{"guid": "ussr:29a157a9-dcf1-4d55-915d-7c07e97e0caa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.73.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 73/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 73/2018 z 13. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. februára 2018, sp. zn. III. ÚS 73/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.73.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-02-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/29a157a9-dcf1-4d55-915d-7c07e97e0caa", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.73.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.73.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.73.2018.1/text", "citacie_n": 45, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 73/2018-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\nNemecká\n\n,\n\n,\n\nspolková republika, zastúpenej advokátkou JUDr. Annou Ščepkovou,\n\nSaratovská 2/A, Bratislava, pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva nebyť odňatý\nzákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 25 Co 173/2015-699 zo 6. júna 2016 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 19/2017 z 25. septembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 19. októbra\n\n2017 sa\n\n, Nemecká spolková\n\nrepublika (ďalej len „sťažovateľka“), domáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd\nvyslovil porušenie jej v záhlaví označených základných práv a slobôd uznesením Krajského\nsúdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 25 Co 173/2015-699 zo 6. júna 2016\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn.\n8 Cdo 19/2017 z 25. septembra 2017 a ktorým by napadnuté rozhodnutia týchto súdov\nzrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že na základe žaloby\nsťažovateľky Okresný súd Galanta (ďalej len „okresný súd“) v poradí druhým rozsudkom\nč. k. 25 C 30/2012-578 z 8. decembra 2014 určil, že sťažovateľka «je vlastníčkou\nnehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva\nregistra „C“ evidované na katastrálnej mape,\na parc. č.\n\nokres\n\na to: parcely\n, s výmerou 406 m2 - záhrady\n\n, s výmerou 673 m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom, súp. č. 555,\n\nstojaci na parcele\n\n» a že\n\n(žalovaný v 2. rade) nemá záložné právo k týmto\n\nnehnuteľnostiam. Okresný súd po doplnení dokazovania (s. 13 až 16 rozsudku)\nv odôvodnení tohto rozsudku konštatoval, že „celá právna situácia nastala v súdenom\nprípade z toho, že navrhovateľka nebola schopná dodržať zmluvné podmienky na vyplatenie\ndohodnutej ceny za vykonané dielo (rekonštrukciu rodinného domu, pozn. ústavného súdu).\n... Z toho potom vznikla fiktívna zmluva o pôžičke peňazí medzi odporcom v 2. rade a\nnavrhovateľkou, ako simulovaný právny úkon, pretože k skutočnej pôžičke uzavretej v\nsúlade s § 657 Občianskeho zákonníka ani nedošlo... Na základe toho aj nadväzujúca\nzáložná zmluva, ktorou sa mala zabezpečiť táto fiktívna zmluva o pôžičke, nemohla byť\nplatná, keďže subsidiárne nadväzovala na tento fiktívny právny úkon... Podľa toho je možné\nkonštatovať, že tieto zmluvy sú neplatné hoci sami osebe z formálneho hľadiska aj by platné\nboli, nakoľko ich účelom bolo obísť zákon. Kúpna zmluva, ktorá je predmetom tohto\nsúdneho konania, ktorou navrhovateľka previedla vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti\nna odporcu v 1. rade síce formálne bola uzavretá v súlade s ustanovením § 588 a\nnasledujúce Občianskeho zákonníka pri splnení náležitostí § 46, ods. 1 Občianskeho\nzákonníka a § 133, ods. 2 Občianskeho zákonníka, i v tomto prípade však je možné\nkonštatovať, že kúpna zmluva a následne právo spätnej kúpy medzi zmluvnými partnermi\n\n2\n\nnebola urobená vážne, tieto obchádzajú zákon a sú v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnou\nvôľou navrhovateľky nebolo predať rodinný dom a prísť o bývanie, ale získať úver na\nvyrovnanie dlhu odporcu v 2. rade s tým, že navrhovateľke v súčinnosti s odporcom v 1.\nrade sa mal vybaviť úver za účelom splnenia svojho dlhu, preto v danom prípade súd obe\nzmluvy vyhodnotil ako fiktívne právne úkony, ktorými bol zastretý iný právny úkon, ktorého\númysel bol získať hypotekárny úver. Dojednané podmienky, za akých bola zmluva uzavretá,\nobsahujú ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech navrhovateľky, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Cieľom\nodporcov bolo vymoženie možno i nereálnej pohľadávky odporcu v 2. rade na základe\nuzavretých zmlúv. Vzhľadom na to, že uzavreté zmluvy boli právnymi úkonmi vo vzájomnej\nsúvislosti účelom obísť duch zákona, súd ich vyhodnotil ako absolútne neplatné. Preto\nnemohlo dôjsť účinne k prevodu vlastníctva navrhovateľky na odporcu v 1. rade k\npredmetnej nehnuteľnosti... Na základe takejto neplatnej zmluvy potom odporca\nnenadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a preto ani nemohol platne\nzriadiť záložné právo pre odporcu 2.“.\n3. Na základe odvolania žalovaných v 1. a 2. rade krajský súd napadnutým\nuznesením rozsudok okresného súdu podľa v tom čase účinného § 221 ods. 1 písm. f)\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\npretože odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu nezodpovedalo\npožiadavke náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 OSP a\n„konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa s poukazom na rozhodnutie NS SR\nsp. zn. 7 Cdo 157/2011, neprichádza do úvahy, keďže existujú dôvody na zrušenie\nrozhodnutia“. Krajský súd okresnému súdu vytkol, že vo svojom rozsudku «opätovne\nneuvádza aký právny úkon mal byť zastretý predmetnou kúpnou a záložnou zmluvou.\nPrávny úkon v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene\nalebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú\na právnym úkonom teda nemôže byť úmysel získať hypotekárny úver. Ako odvolací súd\nuviedol už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení č. k. 24 Co/l52/2013-315 zo\ndňa 3. 12. 2013, v zmysle § 41 ods. 2 Občianskeho zákonníka aplikovaného prvostupňovým\nsúdom, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to\n\n3\n\nzodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takéhoto\nprávneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.\nNavrhovateľka tvrdí, že predmetnými zmluvami sa obchádzali ustanovenia Občianskeho\nzákonníka o zabezpečovacom prevode práva. V zmysle § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nsplnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v\nprospech veriteľa (ďalej len zabezpečovací prevod práva). Pri zabezpečovacom prevode\nvlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných\nustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133). Navrhovateľka pritom správne\npoukázala na to, že v zmysle § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka zabezpečenie splnenia\nzáväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k\nnehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. V danom prípade... vzťah medzi\nnavrhovateľkou a pôvodným odporcom 1, vyplývajúci u uzavretej kúpnej zmluvy, je\nnesporne vzťahom spotrebiteľským, pretože odporca 1 pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej\nčinnosti, keďže predmetom jeho činnosti je kúpa a predaj nehnuteľností (§ 52 ods. 3 OZ),\nbol teda v pozícii dodávateľa, a navrhovateľka zároveň pri uzatváraní a plnení predmetnej\nspotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej\npodnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ), vystupovala teda ako spotrebiteľ... V danom\nprípade... veriteľom navrhovateľky v dôsledku nezaplatenej ceny diela bol odporca 2 a nie\n(pôvodný) odporca 1, ktorý predmetné nehnuteľnosti danou kúpnou zmluvou získal. Pokiaľ\nnavrhovateľka v tejto súvislosti tvrdí, že odporca 1 plnil za navrhovateľku odporcovi 2, toto\ntvrdenie nie je podložené, keďže zmluva o prevzatí dlhu treťou osobou, či už namiesto\ndlžníka alebo popri dlžníkovi, vyžaduje v zmysle § 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka\npísomnú formu, pričom z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by k písomnému uzavretiu\ntakejto zmluvy bolo došlo. Ak by mal byť takýto úkon urobený ústne, bol by potom v zmysle\n§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka\nabsolútne neplatný. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu je potom nutné uzavrieť, že\npredmetnou kúpnou zmluvou v spojitosti so zmluvou o budúcej zmluve nemohol byť zastretý\nprávny úkon - zabezpečovací prevod práva. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že týmito úkonmi\nmala byť zastretá zmluva o pôžičke, resp. dohoda o návratnom poskytnutí peňažných\nprostriedkov, ani s týmto názorom nie je možné, vzhľadom na výsledky dosiaľ vykonaného\n\n4\n\ndokazovania, súhlasiť. Odporkyňa 1 popiera, že by kedykoľvek mala úmysel poskytnúť\nnavrhovateľke peňažnú pôžičku. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku ani nevyplýva,\nže by prvostupňový súd mal na základe vykonaných dôkazov k takémuto záveru dospieť. V\nodôvodnení rozsudku teda chýba záver súdu prvého stupňa, ktorý je relevantný, aký iný\nprávny úkon mal byť predmetnými dvoma zmluvami zastretý, keď pre absenciu bližšieho\nzdôvodnenia nie je zrejmé, čo je myslené slovným spojením „zastretý iný právny úkon s\númyslom získať hypotekárny úver“. Odhliadnuc od uvedeného, v zmysle § 41a ods. 2 OZ,\nneplatnosti simulovaného právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho\npovažoval za nezastretý. O neplatnosti zmluvy pre nedostatok vážnosti vôle strán\nspočívajúci v simulácii, teda možno uvažovať len v prípade, že vôľu zmluvu uzavrieť nemá\nžiadna zo strán zmluvy... V danom prípade dosiaľ nebolo preukázané, že by odporca 1 pri\nuzatváraní sporných zmlúv konal nevážne, teda že by predmetnú kúpnu zmluvu a zmluvu o\nbudúcej kúpnej zmluve v skutočnosti uzavrieť nechcel. Prvostupňový súd sa ale s touto\nskutočnosťou v odôvodnení preskúmavaného rozsudku nevysporiadal, v odôvodnení\npreskúmavaného rozsudku obdobne neuzavrel, čím tieto právne úkony obchádzajú zákon a\nv ktorých jeho ustanoveniach.».\n4. Ústavného prieskumu napadnutého uznesenia sa sťažovateľka domáhala\nsťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. augusta 2016, avšak uznesením č. k.\nII. ÚS 713/2016-26 z 22. septembra 2016 bola odmietnutá pre neprípustnosť podľa § 25\nods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Na základe sťažnostných námietok, ktorých\npodstata spočívala v tom, že „krajský súd ustálil odlišný skutkový stav než okresný súd bez\ntoho, aby na pojednávaní vykonal príslušné dokazovanie“ a že „v odvolacom konaní\nnerozhodovali zákonní sudcovia, pretože príslušný senát krajského súdu nebol určený\nnáhodným výberom v súlade so zákonom, ale na základe zákon modifikujúcich ustanovení\nrozvrhu práce“, ústavný súd dospel k názoru, že „obe uvedené námietky sú takého rázu, že\npripúšťali možnosť podania dovolania, a to na základe právnej úpravy účinnej do 30. júna\n2016“, ktoré sťažovateľka nepodala. „Vychádzajúc zo skutočnosti, že uznesenie krajského\nsúdu sa stalo právoplatným 22. júna 2016, teda ešte počas účinnosti Občianskeho súdneho\n\n5\n\nporiadku, treba dospieť k záveru, že prípustnosť dovolania sa v danom prípade riadi touto\núpravou, ktorá bola účinná do 30. júna 2016. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470\nods. 3 Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016 zákonná jednomesačná\nlehota na podanie dovolania vyplývajúca z ustanovenia § 240 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku, ktorá k 1. júlu 2016 ešte neuplynula, sa modifikuje (predlžuje) na dvojmesačnú\nlehotu v zmysle § 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Keďže podľa zistenia ústavného\nsúdu sťažovateľka dovolanie nepodala, prichodí považovať túto skutočnosť za dôvod\nneprípustnosti sťažnosti, pretože nepodaním dovolania sťažovateľka nevyužila zákonom jej\ndaný účinný mimoriadny opravný prostriedok umožňujúci ochranu označených práv v\ndovolacom konaní. Treba tiež dodať, že sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej\npreukazovala), že dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto ani\nneprichádzal do úvahy prípadný možný postup ústavného súdu podľa § 53 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.“\n5. K otázke „prípustnosti podanej ústavnej sťažnosti z hľadiska nevyčerpania\ndovolania“ sa následne sťažovateľka vyjadrila listom doručeným ústavnému súdu\n7. októbra 2016, v ktorom uviedla, že „na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku\núčinného do 30. 06. 2016 Civilný sporový poriadok pripúšťa dovolanie z dôvodu, že\nrozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, iba proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí [§ 420 písm. e) Civilného\nsporového poriadku]. Civilný sporový poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého\nby vyplývalo, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému pred\nnadobudnutím účinnosti nového zákona sa rozhodne podľa doterajších právnych predpisov.\nTakýto záver podľa názoru sťažovateľky nie je možné vyvodiť ani kreatívnym výkladom\nustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, osobitne, ak v iných procesných\npredpisoch bývajú takéto intertemporálne ustanovenia výslovne zakotvené. Uvedené\nznamená, že prípustnosť dovolania podaného po 01. 07. 2016 sa musí posúdiť podľa\nustanovení Civilného sporového poriadku (ktorý nepripúšťa dovolanie proti takému druhu\nrozhodnutia odvolacieho súdu, akým je napadnuté uznesenie krajského súdu). Od\nsťažovateľky nebolo možné legitímne očakávať, aby stihla podať dovolanie na Najvyšší súd\nSlovenskej republiky do 30. 06. 2016, teda do 7 dní, odkedy bolo jej splnomocnenej\n\n6\n\nzástupkyni doručené uznesenie krajského súdu. Okrem toho prípis predsedu krajského súdu,\nvysvetľujúci spôsob pridelenia sťažovateľkinej veci na krajskom súde, bol doručený\nadvokátke sťažovateľky až 07. 07. 2016, čiže kvalifikované uplatnenie dovolacieho dôvodu\nspočívajúceho v nesprávne obsadenom súde v lehote do 30. 06. 2016 zo strany sťažovateľky\nani neprichádzalo do úvahy.“.\n6. Na uvedené vyjadrenie sťažovateľke odpovedal sudca ústavného súdu L. M. listom\nč. k. II. ÚS 713/2016-34 zo 14. decembra 2016, v ktorom naznačil „širší kontext úvah,\nktorými sa riadil senát ústavného súdu pri rozhodovaní v tejto veci“, pričom s poukazom\n„na ustanovenie § 470 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ktoré sa týka\nintertemporálneho behu lehôt“ dospel k záveru, že „z pozitívno-právneho hľadiska práve\nz tohto ustanovenia sa dá vyvodiť (popri už vyššie vyslovených ústavnoprávnych\nprincípoch), že hoci dovolanie bude podané po 30. júni 2016, podmienky jeho prípustnosti\nsa budú riadiť Občianskym súdnym poriadkom, keďže možnosť podať dovolanie vznikla\npočas účinnosti Občianskeho súdneho poriadku“.\n7. Na základe návrhu sťažovateľky z 31. októbra 2016 okresný súd uznesením č. k.\n25 C 30/2012-827 zo 14. novembra 2016 (ktoré nadobudlo právoplatnosť 24. novembra\n2016) podľa § 122 Civilného sporového poriadku (účinného od 1. júla 2016, ďalej aj\n„CSP“) odpustil sťažovateľke zmeškanie lehoty na podanie dovolania.\n8. Dňa 31. októbra 2016 sťažovateľka podala proti uzneseniu krajského súdu\ndovolanie, ktorého prípustnosť a dôvodnosť vyvodzovala z § 237 ods. 1 písm. f) a g) OSP.\n9. Najvyšší súd napadnutým uznesením (včas podané) dovolanie sťažovateľky\nodmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako procesne neprípustné „bez skúmania, či v konaní\ndošlo k žalobkyňou namietanej procesnej nesprávnosti“, pričom s odkazom na odbornú\nprávnickú literatúru (Števček, M.; Ficová, S.; Baricová, J.; Mesiarkinová, S.; Bajánková, J.;\nTomašovič, M.; a kolektív: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016,\ns. 1354 a 1355) konštatoval, že «riešenie otázky prípustnosti dovolania proti zrušujúcemu\nuzneseniu odvolacieho súdu... vyústilo do prijatia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\n\n7\n\nrepubliky z 19. januára 2017 sp. zn. 3 Cdo 236/2016, uverejneného v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky (R 19/2017), podľa ktorého: „Dovolanie\nproti uzneseniu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie, nesmeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, ani\nrozhodnutiu, ktorým sa konanie končí, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle\nustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku.».\n10. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že «má to „nešťastie“, že napadnuté uznesenie\nkrajského súdu jej bolo doručené tesne pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového\nporiadku, ktorý vylúčil prípustnosť dovolania proti tomuto druhu rozhodnutí odvolacieho\nsúdu. V dobrej viere sťažovateľka (zastávajúc v otázke režimu prípustnosti dovolania\nrovnaké stanovisko ako najvyšší súd) najskôr podala proti uzneseniu krajského súdu\nústavnú sťažnosť, a následne, akceptujúc právny názor ústavného súdu, dovolanie spolu\ns návrhom na odpustenie zmeškania lehoty na jeho podanie. S ústavnoprávne relevantnými\nnámietkami sťažovateľky smerujúcimi proti uzneseniu krajského súdu sa však odmietol\nzaoberať jednak ústavný súd (tvrdiac, že prípustnosť dovolania sa v tomto prípade spravuje\nObčianskym súdnym poriadkom), jednak následne najvyšší súd (tvrdiac, že prípustnosť\ndovolania sa naopak spravuje Civilným sporovým poriadkom z dôvodu, že dovolanie bolo\npodané po 01. 07. 2016). Takýto postup je absolútne neprijateľný a vo svojej podstate je\npopretím základného práva na prístup k súdu (na súdnu ochranu)... Sťažovateľka si je,\nsamozrejme, vedomá, že v prípade, ak táto jej sťažnosť bude pridelená na rozhodnutie\ninému než II. senátu ústavného súdu, je možné, že tento iný senát dospeje k odchylnému\nprávnemu záveru v otázke režimu prípustnosti sťažovateľkinho dovolania, než vyslovil\nII. senát ústavného súdu vo veci sp. zn. II. ÚS 713/2016, a teda nebude považovať záver\nnajvyššieho súdu, že dovolanie sa v sťažovateľkinej veci spravuje Civilným sporovým\nporiadkom z dôvodu, že bolo podané po 01. 07. 2016, za ústavne neudržateľný. Aj ústavný\nsúd je však viazaný právnym názorom vysloveným v skoršom rozhodnutí ústavného súdu\na musí rozhodnúť v súlade s ním. Jediný postup – aj keď podľa sťažovateľky\nz ústavnoprávnych a metodologických dôvodov sporný – na základe ktorého by sa iný senát\nústavného súdu mohol odchýliť od právneho názoru II. senátu ústavného súdu vo veci\nII. ÚS 713/2016, by bol na základe zjednocujúceho stanoviska pléna ústavného súdu\n\n8\n\nv zmysle § 6 zákona č. 38/1993 Z. z.». Tým, že najvyšší súd „prípustnosť dovolania\nsťažovateľky posúdil v priamom rozpore s právnym názorom ústavného súdu vysloveným vo\nveci sťažovateľky, čím ignoroval ustanovenie § 193 Civilného sporového poriadku, porušil\nzákladné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej právo na\nprístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“.\n11. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka poukazuje na to, že «okresný súd vykonal\nv jej veci rozsiahle dokazovanie výsluchmi účastníkov, svedkov i listinnými dôkazmi;\nuskutočnil spolu 11 pojednávaní, z toho deväť s meritórnym prejednaním veci, z ktorých\nniektoré trvali aj vyše troch hodín. Svoje skutkové zistenia okresný súd vyvodil\nz konkrétnych dôkazov, ktoré v odôvodnení svojho rozsudku č. k. 25 C 30/2012-578 z 08.\n12. 2014 aj uviedol a vyhodnotil. Krajský súd rozhodol napadnutým uznesením bez\nnariadenia pojednávania, „od stola“, bez vykonania akéhokoľvek dokazovania. Podobne\nbez nariadenia pojednávania a bez zopakovania/doplnenia dokazovania zo strany\nodvolacieho súdu bol krajským súdom zrušený aj v poradí prvý rozsudok okresného súdu č.\nk. 25 C 30/2012-245 z 10. 12. 2012». Sťažovateľka vidí porušenie základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru krajským súdom v tom, že jeho uznesenie «je\nako celok založené na úplnom prehodnocovaní skutkového stavu zisteného súdom prvého\nstupňa na základe ním vykonaného dokazovania, a to bez toho, aby si odvolací súd sám\nzadovážil rovnocenný procesný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov zopakovaním alebo\ndoplnením dokazovania - a teda spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam § 213 ods. 3 a 5\nObčianskeho súdneho poriadku. Kým súd prvého stupňa dospel po skutkovej stránke\nk záveru, že vôľa účastníčok kúpnej zmluvy podpisovanej medzi sťažovateľkou ako\npredávajúcou a pôvodnou žalovanou v 1. rade ako kupujúcou nebola vážna, a že týmto\núkonom v spojení so súčasne uzatváranou zmluvou o budúcej „spätnej“ kúpnej zmluve sa\nv skutočnosti sledoval len dočasný prevod vlastníckeho práva na čas, kým sťažovateľka\nnevráti pôvodnej žalovanej v 1. rade poskytnuté peniaze, odvolací súd v napadnutom\nuznesení krajského súdu vykonštruoval úplne iný skutkový stav. Pritom svoje odlišné\nskutkové zistenia sa krajský súd snaží v napadnutom uznesení podporiť iba bezduchými\nfrázami typu „vzhľadom na výsledky dosiaľ vykonaného dokazovania“ (strana 15, tretí\nodsek), „v danom prípade dosiaľ nebolo preukázané“ (strana 15, štvrtý odsek), „podľa\n\n9\n\ndosiaľ preukázaného“ (strana 16, tretí odsek), „z dosiaľ vykonaného vyplýva“ (strana 17,\ndruhý odsek), „podľa dosiaľ preukázaného“ (strana 17, druhý odsek), „podľa\npreukázaného“ (strana 17, tretí odsek), „z dosiaľ vykonaného vyplýva“ (strana 18, druhý\nodsek); týmito prázdnymi floskulami je uznesenie krajského súdu priam zaplnené. Uvedené\npotom, samozrejme, indikuje porušenie práva sťažovateľky na súdnu ochranu napadnutým\nuznesením krajského súdu aj v rovine jeho nedostatočného odôvodnenia.».\n12. Vo vzťahu ku krajskému súdu sťažovateľka zároveň poukazuje na to, že\n«po doručení napadnutého uznesenia... pod ktorým bola ako predsedníčka senátu\npodpísaná sudkyňa\n\npožiadala predsedu krajského súdu o vysvetlenie spôsobu\n\npridelenia veci sp. zn. 25 Co 173/2015. Predseda krajského súdu odpovedal listom\nzn. Spr 367/16 z 01. 07. 2016, v ktorom okrem iného uviedol: „Z registra tunajšieho súdu\nbolo zistené, že dňa 26. 03. 2015 bol tunajšiemu súdu predložený spis Okresného súdu\nGalanta sp. zn. 25 C/30/2012 na rozhodnutie o odvolaní odporcov 1. a 2. proti rozsudku\nč. k. 25 C/30/2012-578 zo dňa 8. 12. 2014. Prostredníctvom elektronickej podateľne bola\nuvedená vec zapísaná do senátu 25 Co a bola jej pridelená sp. zn. 25 Co/173/2015 s tým,\nže konaniu predchádza spis 24 Co/152/2013. Spis Okresného súdu Galanta sp. zn.\n25 C/30/2012 bol predložený tunajšiemu súdu už dňa 12. 04. 2013, vec bola zapísaná\ndo senátu 24 Co a bola jej pridelená spisová značka 24 Co/152/2013, sudcom\nspravodajcom v danej veci bola\n\nPredmetom odvolacieho konania bolo\n\nrozhodnutie o odvolaní odporcov 1. a 2. proti rozsudku č. k. 25 C/30/2012-245 zo dňa 10.\n12. 2012. Senát 24 Co vo veci rozhodol uznesením č. k. 24 Co/152/2013-315 zo dňa\n3. decembra 2013, a to tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie... Vzhľadom na vyššie uvedené bola vec sp. zn. 25Co/173/2015\npridelená do senátu 25 Co v súlade s bodmi 2 a 8 Všeobecných zásad a pravidiel\nzapisovania a prideľovania vecí platných na všetkých úsekoch Krajského súdu v Trnave pre\nrozvrh práce na rok 2015 s tým, že uvedenej veci predchádza spis 24 Co/152/2013, v ktorej\nveci bola sudcom spravodajcom\n\nbola v čase nápadu veci sp. zn.\n\n25Co/173/2015 v zmysle rozvrhu práce členkou senátu 25 Co, z toho dôvodu bol spis\npridelený do tohto senátu“.». Podľa názoru sťažovateľky „každé opravné konanie,\niniciované opravným prostriedkom s devolutívnym účinkom, vrátane odvolania, je na\n\n10\n\núrovni opravného súdu nepochybne novou vecou, na ktorú sa vo všeobecnosti vzťahuje\nustanovenie § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.“, podľa ktorého ak tento zákon\nneustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce\nprideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou\ntechnických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby\nbola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. „Žiadne ustanovenie citovaného\nzákona neoprávňuje predsedu súdu, aby upravil v rozvrhu práce súdu ďalšie výnimky zo\nzásady náhodného prideľovania vecí idúce nad rámec prípadov predpokladaných\nzákonom“. Pridelením veci do senátu „25 Co“ podľa pravidla „vec ide za spravodajcom“\npreto došlo aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na zákonného sudcu zaručeného\nčl. 48 ods. 1 ústavy.\nII.\n13. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd\nnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n14. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\n\n11\n\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani\npodľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\nZásada subsidiarity reflektuje aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do\nprávomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané\n(IV. ÚS 303/04).\n15. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto\nprávomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a\nposudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo\nnebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na\n\ntak\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\n16. Ústavný súd pri preskúmavaní ústavnosti rozhodnutí vydaných vo všeobecnom\nsúdnictve nevykonáva dokazovanie, nepreukazuje skutkové okolnosti prípadu tak, ako\nvšeobecný súd, lebo ústavný súd je súdom práva, a nie faktov. Ústavnému súdu v zmysle\njeho ustálenej judikatúry zásadne neprislúcha hodnotiť ani prednesy či vyjadrenia fyzických\n\n12\n\nosôb a právnických osôb, výsluchy strán, výsluchy svedkov, znalecké dokazovanie,\npredložené listiny a iné dôkazy, resp. ich dostatočnosť pre rozhodnutie všeobecného súdu\nvo veci samej. Takýto postup ústavného súdu by bol nielen v príkrom rozpore\ns právomocami ústavného súdu, ale popieral by základné zásady ústnosti a bezprostrednosti\nsúdneho konania (III. ÚS 507/2012, IV. ÚS 19/2012). Pokiaľ všeobecné súdy ústavné\ngarancie vyplývajúce najmä z čl. 46 až čl. 50 ústavy rešpektujú, ústavný súd nie je\noprávnený znovu „hodnotiť“ hodnotenia dôkazov všeobecnými súdmi, a to dokonca ani\nvtedy, keby sa s hodnotením sám nestotožňoval (II. ÚS 593/2011).\n17. Obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva\niba v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa taktiež právo\nna určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého\nsúdneho konania, ako sú požiadavky rešpektovania zásad kontradiktórnosti alebo rovnosť\nzbraní, či právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada\nspravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré vyplýva z čl. 46\nods. 1 ústavy, totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne\nrelevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci.\n18. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(IV. ÚS 115/03).\n19. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že súd nie je doslovným\nznením zákonného ustanovenia viazaný absolútne (m. m. III. ÚS 72/2010). Môže, dokonca\nsa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, ak to vyžaduje\n\n13\n\núčel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavou súladného výkladu zákonov\na obdobných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy).\nSamozrejme, i v týchto prípadoch sa musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju\ninterpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch\nnejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade\nrozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého\njednoznačnosti\n\nniet\n\npochybnosti,\n\nmožno\n\nuprednostniť\n\nvýklad\n\ne\n\nratione\n\nlegis\n\npred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov\nv zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť\ndoslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2\nods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom\na účelom zákona (III. ÚS 341/07).\n20. S ohľadom na uvedené ústavný súd považuje za protiústavné a arbitrárne len tie\nrozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,\nI. ÚS 301/06).\nK námietke porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu\n21. Ako bolo uvedené, právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa\nv občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích\nkonaní. Samotná otázka posúdenia podmienok pre uskutočnenie dovolacieho konania\nvrátane posúdenia otázky prípustnosti dovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho\nsúdu ako súdu dovolacieho. Posúdenie tejto otázky je teda vecou zákonnosti a jej vyriešenie\nv súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30. júna 2016),\nresp. Civilného sporového poriadku (účinného od 1. júla 2016), ktoré v zmysle čl. 46 ods. 4\n\n14\n\nústavy majú ustanovovať podrobnosti o realizácii základného práva na súdnu ochranu\nvyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy, v konečnom dôsledku nemôže viesť k záveru\no porušení označeného práva sťažovateľa. Pre neprípustnosť dovolania najvyšší súd ani\nnemá právomoc preskúmavať dôvodnosť dovolania z hľadiska dovolateľom namietaného\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy preto nie je povinnosť dovolacieho súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného\nprostriedku uvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ ani nemožno\nbez ďalšieho považovať za porušenie označeného základného práva. V opačnom prípade by\ntotiž dovolací súd stratil možnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo\nneprípustnosti podaného opravného prostriedku vôbec boli naplnené.\n22. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že samotnú existenciu uznesenia ústavného\nsúdu č. k. II. ÚS 713/2016-26 z 22. septembra 2016 so zreteľom na jeho odôvodnenie\nnepovažuje za ospravedlniteľný dôvod, na základe ktorého mala byť sťažovateľke v zmysle\n§ 122 CSP odpustená (dvojmesačná) lehota na podanie dovolania; uvedené uznesenie\nnielenže neobsahuje žiaden záväzný príkaz, ale ani odporúčanie sťažovateľke zo strany\nústavného súdu, aby dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dodatočne podala, a už\nvôbec nezakladá nárok sťažovateľky na také rozhodnutie zo strany okresného súdu, ktorým\nby jej návrhu vyhovel. Tvrdenie sťažovateľky, že „akceptujúc právny názor ústavného\nsúdu, dovolanie spolu s návrhom na odpustenie zmeškania lehoty na jeho podanie“\ndodatočne podala, aby „opätovne nebola chytená do nejakej procesnej pasce“, považuje\nústavný súd vzhľadom na okolnosti daného prípadu za zavádzajúce, svedčiace o tom, že\nodôvodneniu uznesenia ústavného súdu dostatočne neporozumela nielen ona, ale ani\nokresný súd rozhodujúci o jej návrhu. Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu v zmysle\njeho poučenia nebolo prípustné odvolanie, pričom žiadna strana sporu sa ústavného\nprieskumu uvedeného uznesenia okresného súdu nedomáhala. Odhliadnuc od uvedeného,\npokiaľ okresný súd uznesením sťažovateľke zmeškanie lehoty na podanie dovolania\nodpustil a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, najvyššiemu súdu neostávalo nič iné\nako na procesný úkon – podanie dovolania – hľadieť ako na urobený včas. Ústavný súd\nvšak poznamenáva, že úspech v konaní o návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty\nna podanie dovolania vzhľadom na povahu tohto mimoriadneho opravného prostriedku\n\n15\n\nautomaticky neznamená, že pri rozhodovaní o ňom najvyšší súd stratí možnosť posúdiť,\nči boli naplnené zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti pôvodne zmeškaného\nprávneho úkonu. Žiadnym výkladom § 122 CSP nemožno dospieť k inému záveru.\n23. V danej veci nie je sporné, že napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo\nprávoplatnosť 22. júna 2016. Z § 470 ods. 3 CSP jednoznačne vyplýva, že na lehoty, ktoré\ndňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto\nzákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto\nneskoršom čase. Podľa § 427 ods. 1 CSP dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov\nod doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\n24.\n\nV (rovnakej)\n\nlehote\n\ndvoch\n\nmesiacov\n\nod\n\nprávoplatnosti\n\nrozhodnutia\n\n(resp. oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu) možno podať aj sťažnosť\nústavnému súdu (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). V tejto súvislosti ústavný súd už\nv minulosti judikoval, že sťažovatelia nemajú podľa ústavy, zákona o ústavnom súde\na stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich\nsystémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany\nposkytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd.\nToto „poradie“ sa nedá sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že\naj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho\nprávomocí (čl. 142 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 Civilného sporového poriadku účinného\nod 1. júla 2016). Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne\nprostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo základnej slobody\na pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva\nalebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\n(m. m. IV. ÚS 193/2010, I. ÚS 178/2011, IV. ÚS 453/2011, III. ÚS 703/2017).\n25. Pre porovnanie sa žiada uviesť, že podľa § 240 ods. 1 OSP účastník mohol podať\ndovolanie (len) do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\nna súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Keby sťažovateľka podala dovolanie do 30. júna\n\n16\n\n2016 (vrátane), neboli by nijaké pochybnosti o tom, že prípustnosť dovolania sa riadi starou\nprávnou úpravou, podľa ktorej dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať\npred súdom [§ 237 ods. 1 písm. f) OSP], resp. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd\nnesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát [§ 237 písm. g) OSP].\nPreto ústavný súd v uznesení č. k. II. ÚS 713/2016-26 z 22. septembra 2016 uviedol,\nže „obe uvedené námietky sú takého rázu, že pripúšťali možnosť podania dovolania, a to\nna základe právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016“.\n26. Nová práva úprava ustanovuje, že dovolanie je prípustné proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval\nvylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd [§ 420 písm. e) CSP], alebo súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) CSP].\nTakto koncipovaná prípustnosť dovolania sleduje trend nastolený judikatúrou Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), podľa ktorej má tento mimoriadny opravný\nprostriedok slúžiť na nápravu najzávažnejších procesných pochybení, t. j. zmätočných\nrozhodnutí, ako aj na riešenie otázok zásadného právneho významu a zjednocovanie\njudikatúry všeobecných súdov ako prvkov napĺňania princípu správnej istoty. Právo\nna súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti môže podliehať určitým obmedzeniam. Za takého obmedzenie treba\npovažovať aj nemožnosť podania dovolania proti zrušujúcemu rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie; v tejto súvislosti ústavný súd odkazuje na odbornú právnickú literatúru citovanú\nv napadnutom uznesení najvyššieho súdu (bod 9).\n27. Ako vyplýva z uznesenia ústavného súdu č. k. II. ÚS 713/2016-26\nz 22. septembra 2016, sťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 24. augusta 2016\nnetvrdila (tým menej preukazovala), že dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného\nzreteľa podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ani v sťažnosti doručenej ústavnému\nsúdu 19. októbra 2017 nekonkretizovala, prečo „od sťažovateľky nebolo možné legitímne\nočakávať, aby stihla podať dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky do 30. 06. 2016,\n\n17\n\nteda do 7 dní, odkedy bolo jej splnomocnenej zástupkyni doručené uznesenie krajského\nsúdu“. Nedostatok právne relevantného odôvodnenia sťažnosti ako všeobecnej náležitosti\nnávrhu na začatie konania podanému ústavnému súdu nie je ústavný súd povinný\nodstraňovať z úradnej povinnosti; na taký postup slúži inštitút povinného právneho\nzastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátom a publikovaná judikatúra, z ktorej\njednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných\nnáležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010,\nIII. ÚS 206/2010).\n28. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade sa najvyšší súd neodmietol zaoberať\nmimoriadnym opravným prostriedkom sťažovateľky (z 31. októbra 2016), ktorým napadla\nzrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, no keďže vzhľadom na novú právnu úpravu, ktorá\ndôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem (§ 470\nods. 1 CSP), zistil, že toto rozhodnutie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí (§ 420 CSP), rozhodol o ňom spôsobom, ktorý mu Civilný\nsporový poriadok prostredníctvom § 447 písm. c) vyslovene umožňuje (bez skúmania, či\nv konaní došlo k žalobkyňou namietanej procesnej nesprávnosti), rešpektujúc pritom\nvlastnú judikatúru, resp. stanovisko (R 19/2017) publikované v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.\n29. Keďže z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali\nzávery napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ústavný súd sťažnosť v tejto časti\nnapádajúcej porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nK námietke porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením krajského súdu\n\n18\n\n30. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka\nveci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len\no podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.\n31. Vo vzťahu k splneniu procesných podmienok prípustnosti sťažnosti smerujúcej\nproti napadnutému uzneseniu krajského súdu vychádzal ústavný súd v zmysle rozsudku\nEurópskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus\nČeská republika (sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54) z právoplatnosti napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu, ktorým odmietol (včas podané) dovolanie sťažovateľky ako\nprocesne neprípustné, preto dvojmesačnú lehotu na podanie sťažnosti podľa § 53 ods. 3\nzákona o ústavnom súde považoval v jeho prípade za zachovanú.\n32. Vzhľadom na procesnú povahu napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný\nsúd poukazuje na to, že ak v minulosti výnimočne vstúpil svojou právomocou do rozhodnutí\nodvolacieho či dovolacieho súdu, ktorými boli zrušené rozhodnutia prvoinštančných či\nodvolacích\n\nsúdov,\n\nurobil\n\ntak\n\npreto,\n\nže\n\nišlo\n\no prípady,\n\nkeď\n\nešte\n\npred právoplatným skončením konania vo veci samej bolo v konaní o sťažnosti napadnuté\nprávoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončila iba určitá časť konania alebo ktorým sa riešila\niba určitá parciálna procesná otázka. Podmienkou na pripustenie takejto výnimky však\nnavyše bola skutočnosť, že v konkrétnom prípade muselo ísť o rozhodnutie spôsobilé\nvýrazne a už nezvratným (nereparovateľným) spôsobom zasiahnuť do ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd\nsťažovateľa, a zároveň námietka ich porušenia sa musela vzťahovať výlučne na dané\nštádium konania a nemohla byť uplatnená neskôr (IV. ÚS 195/2010), prípadne sa tento\nnegatívny dôsledok musel vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať\nv ďalšom procesnom postupe alebo v opravných konaniach (IV. ÚS 322/09, I. ÚS 148/03,\nIII. ÚS 355/05, II. ÚS 307/06). Rovnako mohlo ísť o prípad, ak procesným rozhodnutím\nvšeobecného súdu došlo k porušeniu ústavnoprocesných práv účastníkov konania\n(III. ÚS 46/2013). Na tento prípad poukázala aj sťažovateľka v sťažnosti.\n\n19\n\n33. Základné právo na súdnu ochranu (siedmy oddiel ústavy) „je výsledkové“, čo\nznamená, že mu musí zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako\ncelok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov\n(m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Ústavnou\nkompetenciou ústavného súdu teda nemôže byť zmena alebo náprava prípadného, či už\nnamietaného alebo skutočného pochybenia všeobecných súdov v dosiaľ neskončených\nkonaniach, ale je zásadne povolaný posúdiť, či konanie ako celok a jeho výsledok\npo právoplatnom skončení veci obstoja z komplexného hľadiska v ústavnoprávnej rovine.\nKaždý iný postup by neprípustne rozširoval jeho kompetencie a vo svojich dôsledkoch\nz neho robil ďalšiu súdnu inštanciu, ktorá by bola mimoriadna okrem iného aj tým, že by\nmohla zasahovať do dosiaľ prebiehajúcich konaní (IV. ÚS 233/2011).\n34. Výkon spravodlivosti v právnom štáte musí dbať o procesnú čistotu (ustanovený\npostup) a dodržiavanie zákonných a ústavných pravidiel, pričom za ústavne konformné\nmožno považovať len také rozhodnutie, ktorého výrok a odôvodnenie sú zavŕšením ústavne\nsúladného postupu (I. ÚS 154/08).\n35. Ústavný súd po oboznámení sa s odôvodnením (v poradí druhého) rozsudku\nokresného súdu (bod 2), ktorý krajský súd napadnutým uznesením zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie (bod 3), dospel k názoru, že výhrady, ktoré krajský súd voči jeho\nodôvodneniu vzniesol, sú vzhľadom na relevantnú judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa\nodôvodňovania súdnych rozhodnutí, opodstatnené. Ústavný súd nezistil, že by závery\nkrajského súdu vzhľadom na jeho právomoci (kompetencie) v odvolacom konaní boli\nsvojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia v rozhodnom\nčase účinných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Napadnuté uznesenie krajského súdu je preto z hľadiska\nústavnoprávnej konformity udržateľné a akceptovateľné. Bude plne v kompetencii\nokresného súdu, aby sa v ďalšom konaní s právnym názorom krajského súdu\nprezentovanom v jeho zrušujúcom rozhodnutí vysporiadal. Pri viazanosti okresného súdu\nprávnym názorom krajského súdu majú strany sporu po opätovnom rozhodnutí okresného\nsúdu v merite veci možnosť znovu ho napadnúť riadnym opravným prostriedkom.\n\n20\n\nNa rozdiel od starej právnej úpravy už nová právna úprava v § 390 CSP vyslovene\nustanovuje, že odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie\nbolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu\nprvej inštancie.\n36. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade niet\nžiadnej spojitosti medzi napadnutým uznesením krajského súdu a namietaným porušením\nzákladného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto sťažnosť v tejto časti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nK námietke porušenia základného práva sťažovateľky na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 napadnutým uznesením krajského súdu\n37. Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných\ngarancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou\nzárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia,\nktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce\nupravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná\nzásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody\na rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07).\n38. V zmysle judikatúry ústavného súdu zákonným sudcom je sudca, ktorý spĺňa\nzákonom ustanovené podmienky na funkciu sudcu. Okrem toho za zákonného sudcu treba\npokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu;\nak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení rozvrhom práce\nna konanie a rozhodovanie v senáte (napr. I. ÚS 52/97, II. ÚS 47/99, II. ÚS 87/01,\nI. ÚS 115/02, III. ÚS 202/02, III. ÚS 116/06); ako aj sudcu, ktorému boli veci pridelené\nz dôvodu vylúčenia iného sudcu pre zaujatosť v zmysle § 31 a nasl. Trestného poriadku\nalebo pre iné ďalšie dôvody (II. ÚS 118/02, II. ÚS 119/02).\n\n21\n\n39. Ústavný princíp zákonného sudcu treba pokladať za celkom neopomenuteľnú\npodmienku výkonu súdnej moci, ktorá na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú\nnezávislosť a na strane druhej predstavuje pre účastníka konania záruku, že na rozhodnutie\njeho veci sú povolané súdy a sudcovia podľa vopred stanovených zásad tak, aby bola\nzachovaná zásada pevného a náhodného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený –\npre rôzne dôvody a rozličné účely – výber súdov a sudcov „ad hoc“.\n40. Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je základným predpokladom\nna naplnenie podmienok spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zákonnosť\nsúdu musí byť okrem iného založená na jeho zložení. Súd zriadený zákonom musí byť teda\nobsadený zákonným spôsobom (rozsudok ESĽP vo veci Buscarini v. San Marino zo 4. 5.\n2000).\n41. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca je sudca,\nktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom\na s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje\nv senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie\na rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd\nv senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca\nurčený podľa odseku 4.\n42. Podľa § 3 ods. 4 zákona o súdoch zmenu v osobe zákonného sudcu možno\nvykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.\n43. Podľa § 3 ods. 10 zákona o súdoch súdy sú povinné používať pri výkone\nsúdnictva, najmä pri prideľovaní a prerozdeľovaní vecí, vedení súdnych registrov\na vyhotovovaní rozhodnutí a iných písomností programové a technické prostriedky\nschválené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).\n\n22\n\n44. Podľa § 49 písm. a) zákon a súdoch predsedovia súdov zabezpečujú riadenie\nsúdov v oblasti výkonu súdnictva najmä rozvrhom práce...\n45. Podľa § 50 ods. 1 zákona o súdoch na účely tohto zákona sa rozvrhom práce\nrozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri\nzabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.\n46. Podľa § 51 ods. 1 prvej vety zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak,\nveci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým\nsenátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov\na programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť\novplyvňovania pridelenia vecí.\n47. Podľa § 51 ods. 2 zákona o súdoch podmienka náhodného výberu podľa odseku 1\nje splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo\nsúdnych úradníkov.\n48. Ústavný súd konštatuje, že rozvrhy práce krajského súdu na roky 2013 a 2015\nso zapracovanými dodatkami sú verejne prístupné prostredníctvom internetovej stránky\nministerstva, pričom z nich znenia vyplýva, že boli vydané v súlade s už citovanými\nustanoveniami zákona o súdoch, vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 118/2005 Z. z. o náležitostiach rozvrhu práce v znení neskorších predpisov,\nopatreniami predsedu krajského súdu a osobitnými právnymi predpismi „(Občiansky súdny\nporiadok, Trestný poriadok a pod.)“. Každý z týchto rozvrhov práce obsahuje opis\njednotlivých súdnych registrov, zaradenie sudcov do kolégií, ako aj číselné označenie,\nzloženie senátu a rozsah pôsobnosti jednotlivých súdnych oddelení.\n49. Podľa Všeobecných zásad a pravidiel zapisovania a prideľovania vecí platných\nna všetkých úsekoch Krajského súdu v Trnave pre rozvrh práce na rok 2015:\n„2. Veci zrušené odvolacím súdom a vrátené I. stupňovému súdu a znovu predložené na\nrozhodnutie o odvolaní o tom istom predmete rozhodovania budú zapísané do registra tomu\n\n23\n\nodvolaciemu senátu (vrátane senátu ustanoveného ad hoc), ktorý vec zrušil pod novou\nspisovou značkou. Súvislosť s pôvodnou vecou sa vyznačí v poznámke...\n8. Ak nemožno vec zapísať podľa odsekov 1 – 3, 5 – 6 pôvodnému sudcovi, pretože prestal\nbyť sudcom, bol pridelený na iný súd alebo mu veci nemôžu byť prideľované z iných\ndôvodov, pridelia sa náhodným výberom. Ak nemožno zapísať veci podľa odsekov 1 – 3, 5 –\n6 pôvodnému senátu, pretože senát v pôvodnom zložení neexistuje, pridelia sa senátu,\nv ktorom je podľa rozvrhu práce zaradený sudca, ktorý bol určený ako spravodajca\npôvodného senátu. Ak tento sudca prestal byť sudcom, bol pridelený na iný súd, alebo vec\nnemožno prideliť senátu, v ktorom je zaradený sudca spravodajca z iných dôvodov, vec sa\npridelí senátu, do ktorého sú zaradení ostávajúci členovia pôvodného senátu; inak sa vec\npridelí náhodným výberom.“\n50. V intenciách uvedeného ústavný súd preskúmal aj námietku sťažovateľky,\nže v napadnutom odvolacom konaní nerozhodovali zákonní sudcovia, pretože príslušný\nsenát krajského súdu nebol určený náhodným výberom pomocou technických prostriedkov\na programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť\novplyvňovania pridelenia vecí (§ 51 ods. 1 zákona o súdoch), ale na základe modifikujúcich\nustanovení rozvrhu práce krajského súdu na rok 2015 v znení jeho dodatkov, avšak nezistil\nich opodstatnenosť. V čase predloženia spisu krajskému na rozhodnutie o odvolaní\nodporcov v 1. a 2. rade proti (v poradí druhému) rozsudku okresného súdu senát „24 Co“\nv pôvodnom zložení neexistoval, pričom sudkyňa spravodajkyňa\n\nako\n\npredsedníčka senátu rozhodovala o odvolaniach občianskoprávnej agendy v senáte „25 Co“.\nV tomto smere považuje ústavný súd odpoveď predsedu krajského súdu sp. zn. Spr 367/16\nz 1. júla 2016, ktorú mu sťažovateľka na podporu svojich argumentov predložila ako\nprílohu sťažnosti, za dostatočne zrozumiteľnú.\n51. V prípade sťažovateľky bola podmienka náhodného pridelenia veci zákonnému\nsenátu dodržaná, a teda k porušeniu jej základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému\nsudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením krajského súdu nedošlo. Z uvedeného dôvodu ústavný\n\n24\n\nsúd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n52. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je\npodmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. februára 2018\n\n25", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-procesnej povahy", "sudca-zákonný", "občianske súdne konanie", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:86613b54-850f-41e7-8adf-ae891eabe02f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 703/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 703/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.703.2017.1"}, {"guid": "ussr:3e569f03-7923-462e-86e5-c2f926f0ad1d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.713.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 713/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 713/2016 z 22. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.713.2016.1"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:01d81fc8-c707-4e99-a54e-c9bde37669c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 507/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 507/2012 z 23. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-23", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01d81fc8-c707-4e99-a54e-c9bde37669c3"}, {"guid": "ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 19/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 19/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 195, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7070662-9558-4cdc-92bf-e9bea97b8256"}, {"guid": "ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 593/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 593/2011 z 15. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-15", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd3ec36c-cb5e-47f3-8d24-ff5bf0979d4f"}, {"guid": "ussr:ee83ba6f-ac77-4b3e-b982-67d806895fcf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 453/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 288, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee83ba6f-ac77-4b3e-b982-67d806895fcf"}, {"guid": "ussr:78cc7d71-3865-4123-ab6d-6c74e616e956", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 233/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 233/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:78cc7d71-3865-4123-ab6d-6c74e616e956"}, {"guid": "ussr:926f889a-ee24-4cb5-8383-503ed9ef6390", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 282, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:926f889a-ee24-4cb5-8383-503ed9ef6390"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 193/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 293, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8cd6e7dc-9bf0-46a8-b510-814cf4e97da4"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:6127bc4b-c0ac-4462-b1b6-6051e10c7be1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 154/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/08 z 26. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-26", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6127bc4b-c0ac-4462-b1b6-6051e10c7be1"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 116/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 825, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97"}, {"guid": "ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 355/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/05 z 14. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-14", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 168/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 565, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:544b7168-b44a-48af-8a8d-0688a3ab87a1"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 409/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 409/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57354d74-ba22-46fd-a114-1af288f327b2"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:31a5295b-ab96-43c1-b176-f9e489742f31", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.478.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 478/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 478/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.478.2026.1"}, {"guid": "ussr:e944ed0e-17fd-46c5-aab7-3d38bfa62812", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.481.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 481/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 481/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.481.2026.1"}, {"guid": "ussr:e8c287cc-85ae-4a51-b942-f73c4a2d054d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.495.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 495/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 495/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.495.2026.1"}, {"guid": "ussr:2d253015-cc8f-4ef3-97fb-cab79bf53c89", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.479.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 479/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 479/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.479.2026.1"}, {"guid": "ussr:7588c3f7-3f5d-4256-8ab4-1128693031d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.497.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 497/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 497/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.497.2026.1"}, {"guid": "ussr:d4ac9932-bdd9-4f41-981b-c2c0eadd3353", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.719.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 719/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 719/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.719.2024.1"}, {"guid": "ussr:662cb556-e3e2-4725-94dd-823370c8805c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.454.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 454/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 454/2023 z 19. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.454.2023.1"}, {"guid": "ussr:96f1a36c-e4fb-4d79-8170-70e1e000e1ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.204.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2023 z 15. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.204.2023.2"}, {"guid": "ussr:b5a2be14-d4e0-4cd6-81e4-9e7c0e94fb0e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.359.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 359/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 359/2023 z 22. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.359.2023.1"}, {"guid": "ussr:daafd815-0895-4d62-815e-9b2ea6f795d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.473.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 473/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 473/2022 z 21. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.473.2022.1"}, {"guid": "ussr:36507a9b-87db-49e3-be20-c70267b32969", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.328.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 328/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 328/2022 z 21. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-21", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.328.2022.2"}, {"guid": "ussr:87d84151-4300-446b-b6d0-166508bcb922", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.334.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 334/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 334/2021 z 17. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-17", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.334.2021.1"}, {"guid": "ussr:f3cc68d8-029a-433d-a43d-f93cb10347d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.242.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 242/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/2021 z 9. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-09", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.242.2021.2"}, {"guid": "ussr:f5088c2f-5f3b-43b6-80de-353aa6c71ce2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.218.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 218/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 218/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.218.2021.2"}, {"guid": "ussr:1d0d885c-6b1c-45b3-ac08-5a794074f043", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.479.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 479/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 479/2020 z 9. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-09", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.479.2020.1"}, {"guid": "ussr:0d747377-cda5-4b3c-8d2b-6bad00283702", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.528.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 528/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 528/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.528.2020.1"}, {"guid": "ussr:c2ed0315-5809-496b-aa0c-f6e1bfea8fd4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.86.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 86/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 86/2020 z 20. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.86.2020.1"}, {"guid": "bb3883fd-18d5-43cd-9904-104ac5464d30:3ef297ca-98e8-43ea-82a0-cfed00717882", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:5322203099.1", "spisova_znacka": "7Cdo/106/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/106/2025 z 31. 8. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:5322203099.1"}, {"guid": "71ac8c59-ac2b-4c64-bfad-c6b37412bfef:96464eb5-9ad8-4135-be3f-51e18e942b5f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2313227923.1", "spisova_znacka": "4Cdo/41/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/41/2025 z 23. 7. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-07-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2313227923.1"}, {"guid": "55289ffb-14a0-40ea-a536-25c5653c5da2:db45b3d6-5f9a-4833-b73a-d353d688eb9c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6123329414.1", "spisova_znacka": "2Obdo/3/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/3/2026 z 18. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6123329414.1"}, {"guid": "a368f478-b80b-4253-afc6-f13095d69c81:f61f4d26-dccf-4695-bb6d-640714d7fca8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8717208205.3", "spisova_znacka": "2Obdo/7/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/7/2026 z 28. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8717208205.3"}, {"guid": "793d7a37-405b-40d8-abf6-d4d7bd39081c:580c7e9e-7def-4fb3-9dd3-1896613da2a3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6123372093.1", "spisova_znacka": "2Obdo/8/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/8/2026 z 30. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6123372093.1"}, {"guid": "b5276a8a-5d0e-4b5c-b79f-646698a17ede:a23f2858-8d0e-4b35-8384-f806b5a4ff03", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6119309724.1", "spisova_znacka": "2Obdo/34/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/34/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6119309724.1"}, {"guid": "33a0bfb0-651a-4987-9fd6-7203788b40a5:d5a24f68-14d6-4d75-aef1-ba194949399b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1110217110.1", "spisova_znacka": "7Cdo/118/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/118/2024 z 31. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1110217110.1"}, {"guid": "bc51fb8a-06d4-4dc7-b96f-3d09524d8eec:b2910390-7d60-480b-8277-de3b21646c20", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6123258582.1", "spisova_znacka": "2Obdo/33/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/33/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6123258582.1"}, {"guid": "681046a6-dc2e-40a9-aeaf-c60927318004:b94b948b-c2cb-455b-88f1-26f4d2767ae6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8319207501.2", "spisova_znacka": "2Obdo/8/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/8/2025 z 26. 2. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8319207501.2"}, {"guid": "2f9a134b-31e2-4bda-bfa1-db34a53a9b28:f96147a8-7fed-4a84-aeb0-87744649bed8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6122411839.1", "spisova_znacka": "4Obdo/7/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/7/2025 z 19. 2. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-02-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6122411839.1"}, {"guid": "f1d3cf50-666e-4c10-9692-e1c07d8c05cd:6e20bfba-dad5-49ad-a3ad-d2c382f69c14", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6119292486.1", "spisova_znacka": "3Obdo/16/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/16/2024 z 17. 2. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-02-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6119292486.1"}, {"guid": "e5beb770-964a-4da4-9f1f-a89a02c646ff:b1d95640-8cdc-4b8e-bdb3-05fa553d4c73", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7117221783.1", "spisova_znacka": "3ObdoK/5/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3ObdoK/5/2024 z 20. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7117221783.1"}, {"guid": "9e600716-5bd3-4f51-8565-b5390951cf2a:d9e9c03b-ecdf-4a96-aef1-dbbf99a0654a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1112201036.1", "spisova_znacka": "2Obdo/32/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/32/2024 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1112201036.1"}]}