{"guid": "ussr:c70d2c6e-71fe-45b2-8509-cf374b5f57f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.738.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 738/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 738/2017 z 5. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. decembra 2017, sp. zn. III. ÚS 738/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.738.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2017-12-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "nazov": "čl. 40 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "nazov": "čl. 52 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-52", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c70d2c6e-71fe-45b2-8509-cf374b5f57f8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.738.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.738.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.738.2017.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 738/2017-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2017\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n,\n\n, a\n\n,\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Dušanom Remetom, Masarykova 2, Prešov,\nvo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39\nods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 4 S 21/2014 zo 4. decembra 2014 a jemu predchádzajúcim postupom\na rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžso 145/2015 z 26. júla\n2017 a jemu predchádzajúcim postupom a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej aj „sťažovateľ 1“), a\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľ 2“, spolu ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40,\nčl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n4 S 21/2014 zo 4. decembra 2014 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a jemu\npredchádzajúcim postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 9 Sžso 145/2015 z 26. júla 2017 (ďalej len „rozsudok najvyššieho\nsúdu“) a jemu predchádzajúcim postupom.\nSťažovatelia v sťažnosti uviedli:\n„Žalobou zo dňa 17.02.2014 sa sťažovateľ I domáhal na Krajskom súde...\npreskúmania... postupu a rozhodnutia Sociálnej poisťovne... č. 54632-2/2013-BA zo dňa\n18.12.2013.\nSťažovateľ I v žalobe namietal porušenie subjektívnych práv jeho a jeho\nzamestnancov v správnom konaní, predovšetkým z dôvodov nedostatočného zistenia\nskutkového stavu zo strany orgánu verejnej správy, porušenia zásady dvojinštantnosti\nadministratívneho konania, nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy, nevydania rozhodnutia zo strany orgánu verejnej správy v zákonnej lehote,\nporušenia zásady rovnakého zaobchádzania, prejudikovania rozhodnutia orgánom verejnej\nsprávy...\nUznesením Krajského súdu... č. k. 4 S 21/2014 zo dňa 02.012.2014 bol do konania\npribratý sťažovateľ II.\nKrajský súd... rozhodol rozsudkom č. k. 4 S 21/2014 zo dňa 04.12.2014... tak, že\nžalobu sťažovateľa I zamietol, konanie vo vzťahu k sťažovateľovi II zastavil...\nV odôvodnení svojho rozsudku Krajský súd... poukázal... na to, že podľa jeho\nprávneho názoru sťažovateľ I namietal v žalobe porušenie iných ako svojich subjektívnych\npráv, v dôsledku čoho je jeho žaloba nedôvodná. Vo vzťahu k sťažovateľovi II vyslovil\nKrajský súd... záver o tom, že sťažovateľ II nepodal žalobu v zákonnej lehote. Okrem toho\n\n2\n\nsa Krajský súd... vyjadril k jednotlivým námietkam a tvrdeniam sťažovateľov a k týmto\nzaujal príslušné právne názory, s ktorými sa sťažovatelia nestotožňujú.\nProti tomuto rozsudku podali sťažovatelia... odvolanie...\nO odvolaní sťažovateľov rozhodol Najvyšší súd... rozsudkom č. k 9 Sžso 145/2015\nzo dňa 26.07.2017... Týmto rozsudkom došlo k potvrdeniu rozsudku Krajského súdu\nvo vzťahu k sťažovateľovi I a k odmietnutiu odvolania sťažovateľa II.“\nV\n\nďalšej\n\nčasti\n\nsťažnosti\n\nsťažovatelia\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk\n\nnamietaným\n\nrozhodnutiam krajského súdu a najvyššieho súdu odkazujú na jednotlivé ustanovenia\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„SSP“).\nZároveň sťažovatelia poukazujú na niektoré rozhodnutia najvyššieho súdu,\nktoré podľa ich názoru neboli v ich veci zohľadnené, a to «... rozsudok Najvyššieho súdu SR\nč. k. 9 Sžso 90/2015 zo dňa 14.12.2016 v skutkovo obdobnej a právne totožnej veci, v zmysle\nktorého pobočka Sociálnej poisťovne ani Sociálna poisťovňa, ústredie nemali právomoc\nrozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k osobám v rovnakom postavení,\nv akom sa nachádzajú sťažovatelia.\nVzhľadom na to neprichádza do úvahy iná možnosť, ako zrušenie rozhodnutia\npobočky Sociálnej poisťovne a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, nakoľko tieto\nsú vydané bez opory v zákone a možno ich označiť za tzv. nulitné. resp. ničotné právne akty\n(„pakty“).\nBez ohľadu na akékoľvek ďalšie skutočnosti preto malo dôjsť k zrušeniu rozhodnutia\npobočky Sociálnej poisťovne a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie aj v danej veci\nsťažovateľov.\nPráve v tomto vidia sťažovatelia najzávažnejšie pochybenie zo strany Najvyššieho\nsúdu SR a Krajského súdu v Prešove, pretože ak pobočka Sociálnej poisťovne ani Sociálna\npoisťovňa, ústredie jednoducho nemali právomoc rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej\nlegislatívy vo vzťahu k sťažovateľom, mali bezodkladne pristúpiť k zrušeniu rozhodnutia\npobočky Sociálnej poisťovne a rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie v danej veci\nsťažovateľov.\n\n3\n\nNajvyšší súd SR a Krajský súd v Prešove v tejto súvislosti podľa § 134 ods. 2 písm. b)\nzákona č. 162/2015 Z. z. dokonca neboli viazaní ani samotnými dôvodmi žaloby\nsťažovateľov a mali ex lege zrušiť napadnuté rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne\na Sociálnej poisťovne, ústredie, nakoľko ide o rozhodnutia vydané orgánmi, ktoré na to\nneboli podľa zákona oprávnené.\n... rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 10 Sžso 24/2015 zo dňa 27.04.2016 v skutkovo\nobdobnej a právne totožnej veci, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil svoj názor o tom,\nže rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne a rozhodnutie Sociálna poisťovne, ústredie\nsú predčasné, a to pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Konkrétne tieto rozhodnutia\nvychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu na posúdenie skutočnosti, či osoby\n(v rovnakom postavení ako sťažovatelia v danej veci), vykonávajú alebo nevykonávajú\nčinnosť na území Slovenskej republiky, resp. či tu majú registrované sídlo...\nNajvyšší súd SR v danej veci nezohľadnil ani rozhodnutie 10 Sžso 40/2015 zo dňa\n24.08.2016, v ktorom došlo k vysloveniu záveru o tom, že rozhodnutie súdu musí byť\nvo vzťahu k sťažovateľom rovnaké, pretože sa týka ich spoločných práv.\n... rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 9 Sžso 87/2015 zo dňa 26.04.2017 došlo\nv skutkovo a právne takmer identickom prípade (v porovnaní s prejednávaným prípadom)\nk tomu, že žalobou napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo zrušené a vec bola\nvrátená žalovanej Sociálnej poisťovni, Ústredie na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nDôvodom pritom bola skutočnosť, že jediným orgánom oprávneným rozhodnúť\no uplatniteľnej legislatíve vo vzťahu k dotknutej osobe (v identickom postavení\nako sťažovateľ II v prejednávanej veci) je príslušný orgán Poľskej republiky, pričom\nz administratívneho spisu vyplýva, že tento orgán v minulosti určil ako uplatniteľnú\nlegislatívu Slovenskej republiky. Zmena jeho rozhodnutia pritom už z administratívneho\nspisu nevyplýva, preto je rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne... nesprávne\na bez opory v zákone.\nZa jedno z najzávažnejších pochybení zo strany Najvyššieho súdu SR...považujú\nsťažovatelia tiež neprerušenie súdneho (odvolacieho) konania zo strany Najvyššieho súdu\nSR, hoci tak Najvyšší súd SR uskutočnil v skutkovo obdobných a právne totožných veciach.\nNajvyšší súd SR totiž v skutkovo obdobnej a právne totožnej veci uznesením č. k.\n1 Sžso 11/2015 zo dňa 28.01.2016 prerušil odvolacie konanie a predložil Súdnemu dvoru\n4\n\nEU na rozhodnutie tri prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu „základného nariadenia“\n(nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004), nakoľko odpovede na tieto\notázky predstavujú právny základ pre vyriešenie vnútroštátneho sporu.\nIný senát Najvyššieho súdu SR mal konkrétne za to, že nie je možné v odvolacom\nkonaní rozhodnúť bez toho, aby došlo najprv k zodpovedaniu príslušných prejudiciálnvch\notázok zo strany Súdneho dvora EU, pričom senát Najvyššieho súdu SR konajúci vo veci\nsťažovateľov takýto záver neprijal a vo veci meritórne rozhodol, čím porušil základné práva\nsťažovateľov...\nVzhľadom... na... uvedené... je zrejmé, že týmto spôsobom dochádza k... porušovaniu\npráva sťažovateľov na tzv. predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, resp. právnej istoty.».\nSťažovatelia tiež namietajú porušenie svojich práv pri zisťovaní skutkového stavu.\nPodľa ich názoru «... je základnou povinnosťou Sociálnej poisťovne ako príslušného\nsprávneho orgánu vykonávať dokazovanie v administratívnom konaní... Z ustanovenia §\n196 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. ďalej vyplýva, že v administratívnom konaní môže za dôkaz\nslúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému zisteniu a k objasneniu skutočného stavu veci.\nZa tým účelom je podľa sťažovateľov potrebné vykonať v administratívnom konaní\ndokazovanie v takom rozsahu, aby bolo možné spoľahlivo ustáliť skutočný stav veci.\nIba na základe takto objektívne zisteného skutočného stav u veci možno následne\nprostredníctvom individuálneho právneho aktu rozhodnúť o právach, právom chránených\nzáujmoch a povinnostiach účastníkov administratívneho konania.\nZ rozsudku Krajského súdu v Prešove a z rozsudku Najvyššieho súdu SR je pritom\nzrejmé, že došlo k akceptovaniu a k „odobreniu“ zjavne nedostatočne zisteného skutočného\nstavu veci zo strany orgánov verejnej správy (pobočky Sociálnej poisťovne a Sociálna\npoisťovňa, ústredie).\nZ napadnutých rozhodnutí Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu SR\nvyplývajú výhrady k tomu. že samotní sťažovatelia boli vo vzťahu k zisťovaniu skutočného\nstavu veci v administratívnom konaní ..málo činní“ a tak v administratívnom konaní,\nako aj v konaní pred súdom nepredložili dôkazy, potrebné na preukázanie ich\nargumentácie. Všeobecné súdy teda v rozpore správnou úpravou preniesli na sťažovateľov\nako účastníkov administratívneho konania dôkaznú povinnosť na preukazovanie okolností,\n5\n\nktoré sú pre správny orgán dôležité pre meritórne a náležité rozhodnutie vo veci samej.\nNavyše aj na skutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania pred prvostupňovým\nsprávnym orgánom...\nPodľa sťažovateľov je neakceptovateľné a nespravodlivé, aby boli nad rámec\n„súčinnosti“ povinní v administratívnom konaní čokoľvek preukazovať a dokazovať\nnamiesto orgánu verejnej správy, a už vôbec nie v konaní pred súdom v správnom\nsúdnictve, kde sa rozhoduje zásadne na podklade skutočného stavu veci zisteného\nv administratívnom konaní.\nZ rozsudku Krajského súdu v Prešove a z rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva tiež\nto, že sťažovateľ I na území Slovenskej republiky nemá registrované sídlo a sťažovateľ II\nna území Slovenskej republiky reálne nevykonáva žiadnu činnosť...\nV tejto súvislosti je nevyhnutné zamerať sa predovšetkým na samotnú obsahovú\nnáplň zamestnania sťažovateľa II. Sťažovateľ II totiž vykonáva roznos letákov, ktoré si\npreberajú v externej obchodnej spoločnosti. Do tejto obchodnej spoločnosti letáky\ndistribuuje sťažovateľ I po ich vyzdvihnutí u svojich obchodných partnerov. Sťažovateľ I\nzároveň obstaráva obchodné zákazky v Poľskej republike. Podľa špecifických podmienok\njednotlivých zákaziek je sťažovateľ II následne kontaktovaný zo strany sťažovateľa I. ktorý\npoverí sťažovateľa II roznášaním letákov vo vybraných lokalitách na území Slovenskej\nrepubliky. Roznášanie letákov kontrolujú aj iní zamestnanci sťažovateľa I. Zamestnancom\nsťažovateľa I sa navyše vedú aj dochádzkové listy, čo podľa sťažovateľov celkom zreteľne\npreukazuje reálny výkon činnosti sťažovateľa II na území Slovenskej republiky.\nSťažovateľ I tieto skutočnosti orgánu verejnej správy riadne oznámil, napriek tomu\nvšak orgán verejnej správy v rámci výkonu kontroly nepristúpil k doplneniu dokazovania...\nSťažovatelia sú presvedčení o tom. že orgán verejnej správy pred vydaním svojho\nrozhodnutia nedostatočne zistil skutkový stav veci a tento súčasne nepostačuje na riadne\nposúdenie veci v súdnom konaní...“\nSťažovatelia namietajú neprípustnú retroaktivitu a uvádzajú, že „...rozhodnutím\nKrajského súdu... a rozhodnutím Najvyššieho súdu...došlo... k „akceptovaniu“ nezákonného\nretroaktívneho rozhodovania zo strany orgánu verejnej správy....je neprípustné,\naby Sociálna poisťovňa... vydala individuálny právny akt, ktorým rozhodne o právach\núčastníka administratívneho konania spätne k inému dátumu než je dátum jeho vydania.».\n6\n\nSťažovatelia\n\nnamietajú\n\ntiež\n\nnedodržanie\n\nzákonnej\n\nlehoty\n\nna\n\nrozhodnutie\n\nv administratívnom konaní. Podľa nich „... rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne bolo\nvydané v rozpore s ustanovením § 210 ods. 1, ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., nakoľko nebolo\nvydané v zákonnej lehote, ktorá objektívne začala plynúť podaním prihlášky, resp.\nregistračného listu zo strany sťažovateľov...\nPobočka sociálnej poisťovne bola v danej veci povinná rozhodnúť najneskôr\ndo 60 dní od začatia konania... Zákonnú lehotu v rámci svojho rozhodovania nedodržala\nani Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán, nakoľko rozhodla taktiež\noneskorene.“.\nPodľa sťažovateľov bola kontrola zo strany Sociálnej poisťovne nezákonná, pričom\nuvádzajú: „Pokiaľ ide o samotné vykonanie kontroly zo strany orgánu verejnej správy\nna zistenie skutočnosti, či sťažovateľ II vykonáva na území Slovenskej republiky činnosť,\npodľa sťažovateľov nepatrí do právomoci tohto orgánu verejnej správy (Sociálnej\npoisťovne).“\nSťažovatelia tiež namietajú porušenie princípu rovnakého zaobchádzania, keďže\n„Sťažovateľ 1 totiž zamestnáva viacero zamestnancov - občanov Poľskej republiky,\nvo vzťahu ku ktorým pri existencii rovnakých podmienok príslušná pobočka Sociálnej\npoisťovne nerozhodla o tom, že nepodliehajú slovenskej legislatíve...“.\nSťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„Základné práva sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1,\nčl. 46 ods. 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy SR postupom Krajského súdu v Prešove v konaní\npod č. k. 4 S 21/2014 a rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k. 4 S 21/2014 zo dňa\n04.12.2014 a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní pod č. k. 9 Sžso 145/2015\na rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 9 Sžso 145/2015 zo dňa 26.07.2017 porušené boli.\nZrušuje sa rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 9 Sžso 145/2015 zo dňa 26.07.2017\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 4 S 21/2014 zo dňa 04.12.2014 a vec\nsa vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\n\n7\n\nSťažovateľovi I sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu.\nSťažovateľovi II sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur\n(slovom desaťtisíc eur), ktoré mu je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi I trovy konania vo výške 165 Eur\n(slovom stošesťdesiatpäť eur) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet\nprávneho zástupcu JUDr. Dušana Remetu, Masarykova 2, 080 01 Prešov.\nNajvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi II trovy konania vo výške 165 Eur\n(slovom stošesťdesiatpäť eur) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet\nprávneho zástupcu dl Dr. Dušana Remetu, Masarykova 2, 080 01 Prešov.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\n\n8\n\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nje preto možné považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,\nIV. ÚS 221/05).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\nV súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť\nsťažovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody\nna jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n9\n\nSťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20\nods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu a jemu predchádzajúcim postupom\na rozsudkom najvyššieho súdu a jemu predchádzajúcim postupom.\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov podľa čl. 20 ods. 1,\nčl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu a jemu predchádzajúcim postupom\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať\no sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity\nprávomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo\nslobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným\norgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci\nna prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva,\nže v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc\nzaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu,\nže právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis\nI. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem\niného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii\nvo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý\njej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo\nslobody (I. ÚS 36/96).\nV danom prípade boli sťažovatelia oprávnení podať proti rozsudku krajského súdu\nodvolanie. Z toho vyplýva, že mali k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu\nsvojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť najvyšší súd, čo vylučuje právomoc\nústavného súdu.\n\n10\n\nZ uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľov v časti namietajúcej porušenie ich základných a iných práv rozsudkom\nkrajského súdu z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa 2 podľa čl. 20 ods. 1,\nčl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu a jemu predchádzajúcim postupom\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nČlánok 46 ods. 2 ústavy je vo svojej podstate lex specialis ku čl. 46 ods. 1 na prístup\nsúdu vo veci, o ktorej rozhodol orgán verejnej správy.\nÚčelom čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 46 ods. 2 ústavy je zaručiť prístup k súdu\nkaždému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy.\nPrávo na prístup k súdu sa nezaručuje kedykoľvek, ale iba vtedy, ak zákon neustanoví inak.\nUplatnenie práva na prístup k súdu sa vymedzuje podmienkami ustanovenými zákonom.\nAk fyzická alebo právnická osoba splní podmienky ustanovené zákonom, súd musí tejto\nosobe umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami\na povinnosťami, ktoré z takéhoto postavenia vyplývajú.\nZ uvedeného výkladu a chápania čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy vyplýva, že na to,\naby sa sťažovateľ stal účastníkom konania pred správnym súdom, musel splniť predpoklady\nustanovené zákonom. Tieto predpoklady správny súd skúma predovšetkým z procesného\nhľadiska, najmä či žaloba bola podaná včas, oprávnenou osobou a či žaloba smeruje proti\nrozhodnutiu, ktoré je správny súd oprávnený a povinný skúmať.\n\n11\n\nNajvyšší súd v relevantnej časti napadnutého rozsudku vo vzťahu k sťažovateľovi 2\nuviedol:\n„Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu v 2. rade proti zastaveniu konania, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky ako súd odvolací, dospel k záveru, že jeho odvolanie je potrebné\nodmietnuť.\nPodľa § 250 ods. 1 O. s. p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj\nbez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva\na povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.\nPodľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo\npodané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.\nV zmysle § 250 ods. 1 O. s. p. sú účastníkmi konania žalobca a žalovaný. Žaloby boli\npodané len žalobcom v 1. rade.\nŽalobca v 2. rade, aj keď ho krajskv súd označil ako žalobcu, žalobu nepodal –\ndo konania bol len pribratý uznesením krajského súdu, a preto je potrebné na neho ako\nna účastníka pribratého do konania nahliadať. Keďže piata časť Občianskeho súdneho\nporiadku obsahuje osobitnú úpravu pribratia ďalších účastníkov do konania, ustanovenie\n§ 92 ods. 1 O. s. p. nie je na správne súdnictvo aplikovateľné. Vplyv na postavenie takého\núčastníka v konaní nemá ani nesprávny postup krajského súdu, ktorý v uznesení o pribratí\núčastníka nesprávne odkázal na § 92 ods. 1 O. s. p.\nUstanovenie § 250 ods. 1 O. s. p. je vo vzťahu k prihraným účastníkom konania\npotrebné vykladal' tak, že ide predovšetkým o zabezpečenie práv takýchto účastníkov byť\ninformovaný o prípadnej zmene v ich právach a povinnostiach, ktorá môže byť spôsobená\nprípadným zrušením žalobou napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Žalobca\nv 2. rade bol do konania pribratý z dôvodu, že by ako zamestnanec a ako účastník\nsprávneho konania mohol byt' dotknutý prípadným zrušením napadnutého rozhodnutia\nžalovanej. Keďže odvolateľ - žalobca v 2. rade môže mať v konaní podľa druhej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku iba postavenie pribratého účastníka konania, nie je\nosobou oprávnenou na podanie odvolania. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 218\nods. 1 písm. b) v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p. odvolanie podané proti rozsudku krajského\nsúdu účastníkom označeným ako žalobca v 2. rade - pribratým účastníkom konania\nodmietol.“\n12\n\nZ citovaného odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu je zrejmé, že sťažovateľ 2\nžalobu o preskúmanie rozhodnutia odporkyne nepodal, mal len postavenie pribratej osoby,\npreto krajský súd konanie vo vzťahu k tejto osobe zastavil. Najvyšší súd postupoval\nsprávne, ak odvolanie sťažovateľa 2 odmietol, keďže nemal postavenie účastníka konania\na nebol oprávnený podať odvolanie.\nPokiaľ sťažovateľ 2 argumentuje jednotlivými ustanoveniami Správneho súdneho\nporiadku, okrem iného § 134 ods. 2 písm. b) SSP, ústavný súd konštatuje, že argumentáciu\ns odkazom na jednotlivé ustanovenia Správneho súdneho poriadku nemohol akceptovať\nvzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom účinnosti Správneho súdneho poriadku\n(1. júla 2016) sa dokončia podľa doterajších predpisov. Vo veci sťažovateľov je tak\nakákoľvek argumentácia s odvolaním sa na Správny súdny poriadok irelevantná, a ústavný\nsúd sa ňou preto ani nezaoberal.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa 2 v tejto časti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa 1 podľa čl. 20 ods. 1,\nčl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu a jemu predchádzajúcim postupom\nNajvyšší súd v relevantnej časti napadnutého rozsudku vo vzťahu ku sťažovateľovi 1\nuviedol:\n„Rozhodnutím č. 90771-1/2013-KEM zo dňa 06.09.2013 Sociálna poisťovňa,\npobočka Košice rozhodla, že žalobcovi v 2. rade nevzniklo povinné nemocenské poistenie,\npovinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie ako zamestnancovi zamestnávateľa:\n-\n\nod 01.08.2011 podľa slovenskej legislatívy.\n\nPobočka Sociálnej poisťovne svoje rozhodnutia odôvodnila tým, že ňou vykonanou\nkontrolou nebol preukázaný reálny výkon činnosti žalobcu v 2. rade ako zamestnanca,\na preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom podľa čl. 13 (3) základného\n\n13\n\nnariadenia. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie toto rozhodnutie žalobou napadnutým\nrozhodnutím potvrdila a odvolania voči nemu podané zamietla.\nPodľa § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku aktívne legitimovanou\nna podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu je fyzická alebo\nprávnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím\nsprávneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia. Žiaden subjekt\nnie je aktívne legitimovaný na podanie takej žaloby v prospech inej osoby. So zreteľom\nna ustanovenie § 247 ods. 1 treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie\nžalobcu o tom. že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho\norgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže\nsúd posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu.\nAko vyplýva aj z judikatúry, žalobu podľa § 247 a nasl. O. s. p. môže podať len ten,\nkto bol správnym rozhodnutím ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme.\nV správnom súdnictve pri rozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov\nsúd poskytuje ochranu iba subjektívnym žalobcovým právam.\nOdvolací súd sa stotožnil s tvrdením krajského súdu, že z obsahu žaloby je\njednoznačné, že žalobca v 1. rade nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv, ale\nporušenie práv svojho zamestnanca, keď okrem nedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty\nna vydanie napadnutého rozhodnutia žiadne porušenie jeho subjektívnych práv netvrdil.\nOdvolací súd považoval za správne tvrdenie krajského súdu. že nedodržanie procesných\nlehôt nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Odvolací súd sa preto stotožnil\nso záverom krajského súdu o tom, že žalobca nebol procesné aktívne legitimovanou osobou\nv zmysle § 247 O. s. p.\nRovnako za správne považoval odvolací súd závery krajského súdu o tom. že žalobca\nnebol aktívne hmotnoprávne legitimovanou osobou. Pokiaľ žalobu žalobcu v 1. rade\nzamietol, rozhodol správne, pretože žalobca v 1. rade nielenže nenamietal porušenie svojich\nsubjektívnych práv (namietal porušenie práv žalobcu v 2. rade - zamestnanca), ale\nrozhodnutiami Sociálnej poisťovne nebolo zasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu v 1. rade.\nV prípade bezdôvodného odvedenia poistného, by bolo poistné zamestnávateľovi v zmysle\n§145 zákona o sociálnom poistení vrátené. Ani odvolací súd žiadny zásah do majetkovej\nsféry žalobcu v 1. rade nezistil. Prichádzal do úvahy len zásah do majetkovej sféry žalobcu\n14\n\nv 2. rade - zamestnanca. Odvolací súd preto v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení\ns §219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozhodnutie krajského súdu v časti, v ktorej prvostupňový súd\nžalobu žalobcu v 1. rade zamietol.“\nPo preskúmaní obsahu sťažnosti vo vzťahu k porušeným právam sťažovateľa 1\na napadnutého rozsudku najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že sa jednoznačne\nstotožňuje s už citovaným záverom najvyššieho súdu, že sťažovateľ 1 v žalobe\no preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne namietal porušenie svojich subjektívnych\npráv iba vo vzťahu k nedodržaniu zákonnej lehoty na vydanie napadnutých správnych\nrozhodnutí. Z citovaného odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu je však zrejmé,\nže námietkami sťažovateľa 1 obsiahnutými v odvolaní týkajúcimi sa tejto skutočnosti\nsa najvyšší súd riadne zaoberal a na tieto dal ústavne akceptovateľnú odpoveď. Ústavný súd\nnavyše musí konštatovať, že sťažovateľ 1 vo svojej sťažnosti ani neuvádza žiadne nové\nskutočnosti, ktorými by spochybnil názor vyjadrený v rozsudku najvyššieho súdu,\niba opakuje svoje námietky z odvolacieho konania. Takto poňatá ústavná sťažnosť stavia\nústavný súd do pozície ďalšej inštancie v systéme všeobecného súdnictva, ktorá mu však\nneprináleží vzhľadom na čl. 124 ústavy. Podľa uvedeného článku ústavy je ústavný súd\nnezávislým súdnym orgánom ústavnosti. Skutočnosť, že najvyšší súd vo svojom rozsudku\nvyslovil závery, s ktorými sťažovateľ 1 nesúhlasí, nezakladá bez ďalšieho oprávnenosť\nústavnej sťažnosti a nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor\nnajvyššieho súdu svojím vlastným.\nVzhľadom na uvedené pokiaľ v sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie svojich práv\ninými skutočnosťami ako nedodržaním zákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie správneho\nrozhodnutia, všetky tieto tvrdené porušenia základných a iných práv sa mohli týkať\niba sťažovateľa 2, a preto sa ich namietaným porušením voči sťažovateľovi 1 ústavný súd\nnezaoberal.\n\n15\n\nÚstavný súd považuje v závere za potrebné uviesť, že pokiaľ sťažovatelia poukazujú\nna rozsiahlu judikatúru najvyššieho súdu, od ktorej sa mal najvyšší súd podľa názoru\nsťažovateľov odchýliť, citovaná judikatúra je s poukazom na dôvody, pre ktoré najvyšší súd\nodvolaniu sťažovateľov proti rozsudku krajského súdu nevyhovel, právne irelevantná.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd podanú sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi\nsťažovateľov nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. decembra 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zamestnanec", "účastník konania-pristúpenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "arbitrárnosť", "zamestnávateľ", "poistenie, poistné", "podnikateľská činnosť-podnikateľ"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/06 z 7. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-07", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3"}, {"guid": "ussr:75184475-d660-408d-80e5-38c8490f9fa4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/05 z 13. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-13", "citacie_n": 896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75184475-d660-408d-80e5-38c8490f9fa4"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:96b024b8-0a97-4438-bea9-833f7c5e06ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 78/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/99 z 27. 10. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-10-27", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.1999.1"}, {"guid": "ussr:752c5b8c-e673-453a-ab41-ce3b8602bac1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 36/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 36/96 z 27. 6. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-06-27", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.36.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c55ecf88-5f35-4598-a0d1-b07eec636e05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.366.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 366/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 366/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.366.2018.1"}, {"guid": "ussr:eadb8689-10e6-41e9-b374-015d57651d2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.343.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 343/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 343/2018 z 31. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.343.2018.1"}]}