{"guid": "ussr:74dfb5fb-1620-4105-97bd-6b10be3a6761", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.113.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 113/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 113/2018 z 9. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 113/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.113.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/74dfb5fb-1620-4105-97bd-6b10be3a6761", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.113.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.113.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.113.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 113/2018-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť\n- Okresného stavebného bytového družstva Trebišov, Pribinova 2246/2, Trebišov,\nzastúpeného advokátkou JUDr. Valériou Vassovou, Pribinova 2246/2, Trebišov, a\n- sťažovateľov 1.\na\n\n,\n\n,\n\n, 2.\n\nobaja\n\n,\n\n, 4.\n\n3.\n\n,\n\n,\n\n, 5.\n\n, 6.\n\n, 7.\n\n,\n\n,\n,\n\n10.\n\n,\n\n12.\n\n,\n\n, 8.\n9.\n\n,\n\n,\n, 11.\n\n,\n,\n\n,\n\n, 13.\n\n, 14.\n\n,\n\na\n\n, 15.\n\n, obaja\n\na\n\n, 16.\n\n,\n\n, obaja\n\n,\n\n, 17.\n,\n\n18.\n\n,\n\n,\n\n, 19.\n\n, 20.\n\n,\n\n,\n,\n\n, 22.\n\n, 23.\n\n,\n\n,\n\n, 25.\n\n, 26.\n\n, 21.\n\na\n\n,\n, 24.\n,\n,\n\n,\n\n27.\n\n,\n\n, 28.\n\n, obaja\n\n, 29.\n\nobaja\n\na\n\n, 30.\n\n31.\n\na\n\na\n\n,\n\n,\n\n, obaja\n\na\n\n, 32.\n\n, obaja\n\n, 33.\n, 34.\n\n, 35.\n\n, 36.\n\n, 37.\n,\n\n40.\n\n,\n\n,\n\n,\n\n, 39.\na\n\n,\n\n,\n\n, obaja\n\na\n\n,\n\n, 41.\n\nobaja\n\n,\n\n, 43.\n, 44.\n45.\n\n,\n,\n\n,\n\n38.\n\n,\n\n,\n\na\n\n, obaja\n\n,\n\n,\n\n, 46.\n\n, 47.\n\n42.\n\n,\n\n,\n\n, 48.\n\n, 49.\n\n,\n\n,\n\n,\n\n, 50.\n\n, a 51.\n\n,\n\n,\n\nzastúpených správcom bytového domu Okresného stavebného bytového družstva Trebišov,\nPribinova 2246/2, Trebišov,\nvo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu\nTrebišov sp. zn. 2 Cb 15/2011 z 24. apríla 2012, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 4 Cob 87/2012 z 27. novembra 2012 a uznesením Okresného súdu Trebišov\nsp. zn. 2 Cb 15/2011 z 19. februára 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Okresného stavebného bytového družstva Trebišov,\na\n\n,\n,\n\n2\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\na\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\na\n\n,\n\na\n\n,\n,\n\n,\n\na\n\na\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\na\n\n,\na\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\na\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2016\ndoručená sťažnosť Okresného stavebného bytového družstva Trebišov, Pribinova 2246/2,\nTrebišov (ďalej len „sťažovateľ 1“), zastúpeného advokátkou JUDr. Valériou Vassovou,\nPribinova 2246/2, Trebišov, a sťažovateľov 1.\n2.\n\na\n\n, 3.\n\n, 4.\n\n5.\n\n,\n\n,\n\n,\n\n, 6.\n\n, 7.\n\n,\n\n,\n\n, 8.\n\n, 9.\n,\n\n,\n\n, obaja\n\n,\n\n,\n\n, 11.\n\n, 12.\n\n, 13.\n\n, 14.\n\n,\n, 10.\n\n,\n\n,\n15.\n\n,\n\n,\n\na\na\n\n3\n\n, obaja\n\n,\n\n, obaja\n\n,\n\n16.\n\n,\n\n,\n\n17.\n\n,\n18.\n\n,\n\n,\n\n, 19.\n\n, 20.\n\n,\n\n,\n\n, 21.\n\n,\n\n, 22.\n\n, 23.\n\n,\n\n,\n\n, 25.\n\n, 26.\n\n,\n24.\n,\n\na\n\n27.\n\n,\n\n,\n\n, 28.\n\n, obaja\n\na\n\n, 30.\na\n\n, 33.\n, 34.\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n, 36.\n\n, 37.\n\n,\n\n,\n, 39.\n\n, 38.\n,\n, 41.\n\n, obaja\n\n, 42.\n\n43.\n\n,\n\na\n\n, obaja\n\na\n\n,\n\n,\n, 44.\n\n, 45.\n\n, 46.\n\n,\n\n,\n\n, 47.\n\n, 48.\n\n,\n\n,\n\n,\na 51.\n\n,\n\n, 40.\n\n, obaja\n\n49.\n\n,\n, 32.\n\n, obaja\n\na\n\n,\n\n,\n\n, obaja\n\na\n35.\n\na\n\n, 29.\n\nobaja\n31.\n\n,\n\n,\n\n, 50.\n,\n\n,\n, (ďalej len „sťažovatelia 2 až 52“,\n\nspoločne so sťažovateľom 1 ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených správcom bytového\ndomu Okresným stavebným bytovým družstvom Trebišov, Pribinova 2246/2, Trebišov,\nktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“)\n\n4\n\nrozsudkom\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nTrebišov\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„okresný\n\nsúd“)\n\nsp. zn. 2 Cb 15/2011 z 24. apríla 2012 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“),\nrozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Cob 87/2012\nz 27. novembra 2012 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a uznesením\nOkresného súdu Trebišov sp. zn. 2 Cb 15/2011 z 19. februára 2016 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie okresného súdu“) (spoločne ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že „[r]ozsudkom Okresného súdu\nv Trebišove zo dňa 24. apríla 2012, č. k. 2 Cb/15/2011-60 bola Okresnému\nstavebnému bytovému družstvu Trebišov, so sídlom Pribinova 2246/2, 075 01 Trebišov,\nIČO: 00 175 056 uložená povinnosť uhradiť Bytovému podniku Trebišov, s. r. o., so sídlom\nPuškinova č. 18, 075 01 Trebišov, IČO: 00 175 056 25 672,89 eur so 7,5 % ročným úrokom\nz omeškania od 30.10.2008 až do zaplatenia.\nRozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nKošiciach\n\nzo\n\ndňa\n\n27.\n\nnovembra\n\n2012,\n\nč. k. 4Cob/87/2012-91 bol rozsudok prvostupňového súdu potvrdený.\nUznesením Okresného súdu v Trebišove zo dňa o trovách konania bola Okresnému\nstavebnému bytovému družstvu Trebišov uložená povinnosť uhradiť 1 540,40 eur\nako náhradu trov konania.“.\nSťažovatelia poukazujú na skutočnosť, že uznesením „[n]ajvyššieho súdu SR\nzo dňa 19. júla 2011, č. k. 1Obdo/41/2010 vydanému na základe dovolania navrhovateľa\ntejto ústavnej sťažnosti sa predchádzajúce rozsudky prvostupňového súdu a odvolacieho\nsúdu vydané v tejto veci (pod inými číslami konania) zrušili a vec sa vrátila\nprvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\nĎalšie dovolanie navrhovateľa tejto ústavnej sťažnosti NS SR svojím uznesením\nzo dňa 30. novembra 2015, č. k. 2Obdo/27/2014 odmietol.“.\nSťažovatelia namietajú „[n]esprávny a nespravodlivý postup všeobecných súdov\nspočívajúci v absencii pasívnej vecnej legitimácie sťažovateľa v 1. rade“.\nV tejto súvislosti sťažovatelia poukazujú na skutočnosť, že «[o]kresné stavebné\nbytové družstvo Trebišov bolo a je správcom bytového domu na\n\n5\n\nna základe zmluvy o výkone správy v zmysle ustanovení zákona č. 182/1993\nZ. z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 8 b odsek 1 citovaného zákona „(1) Správca\nje povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov\na nebytových priestorov v dome pred súdom.“\nZ uvedenej citácie ako aj z aplikačnej praxe súdov vyplýva, že správca t. j. v tomto\nprípade sťažovateľ v 1. rade je zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov\nv bytovom dome na\n\nzo zákona a nemôže byť účastníkom\n\nkonania. To, že sťažovateľ v 1. rade bol označený žalobcom Bytovým podnikom Trebišov,\ns.r.o., so sídlom Puškinova č. 18, 075 01 Trebišov, IČO: 00 175 056 v právnej veci\no zaplatenie sumy 25 672,89 eur s príslušenstvom pod č. k. 2Cb/15/2011 za žalovaného\na za žalovaného ho považovali aj všeobecné súdy, nemá oporu v zákone a postupom\nvšeobecných súdov boli porušené práva právnickej osoby na spravodlivé súdne konanie.\nPodľa § 90 O. s. p. „Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný)\nalebo ti, ktorých zákon za účastníkov označuje.“».\nSťažovatelia v sťažnosti tiež uvádzajú, že v dôsledku nedostatku pasívnej vecnej\nlegitimácie sťažovateľa 1 došlo na strane sťažovateľov 2 až 52 k odňatiu možnosti konať\npred súdom (bod 4 sťažnosti), v dôsledku čoho bola vec sťažovateľov nesprávne pridelená\ndo oddelenia obchodnoprávnych vecí (bod 8 sťažnosti).\nSťažovatelia tiež namietajú „[n]esprávny postup súdov - vecne nesprávne rozsudky“\na v tejto súvislosti uvádzajú, že „[n]esprávny postup všeobecných súdov sa premietol\naj do určenia, aký vlastne záväzkový vzťah súd posudzuje. Súdy pochybili v tom, že vzťah\nmedzi žalobcom a žalovaným (sťažovateľom) posudzovali a podriaďovali ustanoveniam\nObchodného zákonníka (viď odôvodnenie úrokov z omeškania v rozsudku prvostupňového\nsúdu). Nárok žalobcu mal smerovať nie proti žalovanému (sťažovateľovi), ale proti\nsamotným vlastníkom bytov v predmetnom bytovom dome, ktorí sa odpojili od centrálnej\ndodávky tepla.“.\nSťažovatelia v sťažnosti tiež namietajú nedostatočnú ochranu práv spotrebiteľov –\nsťažovateľov 2 až 52.\n\n6\n\nNa základe už uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa v 1. rade Okresné stavebné bytové družstvo\nTrebišov, so sídlom Pribinova 2246/2, 075 01 Trebišov, IČO: 00 175 056 a sťažovateľov\nv 2. rade na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 24. 04. 2012,\nč. k. 2 Cb/15/2011-60, uznesením Okresného súdu v Trebišove zo dňa 19. 2. 2016\na rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. 11. 2012, č. k.: 4 Cob/87/2012-91,\nporušené bolo.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa zo dňa 27. 11. 2012,\nč. k.: 4 Cob/87/2012-91, rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 24. 04. 2012,\nč. k. 2 Cb/15/2011-60 a uznesenie Okresného súdu v Trebišove zo dňa 19. 2. 2016 o trovách\nkonania zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Trebišov na ďalšie konanie.“\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n\n7\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,\nuznesenie sa nemusí odôvodniť.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa 1 na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,\nmusí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie\n(m. m. IV. ÚS 115/07).\n\n8\n\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ 1 využil svoje právo podať proti\nnapadnutému rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný\nrozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa 1\nv danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\nVzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\nv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej\nprávomoci.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa 1 na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi\nnamietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nnavrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne\nnapr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n\n9\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nÚstavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy osvojil\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch\nv rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite\nzistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\n\n10\n\nZ týchto hľadísk preskúmal ústavný súd sťažnosť sťažovateľa 1 namietajúceho\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nV zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru má účastník súdneho konania\nprávo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými a právnymi\nskutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné,\na teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je tvrdenie sťažovateľa 1\no nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, nesprávnom právnom\nposúdení veci – svoju právnu argumentáciu vedie v rovine polemiky s výkladom relevantnej\nprávnej úpravy uskutočneným všeobecnými súdmi a predkladá ústavnému súdu vlastnú\nskutkovú verziu veci.\nÚstavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie\notázky, či možno považovať napadnutý rozsudok krajského súdu za ústavne udržateľný\na akceptovateľný z hľadiska námietok, ktoré sťažovateľ 1 proti nemu uplatňuje.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatuje, že «[o]dvolací súd prejednal\nodvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 Občianskeho\nsúdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde\no také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie\nktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je\ndôvodné.\nOdvolací súd podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konštatuje\nsprávnosť napadnutého rozsudku a v celom rozsahu sa s nim stotožňuje. Na doplnenie\ndôvodov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalovaného, odvolací súd\nuvádza:\n\n11\n\nPodľa § 243d O. s. p. je súd prvého stupňa aj odvolací súd viazaný právnym\nnázorom dovolacieho súdu, ktorý vyslovil vo svojom zrušujúcom uznesení č. k.\n1Obco/41/2010 zo dňa 19. 7. 2011, vydanom v tejto veci. Odvolací súd preto k námietke\nžalovaného v odvolaní, že súd prvého stupňa sa v konaní a vo svojom neskoršom rozhodnutí\n− napadnutom rozsudku z 24. 4. 2011, neriadil pokynmi dovolacieho súdu, uvádza, že aj\nkeď súd prvého stupňa výslovne v napadnutom rozsudku neuvádza pokyny dovolacieho\nsúdu, z obsahu konania na súde prvého stupňa po vydaní tohto dovolacieho rozhodnutia\nvyplýva, že súd prvého stupňa sa nimi dôsledne riadil.\nOdvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, že Najvyšší súd SR zrušil rozsudok súdu prvého stupňa z toho dôvodu,\nže žalovanému bola postupom súdu prvého stupňa aj postupom odvolacieho súdu odňatá\nmožnosť konať pred súdom, pretože vo svojom rozhodnutí neodôvodnili podľa § 157 ods. 2\nO. s. p. svoje rozhodnutie nevykonať ďalšie dôkazy navrhnuté žalovaným na pojednávaní\ndňa 28. 8. 2009 a to výsluch súdneho znalca a výsluch riaditeľa podniku žalovaného −\n. Dovolací súd ďalej uviedol, že súd prvého stupňa mal ďalej aplikovať\nustanovenie § 120 ods. 1 veta druhá O. s. p. a z vlastnej iniciatívy vypočuť svedkov, ktorých\nnavrhli účastníci konania na pojednávaní dňa 28. 8. 2009, pretože súd prvého stupňa mal\nzohľadniť zrejmú skutočnosť, že žalobca nielenže faktúrou zo dňa 9. 3. 2007 vyúčtoval\nžalovanému práce, ktoré podľa znaleckého posudku zo dňa 15. 10. 2008 ešte ani nezačal,\nteda išlo v ňom o skutkovo nepodložené údaje, ale dokonca si takto fakturovanú sumu\naj s príslušenstvom uplatnil na súde žalobou došlou súdu dňa 3. 5. 2007, teda viac než rok\npred tým, ako znalec vo svojom posudku uviedol svoj odborný názor.\nOdvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvého stupňa postupoval v konaní podľa\npokynov daných v tomto zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Súd prvého stupňa\nzistil na Ministerstve spravodlivosti SR, že súdny znalec −\n\n, ktorý podal v tejto\n\nveci znalecký posudok, bol rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR z 31. 8. 2009\nč. 1940/2009-51 vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Proti tomuto rozhodnutiu Ministerstva\nspravodlivosti SR podal súdny znalec\n\nrozklad o ktorom rozhodlo\n\nMinisterstvo spravodlivosti SR svojím rozhodnutím zo dňa 24. 2. 2012, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 5. 3. 2012 tak, že rozklad súdneho znalca zamietol a rozhodnutie\no vyčiarknutí zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov potvrdil. Žalovaný následne\n\n12\n\nna pojednávaní dňa 4. 11. 2011 uviedol, že nežiada podanie nového znaleckého posudku\nnovým súdnym znalcom a netrvá na vypočutí súdneho znalca\n\n. Súd prvého\n\nstupňa na pojednávaní dňa 4. 11. 2011 vypočul\n\n− zástupcu\n\nžalobcu a štatutárneho zástupcu žalovaného −\n\n, podľa pokynov\n\nNajvyššieho súdu SR.\nV odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal s obranou\nžalovaného, vznesenou v písomnom podaní zo dňa 27. 9. 2009 a na pojednávaní\ndňa 4. 11. 2011 kde žalovaný uviedol, že „predmetom sporu je úhrada faktúry a nie je\npodstatné, v ktorom období sa vykonávali práce, za ktoré žalobca požaduje náhradu. Vecné\nbremeno je na strane žalobcu, aby preukázal, že v čase podania žaloby táto faktúra bola\nsplatná. Preto žalovaný nenavrhuje nové znalecké dokazovanie vo veci“. Taktiež sa súd\nprvého stupňa vysporiadal s písomným vyjadrením žalovaného z 21. 1. 2012, v ktorom opäť\nžalovaný navrhuje vypočuť súdneho znalca\n\n. Na poslednom pojednávaní\n\ndňa 24. 4. 2012 žalovaný už netrval na vypočutí súdneho znalca, pretože podľa jeho názoru\nv priebehu konania sám zástupca žalobcu\n\npotvrdil stanovisko\n\nžalovaného, že žalobca neoprávnene fakturoval a že fakturácia bola predčasná, pretože\nfaktúra nebola vystavená na základe dohody strán. Na tomto pojednávaní dňa 24. 4. 2012\nžalovaný ani žalobca po poučení súdom prvého stupňa podľa § 120 ods. 4 Občianskeho\nsúdneho poriadku o povinnosti predložiť alebo označiť dôkazy, ktoré ešte navrhujú vykonať,\nuviedli, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie. Súd prvého stupňa následne ukončil\ndokazovanie a vyhlásil napadnutý rozsudok.\nZnamená to, že súd prvého stupňa splnil pokyny dané dovolacím súdom v uznesení\na vykonal všetky dôkazy navrhnuté žalovaným aj žalobcom.\nPodľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa v konaní dôsledne zisťoval\npodmienky, či žalovaný mal v čase rozhodovania súdu prvého stupňa rozsudkom\nzo dňa 24. 4. 2012, povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku 25 672,89 eur\ntitulom ekonomicky oprávnených nákladov, vyvolaných odpojením sa žalovaného\nako odberateľa od sústavy tepelných zariadení žalobcu ako dodávateľa tepla a to v zmysle\n§ 1 ods. 1 Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje rozsah\nekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa odberateľa alebo konečného\nspotrebiteľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa č. 505/2006 Z. z. Túto výšku vyčíslil\n\n13\n\nsúdny znalec\n\nv podanom znaleckom posudku v tomto konaní a to vo výške\n\n25 672,89 eur, ktorú súd prvého stupňa žalobcovi napadnutým rozsudkom priznal.\nOdvolací súd považuje za správny záver súdu prvého stupňa v tom, že medzi\núčastníkmi konania došlo podľa § 20 ods. 1 písm. b) Zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej\nenergetike k dohode o ukončení odberu tepla. Pre platnosť takejto dohody podľa § 20\nzákona č. 657/2004 Z. z. sa nevyžaduje písomná forma. Úmysel oboch účastníkov konania\no ukončení odberu tepla dohodou nebol v konaní sporný. Žalovaný potom, čo sa odpojil\nod zdroja tepla dodávateľa − žalobcu a vybudoval si vlastnú kotolňu, nepreukázal v konaní,\nže toto faktické ukončenie dovtedy zmluvného vzťahu o odbere tepla ukončil na základe\nzákona podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 657/2004 Z. z. a že mal pre to zákonný dôvod.\nZ toho vyplýva, že medzi účastníkmi konania išlo o vzájomne akceptovanú dohodu\no ukončení odberu tepla. To, že takúto dohodu účastníci neuzatvorili písomne neznamená,\nže podľa § 20 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z., nemá žalovaný ako odberateľ povinnosť\nuhradiť žalobcovi ako dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané týmto\nodpojením žalovaného ako odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa.\nLen samotná nečinnosť žalovaného pri určení výšky ekonomicky oprávnených nákladov\nna toto odpojenie, pri dohode o výške týchto nákladov a pri realizovaní a preberaní\nstavebných prác súvisiacich s odpájaním od zdroja tepla, nemôže mať za následok to,\nže žalovaný nebude povinný uhradiť tieto náklady pre žalobcu. Táto povinnosť žalovaného\nuhradiť náklady žalobcovi ako dodávateľovi tepla vyplýva priamo zo zákona a nie je\npodmienená ani fakturáciou týchto nákladov zo strany žalobcu ako dodávateľa, nie je\npodmienená ani vyhotovením a podpísaním súpisu vykonaných prác. Nie je preto dôvodné\ntvrdenie žalovaného v odvolaní, že ak nepodpísal súpis vykonaných prác, v ktorom by\npotvrdil, že žalobca vykonal práce na likvidovaní tepelných prívodov, že žalobca nemá\nprávo tieto náklady uplatniť u žalovaného a žalovaný nemá povinnosť tieto náklady\nžalobcovi uhradiť. Odvolací súd udáva, že tieto náklady nevznikli zo zmluvy uzatvorenej\nmedzi účastníkmi konania, vznikli priamo zo zákona. Preto nie je možné na ich vznik\na povinnosť ich úhrady aplikovať, ako sa to v odvolaní snaží naznačiť žalovaný, zákonné\npodmienky platné pre vznik práva na zaplatenie ceny diela podľa § 548 Obchodného\nzákonníka a to riadnym odovzdaním diela podľa § 554 Obchodného zákonníka, pretože\nmedzi účastníkmi konania nebola uzatvorená zmluva o dielo na odpojenie žalovaného\n\n14\n\nod sústavy tepelných zariadení žalobcu a zlikvidovanie prípojok a žalobca predmetné\nnáklady neodvodzuje od zmluvy ale odvodzuje ich zo zákona. Podľa § 20 ods. 3 zákona\nč. 657/2004 Z. z. dohoda o skončení odberu tepla predpokladá aj úhradu ekonomicky\noprávnených nákladov vyvolaných odpojením zo strany odberateľa tepla pre dodávateľa\ntepla. Pre výšku určenia týchto nákladov zákon nepredpokladá dohodu medzi odberateľom\na dodávateľom tepla a zákon rozsah týchto oprávnených nákladov priamo stanovuje\nvo všeobecne záväznom právnom predpise Úradu pre reguláciu sieťových odvetví\nč. 505/2006 Z. z.\nKeďže v tomto konaní bol rozsah týchto nákladov medzi účastníkmi konania sporný,\nsúd prvého stupňa správne na určenie ich výšky nariadil znalecké dokazovanie z odboru\nEnergetika, Tepelné energetické zariadenia, Vykurovanie a vykurovacie zariadenia\na správne zaviazal žalovaného na náhradu týchto nákladov pre žalobcu vo výške určenej\nznaleckým dokazovaním 25 672,89 eur (773 421,50 Sk).\nŽalovaný, ktorý má v konaní taktiež dôkaznú povinnosť o svojich tvrdeniach\npodľa § 120 ods. 1 O. s. p., v konaní okrem nesúhlasu s výškou takto určených nákladov\nsúdnym znalcom, neuviedol žiadne skutkové okolnosti, ktoré by túto celkovú výšku\nnákladov, vyčíslenú v znaleckom posudku, v jej jednotlivých položkách alebo v celosti\nspochybnili, ani neoznámil žiadne dôkazy na preukázanie inej výšky nákladov, ako určil\nsúdny znalec. Žalovaný teda neuniesol v konaní dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach o\nnesprávne vyčíslenej výške ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré sú predmetom tohto\nkonania.\nOdvolací súd k tvrdeniam žalovaného v odvolaní, že všetky úkony žalobcu vo veci\nnesprávnej a neoprávnenej fakturácie sú neplatné, pretože boli vykonané v čase, kedy ešte\nnenastal moment fakturácie uvádza, že fakturácia nie je právny úkon, z ktorého by vyplývali\npre účastníkov určité práva a povinnosti. Odvolací súd sa zhoduje s tvrdením žalovaného\nv odvolaní, že náš správny poriadok − Obchodný zákonník ani Občiansky zákonník nepozná\npojem faktúra a fakturačné vzťahy, tak ako boli zakotvené v Hospodárskom zákonníku\na preto podmienkou pre úhradu peňažného záväzku zo strany dlžníka nie je vystavenie\nfaktúry zo strany veriteľa. Peňažný záväzok sa nestáva splatným splatnosťou faktúry,\nale podľa § 1 Obchodného zákonníka, ktorý na predmetný vzťah účastníkov konania,\nako podnikateľov, ktorý vznikol pri ich podnikateľskej činností, je potrebné aplikovať,\n\n15\n\npodľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka sa záväzok stáva splatným potom čo veriteľ\npožiadal dlžníka o jeho splnenie, ako to správne posúdil súd prvého stupňa v napadnutom\nrozsudku. Z toho dôvodu, keď v čase podania žaloby dňa 3.5.2007 ešte žalobca ani\nnepoznal výšku skutočných ekonomicky oprávnených nákladov a predmetnou faktúrou č.\n17000182 z 5. 3. 2007 vyfakturoval žalovanému náklady vo výške 993 631,00 Sk,\nneznamená to, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa skorším rozsudkom v tejto veci\nzo dňa 28. 8. 2009, ani napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 24. 4. 2012,\nže uplatnená peňažná pohľadávka žalobcu už nie je splatná. Správne uviedol súd prvého\nstupňa, že podľa § 154 ods. 4 O. s. p. je pre rozhodovanie súdu rozsudkom vo veci samej\nrozhodujúci stav aký je v čase rozhodovania súdu, nie aký bol v čase začatia konania.\nZnamená to, že ak aj žalobca podá žalobu o zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorá ešte nie\nje v čase podania žaloby splatná, žalobca môže byť v konaní úspešný, ak sa pohľadávka\nstane splatnou v priebehu súdneho konania. Takéto predčasné podanie žaloby o zaplatenie\npeňažnej pohľadávky, ktorá ešte nie je splatnou, sa v súdnom konaní môže prejaviť\niba v rozhodovaní o trovách konania, zohľadňujúc to, aké účelné trovy konania účastníkom\nkonania vznikli pred splatnosťou uplatnenej pohľadávky a aké účelné trovy konania\núčastníkom konania vznikli potom ako sa pohľadávka stala splatnou počas súdneho\nkonania. Predčasné podanie žaloby pred splatnosťou uplatnenej pohľadávky, ktorá sa stane\nsplatnou v priebehu súdneho konania a to do rozhodnutia súdu vo veci samej, nemôže\nznamenať zamietnutie inak oprávnenej pohľadávky žalobcu − veriteľa pretože takéto\nrozhodnutie by založilo prekážku veci právoplatne rozhodnutej „rest judicate“,\nčo by znamenalo pre veriteľa oprávnenej pohľadávky, že túto svoju oprávnenú pohľadávku\nby už nemohol uplatniť v novom súdnom konaní. Takýto postup súdu by bol v rozpore\nso základnou povinnosťou súdu v občianskom súdnom konaní, vyplývajúcou z ustanovenia\n§ 1 O. s. p. a to zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov\nkonania.\nOdvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa po rozhodnutí Najvyšším\nsúdom SR ako dovolacím súdom uznesením č. k. 1 Obdo/41/2010 zo dňa 19. 7. 2011\npostupoval procesne v konaní podľa pokynov Najvyššieho súdu SR, vykonal všetky dôkazy\nnavrhnuté účastníkmi konania a dostatočne zistil skutkový stav veci a vo veci správne\nrozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý jasne, presvedčivo a podrobne odôvodnil.\n\n16\n\nV rozsudku súdu prvého stupňa na str. 9 súd prvého stupňa osobitne odôvodnil, prečo\nčasové hľadisko vystavenia faktúry nie je pre rozhodovanie o uplatnenej pohľadávke\ndôležité, ale je dôležitý dátum, kedy bol žalovanému v tomto konaní doručený znalecký\nposudok s vyčíslenou výškou oprávnených nákladov na odpojenie žalovaného od zdroja\ntepla a kedy boli ukončené práce na odpojení žalovaného od zdroja tepla. Tým\nsa pohľadávka žalobcu stala v priebehu konania splatnou a výška uplatnenej pohľadávky\nbola v konaní preukázaná podaným znaleckým posudkom. Preto súd prvého stupňa vyhovel\nžalobe v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatnenej pohľadávky\n25 672,89 eur s príslušenstvom − 7,5 % ročným úrokom z omeškania od 30. 10. 2008\ndo zaplatenia, teda od nasledujúceho dňa, potom ako bol dňa 29. 10. 2008 súdom prvého\nstupňa doručený žalovanému znalecký posudok s vyčíslenou výškou ekonomicky\noprávnených nákladov na odpojenie od zdroja tepla.».\nPri hodnotení napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd vychádzal\nz ustáleného právneho názoru, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho\nsúdu nemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08,\nIV. ÚS 320/2012), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania\ntvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania\nrozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového aj odvolacieho), ktoré boli vydané\nv priebehu príslušného súdneho konania (m. m. IV. ÚS 350/09).\nVzhľadom na obsahovú spojitosť napadnutého rozsudku krajského súdu s rozsudkom\nokresného súdu a v nadväznosti na už citovanú judikatúru považoval ústavný súd\nza potrebné v ďalšom poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku\nokresného súdu, v ktorej okresný súd po rekapitulácii priebehu konania a dokazovania\nuvádza:\n„Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd\ndospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu ekonomicky oprávnených nákladov\nvyvolaných odpojením sa odberateľa – žalovaného od sústavy tepelného zariadenia\ndodávateľa. Súd sa nestotožnil so stanoviskom žalovaného, že žalobca podal žalobcu\n\n17\n\npredčasne, pretože ku dňu rozhodnutia súdu neboli splnené na strane žalobcu všetky\nzákonné podmienky k tomu, aby k vzniku nároku došlo.\nPodľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 505/2006 Z. z. ekonomicky oprávnenými nákladmi\nvyvolanými odpojením sa od sústavy tepelných zariadení sú prevádzkové náklady, ktoré\nvzniknú dodávateľovi tepla v roku t, v ktorom odberateľ alebo konečný spotrebiteľ ukončil\nodber tepla dohodou. Toto ustanovenie teda zakotvuje nárok na náhradu nákladov, ktoré\nv budúcnosti vzniknú. Stanovisko žalovaného, že nárok žalobcu na úhradu nákladov vzniká\naž potom, čo dodávateľ vykoná všetky úkony súvisiace s odpojením tepelného zariadenia,\nby bolo akceptovateľné, ak by sa § 1 ods. 1 vyhl. č. 505/2006 Z. z. uvádzalo, že dodávateľ\nsi môže nárok uplatniť až potom, čo mu tieto náklady vznikli. Tomuto výkladu zodpovedajú\npodporujú ho aj ďalšie ustanovenia vyhl. č. 505/2006 Z. z. a to hlavne § 1 ods. 2, § 2,\npodľa ktorých výpočet výšky nákladov sa vôbec nemusí zhodovať so skutočnými nákladmi\ndodávateľa na odpojenie zdroja tepla. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že výpočet výšky\nekonomicky oprávnených nákladov podľa vyhl. č. 505/2006 Z. z. je možné previesť\nbez ohľadu na skutočne vynaložené náklady, pretože v ustanovení § 2 vyhl. č. 505/2006 Z. z.\nsa výpočet výšky nákladov stanovuje podľa vzorca tam uvedeného a veličiny, ktoré sú\nv tomto vzorci uvedené, sa určujú ku dňu odpojenia a teda momentom keď došlo k zániku\nzmluvného vzťahu o dodávke tepla medzi účastníkmi, práve z dôvodu požiadavky\nžalovaného, aby žalobca zdroj tepla odpojil.\nAj znalec v znaleckom posudku previedol výpočet ekonomicky oprávnených\nnákladov, nie na základe skutočnej ceny akú žalobca na odpojenie vynaložil, toto ani\nnezohľadňoval, ale použil údaje, ktoré boli aktuálne ku dňu odpojenia tepelného zariadenia.\nVôbec nezohľadňoval teda náklady, ktoré vynaložil žalobca v čase od ukončenia zmluvného\nvzťahu so žalovaným o dodávke tepla, až do vykonania všetkých práv a výkonov, ktorým\nrealizoval úpravu zariadenia a rozvodov, potom čo k odpojeniu tepelného zariadenia došlo.\nZ vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení vyplýva, že po ukončení\nzmluvného vzťahu o dodávke a odbere tepla z dôvodu odpojenia sústavy tepelného\nzariadenia môže dôjsť medzi účastníkmi zmluvného vzťahu k nezhodám ohľadne výšky\nekonomicky oprávnených nákladov na odpojenie, ale táto skutočnosť nemôže nič zmeniť\nna tom, že nárok dodávateľa na úhradu ekonomicky oprávnených nákladov vzniká dňom\nodpojenia a nie už vykonaním všetkých technických úkonov a teda vynaložením nákladov.\n\n18\n\nSpornosť môže vyplývať iba z toho, či dodávateľ vyčíslil výšku nákladov v súlade s úpravou\nobsiahnutou vo vyhláške č. 505/2006 Z. z. V tejto veci bola spornosť čo do výšky\nekonomicky oprávnených nákladov odstránená znaleckým posudkom, ktorý pred týmto\nrozhodnutím súdu akceptovali obe strany.\nV tejto súvislosti súd poznamenáva, že ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku\nuž boli žalobcom ukončené všetky práce súvisiace s odpojením zdroja tepla a známa\nkonečná výška skutočných nákladov, ktoré žalobcovi vznikli.\nPo doručení znaleckého posudku mal teda žalovaný k dispozícii všetky potrebné\ninformácie o skutočnostiach, o ktorých ho podľa neho mal informovať žalobcu. Nie je\nrozhodujúce, či žalovaný získal ním požadované informácie o nákladoch žalobcu priamo\nod žalobcu alebo so znaleckého posudku. I preto sa jeho obrana, spočívajúca v tvrdeniach,\nže žalobcovi ani po podaní znaleckého posudku nemohol ešte vzniknúť nárok na náhradu\nekonomicky oprávnených nákladov, lebo mu nepredložil dokumentáciu ohľadne vykonaných\nprác a výpočet výšky nákladov, javí ako účelová. Dňom doručenia znaleckého posudku\nmuseli byť žalovanému známe všetky skutočnosti, na základe ktorých sa určila výška\noprávnených nákladov žalobcu a preto najneskôr od toho dňa vznikla žalovanému\npovinnosť tieto náklady žalobcovi uhradiť. To platí aj za predpokladu, že by vznik nároku\nžalobcu na náhradu nákladov z časového hľadiska spadal až do obdobia po ukončení prác\nsúvisiacich s odpojením zdroja tepla. Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. je pre rozsudok\nrozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. V čase vyhlásenia tohto rozsudku výška\nekonomicky oprávnených nákladov bola žalovanému známa zo znaleckého posudku, ktorý\nžalovaný akceptoval a pri ktoromkoľvek z dvoch možných výkladov momentu vzniku nároku\nžalobcu na náhradu nákladov platí, že ku dňu rozhodnutia súdu žalobca vznik nároku\npreukázal.\nVychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd uložil\nžalovanému povinnosť uhradiť pre žalobcu sumu 25.672,89 € /773.421,50 Sk/. Súd tak\nrozhodol z dôvodu, že ku dňu vyhlásenia rozsudku žalovaný neuhradil žalobcovi náklady\nsúvisiace s odpojením zdroja tepla a to aj napriek tomu, že ku dňu rozhodnutia súdu\nžalobca vznik a výšku týchto nákladov riadne preukázal a rovnako k tomuto dňu\nžalovanému bola známa skutočnosť, že žalobcovi v takej výške náklady vznikli a že mu\npovinnosť uhradiť tieto náklady ku dňu rozhodnutia súdu vznikla. Po podaní znaleckého\n\n19\n\nposudku totiž bolo žalovanému oznámené podanie žalobcu, v ktorom žiada, aby súd uložil\nžalovanému povinnosť náklady v tejto výške uhradiť.“\nTakto formulované právne závery okresného súdu nenesú žiadne prvky arbitrárnosti\nv jeho postupe, ktoré mali byť korigované v nadväzujúcom konaní krajského súdu a ktoré\nby mohli pre nedostatok primeranej reakcie zo strany krajského súdu zakladať ústavnú\nneudržateľnosť rozsudku krajského súdu.\nÚstavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že argumentácia sťažovateľa 1 je len\nopakovaním jeho predchádzajúcej odvolacej argumentácie, v rámci ktorej polemizoval\ns právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu a je výlučne\nvýrazom jeho odlišného skutkového a právneho hodnotenia veci, aké zastávajú všeobecné\nsúdy, do posúdenia ktorého ústavný súd s poukazom na už uvedené nie je ani oprávnený\nani povinný vstupovať (m. m. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Sťažovateľom 1 uvádzané\ntvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia krajského súdu, ktoré by mali ústavnoprávny\nrozmer, teda ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv\nsťažovateľa 1 po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nÚstavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu\nv spojení s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu vo väzbe na obsah\nsťažnostnej argumentácie sťažovateľa 1 dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia ústavne\nakceptovateľným spôsobom zodpovedali všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s napadnutým\nrozsudkom okresného súdu nemožno hodnotiť ako arbitrárny.\nZ uvedených dôvodov sa sťažovateľovi 1 v okolnostiach danej veci pre zjavnú\nabsenciu ústavnoprávne relevantnej argumentácie (polemika so skutkovými a právnymi\nzávermi všeobecných súdov, ktorá stavia ústavný súd len do pozície ďalšej inštancie\nv rámci sústavy všeobecných súdov) nepodarilo preukázať namietané porušenie označených\npráv podľa ústavy a dohovoru, reálnosť ktorých by mohol ústavný súd posúdiť po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie.\n\n20\n\nZ už uvedených dôvodov bolo preto potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť\nako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nII.3 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa 1 na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu\nZmyslom a účelom princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy je to,\nže ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného\nsúdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.\nVšeobecné súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať\npríslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou\n\nzmluvou\n\npodľa\n\nčl. 7\n\nods. 5\n\nústavy,\n\nsú\n\nprimárne\n\nzodpovedné\n\naj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva\ndotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti\nultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti\nvšetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.\nOpačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu\npodľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie\nzásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom\nprerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy\nvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\n\n21\n\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nV súvislosti s návrhom sťažovateľa 1 na zrušenie napadnutého uznesenia okresného\nsúdu (ktorým mu bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania) ústavný súd zdôrazňuje,\nže sťažovateľ 1 mal možnosť podať proti uzneseniu okresného súdu riadny opravný\nprostriedok – odvolanie. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ 1 proti uvedenému uzneseniu\nokresného súdu odvolanie nepodal a napadnuté uznesenie nadobudlo právoplatnosť\nuplynutím lehoty na podanie odvolania.\nPodľa princípu subsidiarity obsiahnutého v čl. 127 ods. 1 ústavy a v zmysle § 53\nods. 1 zákona o ústavnom súde musia byť pred podaním sťažnosti vyčerpané všetky\nprocesné prostriedky, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv priznáva, inak\nje sťažnosť neprípustná. Zmysel tejto právnej úpravy nie je iba v tom, aby bola vec\nposúdená tým orgánom, ktorý je na posúdenie danej veci príslušný, ale aj v tom, aby\nprípadné nedostatky mohli byť predmetom posúdenia v opravnom konaní pred správnymi\norgánmi alebo súdmi a odstránené spôsobom predpokladaným zákonom. Z toho vyplýva,\nže námietky, ktoré neboli uplatnené v konaní pred všeobecným súdom, hoci v tomto konaní\nuž uplatnené byť mohli, nemôžu byť úspešne uplatnené až v konaní o sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Je to tak z dôvodu, že ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej\nprávomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť,\nale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy,\nak nie je daná právomoc všeobecných súdov (napr. IV. ÚS 236/07, II. ÚS 772/2014,\nII. ÚS 602/2015).\n\n22\n\nAk ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany\nzákladných práv alebo slobôd mohol domôcť využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, ale túto možnosť nevyužil, musí\ntakúto sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods.1 zákona o ústavnom súde\nako neprípustnú.\nII.4 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov 2 až 52 na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutými rozhodnutiami\nV súvislosti so sťažnosťou sťažovateľov 2 až 52, zastúpených správcom bytového\ndomu Okresným stavebným bytovým družstvom Trebišov, Pribinova 2246/2, Trebišov\n(sťažovateľ 1), ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej\nsťažovatelia (fyzické alebo právnické osoby) môžu prostredníctvom sťažností podľa čl. 127\nústavy namietať len porušenie svojich základných práv alebo slobôd, ale nie aj porušenie\nzákladných práv a slobôd iných. Sťažnosti, v ktorých sťažovatelia nenamietajú porušenie\nsvojich základných práv alebo slobôd, ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní odmieta\nako podané osobami zjavne neoprávnenými (m. m. III. ÚS 41/00, I. ÚS 43/98,\nII. ÚS 128/95, II. ÚS 32/06).\nÚstavný\n\nsúd\n\nzo\n\nsťažnosti\n\na z predloženej\n\nspisovej\n\ndokumentácie\n\nzistil,\n\nže sťažovatelia 2 ‒ 52 neboli účastníkmi ani jedného z konaní, v ktorých boli vydané\nnapadnuté rozhodnutia, ktorými malo dôjsť k porušeniu nimi v sťažnosti označených práv.\nÚčastníkom konania pred okresným súdom a krajským súdom bol na strane žalobcu Bytový\npodnik Trebišov, s. r. o., Puškinova 18, Trebišov, a na strane žalovaného len Okresné\nstavebné bytové družstvo Trebišov, Pribinova 2246/2, Trebišov.\nÚstavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že sťažnosťou\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy sa môže domáhať ochrany základných práv fyzická osoba alebo\nprávnická osoba jedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06,\nII. ÚS 80/06). Sťažovateľ musí teda namietať porušenie svojich základných práv, pričom\n\n23\n\nv súvislosti s konaním pred všeobecným súdom je to možné len vtedy, ak je v čase\ndoručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, resp. stranou v konaní, v ktorom\nmalo dôjsť k porušeniu jeho základných práv (napr. II. ÚS 3/05, II. ÚS 324/2017).\nKeďže sťažovatelia 2 ‒ 52 nie sú aktívne vecne legitimovaným subjektom vo vzťahu\nk preskúmavaniu sťažnosťou napadnutých rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu\nani postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, ústavný súd uzavrel, že sťažnosť podľa čl. 127\nods. 1 ústavy podali sťažovatelia, ktorí nie sú aktívne legitimovaní na jej podanie, a preto\nich sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako podanú neoprávnenou osobou (obdobne pozri napr. II. ÚS 564/2011,\nIV. ÚS 5/2012, IV. ÚS 476/2013).\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd\nzaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľov na ochranu ústavnosti.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nNad rámec uvedeného navyše ústavný súd uvádza, že keďže sťažnosť podľa čl. 127\nods. 1 ústavy podal za sťažovateľov 2 až 52 správca bytového domu (sťažovateľ 1), ktorý je\nsíce aktívne legitimovaný na podanie sťažnosti týkajúcej sa namietaného porušenia svojich\nzákladných práv a slobôd napadnutými rozhodnutiami, nie je však aktívne legitimovaný\npodať sťažnosť za sťažovateľov 2 ‒ 52 (obdobne pozri napr. II. ÚS 564/2011,\nIV. ÚS 5/2012, IV. ÚS 476/2013).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. februára 2018\n\n24", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vecné bremeno", "rozhodnutie-záväznosť", "legitimácia-pasívna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:af0c26d1-a419-4280-8e88-bdde788fd410", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.324.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2017 z 18. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.324.2017.1"}, {"guid": "ussr:e07aca7d-ab69-4ee6-a686-0825dc353146", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.602.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 602/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 602/2015 z 24. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-24", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.602.2015.1"}, {"guid": "ussr:f85ac03f-da8f-42e9-801b-25ee8a5a82a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 772/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 772/2014 z 13. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f85ac03f-da8f-42e9-801b-25ee8a5a82a1"}, {"guid": "ussr:41dc70f1-07c4-461a-a053-4a800c5ef50e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2013 z 15. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-15", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41dc70f1-07c4-461a-a053-4a800c5ef50e"}, {"guid": "ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df"}, {"guid": "ussr:8a8a6d19-de5a-4606-a719-9a90eb6ba882", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 5/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 5/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a8a6d19-de5a-4606-a719-9a90eb6ba882"}, {"guid": "ussr:cbc773ef-e248-4594-9012-d56c0ee20501", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 564/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 564/2011 z 15. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-15", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cbc773ef-e248-4594-9012-d56c0ee20501"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:2aff96f2-5bac-436e-bed8-102368a14566", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2aff96f2-5bac-436e-bed8-102368a14566"}, {"guid": "ussr:c1365728-4259-469a-aa80-3d2ee013a8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/06 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1365728-4259-469a-aa80-3d2ee013a8fe"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:7ad6a2ec-d0cc-446e-bc36-3d94f5da8003", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ad6a2ec-d0cc-446e-bc36-3d94f5da8003"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:5f655cc6-4ee4-4dcd-8bdd-c7b22fd2ef2b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.43.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 43/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 43/98 z 3. 6. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-06-03", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.43.1998.1"}], "citovane_v": []}