{"guid": "ussr:047ecaa0-ca70-41fd-8eea-7f02bad2200d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.161.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2018 z 12. 7. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. júla 2018, sp. zn. IV. ÚS 161/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.161.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-07-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/047ecaa0-ca70-41fd-8eea-7f02bad2200d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.161.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.161.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.161.2018.2/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 161/2018-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza v konaní o prijatej sťažnosti\n,\n\nzastúpenej\n\nadvokátskou\n\n,\nkanceláriou\n\nBarbuš & Barbušová, Štúrova 13, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát\nJUDr. Miloš Barbuš, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 C 193/2008 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 193/2008\nporušené boli.\n\n2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n8 C 193/2008 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € (slovom\n\nsedemtisíc eur), ktoré j e jej Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy právneho\n\nzastúpenia v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet\nadvokátskej kancelárie Barbuš & Barbušová, Štúrova 13, Bratislava, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. IV. ÚS 161/2018-19 zo 6. marca 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“)\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 193/2008. Vo vzťahu k postupu\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v odvolacom konaní vedenom\npod sp. zn. 7 Co 55/2015 sťažovateľkou podanú sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\n\n2\n\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v konaní vedenom pred\nokresným súdom pod sp. zn. 8 C 193/2008 domáha určenia neplatnosti okamžitého\nskončenia pracovného pomeru, ku ktorému došlo 21. augusta 2008 s bývalým\nzamestnávateľom sťažovateľky, a to\n\n,\n\n. Okresný súd svojím rozsudkom č. k. 8 C 193/2008-717 z 22. apríla 2014 žalobu\nzamietol. Krajský súd na odvolanie sťažovateľky svojím uznesením č. k. 7 Co 55/2015-826\nz 31. júla 2017 rozsudok okresného súdu č. k. 8 C 193/2008-717 z 22. apríla 2014 zrušil\na vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.\n3. Sťažovateľka následne podala ústavnému súdu sťažnosť v ktorej namietla, že\n„Predmetné súdne konanie začalo podaním návrhu na Okresný súd Bratislava I, a to dňa\n22.10.2008 a do dnešného dňa, nie je vo veci právoplatne rozhodnuté. Teda, spor, ktorého\npredmetom je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol\nv priebehu uplynulých viac ako 9 rokov právoplatne skončený.“. V rámci svojej\nargumentácie sťažovateľka poukázala aj na to, že proti postupu okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 C 193/2008 podala sťažnosť na prieťahy predsedníčke okresného\nsúdu, ktorá sa v liste sp. zn. Spr. 2249/2014 z 20. októbra 2014 za spôsobené prieťahy\nv konaní v mene štátnej správy súdu ospravedlnila. V ďalšom sťažovateľka požiadala\npredsedu krajského súdu o preskúmanie postupu predsedníčky okresného súdu pri spôsobe\nvybavenia sťažnosti na prieťahy a predseda krajského súdu v liste sp. zn. Spr. 2374/2014\nz 19. januára 2015 skonštatoval, že „... Vaša žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti\npredsedníčkou okresného súdu je čiastočne opodstatnená, nakoľko Vaša sťažnosť bola\nvybavená oneskorene.“. Na záver sťažovateľka uzavrela: „Vzhľadom na to, že súd je\nv predmetnej právnej veci nečinný, pričom je zrejmé, že prieťahy sú neodôvodnené\na zavinené nečinnosťou súdu, máme za to, že v predmetnom súdnom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, a teda k porušeniu základného práva garantovaného čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR, ktoré zakladá povinnosť súdu aj sudcu konať tak, aby sa toto ústavné právo\nobjektívne realizovalo. Dobu predmetného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava\nI nemožno považovať z hľadiska požiadaviek čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd za primeranú a vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie\n\n3\n\nveci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ani za ústavne\nakceptovateľnú.“\n4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„Okresný súd Bratislava 1 svojím konaním v právnej veci\n\nc/a\n\no určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru\nvedenej pod sp. zn. 80/193/2008 porušil základné právo\n\nna prerokovanie\n\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\nKrajský súd Bratislava svojím konaním v právnej veci\n\nc/a\n\no určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vedenej\npod sp. zn. 7Co/55/2015 porušil základné právo\n\nna prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\nÚstavný súd priznáva sťažovateľke nemajetkovú ujmu vo výške 15.000 €.\nSťažovateľke sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia pred Ústavným\nsúdom SR...“\n5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci\nkonania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. 1 SprV 233/2018 z 15. mája 2018,\nako aj právny zástupca sťažovateľky, ktorý zaujal stanovisko k predmetnému vyjadreniu\npredsedníčky okresného súdu listom zo 7. júna 2018.\n5.1 Predsedníčka okresného súdu vo vzťahu k postupu okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 C 193/2008 v podstatnom uviedla:\n„Po nahliadnutí do spisového materiálu namietanej veci mám za to, že v\npredmetnom konaní o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru\nvedeného na tunajšom súde pod spis. zn. 8C/193/2008 ide o právne zložitú vec. Ako uvádza\nsťažovateľ v ústavnej sťažnosti, dňa 22.07.2017 bola Okresnému súdu Bratislava I\ndoručená sťažnosť, podaná z dôvodu namietania prieťahov v konaní veci vedenej na\n\n4\n\nOkresnom súde Bratislava I pod spis. zn. 8C/193/2008. Predmetná sťažnosť bola vybavená\ndňa 20.10.2014 s tým, že bola vyhodnotená ako dôvodná a to s prihliadnutím na celkovú\ndĺžku konania. Vec bola z pokynu predsedníčky súdu zaradená medzi veci sledované.\nZákonná sudkyňa však v namietanej veci už dňa 22.04.2014 vyhlásila rozsudok, ktorý bol\nstranám doručovaný dňa 13.09.2014. Z dôvodu podaného odvolania bol spis predložený na\nrozhodnutie odvolaciemu súdu, ktorý vo veci rozhodol Uznesením č. k. 7Co/55/2015-826 zo\ndňa 31.07.2017. Spis bol tunajšiemu súdu vrátený dňa 31.08.2017. Po vrátení sa veci\nz odvolacieho súdu zákonná sudkyňa dňa 09.05.2018 vytýčila vo veci termín pojednávania\nna deň 11.10.2018.\nDovolím si poukázať na skutočnosť, že napriek celkovej dĺžke konania zákonná\nsudkyňa vo veci priebežne konala. Tak ako to vyplýva z priloženého chronologického\nprehľadu úkonov súdu a strán sporu, v konaní sa uskutočnilo spolu 23 pojednávaní. Súd\nvykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo neustále dopĺňané novými návrhmi sporových\nstrán. K predĺženiu konania istotne prispeli aj návrhy právneho zástupcu žalobkyne na\nvykonanie a následne doplnenie dokazovania, ktoré tento nekoncentroval na začiatku\nkonania, ale boli predkladané súdu i druhej strane priebežne počas celého konania.\nVýsluchy, ktoré súd v konaní uskutočnil trvali aj niekoľko hodín a častokrát sa z dôvodu\npotreby dovypočutia svedkov muselo konanie odročovať. Dvaja svedkovia boli dokonca\nsúdom vypočúvaní dvakrát a to na návrh sporových strán. Rovnako by som chcela poukázať\nna fakt, že právny zástupca žalobkyne opakovane (celkovo štyrikrát) žiadal počas konania\ni osobnú protokoláciu jeho osobného prednesu, ktorý po povolení súdom trval i dve hodiny.\nV neposlednom rade treba prihliadnuť aj na to, že konanie bolo predlžované niekoľkými\n(štyrmi) neúčasťami právneho zástupcu žalobkyne z dôvodu jeho práceneschopnosti, raz sa\nospravedlnila\n\nz\n\npojednávania\n\npoverená\n\nzástupkyňa\n\nžalovanej\n\na\n\ndvakrát\n\nbola\n\npráceneschopná aj zákonná sudkyňa.“\n5.2 Právny zástupca sťažovateľky v liste zo 7. júna 2018 reagoval na vyjadrenie\npredsedníčky okresného súdu z 15. mája 2018 a skonštatoval:\n«Uvedená argumentácia sa snaží odôvodniť to, prečo „bežný“ pracovnoprávny spor,\nnie je právoplatne skončený po 10 rokoch od podania žaloby.\n\n5\n\nV prípade, ak by sa Okresný súd Bratislava I reálne zaoberal obsahom nami podanej\nústavnej sťažnosti, tak by si nemohol dovoliť argumentovať tvrdeniami, ktoré sme odcitovali\nvyššie.\nMáme za to, že v podanej ústavnej sťažnosti sme viac ako vyčerpávajúcim spôsobom\nopísali trvajúce prieťahy v danej právnej veci, a taktiež sme uviedli dostatočné množstvo\njudikátov NS SR, ÚS SR ako aj ÚS ČR k otázkam prieťahov konania a ich príčin.\nV súlade s takto formulovanou rozhodovacou praxou je možné označiť\n„odôvodnenie“ prieťahov v konaní zo strany Okresného súdu Bratislava I za\n„bezpredmetné“.\nK svojmu vyjadreniu Okresný súd Bratislava I pripojil aj chronologický prehľad\núkonov urobených v právnej veci vedenej pod sp. zn. 8C/193/2008.\nZo samotného priloženého chronologického prehľadu úkonov urobených v právnej\nveci vedenej pod sp. zn. 8C/193/2008 je viac ako zrejmé, akým spôsobom koná Okresný súd\nBratislava I. tak, aby „zabránil vzniku prieťahov“ v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.\n8C/193/2008.\nMáme tým na mysli samotnú skutočnosť, že:\n- Dňa 31.08.2017 bol spis vrátený OS BA I spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu.\n- Dňa 13.09.2017 OS BA I doručoval rozhodnutie odvolacieho súdu stranám sporu.\n- Dňa 09.05.2018 zákonná sudkyňa vytýčila termín pojednávania v danej veci na deň\n11.10.2018.\nTeda, spisový materiál spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu hol doručený\nOS BA I dňa 31.08.2017 a termín najbližšie pojednávania na OS BA I bol vytýčený\nna 11.10.2018, teda o 13 mesiacov a 10 dní, od vrátenia spisu z odvolacieho súdu.\nSme toho názoru, že vyššie uvedená skutočnosť nepotrebuje žiadny ďalší komentár\na dostatočne vykresľuje to, akým spôsobom koná Okresný súd Bratislava I v predmetnej\nprávnej veci.»\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní –\n\n6\n\nvzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou namietaného porušenia\npráv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na\nzistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či\nnamietaným postupom súdu boli porušené práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).\nII.\n7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojich práv\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 C 193/2008.\n9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n10. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z tohto vyplýva, že právne\nvýchodiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,\nsú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.\n\n7\n\n11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v ich\nvšeobecnom poňatí je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96,\nI. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97, I. ÚS 10/98, I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 89/02,\nI. ÚS 47/03, IV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane\nzdôraznil, že čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) v relevantnej časti\nustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý vyjadruje predovšetkým\nzáujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku\nprejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti (PL. ÚS 25/01).\n12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala\ndo 30. júna 2016 z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol\ns účinnosťou od 1. júla 2016 zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového,\ncivilného mimosporového a správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového\nporiadku (ďalej aj „CSP“), Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho\nporiadku.\n13. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\ndo 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100\nods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1\nOSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie\n\n8\n\núčelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa\npojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa\npojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, v ktorý sa\nbude konať nové pojednávanie.\n14. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný\nprincíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku\nso zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní. Napríklad povinnosť súdu konať\nbez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa\nmohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na\npovahu konania, z § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z § 168 – § 172 CSP\no predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1 CSP,\npodľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom\npojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1\nprvej vety CSP, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\n15.1 Prieťahy v konaní alebo nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom\nhodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový,\nprotiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavou\nzaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje\ntrvalé ohrozenie právne exitujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom\n(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z uvedeného musí preto\nnásledne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak,\nnež ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.\n15.2 K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti)\nsa tak opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená\n\n9\n\nobjektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne\nokolnosti prípadu, do úvahy je pritom nutné vziať i to, čo je pre sťažovateľa v „hre“ (porov.\nrozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko).\nPrieťahy v konaní však nemožno ospravedlniť všeobecne známou preťaženosťou sudcov ani\nmnožstvom procesných úkonov sudcu; je totiž vecou štátu, aby organizoval svoje súdnictvo\ntak, aby princípy súdnictva zakotvené v ústave i v dohovore boli rešpektované a prípadné\nnedostatky v tomto smere nemôžu ísť na ťarchu občanov, ktorí od súdu právom očakávajú\nochranu svojich práv v primeranej dobe.\n16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. čl. 6\nods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd\nv rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní\na jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa\nuvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.\n16.1 Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že konanie o určenie neplatnosti pracovného pomeru, v ktorom sťažovateľka\nvystupuje na strane žalobcu, tvorí štandardnú súčasť štandardnej rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov a nemožno ju považovať za právne zložitú. Čo sa týka skutkovej\nzložitosti veci, z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu vyplýva, že dokazovanie bolo\npomerne rozsiahle a časovo náročné, niektoré dôkazy sa museli opakovať a priebežne sa\ndopĺňali nové dôkazy, avšak ústavný súd nepovažuje danú vec za skutkovo zložitú v takej\nmiere, ktorá by ospravedlnila stav, v akom sa napadnuté konanie nachádzalo v čase\ndoručenia sťažnosti ústavnému súdu. Nezanedbateľná pritom je aj povaha veci.\n16.2 Správanie sťažovateľky ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje\npri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj\n\n10\n\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Sťažovateľka v napadnutom konaní priebežne a aktívne využívala svoje procesné\noprávnenia, ktoré jej relevantný právny predpis priznáva, a jej právny zástupca štyrikrát\nospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní, a teda si musela byť vedomá svojej\nparticipácie na predĺžení napadnutého konania. Ústavný súd konštatuje, že napriek týmto\nskutočnostiam aj vzhľadom na povahu veci však nemožno ospravedlniť 10-ročné trvanie\nnapadnutého konania bez právoplatného meritórneho rozhodnutia vo veci samej.\n16.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu\nv namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej\nnielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť\nporušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to\nv prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých\npráv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jeho veci rozhodol\n(IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09). Teda zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené\nnielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda\ntakým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých\npráv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol\n(IV. ÚS 22/02, II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09,\nI. ÚS 7/2011).\n17. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 7 Co 55/2015-826 z 31. júla 2017\nv podstatnom vyplýva:\n«... V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný písomnou formou\na postupom podľa ust. § 38 ods. 1 Zákonníka práce doručil žalobkyni dňa 4.9.2008\nokamžité skončenie pracovného pomeru. Následne bolo potrebným v konaní skúmať\nsplnenie podmienky uvedenej v ust. § 68 ods.2 Zákonníka práce, t.j. dodržanie subjektívnej\nlehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorá začína bežať odo dňa, odkedy\nzamestnávateľ získal vedomosť (dozvedel sa), že sa zamestnanec dopustil takéhoto konania,\nktoré môže zakladať dôvod k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Zamestnávateľ sa\no dôvode k okamžitému skončeniu pracovného pomeru dozvie dňom, kedy jeho vedúci\n\n11\n\nzamestnanec alebo vyššie nadriadený tomu kto porušil pracovnú disciplínu, získa vedomosť\n(dozvie sa), že sa zamestnanec dopustil takéhoto konania, ktoré môže zakladať dôvod\nokamžitého skončenia pracovného pomeru (rozsudok NS CR zo dňa 26.3.1998 sp.zn.\n2 Cdon 600/97). Objektívnu lehotu môže zamestnávateľ využiť len vtedy, ak sa v rámci\nsubjektívnej lehoty nedozvedel o dôvode, ktorý zakladá možnosť okamžitého skončenia\npracovného pomeru. V danom prípade z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie\nnevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s námietkami žalobkyne uvádzanými\nv priebehu konania, že zamestnávateľ sa o skutku, ktorý je dôvodom okamžitého skončenia\npracovného pomeru so žalobkyňou dozvedel v deň, kedy sa o tomto skutku dozvedel priamy\nnadriadený žalobkyne pani\n\n, t.j. v marci 2008, preto subjektívna lehota na\n\nokamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou žalovanému uplynula v máji 2008.\nJe treba zdôrazniť, že v prípade ak by súd prvej inštancie dospel k záveru, že zamestnávateľ\nneuplatnil dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom\nv subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie\npracovného pomeru dozvedel, bolo by nehospodárnym vo veci vykonávať ďalšie\ndokazovanie v časti dôvodnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Odvolací súd\npreto považuje vysporiadanie sa so zásadne odlišnou argumentáciou strán sporu (podľa\ntvrdenia žalovaného sa mal o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru\nso žalobkyňou dozvedieť najskôr dňa 29.7.2008), s prihliadnutím na dokazovaním zistené\nskutkové okolnosti o tom, že pani\n\nbola v rozhodnom období (1.4.2008 do\n\n6.6.2008) priamou nadriadenou žalobkyne a ako priama nadriadená žalobkyne mala\nvedomosť o zakladaní a založení spoločnosti\n\nv marci 2008 (čl. 245)\n\na ústne vyjadrila žalobkyni súhlas s uvedenou činnosťou, za otázku majúcu podstatný\nvýznam pri právnom posúdení veci.\nPri posudzovaní skutkového vymedzenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného\npomeru so žalobkyňou odvolací súd na rozdiel od záverom súdu prvej inštancie má za to, že\nzamestnávateľ v okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobkyňou neurčito\na nezrozumiteľne skutkovo vymedzil dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru\nv zmysle § 70 Zákonníka práce v časti ktorej zamestnávateľ uviedol „činnosť pre spoločnosť\nžalobkyňa vykonávala v pracovnom čase, kedy mala plniť úlohy pridelené jej žalovaným\npodľa pracovnej zmluvy a súčasne na činnosť spoločnosti využívala pracovné nástroje\n\n12\n\n(PC, SW, papier, telefóny atd.) pridelené žalobkyni žalovaným, čím porušila ustanovenie\nčl. 8. 6. písm. b) Pracovného poriadku a ustanovenie čl. 7. 1. písm. b) Pracovného\nporiadku“. Z takto neurčito uvedeného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru\nnemožno vyvodiť, aké činnosti a konkrétne kedy vykonávala žalobkyňa pre spoločnosť\n, kedy a aké pracovné nástroje zamestnávateľa používala v prospech\nsvojej spoločnosti. Odvolací súd konštatuje, že v tejto časti nie je dôvod okamžitého\nskončenia pracovného pomeru so žalobkyňou uvedený určite, zrozumiteľne a spôsobom\npredpokladajúcim ust. § 70 Zákonníka práce. V danom prípade tak odvolací súd považuje\nza určite a zrozumiteľne skutkovo vymedzené dva dôvody okamžitého skončenia pracovného\npomeru so žalobkyňou, a to, že a/ žalobkyňa bola od 1.4.2008 spoločníčkou a konateľkou\nspoločnosti\n\n, so sídlom\na b/ popis činnosti tejto spoločnosti (\n\n,\n) sa takmer\n\nzhoduje s popisom činnosti a zodpovednosti, ktoré tvoria obsah popisu práce pracovného\nmiesta žalobkyne...\nNa základe uvedeného (zistené rozpory) odvolací súdu napadnuté rozhodnutie súdu\nprvej inštancie (rozsudok okresného súdu č. k. 8 C 193/2008-717 z 22. apríla 2014, pozn.)\n/podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude jednoznačne ustáliť, odkedy\nžalovaný získal vedomosť (dozvedel sa), že sa žalobkyňa sa dopustila takéhoto konania,\nktoré môže zakladať dôvod k okamžitému skončeniu pracovného pomeru a či k okamžitému\nskončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou došlo v lehote podľa ust. § 68 ods.2\nZákonníka práce. V prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že žalovaný okamžite\nskončil pracovný pomer so žalobkyňou v lehote podľa ust. § 68 ods.2 Zákonníka práce,\nbude potrebné 1/posúdiť, či a v akom rozsahu sa popis činnosti spoločnosti\n\n,\n\nzhodoval s popisom činnosti a zodpovednosti, ktoré tvorili obsah popisu práce\npracovného miesta žalobkyne, 2/ dôkladne posúdiť, či žalovaným uvedené a preukázané\ndôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou možno považovať za\nzávažné porušenie pracovných povinností vychádzajúce z ustanovení Zákonníka práce,\nPracovnej zmluvy, Pracovného poriadku, ako i iných interných predpisov s tým, že súd nie\nje viazaný pri kvalifikácii konania zamestnanca predstavujúceho možné závažné porušenie\npracovnej disciplíny, iba ich skutkovým vymedzením. Pri skúmaní intenzity prípadného\n\n13\n\nzávažného porušenia pracovnej disciplíny bude úlohou súdu prvej inštancie prihliadať\na vyhodnotiť aj doterajší prístup žalobkyne k práci a k funkcii, ktorú zastávala, k dobe\na situácii, v ktorej malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny, k spôsobu a intenzite\nporušenia konkrétnych povinnosti, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny pre\nzamestnávateľa s tým, že dôkazné bremeno ohľadne samotnej existencie skutku, ktorý mal\npredstavovať závažné porušenie pracovnej disciplíny a existencie okolností majúcich vplyv\nna jeho intenzitu, zaťažuje v konaní žalovaného. V prípade, ak súd prvej inštancie dospeje\nk záveru o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 21.8.2008 daného\nžalobkyni, bude musieť v konaní ďalej posúdiť skutkovo a právne posúdiť aj žalobu v časti\no určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá a o zaplatenie náhrady\nmzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Súd prvej inštancie je povinný vykonané\ndôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotiť a opätovne vo veci rozhodnúť\nvýrokom aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. musí v ňom uviesť stručný a jasný\nvýklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri\nposúdení žaloby žalobkyne, riadiac sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom\nv tomto rozhodnutí (§ 391 ods.2 C.s.p.). V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie\nrozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.).»\n18.1 Predmetom posudzovanej veci je rozhodovanie o neplatnosti okamžitého\nskončenia pracovného pomeru s nárokom na náhradu mzdy a táto statusová vec z hľadiska\nsociálneho postavenia sťažovateľky nie je ani po necelých desiatich rokoch od jej začatia\nprávoplatne skončená. Z citovaných častí uznesenia krajského súdu č. k. 7 Co 55/2015-826\nz 31. júla 2017 vyplýva, že okresnému súdu sa v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 193/2008\nnepodarilo ustáliť v pracovných sporoch takú elementárnu a podstatnú skutočnosť, akou je\nsplnenie podmienky vyplývajúcej v § 68 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), t. j. dodržanie subjektívnej\nlehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Navyše\nokresný súd napriek množstvu vykonaných pojednávaní vo veci nevymedzil dostatočne,\nurčito a zrozumiteľne dôvod/dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru\nso sťažovateľkou\n\na spôsobom\n\npredpokladaným\n\n§\n\n70\n\nZákonníka\n\npráce\n\nnedospel\n\nku skutkovému vymedzeniu týchto dôvodov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno\n\n14\n\nvo vzťahu k záverom vysloveným krajským súdom považovať tvrdenia predsedníčky\nokresného súdu o tom, že súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a pojednával vo veci\ncelkovo 23-krát, za kontraproduktívne. V naznačenom smere je potrebné akcentovať záver\nkrajského súdu vyplývajúci z jeho uznesenia č. k. 7 Co 55/2015-826 z 31. júla 2017 o tom,\nže z odôvodnenia rozsudku okresného súdu č. k. 8 C 193/2008-717 z 22. apríla 2014 „... nie\nje možné jednoznačne vyvodiť, ako súd prvej inštancie vyhodnotil dokazovanie vykonané\nv priebehu konania, a absentuje v ňom jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje\nskutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení nároku žalobkyne.“. K takémuto\nzáveru dospel krajský súd, riadiac sa judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,\n«... keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli\n„vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku,\nrozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok\n„justičný omyl” (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).».\n18.2 Ďalšou signifikantnou skutočnosťou je napr. postup okresného súdu po vrátení\nveci z krajského súdu, keď mu trvalo celkovo 8 mesiacov, kým po vrátení spisu\n31. augusta 2017 nariadil 9. mája 2018 termín pojednávania vo veci na 11. október 2018,\nteda okresný súd bude v predmetnej veci opätovne pojednávať (už po 24. raz) až po\n13 mesiacoch od vrátenia spisu z odvolacieho súdu.\n19. Z hľadiska povahy veci považuje ústavný súd za relevantné zvýrazniť najmä to,\nže pracovnoprávne spory a mzdové nároky z nich vyplývajúce považuje za spory\nmimoriadne citlivej povahy (II. ÚS 32/02, IV. ÚS 82/02, IV. ÚS 4/05, III. ÚS 35/07,\nIII. ÚS 1/09), ktoré pripúšťajú chápanie zbytočných prieťahov v prísnejšom meradle, ako je\nto pri iných súdnych sporoch, ktoré nemajú súvis s existenčnou otázkou účastníka. V týchto\nsporoch by súd mal postupovať čo najrýchlejšie a efektívne, a to nielen z dôvodu závažných\nsociálnych dopadov týchto sporov na samotných účastníkov konania/strany, ale aj\nv dôsledku toho, že výklad a používanie právnej úpravy v Zákonníku práce sú stabilizované\nv pomerne rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov vrátane metodiky ich postupov\nv takýchto sporoch. Taktiež z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Vocaturo\nproti Taliansku, rozsudok z 24. 5. 1991) vyplýva, že pracovnoprávne spory si zo svojej\n\n15\n\npovahy vyžadujú urýchlené (expeditious) rozhodnutie, či už ide o prístup k slobodnému\npovolaniu, živobytie sťažovateľa, pokračovanie v zamestnaní, napadnutie skončenia\npracovného pomeru, suspendovanie sťažovateľa, alebo jeho opätovné dosadenie do funkcie,\nalebo ak má žalovaná suma pre sťažovateľa zásadný význam (napríklad vo veciach\ntýkajúcich sa invalidného dôchodku, náhrady škody na zdraví a podobne). Prieťahy\nv takomto type konaní preto môžu v konečnom dôsledku ohroziť až dôveryhodnosť štátnej\nmoci a špecificky súdnej moci v očiach priamych účastníkov konania, ako aj všeobecné\nvnímanie fungovania demokratického a právneho štátu verejnosťou (I. ÚS 345/2014).\n20. V naznačených súvislostiach ústavný súd hodnotí postup okresného súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 193/2008, ktorý nerozhodol v pracovnoprávnom spore\nani po takmer 10 rokoch od začatia konania, ako „odňatie spravodlivosti“, pretože\nz hľadiska sociálneho postavenia sťažovateľky ide o závažnú statusovú vec, ktorej\nprejednanie a rozhodnutie musí byť urýchlené. V zmysle judikatúry ústavného súdu, ako aj\nv zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je v právnom štáte neprípustné , aby\nani právne či skutkovo najnáročnejšie spory mohli trvať tak dlhú dobu, lebo platí zásada,\npodľa ktorej „oneskorená spravodlivosť je odmietnutou spravodlivosťou“ (porov.\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Medvedevskyi v Ukrajina\nz 20. 5. 2010, bod 75). Takýto záver nadobúda na význame a dôležitosti v osobitných\ntypoch konania, ktorými pracovnoprávne spory nepochybne sú.\n20.1 Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd teda dospel k záveru, že postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 193/2008 došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu), pričom pri posudzovaní otázky, či\nv postupe okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 193/2008 došlo k zbytočným\nprieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd vzhľadom na zistené skutočnosti nepovažoval za\npodstatné podrobnejšie vyhodnocovať tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\n\n16\n\nsamotného súdu (I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03, III. ÚS 247/03,\nIV. ÚS 272/04).\n21. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany\nsťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 193/2008 podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 56\nods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.\n22.1 Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n22.2 Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých\ndôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo\nslobodu porušil, je povinný ho sťažovateľovi vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu.\n22.3\n\nSťažovateľka\n\nžiadala\n\npriznať\n\nprimerané\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie\n\nv sume 15 000 €, „... ktorú zdôvodňuje tým, že keďže jej spor, ktorého predmetom je\nurčenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru trvá už vyše 9 rokov a do\ndnešného dňa nebolo vo veci rozhodnuté a vec nie je právoplatne skončená, sťažovateľka\ncíti pocit právnej neistoty, nespravodlivosti a krivdy, ktorý pramení práve zo situácie, kedy\nsúd za primeranú dobu nerozhodlo a plynulé vo veci nekonal a nekoná.“. Cieľom\nprimeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nposkytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie\nkonanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n\n17\n\n22.4 Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.\nPri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé\nfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne\nokolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania v trvaní takmer 10 rokov\n(v čase rozhodovania ústavného súdu), s prihliadnutím na predmet sporu, ktorý si vyžaduje\nosobitnú rýchlosť prejednania, a taktiež, zohľadňujúc skutočnosť vrátenia veci na nové\nkonanie okresnému súdu a z toho vyplývajúci neefektívny a nesústredený postup okresného\nsúdu vo veci (pozri bod 18 a 19 odôvodnenia), ústavný súd priznal sťažovateľke primerané\nfinančné zadosťučinenie vo výške 7 000 €. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako\nto je uvedené vo výroku v bode 3 tohto nálezu\n23.1 Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n23.2 Vzhľadom na okolnosti veci rozhodol ústavný súd o úhrade trov konania\nokresným súdom. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho\nzastúpenia advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby\nvykonané v roku 2018, a to z prevzatia a prípravy zastupovania a z písomného podania\nsťažnosti ústavnému súdu. Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2\nv spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred\nústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2018 šestina\nz výpočtového základu zo sumy 921 €, čo činí za jeden úkon právnej služby odmenu\nv sume 153,50 € a režijný paušál v sume 9,21 €, v celkovej sume 325,42 €. Z týchto\ndôvodov ústavný súd rozhodol o úhrade trov konania tak, ako to je uvedené v bode 4\nvýroku tohto nálezu, pričom písomné vyjadrenie právneho zástupcu z 1. júna 2018\n\n18\n\nvzhľadom na jeho obsah nevyhodnotil ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci\nsamej, a preto odmenu zaň nepriznal.\n24. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. júla 2018\n\n19", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práca, pracovný pomer-okamžité zrušenie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práca, pracovný pomer-okamžité zrušenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/193/2008", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:472d9155-0c86-41a5-b2be-f14df1ef572f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 345/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 345/2014 z 17. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-17", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:472d9155-0c86-41a5-b2be-f14df1ef572f"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:655d9eb8-ed8a-4c09-8960-7c0b8ec903cf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 1/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/09 z 17. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-17", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:655d9eb8-ed8a-4c09-8960-7c0b8ec903cf"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:ff55c7ea-7d5f-428d-b292-ef1e418840a4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 35/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 35/07 z 19. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-19", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff55c7ea-7d5f-428d-b292-ef1e418840a4"}, {"guid": "ussr:37a5faeb-df32-47a4-8b2b-2472f12f7f32", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 4/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 4/05 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37a5faeb-df32-47a4-8b2b-2472f12f7f32"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:3690c65e-b9af-44f9-8c93-1d978063b7a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 205/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 205/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 396, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3690c65e-b9af-44f9-8c93-1d978063b7a7"}, {"guid": "ussr:f382b3bc-f651-4800-af16-2b012738bbce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 47/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f382b3bc-f651-4800-af16-2b012738bbce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:10bdd5b1-c672-40ee-96bb-79b0c1a83edb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 89/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 89/02 z 15. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-15", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10bdd5b1-c672-40ee-96bb-79b0c1a83edb"}, {"guid": "ussr:6d4af72e-e885-47e2-9a92-d2726bd06b71", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/03 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d4af72e-e885-47e2-9a92-d2726bd06b71"}, {"guid": "ussr:c1037da0-cb00-46fb-806e-d8c6bf182fff", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 59/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 59/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 300, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1037da0-cb00-46fb-806e-d8c6bf182fff"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:5a82d702-a5fb-4a58-89e1-ffb7f009bec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/02 z 2. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-02", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a82d702-a5fb-4a58-89e1-ffb7f009bec8"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:06908fcf-92f2-44b5-a502-c44b522c8a9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/02 z 20. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-20", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06908fcf-92f2-44b5-a502-c44b522c8a9a"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:d353f739-7b83-46dd-95da-d0fc526cf2e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/01 z 7. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-07", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d353f739-7b83-46dd-95da-d0fc526cf2e6"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1d447818-492e-4db3-9974-2bca8da77742", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.451.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 451/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 451/2025 z 16. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.451.2025.2"}, {"guid": "ussr:549c76a2-c9a2-4752-bb74-19704ce9013a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.313.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 313/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 313/2025 z 24. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.313.2025.2"}, {"guid": "ussr:4513ad3a-6c1d-4282-8fd8-34f0fff61f4e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.375.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 375/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 375/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.375.2025.2"}, {"guid": "ussr:b18798d2-f1b3-4efc-873f-65f5e4e6fd6c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.725.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 725/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 725/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.725.2024.1"}, {"guid": "ussr:9cadc09c-11ab-4a9d-bf30-689eb356ca3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.297.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 297/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 297/2024 z 22. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.297.2024.2"}, {"guid": "ussr:f6d4cdae-ebfb-403c-801e-38b13b92f772", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.576.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 576/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 576/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.576.2021.1"}, {"guid": "ussr:8727d71a-f7fe-4587-b7b2-6f8a66dfb6fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.532.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 532/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 532/2021 z 12. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.532.2021.2"}, {"guid": "ussr:b6bcde7a-5530-4fa1-b042-eb0c7c116371", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.483.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 483/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 483/2020 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.483.2020.1"}, {"guid": "ussr:9e9669d7-dc8f-44f8-bcbe-067468517c05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.328.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 328/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.328.2020.2"}, {"guid": "ussr:69b21b15-1257-4bf9-965c-67546e11bfc6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.342.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2020 z 8. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.342.2020.2"}, {"guid": "ussr:64de0282-f2b9-4aac-9dd4-bcd19e3c9251", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.17.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 17/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/2019 z 22. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.17.2019.1"}]}