{"guid": "ussr:cccc93fd-8ea6-4b95-9c9a-9db9d2ea4517", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2018 z 20. 6. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. júna 2018, sp. zn. IV. ÚS 155/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-06-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cccc93fd-8ea6-4b95-9c9a-9db9d2ea4517", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.155.2018.2/text", "citacie_n": 22, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 155/2018-77\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. júna 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a\n\nLadislava\n\nOrosza\n\nv konaní o sťažnosti\n\n,\n\nFínska republika, zastúpeného advokátskou kanceláriou\nNIKU & partners, s. r. o., Prokopa Veľkého 3451/51, Bratislava, v mene ktorej koná\nadvokátka JUDr. Anna Niku, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 Em 2/2017, za účasti Okresného súdu Bratislava I, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 Em 2/2017 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 Em 2/2017 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €\n\n(slovom päťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 650,84 € (slovom šesťstopäťdesiat eur a osemdesiatštyri centov) na účet\njeho právnej zástupkyne advokátskej kancelárie NIKU & partners, s. r. o., Prokopa\nVeľkého 3451/51, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n12. januára 2018 elektronicky doručená\n\n(bez\n\nzaručeného elektronického podpisu)\n\na 16. januára 2018 písomným podaním doplnená sťažnosť\n\n,\n\n, Fínska republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného\nadvokátskou kanceláriou NIKU & partners, s. r. o., Prokopa Veľkého 3451/51, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokátka JUDr. Anna Niku, ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2 Em 2/2017 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Zo sťažnosti, ako aj z predloženého spisového materiálu okresného súdu\nsp. zn. 2 Em 2/2017 vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení oprávneného podal\n\n2\n\n7. júla 2017 návrh na výkon rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3 P 187/2016\nz 24.\n\njanuára\n\n2017\n\nv spojení\n\ns uznesením\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Bratislave\n\nsp. zn. 11 CoP 203/2017 z 31. mája 2017, ktorým bol nariadený návrat jeho maloletej dcéry\n(ďalej aj „maloletá“) do Fínskej republiky ako krajiny jej obvyklého pobytu,\na to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vykonávané rozhodnutie o nariadení\nnávratu maloletej nadobudlo právoplatnosť 15. júna 2017 a vykonateľnosť 30. júna 2017.\nOkresný súd v napadnutom konaní nariadil uznesením sp. zn. 2 Em 2/2017\nz 8. augusta 2017 uskutočnenie výkonu rozhodnutia prevzatím a odovzdaním maloletej\n10. augusta 2017 v mieste jej bydliska na území Slovenskej republiky, ktoré sa nepodarilo\nzrealizovať, pretože matka (povinná v napadnutom konaní) s maloletou dcérou krátko pred\nuskutočnením výkonu rozhodnutia svoje bydlisko opustila.\nNávrhom z 15. augusta 2017 matka navrhla odklad výkonu rozhodnutia s poukazom\nna nepriaznivý dopad vykonávacieho konania na psychický stav maloletej.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 2 Em 2/2017 z 19. októbra 2017 odložil výkon\nrozhodnutia, ktorým bol nariadený návrat maloletej do Fínskej republiky, na obdobie\n9 mesiacov a uložil neodkladným opatrením obom rodičom podrobiť sa psychologickému\nporadenstvu s cieľom uľahčenia priebehu výkonu rozhodnutia. Predmetné uznesenie takto\nzdôvodňuje nariadenie odkladu výkonu rozhodnutia:\n„... súd v priebehu výkonu rozhodnutia zistil, že maloletá sa nachádza na území\nSlovenskej republiky od 09. 01. 2016, pričom od uvedeného času sa integrovala do svojho\nokolia, má vytvorené sociálne väzby... Odlúčenie od matky maloletá\n\nv súčasnosti\n\nvníma ťaživo, pri myšlienke trvalého odchodu do Fínskej republiky sa u nej prejavujú pocity\núzkosti... Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nariadenie výkonu rozhodnutia jeho\nuskutočnením nie je v súčasnosti v súlade s najlepším záujmom maloletej. Súd dáva do\npozornosti, že v súlade s čl. 3 bodu 1 Dohovoru o právach dieťaťa, musí byť záujem dieťaťa\nprvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch, týkajúcich sa detí...\nSúd však v súčasnosti nezistil, že by vzťah maloletej s jej otcom bol v rozpore\ns najlepším záujmom maloletej, s týmto v rozpore sa však v súčasnosti javí odchod do\nFínskej republiky a obava odlúčenia od matky. Na základe uvedeného súd na istý čas\n(obdobie 9 mesiacov) odložil výkon rozhodnutia a prijal opatrenie, smerujúce k odstráneniu\n\n3\n\nnežiaducich javov v prežívaní maloletej a vedúce k úspešnej realizácii výkonu rozhodnutia,\nktorým bol nariadený návrat maloletej do Fínskej republiky.“\nProti tomuto uzneseniu podal odvolanie sťažovateľ (6. novembra 2017)\na prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len „prokurátorka“), ktorá vstúpila\ndo konania. Okresný súd vykonal úkony súvisiace s predložením veci na odvolacie konanie\na po predložení veci Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 21 CoE 37/2018\nz 24. apríla 2018 odvolania odmietol ako procesne neprípustné.\n3. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:\n«... som otec v návrhu na výkon rozhodnutia uviedol a predložil listinné dôkazy,\nz ktorých jednoznačne vyplýva, že matka ako povinná odmieta dobrovoľne splniť povinnosť\nuloženú súdom... Naviac som otec vo svojom návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia\nv dôsledku správania matky (vypnutie mobilného telefónu, bránenie mi v styku a v kontakte\ns maloletou, neoznámenie miesta pobytu matky s dieťaťom atď.), ako aj berúc do úvahy\ncharakter samotného „návratového konania“ (v ktorom sa kladie dôraz na rýchlosť\nkonania), upozornil vykonávajúci súd na tú skutočnosť, že existuje významné a odôvodnené\nriziko, že matka sa bude usilovať o ukrývanie dieťaťa za účelom zmarenia výkonu\nrozhodnutia... Takéto správanie matky je nežiaduce nielen z dôvodu uskutočnenia výkonu\nrozhodnutia, ale predovšetkým z dôvodu zabránenia ďalšej traumatizácie našej dcérky...\nZ týchto dôvodov som otec vo svojom návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia žiadal\nkonajúci súd o uskutočnenie výkonu rozhodnutia podľa § 384 ods. 2 CMP, a teda bez\nvykonania úkonov a opatrení smerujúcich k dobrovoľnému splneniu povinnosti.\nDňa 02.08.2017, po nahliadnutí do súdneho spisu som otec... zistil, že k nariadeniu\nvýkonu rozhodnutia k tomuto dátumu nielenže nedošlo, ale vykonávajúci súd zaslal matke...\nnávrh na nariadenie výkonu rozhodnutia zo dňa 06.07.2017 a požiadal ju o oznámenie\nadresy, na ktorej sa s maloletou zdržuje, ako aj o uvedenie dôvodov, ktoré matke bránia\nv realizovaní povinnosti navrátiť maloleté dieťa...\n... vykonávajúci súd vyhotovil dva listy v rovnaký deň (10.07.2017). Prvým listom\nbola Výzva adresovaná matke, v ktorej žiada matku o oznámenie dôvodov dobrovoľného\nnesplnenia povinnosti (navrátiť dieťa do Fínska). Druhým listom vyhotoveným v ten istý deň\n\n4\n\nbolo dožiadanie smerované Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, v ktorom\nvykonávajúci súd informuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o z obsahu\nspisu nevyplývajúcich dôvodoch na strane matky, ktoré by mali údajne matke brániť\nv dobrovoľnom splnení povinnosti uloženej matke súdnym rozhodnutím. Otec dôrazne\nnamietam takýto postup súdu, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by sa matka osobne\nsúdom uvádzaných dôvodov v rozhodnom čase (ku dňu 10.07.2017) dovolávala. Takéto\nkonanie vykonávajúceho súdu je nezrozumiteľné a nemožno ho vyhodnotiť inak, ako\nodporujúce ustanoveniam štvrtej časti CMP o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých.\nObdobné dôvody, ako vykonávajúci súd nedôvodne označil v dožiadaní zo dňa\n10.07.2017 adresovanom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, boli matkou\nuvádzané aj v konaní o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do cudziny... Ak by\nvykonávajúci súd konal s náležitou starostlivosťou, z odôvodnení rozhodnutí... by sa\nvykonávajúci súd dozvedel, že matka v konaní ani jeden z ňou uvedených dôvodov pre\nvyhýbanie sa návratu do Fínska ničím nezdôvodnila a na preukázanie svojich tvrdení súdu\nnepredložila žiadne relevantné dôkazy.\nZ odôvodnení uvedených rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu je\nmožné taktiež oboznámiť sa s právnym názorom konajúcich súdov, ktoré matkou uvádzané\ndôvody náležite posudzovali. Keďže ide o totožné dôvody a obavy zo strany matky, ktoré už\nboli riadne prejednané v konaní o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do cudziny súdom\nprvej inštancie a odvolacím súdom, otec zastávam názor, že posudzovanie týchto dôvodov\nzo strany vykonávajúceho súdu je v rozpore s princípom právnej istoty a legitímneho\nočakávania.\nOtec zastávam názor, že vykonávajúci súd nebol oprávnený pred nariadením výkonu\nrozhodnutia oboznamovať matku s obsahom návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia.\nTaktiež otec mám za to, že dôvody, pre ktoré sa matka odmieta podrobiť rozhodnutiu mal\nvykonávajúci súd v súlade s Vyhláškou MS SR č. 207/2016 Z. z. zisťovať inak, ako\nprostredníctvom Výzvy adresovanej matke...\n... zastávam názor, že vykonávajúci súd je povinný konať tak, aby nedošlo k zmareniu\nvýkonu rozhodnutia a k zmareniu odňatia dieťaťa. Takýmto konaním vykonávajúci súd\nnielenže porušil ustanovenia CMP, ale napriek odôvodnenej obave otca pred ukrývaním\nmaloletej matkou za účelom marenia výkonu rozhodnutia (riadne podloženej listinnými\n\n5\n\ndôkazmi), vykonávajúci súd týmto postupom vytvoril priestor matke pre prijatie takých\nkrokov, ktoré v konečnom dôsledku môžu viesť k zmareniu odňatia dieťaťa a k pokračovaniu\nv traumatizácii dieťaťa.\nNa deň 10.08.2017 bola súdom nariadená realizácia výkonu rozhodnutia\nodovzdaním maloletej\n\notcovi. Keďže sa matka s dcérkou nezdržiavali doma... došlo\n\nk ukončeniu realizácie výkonu aj napriek tomu, že v telefonickom rozhovore matky\nso zástupkyňou ÚPSVaR Bratislava pani\n\nsa sudkyňa dozvedela o tom, že sa\n\nmatka nachádza v kancelárii právneho zástupcu matky\n\n... Otec mám za\n\nto, že neexistoval objektívny dôvod na to, aby sa nepokračovalo v realizácii výkonu\nrozhodnutia, keďže sa matka nachádzala v Bratislave. Konajúca sudkyňa však ukončila\nrealizáciu výkonu rozhodnutia s tým, že „do kancelárie\n\nsa nepôjde“.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené otec zastávam názor, že došlo k predčasnému upusteniu\nod realizácie výkonu rozhodnutia, napriek tomu, že súd poznal miesto, na ktorom sa matka\naktuálne zdržiavala...\nOtec som vo svojom Vyjadrení zo dňa 28.08.2017 upriamil pozornosť\nvykonávajúceho súdu na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky týkajúce sa\ndodržiavania práv dieťaťa, ktoré sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať,\npredovšetkým na požadovanú rýchlosť konania. Otec som zároveň vykonávajúcemu súdu\nprezentoval ustálenú judikatúru ESĽP, z ktorej jednoznačne vyplýva, že prieťahy v priebehu\nvykonávacieho konania nemožno akceptovať a že slovenské štátne orgány sú v tomto\nprípade povinné prijať všetky opatrenia, ktoré je možné od nich očakávať na uľahčenie\nvýkonu rozhodnutia o návrate, a tak zabezpečiť plnenie medzinárodných záväzkov\nSlovenskej republiky.\nNapriek vyššie uvedeným urgenciám a podaniam som otec počas nahliadania do\nsúdneho spisu dňa 12.09.2017 zistil nasledovné skutočnosti:\n- matke bola zaslaná výzva súdu, ktorou súd matku požiadal o oznámenie\nkontaktných údajov na psychologičku\n\n. Vašu pozornosť si však dovoľujem\n\nupriamiť na lehotu 20 dní od doručenia výzvy, ktorú vykonávajúci súd stanovil matke na\noznámenie tak triviálnej skutočnosti, ktorú si vykonávajúci súd mohol zabezpečiť aj inak\n(z verejne dostupných informácií). Takýto postup vykonávacieho súdu otec považujem\nza konanie spôsobujúce nedôvodné prieťahy v konaní a v rozpore s primárnou povinnosťou\n\n6\n\nprijať všetky opatrenia, ktoré je možné očakávať na uľahčenie výkonu rozhodnutia\no návrate;\n- listom zo dňa 18.08.2017 požiadal vykonávací súd o poskytnutie súčinnosti\nCentrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktorý bol podpísaný\n- vyššou súdnou úradníčkou. Obsah žiadosti je zmätočný\na prieči sa samotnému predmetu konania o nariadenie výkonu rozhodnutia, keď uvedený\nlist obsahuje údaje pre vykonávacie konanie irelevantné a ktoré nie sú ani predmetom tohto\nkonania (napr. otázka posudzovania kde má dieťa vytvorené sociálne väzby, zabezpečenú\nzdravotnú starostlivosť, aké miesto dieťa vníma ako domov, atď.)... Z odpovede Centra pre\nmedzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (úradný záznam zo dňa 05.09.2017)\nvyplynulo, že Centrum na základe žiadosti súdu zo dňa 18.08.2017 iniciovalo komunikáciu\nso zahraničnými sudcami z Nemecka a Veľkej Británie. Do súdneho spisu nebola však\nzaložená pôvodná e-mailová komunikácia medzi Centrom pre medzinárodnoprávnu\nochranu detí a mládeže a oslovenými sudcami a ani pôvodné odpovede oslovených sudcov.\nOtec poukazujem na to, že správy vypracované\n\na jej postupy som\n\notec spochybňoval aj v konaní o návrat maloletej do Fínska, s čím sa súd prvej inštancie\na aj odvolací súd už vysporiadali v konaní samotnom a na tieto správy (ktoré boli v hrubom\nrozpore so zisteniami kolízneho opatrovníka) neprihliadli. Preto otec zastávam názor, že\nvykonávací súd nie je oprávnený v štádiu výkonu rozhodnutia opätovne posudzovať matkou\npredkladané správy z psychologického vyšetrenia maloletej, ktoré matka predložila a ktoré\nboli vypracované tou istou psychologičkou, na základe objednávky matky a bez toho, aby\nmohla psychologička vyšetriť dieťa aj v prítomnosti otca...\nDňa 20.10.2017 mi bolo otcovi prostredníctvom môjho právneho zástupcu doručené\nUznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Em/2/2017-138 zo dňa 19.10.2017, ktorým\nvykonávajúci súd rozhodol o odklade výkonu rozhodnutia...\nProti vyššie citovanému uzneseniu som otec podal dňa 06.11.2017 odvolanie, ktoré\nvšak do dnešného dňa (po uplynutí ďalších 2 mesiacov) nebolo predložené odvolaciemu\nsúdu na rozhodnutie.\nOtec vzhľadom na okolnosti prípadu považujem rozhodnutie vykonávajúceho súdu\no odklade výkonu rozhodnutia na obdobie 9 mesiacov za bezprecedentne arbitrárne,\nnedostatočne odôvodnené, odporujúce samotnej filozofii a princípom medzinárodných\n\n7\n\nzmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a v konečnom dôsledku poškodzujúce\nmaloletú\n\na jej práva obsiahnuté v samotnom Dohovore o právach dieťaťa...\n\nV Nariadení Brussel II bis je zdôraznená rýchlosť konania a je povinnosťou\nčlenských štátov EÚ prijať také opatrenia, aby rozhodnutie, ktorým je nariadený návrat,\nbolo bezodkladne vykonané, a to práve z dôvodu, aby súd s právomocou (v tomto prípade\nfínsky súd) mohol rozhodnúť o opatrovníckych právach k dieťaťu...\nV prípade H.N. v Poľsko ESĽP konštatoval, že ani prieťahy v priebehu\nvykonávacieho konania nie je možné akceptovať, ak k nim došlo v dôsledku skutočnosti, že\nmatka tajila svoj pobyt a pobyt dieťaťa, ak justičné orgány neprijali potrebné opatrenia na\nzistenie jej pobytu a na predchádzanie tomu, aby sa skrývala. ESĽP zároveň konštatoval, že\nzmena rozhodujúcich skutočností môže výnimočne odôvodniť nevykonanie konečného\nrozhodnutia o návrat, ale súd musí byť presvedčený o tom, že túto zmenu relevantných\nskutočností nie je možné pričítať tomu, že štátne orgány neprijali všetky opatrenia, ktoré je\nmožné od nich očakávať na uľahčenie výkonu rozhodnutia o návrat (rozsudok ESĽP vo veci\nSylvester v. Austria, č. 36812/97 a 40104/98, (2003) 37 E.H.R.R. 17)\nV súvislosti s vyššie citovanou ustálenou rozhodovacou praxou ESĽP som otec\npresvedčený o tom, že práve v dôsledku konania slovenských štátnych orgánov (súdov), a to\npredovšetkým samotnou dĺžkou vykonávacieho konania, dochádza k tomu, že matke je\nvytvorený dostatočný priestor na masívnu manipuláciu maloletej\n\ncitové vydieranie\n\na vyvolávanie pocitov strachu a úzkosti z jej návratu do Fínska. V neposlednom rade je\nmatke takýmto konaním vykonávacieho súdu vytvorený ďalší neprimerane dlhý časový\npriestor na bránenie mi otcovi styku s mojou dcérkou a tým aj k pôsobeniu na naše\nvzájomné citové odcudzovanie sa. Práve v dôsledku uvedeného konania matky sa v dôsledku\nplynutia času môžu meniť relevantné skutočnosti (napr. vzťah\n\nku mne, jej otcovi),\n\nna ktoré sa však v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou ESĽP matka odvolávať nemôže\na takúto\n\nzmenu\n\nrelevantných\n\nskutočnosti\n\nani\n\nnemožno\n\npoužiť\n\nako\n\ndôvod\n\nna\n\nodklad/upustenie výkonu rozhodnutia.\nV súvislosti so samotnou dĺžkou vykonávacieho konania otec zdôrazňujem tú\nskutočnosť, že k rozhodnutiu o odklade výkonu rozhodnutia došlo po takmer 4-mesačnom\nvykonávacom konaní, čo je z pohľadu požiadavky na rýchlosť konania (6 týždňov)\nneprípustný postup. Navyše za uvedené obdobie vykonávací súd neuskutočnil ani žiadne\n\n8\n\núkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti\nzo strany povinnej matky v súlade s § 378 Civilného mimosporového poriadku. Vykonávací\nsúd sa za uvedené obdobie ani neusiloval o ďalší pokus uskutočnenia výkonu rozhodnutia\nnapriek mojej opakovanej žiadosti a nedošlo tak ani k situácii, že by bol vykonávací súd\nkonfrontovaný s reakciou samotnej maloletej\n\n. Otec zastávam názor, že vykonávací\n\nsúd konal v príkrom rozpore so svojou primárnou povinnosťou prijať všetky opatrenia,\nktoré je možné očakávať na uľahčenie výkonu rozhodnutia o návrate, keď počas aktuálne\n6 mesačného vykonávacieho konania neurobil jediný úkon smerujúci k uľahčeniu výkonu\nrozhodnutia.\nOtec mám za to, že vykonávací súd si pri rozhodnutí o odklade výkonu rozhodnutia\narbitrárnym spôsobom osvojil argumentáciu matky, bez toho, aby sa zaoberal\nargumentáciou mňa otca a hlavne bez toho, aby jeho rozhodnutie vychádzalo z obsahu\nsamotného súdneho spisu. Dĺžku lehoty (9 mesiacov), počas ktorej má byť výkon\nrozhodnutia odložený, súd nijakým spôsobom nezdôvodnil. Otec som presvedčený o tom, že\nz obsahu spisu nevyplýva, že by život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletej\n\nbol\n\nsamotným výkonom rozhodnutia vážne ohrozený a preto tvrdím, že v čase vydania\nrozhodnutia o odklade výkonu rozhodnutia neboli splnené zákonné podmienky pre odklad\nvýkonu rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 CMP.\n... konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia vedené pred Okresným súdom\nBratislava I pod sp. zn. 2Em/2/2017 malo byť ukončené v lehote 6-ich týždňov.\nOtec zastávam názor, že činnosť vykonávacieho súdu nemožno hodnotiť inak ako\nnesprávnu, nesústredenú a neefektívnu, ktorou vykonávací súd priamo zapríčinil porušenie\nústavou (dohovorom) zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nkeďže jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa mojich práv...\nVykonávacie konanie otec považujem vo vzťahu k posúdeniu právnej a faktickej\nzložitosti veci, o ktorej súd rozhoduje, za neporovnateľne jednoduchšie a aj napriek tomu\nuvedené konanie prebieha už takmer rovnako dlhú dobu, ako samotné konanie vo veci\nsamej, pričom vo veci samej rozhodovali dva súdy - súd prvej inštancie a odvolací súd.\nBerúc do úvahy rozhodnutie vykonávacieho súdu o odklade výkonu rozhodnutia na obdobie\n9 mesiacov, samotné vykonávacie konanie iba pred súdom prvej inštancie by mohlo\n\n9\n\ndvojnásobne presiahnuť dĺžku konania vo veci samej. Takýto postup vykonávacieho súdu\notec považujem za arbitrárny a spôsobujúci zbytočné prieťahy v konaní.\n... žiadam o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 10.000.EUR, a to predovšetkým z dôvodu dlhotrvajúcej právnej neistoty v konaní, ktoré malo byť\npráve s poukazom na povahu veci ukončené do 6 ich týždňov od podania návrhu. Namiesto\nšiestich týždňov uvedené konanie o návrat maloletej\n\ndo Fínska trvá už takmer\n\n1 a pol roka, pričom posledných 6 mesiacov sa moja maloletá dcéra zdržiava na území\nSlovenskej republiky aj napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu o nariadení\nnávratu do Fínskej republiky a iba z dôvodu, že príslušné slovenské orgány nedokážu\nuskutočniť výkon rozhodnutia, ktoré vychádza z medzinárodných zmlúv, ktorými je\nSlovenská republika viazaná a ktoré svojimi princípmi práve chránia najlepší záujem\nmaloletého dieťaťa nebyť neoprávnene premiestňované alebo zadržiavané. Dĺžkou\nvykonávacieho konania dochádza k situáciám, keď mi matka bráni vo výkone mojich\nrodičovských práv a povinností k mojej dcérke...\nZa najvypuklejší negatívny dôsledok dlhotrvajúceho vykonávacieho konania však\notec považujem stav pretrvávajúcej právnej neistoty, v ktorej sa ako rodina nachádzame,\nkeďže jediný súd s právomocou konať o rozvode a úprave výkonu rodičovských práv\na povinností k našej maloletej dcérke do rozvodu a po rozvode je príslušný súd vo Fínskej\nrepublike. Tento však nemôže konať skôr, kým dcérka nebude fakticky na územie Fínskej\nrepubliky navrátená a nebude riadne preverené jej výchovné prostredie. Takýto stav, keď je\nna jednej strane určené, že miestom obvyklého pobytu maloletej\n\nje Fínska\n\nrepublika, kam sa má aj navrátiť, avšak z dôvodu dlhotrvajúceho vykonávacieho konania\nvlastne nevieme, či vôbec dôjde k jej navráteniu do Fínskej republiky, otec považujem za tak\nvýrazný negatívny dôsledok bezprecedentne predlžovaného vykonávacieho konania, ktorý\nvážnym spôsobom zasahuje do môjho a\n\npráva na rodinný a súkromný život.»\n\n4. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný\nsúd nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal\nokresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal\n\n10\n\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a úhradu trov konania\nv sume 390,50 €.\n5. Pred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu\nk sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. 1 SprV 65/2018\nzo 7. februára 2018, z ktorého vyplynulo, že súhlasí s upustením od ústneho prejednania\nsťažnosti, a v ktorom k veci uviedla:\n„Po preštudovaní spisového materiálu v časti, v ktorej sťažovateľ v predmetnom\nkonaní namieta prieťahy som na základe prehľadu jednotlivých úkonov a vyjadrenia\nzákonnej sudkyne dospela k záveru, že súd koná priebežne a nedochádza k prieťahovosti\nnamietanej sťažovateľom.“\n6. Súčasť vyjadrenia okresného súdu tvorí vyjadrenie zákonnej sudkyne v danej veci,\nz ktorého vyplýva:\n„Ako zákonná sudkyňa mám za to, že uvedený postup by bol práve naopak\nv priamom rozpore s postupom, zakotveným vo Vyhláške MS SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa\nustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, ktorá nepozná\na nerozlišuje spôsob postupu súdu, v prípade ak ide o výkon rozhodnutia o vykonanie\nnávratu alebo o výkon iného rozhodnutia vo veciach maloletých. Uvedené môže vyplývať\niba z ust. § 384 ods. 2 CMP, ako uviedol oprávnený, avšak rovnako aj CMP nepredpokladá\npoužitie výlučne núteného výkonu rozhodnutia za každých okolností, pokiaľ ide o únos\nmaloletého, ale práve vtedy, ak by to bolo vzhľadom na okolnosti potrebné. Pričom to, či sú\ntu okolnosti nevyhnutne potrebné na voľbu výlučne nútenej formy výkonu rozhodnutia,\noproti pokusu o dobrovoľnú formu, nemožno zistiť a ustáliť nijakým spôsobom, ako\npostupom priamo predpokladaným vyhláškou, a to 1. vyjadrením povinného rodiča, či má\nalebo nemá ospravedlniteľné dôvody pre neplnenie rozhodnutia, 2. zabezpečením správy\nzo šetrení pomerov u povinného rodiča, sprostredkovane UPSVaR-om, ako tretím,\nnezaujatým subjektom, 3. zisťovaním dopytom na oprávneného rodiča, či dôvody\nnepodrobovania sa naďalej trvajú. Až po vyhodnotení a dôkladnom posúdení bodov 1. až 3.\nje potrebné nariadiť začatie výkonu rozhodnutia podľa ust. § 377 ods. 1 a zároveň\nrozhodnúť, či samotné uskutočnenie výkonu rozhodnutia sa bude realizovať pokusom\n\n11\n\no dobrovoľnú formu plnenia (výzva s upozornením; a alebo pokuta; a alebo zastavenie\nrodičovského príspevku a prídavku) alebo priamo nútenou formou plnenia, odobratím\ndieťaťa. V danom prípade vytýkaných šetrení súd v súlade s postupom, predpokladaným\nvyhláškou, vykonal úkony potrebné k rozhodnutiu, či v danom prípade zvolí pokus\no dobrovoľné plnenie alebo nútený výkon. Súd vyhodnotil, že v danom prípade, vzhľadom\nna okolnosti - preukázané pretrvávanie nepodrobovaniu sa rozhodnutiu zo strany\npovinného, uznesením rozhodol tak, že výkon rozhodnutia sa uskutoční, k čomu aj došlo.\nĎalej uvádzam, že vo vykonávacom konaní nemožno vychádzať iba zo šetrení,\nrealizovaných v základnom konaní a tieto kopírovať, ale v súlade s postupom vo vyhláške je\nsúd povinný vykonávať vlastné šetrenia. Z uvedeného dôvodu som sa nemohla stotožniť\ns názorom oprávneného, že súd vykonaným postupom prispel k zmareniu návratu maloletej\ndo miesta jej obvyklého pobytu, čo malo mať za následok vytvorenie priestoru pre matku na\njej následne ukrývanie sa. Som toho názoru, že matka-povinná, rovnako ako oprávnený,\ndisponovala a disponuje právoplatným rozhodnutím, ktorým bol nariadený návrat\nmaloletej, je si vedomá svojej povinnosti, preto sa o útek, prípadne o skrývanie sa, mohla\na môže pokúsiť kedykoľvek, t. j. nezávisle od toho, či mala alebo nemala vedomosť o tom, že\nnávrh na nariadenie výkonu spomínaného rozhodnutia už bol alebo nebol na súde podaný\na čo bolo jeho obsahom. Vzhľadom na uvedené, považujem zvolený postup za štandardný,\nktorý sa realizuje v každom prípade, nielen pokiaľ ide o prípad oprávneného, nakoľko\nsúčasná právna úprava v súvislosti s nariadkovaním výkonu rozhodnutia a v súvislosti\ns voľbou prostriedkov samotného uskutočnenia výkonu zohľadňuje záujem maloletého\ndieťaťa, s ktorým je v nepochybnom rozpore nútené realizovanie akejkoľvek povinnosti...\nĎalšie vytýkané okolnosti oprávneného v súvislosti so stanovenou neprimerane dlhou\nlehotou 20 dní pre psychologičku\n\nza účelom opätovného vypočutia\n\nmaloletej, ako aj postup súdu v súvislosti so zisťovaním doterajšej praxe súdov iných\nčlenských štátov ohľadne výkonov rozhodnutí o návrat maloletých v zahraničí,\nvyhodnocujem ako prejav nespokojnosti oprávneného s tým, že nedošlo k voľbe nútenej\nformy realizovania povinnosti, a to i napriek psychickému stavu maloletej a dôsledkom\ntakejto formy pre ďalší vývin maloletej. Pričom uvedené úkony nespôsobili žiadne prieťahy\nv konaní. Jediné predĺženie v konaní bolo spôsobené nemožnosťou nakontaktovať sa na\npsychologičku\n\n, pretože súd nemohol zistiť jej adresu a kontakt a nemohol\n\n12\n\ntak za účelom riadneho rozhodnutia o návrhu matky na odklad výkonu posúdiť, či správa,\nktorú matka predložila spolu s návrhom na odklad bola skutočná alebo fiktívna.\nZáverom uvádzam, že i napriek skutočnosti, že v konaní o výkon rozhodnutia sa za\nexistujúceho stavu javilo ako jediné vhodné riešenie odloženie výkonu rozhodnutia na\nnevyhnutne potrebný čas, došlo zároveň k prijatiu neodkladného opatrenia, ktorým sa obom\nrodičom maloletej... uložila povinnosť podrobovať sa psychologickému poradenstvu...“\n7. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 2 Em 2/2017 zistil tento\npriebeh napadnutého konania:\n- 7. júla 2017 bol na okresnom súde podaný návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia\n– uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 3 P 187/2016-456 z 24. januára 2017,\n- 10. júla 2017 uznesením č. k. 2 Em 2/2017-27 okresný súd ustanovil Úrad práce,\nsociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len „úrad práce“) za opatrovníka maloletej\n, vyzval matku na uvedenie ospravedlniteľných dôvodov brániacich jej v realizácii\nvýkonu rozhodnutia a požiadal úrad práce o prešetrenie pomerov u matky a zistenie príčin\nnepodrobovania sa plneniu povinnosti,\n- sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 4. augusta 2017 žiadal o okamžitý\nvýkon rozhodnutia,\n- 8. augusta 2017 okresný súd uznesením sp. zn. 2 Em 2/2017 nariadil uskutočnenie\nvýkonu rozhodnutia prevzatím maloletej 10. augusta 2017 v čase o 7.30 h z bytu na\n, a požiadal úrad práce, Obvodné oddelenie Policajného zboru\nStaré Mesto – stred a psychológa o súčinnosť pri realizácii výkonu,\n- 10. augusta 2017 v čase o 7.30 h na\n\n, za prítomnosti\n\nvšetkých zúčastnených osôb, ktoré o prítomnosť žiadal, okresný súd uskutočnil výkon\nrozhodnutia, pri ktorom k úspešnému prevzatiu a odovzdaniu maloletej do rúk oprávneného\nnedošlo, pretože matka svoje bydlisko krátko pred realizovaním výkonu opustila,\n- 15. augusta 2017 okresný súd zaslal podanie matky označené ako návrh na odklad\nvýkonu rozhodnutia na vyjadrenie oprávnenému,\n- 18. augusta 2017 okresný súd požiadal Centrum pre medzinárodnú ochranu detí\na mládeže o sprostredkovanie doterajšej praxe pri prevzatí a odovzdaní maloletého dieťaťa\n\n13\n\ndo rúk oprávneného rodiča v prípade, ak je predpoklad, že návrat dieťaťa do miesta jeho\nobvyklého pobytu pôsobí na dieťa traumatizujúco,\n- 30. augusta 2017 sťažovateľ podal vyjadrenie k návrhu matky na odklad výkonu\na požadoval urýchlený výkon rozhodnutia,\n- 5. septembra 2017 okresný súd spísal úradný záznam o zaslaných odpovediach\nsudcu z Nemecka a Veľkej Británie,\n- 8. septembra 2017 okresný súd požiadal matku o súčinnosť, a to o oznámenie\nkontaktu na psychologičku, ktorá mala údajne vykonať pohovor s maloletou, a následne ju\npožiadal o opätovné vykonanie pohovoru s maloletou a o sprostredkovanie odpovedí na\notázky dôležité pre rozhodnutie o návrhu matky na odklad výkonu rozhodnutia,\n- 5. októbra 2017 dopytovaná psychologička zaslala odpoveď a vstup do konania\noznámila prokurátorka,\n- 19. októbra 2017 uznesením č. k. 2 Em 2/2017-136 okresný súd odložil výkon\nrozhodnutia, ktorým nariadil návrat maloletej do cudziny, na obdobie 9 mesiacov a nariadil\nneodkladné opatrenie, ktorým rodičom maloletej uložil povinnosť podrobiť sa\npsychologickému poradenstvu pre účely uľahčenia priebehu výkonu rozhodnutia (v poučení\nbola nesprávne uvedená prípustnosť odvolania proti výroku o odklade výkonu rozhodnutia,\npozn.),\n- 6. novembra 2017 sťažovateľ doručil okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu\no odklade výkonu rozhodnutia a sťažnosť na prieťahy v konaní,\n- 8. novembra 2017 okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľa na vyjadrenie\núčastníkom konania,\n- 22. novembra 2017 podala odvolanie proti uzneseniu o odklade výkonu rozhodnutia\nprokurátorka,\n- 23. novembra 2017 okresný súd zaslal odvolanie prokurátorky na vyjadrenie\núčastníkom konania,\n- 11. decembra 2017 matka doručila okresnému súdu vyjadrenie k odvolaniu\nsťažovateľa a prokurátorky,\n- 12. decembra 2017 okresný súd zaslal vyjadrenie matky na vyjadrenie ostatným\núčastníkom,\n\n14\n\n- 18. decembra 2017 okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľa a vyjadrenie matky\nk nemu na vyjadrenie prokurátorke,\n- 2. januára 2018 matka podala okresnému súdu vyjadrenie k odvolaniu\nprokurátorky, ktoré okresný súd 11. januára 2018 zaslal ostatným účastníkom,\n- 1. februára 2018 podala matka okresnému súdu novú psychologickú správu,\n- Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 21 CoE 37/2018 z 24. apríla 2018\nuznesenie sťažovateľa a prokurátorky odmietol ako procesne neprípustné s poukazom na\nnesprávne poučenie obsiahnuté v odvolaním napadnutom uznesení okresného súdu.\n8. Uznesením sp. zn. IV. ÚS 155/2018 zo 6. marca 2018 ústavný súd prijal sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v rozsahu označených práv.\n9. Sťažovateľ po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie v reakcii na vyjadrenie okresného\nsúdu zo 7. februára 2018 vo svojom podaní doručenom 11. mája 2018 okrem iného uviedol:\n„... týmto oznamujem, že súhlasím s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho\npojednávania v tejto veci.\n... zákonná sudkyňa sa v predmetnom vyjadrení nedotkla pre toto konanie\nnajpodstatnejších okolností prípadu a nezdôvodnila, prečo počas celého vykonávacieho\nkonania (od 07.07.2017) nedošlo zo strany vykonávacieho súdu k prijatiu opatrení na\nuľahčenie výkonu rozhodnutia o návrate, a to aj napriek mojim urgenciám, v ktorých som si\ndovolil upriamovať pozornosť zákonnej sudkyne na medzinárodné záväzky SR, ako aj na\njudikatúru ESĽP.\nZákonná sudkyňa vo svojom Vyjadrení nevysvetlila ani postup vykonávacieho súdu\nvo vzťahu k mnou tvrdenej námietke o nesprávnej, nesústredenej a neefektívnej činnosti\nsúdu, ktorou práve podľa môjho názoru vykonávajúci súd priamo zapríčinil porušenie\nústavou (dohovorom) zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n... upriamujem pozornosť Ústavného súdu SR na to, že zákonná sudkyňa nikdy\nnevyzvala povinnú k dobrovoľnému plneniu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia,\n\n15\n\nnevytýčila jediné pojednávanie vo veci, neuložila povinnej jedinú poriadkovú pokutu,\nnenariadila psychologické vyšetrenie maloletej\n\nza prítomnosti mňa sťažovateľa\n\n(s cieľom zistiť vzťah otec - dieťa), dokonca ani nemala možnosť vidieť maloletú v kontakte\nso mnou sťažovateľom.\nNa základe čoho sa zákonná sudkyňa rozhodla nekonať za účelom dosiahnutia\ndobrovoľného splnenia právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o návrate maloletej\ndo Fínska, aby v konečnom dôsledku predišla nútenému výkonu rozhodnutia,\nsťažovateľovi z Vyjadrenia zákonnej sudkyne mi nie je zrejmé.“\n10. Podaním doručeným ústavnému súdu 22. mája 2018 sťažovateľ predložil\nrovnopis uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21 CoE 37/2018 z 24. apríla 2018\na doplnil svoju sťažnosť v podstatnom takto:\n„Dňa 14.05.2018 mi bolo... doručené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave\nč.k.21CoE/37/2018-205 zo dňa 24.04.2018, ktorým odvolací súd moje odvolanie... v celom\nrozsahu zamietol, a to z dôvodu neprípustnosti v zmysle § 386 písm. c) CSP.\nV dôsledku odmietnutia môjho dovolania odvolacím súdom nadobudlo Uznesenie\nOkresného súdu Bratislava I č.k. 2Em/2/2017-136 zo dňa 19.10.2017 právoplatnosť.\n... týmto doplňujúcim podaním žiadam ústavný súd, aby v prípade, že vyhovie mojej\nsťažnosti zo dňa 10.01.2018 postupoval v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a zrušil Uznesenie\nOkresného súdu...“\n11. Sťažovateľ doplnil aj petit svojej sťažnosti tak, že znie:\n„1. Základe právo\n\n,\n\nna spravodlivé prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nprejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.\n2Em/2/2017 porušené bolo.\n2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Em/2/2017-136 zo dňa 19. 10. 2017\nsa zrušuje.\n3. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2Em/2/2017 prikazuje\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n\n16\n\n4.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- EUR, ktoré je\n\nOkresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.\n5. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť\n\ntrovy právneho\n\nzastúpenia v sume 585,80 EUR na účet jeho právneho zástupcu do 2 mesiacov od doručenia\nnálezu.“\n12. Z evidencie vlastnej rozhodovacej činnosti ústavný súd zistil, že matka maloletej\na maloletá\n\npodali sťažnosť podľa čl. 127 ústavy proti uzneseniu okresného\n\nsúdu sp. zn. 3 P 187/2016 z 24. januára 2017, ktorým bol nariadený návrat maloletej\ndo krajiny obvyklého pobytu, a proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n11 CoP 203/2017\n\nz 31.\n\nmája\n\n2017,\n\nktorým\n\nbolo\n\ntoto\n\nuznesenie\n\npotvrdené.\n\nIde o rozhodnutie, ktoré je predmetom výkonu v konaní napadnutom touto sťažnosťou.\nO sťažnosti matky a maloletej rozhodol ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 443/2017\nzo 6. júla 2017 tak, že ju odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti a v odvodnení\nokrem iného uviedol:\n„Krajský súd v spojení s okresným súdom v napadnutých uzneseniach skúmali\nrelevantné aspekty pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na návrat maloletej na územie\nFínskej republiky...\nKonajúce súdy sa vysporiadali aj s otázkou, či je daná existencia dôvodov, pre ktoré\nby nenariadili návrat maloletej...\nÚstavný súd zastáva názor, že krajský súd v spojení s okresným súdom vo svojich\nrozhodnutiach odôvodnili svoje závery týkajúce sa nariadenia návratu maloletej na územie\nFínskej republiky dostatočne, preto právne závery konajúcich súdov nepovažuje za zjavne\nneodôvodnené. Odôvodnenie napadnutých uznesení predstavuje adekvátny podklad výroku\nnapadnutého uznesenia okresného súdu o nariadení návratu maloletej a súvisiacich výrokov.\nRovnako tak aplikácia a výklad príslušných ustanovení Haagskeho dohovoru, nariadenia\nč. 2201/2003 a Dohovoru o právach dieťaťa týmito súdmi rešpektuje zmysel a účel týchto\nustanovení, sú logické, preto právne závery krajského súdu v spojení s okresným súdom nie\nsú arbitrárne...\n... poukazuje ústavný súd aj na to, že je sčasti vecou sťažovateľky, aby svojím\nkonaním eliminovala negatívne dôsledky návratu maloletej na územie Fínskej republiky.\n\n17\n\nZ napadnutých uznesení vyplýva, že vo Fínsku majú s maloletou k dispozícii rodinný dom,\nktorý pre nich navrhovateľ udržiava, preto môže spolu s maloletou vycestovať aj\nsťažovateľka... Je potrebné rešpektovať aj záujem maloletej na kontakte s otcom –\nnavrhovateľom a jeho opatrovnícke právo (právo styku) nemožno ignorovať a eliminovať.\nĎalšie otázky, ktoré zjavne presahujú rámec konania o návrate, t. j. rozvod manželstva\nsťažovateľky a navrhovateľa a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej,\nodôvodnenosť\n\nskutočností\n\nuvedených\n\nv\n\ntrestnom\n\noznámení\n\nsťažovateľky\n\nproti\n\nnavrhovateľovi, budú nepochybne riešiť príslušné orgány Fínskej republiky. Všetky\nuvedené skutočnosti sú prirodzeným dôsledkom tzv. zmiešaných manželstiev, t. j.\nmanželstiev osôb – štátnych príslušníkov rôznych štátov a spoločného pobytu v tretej\nkrajine, ktorých si tieto osoby musia byť vedomé a v zásade sa týmto dôsledkom musia\npodriadiť. “\n13. Vzhľadom na oznámenia predsedníčky okresného súdu a právnej zástupkyne\nsťažovateľa, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd\nv súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože\ndospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nK namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n18\n\n15. Sťažovateľ sa v posudzovanej veci domáha vyslovenia porušenia svojho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj porušenia práva na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98).\n17. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).\n18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n19. Táto povinnosť súdu a sudcu s účinnosťou od 1. júla 2016 aj vo vzťahu k výkonu\nrozhodnutia vo veciach maloletých vyplýva zo zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný\nmimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), najmä z jeho čl. 5 ods. 2 a čl. 12. Podľa čl. 5\nods. 2 CMP súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely prejednania\na rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Podľa čl. 12 CMP súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\n\n19\n\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\núčastníkov konania a iných osôb.\n20. Osobitosť výkonu rozhodnutí o návrate dieťaťa, ktoré bolo na územie Slovenskej\nrepubliky neoprávnene premiestnené alebo je na jej území neoprávnene zadržiavané,\nspočíva v špecifickej povahe týchto rozhodnutí, ktoré sú vydávané justičnými orgánmi\nSlovenskej republiky na základe prameňov medzinárodného práva súkromného, konkrétne\nDohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len\n„Haagsky dohovor“) a európskeho práva, konkrétne nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003\nz 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských\nveciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES)\nč. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie rady“). Nútený výkon takéhoto rozhodnutia, aj keď je\nupravený v rámci výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (§ 370 a nasl. CMP), je\nšpecifickým druhom výkonu rozhodnutia. Ide o výkon rozhodnutia podľa medzinárodnej\nzmluvy, pri ktorom je potrebné prihliadať na účel Haagskeho dohovoru a nariadenia rady.\nÚčelom Haagskeho dohovoru a nariadenia rady je prioritne ochrana práv dieťaťa a jeho\nokamžitý návrat do krajiny obvyklého pobytu (teda do pôsobnosti jeho zákonného sudcu),\nako aj ochrana práv toho z rodičov, ktorému sa neoprávneným premiestnením dieťaťa\nporušili jeho opatrovnícke práva. Vzťah nariadenia rady k Haagskemu dohovoru je\nkomplementárny, teda vo vzťahoch medzi členskými štátmi Európskej únie sa prednostne\npoužije nariadenie rady pre rovnaký okruh otázok, ktoré rieši aj Haagsky dohovor (čl. 60\nnariadenia rady); k tomu pozri aj nález sp. zn. II. ÚS 566/2016 zo 4. novembra 2016.\n21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07)\nzohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd\nrozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).\nV súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého\nkritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\n\n20\n\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\n22.1 Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých tvorí štandardnú\na pomerne početnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov, pričom napriek špecifickej povahe\ntakéhoto konania vyžadujúcej citlivý prístup orgánov verejnej moci ho v zásade nemožno\npovažovať za zložitú vec. Zložitosť veci preto ústavný súd nepovažuje za skutočnosť, ktorá\nby podstatnou mierou prispela k celkovej dĺžke napadnutého konania.\n22.2 Ústavný súd pri posudzovaní označeného kritéria prihliadol aj na význam\npredmetu konania pre sťažovateľa, ktorý sa v napadnutom konaní domáhal výkonu\nprávoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktorým bol nariadený návrat jeho\nmaloletej dcéry do krajiny jej obvyklého pobytu. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje,\nže napadnuté konanie má vzhľadom na svoju povahu pre sťažovateľa mimoriadny význam,\nkeďže jeho výsledok má podstatný vplyv na možnosť riadneho výkonu rodičovských práv\na povinností sťažovateľa.\n23. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či\nv konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Z obsahu\nvyžiadaného spisu okresného súdu nevyplýva, že by celková dĺžka napadnutého konania\nbola negatívne ovplyvnená správaním sťažovateľa. Na druhej strane správanie povinnej\n(matky maloletej) malo zjavne negatívny vplyv na dĺžku napadnutého konania (podanie\nnávrhu na odklad z dôvodu v návratovom konaní už hodnoteného negatívneho vplyvu na\nmaloletú, nezdržiavanie sa v mieste pobytu v deň nariadeného výkonu napriek\npredchádzajúcemu oznámeniu termínu). V tejto súvislosti však ústavný súd zdôrazňuje, že\nbolo predovšetkým zodpovednosťou vo veci konajúceho okresného súdu, aby sa\nvysporiadal so všetkými uplatnenými procesnými návrhmi a postupmi účastníkov tak, aby\nbola naplnená z povahy predmetu napadnutého konania vyplývajúca požiadavka na\nurýchlené rozhodnutie veci. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že\n\n21\n\nsprávaním sťažovateľa nemožno ospravedlňovať zjavne neprimeranú celkovú dĺžku\nnapadnutého konania.\n24. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný\nsúd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy\nv konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho\nneefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej\nneistoty účastníkov konania (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n25. Pri posudzovaní, či postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, bolo podľa názoru ústavného súdu nevyhnutné prihliadnuť tiež na\nosobitnú povahu napadnutého konania, v ktorom okresný súd rozhodoval o návrhu na súdny\nvýkon rozhodnutia, ktorým bol právoplatne nariadený návrat maloletej do krajiny jej\nobvyklého pobytu po tom, čo v predchádzajúcom meritórnom návratovom konaní už súd\npreskúmal všetky dôvody prípadného nenariadenia návratu zohľadňujúce práva dieťaťa\npodľa čl. 12, čl. 13 a čl. 20 Haagskeho dohovoru a právne záväzným spôsobom tento návrat\nnariadil. Rozhodnutie o nariadení návratu bolo preskúmané v odvolacom konaní a tiež\nústavným súdom s tým, že všetky uvedené súdne inštancie dospeli k rovnakému záveru\no neexistencii dôvodov vylučujúcich návrat maloletej. Účelom konania o výkon tohto\nrozhodnutia nie je opätovne posudzovať dôvodnosť a vhodnosť návratu, ale urýchlene\nrealizovať rozhodnutie, ktoré už takéto posúdenie skôr vykonalo.\n26. Špecifickosť výkonu rozhodnutia o nariadení návratu akcentuje aj dôvodová\nspráva k návrhu zákona, ktorým sa súčasťou právneho poriadku stal § 273a Občianskeho\nsúdneho poriadku (účinný od 1. januára 2002 do 30. júna 2016), v ktorej sa po odkaze na\nrozhodnutia podľa Haagskeho dohovoru uvádza: „V týchto medzinárodných veciach je pri\nvýkone rozhodnutia na jednej strane žiaduce dodržať obdobný postup ako pri výkone\nrozhodnutí o výchove detí, avšak súčasne je potrebné tento proces urýchliť a sprísniť.\nVzhľadom na špecifickú situáciu sa ukladanie pokút v týchto prípadoch neodporúča\n\n22\n\na navrhuje sa mandatórne odňatie dieťaťa a vrátenie dieťaťa tomu, komu má byť podľa\nrozhodnutia vrátené...“\n27. Zároveň ústavný súd upriamuje pozornosť na fakt, že v zmysle čl. 11 ods. 3\nnariadenia rady je rozhodnutie v súdnom konaní o nariadenie návratu do krajiny obvyklého\npobytu nevyhnutné vydať najneskôr do šiestich týždňov od podania žiadosti, ak tomu\nnebránia výnimočné okolnosti. Ak návratové konanie, v ktorom je potrebné preskúmať\nvšetky okolnosti majúce relevanciu pre posúdenie dôvodnosti prípadného nenavrátenia\ndieťaťa, v zásade nemá presiahnuť obdobie 6 týždňov, o to rýchlejšie je potrebné zabezpečiť\nsamotný výkon tohto rozhodnutia faktickým prevzatím a odovzdaním dieťaťa do krajiny\nobvyklého pobytu.\n28. Ústavný súd neprehliadol, že okresný súd sa pokúsil o realizáciu výkonu\nrozhodnutia len raz – 10. augusta 2017, čo bolo zmarené neprítomnosťou matky a maloletej\nna adrese bydliska. Okresný súd ani po bezprostrednom zistení okamžitého výskytu matky\ns maloletou nepokračoval v realizácii výkonu, ktorý bez relevantného dôvodu ukončil, čo\nnemožno považovať za efektívny postup v konaní o výkon rozhodnutia v tak citlivej\na neodkladnej veci.\n29. Okresný súd po uplynutí obdobia 4 mesiacov, počas ktorého sa pokúsil\no samotnú faktickú realizáciu výkonu len jediný raz, uznesením sp. zn. 2 Em 2/2017\nz 19. októbra 2017 odložil výkon rozhodnutia na obdobie 9 mesiacov a nariadil neodkladné\nopatrenie, ktorým rodičom maloletej uložil povinnosť podrobiť sa psychologickému\nporadenstvu pre účely uľahčenia priebehu prípadného výkonu rozhodnutia.\n30. Ako už bolo uvedené, účelom konania podľa nariadenia rady, ako aj podľa\nHaagskeho dohovoru je okamžitý návrat uneseného dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu,\na tým obnovenie stavu pred porušením, resp. vrátenie dieťaťa do pôsobnosti jeho zákonného\nsudcu, aby ten mohol rozhodnúť o opatrovníckom práve. Pojem „opatrovnícke právo“\nv Haagskom dohovore a nariadení rady (čl. 2 bod 9) zodpovedá v podmienkach právneho\nporiadku Slovenskej republiky pojmu „rodičovské práva a povinnosti“.\n\n23\n\n31. Vychádzajúc z priebehu napadnutého konania popísaného v časti I tohto nálezu,\nústavný súd konštatuje, že okresný súd sa v napadnutom konaní už zdôraznenou\npožiadavkou na urýchlené konanie v posudzovanej veci dôsledne neriadil, pričom jeho\npostup v tomto konaní možno považovať za neefektívny, a teda nesmerujúci sústredene\nk urýchlenému odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania. Ústavný súd v tejto\nsúvislosti poukazuje najmä na tú skutočnosť, že potrebu uskutočnenia psychologického\nporadenstva nie je možné hodnotiť ako relevantný dôvod na odloženie výkonu rozhodnutia\no návrat maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu. Okresným súdom uvádzané dôvody –\nobavy maloletej z odlúčenia od matky či strach z presťahovania do inej krajiny – sú\nprirodzeným negatívnym dôsledkom vzniknutej situácie a nevyhnutne sa musia objaviť\nv prípade každého odlúčenia matky a dieťaťa. Sťažovateľ však zabezpečil vhodné, ba až\nnadštandardné podmienky pre pobyt maloletej spolu s matkou v krajine obvyklého pobytu,\nmá dobrý vzťah s maloletou, ktorá ho neodmieta, pričom okresný súd sám konštatuje, že\nvzťah maloletej s otcom nie je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa.\n32. Ústavný súd nespochybňuje, že najlepší záujem maloletej je rozhodujúcim\nkritériom pre nariadenie návratu maloletej. Uvedené skutočnosti však boli predmetom\nskoršieho „meritórneho“ rozhodnutia o nariadení návratu. V štádiu výkonu tohto\nrozhodnutia sa potreba zohľadňovania najlepšieho záujmu dieťaťa môže premietnuť do\nodkladu výkonu rozhodnutia len za celkom mimoriadnych okolností a výnimočne, pretože\nmarí primárny účel sledovaný Haagskym dohovorom a nariadením rady. V okolnostiach\nuvedeného prípadu zistené celkom prirodzené obavy maloletej nezakladajú relevantný\ndôvod na odklad výkonu rozhodnutia. Na margo uvedeného ústavný súd podotýka, že\nprípadné odlúčenie matky od dieťaťa je plne v jej dispozičnej sfére, keďže z dostupnej\ndokumentácie je zrejmé, že svoj odmietavý postoj k návratu matka zdôvodňuje svojou\nsociálnou izoláciou a obavami z možných právnych následkov svojho prípadného\nprotiprávneho konania v krajine obvyklého pobytu maloletej. Uvedené skutočnosti na strane\nmatky nemôžu byť brané do úvahy pri zisťovaní najlepšieho záujmu dieťaťa v rozsahu a pre\npotreby výkonu rozhodnutia.\n\n24\n\n33. Uznesenie okresného súdu zároveň obsahovalo nesprávne poučenie o možnosti\npodania odvolania, čo malo za následok ďalšie neospravedlniteľné predĺženie konania\nz dôvodu potreby dodržania zásady koncentrácie pred predložením veci odvolaciemu súdu,\nktorý\n\nlen\n\nskonštatoval\n\na nekoncentrovaného\no oboznamovanie\n\nneprípustnosť\n\npostupu\n\núčastníkov\n\nodvolania.\n\nokresného\n\nsúdu\n\nV dôsledku\n\ntohto\n\nkonanie\n\nzbytočne\n\npredĺžilo\n\npodaní a odvolacie\n\nkonanie\n\nsa\n\ns obsahom vzájomných\n\nnesprávneho\n\nod 6. novembra 2017 (podanie odvolania sťažovateľom, pozn.) do 24. apríla 2018, keď\nodvolací súd rozhodol.\n34. V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ podal návrh na\nvýkon rozhodnutia 7. júla 2017 a v konaní bol dosiaľ realizovaný jediný neúspešný pokus\no prevzatie maloletej, ktorý bol predčasne bezdôvodne ukončený napriek vedomosti súdu\no mieste okamžitého výskytu matky s maloletou (u advokáta, pozn.). Následne okresný súd\nodložil na žiadosť matky výkon rozhodnutia z dôvodu, ktorý nemožno považovať za právne\nvýznamný. Postup okresného súdu v napadnutom konaní preto podľa názoru ústavného\nsúdu nemožno hodnotiť ako taký, ktorý by koncentrovane smeroval k naplneniu účelu tohto\nšpecifického druhu konania.\n35. Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že k celkovej\ndĺžke napadnutého konania, ktorá nie je primeraná jeho povahe, rozhodujúcou mierou\nprispel neefektívny a nekoncentrovaný postup okresného súdu, čím došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, resp. jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Ústavný súd preto vyslovil porušenie označených práv sťažovateľa postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Em 2/2017 (bod 1 výroku tohto nálezu).\nIII.\nK návrhu sťažovateľa týkajúcemu sa príkazu okresnému súdu konať\nv napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov\n\n25\n\n36. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n37. Sťažovateľ sa vo svojej sťažnosti tiež domáhal, aby ústavný súd prikázal\nokresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom\nna skutočnosť, že napadnuté konanie okresného súdu nebolo podľa zistenia ústavného súdu\nv čase jeho rozhodovania o sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal\nokresnému súdu v napadnutom konaní postupovať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku\nnálezu).\nIV.\nK návrhu sťažovateľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n38.1 Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n38.2 Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých\ndôvodov sa ho domáha. Z § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n39. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie\n\n26\n\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\n40. Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 10 000 € z dôvodov uvedených v časti I tohto nálezu.\n41. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na\nkonkrétne okolnosti prípadu.\n42. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä zjavne neprimeranú\ndĺžku napadnutého konania spôsobenú neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného\nsúdu, povahu a rozsah práv sťažovateľa, ktoré boli porušené, predmet konania, ktorým bol\nsúdny výkon rozhodnutia o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny jeho\nobvyklého pobytu, ako aj význam konania pre sťažovateľa, ústavný súd dospel k záveru, že\nv danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané\npriznanie finančného zadosťučinenia v sume 500 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\nV.\nK návrhu sťažovateľa na úhradu trov konania\n43. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n44. Sťažovateľ si v sťažnosti v spojení so svojím vyjadrením po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie uplatnil nárok na úhradu trov konania spojených s jeho právnym\nzastupovaním advokátkou v celkovej sume 585,80 €.\n\n27\n\n45. Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade\ntrov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním\nv konaní pred ústavným súdom, a priznal mu úhradu trov konania v sume 650,84 € (bod 4\nvýroku tohto nálezu).\n46. Ústavným súdom priznaná suma úhrady trov konania pozostáva z odmeny\nvo výške 614 € za štyri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie\nsťažnosti, vyjadrenie doručené ústavnému súdu na jeho žiadosť 11. mája 2018 a doplnenie\nsťažnosti doručené ústavnému súdu 2. mája 2018) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“) pri tarifnej odmene za jeden úkon právnej služby vo výške 153,50 € (§ 11\nods. 3 vyhlášky) a z režijného paušálu v celkovej výške 36,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky).\n47. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku).\nVI.\nK návrhu sťažovateľa na zrušenie uznesenia okresného súdu sp. zn.\n2 Em 2/2017 z 19. októbra 2017\n48. Sťažovateľ po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie doplnením sťažnosti\ndoručeným ústavnému súdu 22. mája 2018 rozšíril petit o návrh uznesenia okresného súdu\nsp. zn. 2 Em 2/2017 z 19. októbra 2017, ktorým bol odložený výkon rozhodnutia\na nariadené predbežné opatrenie podrobiť sa psychologickému poradenstvu. Doplnenie\nsťažnosti bolo podané v zákonnej lehote od doručenia uznesenia odvolacieho súdu (vydané\n24. apríla 2018, pozn.), ktorým bolo odmietnuté odvolanie (podané sledujúc nesprávne\npoučenie okresného súdu, pozn.) ako neprípustné.\n\n28\n\n49. Uvedený návrh však nebol podporený žiadnou právnou argumentáciou a zároveň\nsťažovateľ nerozšíril označenie svojich porušených základných práv (napr. o základné\nprávo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy).\n50. Na základe uvedených skutočností by nebolo možné uvedený návrh prijať na\nďalšie konanie pre nedostatok predpísaných zákonných náležitostí, preto ústavný súd v tejto\nčasti sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).\n51. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že nariadené predbežné opatrenie\nmôže okresný súd zrušiť podľa § 363 CMP, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody,\npre ktoré bolo nariadené.\n52. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. júna 2018\n\n29", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "medzinárodný prvok", "prieťahy v konaní-vo vykonávacom konaní", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "maloletý-obvyklý pobyt", "maloletý-záujem dieťaťa", "prieťahy v konaní-vo vykonávacom konaní", "medzinárodný prvok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Em/2/2017", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ba24c20c-571c-4a17-9a44-1751b62c0d87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.443.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 443/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 443/2017 z 6. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.443.2017.1"}, {"guid": "ussr:702353cd-ee95-4c89-8521-b3b6dded1294", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.566.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 566/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 566/2016 z 4. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-04", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.566.2016.1"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "332b6ccd-0d2e-466c-9223-ec96246cd72a:f0592b4e-fdd1-4415-a0a7-f3aab0fe1f87", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8817201683.1", "spisova_znacka": "21CoE/37/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoE/37/2018 z 23. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-01-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8817201683.1"}, {"guid": "110ab543-81fc-436a-936b-750589a816f2:3b6ed88b-9667-4591-9389-5cfc20383f69", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1116220746.2", "spisova_znacka": "11CoP/203/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/203/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1116220746.2"}, {"guid": "bb7d0ba7-900f-4416-bec9-7389b7ec76bb:f4bdb321-976e-4c66-a5a9-1c199bba50ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Em/2/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Skalica sp. zn. 2Em/2/2017 z 22. 11. 2017", "sud": "Okresný súd Skalica", "datum_vydania": "2017-11-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bb7d0ba7-900f-4416-bec9-7389b7ec76bb:f4bdb321-976e-4c66-a5a9-1c199bba50ea"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c3ed0208-798e-4846-a279-88f0b110df1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.540.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 540/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 540/2021 z 16. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.540.2021.1"}, {"guid": "ussr:133fc7b5-cd31-4ab9-b75b-e2906db8aae3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.381.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 381/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 381/2021 z 20. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.381.2021.1"}, {"guid": "ussr:2a7714d9-ca6b-406d-ab6e-0b824227ebeb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.368.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2021 z 12. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-12", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.368.2021.1"}, {"guid": "ussr:952db6f1-aafb-498a-aea3-17e0da99b3ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.647.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 647/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 647/2021 z 20. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-20", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.647.2021.1"}, {"guid": "ussr:e32b94b4-9c9b-4969-b56e-04d4109dad95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.377.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2021 z 21. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.377.2021.1"}, {"guid": "ussr:25a6e704-e73b-44ca-9fff-3b389625fee3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.98.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 98/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.98.2021.2"}, {"guid": "ussr:34af5699-282c-4925-b83b-ffa0390c6edd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.602.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 602/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 602/2020 z 17. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.602.2020.1"}, {"guid": "ussr:0f8eafa0-e710-45f7-83a0-7b1d67883583", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.276.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 276/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 276/2020 z 8. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-08", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.276.2020.2"}, {"guid": "ussr:594a70e5-98f7-4a8c-9603-1aa4028b8791", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.219.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 219/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 219/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.219.2020.2"}, {"guid": "ussr:0018a285-bc06-497f-8253-55c6e349fef3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.174.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 174/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 174/2020 z 25. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.174.2020.2"}, {"guid": "ussr:32852f6f-4d81-413c-a334-3afa0f033903", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.131.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 131/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 131/2020 z 1. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.131.2020.2"}, {"guid": "ussr:30b02d94-23c3-4aea-92b3-8e7e6614e1b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 425/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 425/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.425.2019.1"}, {"guid": "ussr:9d29ba39-748b-4572-8128-1529b17d98b9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.41.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 41/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 41/2020 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.41.2020.2"}, {"guid": "ussr:8988c36d-cd61-4a10-a81c-37ecb12975db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.268.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 268/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 268/2019 z 23. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.268.2019.1"}, {"guid": "ussr:f53e9541-3c27-44a4-a85b-9ed68bd62cca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.91.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 91/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 91/2019 z 22. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.91.2019.1"}, {"guid": "ussr:50b74366-dd60-47da-8fc6-4db48c289570", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.309.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2019 z 16. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.309.2019.1"}, {"guid": "ussr:b80105f4-b458-4550-bdb4-17b357400c2e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.67.2019.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 67/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 67/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.67.2019.2"}, {"guid": "ussr:b7eced67-81f7-4461-88af-6fcd43d336a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.194.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 194/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 194/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.194.2019.2"}, {"guid": "ussr:8155d3f8-75b7-4954-83b5-899079c55877", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.320.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2018 z 13. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.320.2018.2"}, {"guid": "372bfc45-776d-4b45-8969-42b80c52b2cc:09b45ea0-3c6a-4d02-b4c5-cc765bec213d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200127.1", "spisova_znacka": "33D/23/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 33D/23/2021 z 2. 6. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-06-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200127.1"}, {"guid": "8d63b55d-16fd-4c91-898e-560571dd13e3:ca4cd531-b166-4aaa-b937-5987009d9e0c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6125316810.1", "spisova_znacka": "14CoP/175/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/175/2025 z 3. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-10-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6125316810.1"}, {"guid": "2d80a07e-d2e2-4f08-856f-2dd098faaaee:7546ea6e-4e19-4b15-a01f-2e3ce773a9f7", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6125316810.1", "spisova_znacka": "38P/86/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38P/86/2025 z 5. 6. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-06-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6125316810.1"}]}