{"guid": "ussr:4a9e0698-bc4e-4733-adaa-e847f1926d5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.746.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 746/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 746/2017 z 5. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. decembra 2017, sp. zn. III. ÚS 746/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.746.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-12-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4a9e0698-bc4e-4733-adaa-e847f1926d5a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.746.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.746.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.746.2017.1/text", "citacie_n": 13, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 746/2017-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť akciovej spoločnosti UniCredit Bank Austria AG,\nShottengasse 6-8, 1010 Viedeň, Rakúska republika, zastúpenej obchodnou spoločnosťou\nCMS Reich-Rohrwig Hainz s. r. o., Staromestská 3, Bratislava, v mene ktorej koná\nprokurista Mag. Peter Šimo, pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť\núčastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4 R 4/2016 z 25. júla 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť akciovej spoločnosti UniCredit Bank Austria AG o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 9. októbra 2017\n\nsa akciová spoločnosť UniCredit Bank Austria AG, Shottengasse 6-8, 1010 Viedeň,\nRakúska republika (ďalej len „sťažovateľka“), domáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný\nsúd vyslovil porušenie jej v záhlaví označených základných práv a slobôd uznesením\nOkresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 R 4/2016 z 25. júla 2017\n(ktoré nadobudlo právoplatnosť 8. augusta 2017) a ktorým by napadnuté uznesenie zrušil\na vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľka v petite zároveň požiadala\no priznanie náhrady trov právneho zastúpenia.\n2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že okresný súd uznesením\nč. k. 4 R 4/2016-249 z 2. novembra 2016 (ktoré nadobudlo právoplatnosť 9. novembra\n2016) povolil reštrukturalizáciu dlžníka – obchodnej spoločnosti\n,\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„dlžník“), ustanovil do funkcie správcu, vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky\na určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu správcu. Dňa 9. decembra\n2016 sťažovateľka ako veriteľ prihlásila do reštrukturalizácie dlžníka svoju zabezpečenú\npohľadávku v celkovej sume 7 582 718,78 €. Dňa 9. januára 2017, t. j. v posledný deň\nlehoty na popieranie pohľadávok nahliadol do správcovského spisu iný veriteľ – obchodná\nspoločnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„advokátska kancelária“), a podal podnet na popretie pohľadávky sťažovateľky. Na základe\ntohto podnetu správca ešte v ten istý deň „z opatrnosti, vzhľadom na skutočnosti uvedené\nv dôvode popretia právneho dôvodu pohľadávky veriteľa“ pohľadávku sťažovateľky\nv celom rozsahu vrátane jej príslušenstva poprel, čo jej oznámil 10. januára 2017.\nDňa 11. januára 2017 sa konala schôdza veriteľov dlžníka, na ktorej došlo k zvoleniu\nveriteľského výboru. Keďže pohľadávka sťažovateľky bola správcom popretá, nemohla\nsvojím hlasovaním ako najväčší a zabezpečený veriteľ ovplyvniť voľbu veriteľského\nvýboru. O konkrétnych dôvodoch popretia pohľadávky sa pritom sťažovateľka dozvedela až\n12. januára 2017, keď nahliadla do správcovského spisu a zistila, že advokátska kancelária\nspochybnila\n\nplatnosť\n\nsplnomocnenia\n\npre\n\nprávneho\n\nzástupcu\n\nsťažovateľky\n\nv reštrukturalizačnom konaní pre jeho (údajné) nedostatky, ako aj samotnú existenciu\npohľadávky sťažovateľky predložením (údajnej) kvitancie z 9. marca 2015 vystavenej\nsťažovateľkou, ktorá mala potvrdzovať splatenie dlhu zo strany dlžníka a zánik záložného\n\n2\n\npráva na založených nehnuteľnostiach dlžníka, čo však ona popiera. Sťažovateľka podala\n1. decembra 2017 okresnému súdu incidenčnú žalobu o určenie popretej pohľadávky\na podnet na priznanie jej hlasovacích práv, v ktorých podrobne uviedla dôvody, ktoré\nvyvracajú dôvody popretia jej pohľadávky a zároveň spochybňujú legitimitu celého\nreštrukturalizačného konania poukazujúc na jeho účelový a podvodný charakter. Konanie\no incidenčnej žalobe je vedené pod sp. zn. 7 Cbi 1/2017 a dosiaľ nebolo ukončené.\nUznesením č. k. 4 R 4/2016-547 z 20. apríla 2017 (ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. mája\n2017) okresný súd sťažovateľke hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou\npohľadávkou nepriznal, čím podľa jej názoru „opätovne rezignoval na kontrolu zákonnosti\nprocesu reštrukturalizácie, naopak svojim tendenčným rozhodnutím aproboval protiprávne\nkonanie Dlžníka (uznanie zistených pohľadávok Dlžníkom bez právneho dôvodu z 05. 04.\n2017 vo vzťahu ku všetkým veriteľom s výnimkou Sťažovateľa)“.\n3. V rámci prípravy schvaľovacej schôdze veriteľov dlžníka bolo pre účely\nhlasovania o prijatí reštrukturalizačného plánu vytvorených päť skupín:\n„a) Skupina pre zabezpečené pohľadávky (len Sťažovateľ)\nb) Skupina pre nezabezpečené pohľadávky (z pohľadu počtu veriteľov najväčšia)\nc) Skupina pre podriadené pohľadávky (začlenené spoločnosti ovládané pánom\n–\n\n,\na\n\n)\n\nd) Skupina pre pohľadávky\n\n(výlučne pohľadávky spoločnosti\n\novládanej pánom\n\n)a\n\ne) Skupina pre majetkové práva spoločníkov Dlžníka (začlenené spoločnosti\novládané pánom\n\n–\n\n,\na\n\na\n\n).“\n4. Dňa 15. júna 2017 sa uskutočnila schvaľovacia schôdza veriteľov dlžníka,\nna ktorej prítomní účastníci reštrukturalizačného plánu hlasovali o prijatí tohto plánu\nv znení, ktoré tvorí prílohu zápisnice zo schvaľovacej schôdze, pričom:\n\n3\n\n„V skupine pre zabezpečené pohľadávky bol zaradený jeden veriteľ, ktorý je popretý\na nemá hlasovacie práva. V zmysle ust. § 148 ZKR je reštrukturalizačný plán touto\nskupinou neschválený...\nSkupina pre nezabezpečené pohľadávky neschválila reštrukturalizačný plán...\nSkupina pre podriadené pohľadávky schválila reštrukturalizačný plán...\nSkupina pre pohľadávky\n\nschválila reštrukturalizačný plán...\n\nSkupina pre majetkové práva spoločníkov Dlžníka schválila reštrukturalizačný plán.\nVo všetkých skupinách hlasovalo za prijatie plánu 9 639 249 hlasov z celkového\npočtu 9 772 883 hlasov, čo predstavuje 98,63 % hlasov.\nPlán bol prijatý v troch z piatich skupín pohľadávok veriteľov. Plán nebol na\nreštrukturalizačnej schôdzi prijatý.\nNa schôdzi vzniesol námietky právny zástupca veriteľa UniCredit Bank Austria AG,\n, ktorými namietal neumožnenie sa vyjadrenia k predloženému plánu\npočas rozpravy. Ďalej uviedol, že predložený reštrukturalizačný plán je vo vzťahu k\nzabezpečenému veriteľovi diskriminačný, nakoľko zvýhodňuje v prípade plnenia\nnezabezpečených veriteľov.“\n5. Na základe návrhu dlžníka z 22. júna 2017 okresný súd napadnutým\nuznesením nahradil súhlas skupiny pre zabezpečené pohľadávky s reštrukturalizačným\nplánom dlžníka v znení, o ktorom účastníci reštrukturalizačného plánu hlasovali\nna zasadnutí schvaľovacej schôdze konanej 15. júna 2017; nahradil súhlas skupiny\npre nezabezpečené pohľadávky s reštrukturalizačným plánom dlžníka v znení, o ktorom\núčastníci reštrukturalizačného plánu hlasovali na zasadnutí schvaľovacej schôdze konanej\n15. júna 2017; potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka v znení, o ktorom účastníci\nreštrukturalizačného plánu hlasovali na zasadnutí schvaľovacej schôdze konanej 15. júna\n2017 a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka. V odôvodnení napadnutého uznesenia pritom\nuviedol, že „po oboznámení sa s návrhom Dlžníka, jeho reštrukturalizačným plánom\nvrátane jeho príloh a so zápisnicou zo schvaľovacej schôdze, dospel k názoru, že plán spĺňa\nvšetky zákonom stanovené obsahové a formálne náležitosti, je dostatočne zrozumiteľný,\nurčitý a návrh na potvrdenie plánu spolu s návrhom na nahradenie súhlasu podal\noprávnený\n\nsubjekt\n\nv\n\nzákonom\n\nstanovenom\n\n4\n\nčase...\n\nSúd\n\npreskúmal\n\npredložený\n\nreštrukturalizačný plán, ako aj predchádzajúci postup správcu Dlžníka, Dlžníka, veriteľov a\nveriteľských orgánov v tomto reštrukturalizačnom konaní, pričom nezistil skutočnosti\npredpokladané v § 154 ods. 1 ZKR, pre ktoré by musel reštrukturalizačný plán zamietnuť.\nPo vykonanej analýze súd konštatuje, že reštrukturalizačný plán zároveň nie je\nv podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov, keď za tento spoločný záujem je\npotrebné pokladať dosiahnutie čo najvyššej miery uspokojenia pohľadávok veriteľov\n(§ 5 ZKR)... Nakoľko neexistujú dôvody na zamietnutie reštrukturalizačného plánu, súd\nreštrukturalizačný plán v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 15. 06. 2017\npotvrdil a nahradil súhlas skupiny veriteľov pre zabezpečené pohľadávky a súhlas skupiny\npre nezabezpečené pohľadávky s reštrukturalizačným plánom Dlžníka. O skončení\nreštrukturalizácie rozhodol súd podľa ustanovenia § 153 ods. 1 ZKR. Prílohu tohto\nuznesenia tvorí reštrukturalizačný plán potvrdený súdom. Plán je súčasťou súdneho spisu.“ .\n6. S uvedenými závermi okresného súdu sťažovateľka nesúhlasí a s poukazom\nna obsah svojho vyjadrenia z 29. júna 2017 k neschválenému reštrukturalizačnému plánu\ndlžníka v sťažnosti uvádza, že tento plán považuje za „za diskriminačný, nespravodlivý a\nnerešpektujúci oprávnené záujmy všetkých veriteľov, koncipovaný tak, že uprednostňuje\nuspokojenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov, z ktorých pohľadávka najväčšieho\nnezabezpečeného veriteľa\n\n, o ktorej reálnosti možno mať dôvodné\n\npochybnosti, predstavuje 91,8267 % všetkých nezabezpečených pohľadávok veriteľov\nDlžníka... Reštrukturalizačný plán je vágny a nekonkrétny. Z jeho obsahu nevyplýva\nskutočná vôľa a možnosti Dlžníka splniť záväzky obsiahnuté v Reštrukturalizačnom pláne,\nčím sa Reštrukturalizačný plán stáva nerealizovateľným a neudržateľným.“. Sťažovateľka\nzároveň poukazuje na účelové prerozdelenie účastníkov reštrukturalizačného plánu\ndo jednotlivých skupín, „a to najmä v prípade veriteľov, ktorí sú personálne a majetkovo\nprepojení s Dlžníkom, resp. s pôvodne jediným spoločníkom Dlžníka, spoločnosťou\n... resp. s osobou ovládajúcou jediného spoločníka\nako aj ostatných veriteľov začlenených do skupiny pre podriadené\npohľadávky, pánom\n\n“, ktorým sa okresný súd napriek jej upozorneniu\n\nnezaoberal. Okrem toho namieta, že počas konania schvaľovacej schôdze došlo zo strany\nsprávcu k hrubému porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces, keď pred hlasovaním\n\n5\n\nneotvoril rozpravu o reštrukturalizačnom pláne z dôvodu, že zo strany účastníkov tohto\nplánu neboli zaslané žiadne písomné žiadosti podľa § 145 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.), čím znemožnil sťažovateľke svojím vyjadrením\novplyvniť hlasovanie ostatných veriteľov, čo malo vplyv na právne postavenie sťažovateľky\na aj ostatných veriteľov. Podľa jej názoru nemožno hovoriť o tom, že reštrukturalizačný\nplán sleduje záujmy všetkých veriteľov, pretože za jeho prijatie hlasovali výlučne veritelia\ns podriadenými pohľadávkami a veritelia, ktorí boli členmi veriteľského výboru dlžníka\n(pričom v ich skupine nezabezpečených veriteľov reštrukturalizačný plán schválený nebol).\nDiskriminačné uspokojenie pohľadávok „podľa bodu 5.2.2.2.“ reštrukturalizačného plánu\nje jasným dôkazom nezohľadnenia princípu rovnosti zo strany okresného súdu a vytvorenia\nnerovného postavenia účastníkov reštrukturalizačného plánu. Okresný súd dôkazy\npredložené sťažovateľkou týkajúce sa nepravosti (údajnej) kvitancie nevyhodnotil vôbec\na dôkazy týkajúce sa ekonomickej a finančnej nerealizovateľnosti reštrukturalizačného\nplánu dlžníka vyhodnotil nesprávne, resp. účelovo v prospech rozhodnutia o potvrdení tohto\nplánu. Okresný súd prehliadol aj to, že dlžník si nesplnil riadne svoje zákonné povinnosti\na správcovi\n\nnepredložil\n\nvšetky\n\ndokumenty\n\na informácie\n\npre\n\nriadne\n\nspracovanie\n\nreštrukturalizačného posudku, najmä „údaje o zmluve o poskytovaní služieb ako aj\no pristúpení Dlžníka k záväzku\n\n“ voči veriteľovi „\n\n“. Okresnému súdu sťažovateľka vytýka taktiež to, že prehliadol skutočnosť,\nže predajom podniku dlžníka dôjde k jeho faktickej likvidácii, keďže po predaji pozemkov\ndlžníka (na ktorých sa má podľa aktuálneho developerského projektu dlžníka realizovať\nvýstavba rodinných domov), ktoré tvoria podnik dlžníka, mu neostane žiadny reálny\nhmotný majetok potrebný na zachovanie činnosti fungujúceho podniku ako jedného\nzo základných predpokladov reštrukturalizácie, čo deklaroval aj ústavný súd vo veci\nvedenej pod sp. zn. I. ÚS 200/2001. Na základe uvedeného sťažovateľka v závere sťažnosti\ntvrdí, že reštrukturalizačný plán dlžníka nespĺňa formálne ani materiálne podmienky na jeho\npotvrdenie a že okresný súd rezignoval na svoje aktívne postavenie v procese\nreštrukturalizácie, ktoré mu vyplýva z § 153 a § 154 zákona č. 7/2005 Z. z., v dôsledku čoho\nje napadnuté uznesenie nezákonné, nepreskúmateľné, povrchné, arbitrárne a nespravodlivé.\n\n6\n\nII.\n7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd\nnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n8. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že hoci je sťažovateľka v konaní pred ním\nzastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý koncipoval aj predmetnú sťažnosť,\nk sťažnosti, ktorou napáda porušenie svojich v záhlaví označených základných práv\na slobôd napadnutým uznesením okresného súdu, nepripojila reštrukturalizačný plán, ktorý\npodľa bodu 12 tohto uznesenia tvorí jeho prílohu, ani mu v tejto súvislosti nenavrhla žiadne\ndôkazy (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\n9. Ústavný súd pritom už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005\njudikoval, že: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,\na takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,\naby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,\naby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie\nsťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.\n\n7\n\nOsobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína\nkonanie pred ústavným súdom.“\n10. Keďže ústavný súd nie je skutkovým súdom (II. ÚS 267/04) a v zásade\nnevykonáva dokazovanie, ktorým by mohol či mal odhaľovať pravdivosť skutkových\ntvrdení účastníkov konaní pred všeobecnými súdmi, z uvedených dôvodov mimo rámca\njeho pozornosti ostali námietky sťažovateľky týkajúce sa obsahu reštrukturalizačného plánu,\nna ktorý v sťažnosti viackrát odkázala.\n11. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n12. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto\nprávomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a\nposudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\n\n8\n\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na\n\ntak\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\n13. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu\npatrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných\npráv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo\nochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom\nverejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú\ndostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.\nKoncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva\nalebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv\na slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté\ns uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že\norgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne,\nnezávisle a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu\ntakých procesných postupov. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu\ntakého postupu orgánu verejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym\npostupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní\npríslušného orgánu verejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť\nnielen vo využití všetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu\nna rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré\npreukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich využitia v súlade\ns procesnými predpismi.\n14. Právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom\nkonaní vyplýva z čl. 142 ods. 1 ústavy. Podrobnosti o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi\naj vo vymedzených veciach ustanoví v zmysle splnomocňovacej ústavnej normy zákon\n(čl. 143 ods. 2 ústavy). V danom prípade je takýmto zákonom zákon č. 7/2005 Z. z., ktorý\n\n9\n\nv rámci tretej časti nazvanej „Reštrukturalizácia“ upravuje v jej ôsmej hlave aj ingerenciu\nvšeobecných súdov v procese reštrukturalizácie formou potvrdenia reštrukturalizačného\nplánu súdom (§ 153) alebo zamietnutia reštrukturalizačného plánu súdom v zákonom\nustanovených prípadoch [§ 154 ods. 1 písm. a) až f)].\n15. Zo sťažnosti, ako aj z napadnutého uznesenia, ktoré tvorilo jej prílohu, vyplýva,\nže ako sťažovateľka, tak aj okresný súd sa odvoláva na nález ústavného súdu sp. zn.\nI. ÚS 200/2011 zo 7. decembra 2011, ktorým judikoval, že:\n„Reštrukturalizačné konanie je zložito štruktúrovaný právny proces, v ktorom je\nvšeobecný súd zaťažený povinnosťou zistiť a odhaliť, čo sa skrýva pod obsahom pojmu\nspoločný záujem veriteľov, ktorý pri kolektívnom (spravidla postupnom, resp. neúplnom)\nuspokojení veriteľov prima facie nekorešponduje s individuálnymi záujmami jednotlivých\nveriteľov. Zmyslom a účelom reštrukturalizácie je zabránenie individuálnemu uplatňovaniu\nči výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho uspokojenia.\nMaximalizácia uspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov pri spravodlivom usporiadaní\nvzťahov všetkých veriteľov s dlžníkom je determinantom určujúcim spoločný záujem\nveriteľov.\nPri zvažovaní potenciálneho uspokojenia veriteľov v konkurze vyhlásenom\nv dôsledku zastavenia reštrukturalizácie pre zamietnutie plánu nemôže všeobecný súd\nizolovane prihliadať na záujem jediného veriteľa, a to ani vtedy, ak ide o veriteľa, u ktorého\nvýška prihlásených a zistených pohľadávok z neho robí majoritného veriteľa. Naopak, jeho\npovinnosťou je skúmať možnosť uspokojenia všetkých (aj minoritných) veriteľov\nv likvidačnom konkurze. Túto jeho povinnosť možno vyvodiť zo základných zásad\nkonkurzu a reštrukturalizácie (§ 5 zákona č. 7/2005 Z. z.), v zmysle ktorých je povinný\npostupovať tak, aby sa dosiahla pre veriteľov čo najvyššia miera uspokojenia ich\npohľadávok.\nTo znamená, že nositeľom ústavou a dohovorom garantovaného práva na súdnu\nochranu, resp. spravodlivé súdne konanie nie je len majoritný veriteľ, ale všetci veritelia,\nktorí riadne a včas (spôsobom ustanoveným zákonom č. 7/2005 Z. z.) prihlásili svoje\npohľadávky.“\n\n10\n\nV citovanom náleze ústavný súd zdôraznil, že „má... z hľadiska požiadavky na\ndodržanie zásad spravodlivosti v reštrukturalizácii výhrady aj k meraniu postavenia\njednotlivých veriteľov výlučne prizmou výšky nimi prihlásených a zistených pohľadávok.\nAk má súd spravodlivo posúdiť otázku naplnenia či nenaplnenia spoločného záujmu\nveriteľov v reštrukturalizačnom pláne, nemôže celkom ignorovať ani výšku prihlásenej\npohľadávky z hľadiska jej významu pre konkrétneho veriteľa. V okolnostiach prípadu totiž\naj uspokojenie relatívne bezvýznamnej pohľadávky menšinového veriteľa môže pre neho\nsamotného (a jeho právny či sociálno-ekonomický status) znamenať viac alebo toľko, ako\nuspokojenie pohľadávky(-ok) väčšinového veriteľa.“.\n16. Podobné závery vyplývajú aj z nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 455/2012\nz 2. decembra 2015, resp. z nálezu sp. zn. II. ÚS 273/2012 zo 16. decembra 2015, v ktorom\nústavný súd zopakoval, že „Úloha súdu je aktívna a každý účastník plánu – vrátane tých,\nktorí boli na schvaľovacej schôdzi prehlasovaní – má právo na ochranu súdom pred\ndôsledkami plánu, ktorý je v podstatnom rozpore so spoločnými záujmami veriteľov.“.\n17. Aj v danom prípade preto bude úlohou ústavného súdu posúdiť, či pri\nrešpektovaní požiadavky materiálnej rovnosti v reštrukturalizačnom konaní došlo\nnapadnutým uznesením okresného súdu k poskytnutiu spravodlivej súdnej ochrany\núčastníkom reštrukturalizačného plánu.\n18. Preskúmaním napadnutého uznesenia (bod 5) ústavný súd zistil, že v rámci\nskúmania splnenia podmienok uvedených v § 152 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. sa okresný\nsúd vysporiadal aj s podaním sťažovateľky z 28. júna 2017, „ktoré obsahovalo niekoľko\nzávažných tvrdení o reštrukturalizácii Dlžníka“, pričom na s. 6 až 8 svojho rozhodnutia\nuviedol:\n„K nepriznaniu hlasovacích práv súdom Veriteľovi súd uvádza, že pri rozhodnutí o\nnepriznaní hlasovacích práv vychádzal najmä z existencie kvitancie, ktorú predložil veriteľ\nTento dôkaz zakladal dôvodnú pochybnosť o existencii\nzáväzku Dlžníka voči Veriteľovi. Rozhodnutie o nepriznaní hlasovacích práv bolo súdom\nvydané 20.04.2017, Veriteľ mal teda dostatočný časový priestor, od popretia do vydania\n\n11\n\nuznesenia, na predloženie dôkazov spochybňujúcich predloženú kvitanciu a dokázať aj\nprostredníctvom iných dôkazov svoju pohľadávku. Odborné preskúmanie listiny zo dňa 02.\n06. 2017 predložil Veriteľ až po schvaľovacej schôdzi Dlžníka, ktorá sa konala dňa 15. 06.\n2017. Je na zodpovednosti Veriteľa, že tento dôkaz nekoncentroval do obdobia, keď sa\nrozhodovalo, resp. mohlo sa moderovať rozhodnutie o priznaní, resp. nepriznaní\nhlasovacích práv. Skupina, do ktorej je zaradený Veriteľ sa však považuje z dôvodu\nabsencie možnosti hlasovania za skupinu nesúhlasiacu s plánom, a teda po návrhu\npredkladateľa plánu o nahradenie súhlasu danej skupiny s plánom bude súd rozhodovať a\nvychádzať z rovnakej materiálnej situácie ako v prípade aktívneho negatívneho hlasovania,\nresp. zdržania sa hlasovania Veriteľa na schvaľovacej schôdzi. Preskúmať dôkazy a zistiť\noprávnenosť pohľadávky Veriteľa je predmetom samostatného incidenčného konania a súd\nv tomto štádiu reštrukturalizácie zisťuje, či sú splnené predpoklady vyžadované ZKR pre\nnahradenie skupiny hlasujúcich proti plánu a prípadné nasledujúce schválenie plánu a\nskončenie reštrukturalizácie Dlžníka. Z obsahu súdneho spisu však nepochybne nevyplýva,\nže by podvodným konaním bol niektorý veriteľ uvedený do omylu. Navyše zákon zamietnutie\nplánu z dôvodu podvodného konania predpokladá v situácii, že plán bol v dôsledku\npodvodného konania schválený schvaľovacou schôdzou, čo sa však na schvaľovacej schôdzi\nnestalo...\nSúd skúmal Veriteľom namietanú nerovnosť medzi veriteľmi podľa bodu 5.2.2.2\nzáväznej časti reštrukturalizačného plánu Dlžníka. Súd preskúmal dôvody popretia\npohľadávky, ktorých relevantnosť bude predmetom incidenčného sporu... Správca poprel\npohľadávku v celej výške. Ako uvádza, pristúpil k tomu z opatrnosti, vzhľadom na\nskutočnosti uvedené v dôvode popretia právneho dôvodu pohľadávky Veriteľa. Nakoľko sa v\nincidenčnom konaní budú posudzovať len popieracie dôvody uvedené v dôvodoch popretia,\npredmetnom sporu bude zistenie autenticity kvitancie a vyvrátenia pochybností o platnosti\nplnej moci. V prípade úspešnosti Veriteľa v spore nie je dôvodne podľa názoru súdu bez\ntoho aby prejudikoval incidenčný spor, predpokladať iné zistenie pohľadávky, než v celom\nrozsahu, nakoľko popretie pohľadávky je založené na dôvodoch popierajúcich pohľadávku\nako celok, nie jej časť. V prípade, že Dlžník uzná časť pohľadávky, v ostatnej časti, pokiaľ\nsa s Veriteľom nedohodnú inak, bude stále predmetom incidenčného sporu...\n\n12\n\nVeriteľ pri namietaní záruk na splnenie reštrukturalizačného plánu Dlžníka a jeho\nekonomickú a finančnú nezrealizovateľnosť, poukazuje na predchádzajúce predložené\nponuky na odkúpenie nehnuteľností v majetku Dlžníka. Tieto ponuky boli v nižšej výške než\npredpokladá reštrukturalizačný plán. Súd má za to, že kúpna cena podniku, ktorý má\nprostredníctvom reštrukturalizácie upravené svoje záväzky, môže byť vzhľadom na túto\nskutočnosť vyššia. Navyše je garantovaná minimálna kúpna cena, ktorá uspokojuje Veriteľa\npodľa reštrukturalizačného plánu. Vyššia kúpna suma znamená pre tohto veriteľa aj vyššiu\nmieru uspokojenia...\nVeriteľ namietal postup Správcu na schvaľovacej schôdzi, keď pred hlasovaním\nneotvoril rozpravu. Správca svoj postup odôvodnil nedoručením písomných žiadostí. Veriteľ\nmohol využiť svoju zákonnú možnosť a doručiť žiadosť v zmysle ZKR písomne v lehote na to\nurčenej. Aj v prípade skonštatovania pochybenia Správcu neotvorením rozpravy sa\nvzhľadom na nedoručenie písomných žiadostí, a teda absenciu obsahovej náplne otvorenej\nrozpravy, nemôže hovoriť o dôvodoch na zamietnutie plánu, nakoľko Veriteľ neuviedol\nkonkrétny a určitý dôvod, ktorý by mal nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu...\nSúd pri nahradení súhlasu skupín s reštrukturalizačným plánom musí skúmať skutočnosť, či\núčastníci plánu zaradení do skupín hlasujúcich proti prijatiu plánu nebudú na základe\nplánu v zjavne horšom postavení, v ako by boli v prípade neprijatia plánu; súd pri tom\nvychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia\nreštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa\nnepreukáže opak... Porovnaním právneho postavenia a miery uspokojenia veriteľa\nUniCredit Bank Austria sa predložený reštrukturalizačný plán zaoberal v opisnej aj\nzáväznej časti plánu. V prípade vyhláseného konkurzu na majetok Dlžníka by v prípade\nriadneho a včasného prihlásenia zabezpečenej pohľadávky patrilo Veriteľovi o. i. právo na\nuspokojenie pohľadávky z výťažku zaradeného do oddelenej podstaty majetku Dlžníka. V\nprípade vyhláseného konkurzu sa dá predpokladať uspokojenie Veriteľa na úrovni 45,28%\n(3 433 754.20 EUR) jeho pohľadávky. V prípade úspechu v incidenčnom konaní a zistenia\npohľadávky veriteľa sa predpokladá uspokojenie vo výške 50% (3 791 359,39 EUR). Pre\nprípad, že sa podarí predať podnik Dlžníka za vyššiu než minimálne sumu určenú v pláne,\nbude uspokojenie Veriteľa presahovať hranicu 50%, a to až do výške 100%. Uspokojenie\nVeriteľa je výhodnejšie aj z časového hľadiska uspokojenia jeho pohľadávok.“\n\n13\n\n19. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd sa námietkami sťažovateľky zaoberal\nv rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že dostala odpoveď na všetky podstatné\nokolnosti prípadu. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne\nkonanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Námietku sťažovateľky smerujúcu voči\nnepriznaniu jej hlasovacích práv uznesením okresného súdu č. k. 4 R 4/2016-547\nz 20. apríla 2017 (ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. mája 2017) ústavný súd považoval\nza právne irelevantnú vzhľadom na skutočnosť, že ústavného prieskumu uvedeného\nuznesenia sa v dvojmesačnej lehote vyplývajúcej z § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nnedomáhala.\n20. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd zároveň zdôraznil, že „pri\nzvažovaní potenciálneho uspokojenia veriteľov v konkurze vyhlásenom v dôsledku\nzastavenia reštrukturalizácie pre zamietnutie plánu je povinnosťou súdu skúmať možnosť\nuspokojenia všetkých (minoritných aj majoritných) veriteľov v likvidačnom konkurze. Túto\njeho povinnosť možno vyvodiť zo základných zásad konkurzu a reštrukturalizácie\n(§ 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), v zmysle ktorých je povinný postupovať tak,\naby sa dosiahla pre veriteľov čo najvyššia miera uspokojenia ich pohľadávok... Účastníci\nzaradení do skupiny pre nezabezpečeného pohľadávky by boli v konkurze uspokojení na\núrovni 0,58 % (22 688.82 EUR), podľa ZKR sa v pláne muselo počítať s minimálnou\nmierou uspokojenia na úrovni 50 %. Táto výška uspokojenia ich pohľadávok bola uvedená\nv pláne, čo znamená sumu 1 956 386, 14 EUR určených na uspokojenie tejto skupiny\nnesúhlasiacej s plánom. Uspokojenie veriteľov je výhodnejšie aj z časového hľadiska\nuspokojenia jeho pohľadávok. Na základe uvedeného má súd podľa predloženého\nreštrukturalizačného plánu za to, že jeho prijatie bude pre veriteľov zaradených do skupiny\npre nezabezpečené pohľadávky výhodnejšie, a teda nebudú v zjavne horšom postavení v\ndôsledku prijatia plánu. Zo zápisnice zo schvaľovacej schôdze vyplýva, že väčšina zo skupín\n\n14\n\nhlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou a za prijatie plánu hlasovali prítomní\nveritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených\npohľadávok.“.\n21. Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k názoru, že napadnuté uznesenie\nobsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom nezistil, že by tieto závery\nokresného súdu boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká\naplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola\npopretím ich podstaty a zmyslu.\n22. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu nestotožňuje,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich\ndôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné\na arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj\nextrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). O taký prípad tu však nejde, pričom závery okresného súdu\nnemožno hodnotiť inak ako ústavne súladné a poskytujúce spravodlivú súdnu ochranu\nvšetkým účastníkom reštrukturalizačného konania (veriteľom) pri zachovaní ich ústavou\ngarantovanej rovnosti v tomto konaní.\n23. A keďže v danom prípade niet žiadnej spojitosti medzi napadnutým uznesením\nokresného súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ústavný súd jej sťažnosť v tejto\nčasti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti, ako aj nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.\n\n15\n\n24. Ústavný súd zároveň konštatuje, že v danom prípade nezistil ani také skutočnosti,\nktoré by naznačovali, že sťažovateľke nebola poskytnutá primeraná príležitosť na uplatnenie\njej procesných práv v reštrukturalizačnom konaní, preto z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj tú časť sťažnosti, ktorou namietala\nporušenie svojho základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3\nústavy napadnutým uznesením okresného súdu. Citované ustanovenie ústavy totiž zaručuje\nlen procedurálnu rovnosť v určitom konaní, nie „rovnosť“ v zmysle rovnakého či dokonca\nželaného výsledku pre každého účastníka takéhoto konania. V tejto súvislosti ústavný súd\nopätovne pripomína, že konkurzné a reštrukturalizačné právo nie je spotrebiteľským\nprávom, kde by mal súd chrániť či obhajovať záujem „slabšieho“ účastníka právneho\nvzťahu, ale zmyslom a účelom reštrukturalizácie je kolektívne uspokojenie veriteľov\na povinnosťou všetkých zúčastnených subjektov (vrátane súdov) je postupovať tak, aby sa\ndosiahla čo najvyššia miera uspokojenia ich pohľadávok.\n25. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich\nje podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. decembra 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia", "účastník konania-rovnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:350c6f2e-3040-4217-92f0-daa82473a026", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.273.2012.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 273/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/2012 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.273.2012.1"}, {"guid": "ussr:61e5a433-e6ce-4aa6-87a5-b870ece29839", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.455.2012.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 455/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 455/2012 z 2. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-02", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.455.2012.1"}, {"guid": "ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:168ca06e-3754-4d7c-b580-c18d36e2c65c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 267/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 267/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:168ca06e-3754-4d7c-b580-c18d36e2c65c"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:663c50ea-8557-4b41-a5c0-40535cd3a683", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.165.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 165/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.165.2020.1"}, {"guid": "28b88f7e-0e61-40fb-bb3b-076b9899fc07:87641e82-3a37-4968-9c67-40557717abac", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:6119287900.2", "spisova_znacka": "14Cob/63/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/63/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:6119287900.2"}, {"guid": "28b88f7e-0e61-40fb-bb3b-076b9899fc07:bbc330aa-07cc-4d7f-bde9-210f69eb43b1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:6119287900.2", "spisova_znacka": "14Cob/63/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/63/2020 z 24. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:6119287900.2"}, {"guid": "e6228ff7-26a9-4de3-a392-acad914097d4:ead24796-6e59-4d68-a0f5-e19a1f18e88f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:6117234057.2", "spisova_znacka": "14Cob/205/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/205/2019 z 22. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-07-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:6117234057.2"}, {"guid": "e6228ff7-26a9-4de3-a392-acad914097d4:d5cc946f-deb1-40a8-82e5-f6426ef31fed", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:6117234057.2", "spisova_znacka": "14Cob/205/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/205/2019 z 22. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-07-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:6117234057.2"}, {"guid": "c1cb45bb-6f99-4a47-8b3a-2b6085470678:5983e5c7-3131-4669-94ea-c766315c2bb2", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:6118367962.1", "spisova_znacka": "14Cob/239/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/239/2019 z 24. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:6118367962.1"}, {"guid": "c1cb45bb-6f99-4a47-8b3a-2b6085470678:b896f2a9-00b9-42df-837d-b0cd9bf19731", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:6118367962.1", "spisova_znacka": "14Cob/239/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/239/2019 z 24. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-06-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:6118367962.1"}, {"guid": "0b83093f-c105-4efe-85c3-43a266cddb04:8bff8065-e978-4dcd-896a-cdc1174617c9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:6118247054.2", "spisova_znacka": "14Cob/228/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/228/2019 z 10. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-06-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:6118247054.2"}, {"guid": "0b83093f-c105-4efe-85c3-43a266cddb04:065c5d24-9147-4b7c-810a-b359fa7c51bc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:6118247054.2", "spisova_znacka": "14Cob/228/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/228/2019 z 10. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:6118247054.2"}, {"guid": "7238d7b5-25df-47b9-a754-a7e62c6ad044:756684c1-6a9b-4f5a-b29d-f70b20cbc0d8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:6118318849.1", "spisova_znacka": "13Cob/202/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/202/2019 z 28. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:6118318849.1"}, {"guid": "7238d7b5-25df-47b9-a754-a7e62c6ad044:6a3bb60a-4ac0-4a0b-93cb-d296626643f5", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:6118318849.1", "spisova_znacka": "13Cob/202/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/202/2019 z 28. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:6118318849.1"}, {"guid": "aa8deeda-44a9-4462-be64-37b3817af4ec:44ea5288-b5a9-4490-90ec-c73675f9c070", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:6118212102.2", "spisova_znacka": "13Cob/70/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/70/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:6118212102.2"}, {"guid": "aa8deeda-44a9-4462-be64-37b3817af4ec:c93214f5-cf03-44ed-a08e-d0bfd0258083", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:6118212102.2", "spisova_znacka": "13Cob/70/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/70/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:6118212102.2"}]}