{"guid": "ussr:5cc882e7-43a2-4b4a-b629-6bcfd4f0cb36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.114.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 114/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 114/2018 z 9. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 114/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.114.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5cc882e7-43a2-4b4a-b629-6bcfd4f0cb36", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.114.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.114.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.114.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 114/2018-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpenej\nadvokátom Ing. Mgr. Miroslavom Šperkom, LL.M., Tvrdého 4, Žilina, ktorou namieta\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžso 58/2015 z 28. septembra 2016\na rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16 Scud 8/2014 z 23. apríla 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n26. januára 2017\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\ndoručená\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\nsťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžso 58/2015 z 28. septembra 2016\n(ďalej len „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Prešove\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 16 Scud 8/2014 z 23. apríla 2015 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka\n(ďalej len „pobočka Sociálnej poisťovne“), vydala 12. augusta 2013 rozhodnutie\nč. 22839-28/2013-PO, ktorým rozhodla, že sťažovateľovi nevzniklo povinné nemocenské\npoistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti\nako zamestnancovi u zamestnávateľa\npodnikania\n\n–\n\n, miesto\n\n(ďalej aj „zamestnávateľ“), 1. marca 2013 podľa\n\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.\nProti rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne podali odvolania zamestnávateľ\na sťažovateľ. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „ústredie Sociálnej poisťovne“)\nrozhodnutím č. 46953-3/2013-BA z 2. decembra 2013 zamietla odvolania sťažovateľa\na zamestnávateľa a rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne potvrdila ako vecne správne.\nNapadnutým rozsudkom krajského súdu krajský súd žalobu zamestnávateľa\no preskúmanie rozhodnutia ústredia Sociálnej poisťovne zamietol a konanie o žalobe\nsťažovateľa zastavil. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podali sťažovateľ\na zamestnávateľ odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom tak,\nže rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol.\nSťažovateľ spochybňuje právny záver najvyššieho súdu, podľa ktorého „Sťažovateľ\nreálne nevykonával činnosť zamestnanca u Zamestnávateľa, a teda Sťažovateľ nemôže\npodliehať v oblasti sociálneho zabezpečenia slovenskej legislatíve podľa čl. 13 ods. 3\nZákladného nariadenia“, a taktiež právny záver, podľa ktorého zamestnávateľ\n\n2\n\n„nepreukázal, že sa na Sťažovateľa v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahuje\nod 01. 03. 2013 slovenská legislatíva“.\nSťažovateľ namieta, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu\nje arbitrárny a najvyšší súd rozsudok riadne neodôvodnil, keďže sa nevysporiadal\ns odvolacou argumentáciou sťažovateľa, nezistil riadne skutkový stav veci a vec nesprávne\nprávne posúdil.\nSťažovateľ poukazuje na to, že rozhodnutia správnych orgánov a tiež rozsudky\nkonajúcich súdov sú založené na výsledkoch kontroly pobočky Sociálnej poisťovne\nz 11. marca 2013, ktorá bola zameraná na preukázanie reálneho výkonu zamestnania\nzamestnancov u zamestnávateľa. Podľa sťažovateľa táto kontrola bola vykonaná\n„13 dní po začatí zamestnaneckej činnosti Sťažovateľa v sídle Zamestnávateľa. Sťažovateľ\nmá za to, že výsledky vykonanej Kontroly nemôžu byť relevantným podkladom pre náležité\nzistenie skutkového stavu a pre vydanie správneho rozhodnutia.\nNavyše, ak by aj príslušný súdny orgán mal za to, že osoba nevykonáva činnosť\nako zamestnanec na území Slovenskej republiky, túto skutočnosť treba posudzovať\nz pohľadu hneď niekoľkých ukazovateľov, ak sú k dispozícii, a s ohľadom na celkovú\nsituáciu, ktorá sa danej osoby týka, teda individuálne... Ak by počas vykonanej kontroly\npríslušnej pobočky Sociálnej poisťovne boli zistené nedostatky, prijatie zovšeobecňujúceho\nzáveru, že k reálnemu výkonu činnosti Sťažovateľa nedochádza, nemožno potom aplikovať\nretroaktívne, na obdobie pred vykonanou Kontrolou.“.\nZ uvedených dôvodov sú rozhodnutia správnych orgánov nepreskúmateľné,\nkeďže vychádzajú zo skutočností, ktoré neboli v konaní zisťované, resp. neboli zisťované\nv súlade so zákonom.\nSťažovateľ ďalej namieta, že konajúce súdy nesprávne posúdili rozloženie\ndôkazného bremena, prípadne otázku o unesení dôkazného bremena účastníkmi konania\nvo vzťahu k preukázaniu skutočnosti o reálnom výkone zamestnania sťažovateľa na území\nSlovenskej republiky. V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza:\n\n3\n\n„Zamestnávateľ Sťažovateľa v osobitnom správnom konaní ako i v súdnom\nsprávnom konaní pred súdom prvého stupňa predložil všetku dokumentáciu zamestnanca,\nktorú od neho možno rozumne požadovať, čím bolo logicky dôkazné bremeno v súvislosti s\nreálnym výkonom jeho závislej činnosti vyčerpané. Sťažovateľ ani Zamestnávateľ nie sú\npovinní disponovať inými dokumentmi a dôkazmi, pokiaľ to platné právne predpisy\nexplicitne neuvádzajú, a teda zo strany a Zamestnávateľa Sťažovateľa ako i zo strany\nSťažovateľa ich dôkazné bremeno splnené bolo. V nadväznosti na vyššie uvedené bolo ďalej\nna Žalovanom – Sociálnej poisťovni, ústredie a jej príslušnej pobočky, aby v rámci nimi\nuskutočnenej kontroly tejto skutočnosti preukázali, resp. popreli tvrdenia Sťažovateľa...\nOdvolací súd ani v osobitnom správnom konaní Sociálna poisťovňa, ústredie však\nneuvádzajú, ktoré dôkazy by boli spôsobilé skutočnosť reálneho výkonu zamestnaneckej\nčinnosti Sťažovateľa nevyvrátiteľne potvrdiť a ktoré by boli Sociálnou poisťovňou ako i\nodvolacím súdom bezvýhradne akceptovateľné. V tejto súvislosti má Sťažovateľ za to, že\nRozhodnutie II je pre selektívny prístup odvolacieho súdu čo sa týka výberu dôkazov, ktoré\nboli použité pri ustaľovaní skutkového stavu prejednávanej veci v rozpore s čl. 46 ods. 1\nÚstavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru...“\nSťažovateľ tiež namieta porušenie princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho\nrozhodnutia\n\nz\n\ndôvodu,\n\nže\n\nv\n\nskutkovo\n\npodobných\n\nveciach\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\n(sp. zn. 10 Sžso 24/2015, sp. zn. 10 Sžso 25/2015) potvrdil rozsudky Krajského súdu\nv Žiline ako súdu prvého stupňa, ktoré zrušili rozhodnutia správnych orgánov.\nNa základe tejto argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nrozsudkom krajského súdu a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, napadnuté rozsudky\nzruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a zároveň sťažovateľovi prizná úhradu\ntrov konania pred ústavným súdom.\n\n4\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\n\n5\n\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza zo\nzásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na\njej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti napadnutému rozsudku krajského súdu mohol sťažovateľ podať odvolanie\n(čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd. Právomoc\nnajvyššieho súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc\nústavného súdu. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\nPri predbežnom prerokovaní sťažnosti sa ústavný súd sústredil na posúdenie,\nči nie je zjavne neopodstatnená. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde totiž\nvyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť,\nči táto nie je zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\n\n6\n\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež\nnapr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal tiež zo svojho\nustáleného právneho názoru, podľa ktorého obsah základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy tvorí predovšetkým ústavou garantovaná možnosť\nkaždého na reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci\nkonať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom\nkonaní. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov\nči právneho posúdenia veci všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom,\nnadriadeným súdom a ani ochrancom zákonnosti (obdobne napr. II. ÚS 1/95, II. ÚS 71/07,\nIII. ÚS 26/08). Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým\nprislúcha interpretácia zákonov. Podľa konštantnej judikatúry sa úloha ústavného súdu\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\nalebo záväznou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.\nPosúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného\nsúdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,\nboli do takej miery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, že by zásadne popreli účel\na význam zákonného predpisu (I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06, I. ÚS 88/07).\nÚstavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je pritom vždy posudzované\n\n7\n\nso zreteľom na konkrétny prípad (obdobne pozri aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva, napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\nVo všeobecnosti ústavný súd poukazuje ďalej na špecifiká, ktorými sa riadi súdny\nprieskum uskutočňovaný podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku –\nktorý bolo potrebné aplikovať v prejednávanej veci – v zmysle ktorých je úlohou\n(správneho) všeobecného súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu posúdiť, či si pre vydanie rozhodnutia príslušný správny orgán zadovážil\ndostatok skutkových podkladov, zistil vo veci skutočný stav a či konal v súčinnosti\ns účastníkom konania, a ďalej to, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Úlohou ústavného súdu bolo posúdiť, či napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu bol vydaný s prihliadnutím na uvedené osobitosti správneho súdnictva\na či sú jeho závery zároveň ústavne udržateľné s prihliadnutím na už citovanú judikatúru\nústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa základného práva na súdnu\nochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.\nNajvyšší súd v relevantnej časti napadnutého rozsudku uviedol:\n„Po preskúmaní veci najvyšší súd konštatuje, že pri súbehu poistení, v ktorých\nsa nachádza cezhraničný prvok, je nevyhnutné určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude\nvzťahovať na dotknutú osobu, v súlade so základným a vykonávacím nariadením,\nktoré koordinujú sociálne zabezpečenie.\nV súvislosti s posúdením uplatniteľnej legislatívy požiadala inštitúcia sociálneho\nzabezpečenia ZUS Varšava o preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej\nlegislatívy a žalovaná, ako príslušná inštitúcia na určenie uplatniteľnej legislatívy na území\nSlovenskej republiky, tieto rozhodujúce skutočnosti preskúmala. Posúdenie vzniku\npoistného vzťahu v právnom zmysle patrí do kompetencie orgánu, ktorý je v mieste\nvykonávania práce oprávnený určovať uplatniteľnú legislatívu, t. j. do kompetencie\nžalovanej.\nZ administratívneho spisu ďalej vyplýva, že na území Slovenskej republiky bola\nvykonávaná kontrola so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov\nv období od 01. 02. 2011 do 11. 03. 2013. Sociálna poisťovňa, pobočka\n\n8\n\nvykonala\n\nu žalobcu 1/ kontrolu dňa 07. 03. 2013 a z dôvodu, že miesto podnikania žalobcu 1/\nsa od 04. 09. 2013 nachádza vo\n\n, tak Sociálna poisťovňa, pobočka\n\nvykonala kontrolu dňa 11. 03. 2013.\nV rámci vykonanej kontroly dňa 07. 03. 2013 Sociálna poisťovňa, pobočka\nzistila, že v registrovanom sídle spoločnosti na\nsa nenachádza kancelária a ani prevádzka žalobcu 1/. Nachádza sa tam iba poštová\nschránka patriaca súkromnej osobe, na ktorej je uvedené meno žalobcu 1/. Majiteľ\nschránky uviedol, že žalobca 1/ sa na danej adrese nenachádza, má tu iba poštovú\nschránku, a poštu mu doručuje na adresu\n\n.\n\nNásledne sa vykonala dňa 11. 03. 2013 kontrola na adrese\n, kde sa zistilo, že ide o súkromný byt, v ktorom sa nikto nenachádzal. Ďalej\nsa zistilo, že pracovné stretnutia so zamestnávateľom sa uskutočňujú príležitostne na adrese\nspracovateľskej firmy, v priestoroch\n\n. V uvedených\n\npriestoroch sa nachádzajú účtovné doklady žalobcu 1/, pracovné zmluvy, obchodné zmluvy,\nkorešpondencia, objednávky, faktúry a zároveň sa vykonávajú z uvedeného miesta aj\nfinančné transakcie. Spoločnosť riadi žalobca 1/ z adresy svojho trvalého pobytu v\n. Pri kontrole nebol predložený konkrétny rozpis zadávania práce jednotlivým\nzamestnancom. Prácu prideľuje žaloba 1/ telefonickou formou podľa potreby, pričom výkon\npráce je určený bez obmedzenia. Zároveň nebolo možné v deň kontroly zistiť počet\nzamestnancov, ktorí v daný deň vykonávali činnosť na území Slovenskej republiky.\nNa základe výsledkov kontroly dospel najvyšší súd k názoru, že sídlo žalobcu 1/\nuvedené vo výpise z obchodného registra nespĺňa základné kritéria sídla spoločnosti\na zároveň odvolací súd uvádza, že žalobca 1/ síce predložil formálne doklady, ako pracovnú\nzmluvu, mzdový list, výplatné pásky a evidenciu dochádzky, ale nepredložil doklady\npreukazujúce reálny výkon práce žalobkyne 2/, z ktorých by bolo zrejmé, že žalobkyňa\nvykonávala prácu na určenom mieste, a teda vykonanou kontrolou sa nepodarilo preukázať,\nže sa na žalobkyňu od 01. 03. 2013 vzťahuje slovenská legislatíva.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd udáva, že jednou z rozhodujúcich skutočností\nna určenie miesta výkonu činnosti, a teda aj na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym\npredpisom sociálneho zabezpečenia je určenie registrovaného sídla alebo miesta\npodnikania. Ak osoba pracujúca vo viacerých členských štátoch nevykonáva podstatnú časť\n\n9\n\nčinnosti v členskom štáte bydliska, uplatňujú sa právne predpisy členského štátu, v ktorom\nmá zamestnávateľ registrované sídlo alebo miesto podnikania. Síce termín registrované\nsídlo alebo miesto podnikania v základom alebo vykonávacom nariadení nie je vymedzený,\nSúdny dvor na základe prípadu Planzer Luxembourg Sarl C-73/06 vypracoval termíny,\nna základe ktorých je možné určiť registrované sídlo alebo miesto podnikania\nzamestnávateľa. Podľa názoru Súdneho dvora určenie miesta sídla hospodárskej činnosti\npredpokladá zohľadnenie súhrnu faktorov, medzi ktorými sa v prvom rade nachádza sídlo,\nmiesto ústredia, miesto stretnutia riadiacich osôb spoločnosti a miesto, obvykle totožné,\nv ktorom sa rozhoduje o všeobecnej podnikovej politike. Ďalšie faktory ako napríklad\nbydlisko riadiacich osôb, miesto konania valného zhromaždenia, miesto uloženia správnych\na účtovných dokumentov a miesto hlavného priebehu finančných činnosť, najmä bankových\nsa môžu zohľadniť tiež.\nS poukazom na vyššie uvedené odvolací súd ďalej uvádza, že registrované sídlo\nalebo miesto podnikania môžu byť teda uznané po splnení určitých podmienok. Tieto\nkritéria skúma inštitúcia v mieste bydliska na základe dostupných informácii alebo v úzkej\nspolupráci s inštitúciou v členskom štáte, kde má zamestnávateľ registrované sídlo alebo\nmiesto podnikania. V rámci skúmania predmetných skutočností je potrebné preukázať\nmiesto, kde má zamestnávateľ registrované sídlo a správu, dĺžku obdobia od zriadenia\nzamestnávateľa v členskom štáte, počet administratívnych zamestnancov pracujúcich\nv sídle, miesto, kde je uzatvorená väčšina zmlúv a pod. V prípade, že zamestnávateľ nespĺňa\npodmienky registrácie sídla alebo miesta podnikania, nemôže sa na zamestnancov\nuplatňovať legislatíva štátu, v ktorom má zamestnávateľ registrované sídlo alebo miesto\npodnikania, čo je vzhľadom na výsledky kontroly aj tento prípad.\nPo preskúmaní administratívneho spisu odvolací súd zároveň konštatuje, že nebolo\npreukázané, že by žalovaná pri určení uplatniteľnej legislatívy postupovala inak k občanom\nako k iným fyzickým osobám s bydliskom v iných členských štátoch\nEurópskej únie.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti a výsledky kontroly preverenia reálneho výkonu\nčinnosti zamestnancov vykonanej u zamestnávateľa (žalobcu 1/) na základe, ktorej nebolo\npreukázané, že žalobkyňa 2/ reálne vykonávala činnosť ako zamestnanec na území\nSlovenskej republiky, a preto žalobkyňa 2/ nemôže podliehať slovenským právnym\n\n10\n\npredpisom podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, má odvolací súd za preukázané,\nže žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán dospeli k správnemu záveru, keď žalobkyni\ndňom 01. 03. 2013 nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie\na povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy.\nPo preskúmaní námietok žalobcov najvyšší súd konštatuje, že sú nedôvodné a neboli\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.“\nS poukazom na citované ústavný súd zastáva názor, že záver najvyššieho súdu\no zákonnosti právneho záveru správnych orgánov o tom, že sťažovateľovi nevzniklo\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie\nv nezamestnanosti podľa slovenského právneho poriadku, je ústavne akceptovateľný\na nevykazuje znaky procesného excesu. Ústavný súd teda nemá dôvod do napadnutého\nrozsudku najvyššieho súdu zasahovať, pretože medzi ním a obsahom základného práva\ngarantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru\nneexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by v súvislosti s námietkami\nsťažovateľa po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru\no ich porušení.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva,\nže najvyšší súd sa vecou sťažovateľa riadne zaoberal, že príslušné právne normy\ninterpretoval a aplikoval ústavne konformným spôsobom, rozviedol, akými úvahami sa pri\nsvojom rozhodovaní riadil, a svoje rozhodnutie tiež zrozumiteľne a preskúmateľným\nspôsobom odôvodnil a na všetky pre posúdenie veci kľúčové argumenty sťažovateľa\nposkytol náležitú odpoveď. Ústavný súd z týchto dôvodov dospel k záveru, že najvyšší súd\nnapadnutým rozsudkom nemohol porušiť základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ani jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, a preto jeho sťažnosť pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nNad rámec uvedeného ústavný súd tiež považuje za vhodné uviesť, že nie je\npri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby oprávnený brať na zreteľ postup súdov,\n\n11\n\nresp. správnych orgánov v podobných veciach iných fyzických osôb, keďže sa obmedzuje\nlen na preskúmanie ústavnej akceptovateľnosti právnych účinkov rozhodnutia na právnu\nsituáciu fyzickej osoby oprávnenej na podanie sťažnosti, teda tej, o ktorej základné práva\nv konaní pred ústavným súdom ide. Zároveň ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre\nopakovane pripomína, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných\nsúdov a suplovať tak poslanie, ktoré podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zveruje plénu najvyššieho súdu\n(resp. jeho plénu a kolégiám), ktorému okrem iných priznáva aj právomoc zaujímať\nstanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov (m. m. I. ÚS 17/01).\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu,\naby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. februára 2018\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "sociálna poisťovňa", "zamestnávateľ", "zamestnanec", "arbitrárnosť", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "európske právo", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "cudzinec, cudzinci"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "4b6faf18-17f3-4446-b1a1-c35f3495ab9b:80578d05-7d69-4575-8686-63cee4cf59c1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8014200170.2", "spisova_znacka": "16Scud/8/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Scud/8/2014 z 22. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-04-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8014200170.2"}], "citovane_v": []}