{"guid": "ussr:03e3ba71-301d-49a1-ade5-b6e9eb01fcdc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.72.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2018 z 13. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. februára 2018, sp. zn. III. ÚS 72/2018, ECLI:SK:USSR:2018:3.US.72.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2018-02-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/03e3ba71-301d-49a1-ade5-b6e9eb01fcdc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.72.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.72.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.72.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 72/2018-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2018\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Jánom Urbánekom, advokátska kancelária, Budovateľská\n1055/8, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane\n\nľudských\n\npráv\n\na základných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nOkresnej\n\nprokuratúry\n\nBratislava I č. k. 4 Pn 72/17/1101-6 zo 17. marca 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája\n2017 mailom a 23. mája 2017 predložením originálu doručená sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka), ktorou namietala porušenie\n\nzákladného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresnej\nprokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 4 Pn 72/17/1101-6\nzo 17. marca 2017.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 22. novembra 2016\npodala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa vo veci podozrenia zo spáchania\ntrestného činu ublíženia na zdraví a trestného činu neposkytnutia pomoci, v ktorej sa cítila\npoškodenou ako účastníčka dopravnej nehody, pri ktorej po páde z bicykla utrpela zranenia\n– ťažkú ujmu na zdraví.\n3. Poverený príslušník odboru dopravných nehôd Krajského dopravného inšpektorátu\nKrajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava (ďalej len „poverený príslušník\nPolicajného zboru“) uznesením ČVS: KRP-16/ODN1-BA-2017 z 2. februára 2017\npodľa § 197 ods. 1 písm. d) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) vec trestného oznámenia sťažovateľky odmietol,\npretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2\nTrestného poriadku.\n4. Proti rozhodnutiu povereného príslušníka Policajného zboru podala sťažovateľka\nsťažnosť, ktorú okresná prokuratúra uznesením č. k. 4 Pn 72/17/1101-6 zo 17. marca 2016\n(správne má byť zo 17. marca 2017, pozn.) podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nzamietla ako nie dôvodnú.\n5. Sťažovateľka je presvedčená, že okresná prokuratúra, ale aj poverený príslušník\nPolicajného zboru porušili jej základné právo na inú právnu ochranu, ako aj právo\nna spravodlivé\n\nkonanie,\n\na to\n\narbitrárnym\n\na svojvoľným\n\npostupom\n\n„ohľadom\n\nnedostatočného zistenia skutkového stavu, nevysporiadania sa so zásadnými námietkami\n\n2\n\nsťažovateľky a nesprávneho právneho posúdenia a procesného postupu orgánov činných\nv trestnom konaní, ktoré je v rozpore so zákonom“.\n6. Podľa slov sťažovateľky orgány činné v trestnom konaní „nezistili a neobjasnili\nskutkový stav veci v takom rozsahu, ako im to ukladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného\nporiadku, najmä\n- nezistili skutkový stav veci tak, aby o ňom neboli dôvodné pochybnosti,\n- nevykonali navrhované dôkazy potrebné pre posúdenie skutkovej a právnej otázky\nnaplnenia podmienok pre začatie trestného stíhania,\n- nevyhodnotili skutkovo správne priebeh nehody (ich závery nemajú dostatočnú\noporu v doteraz vykonanom dokazovaní a dokonca odporujú priestorovému usporiadaniu\nmiesta nehody) a\n- nevysporiadali sa so všetkými zásadnými námietkami sťažovateľky.\nZ tohto dôvodu nemohol byť náležíte objasnený a posúdený ani právny stav\nv predmetnej veci.“.\n7. Sťažovateľka uviedla, ktoré úkony poverený príslušník Policajného zboru\nv uvedenej veci vykonal, a opísala aj okolnosti, ktoré považovala za nedostatky týchto\núkonov, a teda pochybenia povereného príslušníka Policajného zboru. Išlo o neodstránenie\nnejasností a nezrovnalostí vo výpovedi svedka udalosti, vyhotovenie skutočnosti\nnezodpovedajúcemu priestorovému usporiadaniu zobrazenia miesta nehody a príliš stručný\nzáznam zo šetrenia.\n8. Napriek tomu, že sťažovateľka tieto nedostatky a pochybenia v sťažnosti proti\nrozhodnutiu povereného príslušníka Policajného zboru namietala a navrhovala vykonať\nďalšie úkony, okresná prokuratúra sa s nimi vôbec nevysporiadala.\n9. Sťažovateľka trvá na tom, že závery orgánov činných v trestnom konaní\no priebehu nehody nemajú dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní. Právne posúdenie\nveci okresnou prokuratúrou na základe vykonaného dokazovania bolo podľa sťažovateľky\narbitrárne a svojvoľné a skutkové závery nelogické, vnútorne si odporujúce.\n\n3\n\n10. Podľa slov sťažovateľky vymedzenie skutku zo strany orgánov činných\nv trestnom konaní bolo svojvoľné, a teda neprípustné a v rozpore so zákazom ľubovôle\npri rozhodovaní štátnych orgánov. Napriek nezrovnalostiam a nejasnostiam tieto orgány\n„nepovažovali za potrebné vykonať ďalšie dôkazy tak ako to sťažovateľka žiadala a ktoré\nby mohli pomôcť objasniť skutočný priebeh nehody, pri ktorej utrpela ťažkú ujmu na\nzdraví“.\n11. Sťažovateľka taktiež vytkla poverenému príslušníkovi Policajného zboru, ako aj\nokresnej prokuratúre, že sa „vôbec nezaoberali otázkou, prečo na miesto nehody nebola\nprivolaná polícia, ktorá mohla zistiť totožnosť účastníkov nehody... bez pochybností\nobjasniť skutočný priebeh nehody, najmä včas zabezpečiť kamerové záznamy a ďalších\nsvedkov“.\n12. Sťažovateľka je presvedčená, že „Z doteraz vykonaného dokazovania bez\npochyby vyplýva, že k nehode, pri ktorej sťažovateľka utrpela závažne, život ohrozujúce\nzranenia došlo práve v dôsledku pohybu skupiny 3-4 chodcov po cyklistickom chodníku,\nktorí porušili všeobecne záväzné právne predpisy o bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky“ a „Keďže medzi konaním skupiny chodcov (porušenie všeobecne záväzných\nprávnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky) a následkom nehody\n(ťažká ujma na zdraví sťažovateľky) je príčinný vzťah, zákonné znaky trestného činu\nublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona boli naplnené.“. Podľa jej názoru\nokresná prokuratúra „nedostatočne a nesprávne“ vylúčila zodpovednosť chodcov\nza nehodu napriek tomu, že preukázateľne porušili dopravné predpisy a značenia,\nv dôsledku čoho došlo k nehode.\n13. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľky na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením\nOkresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 4 Pn 72/17/1101-6 zo dňa 17. 03. 2016 (správne má\nbyť 2017, pozn.) porušené bolo.\n\n4\n\n2. Základné právo sťažovateľky na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I\nč. k. 4 Pn 72/17/1101-6 zo dňa 17. 03. 2016 (správne má byť 2017, pozn.) porušené bolo.\n3. Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 4 Pn 72/17/1101-6 zo dňa\n17. 03. 2016 (správne má byť 2017, pozn.) sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n4. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 25.000,EUR..., ktoré je Okresná prokuratúra Bratislava I povinná vyplatiť jej do jedného mesiaca\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške\n312,34 EUR... ktoré je Okresná prokuratúra Bratislava I povinná vyplatiť na účet jej\nadvokáta JUDr. Jána Urbánka, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\n16. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n17. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\n\n5\n\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n18. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n19. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n20. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na inú právnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé\nsúdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresnej prokuratúry č. k.\n4 Pn 72/17/1101-6 zo 17. marca 2017, ku ktorému malo dôjsť tým, že orgány činné\nv trestnom konaní o trestnom oznámení sťažovateľky rozhodli na základe nedostatočne\nzisteného\n\nskutkového\n\nstavu\n\nveci,\n\nnevysporiadali\n\nsa\n\ns argumentáciou\n\na návrhmi\n\nsťažovateľky, a ich právne posúdenie veci (najmä pokiaľ ide o okresnú prokuratúru)\n\n6\n\nsťažovateľka považuje za arbitrárne a svojvoľné a skutkové závery za nelogické, vnútorne si\nodporujúce.\n21. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny rozhodnutím okresnej prokuratúry ústavný súd v súlade\nso svojou ustálenou judikatúrou poukazuje na to, že súčasťou základného práva na inú\nprávnu ochranu je aj jemu zodpovedajúca povinnosť orgánov činných v trestnom konaní\n(v danom prípade orgánu prokuratúry) zákonom ustanoveným spôsobom sa zaoberať\npodaním, v ktorom dotknutá osoba oznamuje skutočnosti podľa nej nasvedčujúce tomu, že\nbol spáchaný trestný čin, a o vybavení takého oznámenia dotknutú osobu riadne\nvyrozumieť. Súčasťou tohto práva však nie je právo, aby orgány činné v trestnom konaní\npodaniu oznamovateľa/ky vyhoveli v tom zmysle, že rozhodnú podľa jeho/jej predstáv\n(m. m. napr. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06, IV. ÚS 180/09). Ústavný súd\nopakovane judikoval, že právo fyzickej osoby na začatie trestného konania voči označenej\nosobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody\npodľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo\nslobôd (napr. II. ÚS 42/00, II. ÚS 28/06). Ústavný súd zároveň pripomína, že ani\nzo žiadneho z ustanovení Trestného poriadku, ani zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre\nv znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť subjektívne právo osoby, ktorá podala\ntrestné oznámenie, na začatie trestného konania proti konkrétnej osobe.\n22. Rovnako ani z čl. 6 dohovoru (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť založená napr.\nna trestnom oznámení voči tretej osobe) nevyplýva právo na začatie a vedenie trestného\nstíhania proti tretej osobe alebo právo na jej odsúdenie v trestnom konaní [porov. Dziedzic\nv. Poľsko, č. 50428/99, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nz 25. 11. 2003, bod 6; Helmers v. Švédsko, č. 11826/85, rozsudok ESĽP z 29. 10. 1991, bod\n29; Kusmierek v. Poľsko, č. 10675/02, rozsudok ESĽP z 21. 9. 2004, bod 48].\n23. V tejto súvislosti ústavný súd tiež poznamenáva, že z právneho poriadku\nSlovenskej republiky, ako aj z právnych poriadkov mnohých členských krajín Európskej\núnie možno vyvodiť, že jedným z charakteristických znakov moderného právneho štátu je aj\n\n7\n\nskutočnosť, že vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou\nvzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich orgánov\nrozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho\nspáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom\na štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych\nsubjektívnych práv oznamovateľa trestného činu, resp. poškodeného (m. m. I. ÚS 68/2012).\nPre účely ochrany individuálnych subjektívnych práv ustanovuje právny poriadok\nSlovenskej republiky osobitné právne inštitúty „netrestnej povahy“, ktorých uplatnenie má\nsúkromnoprávny charakter a je plne v dispozícii osoby, ktorá tvrdí, že konaním inej osoby\ndošlo k zásahu do konkrétnych subjektívnych práv (m. m. I. ÚS 263/09, II. ÚS 676/2016).\n24. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd pristúpil k posúdeniu sťažnosti\nsťažovateľky z toho hľadiska, či okresná prokuratúra dala svojej ústavnej povinnosti zadosť\na vecou sťažovateľky sa zaoberala zákonom ustanoveným spôsobom.\n25. Okresná prokuratúra v odôvodnení napadnutého uznesenia č. k. 4 Pn 72/17/11016 zo 17. marca 2017, ktorým zamietla sťažnosť sťažovateľky proti rozhodnutiu povereného\npríslušníka Policajného zboru z 2. februára 2017, v relevantnej časti uviedla:\n«Poverený príslušník pri svojom postupe vychádzal z doteraz zistených skutočností\na zabezpečených dôkazov a to najmä zo zápisnice o trestnom oznámení, výpovede\n, z listinných dokladov - stanoviska dopravno-inžinierskeho oddelenia Krajského\nriaditeľstva Policajného zboru Bratislava... záznamu zo šetrenia, záznamu o dopravnej\nnehode, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody s fotodokumentáciou, lekárskych\nspráv o zraneniach\n\n, kópiu dokladu o jej práceneschopnosti, pričom\n\npoukazuje na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania má za preukázané, že v predmetnej\nveci absentuje protiprávne konanie inej osoby, ktoré by zakladalo jej trestnoprávnu\nzodpovednosť, preto nie je dôvod na začatie trestného stíhania.\nV danom štádiu konania z vykonaného dokazovania sa nepotvrdilo podozrenie\no protiprávnom konaní trestne zodpovednej osoby, ktoré malo spôsobiť zranenia\noznamovateľky\n\n...\n\n8\n\nPri ustálení skutkového deja poverený príslušník vychádzal zo skutočností, ktoré\nuviedol nezávislý svedok nehody\n\n, ktorý videl oznamovateľku viesť bicykel po\n\ncyklistickej cestičke v smere od\nnázoru pána\n\nk\n\n. Oznamovateľka išla podľa\n\nneprimeranou rýchlosťou, pričom po cyklistickom chodníku v tom čase\n\nprechádzala skupinka 3-4 chodcov a to v opačnom smere ako oznamovateľka. Chodci\nvytvorili približujúcej sa cyklistke koridor, aby umožnili jej prejazd, následne svedok videl\nako cyklistka letí ponad riadidlá bicykla a padá hlavou na zem, pričom nevidel žiaden\nkontakt medzi chodcom a cyklistkou - oznamovateľkou. Svedok\n\nihneď bežal k\n\noznamovateľke, ktorej pomáhali chodci, pri ktorých oznamovateľka spadla.\nV tomto smere považujem námietku oznamovateľky o nedostatočne zistenom\nskutkovom stave ohľadne skutkového deja za nedôvodnú, pretože svedok\n\npomerne\n\npodrobne popísal jednak priebeh nehody, pohyb a správanie sa cyklistu aj chodcov pred\nnehodou, ako aj samotný mechanizmus ako oznamovateľka prišla ku zraneniam. Popis\nudalostí\n\nposkytuje dostatočný rámec pre ustálenie skutkového stavu.\n\nSkutočnosti vzťahujúce sa k nehodovému deju, ktoré uviedla oznamovateľka\nv trestnom oznámení, resp. v sťažnosti, že „... pri telefonickom rozhovore jej mal pán\nuviesť, že pred nehodu cyklistka (oznamovateľka) nešla na bicykli rýchlo a snažila sa\nvyhnúť chodcom, ktorí sa pozerali\n\n, pričom došlo k jej pádu na zem“, som\n\nvyhodnotil ako nedôvodné, pretože poverený príslušník vypočul pána\n\n, ktorý\n\nvypovedal o skutku tak, ako to je vyššie uvedené.\nPri hodnotení skutkového stavu je potrebné uviesť, že okolnosti uvádzané\nspolu so zistenými skutočnosťami z listinných dôkazov do seba logicky zapadajú:\n- skutočnosť, že cyklistka preletela cez riadidlá bicyklu korešponduje so záverom\no neprimeranej rýchlosti cyklistky s následným náhlym prudkým zabrzdením bicyklu,\n- skutočnosti, že cyklistka preletela cez riadidlá a hlavou dopadla na zem\nzodpovedajú aj zranenia hlavy oznamovateľky - subdurálne krvácanie, zlomenina nosových\nkostí, zlomenina bázy lebky, trhlina kalvy vpravo, čo svedčí o nekontrolovanom páde na\nhlavu dopredu a dopadu tvárou na zem,\n- chodci sa síce pohybovali po časti chodníka, ktorý je určený pre pohyb cyklistov,\navšak na približujúcu sa oznamovateľku reagovali tak, že jej vytvorili koridor, aby mohla\nbezpečne prejsť a teda z ich reakcie možno usúdiť, že sledovali dianie na chodníku\n\n9\n\na cyklistickom chodníku, naopak cyklistka zjavne nevenovala pozornosť, čo sa deje na\ncyklistickom chodníku a bola prítomnosťou chodcov prekvapená, čo vyústilo do prudkého\nbrzdeného manévru s následným preletením riadidiel a pádom na zem.\nVo vzťahu k miestu nehody je potrebné uviesť, že v jeho tesnej blízkosti sa nachádza\n, o ktorom je všeobecne známe, že je miestom, ktoré navštevuje\nmnožstvo ľudí, cyklistická cestička je situovaná medzi obchodným centrom (v blízkosti\nterasy reštaurácie) a chodníkom pre chodcov vedľa ktorého je protipovodňový múrik rieky\n. Nábrežie od\n\nsmerom do centra mesta je veľmi často využívané ako\n\npromenáda a teda sa jedná o miesto, kde je veľká koncentrácia a veľký pohyb chodcov, čo\npre bezkolízny priebeh predpokladá zvýšenú disciplinovanosť a ohľaduplnosť tak chodcov\nako aj cyklistov s dôrazom najmä na zvýšenú pozornosť sledovania situácii v cestnej\npremávke, čo je v mieste nehody zdôraznené dopravným značením C 13 (cestička pre\nchodcov a cyklistov) ako aj tabuľou žltej farby „Spomaľ, chodci na cyklotrase“ (ako\nupozornenie pre cyklistov) a bielou tabuľou „Chodci, nevstupujte bezdôvodne na cyklistický\nchodník“ (ako upozornenie pre chodcov). Je potrebné uviesť, že k nehode došlo v letnom\ndovolenkovom období, počas voľného dňa (sobota 20. 08. 2016 o cca 17.50 hodine) v\npodvečerných hodinách a teda oznamovateľka musela v danom mieste a čase predpokladať\nzvýšený pohyb chodcov a mala týmto okolnostiam prispôsobiť jednak rýchlosť svojej jazdy\nna bicykli ako aj venovať zvýšenú pozornosť dianiu v tejto špecifickej premávke, čo však\nneurobila, pretože z jej reakcie na chodcov možno vyvodiť záver, že bola ich prítomnosťou\nprekvapená.\nĎalšie námietky oznamovateľa, že poverený príslušník mal zistiť ďalších svedkov\nnehody, oboznámiť sa so zvukovou nahrávkou na tiesňovú linku 112, vypočuť pracovníkov\nRZP, zisťovať, prečo nebola na miesto nehody privolaná polícia sú rovnako nedôvodné.\nZ výpovede\n\nvyplynulo, že na tiesňovú linku 112 volal práve on, nahlásil úraz\n\na pokyny ako má postupovať so zranenou, ktoré dostal od operátorky, povedal osobám,\nktoré zranenej cyklistke pomáhali. Pracovníci RZP prišli k zranenej cyklistke až po\nnahlásení úrazu a je zrejmé, že k okolnostiam vzniku zranení by nevedeli uviesť žiadne\nrelevantné skutočnosti. Zisťovanie dôvodov, prečo na miesto nehody nebola privolaná\npolícia rovnako nemá vplyv na záver o tom, že sa nejedná o trestný čin.\n\n10\n\nV súvislosti s ďalšou námietkou oznamovateľky a to porušením ustanovení zo strany\nchodcov:\n- § 53 odsek 2 zákona číslo 8/2009 Zbierky zákonov - „chodec nesmie vstupovať na\nvozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť\nprichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť“\n- § 53 odsek 4 zákona číslo 8/2009 Zbierky zákonov - „pred vstupom na vozovku sa\nchodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku,\nnesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať To platí na priechode pre chodcov\ni mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany.“\n- § 52 odsek 1 zákona číslo 8/2009 Zbierky zákonov - „chodec je povinný používať\npredovšetkým chodník“\nkonštatujem, že predmetné ustanovenia sa nevzťahujú na posudzovanú situáciu,\npretože ukladajú povinnosti chodcom pri vstupe na vozovku, pričom ku kolíznej situácii\ndošlo na cestičke pre chodcov a cyklistov a nie na vozovke, ktorú definuje zákon o cestnej\npremávke ako „spevnenú časť cesty určenú predovšetkým na premávku motorových\nvozidiel.“\nV danom prípade je potrebné uviesť, že neznámi chodci porušili pravidlo ustanovené\nv § 55 odsek 6 zákona číslo 8/2009 Zbierky zákonov. Predmetné porušenie (pohyb chodcov\npo pruhu vyhradenom pre cyklistov, pričom na približujúceho sa cyklistu reagovali\nrozostúpením sa po stranách a vytvorením koridoru na jeho prejazd) nemožno bez ďalšieho\nbrať ako dôvod, ktorý by automaticky určoval trestnoprávnu zodpovednosť týchto chodcov\nza vzniknutý úraz oznamovateľky a to s ohľadom na uplatňovanie princípu tzv. obmedzenej\ndôvery v cestnej premávke.\nTento princíp určuje, aby aj účastník cestnej premávky, rešpektujúci dopravné\npredpisy adekvátne reagoval na prípadné porušenia pravidiel cestnej premávky zo strany\niného účastníka cestnej premávky, ktoré vníma a to tak, aby minimalizoval, prípadne sa\núplne vyhol kolíznej situácii a to napríklad tak, že spomalí, zastaví vozidlo, či inak reaguje\nna evidentné porušenie pravidiel cestnej premávky iným účastníkom. Predmetné\nobmedzenie môže vyplynúť z konkrétnej kolíznej situácie, ktorá nastala, pričom účastník\ncestnej premávky má povinnosť reagovať, tak aby ku kolízii nedošlo.\n\n11\n\nNámietka poškodenej o nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia nie je\nrovnako dôvodná, pretože i keď sa jedná o pomerne stručné odôvodnenie, z jeho obsahu\nvyplýva, že poverený príslušník poukázal na dôkazy - výpoveď\n\nohľadne\n\nskutkového deja, ďalej na skutočnosti, ktoré vyplynuli z dodatočnej dokumentácie skutku,\nresp. stanoviska dopravno-inžinierskeho oddelenia Krajského dopravného inšpektorátu\nBratislava - a právne úvahy, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia.\nVo vzťahu k domnienke oznamovateľky, že konaním chodcov došlo ku spáchaniu\ntrestného činu neposkytnutia pomoci uvádzam, že toto podozrenie sa rovnako nepotvrdilo\na to s ohľadom na okolnosti uvádzané\n\n, ktorý vo výpovedi uviedol, že\n\nchodci ihneď po páde oznamovateľky sa jej snažili poskytnúť prvú pomoc, preto\nodbehol po telefón a volal na linku 112, kde mu operátorka poskytovala rady ohľadne prvej\npomoci, ktoré on následne odovzdával chodcom, v ktorých bezprostrednej blízkosti\noznamovateľka spadla. Títo chodci sa o oznamovateľku starali až do príchodu RZP\na z miesta odišli až po odchode vozidla RZP.\nJe celkom bežné a normálne, že v prípade, ak je viac osôb pri zranenom, tak niektorý\nz nich poskytuje potrebnú pomoc a ďalší zase zabezpečí príchod odbornej pomoci. Naopak\nbolo by kontraproduktívne a nelogické, ak by všetky osoby len volali na tiesňovú linku\na nikto z nich by neposkytoval zranenej prvú pomoc. Skutočnosti, že chodci sa nesnažili\nvyhnúť sa „zodpovednosti za svoje konanie“ ako to naznačila oznamovateľka, najviac\nzodpovedá fakt, že nie len že poskytovali prvú pomoc až do príchodu RZP a na mieste\nzotrvali, ale z miesta úrazu odišli až po odchode RZP.»\n26. Ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že nie je súčasťou\nsústavy orgánov činných v trestnom konaní, ale je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti (pozri čl. 124 ústavy). Cieľom uplatňovania právomoci ústavného súdu nie je\nprimárne preskúmavanie a posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci\nrozhodujúcich o právnych prostriedkoch nápravy a ochrane práv a slobôd (vrátane\nzákladných práv a slobôd) fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní\nzákonov v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská\n\n12\n\nrepublika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Skutkové\na právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch nápravy\na ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody sťažovateľa zaručeného\nv ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách\n(m. m. III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06).\n27. Výhrada sťažovateľky v podstate spočíva v tom, že zo strany orgánov činných\nv trestnom konaní (teda aj okresnej prokuratúry) nebolo vyhovené jej trestnému oznámeniu,\na teda nedošlo k začatiu trestného stíhania za sťažovateľkou v trestnom oznámení opísaný\nskutok. Rozhodnutie okresnej prokuratúry pritom považuje za arbitrárne, svojvoľné,\nnezohľadňujúce jej argumenty a prijaté na základe nedostatočne zisteného skutkového\nstavu.\n28. Ako z citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry\nvyplýva, sťažnosťou sťažovateľky proti uzneseniu povereného príslušníka Policajného\nzboru z 2. februára 2017 sa zaoberala a na všetky pre konečné rozhodnutie relevantné\nskutkové a právne otázky dala presvedčivé odpovede. Po oboznámení skutkových okolností\nvyplývajúcich zo spisového materiálu (najmä z výpovede svedka\n\n) okresná\n\nprokuratúra jasne uviedla, ktoré okolnosti prípadu bránili jeho posúdeniu ako trestného činu.\nUviedla, prečo považovala zistenia skutkového stavu za dostatočné, a to s poukazom\nna konkrétne dôkazné prostriedky, z ktorých vyplynuli pre jej rozhodnutie podstatné\ndôkazy. Okresná prokuratúra neopomenula reagovať ani na sťažovateľkou navrhované\nvykonanie ďalších dôkazov s tým, že ich vykonanie by nemalo žiaden dopad na prijaté\nzávery. Ústavný súd nepovažuje za potrebné na tomto mieste znovu opakovať, prípadne\n„dovysvetľovať“ všetky dôvody zamietnutia opravného prostriedku sťažovateľky proti\nuzneseniu povereného príslušníka Policajného zboru z 2. februára 2017, keďže ich považuje\nza jasné, určité a zrozumiteľné.\n\n13\n\n29. Podľa názoru ústavného súdu napadnuté rozhodnutie okresnej prokuratúry\nnemožno hodnotiť ako ústavne nekonformné. Výklad a aplikáciu príslušných zákonných\nustanovení okresnou prokuratúrou je potrebné považovať za súladné s ich znením, zmyslom\na účelom. Odôvodnenie rozhodnutia reflektuje jeho výrok, je logické, založené\nna racionálnych úvahách, bez vnútorných rozporov. Zo strany ústavného súdu si teda\nnapadnuté uznesenie nevyžaduje žiadnu korekciu.\n30. Možno konštatovať, že okresná prokuratúra si splnila povinnosť vyplývajúcu jej\nz ústavnoprávneho príkazu postupovať a rozhodnúť vo veci pri súčasnom zachovaní\na rešpektovaní základných práv a slobôd sťažovateľky.\n31. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom okresnej prokuratúry\nnestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor\nokresnej prokuratúry svojím vlastným (m. m. II. ÚS 134/09). Aj keby ústavný súd\nnesúhlasil s interpretáciou zákonov orgánov verejnej moci, v zmysle citovanej judikatúry by\nmohol nahradiť napadnutý právny názor okresnej prokuratúry iba v prípade, ak by ten bol\nsvojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad okresnou\nprokuratúrou takéto nedostatky nevykazuje.\n32. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozhodnutím okresnej prokuratúry, ústavný súd poukazuje na judikatúru ESĽP,\npodľa ktorej sa tento článok dohovoru vôbec nestal aplikovateľným, ak trestné oznámenie\npodané údajným poškodeným bolo odložené bez toho, aby bolo začaté trestné stíhanie\núdajného páchateľa [pozri Duchoňová proti Českej republike, rozhodnutie, 2. 10. 2006,\nč. 29858/03, oddiel 1].\n\n14\n\n33. V danom prípade bolo trestné oznámenie sťažovateľky odmietnuté, a teda\nk začatiu trestného stíhania nedošlo. Takéto procesné štádium ukončenia veci sťažovateľky\nvylučuje možnosť jej nároku profitovať z čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n34. V danej veci je teda vylúčené použitie čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n35. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že medzi\noznačeným uznesením okresnej prokuratúry č. k. 4 Pn 72/17/1101-6 zo 17. marca 2017\na namietaným porušením základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46\nods. 1 ústavy a v čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru chýba príčinná súvislosť, preto ústavný súd nemohol inak, iba\nsťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť ako zjavne\nneopodstatnenú.\n36. Pretože sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími jej požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti, rozhodovanie\no ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného vyslovenia porušenia\nzákladných práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 ústavy), k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. februára 2018\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "poškodený", "skutkový stav veci-zistenie", "trestné konanie-trestné oznámenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:547da04e-573d-4f7a-a05f-9c5024f20ea7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.676.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 676/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 676/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.676.2016.1"}, {"guid": "ussr:d7d1d8e0-e34c-44e5-ba5d-912f494da379", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 68/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7d1d8e0-e34c-44e5-ba5d-912f494da379"}, {"guid": "ussr:f5302e03-d3b6-4af9-a305-b126a379d632", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 263/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 263/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5302e03-d3b6-4af9-a305-b126a379d632"}, {"guid": "ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 180/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 180/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 278/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 278/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807"}, {"guid": "ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151"}, {"guid": "ussr:77f8bdc3-73c0-4d9b-9f85-fdd29dc245a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 28/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/06 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:77f8bdc3-73c0-4d9b-9f85-fdd29dc245a7"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/01 z 29. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-29", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}