{"guid": "ussr:06769434-a0a2-4159-884f-1211a94f8a1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.95.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 95/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/2018 z 13. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. marca 2018, sp. zn. III. ÚS 95/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.95.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-03-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/06769434-a0a2-4159-884f-1211a94f8a1e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.95.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.95.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.95.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 95/2018-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia s potvrdenou činnosťou Podporné\npohrebné združenie na Slovensku – Ústredie Betliar, Zlatá 134, Betliar, zastúpeného\nadvokátkou JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátska kancelária, Čučmianska dlhá 7,\nRožňava, vo veci namietaného porušenia základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej\nsúkromia zaručeného v čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nuznesením Okresnej prokuratúry Rožňava č. k. 1 Pn 169/17/8808-3 z 11. mája 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť občianskeho združenia s potvrdenou činnosťou Podporné pohrebné\nzdruženie na Slovensku – Ústredie Betliar o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2017\ndoručená sťažnosť Podporného pohrebného združenia na Slovensku – Ústredie Betliar,\nZlatá 134, Betliar [správne označenie: občianske združenie s potvrdenou činnosťou\nPodporné pohrebné združenie na Slovensku – Ústredie Betliar, Zlatá 134, Betliar; (ďalej len\n\n„sťažovateľ“)], ktorou namietal porušenie základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej\nsúkromia zaručeného v čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy\nuznesením Okresnej prokuratúry Rožňava (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k.\n1 Pn 169/17/8808-3 z 11. mája 2017.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 6. marca 2017\nOkresnému riaditeľstvu Policajného zboru Rožňava (ďalej len „polícia“) trestné oznámenie\npre podozrenie zo spáchania trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu\nalebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov, ktoré poverený príslušník polície uznesením pod ČVS: ORP131/RV-RV-2017 z 5. apríla 2017 podľa § 197 ods. 1 písm. d) zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) odmietol.\n3. Sťažovateľ podal proti rozhodnutiu polície sťažnosť, ktorú okresná prokuratúra\nuznesením č. k. 1 Pn 169/17/8808-3 z 11. mája 2017 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku zamietla. Práve uvedené rozhodnutie okresnej prokuratúry sťažovateľ napadol\nsťažnosťou podanou ústavnému súdu.\n4. Sťažovateľ tvrdí, že v danom prípade „došlo k naplneniu skutkovej podstaty\na to subjektívnej stránky teda úmyslu, ktorý sa pri trestnom čine zásahu do práv domu, bytu\na nebytového priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona vyžaduje. Orgány činné\nv trestnom konaní postupovali nezákonne pokiaľ v predmetnej veci odmietli trestné\noznámenie a nezačali trestné stíhanie ako aj kroky smerujúce k objasneniu skutku.“.\n5. Podľa slov sťažovateľa „sa okresný prokurátor nevysporiadal so všetkými\nskutočnosťami daného prípadu a zo samotného kontextu je možné vyvodiť to, že sa\nprokurátor vysporiadal s otázkou legitimity samozvaných štatutárov, akoby boli platne\nzvolení a kompetentní konať v mene združenia a teda konal a odôvodňoval rozhodnutie\ntendenčne a zaujato v rozpore s objektívnymi skutočnosťami.\n... takéto rozhodnutie okresného prokurátora je neodôvodnené a v rozpore so\nzákonom“ zaoberá sa „iba tvrdeniami v prospech páchateľov a osôb zoskupených okolo\n2\n\nnich, pretože nijako relevantne nevyvrátil tú skutočnosť, že konanie páchateľov nebolo\nprotiprávne. Dôvody uvádzané v napadnutých rozhodnutiach sú v rozpore s objektívnymi\nskutočnosťami.“.\n6. Sťažovateľ dodáva, že mu „bola odobratá možnosť hájiť svoje porušené práva,\nk porušeniu ktorých došlo rozhodnutím okresného prokurátora a aj jemu predchádzajúcemu\nrozhodnutiu pred všeobecným súdom“.\n7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR uznesením Okresnej prokuratúry Rožňava č. k. 1 Pn 169/17/8808-3 zo dňa\n11. 05. 2017 porušené bolo.\n2. Základné právo sťažovateľa na nedotknuteľnosť osoby a na súkromie podľa čl. 16\nods. 1 Ústavy SR uznesením Okresnej prokuratúry Rožňava č. k. 1 Pn 169/17/8808-3 zo dňa\n11. 05. 2017 porušené bolo.\n3. Uznesenie Okresnej prokuratúry Rožňava č. k. 1 Pn 169/17/8808-3 zo dňa\n11. 05. 2017 sa zrušuje a vec sa Okresnej prokuratúre Rožňava vracia na ďalšie konanie.\n4. Okresná prokuratúra Rožňava je povinná do jedného mesiaca od právoplatnosti\ntohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie\nsťažovateľke vo výške 10.000,-€ ( slovom desaťtisíc eur) na účet sťažovateľa.\n5. Okresná prokuratúra Rožňava je povinná uhradiť sťažovateľke trovy konania do\n15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne.“\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n3\n\n9. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...\nÚstavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n10. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n11. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n12. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n13. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\n4\n\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n14.\n\nPredmetom\n\nsťažnosti\n\nje\n\nnamietané\n\nporušenie\n\nzákladného\n\npráva\n\nna nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia zaručeného v čl. 16 ods. 1 ústavy a základného\npráva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením okresnej\nprokuratúry č. k. 1 Pn 169/17/8808-3 z 11. mája 2017, ku ktorému malo dôjsť\nnezákonnosťou a neodôvodnenosťou označeného rozhodnutia, ako aj nevysporiadaním sa\nso všetkými skutočnosťami daného prípadu.\n15. Podľa čl. 16 ods. 1 ústavy nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.\nObmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n17. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1\nústavy rozhodnutím okresnej prokuratúry ústavný súd v súlade so svojou ustálenou\njudikatúrou poukazuje na to, že súčasťou základného práva na inú právnu ochranu je aj\njemu zodpovedajúca povinnosť orgánov činných v trestnom konaní (v danom prípade\norgánu prokuratúry) zákonom ustanoveným spôsobom sa zaoberať podaním, v ktorom\ndotknutá osoba oznamuje skutočnosti podľa nej nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný\nčin, a o vybavení takého oznámenia dotknutú osobu riadne vyrozumieť. Súčasťou tohto\npráva však nie je právo, aby orgány činné v trestnom konaní podaniu oznamovateľa\nvyhoveli v tom zmysle, že rozhodnú podľa jeho predstáv (m. m. napr. I. ÚS 40/01,\nII. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06, IV. ÚS 180/09). Ústavný súd opakovane judikoval, že právo\nosoby na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného trestného\noznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho\nnemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (napr. II. ÚS 42/00,\nII. ÚS 28/06). Ústavný súd zároveň pripomína, že ani zo žiadneho z ustanovení Trestného\nporiadku, ani zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov nemožno\n5\n\nvyvodiť subjektívne právo osoby, ktorá podala trestné oznámenie, na začatie trestného\nkonania proti konkrétnej osobe.\n18. V tejto súvislosti ústavný súd tiež poznamenáva, že z právneho poriadku\nSlovenskej republiky, ako aj z právnych poriadkov mnohých členských krajín Európskej\núnie možno vyvodiť, že jedným z charakteristických znakov moderného právneho štátu je aj\nskutočnosť, že vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou\nvzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich orgánov\nrozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho\nspáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom\na štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych\nsubjektívnych práv oznamovateľa trestného činu, resp. poškodeného (m. m. I. ÚS 68/2012).\nPre účely ochrany individuálnych subjektívnych práv ustanovuje právny poriadok\nSlovenskej republiky osobitné právne inštitúty „netrestnej povahy“, ktorých uplatnenie má\nsúkromnoprávny charakter a je plne v dispozícii osoby, ktorá tvrdí, že konaním inej osoby\ndošlo k zásahu do konkrétnych subjektívnych práv (m. m. I. ÚS 263/09, II. ÚS 676/2016).\n19. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd pristúpil k posúdeniu sťažnosti\nsťažovateľa z toho hľadiska, či okresná prokuratúra dala svojej ústavnej povinnosti zadosť\na jeho vecou sa zaoberala zákonom ustanoveným spôsobom.\n20. V odôvodnení napadnutého uznesenia č. k. 1 Pn 169/17/8808-3 z 11. mája 2017,\nktorým zamietla sťažnosť sťažovateľa proti rozhodnutiu povereného príslušníka polície\nz 5. apríla 2017, okresná prokuratúra v relevantnej časti uviedla:\n„Prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému\npriestoru podľa § 218 ods. 2 Tr. zák. sa dopustí ten, kto protiprávne vnikne, obsadí alebo\nužíva nebytový priestor iného alebo kto oprávnenej osobe v užívaní nebytového priestoru\nneoprávnene bráni.\nProtiprávne obsadenie je obsadenie domu, bytu alebo nebytového priestoru,\nvykonané proti vôli oprávnenej osoby. Protiprávne užívanie je možné definovať síce ako\noprávnené vniknutie, avšak zotrvanie v ňom je v rozpore s vôľou oprávnenej osoby.\n\n6\n\nVychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmý účel\n\na\n\ndostať\n\nsa do priestorov podporného pohrebného združenia a žiadna okolnosť pomenovaná\nv trestnom oznámení, pripadne v sťažnosti oznamovateľky, nenasvedčuje tomu, že by z iných\ndôvodov mali tieto osoby v úmysle zotrvať v priestoroch združenia, prípadne tieto priestory\npre takýto iný účel obsadiť.“\n21. Ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že nie je súčasťou\nsústavy orgánov činných v trestnom konaní, ale je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti (pozri čl. 124 ústavy). Cieľom uplatňovania právomoci ústavného súdu nie je\nprimárne preskúmavanie a posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci\nrozhodujúcich o právnych prostriedkoch nápravy a ochrane práv a slobôd (vrátane\nzákladných práv a slobôd) fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní\nzákonov v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská\nrepublika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Skutkové\na právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch nápravy\na ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by\nmali za následok porušenie základného práva alebo slobody sťažovateľa zaručeného\nv ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách\n(m. m. III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06).\n22. Výhrada sťažovateľa v podstate spočíva v tom, že zo strany orgánov činných\nv trestnom konaní (teda aj okresnej prokuratúry) nebolo vyhovené jeho trestnému\noznámeniu, a teda nedošlo k začatiu trestného stíhania za sťažovateľom v trestnom\noznámení\n\nopísaný\n\nskutok.\n\nRozhodnutie\n\nokresnej\n\nprokuratúry\n\npritom\n\npovažuje\n\nza nezákonné, nedostatočne odôvodnené, nezohľadňujúce jeho argumenty a prijaté\nv rozpore s objektívnymi skutočnosťami.\n\n7\n\n23. Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry\nvyplýva, že sa sťažnosťou sťažovateľa proti rozhodnutiu povereného príslušníka polície\nz 5. apríla 2017 zaoberala, vyhodnotila ju a rozhodla o nej. Po oboznámení sa so zistenými\nokolnosťami okresná prokuratúra stručne, ale jasne uviedla, ktoré okolnosti daného prípadu\nbránili jeho posúdeniu ako trestného činu (chýbajúci úmysel osôb označených\nza páchateľov zotrvať v priestoroch sťažovateľa).\n24. Absenciu obligatórneho znaku skutkovej podstaty trestného činu je skutočne\npotrebné vnímať ako legitímny dôvod odmietnutia trestného oznámenia. Preto podľa názoru\nústavného súdu napadnuté rozhodnutie okresnej prokuratúry nemožno hodnotiť ako ústavne\nnekonformné. Výklad a aplikáciu príslušných zákonných ustanovení okresnou prokuratúrou\nje potrebné považovať za súladné s ich znením, zmyslom a účelom. Odôvodnenie\nrozhodnutia reflektuje jeho výrok, je logické, založené na racionálnych úvahách,\nbez vnútorných rozporov. Zo strany ústavného súdu si teda napadnuté uznesenie nevyžaduje\nžiadnu korekciu.\n25. Možno konštatovať, že okresná prokuratúra si splnila povinnosť vyplývajúcu jej\nz ústavnoprávneho príkazu postupovať a rozhodnúť vo veci pri súčasnom zachovaní\na rešpektovaní základných práv a slobôd sťažovateľa.\n26. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom okresnej prokuratúry\nnestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor\nokresnej prokuratúry svojím vlastným (m. m. II. ÚS 134/09). Aj keby ústavný súd\nnesúhlasil s interpretáciou zákonov orgánov verejnej moci, v zmysle citovanej judikatúry by\nmohol nahradiť napadnutý právny názor okresnej prokuratúry iba v prípade, ak by ten bol\nsvojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu orgánom verejnej moci by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad okresnou\nprokuratúrou takéto nedostatky nevykazuje.\n\n8\n\n27. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že medzi\noznačeným uznesením okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 169/17/8808-3 z 11. mája 2017\na namietaným porušením základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46\nods. 1 ústavy chýba príčinná súvislosť, preto nemohol inak, iba sťažnosť sťažovateľa v tejto\nčasti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.\n28. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ svoju porušenie základného práva\npodľa v čl. 16 ods. 1 ústavy v podstate spája s porušením základného práva podľa čl. 46 ods.\n1 ústavy, t. j. jeho porušenie odvodzuje od porušenia ustanovením čl. 46 ods. 1 ústavy\nzakotvených ústavnoprávnych princípov. Keďže však ústavný súd dospel k záveru,\nže v danom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva na inú právnu ochranu,\nnemohlo dôjsť v takomto prípade ani k porušeniu základného práva podľa čl. 16 ods. 1\nústavy. Vzhľadom na uvedené preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť aj\nv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n29. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti,\nrozhodovanie o ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného\nvyslovenia porušenia základných práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 ústavy), k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. marca 2018\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "trestné konanie-trestné oznámenie", "sťažnosť-odmietnutie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:547da04e-573d-4f7a-a05f-9c5024f20ea7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.676.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 676/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 676/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.676.2016.1"}, {"guid": "ussr:d7d1d8e0-e34c-44e5-ba5d-912f494da379", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 68/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7d1d8e0-e34c-44e5-ba5d-912f494da379"}, {"guid": "ussr:f5302e03-d3b6-4af9-a305-b126a379d632", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 263/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 263/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5302e03-d3b6-4af9-a305-b126a379d632"}, {"guid": "ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 180/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 180/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 278/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 278/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807"}, {"guid": "ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151"}, {"guid": "ussr:77f8bdc3-73c0-4d9b-9f85-fdd29dc245a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 28/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/06 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:77f8bdc3-73c0-4d9b-9f85-fdd29dc245a7"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/01 z 29. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-29", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}