{"guid": "ussr:64b7e413-4a68-4382-8016-838b224ec9cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.756.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 756/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 756/2017 z 12. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. decembra 2017, sp. zn. III. ÚS 756/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.756.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-12-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/64b7e413-4a68-4382-8016-838b224ec9cd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.756.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.756.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.756.2017.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 756/2017-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra\n2017 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa,\na. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Majerník\n& Miháliková, s. r. o., Cukrová 14, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát\nJUDr. Andrej Majerník, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12 Co 364/2014 z 25. júna 2015\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 920/2015 z 20. júla 2016\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s., o d m i e t a\nako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. októbra\n2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s.,\nDostojevského rad 4, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia\njej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nKrajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 12 Co 364/2014\nz 25. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo 920/2015 z 20. júla 2016\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že poskytnutím poistného plnenia poškodenému, pánovi\n, prešlo na sťažovateľku v zmysle § 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník v znení neskorších predpisov právo na náhradu škody spôsobenej\nna majetku poškodeného trestným činom krádeže, z ktorého boli uznaní vinnými\nprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n6 T 106/2001 z 12. marca 2012 páchatelia, ktorými sú\na\n\n,\n\n. Sťažovateľka si uvedené právo na náhradu škody uplatnila žalobou podanou\n\nna okresnom súde. Sťažovateľka v konaní pred okresným súdom tvrdila, že keďže bola\nškoda spôsobená trestným činom, je oslobodená od platenia súdnych poplatkov.\n3. Okresný súd uznesením sp. zn. 9 C 6/2014 z 29. januára 2014 konanie zastavil\nz dôvodu, že napriek výzve súdu a poučení o následkoch nezaplatenia poplatku\nsťažovateľka súdny poplatok v lehote určenej súdom nezaplatila, pričom nie sú splnené\npodmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže škoda nevznikla priamo\nsťažovateľke. Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie,\no ktorom krajský súd rozhodol svojím napadnutým uznesením tak, že uznesenie okresného\nsúdu potvrdil.\n4. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie,\npričom jeho prípustnosť odôvodnila tým, že postupom súdov spočívajúcom v zastavení\nkonania pre nezaplatenie súdneho poplatku jej bola odňatá možnosť konať pred súdom\n\n2\n\npodľa § 237 ods. 1 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov. O dovolaní rozhodol najvyšší súd svojím napadnutým uznesením tak,\nže dovolanie odmietol z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je\ndovolanie prípustné.\n5. Vo vzťahu k napadnutým uzneseniam krajského súdu a najvyššieho súdu bola\nv sťažnosti uvedená nasledujúca argumentácia:\n«3.1 Krajský súd a rovnako i Najvyšší súd SR opreli svoj právny záver, podľa\nktorého Sťažovateľ nie je oslobodený od platenia súdnych poplatkov, výlučne o gramatický\nvýklad § 4 ods. 2 písm. j) ZoSP...\n... uvedený výklad však nie je správny a ústavne konformný, pretože popiera samotný\nzmysel a účel uvedeného ustanovenia. Účelom právnej regulácie ustanovenia § 4 ods. 2\nZoSP je, aby akákoľvek osoba znášajúca negatívne následky trestnej činnosti bola\noslobodená od platenia súdnych poplatkov, teda nie len osoba, ktorej bola trestným činom\nspôsobená škoda na zdraví, majetková, morálna alebo iná škoda, ale aj Sťažovateľ, ktorý je\npoisťovateľom a po poskytnutí poistného plnenia poškodenému sám znáša negatívne\nnásledky trestného činu vo svojej vlastnej majetkovej sfére. Takýto cieľ nie je len\nv súkromnom záujme týchto oslobodených osôb, ale je aj verejným a celospoločensky\nprospešným záujmom. Slúži totiž k odstráneniu bariér sťažujúcich uplatnenie nároku\nna náhradu škody a nemajetkovej ujmy súdnou cestou, a tým aj k ľahšiemu dosiahnutiu\nnápravy škodlivých následkov trestnej činnosti ako takej. Z tohto hľadiska je irelevantná\npovaha subjektov znášajúcich tieto následky a ich majetkové alebo sociálne pomery. Inštitút\noslobodenia od súdnych poplatkov upravený v § 4 ods. 2 písm. j) ZoSP nepredstavuje len\nurčitú „úľavu“ voči osobe, ktorá sa súdnou cestou domáha náhrady škody či nemajetkovej\nujmy, ale má aj istý dosah na páchateľov trestných činov prostredníctvom rýchleho\na efektívneho vymáhania náhrady škody, ktorú spôsobili.\n3.3 Sťažovateľ svoju argumentáciu založil práve na tomto výklade § 4 ods. 2 písm. j)\nZoSP berúc do úvahy záujem verejnosti, ktorému dané oslobodenie od súdnych poplatkov\nslúži. Pokiaľ Krajský súd a Najvyšší súd SR interpretovali § 4 ods. 2 písm. j) ZoSP tak, že sa\nna Sťažovateľa oslobodenie nevzťahuje, pričom však neuviedli žiadny rozumný dôvod,\nprečo v tomto prípade Sťažovateľom opakovane tvrdený verejný záujem absentuje, ich\n\n3\n\nvýklad a aplikácia práva sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneudržateľné a neospravedlniteľné a majú za následok porušenie základného práva podľa\nčl. 46 Ústavy.\n3.4 Krajský súd sa s touto konkrétnou a podstatnou argumentáciou Sťažovateľa\nvôbec nevysporiadal a nezaujal k nej žiadne stanovisko. Napriek tomu, Najvyšší súd SR\nv dovolacom konaní postup Krajského súdu ako správny a zákonný aproboval, pričom\nv odôvodnení svojho rozhodnutia opäť sám neuviedol jediný protiargument, ktorým by\nexistenciu verejného záujmu na oslobodení Sťažovateľa vyvrátil...\n3.5 Neudržateľnosť záverov všeobecných súdov podčiarkuje i skutočnosť, že ak by\nSťažovateľ v dôsledku vyplatenia poistného plnenia poškodenému vstúpil namiesto žalobcu\ndo už začatého súdneho konania, predmetom ktorého je nárok na náhradu škody alebo\nnemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom, až v priebehu tohto konania, nemal by\npovinnosť doplatiť súdny poplatok. Napriek tomu, že na túto skutočnosť poukázal\nSťažovateľ už v odvolaní proti prvoinštančnému rozhodnutiu, ani odvolací ani dovolací súd\nnedali odpoveď na otázku, prečo v súdnom konaní, v ktorom si Sťažovateľ uplatňuje ten istý\nnárok, je Sťažovateľ povinný platiť súdny poplatok v prípade, ak k poskytnutiu poistného\nplnenia dochádza pred začatím konania, avšak nie po jeho začatí. Všeobecné súdy na tento\nvo veci relevantný argument nereagovali a Sťažovateľ naň v rozpore s vyššie uvedenými\nzásadami riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia nedostal žiadnu konkrétnu odpoveď.\n3.6 Odhliadnuc od uvedeného, poplatková povinnosť nezaťažuje ani poškodeného,\nktorý si nárok na náhradu škody uplatňuje v adhéznom konaní, ktoré je súčasťou trestného\nprocesu, čo tiež súvisí s tým, že toto konanie je vedené plne vo verejnom záujme. Zmyslom\nadhézneho konania je práve uľahčiť poškodenému vymáhanie jeho nárokov, pričom výhoda\nspočíva, okrem iného, práve v tom, že nemusí platiť súdne poplatky, čím sa jeho nárok stáva\ndosiahnuteľnejším. Poisťovňa, ktorá poškodenému nahradí škodu, má z dôvodu cesie\nex lege právo uplatniť si nárok na náhradu škody aj v adhéznom konaní¹. Ak by si\nSťažovateľ uplatnil ten istý nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom v rámci\ntrestného konania, nebol by povinný platiť akýkoľvek poplatok. Je pritom len na rozhodnutí\nvšeobecných súdov, či bude o náhrade škody rozhodnuté v rámci trestného konania alebo\nbude Sťažovateľ ako poškodený odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na civilné\n\n4\n\nsúdne konanie, v ktorom je podľa záveru všeobecných súdov povinný uhradiť súdny\npoplatok.\n...ústavne konformná interpretácia noriem, ktoré svojimi účinkami obmedzujú\nzákladné práva a slobody, a o to viac v prípade, ak ukladajú dane a poplatky..., musí byť\nreštriktívna a v pochybnostiach v prospech poplatníka. Tomu zodpovedá taký postup súdu,\nktorý ustanovenie § 4 ods. 2 písm. j) ZoSP majúce charakter vyňatia z poplatkovej\npovinnosti vykladá extenzívne, t.j. rozšíri jeho pôsobnosť i na prípady explicitne zákonom\nneupravené s ohľadom na účel, ktorému vyňatie z poplatkovej povinnosti slúži. Výklad\nzvolený všeobecnými súdmi je výkladom presne opačným. Najvyšší súd SR navyše výslovne\nv odôvodnení uviedol, že nedal prednosť takej aplikácii verejnoprávnej normy, ktorá šetrí\npráva a povinnosti poplatníka, namiesto toho výslovne uprednostnil výklad, ktorý sleduje\nfiškálne (príjmové) záujmy štátu. Ak v konkurencii dvoch interpretačných alternatív,\nv ktorých sa odráža kolízia ústavných princípov, neopodstatnene nedostala prednosť\ninterpretácia ústavne konformnejšia (m. m. I. ÚS 87/2012), ide o prípad vyžadujúci si zásah\nústavného súdu (m. m. I. ÚS 306/2010).\n3.8 Ani pri ukladaní súdnych poplatkov nesmie dochádzať k svojvoľnému zakladaniu\nnerovnosti medzi jednotlivými subjektmi... Ak sa v konaní o náhradu škody alebo\nnemajetkovej ujmy, ktorého účelom je práve autoritatívne priznanie nároku na náhradu\nškody, rozlišuje medzi žalobcom, ktorému bola spôsobená škoda alebo nemajetková ujma\ntrestným činom, a žalobcom, ktorý je „len“ nositeľom tohto nároku, ide o zjavne svojvoľné\nrozlišovanie. Krajský súd vo svojom rozhodnutí pritom pripustil, že oslobodeným by bol aj\nuniverzálny právny nástupca osoby, ktorej „konkrétne bola spôsobená škoda“. Ak by teda\nosobou oslobodenou od súdneho poplatku bola tiež osoba, ktorej priamo nebola spôsobená\nškoda (univerzálny právny nástupca), ale nebol by Sťažovateľ v podobnom postavení,\npretože je singulárny právny nástupca, dochádzalo by tu k zjavne nerovnému prístupu.\nUznesenie krajského súdu je tak tiež z tohto dôvodu vnútorne nekonzistentné. ...\n3.9 Civilný proces síce tvorí samostatné právne odvetvie, pričom si ale zachováva\nfunkčné väzby s ostatnými odvetviami práva, a to práve tým, že zaisťuje možnosť plného\npresadenia subjektívnych (hmotných) práv a zákonom chránených záujmov². Ak má\nprocesné právo plniť túto svoju základnú funkciu a zabezpečovať reálne pôsobenie\nhmotného práva v spoločnosti, potom nie je možné striktne oddeľovať hmotnoprávne nároky\n\n5\n\nod procesnoprávnych prostriedkov ich uplatnenia, ako to urobili súdy v napádaných\nrozhodnutiach. Žiadnej hmotnoprávnej norme, upravujúcej prechod práv a povinností\nsingulárnou sukcesiou na iný subjekt, nemožno prisúdiť úmysel zbaviť dotknuté subjekty\nsúdnej ochrany (m. m. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 531/98 zo dňa\n30.11.1999). Na cesionára preto prechádzajú i práva a povinnosti pôvodného nositeľa práv\nspojené s uplatňovaním alebo bránením postúpených práv, vrátane práv a povinností\nprocesných. Tento záver bezpochyby platí, ak k sukcesii dôjde v priebehu súdneho konania.\nPodľa Sťažovateľa neexistuje žiadny dôvod, prečo by rovnaký záver nemal platiť\ni v prípade, ak prechod práva nastane pred začatím súdneho konania.\n3.10Uznesenie najvyššieho súdu je navyše v argumentácii k tejto otázke\nnekonzistentné a vnútorne rozporné, keď Najvyšší súd SR tvrdí, že „oslobodenie od súdnych\npoplatkov je výlučne viazané na osobu žalobcu (poškodeného) a neprechádza\nna poistiteľa“, a súčasne, že Sťažovateľ vstupuje do práv poisteného i v oblasti „podmienok\nuplatnenia jeho práva voči škodcovi“, t.j. i v oblasti procesných práv a povinností.\nNa základe takto protichodných premís Najvyšší súd SR nemohol dospieť k záveru, ktorý by\nbol presvedčivý a spravodlivý. Rovnakým nedostatkom trpí i Uznesenie krajského súdu, keď\nKrajský súd jednak „nespochybňuje [...] závery uvedené v judikatúre, na ktorú sa\nnavrhovateľ odvoláva“, a podľa ktorej by mal byť Sťažovateľ od poplatkovej povinnosti\noslobodený, avšak zároveň konštatuje, že oslobodenie mu neprislúcha. Všeobecné súdy tým,\nže v odôvodnení napadnutých rozhodnutí argumentovali nekoherentne, a dokonca použili\nargumenty podporujúce opačný záver, k akému nakoniec dospeli, porušili právo\nSťažovateľa na presvedčivé súdne rozhodnutie, čím zasiahli do jeho ústavného práva\nna spravodlivé súdne konanie...\n3.11 Priestor pre ingerenciu ústavného súdu je daný i z dôvodu, že Krajský súd\na Najvyšší súd SR vybočili z ustálenej interpretačnej praxe všeobecných súdov, ktorá bola\nv zásade nerozporná, a z tohto dôvodu pre Sťažovateľa predvídateľná. Sťažovateľ pritom na\nrozhodovaciu prax súdov nižších inštancií poukazoval v odvolaní i dovolaní. ...Sťažovateľ je\nnútený konštatovať, že Krajský súd a Najvyšší súd SR nerešpektovali ani právny záver, ktorý\nsa vykryštalizoval v judikatúre Najvyššieho súdu SR, a podľa ktorého: „Keďže zákon\no súdnych poplatkoch ukladá povinnosti a pri výklade niektorých jeho ustanovení prichádza\ndo úvahy nielen zužujúci ale aj rozširujúci výklad; uprednostniť treba vždy ten výklad, ktorý\n\n6\n\nje na prospech poplatníka.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 M Cdo 14/2007\nzo dňa 30.6.2008).»\n6. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že\nnapadnutými uzneseniami krajský súd a najvyšší súd porušili jej základné právo podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnuté uznesenia krajského\nsúdu a najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a aby prikázal\nkrajskému súdu a najvyššiemu súdu zaplatiť jej spoločne a nerozdielne náhradu trov\nkonania.\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom\nvšeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,\n\n7\n\nktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,\nIII. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014).\n10. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké\nprávne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, III. ÚS 151/05).\nVo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon\nnie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred\ntakými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy\n(I. ÚS 13/01, I. ÚS 120/04).\n11. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n\n8\n\n12. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenia krajského súdu\na najvyššieho súdu, pričom nezistil takú skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný\npostup týchto súdov nemajúci oporu v zákone.\n13. Krajský súd v napadnutom uznesení uviedol:\n«V posudzovanom prípade si navrhovateľ uplatňuje voči odporcom 1/ až 3/ nárok\nna náhradu škody, ktorý na neho podľa jeho tvrdenia prešiel v dôsledku zákonnej cesie\nv zmysle § 813 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ tvrdil, že na základe poistnej zmluvy\nposkytol poistené plnenie poistenému - poškodenému poistnou udalosťou (ktorou\nv posudzovanom prípade bolo spáchanie trestného činu). Odporcovia 1/ až 3/ boli\nprávoplatne uznaní za vinných zo spáchania trestného činu (poistná udalosť), a teda\npoškodenému (poistenému) vznikol voči ním nárok na náhradu škody, ktorý podľa už\nuvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka v dôsledku poskytnutého poistného plnenia\nprešiel na navrhovateľa. Otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľa sa v tomto štádiu\nkonania nie je možné zaoberať, nakoľko táto by mohla byť len predmetom rozhodnutia\nvo veci samej. Podstatným pre posúdenie povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh\nna začatie konania, pripadne pre posúdenie oslobodenia od tejto povinnosti, sú len\nnavrhovateľom tvrdené skutočnosti, že si svoj nárok v tomto konaní uplatňuje ako regresný\nnárok na náhradu škody podľa § 813 Občianskeho zákonníka, bez toho aby odvolací súd\nv tomto štádiu konania skúmal opodstatnenosť ním uplatňovaného nároku (spáchanie\ntrestného činu, právoplatné odsúdenie, uzavretie poistnej zmluvy, poskytnutie poistného\nplnenia).\nV ustanovení § 4 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch sú vymedzené subjekty, ktoré\nsú od platenia súdnych poplatkov oslobodené - tzv. osobné oslobodenie od súdnych\npoplatkov. Medzi takéto subjekty patrí aj navrhovateľ v konaní o náhradu škody alebo\nnemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom. Z tohto ustanovenia vyplýva\nzrejmý úmysel zákonodarcu, aby osobám, ktorým bola trestnou činnosťou spôsobená škoda\nalebo nemajetková ujma, nebol sťažený prístup k uplatňovaniu svojich práv voči\nzodpovedným subjektom a aby aj takýmto spôsobom boli zmiernené negatívne dôsledky\ntrestnej činnosti. Odvolací súd nespochybňuje zákonnú cesiu, ku ktorej dochádza podľa §\n813 Občianskeho zákonníka, ani závery uvedené v judikatúre, na ktorú sa navrhovateľ\n\n9\n\nodvoláva, avšak je tohto názoru, že navrhovateľ, na ktorého prešiel regresný nárok je vo\nvzťahu k poplatkovej povinnosti v inom postavení a toto oslobodenie mu nemožno priznať.\nAj gramatickým výkladom uvedeného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona o súdnych\npoplatkoch (od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o náhradu škody alebo\nnemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom) dospel odvolací súd k názoru,\nže najmä s prihliadnutím na použité zámeno „mu“ je toto oslobodenie viazané len na\nosobu, ktorej konkrétne bola spôsobená škoda alebo nemajetková ujma trestným činom,\nprípade na jej univerzálnych právnych nástupcov. Navrhovateľ si svoj nárok neuplatňuje\nbezprostredne z titulu náhrady škody, ale až v dôsledku toho, že na základe poistnej zmluvy\nplnil za iného. Ide teda o akýsi sekundárny nárok, pre priznanie ktorého je nutné preukázať\nnielen splnenie podmienok týkajúcich sa náhrady škody ale navyše ešte kumulatívne\nsplnenie ďalšej podmienky, a to že poistiteľ (v tomto prípade navrhovateľ) poskytol\npoistenému (poškodenému) na základe platnej poistnej zmluvy poistne plnenie. Práve\nsplnenie tejto podmienky pri uplatňovaní nároku na náhradu škody odlišuje postavenie\npoškodeného, ktorému priamo bola spôsobená škoda od poisťovateľa, ktorý si uplatňuje\nprávo až v dôsledku toho, že plnil za iného. Navrhovateľovi teda v tomto súdnom konaní\nvznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok, ktorý do uplynutia lehoty na podanie odvolania\nvoči uzneseniu okresného súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku\nnezaplatil, a preto odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.»\n14. Najvyšší súd v napadnutom uznesení uviedol:\n«4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) preskúmal vec\na dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne treba odmietnuť, pretože smeruje proti\nrozhodnutiu proti ktorému nie je dovolanie prípustné (447 písm. c/ C.s.p.).\n5. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C.s.p. stručne\nuvádza, že vzhľadom na to, že dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým\nbolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené a nejde o uznesenie, ktoré má znaky\nuznesenia uvedené v ustanoveniach § 239 ods. 1 písm. b/, ods. 2 O.s.p., bolo by dovolanie\nprípustné iba vtedy, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo malo niektorú z vád\nuvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ ostatne uvedeného poriadku. Takú vadu konania ale\nodvolací súd nezistil.\n\n10\n\n6. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že zastavením konania jej bolo odňaté právo konať pred\nsúdom, pretože podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona ZoSP v znení v čase rozhodovania\nodvolacieho súdu (teraz § 4 ods. 2 písm. j/ ZoSP) je oslobodená od súdnych poplatkov, robí\ntak neopodstatnene.\n7. Osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. j/ ZoSP zaiste\nsleduje účel, aby zaplatenie súdneho poplatku nesťažovalo uplatnenie práva na súdnu\nochranu osobou, ktorá v dôsledku trestného činu iného je bez toho v nepriaznivej životnej\nsituácii.\n8. Predmetné oslobodenie od súdneho poplatku je výlučne viazané na osobu žalobcu\n(poškodeného) a neprechádza na poistiteľa, na ktorého podľa podmienok § 813 ods. 1\nObčianskeho zákonníka prešlo právo poisteného na náhradu škody spôsobenej poistnou\nudalosťou. Pre oslobodenie poisťovateľa vstupujúceho do sfér hmotných práv poisteného\nnie sú dôvody ekonomické, sociálne ani morálne, ktoré nepochybne viedli zákonodarcu\nk tomu, že v ustanovení § 4 ods. 2 písm. j/ ZoSP poskytol osobné oslobodenie od súdnych\npoplatkov žalobcovi v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli\nspôsobené trestným činom. Právnym dôvodom oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 4\nods. 2 písm. j/ ZoSP je osoba žalobcu, ktorý uplatňuje právo na náhradu škody alebo\nnemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom, nie charakter pohľadávky.\n9. ZoSP v ustanoveniach § 4 ods. 2 poistiteľa v prípade subrogačného postihu voči\nškodcovi od súdnych poplatkov výslovne neoslobodzuje. Pokiaľ by mal zákonodarca úmysel\noslobodiť poistiteľa, na ktorého prešlo právo zo zákona (cessio legis), bol by to v § 4 ods. 2\nZoSP primerane vyjadril napríklad tak, ako to urobil v prípade „štátu“ alebo „Sociálnej\npoisťovne“. Ak by teda tento úmysel zákonodarca mal, bol by do § 4 ods. 2 ZoSP zaradil\nustanovenie, v zmysle ktorého je od súdneho poplatku oslobodený „poistiteľ, na ktorého\nprešlo právo poisteného podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka“.\n10. Osobné oslobodenie, rovnako ako súdom priznané individuálne oslobodenie\nod súdnych poplatkov, neprechádza na poistiteľa, na ktorého prešlo právo poisteného podľa\n§ 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n11. Pri zákonnom prechode práva podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nna poistiteľa ide síce o prechod pôvodného nároku poisteného na náhradu škody a teda\npoistiteľ vstupuje do práv poisteného, to všetko ale (len) v oblasti hmotnoprávnych\n\n11\n\npredpokladov a podmienok realizácie jeho práva voči škodcovi, teda v súkromnoprávnej\noblasti (napr. v tom, že zmena v osobe veriteľa pri tomto zákonnom prechode práva nemá\nvplyv na plynutie premlčacej doby), nie však v oblasti finančno-právnych vzťahov medzi\npoplatníkom a štátom.\n12. Vzhľadom na fiškálnu povahu ZoSP nie je možné legitímne očakávať aplikáciu\ntakého extenzívneho výkladu jeho § 4 ods. 2 písm. j/, ktorý by spočíval v potrebe\noslobodenia aj iného subjektu než žalobcu (poškodeného) uplatňujúceho svoje právo\nna náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom.»\n15. Skutkové a právne závery krajského súdu a najvyššieho súdu sú v napadnutých\nuzneseniach zdôvodnené riadne a presvedčivo, uznesenia nevykazujú znaky zjavnej\nneodôvodnenosti ani arbitrárnosti. Ústavný súd tak nezistil také zásahy do práv\nsťažovateľky, ktoré by boli z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné.\nRovnako nemožno dospieť ani k záveru, že by bol výklad krajského súdu a najvyššieho\nsúdu z ústavného hľadiska neospravedlniteľný a neudržateľný v takej miere, aby v dôsledku\ntoho mohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľkou označených práv zaručených čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Právne posúdenie sťažovateľkinej veci vo vzťahu k jej\npoplatkovej povinnosti zo strany krajského súdu a najvyššieho súdu je ústavne\nakceptovateľné a nemá znaky svojvôle alebo arbitrárnosti.\n16. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že ústavný súd nie je ďalšou inštanciou v sústave\nvšeobecného súdnictva, ale nezávislým orgánom ochrany ústavnosti pôsobiacim mimo tejto\nsústavy, pričom vo svojej judikatúre sa riadi zásadou minimalizácie zásahov\ndo rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, rozhodnutia ktorých sú v konaní o sťažnosti\npreskúmavané (napr. IV. ÚS 303/04, IV. ÚS 64/2010). Z tohto postavenia mu preto\nneprislúcha posudzovať vecnú správnosť právneho záveru, ku ktorému krajský súd\na najvyšší súd pri interpretácii a aplikácii zákona dospeli. Ústavný súd však musel zaujať\nstanovisko k tomu, či napadnuté uznesenia krajského súdu a najvyššieho súdu spĺňali\npožiadavku ústavnosti (odôvodnenie majúce požadovanú kvalitu v zmysle čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru).\n\n12\n\n17. Skutočnosť, že krajský súd a najvyšší súd v napadnutých uzneseniach zaujali\nprávny názor, s ktorým sa sťažovateľka nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie\nústavného súdu nahradiť ich právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam (II. ÚS 122/05). Podľa názoru ústavného súdu sa krajský súd a najvyšší súd\nv napadnutých uzneseniach takéhoto výkladu či aplikácie zákonného predpisu nedopustili.\n18. Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax súdov nižších inštancií, na ktorú poukázala\nsťažovateľka, ústavný súd dáva do pozornosti svoj ustálený právny názor, podľa ktorého mu\nneprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov, a suplovať tak\nposlanie, ktoré zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1\npísm. b)] zveruje práve najvyššiemu súdu (resp. jeho plénu a kolégiám), keď mu okrem\niných priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05). Práve\nplénum a kolégiá najvyššieho súdu sú oprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladu\nzákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného\naj legitímne očakávania účastníkov súdnych konaní.\n19. Ústavný súd tiež nesúhlasí s tvrdením sťažovateľky, že napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu je nekonzistentné a vnútorne rozporné, keď uviedla, že najvyšší súd\nna jednej strane tvrdí, že oslobodenie od súdnych poplatkov neprechádza na poistiteľa,\na zároveň, že «Sťažovateľ vstupuje do práv poisteného i v oblasti „podmienok uplatnenia\njeho práva voči škodcovi“, t.j. i v oblasti procesných práv a povinností.». Uvedená\nargumentácia je účelová a založená na nesprávnej a neúplnej citácii príslušnej časti\nodôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu. Najvyšší súd totiž v danej časti\nodôvodnenia svojho uznesenia jasne uviedol, že „Pri zákonnom prechode práva podľa\n§ 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka na poistiteľa ide síce o prechod pôvodného nároku\npoisteného na náhradu škody a teda poistiteľ vstupuje do práv poisteného, to všetko ale\n(len) v oblasti hmotnoprávnych predpokladov a podmienok realizácie jeho práva voči\n13\n\nškodcovi, teda v súkromnoprávnej oblasti (napr. v tom, že zmena v osobe veriteľa pri tomto\nzákonnom prechode práva nemá vplyv na plynutie premlčacej doby), nie však v oblasti\nfinančno-právnych vzťahov medzi poplatníkom a štátom.“. Napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu tak v tomto smere nevykazuje žiadne znaky nekonzistentnosti či vnútornej\nrozpornosti.\n20. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutými\nuzneseniami krajského súdu a najvyššieho súdu a základným právom sťažovateľky\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež jej právom na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by\nreálne signalizovala možnosť po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť\nporušenie ňou označených práv.\n21. Na základe uvedených skutočností, vzhľadom na postavenie ústavného súdu\nvo vzťahu k rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a s poukazom na to, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym\nnázorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr.\nII. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť odmietol\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. decembra 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-zastavenie", "poistenie, poistné", "prechod (práv a povinností)", "trestný čin", "náhrada škody (ujma)", "poplatok-súdny", "poplatok-nezaplatenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2014 z 26. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599"}, {"guid": "ussr:a62ff79b-8d14-42ba-812c-48141f2824f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 87/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/2012 z 25. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a62ff79b-8d14-42ba-812c-48141f2824f8"}, {"guid": "ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 559, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516"}, {"guid": "ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 450, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb"}, {"guid": "ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 120/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "c6964a57-5e61-46f2-94e3-9a3bf185406a:69db8621-3728-4429-9e82-800ef5acc6f7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6112230742.1", "spisova_znacka": "8Cdo/920/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/920/2015 z 19. 7. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-07-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6112230742.1"}, {"guid": "c05ea235-cfe6-47e1-9d87-7bd48dcc28df:06361d7b-57c7-4c30-aa69-4736d235064d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6112230742.1", "spisova_znacka": "12Co/364/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/364/2014 z 24. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-06-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6112230742.1"}], "citovane_v": [{"guid": "4fc78339-8ba5-4bc8-a4bc-f8879f0b703c:a27e0448-b599-4606-bcbc-cba0dc73a962", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5816204956.1", "spisova_znacka": "4Cdo/86/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/86/2023 z 26. 6. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-06-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5816204956.1"}, {"guid": "ace120a2-1924-4089-bc05-e54b05552a0d:84960a80-2bed-4ce9-9470-fa89a5c8cb42", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.2", "spisova_znacka": "1VCdo/2/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/2/2022 z 24. 10. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-10-24", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:7117224145.2"}, {"guid": "55a921dd-19c5-46e0-9a3c-bf6a7fc208c7:5742a6c1-6550-470c-ae6d-eaa5b0e2986f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1", "spisova_znacka": "1VObdo/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1"}, {"guid": "55a921dd-19c5-46e0-9a3c-bf6a7fc208c7:baeee3a9-7578-46d8-86d8-12f8e541d07a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1", "spisova_znacka": "1VObdo/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 26. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 394, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1"}, {"guid": "809063df-9860-4e92-991c-920b71334ed7:2fdb5893-6d46-4af0-8787-cae95e5392b6", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3124205166.1", "spisova_znacka": "16Co/17/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Co/17/2025 z 17. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3124205166.1"}]}