{"guid": "ussr:cee1282c-c0a4-4a7c-aa76-3765996ec717", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.107.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 107/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 107/2018 z 9. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 107/2018, ECLI:SK:USSR:2018:4.US.107.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-4", "nazov": "čl. 46 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cee1282c-c0a4-4a7c-aa76-3765996ec717", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.107.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.107.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.107.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIV. ÚS 107/2018-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nMiroslava Duriša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, a\n\n,\n\n,\n\nzastúpených advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká 2/B, Pezinok, ktorou\nnamietajú porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 3 a 4 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4 Cdo 191/2016 z 25. septembra 2017 a uznesením Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 10 Co 238/2015 z 18. novembra 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n28. decembra 2017 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n,\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“), a\n\n,\n\n(ďalej aj\n\n„sťažovateľka v 2. rade“, spolu aj „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou\nKorčekovou, Malacká 2/B, Pezinok, ktorou namietajú porušenie základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1, 3 a 4 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 191/2016 z 25. septembra 2017 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“) a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 10 Co 238/2015 z 18. novembra 2015 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovatelia v procesnom postavení\nžalobcov sa v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)\npod sp. zn. 11 C 1/2011 domáhali priznania náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 75 000 €\npre sťažovateľa v 1. rade a vo výške 25 000 € pre sťažovateľku v 2. rade z titulu\nnesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to súdneho\nexekútora v konaní vedenom pod sp. zn. Er 59/1996 na tom skutkovom základe, že súdny\nexekútor vykonal nezákonne dražbu nehnuteľnosti v ich vlastníctve, zatajil námietku\nzaujatosti vznesenú proti jeho osobe v konaní a nepredložil spis exekučnému súdu na\nrozhodnutie o nej, čím podľa názoru sťažovateľov porušil ich ústavné právo na súdnu\nochranu. Okresný súd uznesením sp. zn. 11 C 1/2011 z 3. marca 2015 konanie zastavil pre\nneodstrániteľnú prekážku konania vo forme litispendencie, pretože na okresnom súde skôr\nzačalo (a nie je právoplatne skončené) konanie vedené pod sp. zn. 10 C 233/2009, v ktorom\nsi sťažovatelia proti totožnému žalovanému uplatňujú náhradu ušlého zisku a nemajetkovej\nujmy (v sume 32 077,87 €, pozn.) z identického právneho titulu a na rovnakom skutkovom\nzáklade.\nProti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 11 C 1/2011 o zastavení konania sťažovatelia\npodali odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že uznesenie\nsúdu prvého stupňa potvrdil.\n\n2\n\nSťažovatelia proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali dovolanie (okrem iného)\ns odôvodnením, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom, o ktorom rozhodol najvyšší\nsúd napadnutým uznesením tak, že dovolanie ako procesne neprípustné odmietol, keď\nsťažovateľmi vytýkanú vadu konania ani iné dôvody prípustnosti dovolania nezistil.\nSťažovatelia namietajú najmä arbitrárnosť napadnutého uznesenia krajského súdu,\nv dôsledku ktorej im bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože podľa ich názoru nie\nsú splnené podmienky totožnosti vecí. V sťažnosti uvádzajú:\n«Prekvapivým\n\nuznesením...\n\nOkresný\n\nsúd\n\nBratislava\n\nI\n\n(zákonná\n\nsudkyňa\n\nJUDr. Jeannette Hajdinová) konanie zastavil zneužitím práva z dôvodu „údajnej\nlitispendecie„ s kompenzačným konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I pod č.k.\n10C/233/2009 vedenom na okresnom súde od 30.11.2009, v ktorom si sťažovatelia\nv 1. a v 2. rade uplatňujú nárok na odškodnenie nemajetkovej ujmy v sume 32 077.87 Eur\n(rozdielna suma ako v konaní vedenom pod č.k. 11C/1/2011 na okresnom súde Bratislava\nI), avšak na základe iných skutkových okolností , čo potvrdila aj žalovaná v jej vyjadrení na\nč.l. 86 a čl. 87 spisu čo do výšky odškodnenia nemajetkovej ujmy v sume 50.000,- Eur s čím\nsa okresný súd a... porušovatelia v 1. a v 2. rade dôsledne nevysporiadali, zanedbali\npovinnosť riadneho a ústavne konformného prieskumu veci... ako je tomu v konaní vedenom\npod č.k. 11C/1/2011... aj následne Krajský súd v Bratislave vydaním arbitrárne\nodôvodneného uznesenia z 18. novembra 2015 , č.k. 10Co 238/2015 a v neposlednom rade\naj Najvyšší súd Slovenskej republiky vydaním arbitrárne odôvodneného odmietajúceho\nuznesenia č.k. 4Cdo 191/2016 zo dňa 25. septembra 2017, pričom v oboch veciach sú\nuplatnené iné výšky odškodnenia nemajetkovej ujmy a na podklade iného skutkového stavu\nveci a iných odškodniteľných zásahov do základných práv a slobôd sťažovateľov, čo malo\nv konečnom dôsledku za následok bránenie sťažovateľom v 1. a v 2. rade ich prístupu\nna súd a malo v konečnom dôsledku za následok porušenie ich základného právo na súdnu\nochranu a na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nSťažovatelia poukazujú na vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.12.2011 na č.l. 84-87\nspisu, v ktorom práve žalovaný tvrdí na č.l. 85 a 86 spisu citujúc:\n\n3\n\n„Navrhovatelia v návrhu tiež uvádzajú, že uvedeným konaním nedošlo len k zásahu do ich\nosobnostných práv. Ale aj k zásahu do práva na dobré meno, česť, dôstojnosť a spoločenskú\nreputáciu podnikateľského subjektu SHS- Elektronic-1. Za čo navrhovateľ 1) požaduje\núhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- €“...\nSťažovatelia v 1. a v 2. rade teda zhodne tvrdia, že Okresný súd Bratislava I preto\nnebol oprávnený v žiadnej forme konanie zastaviť pre údajnú prekážku litispedencie, keďže\nz tohto samotného tvrdenia žalovaného vyplýva, že sa jedná o nárok na zaplatenie\nnemajetkovej ujmy, avšak z inej skutočnosti vyplývajúci, s čím sa ako okresný súd, tak aj\nporušovatelia v 1. a v 2. rade v dôsledku formalistického a tendenčného prístupu k veci na\núkor spravodlivosti dôsledne nevysporiadali a nimi vydané uznesenia zaťažili vadou, riadne\na presvedčivo ich neodôvodnili, čo malo v konečnom dôsledku za následok porušenie práva\nsťažovateľa v 1. rade a teda aj sťažovateľky na prístup k súdu , porušenie ich práva na\nspravodlivé súdne konanie, porušenie ich práva podľa čl. 46 ods. 1, ods. 3, ods. 4 ústavy.\nS odkazom na vyššie uvedené sťažovatelia poukazujú na rozhodnutie Krajského súdu\nv Bratislave č.k. 7Co 417/2016-199 z 28.októbra 2016 , ktorým krajský súd zrušil uznesenie\nOkresného súdu Pezinok č.k. 10C/310/2012-185 z 13.04.2016, ktorým okresný súd konanie\no odškodnení nemajetkovej ujmy v dôsledku prekročenia právomoci súdnej exekútorky\nzastavil z dôvodu „údajnej litispendencie“, pričom do tohto konania\na nezákonného\n\nrozhodnutia\n\nbol\n\nokresný\n\nsúd\n\nvmanévrovaný\n\npráve\n\nžalovaným\n\n(Ministerstvom spravodlivosti SR). V danej veci krajský súd zistil, že sťažovatelia v 1. a v 2.\nrade si síce uplatňujú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy voči rovnakému žalovanému\n(SR v zast. MS SR) ,ale v rozdielnej výške, teda krajský súd nevyhodnotil, že sa jedná o\ntotožné nároky, teda týkajúce sa rovnakých strán sporu, rovnakého predmetu konania ako\naj rovnakých skutkových okolností, od ktorých sťažovatelia v 1. a v 2. rade odvodzujú svoje\nprávo, aj keď obe žaloby sú na prvý pohľad takmer identické...\nKrajský súd v Bratislave uzavrel, že pre vyslovenie prekážky litispendencie, na ktorú\nmusí súd prihliadať ex offo a ktorá bráni riadnemu prejednaniu oboch totožných vecí chýba\naj totožnosť skutkových okolností, s čím sa dôsledne nevysporiadal Okresný súd Bratislava I\nvydaním zastavujúceho uznesenia č.k. 11C/1/2011-148 zo dňa 3. marca 2015 a ani Krajský\nsúd v Bratislave vydaním uznesenia z 18. novembra 2015, č. k. 10Co 238/2015\na v neposlednom rade ani Najvyšší súd Slovenskej republiky vydaním odmietajúceho\n\n4\n\nuznesenia č.k. 4Cdo 191/2016 zo dňa 25. septembra 2017, pričom vzhľadom na\nneexistenciu dôvodov na vydanie uznesenia č.k. 11C/1/2011-148 zo dňa 3. marca 2015\nOkresným súdom Bratislava I zneužitím práva majúcim za následok odňatie možnosti konať\nsťažovateľom v 1. a v 2. rade bolo povinnosťou už Krajského súdu v Bratislave napadnuté\nuznesenie ex offo zrušiť , vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.\nS poukazom na vyššie uvedené sa podáva, že postupom a rozhodnutím Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky č.k. 4Cdo 191/2016 zo dňa 25. septembra 2017 bol porušený\nčl. 13 Dohovoru , bolo porušené právo sťažovateľov v 1. a v 2. rade na účinný prostriedok\nnápravy pred vnútroštátnym súdom.\nPorušovatelia v 1. a v 2. rade sa nevysporiadali aj s tým, že sťažovateľka v 2. rade\nnebola do vydania uznesenia okresného súdu č.k. 11C/1/2011 -148 z 03.03.2015 riadne\npoučená o jej procesných právach (viď. čl. 80 spisu), nebolo jej účinne doručené uznesenie\nč.k. 11C/1/2011- 79 z 13.1.2011, keďže sa v mieste doručovania v čase doručovania tejto\nzásielky nezdržiavala. Súd neskúmal otázku jej pobytu, hoc bol k tomu povinný, nevykonal\nopätovné doručenie jej tejto zásielky. Veľmi pochybne vyznieva aj doručenka na č.l. 84\nosvedčujúca, že sťažovateľke v 2. rade malo byť doručované aj vyjadrenie žalovanej\nz 16.12.2011, pričom na doručenke je ex post rukou dopisované „VYJ. O„.\nSťažovatelia tvrdia, že tým, že porušovateľ v 1. rade arbitrárne odôvodnil svoje\nrozhodnutie a neprípustne zlegalizoval protiústavné konanie Krajského súdu v Bratislave\nako aj Okresného súdu Bratislava I, nerešpektujúc rozhodovaciu prax Súdu (bránenie\nprístupu na súd), tak sťažovateľom aj odňal právo na spravodlivé súdne konanie,\nsťažovateľovi odňal možnosť riadne konať pred súdom.\nDľa sťažovateľov je uplatnená výška primeraného zadosťučinenia v sume 5.000,Euro každému zo sťažovateľov primeraná a spravodlivá, súladná s rozhodovacou praxou\nSúdu.»\nNa základe tejto argumentácie sťažovatelia navrhujú ústavnému súdu, aby po prijatí\nich sťažnosti na ďalšie konanie vydal nález v tomto znení:\n„1. Základné právo\n\na\n\nna súdnu ochranu\n\na právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo podľa\nčl. 46 ods. 3, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie\n\n5\n\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo podľa\nčl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.\n4Cdo 191/2016 zo dňa 25. septembra 2017 porušené boli.\n2. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4Cdo 191/2016 zo dňa\n25. septembra 2017 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie\nkonanie.\n3. Základné právo\n\na\n\nna súdnu ochranu a právo\n\nna prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nv spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Krajského\nsúdu v Bratislave z 18. novembra 2015 , č.k. 10Co 238/2015 porušené boli.\n4.\n\nRozhodnutie\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nBratislave\n\nz\n\n18.\n\nnovembra\n\n2015,\n\nč.k. 10Co 238/2015 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n5.\n\na\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume\n\n5.000,- Eur každému , ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky spoločne a nerozdielne\ns Krajským súdom v Bratislave povinný im vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n6.\n\na\n\npriznáva úhradu trov konania\n\nv sume 606,16 Eur , ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet ich\nprávnej zástupkyne - advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti\nnálezu.\n7.\n\na\n\npriznáva úhradu trov konania v sume\n\n606,16 Eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet ich právnej\nzástupkyne - advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n6\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n\n7\n\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov napadnutým\nuznesením krajského súdu\nPodľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny\nštát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 3 ústavy má každý právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávnym úradným postupom.\nPodľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane\nustanoví zákon.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli\nporušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa\nporušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva na súdnu\nochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť\n\n8\n\nkaždému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného\nprocesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva\nna súdnu ochranu, vo veci konať a rozhodnúť (m. m. II. ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom\npredpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným\na ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom\n(m. m. IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\nSúčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií\nprocesnej povahy je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné (ťažiskové) otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany (porov. právnu vetu nálezu sp. zn. III. ÚS 260/07;\nďalej napr. aj II. ÚS 439/2016).\nÚstavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti považuje za potrebné\npoukázať aj na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach patriacich do\nprávomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať\nzákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá\npríčinu doň zasahovať (m. m. I. ÚS 19/02, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06).\n\n9\n\nPodstatou námietok sťažovateľov vo vzťahu k porušeniu základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením krajského súdu je arbitrárnosť jeho odôvodnenia najmä\nvo vzťahu k námietke, že nejde o skutkovo a právne totožné konania pred okresným súdom.\nV relevantnej časti napadnutého uznesenia\n\nkrajský\n\nsúd okrem\n\npoukazu\n\nna presvedčivú argumentáciu súdu prvého stupňa uvádza:\n„Odvolací súd z obsahu spisu v posudzovanej veci zistil, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa\nnávrhom na začatie konania zo dňa 07.01.2011 domáhajú voči odporcovi náhrady\nnemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri\nvýkone verejnej moci podľa § 9 zákona č. 514/2003 z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci..., pričom svoj návrh odôvodnili skutkovým a právnym\nzákladom totožným s návrhom na začatie konania podaným na Okresnom súde Bratislava I\ndňa 30.11.2009 pod sp. zn. 10C/223/2009. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa\nriadne a dostatočne odôvodnil skutkové a právne skutočnosti, o ktoré navrhovatelia\nopierajú v oboch právnych veciach svoj uplatňovaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy\na stotožňuje sa s konštatovaním súdu prvého stupňa, že hoci navrhovatelia si v konaní\nsp. zn. 10C/223/2009 popri náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 32.077,87,eur (v rozdielnej\nvýške ako v posudzovanej veci) uplatňujú aj náhradu za ušlý zisk, táto skutočnosť nemá\nvplyv na prekážku litispendencie, pretože skutková a právna stránka oboch vecí je\nnepochybne rovnaká. Neobstojí ani odvolacia námietka navrhovateľov 1/ a 2/, že platné\nustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. neumožňujú navyšovanie nároku na odškodnenie po\njeho uplatnení formou predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, nakoľko svoje\ntvrdenie nepodporili žiadnymi relevantnými právnymi skutočnosťami, z ktorých by\nvyplývalo, že výšku nároku na náhradu škody nemožno po jej uplatnení v zmysle § 15 a\nnasl. zákona č. 514/2003 Z. z. zvyšovať. Odvolací súd v tejto súvislosti navyše uvádza, že\nsúd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí poukazuje na nespochybniteľné právo\nnavrhovateľov disponovať návrhom na začatie konania vo veci sp. zn. 10C/223/2009\na meniť uplatňovanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy. Súd prvého stupňa sa preto\nneobmedzil vo svojich tvrdeniach výlučne na zvyšovanie uplatňovanej sumy nároku na\nnáhradu nemajetkovej ujmy a vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje za potrebné\n\n10\n\nzdôrazniť, že právo meniť (disponovať) návrh na začatie konania je ustanovené § 95\nObčianskeho súdneho poriadku.\nVzhľadom na skutočnosť, že konanie v posudzovanej veci a vo veci vedenej na\nOkresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10C/223/2009 sú totožné tak z hľadiska účastníkov\npredmetných konaní, ako aj predmetu konania, v dôsledku čoho sú splnené podmienky\nzakladajúce zákonnú prekážku litispendencie v zmysle § 83 O.s.p., ktorá je\nneodstrániteľným nedostatkom podmienky konania a bráni súdu, aby pokračoval v konaní,\nsú irelevantné ďalšie odvolacie námietky navrhovateľov týkajúce sa výšky uplatňovanej\nnáhrady nemajetkovej ujmy, ktorá nemá vplyv na identickosť skutkového a právneho stavu\nuvedených konaní, pričom ani samotní navrhovatelia v tomto smere nespochybnili názory\nsúdu prvého stupňa svedčiace o tom, že návrh na začatie konania v posudzovanej veci\nkorešponduje s obsahom návrhu na začatie konania vo veci sp. zn. 10C/223/2009, ktorá\nbola iniciovaná pred začatím predmetného konania, a preto bráni tomu, aby o tej istej veci\nprebiehalo na súde iné konanie. Navrhovatelia iba vo všeobecnej rovine namietli odlišnosť\nčiastkových útokov exekútora v posudzovanej veci a vo veci sp. zn. 10C/223/2009 stým, že\nnemajetkovú ujmu nemožno generalizovať, ale nijakým spôsobom nespochybnili\nrozhodujúce skutočnosti opísané súdom prvého stupňa, ktoré skutkovo spájajú obe súdne\nkonania a zároveň predstavujú ich rovnaký skutkový ako aj právny základ. Odvolací súd\nzároveň zistil, že prekážka prv začatého súdneho konania naďalej trvá, keďže konanie\nvedené pod sp. zn. 10C/223/2009 nie je doposiaľ právoplatne skončené.“\nÚstavný súd po preskúmaní sťažnostnej argumentácie a napadnutého uznesenia\nkrajského súdu dospel k záveru, že odôvodnenie uznesenia spĺňa všetky požiadavky na\nriadne odôvodnenie rozhodnutia, pretože dáva odpoveď na všetky skutočnosti významné\npre posúdenie skutkovej a právnej totožnosti prejednávaných vecí ako predpokladu na\nvyslovenie prekážky litispendencie. Jeho odôvodnenie je zrozumiteľné a vnútorne\nkonzistentné a v dôsledku toho ústavný súd nenachádza dôvod doň zasahovať.\nV zmysle ustálenej súdnej praxe ústavného súdu postup súdu v súlade s platným\na účinným zákonom nemožno hodnotiť ako porušovanie základných ľudských práv (napr.\nI. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).\n\n11\n\nPretože v danom prípade krajský súd ako súd odvolací pri svojom rozhodovaní\nnevybočil z existujúceho rámca platných a účinných právnych predpisov a preskúmal\nnapadnuté prvostupňové rozhodnutie po právnej i skutkovej stránke a dostatočným\nspôsobom svoje závery odôvodnil, ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľmi uplatnená\nnámietka odňatia možnosti konať a arbitrárnosti napadnutého uznesenia je zjavne\nneopodstatnená, takže nesignalizuje žiadnu možnosť priamej príčinnej súvislosti s možným\nporušením ich práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako ani práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nesúhlas sťažovateľov\ns obsahom napadnutého uznesenia krajského súdu nie je dôvodom na vyslovenie jeho\nneústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor\nvšeobecného súdu svojím vlastným.\nNad rámec uvedeného ústavný súd považuje za vhodné zaujať stanovisko k námietke\nsťažovateľov poukazujúcej na obsah vyjadrenia žalovaného, podľa ktorého bol predmetom\nzastaveného konania aj nárok na náhradu za zásah do osobnostných práv podnikateľského\nsubjektu „SHS-Elektronic-1“, čo podľa názoru sťažovateľov zakladá takú odlišnosť\npredmetu konania, ktorá vylučuje zastavenie napadnutého konania pre prekážku\nlitispendencie. K tomu ústavný súd poznamenáva, že nejde o osobu so samostatnou právnou\nsubjektivitou (subjekt práva odlišný od fyzickej osoby sťažovateľa v 1. rade), ale len\no podnikateľský dovetok (obchodné meno) samostatne podnikajúcej fyzickej osoby –\nsťažovateľa v 1. rade (podľa § 6 zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov\nv znení neskorších predpisov – pozri zápis v Obchodnom registri Slovenskej republiky).\nZ uvedeného vyplýva, že prípadné neoprávnené zásahy do osobnostných práv tohto\npodnikateľského subjektu sú spojené výlučne s fyzickou osobou sťažovateľa v 1. rade\n(a jeho jedinou osobnosťou), ktorý je preto oprávnený na uplatňovanie prípadných nárokov\nvyplývajúcich z neoprávneného zásahu do osobnostných práv aj vo sfére dobrého mena\nv podnikateľskom prostredí. Pre účely posudzovania obsahu osobnostných práv je potom\naspekt zásahu aj do dobrej povesti podnikajúcej fyzickej osoby len dôvodom na priznanie\nvyššej náhrady, nie odlišným samostatným nárokom. V tejto súvislosti ústavný súd\npripomína, že sťažovateľ v 1. rade ako osoba s právnickým vzdelaním mohla a mala\nuplatňovať nárok na náhradu za prípadný neoprávnený zásah do obchodného mena, ktorý\n\n12\n\ntvorí neoddeliteľnú súčasť osobnostných práv sťažovateľa v 1. rade, v skôr začatom súdnom\nkonaní. Krajský súd (a okresný súd) teda nepochybil, keď zastavil konanie pre prekážku\nlitispendencie z dôvodu identity uplatňovaných nárokov.\nZ obsahu podaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom (sťažnosti)\na jeho odôvodnenia je zrejmé, že tento podávali sťažovateľ v 1. rade a sťažovateľka\nv 2. rade ako fyzické osoby, ktorých osobnostné práva mali byť poškodené a ohrozené a nie\npodnikateľský subjekt „SHS-Elektronic-1“, ktorého štatutárnym orgánom je síce sťažovateľ\nv 1. rade, avšak návrh nebol podaný týmto štatutárnym orgánom v mene uvedeného\nsubjektu ako vecne aktívne legitimovanou osobou, ale fyzickými osobami v ich vlastnom\nmene, preto vo vzťahu k subjektu „SHS-Elektronic-1“ je uvedená sťažnosť nedôvodná.\nÚstavný súd v nadväznosti na uvedené skutočnosti časť sťažnosti sťažovateľov,\nv ktorej namietali porušenie označených základných práv napadnutým uznesením krajského\nsúdu, odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\nzákladných\n\npráv\n\nnapadnutým\n\nuznesením najvyššieho súdu\nNapadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovatelia v podstatnom vytýkajú, že im\nbolo odňaté právo konať pred súdom pre nedostatok dôvodov rozhodnutí všeobecných\nsúdov prvého a druhého stupňa, ktoré nebolo najvyšším súdom zohľadnené. Sťažovatelia\ntiež namietajú odňatie možnosti konať pred súdom tým, že najvyšší súd nepripustil ich\ndovolanie aj napriek tomu, že sťažovateľke v 2. rade nebolo účinne doručené uznesenie\nokresného súdu o zastavení konania, nebola riadne poučená o jej procesných právach,\nkeďže sa v mieste bydliska nezdržiavala, a že sťažovatelia neboli oboznámení so zmenou\nzákonnej sudkyne bezodkladne.\n\n13\n\nV relevantnej časti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sa uvádza:\n«12. Súdy nižších inštancií v súlade s vyššie uvedeným, pri zistení zhody v označení\núčastníkov sporu, predmetu sporu, skutkového a právneho základu, správne uzavreli, že\nv obidvoch sporoch sa žalobcovia (v súlade s § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.) domáhajú\nnemajetkovej ujmy a v konaní skôr začatom aj náhrady ušlého zisku. Aj podľa názoru\ndovolacieho súdu uvedené ako aj výška uplatneného nároku nemôže mať vplyv pri\nposudzovaní vzniku prekážky litispendencie.\n13. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, že prekážka litispendencie,\nuž začatého súdneho konania, bráni tomu, aby na súde prebiehali dve a viac konaní v tej\nistej veci. Táto prekážka vzniká, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté\nďalšie konanie, ktoré má rovnaké strany, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové\nokolnosti. Litispendencia je procesnou prekážkou, ktorá bráni tomu, aby o tej istej veci\nprebiehalo na súde iné konanie. Ak takéto konanie napriek tomu začne prebiehať, musí byť\nzastavené.\n14. V preskúmavanej veci preto dovolatelia nedôvodne namietali, že im v dôsledku\nzastavenia konania bola odňatá možnosť pred súdom konať. O ich nároku bude konané\na rozhodnuté v konaní vedenom na základe skôr podanej žaloby na Okresnom súde\nBratislava I pod sp. zn. 10 C 223/2009.\n15. Dovolatelia mali za to, že odvolací súd zaťažil konanie vadou podľa § 237 ods. 1\npísm. f/ O.s.p. spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom, keď súdy rozhodnutie\ndostatočne neodôvodnili a nevysporiadali sa s ich námietkami, ktoré spochybňovali\nexistenciu prekážky litispendencie...\nSúdy svoje správne skutkové a právne závery náležíte, v súlade s § 157 ods. 2\nv spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. odôvodnili, dostatočne sa vyporiadali s námietkami žalobcov,\nprezentovanými v priebehu prvostupňového ako aj odvolacieho konania, v súvislosti\ns posudzovaním jednej zo základných podmienok konania, prekážky prv začatého konania.\n21. V preskúmavanej veci preto dovolatelia nedôvodné namietali, že im v dôsledku\nich tvrdených nedostatkov odôvodnenia napadnutého rozsudku bola odňatá možnosť pred\nsúdom konať.\n22. Dovolací súd, k tvrdeniam žalobcov ohľadne odvolacím súdom vykonávanému\ndokazovaniu bez možnosti sa k nemu vyjadriť (§ 123 O.s.p.), poznamenáva, že obsah spisu\n\n14\n\nuvedenému nenasvedčuje. Odvolací súd dokazovanie nevykonával, vychádzal z obsahu\nspisu, čo sám konštatuje v dôvodoch svojho rozhodnutia (str. 3 ods. 4) keď uvádza\n„Odvolací súd z obsahu spisu v posudzovanej veci zistil, že...“. K ďalším námietkam\nžalovanej zo 16. decembra 2011 bolo stranám sporu doručované na základe úpravy sudcu\n(pre spisovú kanceláriu súdu) z 10. decembra 2012. Podľa oznámenia doručovacej pošty\nzásielka adresovaná žalobkyni 2/ bola uložená na pošte z dôvodu, že v odbernej lehote\nnebola vyzdvihnutá. Obdobná situácia nastala aj v súvislosti s doručovaním dovolaním\nnapadnutého uznesenia odvolacieho súdu žalobkyni 2/ (na základe pokynu dovolacieho\nsúdu pre doručovaciu poštu).»\nVzhľadom na to, že najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol dovolanie\nsťažovateľov ako procesne neprípustné, pretože nezistil vady konania zakladajúce\nprípustnosť dovolania, ústavný súd konštatuje s poukazom na citovanú časť odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia, že toto zodpovedá požiadavkám kladeným na obsah procesného\nrozhodnutia o odmietnutí dovolania, je zrozumiteľné a presvedčivé. Záverom ústavný súd\npoznamenáva, že tvrdenie sťažovateľky v 2. rade o tom, že sa v čase doručovania uznesenia\nokresného súdu, prípadne doručovania poučenia o jej procesných právach nezdržiavala\nv mieste bydliska, ktoré nie je podporené žiadnymi dôkazmi, nie je spôsobilé samé osebe\nvyvrátiť prezumpciu správnosti údajov uvedených na doručenke, pretože sťažovateľka\nv 2. rade nesie dôkazné bremeno o svojom tvrdení. V konaní pred ústavným súdom však\nžiadne dôkazy nepredložila ani neoznačila.\nDovolanie z dôvodu uvedeného v § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku\n(postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom) síce ústavný\nsúd považuje za účinný právny prostriedok nápravy porušenia základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy (napr. II. ÚS 31/00), v tomto prípade však najvyšší súd ústavne\nakceptovateľným odôvodnením zdôvodnil, prečo dovolanie sťažovateľov odmietol\n(„... nedôvodne namietali že im v dôsledku zastavenia konania bola odňatá možnosť pred\nsúdom konať. O ich nároku bude konané a rozhodnuté v konaní vedenom na základe skôr\npodanej žaloby na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10 C 223/2009...“).\n\n15\n\nÚstavný súd teda konštatuje, že nezistil takú príčinnú súvislosť medzi obsahom\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu a označenými základnými právami sťažovateľov,\nktorá by odôvodňovala po prijatí sťažnosti v tejto časti na ďalšie konanie vyslovenie záveru\no porušení sťažovateľmi označených práv, preto aj túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nZáverom ústavný súd dodáva, že vzhľadom na to, že vyhodnotil sťažnosť\nsťažovateľov ako zjavne neopodstatnenú, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími\nv nej obsiahnutými návrhmi sťažovateľov.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. februára 2018\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "litispendencia", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "náhrada nemajetkovej ujmy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5363c5e5-2505-4dc6-9656-43effd872afa", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5363c5e5-2505-4dc6-9656-43effd872afa"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:dd89942b-788f-4df7-a94c-2a70e886ee72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 31/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/00 z 16. 5. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-05-16", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "eb0d2390-29ad-4433-8f50-1973998a66ee:be2923e7-0785-486b-9bbc-90e332e0717b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4616203140.1", "spisova_znacka": "7Co/417/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/417/2016 z 22. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4616203140.1"}, {"guid": "fda495d5-2923-428c-9518-90c08b6e3c6d:051f3fef-28f9-4512-a561-6a42fc5d3153", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1111200386.1", "spisova_znacka": "10Co/238/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/238/2015 z 17. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-11-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111200386.1"}], "citovane_v": []}