{"guid": "ussr:585e6fe6-ba89-4edb-93e1-cec79e22a202", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.75.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 75/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/2018 z 17. 7. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 17. júla 2018, sp. zn. III. ÚS 75/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.75.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-07-17", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2", "nazov": "čl. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/585e6fe6-ba89-4edb-93e1-cec79e22a202", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.75.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.75.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.75.2018.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 75/2018 -32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júla 2018 v senáte\nzloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra\nMamojku v konaní o sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Rohaľom Iľkivom, Timravina 9,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 207/2016 z 25. septembra 2017 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 207/2016 z 25. septembra 2017 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 207/2016\nz 25. septembra 2017 z r u š u j e a v e c v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.\n\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania v sume 312,34 eur (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov)\nna účet jej právneho zástupcu JUDr. Martina Rohaľa Iľkiva, Timravina 9, Bratislava,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.\nIII. ÚS 75/2018 z 28. februára 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), v rozsahu, v ktorom namietala porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 207/2016\nz 25. septembra 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka podala\n28. septembra 2016 dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) č. k. 20 CoP 45/2015-1987 z 22. júna 2016, ktorého prípustnosť\nvyvodzovala popri sebe z § 420 písm. e) a f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) a zároveň aj z § 421 ods. 1 písm. a)\na b) CSP. Najvyšší súd sa v napadnutom uznesení s poukazom na názor veľkého senátu\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1 VCdo 2/2017 z 19. apríla 2017 (ďalej\nlen „rozhodnutie veľkého senátu“) zaoberal len dôvodom dovolania podľa § 420 písm. e)\nCSP. Keďže vadu zmätočnosti označeného rozsudku krajského súdu nezistil, a k posúdeniu\n\n2\n\nostatných dovolacích dôvodov nepristúpil, rešpektujúc uvedené rozhodnutie veľkého\nsenátu, dovolanie sťažovateľky odmietol ako procesne neprípustné.\n3.\n\nSťažovateľka\n\ns\n\nnapadnutým\n\nrozhodnutím\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nnesúhlasí.\n\nJe presvedčená o tom, že najvyšší súd svojvoľne interpretoval novú zákonnú úpravu\nprípustnosti dovolania podľa Civilného sporového poriadku a v rozpore so zákonom\nzásadne obmedzil rozsah prípustnosti dovolania. Okrem toho vyjadruje nespokojnosť\ni s posúdením dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. e) CSP najvyšším súdom.\n4. Vo vzťahu k vymedzeným námietkam sťažovateľka uvádza, že «podala dovolanie\ndňa 28.09.2016, pričom rozhodnutie VEĽKÉHO SENÁTU je zo dňa 19.04.2017, t.j.\naž po podaní dovolania. Sťažovateľka v čase podania dovolania v roku 2016 legitímne\nočakávala, že dovolací súd sa bude zaoberať všetkými dôvodmi dovolania. Zo žiadneho\nzákonného ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku nevyplýva,\nže by dovolacie dôvody nemohli byť kumulované, takže sťažovateľka nemohla legitímne\nočakávať, že dovolací súd bude rozhodovať len o jednom dovolacom dôvode. Uvedený\nzákaz kumulácie nemohla očakávať ani z dôvodu, že právna úprava dovolania\npredchádzajúca C.s.p. kumuláciu dovolacích dôvodov umožňovala! Zákonné ustanovenia\nC.s.p. jasne upravujú dovolacie dôvody v množnom čísle a neobmedzujú sa len na jeden\ndovolací dôvod! Napr. v zmysle § 428 C.s.p. sú náležitosti dovolania nasledovné: „V\ndovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).“\nV zmysle § 440 C.s.p. platí že: „Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.“\nZákonodarca v § 428 a 440 C.s.p. jednoznačne použil množné číslo a nijak neobmedzil\nkumuláciu dovolacích dôvodov v zmysle § 420, či § 421 C.s.p.. Uvedený záver potvrdzuje aj\nmnožné číslo uvedené v písm. f) § 447 C.s.p., keď dovolací súd odmietne dovolanie, ak „f)\nnie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú\nvymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.». K tomu sťažovateľka dodáva, že pokiaľ\nby bola kumulácia dovolacích dôvodov zakázaná, takéto závažné obmedzenie prípustnosti\ndovolania by muselo byť explicitne uvedené v zákone. Takéto obmedzenie v zákone však\n\n3\n\nuvedené nie je a dovolacie dôvody sú definované identicky, ako napr. aj odvolacie dôvody\nšpecifikované taktiež množným číslom v § 363 a v § 365 CSP, teda bez zákazu kumulácie.\n5. Sťažovateľka ďalej predostiera ústavnému súdu argumentáciu, že „V prípadoch\nkeď nedostatky rozhodnutia, alebo pochybenia v konaní napĺňajú oba dôvody prípustnosti\ndovolania podľa § 420 a § 421 C.s.p., by muselo byť dovolanie odôvodnené len jedným\ndovolacím dôvodom, takže ostatné pochybenia by na základe rozhodnutia VEĽKÉHO\nSENÁTU boli z nápravy vylúčené, a to aj keby boli v rozpore so základnými ľudskými\nprávami! Aj v prípade, že by UZNESENÍM dovolací súd neodmietol dovolanie sťažovateľky,\ntak by sa zaoberal len 1 dovolacím dôvodom, na základe ktorého by vec vrátil na odvolací\nsúd, pričom 3 ďalšími dôvodmi by sa nezaoberal. Odvolací súd by následne napravil iba to\njedno (1) pochybenie vytýkané v rozhodnutí dovolacieho súdu, pričom tie 3 ostatné\npochybenia by odvolací súd zopakoval. Odvolací súd by dokonca tieto 3 pochybenia musel\nzopakovať, keďže by nedisponoval rozhodnutím dovolacieho súdu so záväzným právnym\nnázorom potrebným na nápravu týchto pochybení. Takýto postup v zmysle rozhodnutia\nVEĽKÉHO SENÁTU znamená, že v prípade 4 pochybení odvolacieho súdu by dovolací súd\ntakúto vec musel rozhodovať 4 krát, až pokiaľ by odvolací súd nenapravil všetky\n4 pochybenia.“. S ohľadom na uvedené je sťažovateľka toho názoru, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu môže trpieť viacerými vadami zmätočnosti a zároveň môže vychádzať\naj z nesprávneho právneho posúdenia veci, tak ako to je aj v jej prípade. Tým, že najvyšší\nsúd sa jej ďalšími dovolacími dôvodmi nezaoberal, odňal jej právo domáhať\nsa ustanoveným postupom svojho práva na súde.\n6. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd podľa čl. 127\nústavy nálezom vyslovil, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu boli porušené\njej v záhlaví označené práva podľa ústavy a dohovoru. Zároveň požaduje, aby ústavný súd\nnapadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a priznal\njej náhradu trov konania.\n\n4\n\n7. Ústavný súd 20. marca 2018 vyzval najvyšší súd, aby sa vyjadril k vecnej stránke\nsťažnosti, zaslal dotknutý súdny spis a zaujal stanovisko k možnému upusteniu od ústneho\npojednávania vo veci.\n8. Najvyšší súd doručil 9. mája 2018 ústavnému súdu stanovisko, v ktorom vyjadril\nsúhlas s upustením od ústneho pojednávania o sťažnosti. K jej vecnej stránke prijatej\nsťažnosti v podstatnom uviedol:\n„... Pokiaľ Civilný sporový poriadok dáva strane k dispozícii dovolanie ako\nmimoriadny opravný prostriedok, potom rozhodovanie o ňom ako aj posudzovanie splnenia\npredpokladov a podmienok jeho prípustnosti sa nemôže ocitnúť mimo ústavný rámec\nochrany základných práv. To znamená, že dovolací súd je povinný interpretovať a aplikovať\npodmienky prípustnosti tohto opravného prostriedku tak. aby boli dodržané zásady práva\nna spravodlivý proces, t. j. aby nebolo zhoršované procesné postavenie strany, resp.\njej možnosť domáhať sa využitím dovolania účinne ochrany svojho subjektívneho práva.\nAk teda Civilný sporový poriadok kumuláciu dôvodov prípustnosti dovolania\n(prípustných\n\ndovolacích\n\ndôvodov)\n\nv\n\ndovolaní\n\nvýslovne\n\nnevylučuje\n\n(nezakazuje)\n\na pre vyvodenie takéhoto zákazu neexistujú ani rozumné a presvedčivé argumenty, potom\nza ústavne konformný výklad tejto otázky treba považovať taký, ktorý rešpektuje vyššie\nuvedené princípy, t. j. výklad, podľa ktorého je táto kumulácia prípustná. Absencia\nvýslovného zákazu kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania nie je medzerou C. s. p.,\nale naopak je zámerom zákonodarcu, aby i po zmene právnej úpravy prijatím nového\nprocesného kódexu bola naďalej akceptovaná všeobecne uznávaná a nespochybňovaná\nzásada procesného práva umožňujúca účinnú ochranu subjektívnych práv, t. j. zásada\no možnosti uplatňovania tejto ochrany in eventum.\nNajvyšší súd medzičasom zrevidoval stanovisko vyslovené v uznesení veľkého senátu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. apríla 2017 sp. zn. 1 VCdo 2/2017\na to uznesením veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2018 sp.\nzn. 1 VCdo 1/2018, v ktorom vyslovil, že kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420\na § 421 CSP je prípustná.\nZ týchto dôvodov zastáva najvyšší súd názor, že sťažovateľkine namietané práva boli\nrozhodnutím najvyššieho súdu porušené.“\n\n5\n\n9. Vyjadrenie najvyššieho súdu ústavný súd zaslal 9. mája 2018 právnemu zástupcovi\nsťažovateľky s možnosťou zaujať k nemu stanovisko a zároveň požiadal aj o vyjadrenie\nk možnému upusteniu od ústneho pojednávania o sťažnosti.\n10. Právny zástupca sťažovateľky doručil ústavnému súdu 4. júna 2018 súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania vo veci.\n11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskom najvyššieho súdu, ako aj s obsahom spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n15. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuž judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\n\n6\n\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07)\na ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.\n16. Vychádzajúc z podstaty námietok sťažovateľky, ústavný súd v prvom rade\npripomína, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00,\nI. ÚS 17/01).\n17. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\nak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95,\nII. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).\n18. Všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu\nochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07,\nIII. ÚS 332/09).\n19. Zákaz kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania bol od prijatia rozhodnutia\nveľkého senátu predmetom všeobecnej diskusie a kritiky odbornej verejnosti. Vzhľadom\nna nejednotnosť názorov ústavného súdu v otázke posúdenia ústavnej konformnosti\ntakéhoto názoru vyjadreného v označenom uznesení veľkého senátu aplikovaného\nvo viacerých prípadoch bol aj predmetom zjednotenia názorov v pléne ústavného súdu\n\n7\n\npodľa § 6 zákona o ústavnom súde, pričom v konaní vedenom pod sp. zn. PLz. ÚS 1/2018\nbolo 25. apríla 2018 prijaté uznesenie pléna ústavného súdu s ďalej uvedeným stanoviskom,\nktorým sú jednotlivé senáty podľa § 6 poslednej vety zákona o ústavnom súde\npri rozhodovaní v ďalších obdobných veciach viazané.\n20. V zmysle stanoviska pléna ústavného súdu „Pokiaľ sú v dovolaní súbežne\nuplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 Civilného sporového\nporiadku, ako aj § 421 Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky\nsa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania\nz hľadiska § 420 Civilného sporového poriadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nRovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420\npísm. a) až f) Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky\nsa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania\nz hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená\nna prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (PLz. ÚS 1/2018).“\n21. III. senát ústavného súdu sa s prijatým stanoviskom pléna plne stotožňuje\na v podrobnostiach naň odkazuje.\n22. Ústavný súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že predmetné stanovisko pléna\nústavného súdu je aplikovateľné aj na vec sťažovateľky, pretože najvyšší súd neposúdil\nsúbežne uplatnené dôvody prípustnosti jej dovolania, ale obmedzil sa len na posúdenie\nprípustnosti dovolania z hľadiska § 420 písm. e) CSP, t. j. z hľadiska existencie\ntej procesnej vady zmätočnosti, ktorú sťažovateľka uviedla na prednejšom mieste.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vyslovil porušenie označených práv sťažovateľky\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu (bod 1 výroku nálezu).\n23. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s ustanovením § 56 ods. 2 a 3 písm. b)\nzákona o ústavnom súde ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví,\n\n8\n\nže právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo\nslobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\n24. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, bolo\npre dovŕšenie ochrany porušených práv potrebné využiť aj právomoc podľa čl. 127 ods. 2\nústavy, resp. podľa § 56 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde, a preto ústavný súd\nzrušil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu (bod 2 výroku nálezu).\n25. V ďalšom postupe je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto rozhodnutí (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde). Najvyšší súd je tiež\nviazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením\n(§ 56 ods. 7 zákona o ústavnom súde).\nIII.\n26. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n27. Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli\nv dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupca\nsťažovateľky si uplatnil trovy konania za dva úkony právnej služby.\n28. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2016, ktorá\nbola 884 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2017. Náhradu trov konania\nústavný súd priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastupovania\na podanie sťažnosti). Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2017 v zmysle § 11\n\n9\n\nods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 147,33 €. Takto stanovená odmena spolu\ns režijným paušálom 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 156,17 € za jeden úkon\nuskutočnený v roku 2017. Celkové trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným\nsúdom predstavujú sumu 312,34 € a ústavný súd ich priznal v plnej výške uplatnenej\nsťažovateľkou (bod 3 výroku nálezu).\n29. Náhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 31a zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\n30. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia rozumieť jeho\ndoručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. júla 2018\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dovolanie-dovolacie dôvody", "dovolanie-dovolacie konanie", "dovolanie-dovolacie dôvody", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "dovolanie-dovolacie konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cdo/207/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d24daee8-c658-4223-9566-0f0330830980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "f42940d0-8234-4f0a-9dbd-eefed1313fb4:a736e4da-2fb5-46f2-b052-ce393fffcfdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2"}, {"guid": "fe52ef4c-a2f5-45a0-929b-983e37191c9c:5901b486-7271-45a6-918c-257c58b8608c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1710206367.5", "spisova_znacka": "20CoP/45/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/45/2015 z 21. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1710206367.5"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d243b3fd-c938-45ef-ab02-b21df2e35b96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.91.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 91/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 91/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.91.2020.2"}, {"guid": "ussr:35c50bf7-7bc3-4a8a-a5ca-9ba879c64cdd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.445.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 445/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 445/2018 z 21. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.445.2018.1"}]}