{"guid": "ussr:23b78f69-04ca-42b8-b7e3-6834e0ea28fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.136.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/2018 z 26. 4. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. apríla 2018, sp. zn. IV. ÚS 136/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.136.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-04-26", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/23b78f69-04ca-42b8-b7e3-6834e0ea28fe", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.136.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.136.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.136.2018.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 136/2018-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2018 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s. r. o.,\nHviezdoslavova 6, Žilina, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Zuzana Slovíková, ktorou\nnamieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní\nvedenom pod sp. zn. 15 D 460/2014 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 27 D 238/2012), za\núčasti Okresného súdu Žilina, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\n, na prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nOkresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 15 D 460/2014 p o r u š e n é b o l o .\n2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n15 D 460/2014 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\n, p r i z n á v a finančné zadosťučinenie\n\nv sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť\n, trovy konania v sume 570,06 € (slovom päťstosedemdesiat eur a šesť centov) na účet\njeho právnej zástupkyne Advokátskej kancelárie Mestická, Slovíková, s. r. o.,\nHviezdoslavova 6, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2017\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s. r. o.,\nHviezdoslavova 6, Žilina, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Zuzana Slovíková, ktorou\nnamieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného\nsúdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 D 460/2014\n[pôvodne vedenom pod sp. zn. 27 D 238/2012 (ďalej len „napadnuté konanie“)].\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn.\n27 D 238/2012 z 31. októbra 2012 začal podľa v tom čase platného a účinného § 175a ods.\n2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) konanie ex offo v dedičskej veci\npo poručiteľke\n\n, rod.\n\n(ďalej aj „poručiteľka“). Následne poveril\n\npodľa § 38 ods. 1 OSP na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva\npo poručiteľke a v prípade splnenia podmienok uvedených v § 175zca OSP aj na vydanie\nosvedčenia o dedičstve notárku\n\nako súdnu komisárku. Dňa\n\n13. februára 2013 bolo notárskou kandidátkou na základe poverenia\nvydané uznesenie sp. zn. 27 D 238/2012, Dnot 234/2012 (ďalej len „osvedčenie\n\n2\n\no dedičstve“), ktorým bolo potvrdené nadobudnutie celého dedičstva uvedeného v súpise\naktív a pasív jedinému dedičovi zo závetu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.\n7 MCdo 7/2013 zo 17. júna 2014 (ďalej len „uznesenie zo 17. júna 2014“) zrušil osvedčenie\no dedičstve a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V označenom rozhodnutí\nzdôraznil, že v dedičskej veci po poručiteľke nebolo sporné, že poručiteľka nezanechala\ntzv. neopomenuteľných dedičov (§ 479 Občianskeho zákonníka) a do úvahy prichádzali len\nzákonní dedičia v tretej skupine (§ 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a dedič zo závetu.\nZákonná dedička v rámci dedičského konania písomne (opakovane) namietala, že nebolo\ns jej osobou ako s účastníkom dedičského konania vôbec konané, a súčasne spochybňovala\npravosť dedičského titulu – závetu. Vzhľadom na túto skutočnosť vznikol medzi do úvahy\nprichádzajúcimi dedičmi spor o dedičské právo, keď jeden zo zákonných dedičov\nspochybnil zo skutkového hľadiska dedičský titul – závet. Sťažovateľ v tejto súvislosti\nvytýka, že notárka ako súdna komisárka sa nepokúsila uvedený spor o dedičské právo\nvyriešiť a nevydala ani uznesenie, ktorým by odkázala zákonnú dedičku, aby si uplatnila\nsvoje právo na príslušnom súde. Keďže zákonná dedička spochybnila závet, bolo podľa\nsťažovateľa povinnosťou notárky ako súdnej komisárky postupovať v súlade s § 175k ods. 2\nOSP a vydať uznesenie, ktorým by jej bola určená lehota na podanie žaloby o neplatnosť\nzávetu na príslušnom súde. Keďže však notárka ako súdna komisárka nepostupovala\nv dedičskom konaní po poručiteľke v súlade s § 175k ods. 2 OSP, do úvahy prichádzajúci\nzákonní dedičia, medzi ktorými je aj sťažovateľ, sú naďalej účastníkmi dedičského konania.\nSťažovateľ v sťažnosti zdôrazňuje, že aj napriek uzneseniu najvyššieho súdu\nzo 17. júna 2014 a vráteniu veci na ďalšie konanie notárka nariadila v napadnutom konaní\npojednávanie až na 21. apríl 2015, pričom\n„... Odvtedy sa v dedičskom konaní nič priamo nekonalo a ani sa o ničom\nnerozhodlo. Čiže dva roky súd (OS ZA)/notár ako súdny komisár nekonal/nekoná.\n... Dňa 23. 02. 2016 som podal ďalšiu sťažnosť na prieťahy.\n... Dňa 11. apríla 2016 mi podpredsedníčka OS ZA odoslala písomnosť pod spisovou\nznačkou 1 SprS/106/2016.\n\n3\n\n... Moja sťažnosť zo dňa 23. 02. 2016 bola uznaná za čiastočne opodstatnenú.\n... S týmto celkom nesúhlasím, lebo sa domnievam, že bola opodstatnená úplne,\nkeďže hoci, ako sa uvádza v písomnosti 1 SprS/106/2016, dňa 22. 03. 2016 bolo vydané\nuznesenie o nevylúčení notárky\n\n, čo samotné má svedčiť o prieťahoch, lebo\n\nnámietky, ktoré požadovali jej vylúčenie, boli podané ešte dňa 21. 04. 2015, čiže len\nrozhodovanie o vylúčení/nevylúčení notárky trvalo súdu (OS ZA) jedenásť mesiacov.\n... Na deň 25. 05. 2016 bolo nariadené pojednávanie vo veci návrhu na ustanovenie\nsprávcu dedičstva. (Účastníkom bolo doručené rozhodnutie, ktoré pre podanie môjho\nodvolania zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť, až dňa 03. 04. 2017. Ide o neodkladné\nopatrenie podľa § 175e občianskeho súdneho poriadku a malo sa rozhodnúť bezodkladne.)\n... Mali byť zabezpečené opatrenia na urýchlenie konania, avšak dodnes sa v danej\nveci nekoná.“.\nK porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo podľa sťažovateľa tým, že okresný súd nielenže „nerozhodol\nprávoplatne o... pozostalosti, ale dokonca ani riadne nekonal/nekoná“. Sťažovateľ tiež\nnamieta, že „... OS ZA nekonal vo veci vylúčenia\n\nzo zastupovania\n\n, respektíve, pokiaľ konal a mňa ako podávateľa podnetu o jeho\nvybavení neinformoval, keďže ide o vec, ktorá sa bezprostredne dotýka mojich práv\na záujmov, malo dôjsť k porušeniu práva garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, keďže k prerokovaniam tohto podnetu nedošlo. Keďže išlo a ide o vec, ktorá sa\nmá pre nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy prerokovať bezodkladne, aj\nprípadným neskorším konaním ohľadom tohto podnetu by sa už prieťahy, ku ktorým\ndochádza, neodstránili a aj nimi dochádza k porušeniu článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Takisto uvedeným neprerokovaním podnetu k vylúčeniu\nz vecí pozostalosti\n\n, rodenej\n\na tým, že\n\nnebol\n\nz týchto konaní vylúčený došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv\na základných slobôd, keďže ku konaniu v tejto veci nedošlo bezodkladne. Aj prípadným\ndodatočným konaním o vylúčení\n\nnebude možné nehovoriť o prieťahoch, ku\n\nktorým už dochádza, a článok 6 ods. 1 Dohovoru je porušený aj týmito prieťahmi.\n\n4\n\n... Tým, že OS ZA po úmrtí poručiteľky (07. 10. 2012) neustanovil bezodkladne aj bez\npodnetu správcu dedičstva a takisto bezodkladne nedal vypracovať znalecký posudok\no stave pozostalosti, prípadne, že tak neurobil bezodkladne po tom, čo Najvyšší súd\nSlovenskej republiky zrušil uznesením 7 MCdo 7/2013 osvedčenie o dedičstve\nč. k. 27 D/238/2012-32, Dnot 234/2012, ktoré vydal notársky úrad\n\n,\n\na vec vrátil Okresnému súdu v Žiline na ďalšie konanie, a že tak neurobil bezodkladne po\npodaní návrhu v zmysle § 175e OSP podaného dňa 14. 07. 2015 - každým označeným\nopomínaním potrebného konania došlo tiež k porušeniu článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a článku 6 ods. 1 Dohovoru, keďže opomínaním označených nevyhnutných krokov\na neúmerne dlhým rozhodovaním o ustanovení správcu dedičstva po návrhu zo dňa 14. 07.\n2015 došlo k nedôvodným prieťahom. K spravodlivému prerokovaniu opomínaním\nustanovenia správcu dedičstva z iniciatívy OS ZA a napokon uznesením o návrhu zo dňa\n14. 07. 2015 tiež nedošlo, čo zakladá porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru.“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie základného\npráva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní,\nokresnému súdu prikáže v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a prizná mu\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 14 592 €, ako aj úhradu trov konania v sume\n750,19 €.\nPriznanie\n\nprimeraného\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia\n\nsťažovateľ\n\nodôvodňuje\n\nexistenciou ekonomickej ujmy, ktorú vyčísľuje sumou 7 296 €, a existenciou morálnej\na psychickej ujmy, a to s prihliadnutím na „závažnosť jej následkov, ktoré mi ako\npoškodenému vznikli vo všetkých oblastiach môjho súkromného života“.\nPred predbežným prerokovaním veci sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu\nk sťažnosti vyjadrila podpredsedníčka okresného súdu, ktorá v prípise sp. zn.\n1 SprS/436/2017 z 26. septembra 2017 okrem iného uviedla:\n„zákonný sudca v právnej veci vedenej pod sp. zn. 15 D/460/2014 (pôvodne vedenej\nako 27 D/238/2012) s poukazom na opísaný priebeh dedičského konania vo vyššie\n\n5\n\noznačenej veci uviedol, že v predmetnej právnej veci súd priebežne koná, pričom procesný\npostup súdu a frekvencia jednotlivých procesných úkonov bola ovplyvnená množstvom\npodaní a sťažností zo strany dedičov, z dôvodov ktorých bol spis opakovane predkladaný\nnotárovi a následne okresnému súdu a z toho vyplývajúca potreba vyjadrovať\nsa k jednotlivým podaniam. Zákonný sudca v predmetnej právnej veci súčasne poukázal na\nzaťaženosť v súdnom oddelení 27D spojenú so zvýšeným nápadom nových vecí a množstvom\nnevybavených starších reštančných vecí s dôsledkom zvýšenej zaťaženosti konajúceho\nsudcu, vyššieho súdneho úradníka, tajomníčky a asistentky v senáte.“\nSúčasťou prípisu podpredsedníčky okresného súdu bolo aj vyjadrenie zákonnej\nsudkyne, ktorá vo svojom stanovisku z 25. septembra 2017 po chronologickom prehľade\nprocesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní zdôraznila, že vo veci sa priebežne\nkoná, pričom „vo veci bolo zároveň podaných množstvo podaní a aj sťažností zo strany\ndedičov, ktoré mali za následok, že spis bol opakovane predkladaný notárke a naspäť\nokresnému súdu a bolo potrebné sa vyjadrovať k podaniam a zároveň poukazujem pri\ndlhšej lehote pri vybavovaní jednotlivých podaní a návrhov na celkovú zaťaženosť v súdnom\noddelení 27D, na ktorú dlhodobo poukazujem a ktorá spočíva vo zvýšenom nápade nových\nvecí, množstva nevybavených vecí a reštančných vecí, ako vyplýva z mesačných výkazov,\na toto má za dôsledok zvýšenú zaťaženosť tak sudkyne ako aj VSÚ, tajomníčky a asistentky\nv senáte, na ktoré dlhodobo poukazujem“.\nÚstavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.\nIV. ÚS 136/2018 zo 14. februára 2018 ju prijal v celom rozsahu na ďalšie konanie.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu,\naby prípadne doplnil predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá\nna tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn.\n1 SprS/436/2017 z 23. marca 2018 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil\nod ústneho pojednávania.\n\n6\n\nNásledne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa vyjadrila, či trvá\nna konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia podpredsedníčky okresného\nsúdu sp. zn. 1 SprS/436/2017 z 26. septembra 2017 a predsedu okresného súdu z 23. marca\n2018 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 10. apríla 2018\noznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a pripojila stanovisko\nsťažovateľa, v ktorom sa predovšetkým uvádza, že posledná písomnosť mu bola zo strany\nokresného súdu doručená 3. apríla 2017, pričom išlo o uznesenie o ustanovení správcu\ndedičstva, o ktorom okresný súd rozhodoval 21 mesiacov. Sťažovateľ ďalej vo svojom\nstanovisku zdôraznil, že argumentáciu o veľkej pracovnej zaťaženosti sudcov okresného\nsúdu nemožno považovať za relevantnú vo vzťahu k posúdeniu existencie zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní. V neposlednom rade poukázal aj na neefektívnu činnosť\nokresného súdu pri zisťovaní adresy účastníka konania pre účely riadneho doručovania\npísomností.\nVzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu,\nže netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30\nods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože\ndospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nZo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom vo veci\nprejednania dedičstva po nebohej\n\n, ktorá zomrela 7. októbra 2012, ústavný\n\nsúd zistil nasledujúci prehľad procesných úkonov:\n\n7\n\n1. Okresný súd uznesením č. k. 27 D 238/2012-3 z 31. októbra 2012 podľa § 175a\nods. 2 OSP začal konanie v dedičskej veci po poručiteľke, pričom zároveň 31. októbra 2012\nv súlade s § 38 ods. 1 OSP vydal aj poverenie pre notárku\n\n.\n\n2. Dňa 29. novembra 2012 notárka spísala zápisnicu o predbežnom vyšetrení\na zároveň urobila výzvy na Dexia banku, Všeobecnú úverovú banku v Žiline, Katastrálny\núrad Žilina a obchodnú spoločnosť MGM s. r. o.\n3. Dňa 5. februára 2013 bol nariadený termín pojednávania na 13. február 2013,\nna ktorom bolo vydané osvedčenie o dedičstve č. k. 27 D 238/2012-32 (ďalej len\n„osvedčenie o dedičstve“), ktorým bol ako jediný dedič ustanovený\n(uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. februára 2013).\n4. Okresnému súdu bola 15. februára 2013 doručená sťažnosť\n, ktorou namietala, že bola pozbavená možnosti zúčastniť sa predmetného\ndedičského konania a 19. februára 2013 doručená žiadosť\no nahliadnutie do súdneho spisu.\n5. Dňa 1. marca 2013 okresný súd vyzval právneho zástupcu\n\n, aby\n\npredložil splnomocnenie na zastupovanie zákonných dedičov po poručiteľke. Zároveň bolo\ndo spisu predložené splnomocnenie, podľa ktorého\nsplnomocnila\n\n,\n\nna zastupovanie v napadnutom konaní a\n\nnásledne splnomocnil na zastupovanie advokáta\n6. Právny zástupca\n\n, rod.\n.\n\ndoručil okresnému súdu 5. marca 2013 žiadosť\n\no doručenie osvedčenia o dedičstve a opätovne predložil splnomocnenie na zastupovanie\nv napadnutom konaní.\n7. Okresný súd informoval\n\n3. mája 2013 o tom, že\n\nnebola účastníčkou dedičského konania, a zároveň ho poučil, že rovnopis osvedčenia\no dedičstve bude doručený až po zaplatení súdneho poplatku.\n8. Okresnému súdu boli 16. apríla 2013 a 3. mája 2013 doručené žiadosti Okresnej\nprokuratúry Žilina na predloženie spisu. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky\nokresný súd informovala o tom, že 8. júla 2013 podala proti osvedčeniu o dedičstve\nz 13. februára 2013 mimoriadne dovolanie, pričom spis bol zaslaný najvyššiemu súdu.\n\n8\n\n9. Najvyšší súd doručil 18. júla 2014 svojej uznesenie sp. zn. 7 MCdo 7/2013\nzo 17. júna 2014, ktorým zrušil osvedčenie o dedičstve z 13. februára 2013 a vec vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie.\n10. Dňa 5. augusta 2014 bol spis vrátený súdnemu komisárovi na ďalšie konanie\na zároveň bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa vo veci mimoriadneho\ndovolania a spis bol opätovne predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na právne\nposúdenie.\n11. Podľa opatrenia predsedu súdu sp. zn. 1 SprR/1054/14 z 18. augusta 2014 bola\nvec zapísaná do registra pod novou sp. zn. 15 D 460/2014 a bola pridelená zákonnej\nsudkyni\n\n.\n\n12. Dňa 9. septembra 2014 okresný súd vydal poverenie pre notárku\n, ktorej bol spis predložený 14. októbra 2014.\n13. Sťažovateľ zaslal 15. decembra 2014 notárke\n\npodanie,\n\nv ktorom upozorňoval na pozbavenie možnosti byť účastníkom dedičského konania.\n14. Dňa 9. januára 2015 sťažovateľ doručil okresnému súdu sťažnosť, ktorá bola\npredsedom okresného súdu 6. februára 2015 doručená notárke\nna vyjadrenie. Notárka\n\nsvoje stanovisko k sťažnosti doručila\n\nokresnému súdu 11. februára 2015.\n15. Podľa úradného záznamu z 10. februára 2015 bolo zistené, že zákonná dedička\nzomrela.\n16. Dňa 16. februára 2015 bolo okresnému súdu doručené oznámenie o prevzatí\nprávneho zastúpenia a 24. februára 2015 boli okresnému súdu predložené ďalšie\ndokumenty.\n17. Dňa 6. marca 2015 bolo nariadené pojednávanie na 7. apríl 2015, ktoré bolo\nz interných dôvodov kancelárie notárky\n\nzrušené.\n\n18. Dňa 31. marca 2015 podali\n\na\n\nproti notárke\n\nnámietky zaujatosti v súlade s § 15 a) ods. 1 OSP.\n19. Na pojednávaní, ktoré sa na Notárskom úrade notárky\nuskutočnilo 21. apríla 2015, bola vznesená námietka absolútnej neplatnosti závetu, pričom\nzákonným dedičom a závetnému dedičovi bolo zároveň oznámené podanie námietky\n\n9\n\nzaujatosti proti\n\n, na základe čoho bolo pojednávanie odročené\n\nna neurčito.\n20. Dňa 23. júna 2015 notárka\n\nvyzvala sťažovateľa\n\nna predloženie žaloby vo veci určenia absolútnej neplatnosti závetu.\n21. Sťažovateľ reagoval na výzvu súdnej komisárky 1. júla 2015 a zároveň predložil\nžalobu vo veci neplatnosti závetu (vec vedená okresným súdom pod sp. zn. 14 C 100/2013)\npodanú 27. marca 2013, na základe ktorej mal okresný súd ako predbežnú otázku skúmať\nplatnosť závetu poručiteľky. Zároveň mu bolo predložené aj uznesenie okresného súdu\nsp. zn. 14 C 100/2013 z 26. augusta 2014, ktorým bolo konanie prerušené do právoplatného\nskončenia napadnutého konania vedeného okresným súdom vo veci prejednania dedičstva\npo poručiteľke.\n22. Dňa 7. júla 2015 podal sťažovateľ sťažnosť na pretrvávajúce prieťahy, na ktorú\nokresný súd reagoval vyjadrením sp. zn. 1 SprS/310/2015 z 19. augusta 2015.\n23. Dňa 14. júla 2015 súdna komisárka predložila spis okresnému súdu\nna rozhodnutie o podanej námietke zaujatosti. Dňa 15. júla 2015 bol Notárskemu úradu\npodaný návrh na ustanovenie správcu dedičstva podľa § 175e OSP.\n24. Dňa 26. augusta 2015 bol spis opätovne predložený notárke\n, aby sa vyjadrila k sťažnosti sp. zn. 1 SprS/310/2015. Na výzvu reagovala notárka\npodaním z 8. septembra 2015, v ktorom oznámila, že sa k sťažnosti\nnebude vzhľadom na podanú námietku zaujatosti vyjadrovať. Dňa 22. septembra 2015 bol\nadvokátom\n\ndoplnený návrh na konanie podľa § 175e OSP.\n\n25. Dňa 22. marca 2016 okresný súd vydal uznesenie č. k. 15 D 460/2014-195,\nktorým notárka\n\nnebola vylúčená z úkonov súdneho komisára\n\na 23. marca 2016 nariadil termín pojednávania na 25. máj 2016.\n26. Dňa 25. mája 2016 boli na pojednávaní vypočuté strany konania k návrhu\nna stanovenie správcu a 15. júna 2016 bola podaná žiadosť na pripojenie vyšetrovacieho\nspisu, ktorý bol doručený 23. júna 2016.\n27. Okresnému súdu bolo 9. septembra 2016 doručené vyjadrenie účastníka konania\naj s predloženými listinnými dôkazmi. Účastník konania 14. septembra 2016 oznámil, že\nnetrvá na ustanovení správcu.\n\n10\n\n28. Sťažovateľ predložil 9. septembra 2016 žiadosť o vylúčenie\nako občianskeho zástupcu z napadnutého konania.\n29. Zaslaný vyšetrovací spis bol súčasne s celým spisovým materiálom predložený\nokresnému súdu 4. októbra 2016.\n30. Dňa 14. marca 2017 okresný súd vydal uznesenie, ktorým bol návrh\nna ustanovenie správcu dedičstva zamietnutý. Na účely doručovania označeného uznesenia\nokresný súd výzvou z 12. júla 2017 zisťoval prostredníctvom Okresného súdu Praha 5\nadresu účastníka konania. Keďže zisťovanie adresy účastníka konania bolo neúspešné,\nokresný súd doručil označené uznesenie postupom v súlade s § 106 ods. 3 Civilného\nsporového poriadku. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým bol návrh\nna ustanovenie správcu dedičstva zamietnutý (20. marca 2018), okresný súd postúpil spis\n21. marca 2018 notárke.\nIII.\nSťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietajú\nporušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej\njudikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa\nrozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota\nosoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.\nIV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).\n\n11\n\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 12 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný\nmimosporový poriadok, ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (obdobne\n§ 6 a § 100 ods. 1 OSP účinného do 30. júna 2016).\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou\ndoterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri\nzákladné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade\ns judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj\nsťažnosť sťažovateľa.\n1. Predmetom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 15 D 460/2014\n(pôvodne vedenom pod sp. zn. 27 D 238/2012) je prerokovanie dedičstva po poručiteľke,\nktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Výklad a používanie\nprávnej úpravy v dedičských veciach sú stabilizované v rozsiahlej judikatúre všeobecných\nsúdov, kde je upravená aj metodika ich postupu (obdobne IV. ÚS 3/05, III. ÚS 170/2010),\na preto spravidla nemožno takéto veci považovať z právneho hľadiska za zložité. Ústavný\nsúd zo súvisiaceho spisu nezistil žiadnu zásadnú okolnosť, ktorá by mohla odôvodňovať\nprípadný záver o skutkovej a právnej zložitosti veci sťažovateľa. Ústavný súd v tejto\nsúvislosti konštatuje, že ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti neospravedlňoval\ndoterajšiu dĺžku napadnutého konania jeho právnou či faktickou zložitosťou.\n\n12\n\n2. Pri hodnotení doterajšieho priebehu napadnutého konania z hľadiska ďalšieho\nštandardne uplatňovaného kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka tohto konania,\nústavný súd nezistil žiadnu významnejšiu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená\nna jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní\nvedenom okresným súdom k zbytočným prieťahom. Vo vzťahu k procesným úkonom, ktoré\nsťažovateľ\n\nuplatnil\n\nv priebehu\n\nnapadnutého\n\nkonania,\n\nústavný\n\nsúd\n\nv zhode\n\nso svojou doterajšou judikatúrou konštatuje, že uplatnenie procesných úkonov, na ktoré má\nsťažovateľ právo, mu nemôžu byť pripísané na ťarchu.\n3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným\nprieťahom v označenom dedičskom konaní, bol postup samotného okresného súdu vrátane\npostupu notárky ako súdnej komisárky v konaní o dedičstve, keďže jej úkony sa podľa\nstabilizovanej judikatúry ústavného súdu považujú za úkony súdu, ktorými možno spôsobiť\nzbytočné prieťahy v konaní (III. ÚS 47/00, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 3/05). Ústavný súd pri\npreskúmavaní napadnutého konania vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej\nnielen nečinnosť, ale aj neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).\nVychádzajúc z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu zo 17. júna 2014, ktorým\nbolo zrušené osvedčenie o dedičstve z 13. februára 2013 a vec bola vrátená okresnému súdu\nna ďalšie konanie, ústavný súd konštatuje, že dovtedajší postup okresného súdu bol\nneefektívny, keďže notárka ako súdna komisárka zanedbala svoju povinnosť vyriešiť spor\no dedičské právo, ktorý v napadnutom konaní medzi zákonným dedičom a závetným\ndedičom vznikol. Zo zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že dedičské konanie\nnebolo ukončené ani vo vzťahu k ustáleniu okruhu dedičov a osvedčenie o dedičstve bolo\nvydané predčasne. Povinnosťou notárky ako súdnej komisárky bolo postupovať v súlade\ns § 175k ods. 2 OSP a vydať uznesenie, ktorým by zákonnej dedičke určila lehotu\nna podanie žaloby o neplatnosť závetu na príslušnom súde. Týmto neefektívnym postupom\npričítateľným okresnému súdu došlo v konečnom dôsledku k výraznejšiemu predĺženiu\nnapadnutého konania.\n\n13\n\nPodpredsedníčka\n\nokresného súdu a rovnako zákonná sudkyňa vo svojich\n\nstanoviskách zdôrazňovali, že na celkovú dĺžku napadnutého konania mali vplyv aj podania,\nktorými účastníci napadnutého konania využívali svoje práva vyplývajúce im z procesnoprávnych kódexov (napr. podanie námietky zaujatosti vo veci konajúcej notárky). V tejto\nsúvislosti ústavný súd v zhode so svojou doterajšou judikatúrou konštatuje, že využitie\nmožností\n\ndaných\n\núčastníkom\n\nkonania\n\nprocesnými\n\npredpismi\n\nna\n\nuplatňovanie\n\na presadzovanie ich práv v konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ich\nvšak kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01,\nII. ÚS 727/2014). Na druhej strane účastník konania musí počítať s tým, že z dôvodu\nuplatnenia svojich procesných práv objektívne dôjde k predĺženiu konania, keďže príslušný\nsúd sa musí s procesnými úkonmi všetkých účastníkov vysporiadať a spravidla o nich aj\nrozhodnúť, čo nemožno pripisovať mechanicky na ťarchu príslušného všeobecného súdu.\nAplikujúc uvedené právne východiská na vec sťažovateľa, ústavný súd zdôrazňuje,\nže nemôže prehliadať celkovú dobu, ktorú okresný súd objektívne potreboval k rozhodnutiu\no podaniach sťažovateľa. Napriek tomu ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie okresného\nsúdu o námietke zaujatosti podanej sťažovateľom proti súdnej komisárke bolo neprimerane\ndlhé (od jej podania 31. marca 2015 až do rozhodnutia o nej 22. marca 2016 uplynul takmer\ncelý rok, pozn.). Za rovnako neprimeraný možno podľa názoru ústavného súdu označiť aj\nčas rozhodovania okresného súdu o návrhu na ustanovenie správcu dedičstva podľa § 175e\nOSP, ktorý bol podaný 15. júla 2015, avšak rozhodnuté o ňom bolo až 14. marca 2017.\nNeprimerane dlho trvalo podľa ústavného súdu aj doručovanie uznesenia okresného súdu\nzo 14. marca 2017 účastníkom konania, resp. jeho doručovanie podľa § 106 ods. 3\nCivilného sporového poriadku (v dôsledku toho uznesenie okresného súdu zo 14. marca\n2017 nadobudlo právoplatnosť až 20. marca 2018, pozn.).\nZ prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní ústavný súd\nrovnako identifikoval aj kratšie obdobia absolútnej nečinnosti, a to od pridelenia veci\nnotárke ako súdnej komisárke 14. októbra 2014 až do nariadenia pojednávania vo veci\nna 7. apríl 2015; od septembra 2015, keď bol advokátom\n\n14\n\ndoplnený návrh\n\nna konanie podľa § 175e OSP až do marca 2016, keď bol nariadený termín pojednávania\nna okresnom súde na 25. máj 2016. Obdobie neodôvodnenej nečinnosti v trvaní 5 mesiacov\nústavný súd identifikoval v napadnutom konaní aj od októbra 2016, keď bol spis predložený\nokresnému súdu do marca 2017, keď okresný súd vydal uznesenie vo veci návrhu\nna ustanovenie správcu dedičstva.\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že v dôsledku\nneefektívneho postupu a neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu vo veci sťažovateľa\ndošlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a tým aj k porušeniu jeho základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nVzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania\nústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal\nokresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 15 D 460/2014 konal bez zbytočných\nprieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).\nIV.\nKeďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2\nústavy bolo porušené, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia. Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 14 592 €, ktorú odôvodňoval existenciou ekonomickej ujmy, ktorú vyčíslil sumou\n7 296 € a existenciou morálnej a psychickej ujmy, ktorá mu bola neprimerane dlhým\nkonaním spôsobená.\n\n15\n\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nPrihliadajúc na konkrétne okolnosti posudzovanej veci a akcentujúc skutočnosť, že\ncieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody (napr.\nIII. ÚS 17/02), zohľadňujúc pritom najmä správanie sťažovateľa ako účastníka konania,\nprocesné úkony účastníkov konania a intenzitu zistených pochybení, ako aj význam veci pre\nsťažovateľa, ústavný súd rozhodol, že vo veci sťažovateľa bude primerané priznanie\nfinančného zadosťučinenia v sume 1 000 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\nÚstavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol aj\no úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním\nAdvokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s. r. o., Hviezdoslavova 6, Žilina.\nSťažovateľ si podľa petitu sťažnosti uplatnil nárok na úhradu trov konania v sume 750,19 €.\nÚstavný súd konštatuje, že sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu jeho\nprávneho zastúpenia Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s. r. o., za dva úkony\nprávnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti) uskutočnené v roku\n2017 a jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018 (vyjadrenie z 10. apríla 2018).\nZákladná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017 bola\n147,33 € a hodnota režijného paušálu 8,84 €. Základná sadzba odmeny za jeden úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2018 bol 153,50 € a hodnota režijného paušálu 9,21 €.\nTrovy konania tak predstavujú sumu 475,05 €. Keďže advokátska kancelária, ktorá\nsťažovateľa v konaní pred ústavným súdom zastupuje, je platcom dane z pridanej hodnoty,\npo pripočítaní 20 % z celkovej sumy konečné trovy konania predstavujú sumu 570,06 €.\n\n16\n\nOkresný súd je povinný zaplatiť trovy konania na účet právnej zástupkyne\nsťažovateľa Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s. r. o., Hviezdoslavova 6, Žilina\n[§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP (bod 4 výroku nálezu)].\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. apríla 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "podmienky konania", "dedenie, dedičstvo-dedičské konanie", "dedenie, dedičstvo-dedičské konanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "15D/460/2014", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e0ea0250-2c7d-4167-9ac9-3af8c59adfdd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.727.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 727/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 727/2014 z 26. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-26", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.727.2014.1"}, {"guid": "ussr:b6f2e44a-fcce-463f-b774-fbcffeabbc7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 170/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 170/2010 z 22. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-22", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6f2e44a-fcce-463f-b774-fbcffeabbc7a"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:e67e963f-0be3-4bd4-9313-2cd9b60c131c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 3/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 3/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e67e963f-0be3-4bd4-9313-2cd9b60c131c"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:68d98b3c-ebc6-40fd-ac56-1c15d24351a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.47.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/00 z 11. 10. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-10-11", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.47.2000.1"}, {"guid": "997fc677-8492-4d8b-b991-3e11769d3045:1b84efe9-445a-42b7-a00e-d594312aa8e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5112236614.1", "spisova_znacka": "7MCdo/7/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/7/2013 z 16. 6. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-06-16", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5112236614.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d3e580a0-b3ad-4b5a-bbda-05d86749a735", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.465.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 465/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 465/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.465.2025.1"}, {"guid": "ussr:5be68192-8220-4a6d-a66b-59b422a80e8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.524.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 524/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 524/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.524.2024.1"}]}