{"guid": "ussr:7202523e-8251-4c8c-b883-a232b71df639", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.116.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 116/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/2018 z 9. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 116/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.116.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "nazov": "čl. 40 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "nazov": "čl. 52 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-52", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7202523e-8251-4c8c-b883-a232b71df639", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.116.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.116.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.116.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 116/2018-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n,a\n\n,\n\n,\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Dušanom Remetom,\nMasarykova 2, Prešov, ktorou namietajú porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1,\nčl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenie\nčl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv konaní vedenom pod sp. zn. 9 Sžso 88/2015 a jeho rozsudkom z 26. apríla 2017\na postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 5 S 29/2014 a jeho\nrozsudkom z 18. februára 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. augusta 2017\ndoručená\n\nsťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), a\n\n,\n\n,\n\nPoľská republika (ďalej len „sťažovateľka“; spolu ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú\nporušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40 a čl. 46\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),\nako aj porušenie čl. 52 ods. 2 ústavy postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Sžso 88/2015\n(ďalej aj „napadnuté konanie najvyššieho súdu“) a jeho rozsudkom z 26. apríla 2017\n(ďalej aj „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“) a postupom Krajského súdu v Prešove\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 S 29/2014 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie krajského súdu“) a jeho rozsudkom z 18. februára 2015 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka\nPrešov (ďalej len „pobočka Sociálnej poisťovne“) vydala 10. októbra 2013 rozhodnutie\nč. 26072-13/2013-PO, ktorým rozhodla, že sťažovateľke zaniklo povinné nemocenské\npoistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti\nako zamestnancovi u zamestnávateľa\npodnikania\n\n, IČO:\n\n, miesto\n\n, 31. marca 2013 podľa zákona č. 461/2003 Z. z.\n\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.\nProti rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne podali sťažovatelia odvolania, ktoré\nSociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „ústredie Sociálnej poisťovne“) rozhodnutím\nč. 16605-3/2014-BA zo 25. februára 2014 zamietla a rozhodnutie pobočky Sociálnej\npoisťovne potvrdila ako vecne správne.\n\n2\n\nNapadnutým rozsudkom krajského súdu bola žaloba sťažovateľa o preskúmanie\nrozhodnutia ústredia Sociálnej poisťovne zamietnutá v celom rozsahu. Krajský súd žalobe\nsťažovateľky vyhovel a zrušil rozhodnutie ústredia Sociálnej poisťovne v spojení\ns rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu\npodali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom tak,\nže vo vzťahu k sťažovateľovi rozsudok okresného súdu o zamietnutí žaloby potvrdil.\nNajvyšší súd vo vzťahu k sťažovateľke rozsudok krajského súdu vo výroku o zrušení\nrozhodnutí Sociálnej poisťovne a o vrátení veci zmenil tak, že konanie zastavil.\nSťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie právnej istoty a predvídateľnosti\nsúdnych rozhodnutí, keď poukazujú na priložené rozhodnutia najvyššieho súdu v skutkovo\na právne podobných veciach, v ktorých bol zaujatý iný právny názor. Uvádzajú:\n„Sťažovateľ I v žalobe namietal porušenie svojich subjektívnych práv v správnom\nkonaní, predovšetkým z dôvodov nedostatočného zistenia skutkového stavu zo strany orgánu\nverejnej\n\nsprávy,\n\nporušenia\n\nzásady\n\ndvojinštančnosti\n\nadministratívneho\n\nkonania,\n\nnepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, nevydania\nrozhodnutia zo strany orgánu verejnej správy v zákonnej lehote, porušenia zásady\nrovnakého zaobchádzania, prejudikovania rozhodnutia orgánom verejnej správy,\na to s podrobným odôvodnením a s odkazom na konkrétne skutočnosti...\nV odôvodnení svojho rozsudku Krajský súd v Prešove poukázal najmä na to, že podľa\njeho právneho názoru sťažovateľ I namietal v žalobe porušenie iných ako svojich\nsubjektívnych práv, v dôsledku čoho je jeho žaloba nedôvodná. Okrem toho sa Krajský súd\nv Prešove vyjadril k jednotlivým námietkam a tvrdeniam sťažovateľa I a k týmto\nzaujal príslušné právne názory, s ktorými sa sťažovatelia nestotožňujú. Vo vzťahu\nk sťažovateľovi II Krajský súd vyslovil záver o tom, že orgány verejnej správy v jeho\nprípade nedostatočne zistili skutkový stav veci, potrebný pre prijatie rozhodnutia...\nSťažovatelia\n\nprioritne\n\npoukazujú\n\nna\n\nrozsudok\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSR\n\nč. k. 9 Sžso 90/2015 zo dňa 14. 12. 2016 v skutkovo obdobnej a právne totožnej veci,\nv zmysle ktorého pobočka Sociálnej poisťovne ani Sociálna poisťovňa, ústredie nemali\n\n3\n\nprávomoc rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k osobám v rovnakom\npostavení, v akom sa nachádzajú sťažovatelia.“\nSťažovatelia ďalej namietajú aj nedostatočne zistený skutkový stav veci\na neoprávnené presúvanie dôkazného bremena na účastníkov administratívneho konania\ns touto argumentáciou:\n«Z rozsudku Krajského súdu v Prešove a z rozsudku Najvyššieho súdu SR je pritom\nzrejmé, že došlo k akceptovaniu a k „odobreniu“ zjavne nedostatočne zisteného skutočného\nstavu veci zo strany orgánov verejnej správy (pobočky Sociálnej poisťovne a Sociálna\npoisťovňa, ústredie).\nZ napadnutých rozhodnutí Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu SR\nvyplývajú výhrady k tomu, že samotní sťažovatelia boli vo vzťahu k zisťovaniu skutočného\nstavu veci v administratívnom konaní „málo činní“ a tak v administratívnom konaní, ako aj\nv konaní pred súdom nepredložili dôkazy, potrebné na preukázanie ich argumentácie.\nVšeobecné súdy teda v rozpore s právnou úpravou preniesli na sťažovateľov ako účastníkov\nadministratívneho konania dôkaznú povinnosť na preukazovanie okolností, ktoré sú\npre správny orgán dôležité pre meritórne a náležité rozhodnutie vo veci samej. Navyše\naj na skutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania pred prvostupňovým správnym\norgánom...\nPodľa sťažovateľov je neakceptovateľné a nespravodlivé, aby boli nad rámec\n„súčinnosti“ povinní v administratívnom konaní čokoľvek preukazovať a dokazovať\nnamiesto orgánu verejnej správy, a už vôbec nie v konaní pred súdom v správnom\nsúdnictve, kde sa rozhoduje zásadne na podklade skutočného stavu veci zisteného\nv administratívnom konaní...\nV tejto súvislosti je nevyhnutné zamerať sa predovšetkým na samotnú obsahovú\nnáplň zamestnania sťažovateľa II. Sťažovateľ II totiž vykonáva roznos letákov, ktoré si\nsťažovateľ I preberá v externej obchodnej spoločnosti. Do tejto obchodnej spoločnosti\nletáky distribuuje sťažovateľ I po ich vyzdvihnutí u svojich obchodných partnerov.\nSťažovateľ I zároveň obstaráva obchodné zákazky v Poľskej republike...\nSťažovateľ I tieto skutočnosti orgánu verejnej správy riadne oznámil, napriek tomu\nvšak orgán verejnej správy v rámci výkonu kontroly nepristúpil k doplneniu dokazovania,\n\n4\n\nnevyžiadal si od sťažovateľa I ďalšie potrebné doklady, nepristúpil k výsluchu sťažovateľa\nII ani k inému spôsobu preverenia výkonu činnosti sťažovateľa II na území Slovenskej\nrepubliky...»\nNa podporu svojich tvrdení sťažovatelia poukazujú na viaceré rozhodnutia krajského\nsúdu a najvyššieho súdu v obdobných právnych veciach a na rozdielnosť postupu krajského\nsúdu v ich veci.\nSťažovatelia ďalej namietajú retroaktivitu rozhodnutia ústredia Sociálnej poisťovne\na prejudikavanie rozhodnutia zo strany správneho orgánu, pretože:\n«... Sociálna poisťovňa, ústredie už v roku 2013 prijala záver o tom, že sťažovateľ I\nje tzv. schránkovou firmou a pristúpila k vydaniu svojho rozhodnutia až v roku 2014,\nčím výrazne prehĺbila dôsledky porušenia základných práv sťažovateľov.\nSťažovatelia majú ďalej za to, že rozhodnutím Krajského súdu v Prešove\na rozhodnutím Najvyššieho súdu SR došlo taktiež k „akceptovaniu“ nezákonného\nretroaktívneho rozhodovania zo strany orgánu verejnej správy.\nSociálna poisťovňa, ústredie je orgánom verejnej správy, ktorý môže konať iba\nv medziach zákona. Z tohto dôvodu je neprípustné, aby Sociálna poisťovňa, ústredie, resp.\npobočka Sociálnej poisťovne vydala individuálny právny akt, ktorým rozhodne o právach\núčastníka administratívneho konania spätne k inému dátumu než je dátum jeho vydania.»\nSúčasťou sťažnosti je aj námietka nedodržania zákonnej lehoty na vydanie\nrozhodnutia a nezákonnosti kontroly vykonanej správnym orgánom:\n„Vo vzťahu k nedodržaniu zákonnej lehoty na rozhodnutie v administratívnom\nkonaní poukazujú sťažovatelia na to, že rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne bolo\nvydané v rozpore s ustanovením § 210 ods. 1, ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., nakoľko nebolo\nvydané v zákonnej lehote, ktorá objektívne začala plynúť podaním prihlášky, resp.\nregistračného listu zo strany sťažovateľov.\n... avšak zo strany Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu SR táto\nargumentácia sťažovateľov nebola vyhodnotená ako dôvodná, resp. ako postačujúca\npre zrušenie príslušných rozhodnutí orgánov verejnej správy.\n\n5\n\nSociálna poisťovňa je... oprávnená podľa ustanovenia § 242 ods. 1 zák.\nč. 461/2003 Z. z. vykonávať kontrolnú činnosť iba na preverenie plnenia povinností\nustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. a nie na preverenie výkonu podnikateľskej\nči zamestnaneckej činnosti účastníkov správneho konania. Kontrolu na preverenie reálneho\nvýkonu činnosti môže uskutočniť iba príslušný Inšpektorát práce, ktorý u sťažovateľa\nnezistil žiadne nedostatky.\nNa preukázanie tejto argumentácie, ktorú ani Krajský súd v Prešove ani Najvyšší súd\nSR nevzhliadli ako opodstatnenú, sťažovatelia bezprostredne poukazujú na rozhodnutie\nžalovanej č. 7942-3/2014 zo dňa 29. 01. 2014..., v ktorom Sociálna poisťovňa, ústredie\nvýslovne konštatuje, že Sociálna poisťovňa, ústredie ani jej organizačné zložky nie sú\noprávnené vstupovať do pracovno-právnych vzťahov a výkon činnosti príslušných subjektov\nje oprávnený kontrolovať iba inšpektorát práce.“\nK namietanému porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania sťažovatelia\nv sťažnosti uvádzajú:\n„Sťažovateľ I totiž zamestnáva viacero zamestnancov - občanov Poľskej republiky,\nvo vzťahu ku ktorým pri existencii rovnakých podmienok príslušná pobočka Sociálnej\npoisťovne nerozhodla o tom, že nepodliehajú slovenskej legislatíve, a to len z dôvodu\nvydania formulára PD A1 (doklad preukazujúci skutočnosť, že zamestnanec podlieha\nslovenskej legislatíve) týmto ostatným zamestnancom. Týmto bol vo vzťahu k porovnateľným\nzamestnancom sťažovateľa I uplatnený odlišný postup ako vo vzťahu k sťažovateľovi II ako\nobčanovi Poľskej republiky, hoci aj u nich nebol podľa Sociálnej poisťovne, ústredie\npreukázaný reálny výkon práce.\nPorušenie princípu rovnakého zaobchádzania sťažovatelia vidia aj v tom, že\nna území Slovenskej republiky pôsobí množstvo zamestnávateľov, ktorých výkon činnosti\nnedovoľuje zastihnúť ich zamestnancov v sídle zamestnávateľa, pričom je možné\npredpokladať, že Sociálna poisťovňa doposiaľ u žiadneho iného zamestnávateľa, s\nvýnimkou poľských zamestnávateľov, nevykonala v súčinnosti s príslušným Inšpektorátom\npráce kontrolu reálneho výkonu činnosti...\nSťažovatelia sa... zákonom ustanoveným postupom domáhali svojich práv\nna príslušnom súde (v správnom súdnictve), riadne preukázali jednotlivé skutočnosti,\n\n6\n\nna podklade ktorých bolo na mieste prijatie záveru o porušení zákona zo strany orgánov\nverejnej správy, no Krajský súd v Prešove ani Najvyšší súd SR ich tvrdenia nevyhodnotili\nako dôvodné a rozhodnutia orgánov verejnej správy ponechali v platnosti.“\nNa základe tejto argumentácie sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí\nich sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie\nich základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40 a čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy, porušenie čl. 52 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu,\nnapadnutý rozsudok najvyššieho súdu zruší a vec vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie\na zároveň sťažovateľom prizná finančné zadosťučinenie každému v sume po 10 000 €\na úhradu trov konania pred ústavným súdom.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\n\n7\n\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1,\nčl. 39 ods. 1, čl. 40 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 52\nods. 2 ústavy postupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho rozsudkom\nz 18. februára 2015\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci\nna jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti napadnutému rozsudku krajského súdu mohli sťažovatelia podať odvolanie\n(čo aj využili), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd. Právomoc\nnajvyššieho súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľov v danom prípade vylučuje právomoc\nústavného súdu. Ústavný súd preto túto časť ich sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n\n8\n\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní\na jeho rozsudkom z 26. apríla 2017\nVo všeobecnosti sťažovatelia argumentujú, že napadnutým rozsudkom najvyššieho\nsúdu im nebola poskytnutá právna ochrana, pretože najvyšší súd nezohľadnil nimi vytýkané\npochybenia správnych orgánov (nedostatočne zistený skutkový stav, neoprávnený presun\ndôkazného bremena na účastníkov, porušenie povinnosti rovnakého zaobchádzania, postup\nsprávnych orgánov v rozpore s právnymi predpismi), ktoré podľa názoru sťažovateľov\nvyvolali potrebu zrušenia rozhodnutí správnych orgánov preskúmavaných v správnom\nsúdnictve.\nPri predbežnom prerokovaní sťažnosti sa ústavný súd sústredil na posúdenie, či nie je\nzjavne neopodstatnená. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde totiž vyplýva,\nže úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto\nnie je zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\ntiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal tiež zo svojho\nustáleného právneho názoru, podľa ktorého obsah základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy tvorí predovšetkým ústavou garantovaná možnosť\nkaždého na reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci\nkonať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom\n\n9\n\nkonaní. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov\nči právneho posúdenia veci všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom,\nnadriadeným súdom a ani ochrancom zákonnosti (obdobne napr. II. ÚS 1/95, II. ÚS 71/07,\nIII. ÚS 26/08). Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým\nprislúcha interpretácia zákonov. Podľa konštantnej judikatúry sa úloha ústavného súdu\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo záväznou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.\nPosúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného\nsúdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,\nboli do takej miery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, že by zásadne popreli účel\na význam zákonného predpisu (I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06, I. ÚS 88/07).\nÚstavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je pritom vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (obdobne pozri aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva, napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\nVo všeobecnosti ústavný súd poukazuje ďalej na špecifiká, ktorými sa riadi súdny\nprieskum uskutočňovaný podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku –\nktorý bolo potrebné aplikovať v prejednávanej veci – v zmysle ktorých je úlohou\n(správneho) všeobecného súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu posúdiť, či si pre vydanie rozhodnutia príslušný správny orgán zadovážil\ndostatok skutkových podkladov, zistil vo veci skutočný stav a či konal v súčinnosti\n\n10\n\ns účastníkom konania, a ďalej to, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Úlohou ústavného súdu bolo posúdiť, či napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu bol vydaný s prihliadnutím na uvedené osobitosti správneho súdnictva\na či sú jeho závery zároveň ústavne udržateľné s prihliadnutím na už citovanú judikatúru\nústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa základného práva na súdnu\nochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.\nK odvolaniu sťažovateľa najvyšší súd v napadnutom rozsudku uviedol:\n«Z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobca v 1. rade nenamietal porušenie\nvlastných subjektívnych práv, ale porušenie práv svojich zamestnancov, keď okrem\nnedodržania zákonnej 60 dňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí, žiadne\nporušenie svojich subjektívnych práv netvrdil. Samotné nedodržanie procesných lehôt\npri vydaní napadnutých rozhodnutí nemá za následok ich nezákonnosť, keďže prípadným\nzrušením žalobou napadnutých rozhodnutí len z tohto dôvodu by žalobca v 1. rade\npriaznivejšie rozhodnutie vo veci nedosiahol. Záver krajského súdu, že žalobca v 1. rade\nnebol aktívne hmotnoprávne legitimovanou osobou na podanie žaloby pre absenciu atribútu\nukrátenia na právach, sú preto správne. V tomto kontexte odvolací súd odkazuje\naj na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 228/2011-9 zo dňa 02. 06. 2011, podľa\nktorého: „Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho\norgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Rozhodovanie\no žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) nestačí, že žalobca bol\núčastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom\nkonať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania\nzákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach\nukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá\nby umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu.\nUkrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné.\nAko vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte\nk naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“\nVzhľadom na vyššie uvedené nebolo možné zohľadniť námietku žalobcu v 1. rade,\nže postupom žalovanej a jej organizačnej zložky došlo k porušeniu viacerých subjektívnych\n\n11\n\npráv žalobcu, keď vo vzťahu k porušeniu práva na zákonné administratívne konanie, práva\nna fungovanie verejnej správy na princípe tzv. dobrej správy, práva na dodržiavanie\nzákladných zásad správneho konania ani nešpecifikoval, konkrétne v čom toto porušenie\npodľa jeho názoru spočívalo. Všeobecné tvrdenia žalobcu v 1. rade, že došlo aj k porušeniu\njeho práva vlastniť majetok, práva podnikať za rovnakých podmienok ako domáce subjekty\na práva na dosahovanie zisku vlastnou činnosťou, keď v dôsledku vydaných rozhodnutí má\nznačné ťažkosti s udržaním doterajších zamestnancov a náborom nových zamestnancov,\nv dôsledku čoho sa dostáva do bezvýchodiskovej situácie, lebo pri zmenšujúcom sa počte\nzamestnancov nie je schopný dodržať zmluvné podmienky dohodnuté s obchodnými\npartnermi, čím o nich prichádza, prichádza o zisk zo zákaziek a hrozia mu aj sankcie\nza neplnenie dojednaných zmlúv a súdne spory, odvolací súd za relevantné nepovažoval,\nnakoľko žalobca v 1. rade argumentoval len okolnosťami vo vzťahu k uchádzačom\no zamestnanie, ktorí sú výlučne poľskej štátnej príslušnosti a ktorí odmietajú na území SR\npracovať z dôvodu, že ich príslušné verejnoprávne organizácie odmietajú zaregistrovať\npre platenie sociálneho a zdravotného poistenia na území SR. Na uvedené argumenty\nžalobcu v 1. rade nebolo možné prihliadnuť aj z dôvodu, že tieto žalobca v 1. rade\nnenamietal riadne a včas v žalobe ale až v odvolacom konaní (§ 250j O. s. p.).»\nK odvolaniu sťažovateľky najvyšší súd v napadnutom rozsudku uviedol:\n„Zo spisu krajského súdu vyplýva, že právny zástupca žalobcu v 1. rade podaním\nzo 04. novembra 2014 v mene žalobcu v 1. rade podal návrh na pristúpenie pani\ndo konania na strane žalobcu v 1. rade a súčasne predložil aj plnú moc\nna jej zastupovanie; krajský súd uznesením č. k. 5 S/29/2014-26 pripustil vstup pani\ndo konania na strane žalobcu.\nKrajský súd pri skúmaní podmienok konania konštatoval, že žalobu žalobkyne\nv 2. rade považuje za podanú včas vzhľadom na to, že z administratívneho spisu zistil,\nže rozhodnutie žalovanej bolo síce doručené dňa 05. marca 2014, avšak z doručenky\npripojenej v spise vyplýva, že ho neprevzala osobne žalobkyňa v 2. rade, ale iná osoba.\nS právnym názorom krajského súdu o včasnosti podania žaloby žalobkyňou v 2. rade\nsa odvolací súd nestotožnil. Dáva do pozornosti, že ešte dňa 26. júna 2014 žalobkyňa\nv 2. rade poverila JUDr. Dušana Remetu ako advokáta zastupovaním v konaní\n\n12\n\no preskúmanie rozhodnutia žalovanej, kedy najneskôr sa žalobkyňa v 2. rade mohla\no rozhodnutí žalovanej dozvedieť. Žalobkyňa v 2. rade vo svojich podaniach prevzatie\nrozhodnutí správnych orgánov nespochybňovala, resp. ani netvrdila, že by jej rozhodnutia\nsprávnych orgánov vôbec doručené neboli (a nežiadala ani, aby súd nariadil\nich doručenie). Rovnako nespochybňovala, že by o nich dovtedy vedomosť nemala. Pokiaľ\nteda krajský súd konštatoval, že uloženie povinnosti žalovanej doručiť rozhodnutie\nsprávneho orgánu žalobkyni v 2. rade považoval za neúčelné a nehospodárne a mal za to,\nže žaloba bola podaná včas, pochybil, nakoľko z predloženého súdneho spisu nevyplýva,\nže by sa žalobkyňa v 2. rade o preskúmavanom rozhodnutí dozvedela až pripustením\njej vstupu do konania, a, najmä z celého predloženého spisového materiálu nevyplýva,\nže by žalobkyňa v 2. rade takýto úkon (podanie žaloby) voči súdu sama alebo\nprostredníctvom svojho zvoleného právneho zástupcu či už na pojednávaní pred krajským\nsúdom alebo mimo pojednávania vôbec realizovala.\nAj napriek tomu, že krajský súd pani\n\noznačoval\n\nako žalobkyňu v 2. rade s poukazom na to, že na návrh pripustil jej vstup do konania\nna strane žalobcu podľa § 92 ods. 1 O. s. p., ide stále o pribratého účastníka. Na toto\nprocesné postavenie nemá vplyv ani okolnosť, že krajský súd napriek existencii osobitnej\nprávnej úpravy (§ 250 ods. 1 vety druhej O. s. p.), nesprávne aplikoval § 92 ods. 1 O. s. p.,\nktorého použitie v správnom súdnictve nie je možné ako to správne namietala aj žalovaná.\nPribratý účastník nemá postavenie vedľajšieho účastníka konania. Pani\n, krajským súdom nesprávne označovaná ako žalobkyňa v 2. rade (ktoré\noznačenie však odvolací súd predovšetkým s ohľadom na zachovanie kontinuity\na prehľadnosti rozhodnutia nemenil), bola do konania len pribratá uznesením krajského\nsúdu a je potrebné na ňu aj tak nahliadať. Pokiaľ krajský súd preskúmaval rozhodnutie\nodporkyne aj vo vzťahu k pani\n\n, ktorá žalobu na preskúmanie\n\nrozhodnutia odporkyne ani nepodala, táto okolnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku\nkonania, na ktorú je potrebné prihliadať v každom štádiu konania. Z uvedeného dôvodu\nodvolací súd musel rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa zrušenia rozhodnutia\nžalovanej a vrátenia veci na ďalšie konanie zmeniť a konanie zastaviť, lebo pani\nžalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia nepodala.“\n\n13\n\nS poukazom na citované ústavný súd zastáva názor, že záver najvyššieho súdu o tom,\nže sťažovateľ nemohol byť rozhodnutiami správnych orgánov ukrátený na subjektívnych\nprávach, a preto nebol hmotnoprávne aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby,\nktorá bola z tohto dôvodu zamietnutá, je ústavne akceptovateľný a nevykazuje znaky\nprocesného excesu. Ústavný súd teda nemá dôvod do napadnutého rozsudku najvyššieho\nsúdu zasahovať, pretože medzi ním a obsahom základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1\na 2 ústavy a obsahom práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by v súvislosti s námietkami sťažovateľa po prípadnom prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva,\nže najvyšší súd sa vecou sťažovateľa riadne zaoberal, že príslušné právne normy\ninterpretoval a aplikoval ústavne konformným spôsobom, rozviedol, akými úvahami sa pri\nsvojom rozhodovaní riadil, a svoje rozhodnutie tiež zrozumiteľne a preskúmateľným\nspôsobom odôvodnil a na všetky pre posúdenie veci kľúčové argumenty sťažovateľa\nposkytol náležitú odpoveď. Ústavný súd z týchto dôvodov dospel k záveru, že najvyšší súd\nnapadnutým rozsudkom nemohol porušiť základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a ani jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, a preto jeho sťažnosť pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nNad rámec uvedeného ústavný súd tiež považuje za vhodné uviesť, že nie je\npri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby oprávnený brať na zreteľ postup súdov,\nresp. správnych orgánov v podobných veciach iných fyzických osôb, keďže sa obmedzuje\nlen na preskúmanie ústavnej akceptovateľnosti právnych účinkov rozhodnutia na právnu\nsituáciu fyzickej osoby oprávnenej na podanie sťažnosti, teda tej, o ktorej základné práva\nv konaní pred ústavným súdom ide. Zároveň ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre\nopakovane pripomína, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných\nsúdov a suplovať tak poslanie, ktoré podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zveruje plénu najvyššieho súdu\n(resp. jeho plénu a kolégiám), ktorému okrem iných priznáva aj právomoc zaujímať\n\n14\n\nstanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov (m. m. I. ÚS 17/01).\nPokiaľ ide o právne závery najvyššieho súdu týkajúce sa sťažovateľky, podľa ktorých\nbola sťažovateľka pribratou účastníčkou podľa druhej vety § 250 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku a v dôsledku absencie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí\nsprávnych orgánov najvyšší súd konanie vo vzťahu k sťažovateľke zastavil, ústavný súd\nkonštatuje, že tieto právne závery nepovažuje za arbitrárne, najvyšší súd ich primerane\nodôvodnil, takto nie sú zjavne neodôvodnené, preto sú ústavne akceptovateľné.\nZ uvedeného dôvodu sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\nÚstavný súd v tomto smere poukazuje navyše aj na to, že sťažovateľka v odôvodnení\nsťažnosti priamo nepolemizuje s uvedenými právnymi závermi najvyššieho súdu. Úlohou\nústavného súdu pritom nie je, aby nedostatočnú procesnú aktivitu sťažovateľky – zastúpenej\nkvalifikovaným právnym zástupcom ‒ vyvažoval tým, že by si sám „domýšľal“ argumenty,\nktoré by mohli spochybniť správnosť záverov najvyššieho súdu. Ústavný súd už uviedol,\nže popri uvedení petitu je ďalšou povinnosťou sťažovateľa, aby svoju sťažnosť náležite\nodôvodnil, t. j. aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj\nprocesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových\nokolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne\nposúdenie predloženého sporu. Nedostatok odôvodnenia sťažnosti vyvoláva významné\nprocesné dôsledky (m. m. IV. ÚS 359/08, IV. ÚS 198/2012, IV. ÚS 54/2014). Vychádzajúc\nz absencie akejkoľvek argumentácie v sťažnosti týkajúcej sa právnych záverov najvyššieho\nsúdu, ktoré boli podkladom pre výrok o zastavení konania v napadnutom rozsudku\nnajvyššieho súdu, sťažnosť sťažovateľky bolo možné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\n\n15\n\nII.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1,\nčl. 39 ods. 1 a čl. 40 ústavy postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní a jeho\nrozsudkom z 26. apríla 2017\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nV zmysle čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania\na prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.\nV súlade s čl. 39 ods. 1 ústavy občania majú právo na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\nV súlade s čl. 40 ústavy každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného\npoistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke\npomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.\nZ obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovatelia namietajú porušenie svojich\nzákladných práv podľa 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a čl. 40 ústavy v priamej\npríčinnej súvislosti s namietaným porušením práv zaručených čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd nezistil porušenie základných\npráv zaručených čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy ani práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\nnemohlo dôjsť ani k porušeniu základných práv sťažovateľov zaručených čl. 20 ods. 1,\nčl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a čl. 40 ústavy.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd aj túto časť sťažnosti odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n16\n\nII.4 K namietanému porušeniu čl. 52 ods. 2 ústavy postupom najvyššieho súdu\nv napadnutom konaní a jeho rozsudkom z 26. apríla 2017\nV súlade s čl. 52 ods. 2 ústavy cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné\nľudské práva a slobody zaručené touto ústavou, ak nie sú výslovne priznané iba občanom.\nÚstavný súd v súvislosti s touto časťou sťažnosti zdôrazňuje, že čl. 52 ods. 2 ústavy\nmá charakter ústavného princípu, resp. všeobecného interpretačného pravidla, ktorý\nsú všetky orgány verejnej moci povinné rešpektovať pri výklade a uplatňovaní ústavy,\na preto sú vždy implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho\nrozhodovania o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 119/07). Keďže\npredmetom tohto konania je rozhodovanie o porušení základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,\nmožno v tomto konaní uvažovať o porušení čl. 52 ods. 2 ústavy len v spojení s porušením\nkonkrétneho základného práva alebo slobody. Pretože v posudzovanom prípade ústavný súd\nnedospel k záveru o porušení žiadneho zo sťažovateľmi označených základných práv\ngarantovaných ústavou, resp. dohovorom, nemohol dospieť ani k záveru o porušení čl. 52\nods. 2 ústavy, a preto sťažnosť sťažovateľov aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu, aby sa\nústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. februára 2018\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "zamestnanec", "cudzinec, cudzinci", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "európske právo", "zamestnávateľ", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na primerané hmotné zabezpečenie", "sociálna poisťovňa", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:25b34617-f478-4c9e-89e7-8192db95e593", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 54/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 54/2014 z 30. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 86, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25b34617-f478-4c9e-89e7-8192db95e593"}, {"guid": "ussr:c3630c53-6cc0-48c8-8dd6-7bd6e2b8bca5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 198/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 198/2012 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3630c53-6cc0-48c8-8dd6-7bd6e2b8bca5"}, {"guid": "ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 228/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 228/2011 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29"}, {"guid": "ussr:df33ff14-cd91-4fda-899e-990de560ebcb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 359/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 359/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 221, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:df33ff14-cd91-4fda-899e-990de560ebcb"}, {"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/07 z 20. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-20", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9ea0a2bf-4cb4-4b2b-a091-a17c5d28e2c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.426.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 426/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 426/2018 z 12. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-12", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.426.2018.1"}]}