{"guid": "ussr:b6a791fb-cce3-4582-9792-f08b459e8f3e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.97.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 97/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 97/2018 z 13. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. marca 2018, sp. zn. III. ÚS 97/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.97.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["Konanie o obnove konania pred ústavným súdom"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-133", "nazov": "čl. 133 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-133", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-133"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-133"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b6a791fb-cce3-4582-9792-f08b459e8f3e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.97.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.97.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.97.2018.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 97/2018-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2018\nprerokoval návrh obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n, Česká republika, zastúpenej\n\n,\n, v mene ktorej koná konateľ a advokát\n\n, na obnovu konania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky pod sp. zn. IV. ÚS 35/2012 a takto\nrozhodol:\nNávrh obchodnej spoločnosti\n\n, na obnovu konania vo veci\n\nvedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 35/2012 o d m i e t a\nako zjavne neopodstatnený.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 16. februára\n2018 doručený návrh obchodnej spoločnosti\n\n,\n\n, Česká republika (ďalej aj „navrhovateľka“), ktorým sa domáha obnovy konania\nvo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 35/2012, zrušenia uznesenia ústavného\n\nsúdu č. k. IV. ÚS 35/2012-65 z 19. januára 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenie“)\na vrátenia mu veci na ďalšie konanie.\n2. Napadnutým uznesením ústavný súd odmietol sťažnosť navrhovateľky vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1\nods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dodatkový protokol“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 55 ods. 1 a 2,\nčl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 ústavy postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 M Obdo/4/2009 a jeho\nuznesením z 12. mája 2010 ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“).\n3. Navrhovateľka preto ústavnému súdu navrhuje, aby následne jej sťažnosť prijal\nna ďalšie konanie a nálezom vyslovil, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n5 M Obdo/4/2009 z 12. mája 2010 došlo k porušeniu už označených práv navrhovateľky,\naby uvedené uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby jej\npriznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov právneho zastúpenia.\n4. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) rozhodol vo veci\n, proti Slovenskej republike rozsudkom\nprávnemu zástupcovi navrhovateľky\n\nz\n\n(doručeným\n\n), z ktorého vyplýva, že:\n\n„(a) Slovenská republika porušila právo Navrhovateľky na pokojné užívanie majetku\na právo Navrhovateľky na spravodlivé súdne konanie,\n(b) priznáva Navrhovateľke nemajetkovú ujmu ako súčasť spravodlivého\nzadosťučinenia za porušenie práva na spravodlivý proces\n\n, ale\n\n(c) nepriznáva Navrhovateľke majetkovú ujmu ako súčasť spravodlivého\nzadosťučinenia za porušenie práva na majetok\n\n, pretože\n\n(d) odkazuje Navrhovateľku na obnovu vnútroštátneho konania na účely nápravy\nmajetkovej ujmy\n\npodľa ust. § 228 ods. (1) písm. d) OSP, a to\n2\n\nna základe výslovného odkazu samotnej Slovenskej republiky na možnosť obnovy konania\nna základe citovaného ustanovenia OSP.“\n5. Na základe uvedeného podala navrhovateľka 26. augusta 2015 Okresnému súdu\nBratislava V (ďalej len „okresný súd“) návrh na obnovu konania podľa § 228 ods. 1\npísm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) „v právnej veci... proti\nprávoplatnému rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 29. 10. 2012 (sp. zn. 1 Zm\n457/2010), ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 19. 09. 2013 (sp.\nzn. 2 CoZm 6/2013) v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. 05.\n2010 (sp. zn. 5 M Obdo 4/2009), ktorým bol zrušený právoplatný rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave z 28. 04. 2009 (sp. zn. 6 CoZm 42/2007) v spojení s rozsudkom Okresného súdu\nBratislava V z 21. 05. 2007 (sp. zn. 2 Zm 952/05)“. Okresný súd návrh navrhovateľky\nna obnovu konania zamietol z dôvodu, že „a) Navrhovateľka rozsudkom č. k. 23 Cb\n355/2015-290 z 20. septembra 2016 údajne nepredložila akékoľvek dôkazy a neuviedla\nžiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali dôvodnosť uplatneného nároku, ktorý má v\nzáujme uplatňovať v konaní vo veci samej v prípade povolenia obnovy (odsek 42 Rozsudku\nokresného súdu); b) údajne neboli splnené zákonné predpoklady uvedené v ust. § 397\npísm. d) CSP, nakoľko ESĽP v Rozsudku ESĽP rozhodol o priznaní spravodlivého\nzadosťučinenia (odsek 45 Rozsudku okresného súdu).“.\n6. Navrhovateľka podala 5. decembra 2016 odvolanie proti rozsudku okresného súdu\nv celom rozsahu. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom\nč. k. 3 Cob 78/2017-438\n\nz 29.\n\nnovembra\n\n2017\n\n(doručeným\n\nprávnemu\n\nzástupcovi\n\nnavrhovateľky 15. decembra 2017) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil,\npričom konštatoval, že „Navrhovateľka mala správne podať návrh na obnovu konania pred\nÚstavným súdom proti Uzneseniu ústavného súdu (odsek 25 Rozsudku krajského súdu).“ .\n7. Navrhovateľka v návrhu uvádza, že „znenie Rozsudku ESĽP v právnej veci\nNavrhovateľky neobsahuje povinnosť opätovného preskúmania Uznesenia ústavného súdu“.\nPodľa jej názoru „uvedený postup a prezentovaný názor Krajského súdu spočívajúci v tom,\nže Navrhovateľka mala správne podať návrh na obnovu konania pred Ústavným súdom\nproti Uzneseniu ústavného súdu (odsek 25 Rozsudku krajského súdu) priamo odporuje\nzneniu čl. 133 Ústavy SR a ust. § 75 ods. (1) Zákona o ústavnom súde, ktoré na obnovu\n3\n\nkonania pred Ústavným súdom vyžadujú jediný predpoklad... Tým je zistenie, že\nz rozhodnutia ESĽP (alebo iného orgánu medzinárodnej organizácie) vyplýva pre\nSlovenskú republiku povinnosť preskúmania napadnutého rozhodnutia Ústavného súdu...\nPrezentovaný záver Krajského súdu o obnove konania pred Ústavným súdom je aj\nv príkrom rozpore so znením Rozsudku ESĽP, ktorý odkazuje na možnosť obnovy konania\npred všeobecným súdom, keďže primárnym porušovateľom bol Najvyšší súd... Krajský súd\ntýmto paradoxne poprel všetky dôvody zamietnutia návrhu na obnovu konania uvedené\nv Rozsudku okresného súdu. Kým Okresný súd mal za to, že Navrhovateľka sa síce správne\ndomáhala povolenia obnovy konania voči Uzneseniu najvyššieho súdu na Okresnom súde,\nale podmienky na povolenie obnovy neboli splnené, Krajský súd mal za to, že\nNavrhovateľka sa mala správne domáhať povolenia obnovy konania voči Uzneseniu\nústavného súdu na Ústavnom súde... Vyššie uvedenými rozhodnutiami Okresný súd\na Krajský súd popreli závery Rozsudku ESĽP. Navrhovateľka sa nemôže ubrániť dojmu, že\nkonajúce súdy len hľadali dôvody (aj keď už na prvý pohľad veľmi nesprávne a nezákonné),\naby nemuseli vyhovieť návrhu Navrhovateľky na obnovu konania... Navrhovateľka sa\ns vyššie uvedeným právnym názorom Krajského súdu (body [11] až [18]) nestotožňuje,\navšak s poukazom na právny názor Krajského súdu uvedený v Rozsudku krajského súdu\na výhradne z procesnej opatrnosti týmto podáva návrh na obnovu konania pred Ústavným\nsúdom proti Uzneseniu ústavného súdu.“.\n8. Čo sa týka podmienok konania pred ústavným súdom, z predloženého návrhu\nvyplýva, že navrhovateľka si je vedomá toho, že podľa § 75 ods. 5 zákona o ústavnom súde\nnávrh na obnovu konania pred ústavným súdom možno podať do šiestich mesiacov odo dňa,\nkeď sa rozhodnutie orgánu medzinárodnej organizácie stalo konečným, alebo od toho času,\nkeď návrh na obnovu konania pred ústavným súdom mohol byť uplatnený. Vzhľadom\nna právne závery vyplývajúce z uznesenia ústavného súdu č. k. IV. ÚS 481/2011-19\nz 10. novembra 2011, v ktorom uviedol, že „V prípadoch, ak sťažovateľ uplatní\nmimoriadny opravný prostriedok (dovolanie), spôsobilý zabezpečiť ochranu jeho práv,\navšak najvyšší súd ho následne odmietne ako neprípustný, je lehota na podanie sťažnosti\nustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde v zásade zachovaná aj vo vzťahu k\npredchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu (napr. IV. ÚS 195/2010,\nIII. ÚS 227/2010, I. ÚS 276/2010). To však platí, len pokiaľ je sťažnosť uplatnená na\n4\n\nústavnom súde do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo dovolanie\nako neprípustné odmietnuté.“, sa však navrhovateľka „uplatnením výkladovej metódy per\nanalogiam“ domnieva, že „uvedené uznesenie Ústavného súdu je možné aplikovať na\nskutkový stav Navrhovateľky“, t. j., že lehota na podanie návrhu na obnovu konania pred\nústavným súdom v jej prípade ostala zachovaná.\nII.\n9. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa\nsťažovateľ domáha (petit sťažnosti). Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa\nsťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označili\nza porušovateľa svojich práv. Text uvedený mimo petitu pokladá za súčasť odôvodnenia\nsťažnosti, ktorý nemôže doplniť petit (I. ÚS 316/09, I. ÚS 98/2011, II. ÚS 103/08,\nII. ÚS 154/09, III. ÚS 235/05, IV. ÚS 174/2011).\n10. Podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný\nprostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného\nna uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne\nSlovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté\nrozhodnutie ústavného súdu.\n11.1 Zákon č. 353/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú\nniektoré zákony (ďalej len „novela zákona o ústavnom súde“), doplnil zákon o ústavnom\nsúde tak, že vo štvrtej časti označenej ako „Preskúmanie rozhodnutia ústavného súdu“\nupravil procesné pravidlá preskúmania rozhodnutia ústavného súdu podľa čl. 133 vety\nza bodkočiarkou ústavy takto:\n11.2 Podľa § 75 ods. 1 zákona o ústavnom súde právoplatné rozhodnutie ústavného\nsúdu možno za podmienok ustanovených týmto zákonom napadnúť návrhom na obnovu\n5\n\nkonania pred ústavným súdom, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie\nzriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná\n(ďalej len ,,orgán medzinárodnej organizácie“), vznikne Slovenskej republike povinnosť\nv konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.\nUstanovenie § 24 písm. c) sa v tomto prípade nepoužije.\n11.3 Podľa § 75 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrh na obnovu konania\npred ústavným súdom podľa čl. 133 ústavy musí okrem všeobecných náležitostí návrhu\nna začatie konania podľa § 20 ods. 1 a 2 obsahovať\na) označenie rozhodnutia ústavného súdu, proti ktorému smeruje,\nb) označenie rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie, o ktoré sa opiera.\n11.4 Podľa § 75 ods. 3 zákona o ústavnom súde návrh na obnovu konania\npred ústavným súdom je oprávnený podať ten, kto bol vo veci uvedenej v odseku 1\núčastníkom konania pred ústavným súdom a v koho prospech orgán medzinárodnej\norganizácie rozhodol.\n11.5 Podľa § 75 ods. 5 zákona o ústavnom súde návrh na obnovu konania pred\nústavným súdom možno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa rozhodnutie orgánu\nmedzinárodnej organizácie stalo konečným, alebo od toho času, keď návrh na obnovu\nkonania pred ústavným súdom mohol byť uplatnený.\n11.6 Podľa § 75b zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zistí, že z rozhodnutia\norgánu medzinárodnej organizácie nevyplýva povinnosť opätovného preskúmania\nnapadnutého rozhodnutia ústavného súdu, návrh na obnovu konania ako zjavne\nneopodstatnený uznesením odmietne.\n11.7 Novela zákona o ústavnom súde nadobudla účinnosť 1. januára 2015.\n12. Európsky súd pre ľudské práva rozsudkom vo veci\nSlovenskej republike č.\nnavrhovateľky\n\nz\n\n(doručeným\n\n, proti\nprávnemu zástupcovi\n\n) dospel k záveru o porušení čl. 6 dohovoru Slovenskou\n6\n\nrepublikou, ktorá je zmluvnou stranou tohto dohovoru. Pri svojom rozhodovaní vychádzal\nz tej skutočnosti, že „o nárokoch sťažovateľky založených na spornej vlastnej zmenke sa\nrozhodlo s právnou silou res iudicata a že právoplatný rozsudok v jej prospech bol zrušený\nna základe uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku“. Podľa názoru ESĽP v danom\nprípade neexistovali nijaké okolnosti, ktoré by odôvodňovali zásah do právoplatného\na vykonateľného rozsudku v prospech navrhovateľky. Tento zásah bol v rozpore so zásadou\nprávnej istoty, ako aj so zásadou rovnosti zbraní, a ako taký ho ESĽP nepovažoval\nza zlučiteľný so zárukami podľa čl. 6 dohovoru.\n13. Ústavný súd poukazuje na to, že v autorskom článku s názvom „Výkon\nrozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva formou obnovy konania“ publikovanom\nv časopise Zo súdnej praxe, rok 2017, číslo, 2, s. 58 – 65, JUDr. Marica Pirošíková,\nzástupkyňa Slovenskej republiky pred ESĽP, uviedla, že „V prípade\nproti Slovenskej republike Súd rozhodol o porušení článku 6 ods. 1 Dohovoru, konkrétne\npráva na spravodlivé súdne konanie a osobitne princípu právnej istoty, z dôvodu zrušenia\nprávoplatného a vykonateľného rozsudku v prospech sťažujúcej sa spoločnosti najvyšším\nsúdom na základe mimoriadneho dovolania podaného generálnym prokurátorom na podnet\ndruhého z účastníkov konania. Zároveň rozhodol aj o porušení práva na majetok v rozpore\ns článkom 1 Protokolu č. 1. Následne sťažujúca sa spoločnosť podala návrh na obnovu\nkonania, ktorý však bol Okresným súdom Bratislava V zamietnutý (sp. zn. 23 Cb 355/2015).\nOkresný súd v rozsudku uviedol, že nevyhovel žiadosti o obnovu konania z dôvodu, že\nv prípade povolenia obnovy konania by konajúce súdy nemohli byť viazané akýmkoľvek\nprávnym názorom Súdu, lebo v rozsudku Súdom žiadny právny názor k meritu veci\nvyslovený nebol. V tomto ohľade pripomíname, že Súd vo svojom rozsudku poukázal na\nvšeobecné princípy vyplývajúce z jeho judikatúry. Uviedol, že jedným zo základných prvkov\nvlády práva je princíp právnej istoty, ktorý okrem iného vyžaduje, aby v prípade, keď súdy\nrozhodnú vo veci s konečnou platnosťou, ich rozhodnutie nebolo viac spochybňované.\nOdklon od tohto princípu je odôvodnený iba v prípadoch, keď sa vyskytnú okolnosti\npodstatného a naliehavého charakteru. Právomoc vyšších súdov zrušovať alebo meniť\nprávoplatné a záväzné súdne rozhodnutia by mala byť vykonávaná na účely nápravy\nzákladných vád. Táto právomoc musí byť vykonávaná tak, aby bola v čo najvyššej možnej\nmiere dodržaná spravodlivá rovnováha medzi záujmami jednotlivca a potrebou zabezpečiť\n7\n\nefektívnosť súdneho systému. Za základné vady Súd považuje justičné omyly alebo závažné\nvady súdneho konania, zneužitie právomoci, zjavné pochybenia pri aplikácii hmotného\npráva alebo akékoľvek iné závažné dôvody vyplývajúce zo záujmov spravodlivosti.\nPri aplikácii uvedených princípov na predmetný prípad sa Súd nestotožnil s právnymi\nnázormi generálneho prokurátora, najvyššieho súdu, ani ústavného súdu a dospel k záveru,\nže v tomto prípade neboli dané také skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za\nospravedlniteľné dôvody pre zrušenie právoplatného a vykonateľného rozsudku.\nKonštatoval, že tento zásah bol v rozpore s princípom právnej istoty, ako aj rovnosti zbraní\na rozhodol o porušení článku 6 Dohovoru. Súd ďalej v zmysle svojich záverov podľa\nčlánku 6 konštatoval, že pri zásahu do majetkových práv spoločnosti nebola zachovaná\nspravodlivá rovnováha a sťažujúca sa spoločnosť musela niesť individuálne a neprimerané\nbremeno. Rozhodol preto, že bol porušený článok 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru. Za zistené\nporušenia Dohovoru sťažujúca sa spoločnosť požadovala\nk majetkovej škode a\n\nvo vzťahu\n\nvo vzťahu k nemajetkovej ujme. Čo sa týka nároku na\n\nmajetkovú škodu, vo svojom stanovisku predloženom Súdu vláda poukázala na skutočnosť,\nže ak sťažujúca sa spoločnosť utrpela akúkoľvek majetkovú škodu, prípadné konštatovanie\nporušenia jej práv podľa Dohovoru Súdom bude predstavovať dôvod pre obnovu\nvnútroštátneho konania podľa 228 ods. 1 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (zákon\nč. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), a že sťažujúca sa spoločnosť by sa mala\nmajetkovej škody dožadovať v takomto konaní. Súd tento argument akceptoval a zároveň\nkonštatoval, že čo sa týka nároku na náhradu majetkovej škody, ustanovenia, na ktoré sa\nvláda odvolala, poskytujú sťažujúcej sa spoločnosti spôsob, akým bude možné napadnuté\nkonanie obnoviť, a že žalovaný, ktorý bude takouto obnovou prípadne dotknutý, je\nv súčasnosti v úplnom vlastníctve štátu. Z uvedeného vyplýva, že Súd nárok na náhradu\nmajetkovej nezamietol ako neodôvodnený, ale odkázal sťažujúcu sa spoločnosť na možnosť\nobnovy konania. Nemožno preto zastávať názor, že priznaním nemajetkovej ujmy boli\nodstránené všetky závažné dôsledky konštatovaných porušení Dohovoru aj vo vzťahu\nk porušeniu práva na majetok. Na vnútroštátnej úrovni je preto prostredníctvom obnovy\nkonania a rozhodnutím v obnovenom konaní potrebné nastoliť právny stav, ktorý existoval\npred porušením práv v dôsledku zrušenia právoplatného a vykonateľného rozsudku\nv prospech sťažujúcej sa spoločnosti najvyšším súdom na základe mimoriadneho dovolania\npodaného generálnym prokurátorom. Čo sa týka zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti\n8\n\nza škodu, na ktorý sa okresný súd odvoláva, pripomíname, že podľa § 3 štát zodpovedá za\nškodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným\nrozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,\nrozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym\núradným postupom. Keďže žiadne rozhodnutie v namietanom konaní nebolo zrušené ako\nnezákonné, zákon v prípade sťažujúcej sa spoločnosti nie je vo vzťahu k majetkovej škode\naplikovateľný. Konanie sa nachádza v štádiu odvolania, rozsudok okresného súdu teda ešte\nnenadobudol právoplatnosť. Krajský súd sme informovali o povinnostiach vyplývajúcich\nštátu z článku 46 ods. 1 Dohovoru.“.\n14. Ústavný súd zo svojej rozhodovacej činnosti nezistil, že by mu navrhovateľka\nv lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď sa rozhodnutie orgánu medzinárodnej organizácie\nstalo konečným, alebo od toho času, keď návrh na obnovu konania pred ústavným súdom\nmohol byť uplatnený, návrh na obnovu konania podala (§ 75 ods. 5 zákona o ústavnom\nsúde). V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že vzhľadom na špecifický charakter\ninštitútu obnovy konania pred ústavným súdom, ako aj osobitnú úpravu lehoty na podanie\ntakéhoto návrhu ústavnému súdu právne závery vyplývajúce z uznesenia ústavného súdu\nč. k. IV. ÚS 481/2011-19 z 10. novembra 2011 (bod 8) na daný prípad aplikovať nemožno.\n15. Európsky súd pre ľudské práva nemá právomoc nariadiť obnovu konania\npred ústavným súdom (resp. iným orgánom verejnej moci), jediným predpokladom na záver\no opodstatnenosti návrhu na obnovu konania je zistenie, že z rozhodnutia orgánu\nmedzinárodnej organizácie vyplýva povinnosť (pre Slovenskú republiku) preskúmania\nnapadnutého rozhodnutia ústavného súdu. Je na štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru,\naby zvolil potrebné opatrenia na to, aby sa už neporušovali ľudské práva a základné slobody\na aby sa ich porušenie napravilo (k tomu pozri autorský článok prof. Jána Mazáka,\ns názvom „Obnova konania pred Ústavným súdom SR: Prvé skúsenosti, pochybnosti\na jeden námet“, publikovaný v časopise Bulletin slovenskej advokácie, č. 11/2017, s. 24 –\n29).\n16. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd návrh navrhovateľky\nna obnovu konania vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 35/2012 odmietol\n9\n\npodľa § 75b zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnený, keďže z rozsudku ESĽP\nnevyplýva povinnosť preskúmania napadnutého uznesenia ústavného súdu ústavným\nsúdom. Z uvedeného dôvodu sa ďalšími požiadavkami navrhovateľky uvedenými v petite\n(body 1 a 3) nezaoberal.\n17. V súvislosti so záverom ESĽP o porušení čl. 1 dodatkového protokolu sa\nnavrhovateľka nároku na náhradu majetkovej škody domáhala návrhom na obnovu konania\npodľa § 228 ods. 1 písm. d) OSP doručeným okresnému súdu 26. augusta 2015, ktorý ho\nrozsudkom č. k. 23 Cb 355/2015-290 z 20. septembra 2016 zamietol, čo krajský súd\nrozsudkom č. k. 3 Cob 78/2017-438 z 29. novembra 2017 potvrdil. Lustráciou ústavný súd\nzistil, že 15. februára 2018 mu bola doručená sťažnosť navrhovateľky, ktorou sa domáha\nvyslovenia porušenia svojich základných práv a slobôd rozsudkom krajského súdu\nč. k. 3 Cob 78/2017-438 z 29. novembra 2017 v spojení s rozsudkom okresného súdu č. k.\n23 Cb 355/2015-290 z 20. septembra 2016; tejto sťažnosti bola pridelená sp. zn.\nRvp 342/2018 a ústavný súd o nej dosiaľ nerozhodol.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. marca 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["konanie podľa § 75 zč.38/1993", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "obnova konania pred ústavným súdom - senát", "obnova konania-obnova konania pred ústavným súdom", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 133 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9994c648-fe54-4b9c-964b-ab4b6bc07baf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/2012 z 19. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-19", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9994c648-fe54-4b9c-964b-ab4b6bc07baf"}, {"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "ussr:2db3c67b-b3a1-4dbf-be60-f5019b1f1e84", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 174/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 174/2011 z 12. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-12", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2db3c67b-b3a1-4dbf-be60-f5019b1f1e84"}, {"guid": "ussr:a6f098f7-0333-4f6c-9dc4-451dca4aecb5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/2011 z 16. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-16", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f098f7-0333-4f6c-9dc4-451dca4aecb5"}, {"guid": "ussr:ba3ae771-63a7-45ac-adb4-c517ca0699c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ba3ae771-63a7-45ac-adb4-c517ca0699c6"}, {"guid": "ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 227/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 227/2010 z 1. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-01", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:233a8155-ce6d-4530-ac1f-7a3cd8c60675", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/09 z 21. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-21", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:233a8155-ce6d-4530-ac1f-7a3cd8c60675"}, {"guid": "ussr:76fe0655-6306-49fd-9b9d-58a45d0e4331", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 154/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 154/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76fe0655-6306-49fd-9b9d-58a45d0e4331"}, {"guid": "ussr:214f4b83-6a9d-4b46-bce8-0904134bb4dc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 103/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 103/08 z 6. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-06", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:214f4b83-6a9d-4b46-bce8-0904134bb4dc"}, {"guid": "ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 235/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 235/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977"}, {"guid": "0e1cf894-d89b-4a9a-814a-6880ab44afd5:348ac445-4299-4e2f-82e8-5e08a2bea2d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/78/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/78/2017 z 29. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-11-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0e1cf894-d89b-4a9a-814a-6880ab44afd5:348ac445-4299-4e2f-82e8-5e08a2bea2d1"}, {"guid": "d085d6fb-18d9-4311-be02-0155fcb8f8a9:5365fc76-86f9-4603-a9a8-6641154df136", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1510219262.4", "spisova_znacka": "2CoZm/6/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoZm/6/2013 z 16. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-09-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1510219262.4"}, {"guid": "4443b542-18af-4737-a6dd-1b07e81e592d:a08fa745-c967-446b-b5c7-a148d87d1d17", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/355/2015", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. 23Cb/355/2015 z 2. 2. 2016", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2016-02-02", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4443b542-18af-4737-a6dd-1b07e81e592d:a08fa745-c967-446b-b5c7-a148d87d1d17"}, {"guid": "fd3d97e7-5c0a-43d1-a00c-a932be4dd770:6e924076-106b-402d-aa4d-ef232b4d493f", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Zm/457/2010", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Zm/457/2010 z 29. 10. 2012", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2012-10-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fd3d97e7-5c0a-43d1-a00c-a932be4dd770:6e924076-106b-402d-aa4d-ef232b4d493f"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:653081d2-d973-4b3c-8d90-dc215f64f64b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.625.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 625/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 625/2021 z 12. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.625.2021.1"}, {"guid": "ussr:ef07b2f1-9815-47c0-962d-b649398478c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.326.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 326/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 326/2021 z 16. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.326.2021.1"}, {"guid": "ussr:1ff0bb65-a83b-4544-8a38-1954985f2cd1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.380.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 380/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 380/2020 z 20. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-20", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.380.2020.1"}, {"guid": "ussr:a847d197-29a8-4453-bdeb-1ba3f974f1fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.339.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 339/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 339/2018 z 25. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.339.2018.1"}]}