{"guid": "ussr:61d018ae-298b-42b6-b4b3-693a9c96c965", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.77.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 77/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/2018 z 22. 5. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. mája 2018, sp. zn. III. ÚS 77/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.77.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Mojmír Mamojka", "sudca_id": 1074, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mojmir-mamojka-1074", "datum_vydania": "2018-05-22", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/61d018ae-298b-42b6-b4b3-693a9c96c965", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.77.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.77.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.77.2018.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 77/2018-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. mája 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra\nMamojku v konaní o sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Richardom Kovalčíkom, Rázusova 1, Košice, ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 154/2009 v období\npo právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 889/2014\nz 21. júla 2015, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\n\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 154/2009\nv období\n\npo právoplatnosti\n\nnálezu\n\nÚstavného\n\nsúdu\n\nsp. zn. II. ÚS 889/2014 z 21. júla 2015 p o r u š e n é b o l i .\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom\n\ntisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 585,76 € (slovom päťstoosemdesiatpäť eur a sedemdesiatšesť centov) na účet jeho\nprávneho zástupcu JUDr. Richarda Kovalčíka, Rázusova 1, Košice, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 77/2018-11 z 28. februára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie\nsvojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 154/2009 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie“) v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 889/2014\nz 21. júla 2015.\n2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza, že ústavný súd už nálezom sp. zn.\nII. ÚS 889/2014 z 21. júla 2015 rozhodol, že v petite sťažnosti označené práva sťažovateľa\nboli postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázal okresnému súdu,\naby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume\n2 000 € a úhradu trov konania.\n\n2\n\n3. Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu napriek\nuvedenému nebolo konanie v jeho právnej veci právoplatne skončené.\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd v náleze vyslovil,\nže postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období po právoplatnosti nálezu\nsp. zn. II. ÚS 889/2014 z 21. júla 2015 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a zároveň navrhol prikázať\nokresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon\nsa domáhal aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 4 000 € a úhrady trov konania.\n5. Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu zaujal k sťažnosti stanovisko\nvo vyjadrení sp. zn. 1 SprV/217/2018 doručenom ústavnému súdu 28. marca 2018,\nv ktorom okrem iného uviedol:\n„Vzhľadom na chronológiu vo veci vykonaných úkonov je nutné konštatovať, že síce\ntvrdenie sťažovateľa o jedinom pojednávaní od doručenia predchádzajúceho nálezu\nje pravdivé, avšak zároveň je potrebné uviesť aj to, že na dĺžku predmetného konania\nmá vplyv aj správanie samotného sťažovateľa, ktorý za uvedené obdobie celkom až štyrikrát\npodával návrh na pripustenie zámeny strán sporu, a to v dňoch 11.5.2016, 28.9.2016,\nna pojednávaní 16.1.2017 a dňa 2.3.2017. O všetkých týchto procesných návrhoch musel\nsúd rozhodnúť a bez týchto právoplatných rozhodnutí by ani nebolo možné vytýčiť\npojednávanie, keďže by strany sporu neboli zrejmé. Sťažovateľ tiež podal nedôvodný návrh\nna vylúčenie zákonnej sudkyne z pojednávania a rozhodnutia predmetnej veci.\nI keď čiastočné prieťahy zo strany súdu je možné pripustiť, nenastali v takom\nrozsahu, ako ich uvádza sťažovateľ.\nPrieťahy súdu možno uznať v období od 14.10.2015 do 6.4.2016 a od 2.3.2017\ndo 14.12.2017. Druhý z uvedených časových úsekov vznikol z väčšej časti vrátením všetkých\nnevybavených\n\nspisov\n\npôvodnej\n\nzákonnej\n\nsudkyni\n\npo\n\nukončení\n\njej\n\ndlhodobej\n\npráceneschopnosti. Objektívne sa tak musela oboznámiť so stavom vo všetkých opätovne\nprevzatých spisoch, čo si vyžiadalo určitý časový priestor.\n3\n\n3\n\nUvedené skutočnosti navrhujem ústavnému súdu zohľadniť pri jeho rozhodovaní\nvrátane požadovaného finančného zadosťučinenia, a to i vzhľadom na predmet sporu.“\n6. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu z 26. marca 2018 k sťažnosti bol aj tento\nprehľad procesných úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania v období po náleze\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 889/2014 z 21. júla 2015:\n„-dňa 28.8.2015 bol spis predložený na rozhodnutie o sťažovateľom vznesenej\nnámietke zaujatosti proti zákonnej sudkyni Krajskému súdu v Košiciach, -dňa 5.9.2015 bol\nspis vrátený bez rozhodnutia za účelom doplnenia vyjadrenia zákonnej sudkyne.\n-dňa 28.9.2015 bol po doplnení spis opakovane predložený odvolaciemu súdu,\nz ktorého bol vrátený 12.10.2015 s rozhodnutím, ktorým\n\nnebola\n\nvylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. -dňa 14.10.2015 bolo\nrozhodnutie odvolacieho súdu doručované sťažovateľovi.\n-dňa 9.2.2016 uplatnil sťažovateľ opakovanú námietku zaujatosti v konaní,\n-uznesením zo dňa 6.4.2016 bol pripustený vstup Mesta Košice do konania, -dňa 14.4.2016\nbol určený termín pojednávania na deň 27.6.2016. Z dôvodu práceneschopnosti zákonnej\nsudkyne bol dňa 2.6.2016 uvedený termín pojednávania zrušený.\n-dňa 11.5.2016 doručil sťažovateľ cestou svojho právneho zástupcu návrh na zámenu\núčastníkov. V uvedený deň bolo tiež doručené súdu písomné podanie žalovaných cestou\nich právneho zástupcu k podaniu žalobcu zo dňa 13.4.2015.\n-o návrhu sťažovateľa zo dňa 11.5.2016 bolo rozhodnuté uznesením zo dňa\n21.6.2016.\n-dňa 20.7.2016 došlo z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne\nv súlade s ustanovením § 51 ods. 4 písm. a) zák. č. 757/2004 Z.z.\na Rozvrhom práce tunajšieho súdu pre príslušný kalendárny rok k prerozdeleniu všetkých\nnevybavených vecí z jej súdneho oddelenia medzi ostatných sudcov rovnakého rozsahu\npôsobnosti.\n-dňa 20.9.2016 bola zasielaná výzva právnemu zástupcovi sťažovateľa, na ktorú\nreagoval dňa 28.9.2016 návrhom na ďalšiu zámenu strán sporu na strane žalovaných.\n-o uvedenom návrhu bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 5.10.2016.\n-dňa 14.10.2016 bolo vytýčené pojednávanie na deň 16.1.2017.\n\n4\n\n-na uvedenom pojednávaní súd konštatoval, že napriek nesplneniu procesných\npodmienok pre riadne vedenie konania z dôvodu charakteru predmetu sporu súd za účasti\na súhlasu strán pristúpi k predbežnému prejednaniu uplatneného nároku tak, aby si strany\nujasnili predmet žaloby a obranu protistrany. Právny zástupca sťažovateľa tiež uviedol,\nže došlo k ďalším vlastníckym zmenám na strane žalovaných, na základe čoho navrhol\nďalšiu zmenu žaloby. Na základe takto predneseného návrhu bolo pojednávanie odročené\nna neurčito.\n-dňa 2.3.2017 podal právny zástupca sťažovateľa znova návrh na pripustenie zmeny\nstrany sporu na strane žalovaných.\n-dňa 28.3.2017 bol spis vrátený po ukončení dlhodobej práceneschopnosti\ndo súdneho oddelenia pôvodne vo veci konajúcej zákonnej sudkyne, -uznesením zo dňa\n14.12.2017 bolo o procesnom návrhu sťažovateľa rozhodnuté.“\n7. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti doručenému ústavnému súdu 28. marca\n2018 sťažovateľ zaujal stanovisko podaním doručeným ústavnému súdu 24. apríla 2018,\nv ktorom okrem iného uviedol: «... považuje za potrebné taktiež uviesť, že sa nemôže\nstotožniť s tvrdením porušovateľa, podľa ktorého: na dĺžku predmetného konania má vplyv\naj správanie samotného sťažovateľa, ktorý za uvedené obdobie celkom až štyrikrát podával\nnávrh na pripustenie zámeny strán sporu\nSkutočnosť, že sťažovateľ podal viac krát návrh na zmenu strán sporu nie je\nvonkoncom možné považovať za účelové predlžovanie konania zo strany sťažovateľa, a teda\nani za dôvod prieťahov v konaní. V tejto súvislosti šije nutné uvedomiť, že dôvod potreby\nzmeny strán sporu nebol zapríčinený sťažovateľom, ale žalovanými (prevod vlastníckeho\npráva k bytom). Nakoľko v priebehu konania došlo viac krát (bez zavinenia a akéhokoľvek\nvplyvu zo strany sťažovateľa) k potrebe zmeny strán sporu, a to na strane žalovaných,\nsťažovateľ ako žalobca pre riadne pokračovanie konania bol povinný náležíte ustáliť okruh\nžalovaných, t.j. bol povinný podať návrh na zmenu strán sporu.\nV súvislosti s vyššie uvedeným si je nutné uvedomiť, že k zmenám strán sporu\nby nemuselo dôjsť, keby porušovateľ konal riadne a bez prieťahov. Od podania návrhu\nna začatie konania uplynula doba viac ako osem rokov, pričom vo veci sa neuskutočnilo\nžiadne riadne pojednávanie. V prípade, ak by porušovateľ konal riadne a bez prieťahov, vec\n\n5\n\nmohla byť už dávno rozhodnutá a nebola by potreba neustále upravovať okruh žalovaných\npodľa aktuálneho stavu na liste vlastníctva.\nVzhľadom na vyššie uvedené je teda jednoznačne zrejmé, že podávanie návrhov\nna zmenu strán sporu zo strany sťažovateľa nemôže byť považované za dôvod, pre ktorý\nsú v konaní prieťahy v konaní.\nSťažovateľ považuje zároveň za potrebné uviesť, že porušovateľ o návrhu na zmenu\nstrán sporu rozhodoval neprimerane dlho, čo samo o sebe má za následok existenciu\nprieťahov v konaní. V tejto súvislosti dáva sťažovateľ do pozornosti napríklad návrh\nsťažovateľa zo dňa 04.01.2017, 16.01.2017 a 27.02.2017, o ktorom bolo zo strany\nporušovateľa rozhodnuté až uznesením zo dňa 14.12.2017. pričom sťažovateľovi bolo toto\nrozhodnutie doručené až 03,04.2018.\nV prípade tvrdenia porušovateľa: „Druhý- z uvedených časových úsekov vznikol\nz väčšej časti vrátením všetkých nevybavených spisov pôvodnej zákonnej sudkyni\npo ukončení jej dlhodobej práceneschopnosti. Objektívne sa tak musela oboznámiť\nso stavom vo všetkých opätovne prevzatých spisoch, čo si vyžiadalo určitý časový priestor.\n“ považuje sťažovateľ za potrebné uviesť, že tak dlhodobá práceneschopnosť zákonného\nsudcu, ako ani oboznamovanie sa so stavom veci v iných konaniach nie je dôvodom,\npre ktorý by mohli byť akceptovateľné prieťahy v konaní, resp. nečinnosť porušovateľa.»\n8. Obsah zapožičaného spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v podanej\nsťažnosti a vo vyjadrení okresného súdu k sťažnosti, ktoré ústavný súd považuje\nza preukázané.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n6\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n12. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n13. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 154/2009 vo vymedzenom období\ndochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\n16. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n\n7\n\n17. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nkaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval\naj v danom prípade.\n18. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie\no určení neplatnosti rozhodnutí schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov\nv bytovom dome tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom\nexistuje aj dostatok na vec aplikovateľnej judikatúry.\nÚstavný súd vzhľadom na okolnosti danej veci pripúšťa určitý stupeň skutkovej\nzložitosti, ktorou však nie je možné ospravedlniť zodpovednosť okresného súdu za aktuálny\nstav vo veci.\n19.\n\nPri\n\nhodnotení\n\npodľa\n\nďalšieho\n\nkritéria,\n\nteda\n\nsprávania\n\nsťažovateľa\n\nv preskúmavanom konaní, ústavný súd posudzujúc preskúmanú časť napadnutého konania\nkonštatuje, že sťažovateľ prispel k predĺženiu preskúmavaného konania tým, že opakovane\nneúspešne uplatňoval námietku zaujatosti zákonnej sudkyne. Túto skutočnosť ústavný súd\nzohľadnil pri ustálení sumy priznaného finančného zadosťučinenia.\n20. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd\nnepovažoval za potrebné osobitne vyhodnocovať priebeh postupu a jednotlivé procesné\núkony vykonané okresným súdom, pretože z ústavnoprávneho hľadiska\n\nnie je\n\nakceptovateľné, aby napadnuté konanie nebolo ani po takmer 9 rokoch od jeho začatia\nprávoplatne\n\nskončené\n\nnapriek\n\ntomu,\n\nže\n\nústavný\n\nsúd\n\nuž\n\nsvojím\n\nnálezom\n\nsp. zn. II. ÚS 889/2014 z 21. júla 2015 vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa\n\n8\n\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov\na sťažovateľovi priznal aj finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € a úhradu trov konania.\n21. V súvislosti s uvedeným ústavný súd taktiež poukazuje na svoju predchádzajúcu\nštandardnú judikatúru (napr. II. ÚS 311/06), podľa ktorej nemožno v žiadnom prípade\nprenášať technicko-organizačné ani personálne problémy štátnych orgánov na účastníkov\nkonania, čo platí o to viac, ak to môže mať za následok porušenie ich základných práv alebo\nslobôd.\n22. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším namietaným\npostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 154/2009 v období\npo právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 889/2014 z 21. júla 2015 došlo\nk zbytočným\n\nprieťahom,\n\na tým\n\naj\n\nk porušeniu\n\nzákladného\n\npráva\n\nsťažovateľa\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.\n23. Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci\nkonal bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že túto povinnosť mu uložil už vo svojom\nnáleze sp. zn. IV. ÚS 161/2013 z 20. júna 2013.\n24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n25. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\n\n9\n\nsa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo\nslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu.\n26. Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n4 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na stav jeho právnej\nneistoty vyvolaný skutočnosťou, že napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené ani\npo takmer 12 rokoch od jeho začatia.\n27. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym\nsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti veci.\n28. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania poukazujúc na to,\nže ústavný súd vo veci už prikázal konať bez zbytočných prieťahov, a súčasne berúc\ndo úvahy aj podiel sťažovateľa na spomalení priebehu napadnutého konania, ústavný súd\npovažoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4\nzákona o ústavnom súde.\n29. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré\nmu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom\nadvokátom, JUDr. Richardom Kovalčíkom, Rázusova 1, Košice. Podľa § 36 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania\nuznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\n\n10\n\n30. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá bola 921 €.\n31. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,\npodanie sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11\nods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za tri úkony právnej\nslužby vykonané v roku 2018 predstavuje spolu s režijným paušálom (3 x 9,21 €) sumu\n488,13 €. Právny zástupca sťažovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len\n„DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)], preto bola\nuvedená suma zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho\nzastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume\n585,76 €.\n32. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.\n33. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. mája 2018\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie-splnenie podmienok konania", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "byt-správa bytu", "žaloba"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f20bcc3c-f163-4e24-b440-283ffc28faf6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.889.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 889/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 889/2014 z 21. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-21", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.889.2014.1"}, {"guid": "ussr:61bce2fc-0914-4dec-9588-7cfd3a6bb67c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2013 z 20. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:61bce2fc-0914-4dec-9588-7cfd3a6bb67c"}, {"guid": "ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 252, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b30450a1-d359-494b-9b6c-b198e7451f97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.93.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 93/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 93/2024 z 25. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.93.2024.2"}, {"guid": "ussr:5ce5d0a7-761b-4cf6-953d-d41c44dbabf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.518.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 518/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 518/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.518.2020.1"}, {"guid": "ussr:18b9d92a-cf85-4c4e-8d75-9c2d7c4cebba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.259.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 259/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 259/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.259.2018.2"}]}