{"guid": "ussr:717456ac-ec70-42a3-8279-b8d5187e5819", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.83.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 83/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 83/2018 z 28. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. februára 2018, sp. zn. III. ÚS 83/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.83.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/717456ac-ec70-42a3-8279-b8d5187e5819", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.83.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.83.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.83.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 83/2018-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\nJUDr. Milanom\n\nKuzmom,\n\n,\n\nadvokátom\n\nAdvokátskej\n\n, zastúpenej\nkancelárie\n\nJUDr.\n\nKatunský,\n\nJUDr. Kuzma a spol., Floriánska 16, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základných práv podľa čl. 36\nods. 1 a 2 Listiny základných práv slobôd postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky vo veci vedenej pod č. 44203/2016-6l/D/329 a jeho prípisom z 18. augusta 2016\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra\n2016 doručená sťažnosť\nktorá aj v mene\n\n,\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľka“),\n, t. č. v Ústave na výkon trestu\n\nodňatia slobody Leopoldov (ďalej aj „sťažovateľ“; spolu aj „sťažovatelia“), namietala\n\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) a základných práv podľa čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných\npráv slobôd (ďalej len „listina“) postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\n(ďalej len „ministerstvo“) vo veci vedenej pod č. 44203/2016-6l/D/329 a jeho prípisom\nz 18. augusta 2016.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že ministerstvo v namietanom konaní\npod č. 44203/2016-6l/D/329 odložilo podnet sťažovateľky na podanie dovolania z 26. apríla\n2016 proti právoplatnému rozsudku Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 8 Tk 1/2014 z 22. októbra 2014, ktorý bol podaný podľa § 369 ods. 1 a 5 zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) v prospech sťažovateľa z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c) a g) Trestného\nporiadku. Napadnutým rozsudkom okresného súdu sp. zn. 8 Tk 1/2014 z 22. októbra 2014\nbola schválená dohoda o vine a treste uzatvorená medzi prokurátorkou Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky a sťažovateľom. Ten bol uznaný vinným zo spáchania\nobzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov\nalebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c),\npísm. d) a ods. 3 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný zákon“).\n3. Postup ministerstva pri vybavovaní podnetu považuje sťažovateľka za „neústavný,\nnezákonný a nedôvodný“.\nSťažovateľka poukazuje na obsah odôvodnenia svojho podnetu, s ktorým sa podľa jej\nnázoru ministerstvo riadne nevysporiadalo, v dôsledku čoho hodnotí prístup ministerstva\nako nezákonný a formalistický.\n4.1. Sťažovateľka svoj podnet na podanie dovolania odôvodnila tvrdením, že\n„v operatívnom rozpracovaní, ako aj v prípravnom konaní, ktoré predchádzali vzneseniu\nobvinenia, ako aj samotnej dohode o vine a treste a jej schváleniu súdom došlo zo strany\norgánov činných v trestnom konaní už od samého začiatku k závažným porušeniam\n\n2\n\nTrestného poriadku nezákonným postupom, ktorých dôsledkom bolo závažné porušenie\nľudských práv na obhajobu a práv na spravodlivý súdny proces“.\n4.2. Sťažovateľka namietala tiež skutočnosť, že „vyšetrovateľ PPZ ÚBOK Bratislava\nsp.zn.: PPZ-322/BOK-BA- 2012 dňa 8. novembra 2012 začal trestné stíhanie podľa § 199\nods. 1, ods. 2 Tr. poriadku pre zločin podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zákona“\nnapriek tomu, že už orgánom činným v trestnom konaní bolo už 7. mája 2013 známe, že\nurčité konkrétne osoby „sa dopustili spáchania trestného činu podľa § 172 Tr. zákona,\ntakže vyšetrovateľ bol povinný vydať uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré mal ihneď\noznámiť obvinenému už dňa 7.5.2013 a nie až dňa 12.novembra 2013“. Namiesto toho však\norgány činné v trestnom konaní «za použitia operatívno-informačných technických\nprostriedkov naďalej kontaktovali a provokovali sťažovateľa v 2. rade „k zabezpečeniu\na predaju ďalšieho kokaínu, teda k spáchaniu ďalšej trestnej činnosti“».\n4.3. Sťažovateľka ďalej v podnete adresovanom ministerstvu namietala, že\nsťažovateľ nebol oboznámený s príkazmi na odpočúvanie týkajúcimi sa jeho\nspoluobvineného.\n4.4. Ďalšou zásadnou námietkou sťažovateľky bolo tvrdenie, že pri odhaľovaní\ntrestnej činnosti „bol použitý agent - príslušník polície cudzieho štátu“, na ktorého použitie\nna území Slovenskej republiky „sa vyžadoval súhlas prezidenta Policajného zboru SR“,\nktorý sa však vo vyšetrovacom spise ani v jeho utajenej prílohe nenachádza.\n4.5. Sťažovateľka tvrdila, že postupom orgánov činných v trestnom konaní došlo aj\nk porušeniu § 110 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku v spojení s § 112 Trestného poriadku,\n„kde sa vyžaduje, aby agent bol na tento účel poverený ministrom vnútra SR. Avšak žiadny\ntakýto súhlas sa vo vyšetrovacom spise nenachádza, ani v jeho utajenej zložke. Napriek\nskutočnosti, že sa prokuratúra na takýto súhlas vo svojich príkazoch, respektíve žiadostiach\nna vydanie príkazov vo svojich odôvodneniach odvoláva, žiadna spisová značka na takúto\nskutočnosť reálne nepoukazuje.“.\n\n3\n\n4.6. V súvislosti s procesným postupom orgánov činných v trestnom konaní\nsťažovateľka uviedla, že sťažovateľ „pri svojom zadržaní a pri podpisovaní zápisníc\no vydaní veci nebol OČTK poučený o svojom práve žiadnym aktívnym spôsobom neprispieť\nk svojmu obvineniu“.\n4.7. Závažný procesný nedostatok majúci dopad na právo sťažovateľa na obhajobu\nvidela sťažovateľka aj v skutočnosti, že mu nebolo doručené uznesenie o pribratí znalca\nvydané ešte pred vznesením obvinenia sťažovateľovi.\n4.8. V priebehu trestného konania malo dôjsť aj k porušeniu §142 ods. 1 a §148\nods. 2 Trestného poriadku, a to v súvislosti s príkazom na vyšetrenie duševného stavu\nsťažovateľa, keďže „zákon v čase vyšetrenia duševného stavu obvineného ustanovoval, že\nvyšetrenie duševného stavu obvineného, ktorý je vo výkone väzby musia vykonať dvaja\nznalci z odboru psychiatrie. V prípade\n\nbola uznesením pribratá len jedna\n\nznalkyňa z odboru psychiatrie a to\n\n. Zákon ustanovuje, že\n\nna vyšetrenie duševného stavu obvineného je potrebný príkaz sudcu pre prípravné konanie,\nv tomto prípade však vyšetrovateľ rozhodol sám v rozpore so zákonom, súhlas sudcu nebol\nvyžiadaný.“.\n4.9. Podľa názoru sťažovateľky uvedeného v podnete adresovanom ministerstvu bola\nv neprospech sťažovateľa aj tá skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní\n„do vyšetrovacieho spisu ako aj na CD, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu zaradili len\ntie výpisy hovorov, ktoré sú v neprospech\n\n“.\n\n5. Na porušenie zákona vytknuté v podnete „štátna tajomníčka vôbec nereagovala,\navšak tieto porušenia zákona z dôvodu nezákonnosti získania dôkazov, ako aj z dôvodu\nnezákonnosti ich vykonania OČTK nadväzujú priamo na závažné porušenia práva\nna obhajobu“.\n\n4\n\n6. Na základe týchto skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľky Anny CUKU a k nej pripojeného\n, upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru, čl. 36\nods. 1, ods. 2 Listiny postupom ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vedenom\npod sp. zn. č. 44203/2016-61/D/329 zo dňa 18.8.2016.\nRozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vedené pod sp. zn.\nč.44203/2016-61/D/329 zo dňa 18.8.2016 o odložení podnetu sa rušia vec sa vracia\nMinisterstvu spravodlivosti SR na ďalšie konanie.\nMinisterstvo spravodlivosti SR je povinné uhradiť sťažovateľke\n\ntrovy\n\nkonania do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nSťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- €,\nktoré je Ministerstvo spravodlivosti SR povinné jej vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\n7. Prílohu sťažnosti tvorilo okrem iného aj podanie sťažovateľa označené ako\n„Výslovný písomný súhlas“, v ktorom uviedol, že tento súhlas dáva „\n\n...\n\nna podanie ústavnej sťažnosti proti Rozhodnutiu Ministerstvu spravodlivosti SR sp. zn.\n44203/2016-61/D/329 a zároveň sa pripájam k tejto sťažnosti“.\nII.\n8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...\nÚstavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n5\n\n10. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n11. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak.\n12. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nmožno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal\npreskúmať po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03,\nIII. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07, III. ÚS 214/2010).\n14. Ústavný súd s ohľadom na obsah sťažnosti ustálil, že sťažovateľka namieta\nporušenie označených základných práv a práv postupom ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky vedenom pod č. 44203/2016-61/D/329 a jeho prípisom z 18. augusta\n2016, ku ktorému malo dôjsť tým, že ministerstvo nevyhovelo podnetu sťažovateľky\nna podanie dovolania, ktoré podala v prospech\nzákonných podmienok.\n\n6\n\n, a to napriek splneniu\n\n15. Úlohou ústavného súdu v danej veci je posúdiť, či ministerstvo tým,\nže neakceptovalo podnet sťažovateľky na podanie dovolania, mohlo zasiahnuť do práv\nsťažovateľov označených v petite sťažnosti.\n16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16.1. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n16.2. Podľa čl. 36 ods. 2 listiny kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť\npreskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa listiny.\n16.3. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspoločnosti.\n16.4. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,\naj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinnosti.\n17. Ústavný súd opakovane vo svojej judikatúre uvádza, že nie je orgánom ochrany\nzákonnosti, ale ochrany ústavnosti. Porušenie zákonnosti je súčasne porušením ústavnosti\n7\n\nv prípade, ak má za následok a je v priamej príčinnej súvislosti s porušením konkrétneho\nústavného článku (II. ÚS 23/96).\n18. Ministerstvo v napadnutom prípise č. 44203/2016-61/D/329 z 18. augusta 2016\nk jednotlivým námietkam sťažovateľky uviedlo:\n«Vykonaným prieskumným konaním trestného spisu Okresného súdu Bratislava I,\nsp. zn. 8Tk/1/2014 a podnetu na podanie dovolania bolo zistené, že rozsudkom zo dňa\n22.10.2014 bolo schválená dohoda o vine a treste uzatvorená medzi prokurátorkou\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obv.\n\n, ktorý bol uznaný\n\nvinným zo spáchania v bodoch 1) - 5) rozsudku obzvlášť závažného zločinu nedovolenej\nvýroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania\na obchodovania s nimi v bode 1) spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného\nzákona a v bodoch 2) - 5) samostatne podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 3\npísm. c) Trestného zákona.\nVzhľadom na uvedené s poukazom na ustanovenie § 334 ods. 4 Trestného poriadku,\npodľa ktorého proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste, nie je prípustné\npodať dovolanie okrem dovolania z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku,\nktorý prestavuje len závažné porušenie práva obvineného na obhajobu, je možné podať\ndovolanie v danom prípade len na podklade dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku.\nPrieskumným konaním predmetného trestného spisu však naplnenie dovolacieho\ndôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zistené nebolo.\nVo veci námietky ohľadom porušenia ustanovenia § 206 ods. 1 Trestného poriadku,\nje možné poukázať na to, že zákonnou podmienkou pre okamžité vydanie uznesenia\no vznesení obvinenia je, že na základe zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver\no spáchaní trestného činu určitou osobou. Rozhodnutie o vznesení obvinenia spočíva\nv hodnotení nazhromaždených dôkazov a zistení, pri ktorom sa už uplatňuje zásada\nhodnotenia dôkazov podľa vnútorného presvedčenia ustanovená v § 2 ods. 6 Trestného\nporiadku primárne vo vzťahu k záveru, že trestný čin spáchala určitá osoba. Presvedčenie\nodôvodnenosti tohto záveru nie je však totožné s presvedčením o vine, aj keď s ním\nspravidla splýva. Výraz „dostatočne“ nasvedčuje, že sa nevyžaduje istota, ale stačí\n8\n\ndostatočne zdôvodnená pravdepodobnosť Po zistení takejto miery pravdepodobnosti je\npovinnosťou vyšetrovateľa obvinenie vzniesť a poskytnúť tak osobe voči ktorej bolo toto\nobvinenie vznesené všetky práva, ktoré má ako obvinený a vyplývajú z Trestného poriadku.\nVyšetrovateľ na základe svojich odborných znalostí a skúseností musí posúdiť, či sú splnené\npodmienky pre vznesenie obvinenia v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku. Preskúmať\nodôvodnenosť rozhodnutia vyšetrovateľa môže zasa v rámci svojho procesného oprávnenia\nprokurátor, čo sa aj po vydaní uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia\nv danom prípade stalo.\nPokiaľ ide o námietku ohľadom toho, že obvinenie mohlo byť vznesené už dňa\n07.05.2013, je potrebné vzhľadom na vyššie uvedeného podotknúť, že v danom prípade bolo\ns ohľadom na rozsiahlosť trestnej činnosti potrebné zabezpečiť viaceré dôkazy a stotožniť\nviacero osôb, čo sa podarilo len na základe ďalšieho operatívneho zisťovania\na vyšetrovania aj za použitia informačno-technických prostriedkov.\nV prípade argumentácie ohľadom vydaných príkazov na odposluch spoluobvineného\na nemožnosti oboznámiť sa s vydanými príkazmi a obsahom\ntelekomunikačnej prevádzky možno konštatovať, že táto nie je opodstatnená. Prieskumom\ntrestného spisu bolo totiž zistené, že s predmetnými príkazmi a obsahom prepisov hovorov\nsa oboznámil tak obhajca\n\nako aj následne zvolený obhajca\n\na samozrejme aj sám obvinený a to jednak pri preštudovaní spisu v dňoch\n07.07.2014 a 16.07.2014, ako aj\n\npri podpise vyhlásenia o mlčanlivosti dňa\n\n02.05.2014. Taktiež bolo obvinenému na základe jeho požiadavky umožnené nazrieť\ndo spisu už dňa 24.01.2014, pričom pri tomto úkone bol prítomný aj jeho obhajca.\nS ohľadom na námietku v prípade vydania vecí a „zákaze“ nútiť podozrivú osobu\nk vydaniu vecí, ktoré ju spájajú s trestnou činnosťou je potrebné poukázať na znenie § 89\nods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého „kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie,\nje povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba\nna účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať.\nPri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj\nna iné následky nevyhovenia“.\nUstanovenie upravuje tzv. edičnú povinnosť, obsahom ktorej je povinnosť osoby,\nktorá má v dispozičnej moci vec dôležitú pre trestné konanie, aby ju vydala na vyzvanie\n9\n\npolicajta, prokurátora alebo súdu. Následkom nevyhovenia výzve môže byť uloženie\nporiadkovej pokuty, prípadne odovzdanie príslušnému orgánu na disciplinárne konanie, ale\naj odňatie veci (§ 91 Trestného poriadku). Predpokladom tohto postupu je upozornenie\nosoby na takúto možnosť, čo v danom prípade bolo aj zaznamenané zápisnicami o vydaní\nvecí podľa § 58 Trestného poriadku a na základe ktorých bol aj obvinený poučený\no ustanovení § 34 ods. 1 Trestného poriadku a § 89 Trestného poriadku, čo potvrdil svojím\npodpisom.\nRovnako možno za neopodstatnené považovať aj tvrdenie o porušení ustanovenia\n§ 142 ods. 3 Trestného poriadku, že všetky uznesenia o pribratí znalcov, či už pred alebo\npo vznesení obvinenia mali byť doručené priamo obvinenému, aby voči nim mal možnosť\npodať sťažnosť. Uvedenú argumentáciu opierate o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, sp. zn. 4TZ/9/2006 zo dňa 20.06.2006.\nNaproti tomu možno poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn. III. ÚS 637/2015 zo dňa 16.12.2015, ktoré sa priamo aj k citovanému rozhodnutiu\nNajvyššieho súdu vyjadruje. Podľa daného uznesenia Ústavného súdu v prípade\nuvádzaného rozhodnutia Najvyššieho súdu, sp. zn. 4TZ/9/2006 sa nejedná o Judikát vydaný\ntrestnoprávnym kolégiom, ale len o publikované rozhodnutie senátu v odbornom časopise.\nÚstavný súd v danom rozhodnutí uvádza, že „samotné nedoručenie procesného rozhodnutia\nakokoľvek súvisiaceho s dôkazom (napr. pribratie súdneho znalca v konaní na podanie\nznaleckého posudku), ku ktorému sa má možnosť obvinený (obžalovaný) následne\nv priebehu konania vyjadriť a vniesť voči nemu všetky (akékoľvek) výhrady, nemožno\npovažovať za právne významnú udalosť z pohľadu ústavnej ochrany základného práva\nna obhajobu. Vo vzťahu k úspešnému namietaniu porušenia základných práv nepostačuje\ntvrdenie, že sťažovateľovi nebolo doručené procesné rozhodnutie týkajúce sa zabezpečenia\ndôkazného prostriedku, ak zároveň neoznačil žiadne reálne negatívne dôsledky a dopady\ntakéhoto postupu, ktoré by boli spôsobilé zasiahnuť do jeho základných práv“.\nUznesenia o pribratí znalcov, resp. ústavou do konania zo dňa 07.05.2013,\n29.10.2013, 04.11.2013, 11.11.2013 boli vydané vyšetrovateľom v čase, keď bolo začaté\ntrestné stíhanie vo veci podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku, a preto nebolo potrebné ho\ndoručovať obvinenému, ktorý v tom čase ešte v pozícii obvineného nevystupoval. V tejto\nsúvislosti bolo právo obvineného na obhajobu zabezpečené následnou možnosťou\n10\n\npreštudovať vyšetrovací spis a oboznámiť sa s výsledkom znaleckého dokazovania ako aj\ndodatočným zaslaním predmetných uznesení jeho obhajcovi. Čo sa týka uznesení o pribratí\nznalcov zo dňa 20.11.2013 a dňa 03.12.2013 a teda vydaným po vznesení obvinenia, tieto\nboli riadne doručené tak obvinenému ako aj jeho obhajcovi.\nPosledný dôvod pre porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom vidíte v tom,\nže súčasťou trestného spisu nie sú prepisy všetkých odpočúvaných hovorov, ktoré boli\nzaznamenané v rámci príkazov na odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky vydaných\nv predmetnom trestnom konaní. V súvislosti s touto námietkou ste poukazovali aj\nna rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Tdo/51/2013 zo dňa\n26.02.2014, z ktorého vyplýva, že v rozhodovanej veci došlo k porušeniu práv obhajoby,\nkeď z vcelku nepochopiteľných dôvodov neboli predložené súdu zo strany obžaloby isté\ndôkazy vykonané v prípravnom konaní“.\nJe však potrebné podotknúť, že v uvedenej trestnej veci išlo o odlišný prípad, kedy\nneboli do trestného spisu zaradené zápisnice z výsluchov svedkov, ktorých kópie predložila\naj obhajoba.\nV predmetnom napádanom prípade je však namietané nesprístupnenie prepisov\nvšetkých odpočúvaných hovorov na základe použitia ITP a preto je potrebné poukázať\nna znenie § 7 zák. č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím\ninformačno- technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon\no ochrane pred odpočúvaním), podľa ktorého „ak sa majú informácie získané použitím\ninformačno- technického prostriedku použiť ako dôkaz v trestnom konaní, vyhotoví orgán\nštátu písomný záznam s uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti použitia informačnotechnického prostriedku; k písomnému záznamu orgán štátu priloží záznam a jeho doslovný\nprepis. Informácie získané použitím informačno-technického prostriedku, ktoré sa\nnevzťahujú na dôvody jeho použitia uvedeného v žiadosti, sa môžu použiť ako dôkaz\nv trestnom konaní, len ak sa týkajú trestnej činnosti, v súvislosti s ktorou možno použiť\ninformačno-technický prostriedok“.\nV súvislosti s vyššie uvedeným a s poukazom na § 115 ods. 6 Trestného poriadku\ndoslovný prepis záznamu vyhotovuje príslušník útvaru Policajného zboru vykonávajúci\nodpočúvanie v rozsahu zistených skutočností významných pre trestné konanie (§ 119 ods. 1\nTrestného poriadku). Tento záznam obsahuje aj údaje o mieste, čase, orgáne, ktorý záznam\n11\n\nvyhotovil, a zákonnosti vykonávania odpočúvania. Uvedená skutočnosť kladie zvýšené\nnároky najmä na príslušníka Policajného zboru, aby pri analýze odpočúvania\ntelekomunikačnej prevádzky označil tie rozhovory či ich pasáže, ktoré môžu byť významné\nako dôkaz pre trestné konanie. Pritom je zodpovedný za to, že v súlade s ustanovením § 2\nods. 10 vyhodnotí rozhodujúce skutočnosti významné pre posúdenie trestnej zodpovednosti\nkonkrétnej osoby (spravidla obvineného). Príslušník Policajného zboru zabezpečuje, aby\nvybrané časti obsahovali spravidla celý rozhovor medzi účastníkmi telekomunikačnej\nprevádzky, a tak nedošlo k možnému skresľovaniu jeho obsahu (vytrhnutiu z kontextu). Do\nspisu sa zakladá prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky, ktorý sa neutajuje.\nNakoľko vykonaním prieskumného konania napádaných rozhodnutí a trestného spisu\nnebolo zistené naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku, bol podnet na podanie dovolania odložený.»\n19. Ústavný súd vychádzal pri posúdení sťažnosti zo svojej ustálenej judikatúry,\npodľa ktorej mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne,\nnemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné\n(napr. II. ÚS 357/06, IV. ÚS 323/07, IV. ÚS 277/08, III. ÚS 214/2010). Podnet na podanie\ndovolania podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku nie je riadnym ani mimoriadnym\nopravným prostriedkom a z hľadiska trestného procesného práva ho možno považovať iba\nza informáciu ministrovi spravodlivosti ako oprávnenému na jeho podanie, ktorá\nbez ďalšieho nezakladá zákonom ustanovené právne dôsledky. Ustanovenie § 369 ods. 1\nTrestného poriadku neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť podnetu.\nJe na úvahe ministra spravodlivosti posúdiť a rozhodnúť, či podá, alebo nepodá dovolanie\n(táto úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné podmienky na podanie\ndovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie podnetu na podanie dovolania nemôže\nmať preto\n\ncharakter\n\npráva,\n\nktorému\n\nje\n\nposkytovaná\n\nústavnoprávna\n\nochrana\n\n(napr. m. m. I. ÚS 585/2012, II. ÚS 268/2012, IV. ÚS 471/2011, III. ÚS 435/2010,\nIII. ÚS 214/2010).\n20. Z uvedeného dôvodu minister spravodlivosti Slovenskej republiky, resp.\nministerstvo nemohlo odložením takéhoto podania, t. j. jeho neakceptovaním spôsobiť\n12\n\nnamietané porušenie označeného práva sťažovateľky ani sťažovateľa. Sťažovateľka (v danej\nveci ako podnecovateľka) mala právo len na to, aby sa ministerstvo jej podnetom zaoberalo,\nnáležite sa s ním vysporiadalo a o spôsobe jeho vybavenia ju vyrozumelo, k čomu v tejto\nveci, ako to vyplýva z citovanej časti napadnutého prípisu, došlo spôsobom, ktorý nemožno\noznačiť za arbitrárny alebo ústavne neakceptovateľný.\n21. Ministerstvo síce nereagovalo osobitne na všetky jednotlivé námietky\nsťažovateľky uvedené v jej podnete, zaoberalo sa však všetkými námietkami relevantnými\nvo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ktorý ako\njediný prichádzal podľa odôvodneného názoru ministerstva do úvahy, pričom sťažovateľka\ntakéto vymedzenie rozsahu prieskumu jej podnetu (teda iba vo vzťahu k dôvodom možného\nzávažného porušenia práva obvineného na obhajobu) vo svojej sťažnosti ani nespochybňuje.\n22. Na základe týchto skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n23. Pretože ústavný súd sťažnosť odmietol v celom rozsahu, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími v nej uvedenými požiadavkami sťažovateľky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. februára 2018\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "trestné konanie", "minister, ministerstvo", "dovolanie-nepodanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8a73c5a5-fb36-4752-80fc-910becc0d79b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.637.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 637/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 637/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.637.2015.1"}, {"guid": "ussr:0f990092-fe26-447a-b98c-aea69bde3b31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 585/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 585/2012 z 28. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-28", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f990092-fe26-447a-b98c-aea69bde3b31"}, {"guid": "ussr:624f7075-5457-4244-8342-84fe41ba9b90", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 268/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 268/2012 z 11. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-11", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:624f7075-5457-4244-8342-84fe41ba9b90"}, {"guid": "ussr:c55b0353-2cc5-4e2f-bdac-03314d9ebd68", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 471/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 471/2011 z 3. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-03", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c55b0353-2cc5-4e2f-bdac-03314d9ebd68"}, {"guid": "ussr:021aeaa5-15b8-41c4-b957-e00f8ba3e37c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 435/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 435/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:021aeaa5-15b8-41c4-b957-e00f8ba3e37c"}, {"guid": "ussr:bf7b07ac-6c82-497c-90ca-692cc77b9275", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 214/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2010 z 25. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-25", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf7b07ac-6c82-497c-90ca-692cc77b9275"}, {"guid": "ussr:a4aad612-b3bc-4d1c-b4ae-524dcd25cf3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4aad612-b3bc-4d1c-b4ae-524dcd25cf3c"}, {"guid": "ussr:18b7442f-0c19-4e50-8be8-846ba7b64543", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 323/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 323/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18b7442f-0c19-4e50-8be8-846ba7b64543"}, {"guid": "ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 218/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 218/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 249, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:eecb8c7e-409e-49f3-adc8-8d68e373e813", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.23.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 23/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 23/96 z 22. 4. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-04-22", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.23.1996.1"}, {"guid": "724634f2-3d80-4421-b6ec-65b76904971f:18764402-2b81-41b6-87a4-e9101b7c6bc3", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Tk/1/2014", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 8Tk/1/2014 z 22. 10. 2014", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2014-10-22", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/724634f2-3d80-4421-b6ec-65b76904971f:18764402-2b81-41b6-87a4-e9101b7c6bc3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6b1e9e16-2f27-441f-8649-19355e006ad9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.646.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 646/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 646/2023 z 12. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.646.2023.1"}]}