{"guid": "ussr:7adbb80b-6483-408d-ac0a-cf35a231d7ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.168.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 168/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 168/2018 z 6. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. marca 2018, sp. zn. IV. ÚS 168/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.168.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-7.odsek-5", "nazov": "čl. 7 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-7.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "nazov": "čl. 152 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-152"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-7", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-152", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7adbb80b-6483-408d-ac0a-cf35a231d7ce", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.168.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.168.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.168.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 168/2018-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nLadislava Orosza a Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Michaelou Macalákovou, J. Milca 11,\nŽilina, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s porušením čl. 7 ods. 5 a čl. 152 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom\npod sp. zn. 7 C 214/2001 a jeho rozsudkom z 11. augusta 2014 v spojení s opravným\nuznesením sp. zn. 7 C 214/2001 z 8. októbra 2014, postupom Krajského súdu v Žiline\nv konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 18/2015 a jeho rozsudkom z 26. februára 2015\na postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n6 Cdo 349/2015 a jeho uznesením z 23. júna 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\n13. septembra 2016 doručená sťažnosť\n\n,\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s porušením čl. 7\nods. 5 a čl. 152 ods. 4 ústavy postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 214/2001 (ďalej len „napadnuté konanie okresného\nsúdu“) a jeho rozsudkom z 11. augusta 2014 v spojení s opravným uznesením sp. zn.\n7 C 214/2001 z 8. októbra 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“),\npostupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n9 Co 18/2015 (ďalej len „napadnuté konanie krajského súdu“) a jeho rozsudkom\nz 26. februára 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 6 Cdo 349/2015 (ďalej len „napadnuté konanie najvyššieho súdu“) a jeho\nuznesením z 23. júna 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že po rozvode manželstva\nsťažovateľa s\n\n,\n\n(ďalej len „navrhovateľka“),\n\nnedošlo medzi nimi k dohode o vypriadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov\n(ďalej len „BSM“), preto navrhovateľka podala okresnému súdu návrh na jeho\nvyporiadanie.\nOkresný súd napadnutým rozsudkom z 11. augusta 2014 vyporiadal BSM\nsťažovateľa a navrhovateľky.\nProti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol\nkrajský súd napadnutým rozsudkom z 26. februára 2015 tak, že rozsudok vo výroku, ktorým\ndošlo k vyporiadaniu BSM, potvrdil ako vecne správny.\n\n2\n\nProti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, v ktorom namietal,\nže mu krajský súd odňal možnosť konať pred súdom, a taktiež pre inú vadu, ktorá mala\nza následok nesprávne rozhodnutie, a pre nesprávne právne posúdenie veci. O dovolaní\nrozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením z 23. júna 2016 tak, že ho odmietol.\nK porušeniu označených základných práv a článkov ústavy došlo podľa sťažovateľa\npredovšetkým tým, že okresný súd nezohľadnil pri vyporiadavaní BSM finančné\nprostriedky, ktoré vniesol do manželstva a ktoré boli použité pri stavbe ich rodinného domu.\nSťažovateľ v tejto súvislosti namieta, že okresný súd nesprávne vyhodnotil svedecké\nvýpovede jeho súrodencov. Podľa okresného súdu tieto výpovede boli vzájomne rozporné,\npričom sťažovateľ uvádza, že tento vzájomný rozpor v napadnutom rozsudku dostatočne\nnekonkretizoval. Podľa sťažovateľa listinné dôkazy – faktúry, dodacie listy a záznamy\no preprave, na ktoré poukázal okresný súd, nevyvrátili tvrdenia týchto svedkov, keďže\naj sťažovateľ a aj jeho brat niekoľko rokov stavali rodinné domy, ku ktorým bolo\nvystavených\n\nmnožstvo\n\nfaktúr\n\na\n\ndodacích\n\n„čo ale nevyvracia tvrdenia brata sťažovateľa –\n\nlistov\n\nz\n\nrôznych\n\nčasových\n\nobdobí,\n\na sestier sťažovateľa,\n\nže našetrené finančné prostriedky pred manželstvom sťažovateľ reálne mal a mal ich\nv určitej výške, ktorú svedkovia potvrdili, pričom tieto mu vracali ako pôžičku aj vo forme\nstavebného materiálu“. Okresný súd navyše pri vyčíslení výšky doplatku, neodpočítal sumu\n6 139 Sk za nákup stavebného materiálu, ktorú sám považoval za nespornú.\nPodľa sťažovateľa ak okresný súd „neuznal celú výšku výlučných finančných\nprostriedkov sťažovateľa z obdobia pred manželstvom – 120.000,- Sk, mal jednoznačne\nuznať minimálne sumu potvrdenú svedkami t. j. 97.500,- Sk, ktorú mal následne premietnuť\naj do percentuálneho vyjadrenia podielu sťažovateľa na hodnote domu ustálenej znaleckým\nposudkom“.\nSťažovateľ tiež namieta, že pri určení hodnoty stavebných prác, ktoré mali byť\nplatené z jeho finančných prostriedkov, okresný súd nesprávne vyhodnotil ním predložené\nlistinné dôkazy a tiež znalecký posudok č. 15/2013 vypracovaný obchodnou spoločnosťou\nZNALCI, s. r. o.\n\n3\n\nUvedeným postupom okresný súd porušil ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka\nv miere, ktorá mala za následok porušenie označených základných práv a článkov ústavy.\nSťažovateľ v odvolaní spochybnil aj právny záver okresného súdu, že špecifikovaná\nnehnuteľnosť (záhrada) nepatrí do BSM z dôvodu, že ju nadobudla navrhovateľka\nz finančných prostriedkov, ktoré boli darom od jej otca. Túto skutočnosť malo potvrdzovať\naj písomné vyhlásenie podpísané sťažovateľom v spojení so znaleckým posudkom\n. Podľa sťažovateľa závery uvedeného znaleckého posudku\nvyvrátil ním predložený znalecký posudok\n\n, „ktorý uviedol,\n\nže podpisy na prehláseniach nie sú pravdepodobne podpismi sťažovateľa“. Sťažovateľ\ntvrdí, že svojou argumentáciou v odvolaní proti prvému rozsudku okresného súdu\ndostatočne spochybnil závery predmetného znaleckého posudku, okresný súd napriek tomu\nz neho vychádzal, „ale sporné tvrdenia medzi účastníkmi konania nerozptýlil v záujme\nzvýšenia právnej istoty ani len nariadením dokazovania formou kontrolného znaleckého\nposudku z odboru písmoznalectvo“.\nSťažovateľ aj v odvolaní poukázal na finančné prostriedky, ktoré mal našetrené\npred uzavretím manželstva a z ktorých hradil niektoré stavebné práce – v tomto smere\npoukázal na výpovede svojich súrodencov, na listinné dôkazy a na znalecký posudok\nobchodnej spoločnosti ZNALCI, s. r. o.\nPodľa sťažovateľa krajský súd sa s odvolacími námietkami dostatočne nevysporiadal\na obmedzil sa na „mimoriadne strohé, formálne a nič nevysvetľujúce odôvodnenie“.\nPochybenie krajského súdu vidí sťažovateľ aj v tom, že krajský súd o odvolaní\nrozhodol bez nariadenia pojednávania, hoci z jeho odvolania bolo zrejmé, že je potrebné\nzopakovať a doplniť dokazovanie, pričom tento postup riadne neodôvodnil.\nSťažovateľ tiež namieta, že najvyšší súd nesprávne posúdil existenciu dovolacích\ndôvodov, predovšetkým námietku, že postupom krajského súdu mu bola odňatá možnosť\nkonať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n\n4\n\n„OSP“). Podľa sťažovateľa najvyšší súd svoje právne závery dostatočne neodôvodnil.\nNajvyšší súd porušil sťažovateľom označené základné práva aj tým, že na rozhodnutie\no dovolaní nenariadil pojednávanie, hoci «išlo o vec, kde „dovolacie pojednávanie“ bolo\njednoznačne potrebné nariadiť predovšetkým s poukazom na okruh účastníkov, charakter\na predmet konania. Rozhodovanie o vyporiadaní BSM je predsa mimoriadne špecifickým,\npričom výsledky takéhoto rozhodovania nie je možné následne ani len analogicky aplikovať\nvo všeobecnej právnej praxi, preto nevyhnutnosť vplyvu nepochybnosti, zákonnosti\na spravodlivosti takéhoto druhu rozhodovacieho procesu je ešte o to významnejšia.».\nSťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd nálezom\ntakto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa... na garanciu prednosti medzinárodných zmlúv\no ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie\nnie je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo\npovinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené\nspôsobom ustanoveným zákonom podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky,... na súdnu\nochranu a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky,... na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania, právo\nna verejné prerokovanie veci a právo vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom\nzaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,... na výklad a uplatňovanie ústavných\nzákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s touto\nústavou garantované čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, postupom a rozhodovacou\nčinnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Uznesení sp. zn. 6 Cdo 349/2015 zo dňa\n23. 06. 2016, Krajského súdu Žilina v Rozsudku sp. zn. 9 Co/18/2015 zo dňa 26. 02. 2015\na Okresného súdu Žilina v Rozsudku sp. zn. 7 C/214/2001-1147 zo dňa 11. 08. 2014\nv spojení s opravným Uznesením Okresného súdu Žilina 7 C/214/2001-1170 zo dňa\n08. 10. 2014 porušené boli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 349/2015 zo dňa\n23. 06. 2016 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva finančné zadosťučinenie vo výške\n10.000,- Eur, ktoré sú sťažovateľovi povinné Najvyšší súd Slovenskej republiky, Krajský súd\n\n5\n\nŽilina a Okresný súd Žilina vyplatiť spoločne a nerozdielne najneskôr do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky...\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy\nkonania... do 30 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu...“\nNávrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje\ntým, že „zásah do jeho základných práv a slobôd bol mimoriadne závažný, nakoľko\nsa zjednania nápravy ani využitím riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov\nnedovolal.\nSúdy ako orgány verejnej moci, tak svojim nezákonným postupom vystavili\nsťažovateľa procesným a hmotnoprávnym úkonom s konštitutívnymi dôsledkami, ktoré\ntrvalo a hrubo zasahujú do jeho života a rovnako aj negatívne do jeho vlastníckej sféry.“.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\n6\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať taký návrh, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48\nods. 2 ústavy v spojení s porušením čl. 7 ods. 5 a čl. 152 ods. 4 ústavy postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní a jeho rozsudkom z 11. augusta 2014\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n\n7\n\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci\nna jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti napadnutému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom\nrozhodol krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom\nprípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto túto časť jeho sťažnosti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie.\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 2 ústavy postupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho rozsudkom\nz 26. februára 2015\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu a preskúmavať ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo\n\nmožné\n\nuvažovať\n\nlen\n\nv\n\nprípade,\n\nak\n\nby\n\nsa\n\ntento\n\nnatoľko\n\nodchýlil\n\nod znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\n\n8\n\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nKrajský súd napadnutým rozsudkom z 26. februára 2015 potvrdil napadnutý\nrozsudok okresného súdu z 11. augusta 2014 vo výroku, ktorým tento vyporiadal BSM\nsťažovateľa a navrhovateľky. Poukázal na odôvodnenie tohto rozsudku a následne\nna zdôraznenie správnosti jeho dôvodov uviedol podrobne tieto právne závery:\n«Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami\npri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Prvostupňový\nsúd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení\nskutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak\nokresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležíte vyhodnotil.\nOdvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového\nmateriálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania (odporca\nv odvolaní ako i navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu), dospel k záveru, že odvolanie\nodporcu nie je dôvodné. Pokiaľ išlo o znalecký posudok\n\n, nie je možné\n\nprisvedčiť odporcovi, že by bol vyhotovený neodborne a nepresne, nakoľko znalkyňa riadne\nznalecký posudok vyhotovila, pričom sa súd náležitým spôsobom v odôvodnení vysporiadal\nso všetkými spornými skutočnosťami. Nie je preto pravdou ani to, že by skutočnosť,\nže predmetné prehlásenie podpísal odporca, vyvrátil kontrolný znalecký posudok\nvyhotovený\n\n. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje,\n\nže predmetný znalecký posudok nie je možné hodnotiť ako „kontrolný znalecký posudok“,\nteda tak ako ho nazval odporca, nakoľko súd nepristúpil k ďalšiemu znaleckému skúmaniu.\nPosudok vyhotovený\n\nposudzoval iba ako listinný dôkaz, pričom\n\nani podľa názoru odvolacieho súdu nebolo nutné odchýliť sa od znaleckého posudku\nvyhotoveného znalkyňou.\n\n9\n\nPokiaľ išlo o investície do rodinného domu, ktoré mali pochádzať z úspor finančných\nprostriedkov odporcu, ktoré nadobudol pred uzavretím manželstva, odvolací súd sa plne\nstotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že tieto skutočnosti neboli v konaní\nhodnoverným spôsobom preukázané. Pokiaľ išlo o znalecký posudok vyhotovený\nspoločnosťou ZNALCI, s. r. o., je nutné zdôrazniť, že ani tento nemohol napomôcť vyriešiť\notázku, či odporca usporené finančné prostriedky v uvedenej hodnote (či vôbec nejaké) mal\nešte pred uzavretím manželstva.»\nÚstavný\n\nsúd\n\npri\n\npreskúmavaní\n\nnapadnutého\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nako odvolacieho súdu vychádzal zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého\nodôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa\naj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov\n(tak prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného\nsúdneho konania (IV. ÚS 350/09).\nÚstavný\n\nsúd\n\npreto\n\npreskúmal\n\naj\n\nnapadnutý\n\nrozsudok\n\nokresného\n\nsúdu\n\nz 11. augusta 2014, ktorým tento rozhodol o návrhu na vyporiadanie BSM. Okresný súd\nv napadnutom rozsudku poukázal na dôkazy, ktoré vykonal a následne uviedol ich\nhodnotenie a právne závery. K tvrdeniu sťažovateľa o finančných prostriedkoch\nnasporených pred uzavretím manželstva a stavebných prácach, ktoré mali byť vykonané\nz týchto finančných prostriedkov, okresný súd uviedol:\n„Odporcom tvrdené skutočnosti, že pred uzatvorením manželstva mal našetrené\n60.000, príp. 120.000,- Sk a za tieto finančné prostriedky za zakúpil materiál na stavbu\nrodinného domu neboli preukázané. Neboli preukázané ani svedeckými výpoveďami\nsúrodencov odporcu, ktorých tvrdenia ohľadom usporených súm sa rozchádzali,\ntaktiež nebolo preukázané aký materiál mal byť za tieto finančné prostriedky zakúpený\na či bol aj zabudovaný. Výpoveď svedka\n\nohľadom zakúpenia tehly\n\na vzájomného vyrovnania sa s odporcom súd nepovažoval za vierohodnú, vzhľadom\nna tú skutočnosť, že v spise nachádzajúce sa dodacie listy, faktúry, záznamy o preprave,\n\n10\n\nohľadom tehly a iného materiálu zakupovaného svedkom sú z obdobia po uzatvorení\nmanželstva účastníkov, jediný doklad o zakúpení tehly uvedeným svedkom pred uzatvorením\nmanželstva účastníkov (6. 11. 1976) je z 18. 10. 1976 v sume 6.139,- Sk, čo však\nnekorešponduje s tvrdením svedka o zakúpení tehly v hodnote 30.000,- Sk pred uzatvorením\nmanželstva účastníkov a ani jeho ďalšími tvrdeniami ohľadom zakúpenia iného materiálu.\nSúd potom vzhľadom na vyššie uvedené nezohľadnil odporcom tvrdené, v konaní však\nnepreukázané, vložené investície z jeho výlučného majetku do spoločného majetku\núčastníkov. Súd v tomto smere zamietol návrh na vykonanie dokazovania odporcom\npredloženým znaleckým posudkom č. 15/2013 znalca Znalci, s. r. o., ktorý si dal odporca\nvypracovať po vrátení veci odvolacím súdom vo veci stanovenia hodnoty stavebných prác\nna realizácii hrubej stavby nehnuteľnosti – rodinný dom č. s.\n\n, pre\n\nrozhodnutie súdu za vyššie uvedeného nepreukázaného skutkového stavu je predmetný\nznalecký posudok právne irelevantný. Znalecký posudok nemôže nahrádzať skutkové\ntvrdenia navrhovateľa a určenie hodnoty stavebných prác na realizácii hrubej stavby\nrealizovanej počas trvania manželstva ani nemôže preukázať či tento materiál, ktorý bol\npotrebný na realizáciu hrubej stavby bol zakúpený z výlučných prostriedkov odporcu. Po\nodpočítaní súm, ktoré bolo potrebné zohľadniť, zo sumy 46.539,54 Eur sumu 643,01 Eur a\n41,72 Eur potom na vyrovnanie podielu navrhovateľky sumu 45.856,81 Eur je potrebné\npovažovať za peňažnú hodnotu, ktorú je odporca povinný z titulu vyporiadaného majetku\nvyplatiť navrhovateľke.“\nK preukázaniu, že záhrada nepatrí do BSM, keďže bola nadobudnutá navrhovateľkou\nz finančných prostriedkov darovaných jej otcom – okresný súd vykonal dokazovanie\npre účely zistenia pravosti podpisov sťažovateľa na písomných vyhláseniach, v ktorých\non sám potvrdzuje uvedené okolnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva,\nže ustanovená znalkyňa\n\n.\n\nvypracovala znalecký posudok\n\nč. 60/2010, sťažovateľ aj navrhovateľka sa k nemu písomne vyjadrili, okresný súd následne\nvypočul znalkyňu na pojednávaní, ktorá sa vyjadrila k námietkam sťažovateľa. Okresný súd\nzisťoval aj obsah znaleckého posudku predloženého sťažovateľom, pričom sa k nemu\nvyjadrila aj navrhovateľka. Na tomto základe okresný súd uviedol tieto právne závery:\n\n11\n\n«Do BSM účastníkov nepatrí nehnuteľnosť par. č.\nzapísaná na\n\npre kat. územie\n\nna meno navrhovateľky. Z vykonaného\n\ndokazovania mal súd za preukázané, že uvedená nehnuteľnosť bola síce nadobudnutá\nnavrhovateľkou počas trvania manželstva, avšak z výlučných finančných prostriedkov\nnavrhovateľky získaných darom od svojho otca. Túto skutočnosť potvrdil sám odporca\npísomným prehlásením nachádzajúcim sa v pripojenom spise R-I-2248/91. Pravosť podpisu\nodporcu na uvedenom prehlásení bola potvrdená znaleckým dokazovaním súdom\nustanovenej znalkyne. O správnosti znaleckého posudku súd nemal žiadne pochybnosti,\nznalkyňa sa vo svojej výpovedi dostatočne a odborne vyjadrila k námietkam odporcu,\nvysvetlila svoj postup a závery. Námietky odporcu súd vyhodnotil ako účelové, ničím\nnepodložené, smerujúce k spochybneniu odbornosti ustanovenej znalkyne, ktorá je zapísaná\nv zozname znalcov a spĺňa kvalifikačné a odborné predpoklady pre výkon funkcie znalca.\nNa tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že odporca po vrátení veci odvolacím súdom\nsi dal vypracovať a predložil tzv. „kontrolný znalecký posudok“, ktorý súd hodnotil ako\nlistinný dôkaz, nakoľko kontrolné znalecké dokazovanie súd v konaní nenariadil a ktorým\nnebolo preukázané, že by súdom ustanovená znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku\npostupovala nesprávne a ktorým by akýmkoľvek spôsobom boli spochybnené jej závery.\nÚlohou znalkyne v zmysle uznesenia súdu bolo určiť pravosť podpisu odporcu\nna prehláseniach zo dňa 3. 2. 1992 založených v spise R-I-2248/91 bývalého Štátneho\nnotárstva\n\nZnalkyňa určovala pravosť 6-ich originálnych parafovitých podpisov\n\nna šiestich vyhotoveniach dokladu „Prehlásenie“ zo dňa 3. 2. 1992, pričom písadlom\nvšetkých podpisov bolo modro píšuce guličkové pero. Odporcom objednaný znalec však\nposudzoval fotokópie, ktoré boli založené v súdnom spise pod č. l. 789 až 794, čo vyplýva\nz čl. II ods 1 „kontrolného znaleckého posudku“. Súd povolil objednanému znalcovi\nnahliadnuť do súdneho spisu a z úradného záznamu o jeho nahliadnutí zo dňa 12. 7. 2013\nv čase od 10.04 hod. do 10,33 hod (č. l. 1028) nevyplýva, že by si objednaný znalec\nvyhotovil nejaké fotokópie zo spisu, fotokópie predmetných listov (789 až 794) sú súčasťou\nznaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne, ktorý je žurnalizovaný v súdnom spise\npod č. 1. 773-806 a ktorý bol doručený odporcovi a ktorý objednaný znalec podrobil\nkontrolnému posudku. Z uvedeného je zrejmé, že objednaný znalec nepracoval s takým\nistým dôkazným materiálom s akým pracovala súdom ustanovená znalkyňa, teda so 6-timi\n\n12\n\noriginálmi „Prehlásenia“. V čl. II ods. 3. Predbežné skúmanie – 1. etapa skúmania znalec\nuvádza, že 6 sporných podpisov „\n\n“ je napísaných ceruzkou a takto bolo prevzaté\n\naj znalkyňou bez originálnych podpisov, čo však nezodpovedá skutočnosti. Zároveň uvádza,\nže neoriginálne podpisy podľa písmoznaleckých posudkov nie je možné skúmať a v tomto\nsmere vypracovať znalecký posudok. Okrem toho fotokópie sporných podpisov sú veľmi\nnejasné, ktoré neumožňujú vykonať správny písmoznalecký záver a ich preskúmanie\na vyslovil predbežný záver – hypotézu: Záver znaleckého posudku\nč. 60/2010 na č. l. 788 súdneho spisu sp. zn. 7 C 214/2001 o tom, že šesť sporných podpisov\n„\n\n“ sú pravými podpismi\n\nje nesprávny. Podpisy sú v podstate\n\npísmoznalecky nepreskúmateľné. Napriek tomu vykonal písmoznalecké skúmanie a vyslovil,\nže šesť sporných podpisov „\n\n“ na Prehlásení zo dňa 3. 2. 1992 majú charakter\n\nkategórie IV., t. j. ide o pravdepodobnostné zistenie, že podozrivý\n\nnevytvoril\n\nšesť sporných podpisov. Podstatná časť sporných podpisov je nepreskúmateľná. Podpisy\nsú tak neurčité, že v podstate sú nepreskúmateľné. S vysokou pravdepodobnosťou\nsa nejedná o falzifikáty. Objednaný znalec na jednej strane spochybňuje postup súdom\nustanovenej znalkyne, keď podľa neho preskúmavala neoriginálne sporné podpisy (ktoré\nzávery však nezodpovedajú skutočnosti) a na druhej strane sám podrobil expertíznemu\nskúmaniu neoriginálne podpisy z fotokópií, napriek tomu, že sám uviedol že neoriginálne\npodpisy nie je možné písmoznalecky skúmať. Súd nemal dôvod odchýliť sa od svojich\nzáverov vyslovených v tomto smere už v pôvodnom rozsudku zo dňa 6. 8. 2012.\n„Kontrolným znaleckým posudkom“ neboli akýmkoľvek spôsobom spochybnené závery\nsúdom ustanovenej znalkyne a súd nevidel dôvod na nariadenie kontrolného znaleckého\ndokazovania.»\nZ argumentácie krajského súdu v napadnutom rozsudku v spojení s rozsudkom\nokresného súdu dostatočne vyplýva záver, z akých dôvodov konajúce súdy neakceptovali\ntvrdenie sťažovateľa, že na výstavbu rodinného domu boli z časti použité jeho finančné\nprostriedky, ktoré mal nasporiť pred uzavretím manželstva. V odôvodnení svojho rozsudku\nokresný súd dostatočne objasnil, ako hodnotil svedecké výpovede súrodencov sťažovateľa,\npredložené listinné dôkazy a znalecký posudok obchodnej spoločnosti ZNALCI, s. r. o.\nNapadnutý rozsudok okresného súdu poskytol dostatočné odpovede na právny záver\n\n13\n\no pravosti podpisov sťažovateľa na písomných vyhláseniach, v ktorých potvrdil\nšpecifikované skutočnosti týkajúce sa nehnuteľnosti (záhrady), a vysvetlil hodnotenie\npríslušných znaleckých posudkov a tiež objasnil, prečo okresný súd nepovažoval\nza potrebné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Uvedené právne závery ústavný súd\nnepovažuje za arbitrárne a ani zjavne neodôvodnené, preto sú ústavne udržateľné.\nNapadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu nemožno –\nvo vzťahu k uvedeným právnym záverom – a ani v celosti – považovať za arbitrárny,\nprípadne zjavne neodôvodnený.\nPokiaľ ide o námietky sťažovateľa, možno konštatovať, že sú výlučne výrazom\nodlišného právneho hodnotenia zisteného skutkového stavu. Odlišné právne hodnotenie\nskutkového stavu je klasickým východiskom sporového konania, kde v súdnom konaní proti\nsebe stoja účastníci konania, ktorí majú odlišný a protichodný názor na vzniknutú skutkovú\nsituáciu. Súd, ktorý rozhoduje spor účastníkov konania, pri rozhodnutí v prospech jedného\nz účastníkov rozhodne v zásade aj v súlade s právnym názorom úspešného\núčastníka, teda spravidla\n\nv\n\nrozpore\n\ns\n\nprávnym\n\nnázorom\n\nneúspešného\n\núčastníka\n\n(porovnaj m. m. IV. ÚS 135/2012, II. ÚS 659/2016). Skutočnosti, ktoré sťažovateľ uvádza\nv sťažnosti, sú podľa názoru ústavného súdu výrazom výlučne odlišného právneho názoru\nsťažovateľa na predmet konania – vyporiadanie BSM s navrhovateľkou. Sťažovateľom\nuvádzané skutočnosti nijako neindikujú také pochybenia v postupe krajského súdu a v jeho\nrozsudku, ktoré by mali ústavnoprávny rozmer, teda ktoré by vytvárali priestor pre možnosť\nvyslovenia porušenia označených základných práv sťažovateľa podľa ústavy.\nNámietku sťažovateľa o tom, že krajský súd nenariadil na rozhodnutie o odvolaní\npojednávanie, ústavný súd nemal právomoc preskúmať, pretože ju skúmal najvyšší súd\nv napadnutom dovolacom konaní.\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\n14\n\nII.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 2 ústavy postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní a jeho uznesením\nz 23. júna 2016\nVychádzajúc z obsahu sťažnosti sa ústavný súd v rámci predbežného prerokovania\nsústredil na posúdenie, či sa najvyšší súd ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal\ns dovolacími námietkami sťažovateľa, ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania,\nsledujúc pritom skutočnosť, či nemožno sťažnosť v tejto časti považovať za zjavne\nneopodstatnenú.\nV súvislosti s preskúmavaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd\npoukazuje v prvom rade na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje,\nže otázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí v zásade do výlučnej právomoci najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti\na jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa\n(napr. II. ÚS 324/2010).\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení najprv preskúmal procesnú prípustnosť\ndovolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu a dospel k záveru, že dovolanie\nnie je podľa § 238 ods. 1, 2 a 3 OSP prípustné. Následne preskúmal dovolanie proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu s prihliadnutím na § 242 ods. 1 druhú vetu OSP\naj z dôvodov uvedených v § 237 ods. 1 OSP, a to predovšetkým z dôvodu existencie\nprípadnej vady podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, ktorej sa sťažovateľ dovolával. Najvyšší\nsúd následne uviedol:\n„Za nedôvodnú považoval dovolaciu námietku o odňatí možnosti žalovanému riadne\nkonať pred súdom nevykonaním dokazovania napriek tomu, že namietal nedostatočne\nzistený skutkový stav (s poukazom na hodnotenie znaleckého posudku predloženého\nv prvostupňovom konaní žalobkyňou a ním predloženého znaleckého posudku) a navrhoval\nv odvolacom konaní vykonanie ďalších dôkazov.\n\n15\n\nSúd totiž nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania\na nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie\ndokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou\nsúdu (viď § 120 ods. 1 O. s. p.), a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu\nkonania nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy\nna zistenie skutkového stavu, nezakladá bez ďalšieho prípustnosť dovolania proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., lebo týmto postupom\nsúdu sa neodníma účastníkovi možnosť pred súdom konať (porovnaj R 37/1993\na R 125/1999).\nV súvislosti s dovolacou námietkou o nevykonaní dôkazov navrhnutých v priebehu\nodvolacieho konania dovolací súd navyše poznamenáva, že nebolo povinnosťou\nodvolacieho súdu sa týmto návrhom žalovaného, predloženým v štádiu odvolacieho\nkonania,\n\nzaoberať\n\na\n\njeho\n\nneakceptovanie\n\nodôvodňovať,\n\npretože\n\nz\n\npodaného\n\nodvolania je zrejmé, že žalovaný v ňom neuplatnil odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2\npísm. e/ O. s. p., t. j. že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú to ďalšie\nskutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené.\nVadou konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. nie je ani prípadne nesprávne\nhodnotenie vykonaných dôkazov. Hodnotenie dôkazov prislúcha zásadne len tomu súdu,\nktorý ich vykonal. Ak súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie určitým dôkazným\nprostriedkom takým spôsobom, ktorý predpisuje zákon, alebo ak hodnotí vykonané dôkazy\nv rozpore so zásadami formálnej logiky, dochádza k tzv. inej (v § 237 O. s. p. neuvedenej)\nvade. Takáto vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.),\nprípustnosť dovolania ale nezakladá (porovnaj napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 3 Cdo 266/2009).\nV nadväznosti na uvedené je potrebné konštatovať, že rovnako nedôvodnou bola\naj námietka žalovaného o odňatí možnosti konať pred súdom tým, že odvolací súd rozhodol\nbez nariadenia pojednávania. Odvolací súd je totiž povinný nariadiť pojednávanie len\nv taxatívne vymedzených prípadoch podľa § 214 ods. 1 O. s. p. V prejednávanej veci však\nnenastala žiadna v uvedenom ustanovení predpokladaných situácií. Súd preto správne\npostupoval v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a k odňatiu možnosti žalovanému\nkonať pred súdom nedošlo.\n\n16\n\nK odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom nedošlo ani nedostatočným\nodôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu. V zmysle stanoviska Občianskoprávneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. decembra 2015 nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia môže len výnimočne zakladať prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/\nO. s. p., a to ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie súdu. O taký prípad však v preskúmavanej veci nešlo. Tým,\nže odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa\na výslovne na ne odkázal, bolo potrebné odôvodnenie jeho rozsudku posudzovať v kontexte\ns odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu Z hľadiska náležitostí vyžadovaných\nustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. na riadne odôvodnenie rozsudku je postačujúce, ak súd\nv odôvodnení stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia. Podľa názoru\ndovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa\nspĺňa požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., keďže\nním bola daná odpoveď na všetky podstatné otázky týkajúce sa predmetu konania z\nhľadiska skutkového a právneho posúdenia veci. Sú z neho zrejmé podstatné dôvody, pre\nktoré odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu. Odvolací súd sa v\nodôvodnení svojho rozsudku osobitne vysporiadal aj s odvolacími námietkami týkajúcimi\nsa predložených znaleckých posudkov a ich hodnotenia prvostupňovým súdom.\nDovolací súd poznamenáva, že pri posudzovaní riadneho odôvodnenia rozhodnutí\nsúdov v základnom konaní sa nezaoberá správnosťou skutkových a právnych záverov v nich\nobsiahnutých (teda správnosťou odôvodnenia z tohto hľadiska), pretože správnosť\ndovolaním napadnutého rozsudku by mohol skúmať, len ak by dovolanie bolo prípustné.“\nK námietke tzv. inej vady a nesprávneho právneho posúdenia veci najvyšší súd\nuviedol:\n„Dovolateľom uplatnenými ďalšími dovolacími dôvodmi, spočívajúcimi v tzv. inej\nvade konania a v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom, sa dovolací súd\nnemohol zaoberať, pretože tieto dovolacie dôvody by mohli byť relevantné len v prípade,\nak by dovolanie bolo prípustné. Samotné však prípustnosť dovolania nezakladajú. Aj keby\nteda tvrdenie dovolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci bolo opodstatnené,\nnezakladala by táto okolnosť prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p.“\n\n17\n\nVychádzajúc z citovaného ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd\nsa v napadnutom uznesení ústavne konformným spôsobom zaoberal kľúčovými dovolacími\nnámietkami, ktoré sťažovateľ uplatnil vo svojom dovolaní smerujúcom proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu, pričom právne závery, ktoré k nim zaujal, sú primeraným\nspôsobom odôvodnené a zodpovedajú obsahu a zmyslu právnych noriem, ktoré najvyšší súd\npri rozhodovaní o dovolaní aplikoval. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je preto podľa\nnázoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné a nesignalizuje\ntakú príčinnú súvislosť medzi ním a sťažovateľom označenými právami, ktorá by zakladala\nreálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nÚstavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného\nprostriedku uvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani\nnemožno bez ďalšieho považovať za porušenie označeného základného práva podľa ústavy.\nV inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti\nalebo neprípustnosti podaného dovolania boli vôbec naplnené. Takýto postup a rozhodnutie\ndovolacieho súdu Občiansky súdny poriadok výslovne umožňuje, preto použitý spôsob\nv konkrétnych prípadoch nemohol znamenať odoprenie prístupu sťažovateľa k súdnej\nochrane v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku.\nPodľa § 243a ods. 1 OSP dovolací súd rozhodne o dovolaní spravidla\nbez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné.\nDovolací súd nariadi pojednávanie len v prípade, ak podľa prípustnosti a dôvodov\ndovolania treba vykonať dokazovanie na to, aby sa právne a skutkovo mohla uzavrieť\notázka prípustnosti dovolania, prípadne jeho dôvodnosti z hľadiska možnosti zrušiť\nnapadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Inak dovolací súd dokazovanie nevykonáva\n(komentár ASPI k § 243a OSP).\nV prejednávanom prípade najvyšší súd posudzoval prípustnosť dovolania výlučne\nz hľadiska § 237 ods. 1 písm. f) OSP, pričom – vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého\n\n18\n\nuznesenia – dospel k záveru, že tento dovolací dôvod nebol preukázaný. Tento záver potom\ndostatočne odôvodňuje postup najvyššieho súdu, ktorý rozhodol o dovolaní sťažovateľa\nbez nariadenia pojednávania, preto ani z tohto hľadiska nemožno uvažovať o porušení\noznačených základných práv sťažovateľa.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,\nže medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu, a obsahom základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorých\nvyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe\nktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru\no ich porušení. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.4 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy\na namietanému porušeniu čl. 7 ods. 5 a čl. 152 ods. 4 ústavy postupom krajského súdu\nv napadnutom konaní a jeho rozsudkom z 26. februára 2015 a postupom najvyššieho\nsúdu v napadnutom konaní a jeho uznesením z 23. júna 2016\nÚstavný súd vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa\ngarantovaného v čl. 46 ods. 2 ústavy poukazuje na skutočnosť, že toto ustanovenie ústavy\nje aplikovateľné len na prípady, keď bola fyzická osoba alebo právnická osoba ukrátená\nna svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, zatiaľ čo v prípade sťažovateľa\ncelkom zjavne malo ísť o zásah do jeho práv vykonaných prostredníctvom všeobecných\nsúdov (krajského súdu, resp. najvyššieho súdu), ktoré nie sú orgánmi verejnej správy.\nÚstavný súd preto v okolnostiach posudzovanej veci považuje námietku porušenia\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 2 ústavy na ním uvedenom základe\nza zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu čl. 152 ods. 4 ústavy ústavný súd poukazuje na to,\nže predmetom ochrany v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sú základné práva, a preto\nzákladom autoritatívneho výroku ústavného súdu o sťažnosti je vyslovenie porušenia\n\n19\n\nkonkrétneho základného práva garantovaného konkrétnym článkom ústavy, prípadne\nkvalifikovanej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách.\nUvedenú skutočnosť nemožno však interpretovať tak, že ústavný súd pri rozhodovaní\no ústavných sťažnostiach neprihliada aj na iné ústavné normy, ktoré sú zvlášť vtedy,\nak majú charakter ústavného princípu, v zásade vždy implicitnou súčasťou rozhodovacej\nčinnosti ústavného súdu.\nÚstavný súd vo svojej doterajšej judikatúre priznáva sťažovateľom označenému\nčlánku charakter generálneho interpretačného princípu (čl. 152 ods. 4 ústavy), ktorý\nsú povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní ústavy\n(m. m. napr. IV. ÚS 119/07, IV. ÚS 383/08, IV. ÚS 70/2011, III. ÚS 66/2012,\nII. ÚS 234/2017), ktorý síce nepriznáva fyzickým osobám a právnickým osobám konkrétne\nzákladné právo alebo slobodu, ale je v zásade vždy implicitnou súčasťou akejkoľvek\nrozhodovacej činnosti ústavného súdu, a teda aj rozhodovania o sťažnostiach podľa čl. 127\nods. 1 ústavy. Za týchto okolností prichádza v konaní o ústavných sťažnostiach do úvahy\nvyslovenie porušenia tohto ustanovenia ústavy, ktorý má charakter ústavného princípu\nlen v spojení s vyslovením porušenia konkrétneho základného práva. Neprichádza však\ndo úvahy, aby ústavný súd vyhovel sťažnosti bez toho, aby vyslovil porušenie konkrétneho\nzákladného práva.\nNa tomto základe nemožno uvažovať ani o porušení čl. 152 ods. 4 ústavy\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\nprípadne napadnutým uznesením najvyššieho súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu.\nSťažovateľ napokon namieta porušenie čl. 7 ods. 5 ústavy, pričom túto námietku\nnijako bližšie neodôvodňuje. V petite sťažnosti neuvádza výslovne medzinárodnú zmluvu\na ani také právo vyplývajúce z tejto zmluvy, ktoré malo byť napadnutými rozhodnutiami\nkrajského súdu, resp. najvyššieho súdu a ich postupom porušené.\n\n20\n\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že od začiatku svojej činnosti v súlade\ns princípom pacta sunt servanda konštantne judikuje, že základné práva a slobody podľa\nústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv\no ľudských právach a základných slobodách (PL. ÚS 5/93, PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 17/00).\nTo znamená, že aj vtedy, keď nebol nútený sa priamo vysloviť o porušení Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) alebo inej\nmedzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ústavný súd vždy,\npokiaľ to ústava svojím znením nevylučovala, prihliadal pri vymedzení obsahu základných\npráv a slobôd ustanovených v ústave aj na znenie týchto zmlúv a príslušnú judikatúru k nim\nvydanú (m. m. II. ÚS 55/98). Vychádzajúc z obsahu sťažovateľových námietok takto\nústavný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok krajského súdu a postup, ktorý prechádzal\njeho vydaniu, a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a postup, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu, možno akceptovať aj z hľadísk, ktoré garantuje právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľa aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. marca 2018\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný", "pojednávanie-nariadenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci – verejne a vylúčenie verejnosti", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy", "zmluva-medzinárodná zmluva", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "spoluvlastníctvo-vyporiadanie", "znalec, znalecký posudok-súdny", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci – v prítomnosti účastníkov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom", "znalec, znalecký posudok-znalecké dokazovanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4427e14b-2fd7-4717-ab5d-ee9e4c2a0e9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.234.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 234/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 234/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.234.2017.1"}, {"guid": "ussr:aeccb912-4339-4a05-bc84-5cabcb02d0e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.659.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 659/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 659/2016 z 7. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-07", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.659.2016.1"}, {"guid": "ussr:f9ae6dd6-5ecc-43a5-b4fc-d62c4a53eed2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/2012 z 8. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-08", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9ae6dd6-5ecc-43a5-b4fc-d62c4a53eed2"}, {"guid": "ussr:df2f1e28-a5f2-471b-9b64-753d28e5c985", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2012 z 14. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-14", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:df2f1e28-a5f2-471b-9b64-753d28e5c985"}, {"guid": "ussr:2ec91900-e35c-4ee8-8639-95402925aa61", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 70/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 70/2011 z 23. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-23", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ec91900-e35c-4ee8-8639-95402925aa61"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/08 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/07 z 20. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-20", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:91d26ba1-13fc-422a-9aac-16555f874fbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/00 z 30. 5. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-05-30", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91d26ba1-13fc-422a-9aac-16555f874fbb"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:a17ca6f0-719a-4b21-bf2e-826f2b5e0b74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/93 z 18. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-18", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1"}, {"guid": "77cb95d6-fa78-419b-8adb-f73e08dcb934:1cd4dd2c-6e22-48e5-b3b1-f9c424fa3a4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/18/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/18/2015 z 26. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-02-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/77cb95d6-fa78-419b-8adb-f73e08dcb934:1cd4dd2c-6e22-48e5-b3b1-f9c424fa3a4a"}], "citovane_v": []}