byť zjednocované prostredníctvom\ndovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie najvyššieho súdu v správnom súdnictve\nuž túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že správne a civilné\nsúdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe\n(m. m. IV. ÚS 208/08, IV. ÚS 596/2012). Vzhľadom na uvedené je tiež vylúčené, aby bolo\ndovolanie v správnom súdnictve prípustné na základe dovolacích dôvodov podľa § 237\nOSP.\nÚstavný súd už uviedol, že závery, ktoré sú uvedené v náleze ústavného súdu sp. zn.\nIV. ÚS 283/07 zo 17. apríla 2008, sú ojedinelým vybočením z inak štandardnej judikatúry\nústavného súdu a boli vo viacerých prípadoch prekonané novšou judikatúrou ústavného\nsúdu (napr. II. ÚS 125/2011, IV. ÚS 81/2012, IV. ÚS 82/2012, IV. ÚS 83/2012,\nIV. ÚS 127/2012, IV. ÚS 596/2012, II. ÚS 657/2013), preto v súčasnosti nemožno tieto\nzávery aplikovať v prerokúvanej veci.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje tiež na skutočnosť, že vo svojej\ndoterajšej judikatúre sa už jednoznačne vyjadril k tomu, že akceptuje ustálený právny názor\nnajvyššieho súdu, podľa ktorého je dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu podľa\nV. časti Občianskeho súdneho poriadku (Správne súdnictvo) neprípustné (pozri\npredovšetkým uznesenie sp. zn. II. ÚS 65/2010 zo 16. februára 2010).\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej konštatoval,\nže postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať\nza porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Ústavný súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré\nby naznačovali možnosť porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny alebo práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu z 29. júna 2016.\n\n15\n\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže\nsama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru\na nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným.\nO svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné\nuvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny\nvýklad príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku najvyšším súdom takéto\nnedostatky nevykazuje.\nV súvislosti s namietaným porušením základného práva na zákonného sudcu podľa\nčl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny sťažovateľ namieta, že vo veci prejednania\na rozhodovania jeho opakovaného opravného prostriedku proti rozhodnutiu Sociálnej\npoisťovne krajským súdom nerozhodovala zákonná sudkyňa, za ktorú sťažovateľ považuje\n.\n\nSťažovateľ\n\nvšak\n\nneuvádza\n\nžiadne\n\ndôvody,\n\nktorými\n\nby odôvodňoval porušenie základného práva na zákonného sudcu napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu z 29. júna 2016.\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť\nuž pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol\nv tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. marca 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dôchodok-starobný", "dovolanie-prípustnosť", "sociálna poisťovňa", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "arbitrárnosť", "dôchodok-výsluhový", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1bf3e700-189a-4da5-ade8-330ff7bdc1d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.7.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 7/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 7/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.7.2018.1"}, {"guid": "ussr:1732de3c-7106-4ea3-b2dd-8f6e5bdbc9e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.333.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 333/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 333/2016 z 14. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.333.2016.1"}, {"guid": "ussr:22643721-950f-42cd-825b-44ebbcd9062b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 657/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 657/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22643721-950f-42cd-825b-44ebbcd9062b"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:c1d2b9c4-b91e-444a-b94f-7d740177bba3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 598/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 598/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1d2b9c4-b91e-444a-b94f-7d740177bba3"}, {"guid": "ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a4c5a98-7bee-45f5-8cb4-bbde146f27b5"}, {"guid": "ussr:486e595b-7d43-48b1-b395-9608e741de58", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/2012 z 24. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:486e595b-7d43-48b1-b395-9608e741de58"}, {"guid": "ussr:023b5d97-a032-44ec-a4a1-65e47e2840cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/2012 z 24. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:023b5d97-a032-44ec-a4a1-65e47e2840cb"}, {"guid": "ussr:a4e90074-a4df-43ed-a389-6c3fc6b2d044", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 81/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 81/2012 z 24. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4e90074-a4df-43ed-a389-6c3fc6b2d044"}, {"guid": "ussr:b89bd762-16c8-45ac-a032-0d43f3562612", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 125/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 125/2011 z 30. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-30", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b89bd762-16c8-45ac-a032-0d43f3562612"}, {"guid": "ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2010 z 20. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-20", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15e16a26-3b2f-4d28-a05b-a283a1cdc3fa"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479"}, {"guid": "ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 289/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/09 z 14. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-14", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee"}, {"guid": "ussr:29d4778e-b29c-4a00-a1f3-db0bfdef6240", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 208/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 208/08 z 1. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-01", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:29d4778e-b29c-4a00-a1f3-db0bfdef6240"}, {"guid": "ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:7eb37505-d539-45df-8da7-e777753f8777", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 274/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 274/09 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7eb37505-d539-45df-8da7-e777753f8777"}, {"guid": "ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:fc4e83c1-7f8e-40fc-b6d5-dac6684ced5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 87/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 87/09 z 24. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-24", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fc4e83c1-7f8e-40fc-b6d5-dac6684ced5c"}, {"guid": "ussr:4835a1e7-a981-4b28-b42a-fd7acabca853", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 283/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 283/07 z 17. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-17", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4835a1e7-a981-4b28-b42a-fd7acabca853"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/03 z 22. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-22", "citacie_n": 463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc"}, {"guid": "ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 64/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/03 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 486, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:433767c6-9f9c-4bfb-a20e-89040da79d0b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.21.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.21.2025.1"}, {"guid": "ussr:09524e28-9d9e-4456-92f1-1d2365a981e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.540.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 540/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 540/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.540.2020.1"}, {"guid": "8590738a-a8f0-4f5f-84a4-90b7c065a029:4fc1e4ce-cd8d-4144-9243-d524323f300a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7018200740.4", "spisova_znacka": "6S/95/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/95/2018 z 29. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7018200740.4"}]}