{"guid": "ussr:5a222fd7-a7da-4053-80d3-50e3ad37b0ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.720.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 720/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 720/2017 z 28. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. novembra 2017, sp. zn. III. ÚS 720/2017, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.720.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2017-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5a222fd7-a7da-4053-80d3-50e3ad37b0ea", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.720.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.720.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.720.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 720/2017-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra\n2017 predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o.,\nRadlinského 2788/2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Daniel\nFutej, CSc., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7 Co 247/2015,\n7 Co 248/2015 z 3. decembra 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1 Cdo 93/2017 z 26. septembra 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n27. októbra 2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl.\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) Bratislave sp. zn.\n\n7 Co 247/2015, 7 Co 248/2015 z 3. decembra 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 1 Cdo 93/2017 z 26. septembra 2017 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva,\nže rozsudkom sp. zn. 18 C 185/2011 zo 7. októbra 2014 Okresný súd Bratislava I (ďalej\nlen „okresný súd“) zamietol žalobu sťažovateľa z titulu náhrady škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) podľa\nzákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no zodpovednosti za škodu“), ktorá mala sťažovateľovi vzniknúť ako následok nesprávneho\núradného postupu NBS pri výkone bankového dohľadu podľa zákona č. 747/2004 Z. z.\no dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, a to jednako nad činnosťou\n(ďalej len „družstvo“), ako i nad činnosťou obchodnej spoločnosti\n, ktorá na základe povolenia NBS vykonávala činnosť obchodníka\ns cennými papiermi (ďalej len „obchodník s cennými papiermi“). Zároveň okresný súd\nnepriznal sťažovateľovi náhradu trov konania. Po podaní odvolania zo strany sťažovateľa\nkrajský súd svojím napadnutým rozsudkom rozsudok okresného súdu sp. zn. 18 C 185/2011\nzo 7. októbra 2014 potvrdil ako vecne správny a sťažovateľovi náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. Následne najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa\nodmietol a uložil mu povinnosť náhrady trov dovolacieho konania.\n3. Ako ďalej sťažovateľ s poukazom na podrobne uvedené skutkové okolnosti\nprejednávanej veci uvádza, do družstva vložil svoje finančné prostriedky ako jeho člen\nna účel ich ďalšieho investovania a zhodnocovania, pričom družstvo predmetnú činnosť\nvykonávalo na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 126 zákona\nč. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o cenných papieroch“) na základe zverejneného prospektu investície, ktorý schválila\nNBS, prvýkrát rozhodnutím Úradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI z 21. marca 2002,\n\n2\n\nktoré nadobudlo právoplatnosť 28. marca 2002, a to prostredníctvom obchodníka s cennými\npapiermi na základe zmluvy o riadení portfólia z 2. júna 2008 uzavretej s družstvom.\nV dôsledku nezákonných postupov družstva, ako aj obchodníka s cennými papiermi,\nktorých nezákonnosť mala konštatovať aj NBS v roku 2008, keď „... vydala právoplatné\nsankčné rozhodnutie voči Obchodníkovi s CP... v ktorom konštatovala, že Obchodník s CP\nvo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre družstvo, porušil\nzákon o CP...“, a následne aj napriek tomu „... nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona\no CP... a neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa\nzákona o CP ako i zákona o dohľade... mala a stále má, a to napr. predbežne alebo celkom\nzakázať činnosť Obchodníkovi s CP alebo Družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť\nObchodníkovi s CP alebo napr. udeliť peňažné sankcie priamo členom predstavenstva\nDružstva alebo Obchodníka s CP...“, dôsledkom čoho bolo, že sťažovateľ prišiel o svoje\nfinančné prostriedky, ktoré nielenže neboli zhodnotené, ale mu nebola vrátená ani istina,\npretože „... Obchodník s CP s Družstvom k 30. 4. 2010 skončil činnosť... Družstvu\nneodovzdal žiadne portfólio ani zverené peňažné prostriedky a z tohto dôvodu Družstvo\nnemá prostriedky na výplatu žalobcom zverených prostriedkov Družstvu, vrátane ich\nzhodnotenia.“.\n4. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 11 C 215/2011 z 8. decembra 2014 žalobu\nsťažovateľa zamietol s poukazom na to, že „... nebola naplnená prvá a základná podmienka\npre vznik zodpovednosti štátu, a to existencia nesprávneho úradného postupu orgánu\nverejnej moci (NBS) pri výkone verejnej moci podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z... Ďalej súd\nprvého stupňa poukázal na to, že žalobca ako člen družstva musel vedieť, že s jeho\ninvestíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou\nbudúcich výnosov; bol povinný podieľať sa nielen na ziskoch, ale aj na stratách družstva\n(§ 82 ObZ). Jeho tvrdenia, že sa spoliehal na tom, že družstvo a obchodník s cennými\npapiermi sú pod dohľadom NBS, nie sú právne relevantné. Samotní členovia družstva vedeli\no investovaní družstva len do nakladačov Božena, ktoré boli prerobené na odmínovacie\nstroje; o iných investíciách nevedeli, pretože predstavitelia družstva im ich odmietli oznámiť\ns odvolaním sa na obchodné tajomstvo. Členovia družstva po ďalších informáciách\nnepátrali. Teda ani členovia družstva nevyvinuli dostatočnú starostlivosť spočívajúcu\n\n3\n\nv záujme o ochranu svojich vkladov v družstve, preto nemožno bez ďalšieho ani ich\nzodpovednosť prenášať na iný subjekt (štát). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že\nobchodník s cennými papiermi porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy\npri zhodnocovaní finančných prostriedkov, ktoré malo družstvo vo svojom portfóliu. ale\nžiadne súdne konanie medzi obchodníkom s cennými papiermi a družstvom, v ktorom by sa\ndružstvo domáhalo svojich nárokov voči obchodníkovi s cennými papiermi, neprebiehalo\na ani neprebieha. Družstvo sa aspoň takýmto spôsobom mohlo snažiť ochrániť vklady\nsvojich členov, čo však neurobilo. Družstvo je podnikateľským subjektom zriadeným\nza účelom vykonávania podnikateľskej činnosti v oblasti a v rozsahu predmetu podnikania,\nnajmä na poskytovanie služieb členom družstva a za účelom zhromažďovania peňažných\nprostriedkov od svojich členov predovšetkým formou členských vkladov a vykonávania\nčinnosti na uspokojenie potrieb svojich členov spočívajúce v efektívnom zhodnotení\nvložených finančných prostriedkov na peňažnom a kapitálovom trhu prostredníctvom tretích\nosôb (čl. 2 stanov družstva). Prípadnú stratu v hospodárení družstva a zodpovednosť za ňu\nnemožno bez ďalšieho prenášať na iný subjekt (napr. štát). Škoda, ktorá žalobcovi vznikla\nz dôvodu nevyplatenia jeho členského vkladu a vyrovnacieho podielu, je výsledkom\nhospodárskej činnosti družstva, za ktorú nesie zodpovednosť výlučne družstvo. Družstvo sa\nmôže domáhať náhrady škody voči členom predstavenstva, ktorí zanedbali svoje povinnosti\na nekonali s odbornou starostlivosťou, podľa § 243a ods. 2 ObZ. Existuje tu príčinná\nsúvislosť medzi škodou, ktorá vznikla žalobcovi a nedbanlivostným konaním družstva\na obchodníka s cennými papiermi. Podľa názoru súdu prvého stupňa družstvo malo\nvedomosť o nehospodárnom konaní obchodníka s cennými papiermi, pretože Ing. Zdenék\nJurica bol v tom istom čase členom predstavenstva družstva (23.03.2000 do 05.12.2000),\npodpredsedom predstavenstva družstva (06.12.2000 - 15.01.2001) a predsedom\npredstavenstva družstva (16.01.2001 do 09.04.2008), a zároveň predsedom predstavenstva\nobchodníka s cennými papiermi (09.01.2002 - 27.11.2003) a členom dozornej rady\n(28.11.2003-13.05.2008).\n\npreto musel mať vzhľadom na svoje funkcie\n\nv štatutárnych a kontrolných orgánov oboch obchodných spoločností vedomosť o ich\nčinnosti, ziskoch a stratách, a bol o nich povinný informovať družstvo z titulu funkcie\npredsedu predstavenstva družstva v súlade so zásadou konania s odbornou starostlivosťou\na v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov (§ 243a ods. 1 ObZ). Ak tak neurobil\n\n4\n\na družstvo neinformoval, nesie zodpovednosť za následky svojho konania. Medzi konaním\nštátu zastúpeného NBS a škodou, ktorá vznikla žalobcovi, preto neexistuje príčinná\nsúvislosť. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol...“.\n5.\n\nKrajský\n\nsúd\n\nv napadnutom\n\nrozsudku\n\nkonštatoval,\n\nže\n\npodľa\n\nzákona\n\no zodpovednosti za škodu musia byť splnené predpoklady zodpovednosti štátu za vzniknutú\nškodu, a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Krajský\nsúd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa. Sťažovateľ si musel byť vedomý,\nže s jeho investíciou je spojené riziko straty tejto investície a pokiaľ sa napriek tomu\nrozhodol investovať, nemôže byť jeho finančná ujma z investovania pričítaná na ťarchu\nžalovanej NBS. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebol preukázaný nesprávny úradný\npostup zo strany NBS pri vykonávaní bankového dohľadu ako základný predpoklad vzniku\nzodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.\n6. Dovolanie sťažovateľa proti napadnutému rozsudku krajského súdu najvyšší súd\nnapadnutým uznesením ako procesne neprípustné odmietol.\n7. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta arbitrárnosť a ústavnú\nneudržateľnosť záverov krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu, ktorý sa odmietal\nzaoberať jeho dovolaním a vyhodnotil ho ako neprijateľné. Zo strany najvyššieho súdu a\nkrajského súdu tak nebol rešpektovaný ústavný príkaz minimalizovať formalistický výklad\npráva. Sťažovateľ v konaní pred všeobecnými súdmi argumentoval tým, že finančné\nprostriedky investoval prostredníctvom družstva, keďže sa spoliehal, že NBS bude\nvykonávať nad jeho činnosťou dohľad. Nesúhlasí ani s argumentáciou súdov o neexistencii\npríčinného vzťahu medzi škodou sťažovateľa a porušením zákonných povinností NBS\nspočívajúcim v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon o cenných\npapieroch, keďže ku škode došlo porušením povinnosti NBS vykonávať zákonom stanovené\npovinnosti dohľadu, a nie v dôsledku toho, že sťažovateľ nebol bdelý. Podľa sťažovateľa\nNBS dala za pravdu jeho tvrdeniam, ak obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu\nna činnosť 4. marca 2011 a družstvu dokonca NBS zakázala činnosť až v roku 2011.\n\n5\n\n8. Sťažovateľ vzhliadol zásah do práva na spravodlivý proces aj v tom, že najvyšší\nsúd nedostatočne odôvodnil svoj záver. Sťažovateľ považuje rozhodnutie najvyššieho súdu,\nktorý napriek skutočnosti, že sťažovateľom uvádzané skutočnosti v dovolaní predstavujú\ndôvod dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), dovolanie odmietol,\nza nedostatočne odôvodnené. Z odôvodnenia najvyššieho súdu, ktorého sa pridržiava\nvo svojom napadnutom uznesení, vyplýva, že podaný mimoriadny opravný prostriedok\n(dovolanie) odmietol s poukazom na to, že dovolanie nie je prípustné, keďže sťažovateľom\nnamietaná procesná vada v zmysle § 237 písm. f) OSP, ako aj iné vady v danom súdnom\nkonaní nevyšli najavo. Sťažovateľ je toho názoru, že najvyšší súd sa dostatočne\nnevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú chybu v zmysle platnej právnej úpravy\npovažovať. Svojím rozhodnutím de facto odmietol poskytnúť právo sťažovateľa na súdnu\nochranu.\n9. Z priloženého splnomocnenia vyplýva, že sťažovateľ splnomocnil právneho\nzástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom a podanie sťažnosti „proti\nrozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo/93/2017 zo dňa 26.09. 2017“.\n10. Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol\ntak, že vysloví porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nrozsudkom krajského súdu, ako aj napadnutým uznesením najvyššieho súdu a oba tieto\nrozhodnutia zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si\nsťažovateľ uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n6\n\n12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n15. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n16. Sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho\nsúdu.\n\n7\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu\n17. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným\nprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že\nsa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.\n18. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania.\n19. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie\nkonanie osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných\npráv a slobôd sú zastúpené advokátom.\n20. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde\npresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých\nformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20\na § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je\nústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom\nsúde).\n21. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným zástupcom,\nktorý koncipoval aj samotný návrh ústavnému súdu, ako aj predložené splnomocnenie,\nsplnomocnil právneho zástupcu na podanie sťažnosti proti napadnutému uzneseniu\nnajvyššieho súdu, a nie aj rozsudku krajského súdu. V súvislosti s uvedeným nedostatkom\nústavný súd pripomína, že tento nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký\npostup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom\na publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje\nnedostatok\n\nzákonom\n\nIV. ÚS 77/08,\n\npredpísaných\n\nI. ÚS 368/2010,\n\nnáležitostí\n\npodaní účastníkov\n\nIII. ÚS 357/2010,\n\nII. ÚS 309/2010,\n\nkonania\n\n(napr.\n\nI. ÚS 162/2010,\n\nIV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).\nV tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005\n8\n\nuviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,\na takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,\naby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,\naby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie\nsťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.\nOsobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína\nkonanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada\n„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby\npráva znalé (napr. advokáta).\n22. Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť v tejto časti\nvykazuje nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, a to aj napriek tomu, že obdobné\nsťažnosti iných sťažovateľov zastúpených tým istým právny zástupcom boli v minulosti\nodmietnuté pre rovnaký nedostatok (III. ÚS 280/2017, III. ÚS 529/2017, III. ÚS 622/2017).\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu z kópie predloženého\nuznesenia najvyššieho súdu, ako aj kópie rozsudku krajského súdu, že právny zástupca\nzastupoval sťažovateľa aj v konaní pred všeobecnými súdmi. V kontexte už uvedeného\nnedostatku,\n\na to\n\nobsahu\n\nsplnomocnenia\n\nna\n\nzastupovanie\n\nsťažovateľa\n\nv konaní\n\npred ústavným súdom, ústavný súd dospel k záveru, že právny zástupca nemohol (nebol\noprávnený) koncipovať a podať sťažnosť vo vzťahu k rozsudku krajského súdu v mene\nsťažovateľa, a ak ju podal vo svojom mene, potom by sťažnosť v tejto časti bolo potrebné\nodmietnuť ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. Z týchto dôvodov ústavný súd\nkonštatuje, že sťažnosť v časti namietaného porušenia označených práv rozhodnutím\nkrajského súdu trpí takým nedostatkom náležitostí predpísaných zákonom, že ju už pri jej\npredbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.\n23. Nad rámec uvedeného dôvodu odmietnutia ústavný súd dodáva, že aj v prípade,\nže by sťažnosť v tejto časti nebola odmietnutá pre nedostatok zákonom predpísaných\nnáležitostí, existoval aj ďalší dôvod odmietnutia sťažnosti v tejto časti, a to zjavná\nneopodstatnenosť. Ústavný súd už v inej veci, skutkovo a právne totožnej veci s vecou\n9\n\nsťažovateľa konštatoval zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti v tejto jej časti (sp. zn.\nII. ÚS 218/2017 zo 4. apríla 2017), pričom ústavný súd nemá dôvod odchýliť sa od tam\nuvedených záverov a v podrobnostiach plne na ne odkazuje, keďže sú plne aplikovateľné aj\nna vec sťažovateľa.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu\n24. K namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu malo\npodľa sťažovateľa dôjsť tým, že najvyšší súd odmietol jeho právo na súdnu ochranu\na dostatočne sa nevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú vadu v zmysle platnej právnej\núpravy považovať, ak svoje uznesenie nedostatočne odôvodnil.\n25. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že právo na súdnu ochranu sa\nv občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích\nkonaní. V dovolacom konaní v okolnostiach posudzovanej veci procesné podmienky\nupravovali ustanovenia § 236 OSP.\n26. V rámci všeobecnej úpravy prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu z ustanovenia § 237 OSP výslovne vyplýva, že dovolanie je prípustné, len\npokiaľ ide o prípady uvedené pod písm. a) až g) tohto zákonného ustanovenia. Dovolanie je\nprípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v § 238 OSP.\n27. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n10\n\n28. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n29. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenie, pričom nezistil\nžiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu nemajúci\noporu v zákone.\n30. V relevantnej časti napadnutého uznesenia najvyšší súd uviedol:\n„9. Žalobca v dovolaní tvrdí, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle\n§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto\nustanovenia rozumel procesné nesprávny postup súdu znemožňujúci účastníkovi konania\nrealizáciu jeho procesných oprávnení [v zmysle § 18 O.s.p. mali účastníci rovnaké\npostavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď\nnapríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom\n(§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom\nna dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne\npojednávanie (§115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158\nods. 2 O.s.p.)].\n10. Namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou\npovažovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ale za tzv.\ninú vadu konania, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 111/1998). Na tom\nzotrvalo aj neskoršie zjednocujúce stanovisko R 2/2016. Pri vyjdení z tohto stanoviska má\ndovolací súd za to, že obsah spisu v prejednávanej veci nedáva žiaden podklad pre to, aby\nsa na daný prípad uplatnila druhá veta stanoviska. Dovolaním napádaný rozsudok totiž\nuvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská účastníkov\nkonania (dnes strán sporu - pozn. najvyššieho súdu) k prerokúvanej veci, výsledky\nvykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje\n11\n\nprávne názory vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej\ninštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku\nodvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu)\njednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a\nstručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po\nobsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Dovolateľ preto\nnedôvodné argumentoval, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný; pričom za\nvadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v žiadnom prípade nemožno považovať\nto, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv účastníka; ale len to, že\nho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (o aký prípad tu ale nešlo).\n11. Prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nezakladalo ani\nnedostatočné\n\nzistenie\n\nrozhodujúcich\n\nskutkových\n\nokolností,\n\nnevykonanie\n\nvšetkých\n\nnavrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere\nnajvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993\na R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010,\n2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo\n185/2011,7 Cdo 38/2012 a pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať\nsa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (por. I. ÚS 97/97). Poznamenáva, že ak aj k tejto\nnesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, táto má nanajvýš len charakter tzv. inej\nvady konania s možným následkom v podobe nesprávneho rozhodnutia vo veci (§ 241 ods. 2\npísm. b/ O.s.p.).\n12. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať vyrubením\nsúdneho poplatku bez opory v zákone, dovolací súd poukazuje na stanovisko R 1/2016\na pripomína, že samotným vyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi neodníma žiadne\nprocesné oprávnenie a nedochádza k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať (por. tiež\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 218/2014, 2 Cdo 151/2015, 3 Cdo 688/2015,\n4 Cdo 468/2014, 7 Cdo 461/2015 a 8 Cdo 27/2016).\n\n12\n\n13. Neobstojí ani námietka dovolateľa podľa ktorej v dovolaní súdom nižších stupňov\nvyčíta, že konanie pred nimi trpí inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie\nveci a ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení vecí (§ 241 ods. 2\npísm. b/a c/ O.s.p.). K týmto námietkam dovolací súd odkazuje na svoju konštantnú\njudikatúru, podľa ktorej k dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. by\nbolo možné prihliadať len v prípade procesné prípustného dovolania, čo ale nie je tento\nprípad (tu napokon por. napr. R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,\n6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 102/2012 či 7 Cdo 116/2013). Z uvedeného plynie, že na dovolacie\ndôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. (i keby bol prípadne namieste záver o ich\nopodstatnenom uplatnení) dovolací súd nemôže v tomto konaní prihliadať.\n14. Z dôvodov uvedených vyššie dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu,\nktoré bolo podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 procesné neprípustné, nevyvolalo\núčinok umožňujúci uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu, ktorý by zostal\nzachovaný aj po tomto dni (§ 470 ods. 2 CSP). Najvyšší súd preto jeho dovolanie odmietol\npodľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.“\n31. Ústavný súd zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva,\nže ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis\nmutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n32. Právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania je v napadnutom\nrozhodnutí zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo. V odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré\nbolo potrebné dovolanie sťažovateľa odmietnuť ako procesne neprípustné, pričom sa\nústavne konformným spôsobom vysporiadal so všetkými dovolacími námietkami\nsťažovateľa. Za situácie, keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru\n\n13\n\no neprípustnosti dovolania, nebol povinný vecne preskúmať v ňom obsiahnuté argumenty\nsťažovateľa.\n33. Pokiaľ sa sťažovateľ s právnym názorom najvyššieho súdu v otázke akceptácie\nvyslovenej neprípustnosti ním podaného dovolania nestotožňuje, ústavný súd napokon\ndodáva, že otázka posúdenia podmienok dovolacieho konania je otázkou zákonnosti a jej\nriešenie nemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľových označených práv.\n34. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n35. Ústavný súd v závere s poukazom na § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde\nzdôrazňuje, že obligatórnou náležitosťou návrhu na začatie konania pred ústavným súdom\nje aj odôvodnenie návrhu. Pokiaľ sťažovateľ iba vo všeobecnosti uvádza, že najvyšší súd\nsvoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a dostatočne sa nevysporiadal s tým, čo je možné\nza procesnú vadu v zmysle platnej právnej úpravy považovať, pričom tieto svoje tvrdenia\nnijakým spôsobom neodôvodňuje, ide o taký nedostatok návrhu na začatie konania, ktorý by\nbol tiež dôvodom odmietnutia sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n36. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi\nsťažovateľa nezaoberal.\n37. Ústavný súd tiež zistil, že uzneseniami sp. zn. I. ÚS 547/2016 zo 14. septembra\n2016, sp. zn. III. ÚS 628/2016 z 29. septembra 2016 a sp. zn. III. ÚS 670/2016 z 11. októbra\n2016 boli skutkovo a právne totožné veci iných sťažovateľov zastúpených tým istým\nprávnym zástupcom ako je zastúpený sťažovateľ odmietnuté z obdobných dôvodov.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. novembra 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zodpovednosť-za škodu", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "arbitrárnosť", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "podnikateľská činnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:761d88a2-3fa1-4b2f-a560-2dbda3ad4777", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.622.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 622/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 622/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.622.2017.1"}, {"guid": "ussr:92c20417-f1f3-4710-95cb-3e6192127708", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.529.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 529/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 529/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.529.2017.1"}, {"guid": "ussr:458a1351-7994-4f8f-b49c-74a8bdcf65da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.280.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 280/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 280/2017 z 25. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.280.2017.1"}, {"guid": "ussr:fa236aa3-0c26-4f99-8928-0385ab28117b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.218.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 218/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.218.2017.1"}, {"guid": "ussr:c6769059-ee69-4372-85df-bc9063bec5ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.670.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 670/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 670/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.670.2016.1"}, {"guid": "ussr:1994f247-6688-446b-a2e7-4a8865b6eb35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.628.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 628/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 628/2016 z 28. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-28", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.628.2016.1"}, {"guid": "ussr:4865ee81-39ad-44a0-a4d1-783a7f383d01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.547.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 547/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.547.2016.1"}, {"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "decee70c-9afd-433e-a542-09bbbeaed324:9d22d51c-0235-449e-97e6-51f60266d72c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:1111244710.1", "spisova_znacka": "2Cdo/151/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/151/2015 z 13. 12. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-12-13", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:1111244710.1"}, {"guid": "cc56870f-d712-489b-87e6-7d73c12fd1b3:0492b2ee-0835-4450-ba49-a873545fc832", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1111244465.4", "spisova_znacka": "7Co/248/2015", "nazov": "Opravné uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/248/2015 z 2. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-12-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111244465.4"}, {"guid": "edd2972c-d6f2-4c90-8557-11a215784f35:f9633b9e-2b7f-4d6f-8bf8-6ef7eb451e2f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8415204440.1", "spisova_znacka": "7Co/247/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/247/2015 z 18. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-08-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8415204440.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cef66bfe-a063-4282-b4a0-a93500d3570c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.240.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 240/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 240/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.240.2018.1"}]}